{"guid": "ee5518fa-2a3c-42af-b63b-35e7cd0e4b17:04e9a249-df31-4ae3-9816-74eb324ea58a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4012200548.2", "spisova_znacka": "7Sžrk/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžrk/2/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 7Sžrk/2/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:4012200548.2", "identifikacne_cislo": "4012200548", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1997/64", "nazov": "zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/64", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/64-1997"}, {"iri": "/SK/ZZ/1997/64/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 64/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/64/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/64-1997/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1997/64/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 64/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/64/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/64-1997/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1997/64#paragraf-16", "/SK/ZZ/1997/64#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04e9a249-df31-4ae3-9816-74eb324ea58a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4012200548.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4012200548.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4012200548.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžrk/2/2020\n4012200548\n30. 06. 2021\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2021:4012200548.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu: Krajská prokuratúra Nitra, sídlo Damborského 1, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra,\nodbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, sídlo Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti\nďalších účastníkov: X/ G. N., U.. XX.XX.XXXX, F. D. L. XXX, X/ C. L., A.. L., U.. XX.XX.XXXX, F. D. C. K.\nXXXX/XX, R. - N., X/ G. N., U.. XX.XX.XXXX, F. D. U. XXX/X, Ú. U. Ž., X/ B.. E. T., U.. XX.XX.XXXX, F.\nD. M. XXX/X, D., X/ Y. T., U.. XX.XX.XXXX, D. L. XX/XX, D., Č. A., X/ N. H., U.. XX.XX.XXXX, F. D. T. XX/\nXX, Ú. U. Ž., X/ G. T., U.. XX.XX.XXXX, F.Ý. D. Ž. XXX/XX, Ú. U. Ž., X/ B.. G. T., U.. XX.XX.XXXX, F. D.\nL.. U. XXXX/X, Š., X/ B. C., U.. XX.XX.XXXX, F. D. T. XXX/XX, Ú. U. Ž., XX/ R. G., U.. XX.XX.XXXX, F. D.\nT. XXX/XX, Ú. U. Ž.B., XX/ B.. Ľ. G., U.. XX.XX.XXXX, D. E. X, R., Č. A., XX/ A. G.Á., U.. XX.XX.XXXX, F.\nD. M. Z. XX/XX, F., XX/ M. O., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. Z.. XXXX/XX, L.A., XX/ K. D., U.. XX.XX.XXXX,\nF. D. G.. A.. Š. XXX/XX, Ú. U. Ž., XX/ K. A., U.. XX.XX.XXXX, F. D. H. U. N. XXX, XX/ C. Š., U..\nXX.XX.XXXX, F. D. L. XX, XX/ K. Š., U.K.. XX.XX.XXXX, F. D. G.. A.. Š. XXX/XX, Ú. U. Ž., XX/ G. H.,\nU.. XX.XX.XXXX, F. D. T. XXX/XXX, Ú. U. Ž., XX/ R. Š., U.. XX.XX.XXXX, F. D. E. Q. XXX/XX, N. O.,\nXX/ K. H., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G.. A.. Š. XXX/XX, Ú. U. Ž., XX/ G. H., U.. XX.XX.XXXX, F. D. Š.\nXXXX/XX, D., XX/ T. Q., U.. XX.XX.XXXX, F. D. Š. XXX/X, Ú. U. Ž., XX/ D. Q., U.. XX.XX.XXXX, F. D. Ž.\nXXX/XX, Ú. U. Ž., XX/ C. I., U.. XX.XX.XXXX, F. D. T. XX/XX, Ú. U. Ž., 25/ Slovenský pozemkový fond,\nRegionálny odbor Nové Zámky, sídlo Podzámska 9434/34A, Nové Zámky, XX/ C. R., U.. XX.XX.XXXX,\nF. D. G. XXXX/X, Š., XX/ T. R., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/X, Š., XX/ B. R., U.. XX.XX.XXXX, F.\nD. Š. XXXX/X, Š., XX/ G. R., U.. XX.XX.XXXX, F. D. R. XXX/XX, U. - L., XX/ H.A. R., U.. XX.XX.XXXX,\nF. D. G. XXXX/X, Š., XX/ H. R., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/X, Š., XX/ C. Č., U.. XX.XX.XXXX, F.\nD. U. XXX/X, Š., XX/ H. Č., U.. XX.XX.XXXX, F. D. U. XXX/X, Š., XX/ L. T., U.. XX.XX.XXXX, F. D. T.\nXXXX/XX, Š. - U. T., XX/ G. T., U.. XX.XX.XXXX, F. D. Š. XXXX/X, Š., XX/ W. T., U.. XX.XX.XXXX, F.\nD. I. XXXX/XX, Š., XX/ G. T., U.. XX.XX.XXXX, F. D. I. XXXX/XX, Š., XX/ C. T., U.. XX.XX.XXXX, F. D.\nG. XXXX/X, Š., XX/ D. T., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/X, Š., XX/ K. T., U.. XX.XX.XXXX, F. D. R.\nXXXX/X, U. Q., XX/ C. V., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XX, XX/ Y. V., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XX, XX/ C.\nC., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/X, Š., XX/ G. C., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/X, Š., XX/ W. L.J.,\nU.. XX.XX.XXXX, F. D. R. XXX/XX, U. - L., XX/ N. L., U.. XX.XX.XXXX, F. D. N. XXX/XX, U. - V., XX/ H.\nM., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXX/XX, Š., XX/ Y. G., U.. XX.XX.XXXX, F. D. U. XXX/X, Š., XX/ C. U., U..\nXX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/XX, Š., XX/ G. U., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/XX, Š., XX/ K. D., U..\nXX.XX.XXXX, F. D. T. XXX/XXX, Ú. U. Ž., XX/ G.. B. D., U.. XX.XX.XXXX, F. D. U. XXX/X, Š., XX/ R. D.,\nU.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/XX, Š., XX/ Ľ. D., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/XX, Š., XX/ G. A.,\nU.. XX.XX.XXXX, F. D. G. V. XXXX/XX, R. R. - A., XX/ Ľ. A., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. V. XXXX/XX, R.\nR. - A., XX/ C. Š., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/XX, Š., XX/ K. Š., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/\nXX, Š., XX/ K. H., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/XX, Š., XX/ E. H.Á., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/\nXX, Š., XX/ H. H., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/X, Š., XX/ H. Q., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/\nXX, Š., XX/ O. Q., U.. XX.XX.XXXX, F. D. G. XXXX/XX, Š., ďalší účastníci konania 3/ až 63/ zastúpení\nspoločným zástupcom: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva,\nŠtefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v\nNitre č. 2010/00285-Ga zo dňa 14.09.2010 (právneho predchodcu žalovaného), takto\n\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č.\nk. 26S/19/2012-868 zo dňa 28. novembra 2019 zamieta.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ďalšej účastníčky konania 2/ C. proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre, č. k. 26S/19/2012-868 zo dňa 28. novembra 2019 odmieta.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na krajskom súde\n1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 26S/19/2012 - 868 zo dňa 28. novembra 2019 podľa\nustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu Okresného úradu Nitra, odboru\nopravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, /pôvodne Krajského pozemkového úradu v Nitre/ č.\n2010/00285-Ga zo dňa 14.09.2010, ktorým v zmysle ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho\nporiadku rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Nových Zámkoch č. j. ObPÚ-10-10/6451/LV zo\ndňa 12.7.2010 potvrdil a odvolania /. N. K. C. L./ zamietol. Krajský súd žalovanému a ďalším účastníkom\nna strane žalovaného náhradu trov konania poukazom na ust. § 168 S.s.p. nepriznal.\n2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že predmetná právna vec sa týka vysporiadania\nvlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v záhradkovej osade SZZ „E.“ v katastrálnom území Ú. U.\nŽ.. Celé konanie sa začalo na základe návrhu užívateľov predmetných pozemkov v zmysle § 7 ods. 1 zák.\nč. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.\nSprávny orgán zabezpečil vyhotovenie registra pôvodného stavu a vyhláškou zo dňa 21.04.2004 oznámil\nzačatie konania na vysporiadanie vlastníctva pozemkov v zriadenej záhradkovej osade. Rozhodnutím\nzo dňa 28.06.2004 schválil správny orgán úvodné podklady. Zároveň vyzval vlastníkov, aby sa vyjadrili\nk spôsobu náhrady podľa § 10 cit. zákona. Následne správny orgán rozhodnutím zo dňa 12.04.2005 č.\nOPÚ-106-05/4536/LM rozhodol v zmysle § 10 ods. 3 cit. zák. o náhrade v peniazoch vlastníkom, ktorí\nsa k spôsobu náhrady nevyjadrili, ďalej rozhodol o náhradných pozemkoch vlastníkom, ktorí trvali na\nodkúpení stavieb, trvalých porastov. Odo dňa 08.07.2009 bol verejne vyvesený projekt pozemkových\núprav v súlade s ust. § 13 ods. 1 cit. zák. Proti výpisu z návrhu projektu podala v zákonnej lehote námietku\nďalšia účastníčka na strane žalovaného 2/, ktorej správny orgán druhého stupňa v zmysle § 13 ods.\n4 nevyhovel. Voči tomuto rozhodnutiu podala ďalšia účastníčka na strane žalovaného 1/ odvolanie, o\nktorom rozhodlo MP SR dňa 05.11.2009 tak, že odvolanie zamietlo a napadnuté rozhodnutie potvrdilo.\nRozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2009. Rozhodnutím č. ObPÚ-21-09/9278/LV bol\nschválený projekt pozemkových úprav (§ 13 ods. 5 cit. zák.). Následne v zmysle § 15 ods. 1 rozhodnutím\nč. ObPU-10-10/4489/LV zo dňa 12.01.2010 nariadil správny orgán prvého stupňa vykonanie projektu\npozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade „E.“. Proti tomuto\nrozhodnutiu podali odvolanie ďalšia účastníčka na strane žalovaného 1/ a 2/. Správny orgán druhého\nstupňa konštatoval, že dôvody oboch odvolaní sú vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu irelevantné, a\npreto odvolania zamietol a napádané rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\ndňa 07.05.2010. Rozhodnutím č. ObPÚ-10-10/6451/LV zo dňa 12.07.2010 správny orgán prvého stupňa\npodľa § 16 cit. zák. schválil vykonanie projektu pozemkových úprav. Proti rozhodnutiu podala odvolanie\nďalšia účastníčka na strane žalovaného 1/ a 2/. Odvolací orgán v žalobe napadnutým rozhodnutím\nzo dňa 14.09.2010 č. 2010/00285-Ga napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie\nzamietol. Toto rozhodnutie napadol protestom zo dňa 09.06.2011 krajský prokurátor v Nitre, ktorý sa\ndomáhal z dôvodov totožných ako v žalobe, jeho zrušenia, ktorému Ministerstvo pôdohospodárstva a\nrozvoja vidieka SR rozhodnutím č. 3193/2011-430 zo dňa 26.07.2011 nevyhovelo. Aj toto rozhodnutie\nbolo napadnuté ďalšou účastníčkou na strane žalovaného 2/, a to podaním rozkladu. MPRV SR svojim\n\nrozhodnutím zo dňa 30.03.2012 č. 1448/2012-420 rozkladu nevyhovelo a rozhodnutie, ktorým nebolo\nvyhovené protestu prokurátora potvrdilo.\n3. Krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 35 ods. 1 písm. b) v spojení s § 249\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ktorú citoval zákonnosť žalobou napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 64/1997 Z. z.,\ncitujúc právnu úpravu ustanovenú v § 1 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 4, § 8 ods. 2, 3 § 9 ods. 4, § 10 ods. 1, 3\npísm. a), 13 ods. 5, 6, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, ako aj ust. § 18b ods. 1 zák. č. 57/2011\nZ. z., ktorým sa menil a dopĺňal zák. č. 64/1977 Z. z. účinného od 1.4.2011, postupom podľa ustanovení\nprvej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n4. Krajský súd konštatoval, že žalobca v prvej časti žaloby poukazoval na formálne pochybenia\nžalovaného, ktoré sa premietli do napadnutého rozhodnutia spočívajúce v nepresne označenom projekte\npozemkových úprav, neuvedenie autora projektu, ktorý navyše ani nie je súčasťou rozhodnutia, ďalej\nnamietal neuvedenie kto a v akom rozsahu nadobúda vlastnícke právo k pozemkom a pod., pričom\nvo vzťahu k týmto námietkam krajský súd považoval za potrebné uviesť, že tak ako to už bolo\nkonštatované aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sžr/82/2016 - 213 zo dňa 14.12.2017, ale aj\nv rozhodnutí 10Sžr/6/2010 zo dňa 12.10.2011, z ktorých vyplýva, že konanie podľa tzv. záhradkového\nzákona má viacero samostatných etáp, v ktorých zákonodarca ustanovuje podmienky postupu a\nrozhodnutia, a až na základe právoplatne ukončenej danej etapy, začína konanie o ďalšej etape. V\ntejto súvislosti preto krajský súd zdôraznil, že predmetom konania v etape, z ktorej vzišlo napadnuté\nrozhodnutie, bolo nariadenie vykonania projektu pozemkových úprav, ktorý je upravený v § 15 a nasl.\nzáhradkového zákona. Uviedol, že vykonanie projektu pozemkových úprav sa schvaľuje rozhodnutím,\nktorého náležitosti určil zákonodarca v ust. § 16 ods. 2 písm. a), b) cit. zák., pričom týmito náležitosťami\nsú: určenie lehoty SPF na poskytnutie náhrady v peniazoch vlastníkom uvedeným v § 12 ods. 1 písm. a)\nštvrtom a piatom bode a uvedenie pozemkov a podielov, ktorých užívatelia nezaplatili v určenej lehote\n(§ 12 ods. 1 písm. a) tretí bod) náhradu a hodnotu podielu. Krajský súd mal za to, že náležitosti, ktorých\nabsenciu v napádanom rozhodnutí napáda žalobca uvedené rozhodnutie nemá obsahovať.\n5. Krajský súd považoval za potrebné si uvedomiť, že účelom postupu a konania vyplývajúceho z ust.\n§ 7 a nasl. cit. zák. je v konečnom dôsledku dosiahnutie zmeny vo vlastníctve k pozemkom, ktoré sa\nnachádzajú v zriadenej záhradkovej osade, a na druhej strane poskytnúť ustupujúcim vlastníkom buď\nprimeranú finančnú náhradu alebo náhradný pozemok, podľa kritérií vyplývajúcich zo zákona č. 64/1997\nZ. z. vrátane jeho novelizácie zákonom č. 57/2011 Z. z. Celý postup správneho orgánu smeroval k\ndosiahnutiu zákonom predpokladaného cieľa, a uviedol, že tento legitímny cieľ vyplývajúci zo zákona\nbol dosiahnutý, nakoľko pôvodní užívatelia týchto pozemkov sa stali ich vlastníkmi.\n6. Ďalej krajský súd uviedol, že z ust. § 15 ods. 2 cit. zák. vyplýva, že geometrický plán (ktorý nemusí\nbyť súčasťou rozhodnutia o vykonaní projektu) s rozhodnutím, ktorým sa schváli vykonanie projektu,\nje verejnou listinou, na základe ktorej sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Je zrejmé, že v\nprípade, ak kataster nehnuteľností tieto zmeny vo vlastníctve vykonal, považoval podklady žalovaného\nza dostatočné na to, aby zmeny vo vlastníckych vzťahoch vykonal.\n7. Vzhľadom na postup správneho orgánu a dosiahnutie zákonom predpokladaného účelu konania\nvyplývajúceho z ust. § 7 a násl. cit. zák. krajský súd nevzhliadol dôvod, aby pre prípadné formálne\npochybenia napadnuté rozhodnutie zrušoval za situácie, keď odstránenie týchto vád nemôže privodiť\nvecne iné rozhodnutie (uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 245/2016 zo dňa 19.04.2016) Uvedené\nsa vzťahuje podľa názoru krajského súdu aj na žalobcom tvrdené nedostatočné odôvodnenie, či\nuž rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa alebo napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti\npovažoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný sa nemohol účinne vysporiadať s vyššie\nprezentovanými námietkami žalobcu, nakoľko tieto neboli predmetom jeho prieskumu vychádzajúc z\nobsahu odvolaní účastníčok administratívneho konania (G. N. K. C. L.), o ktorých odvolaní žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím rozhodoval.\n8. Vo vzťahu k ďalším žalobným dôvodom krajský súd uviedol, že tieto sa vzťahujú buď k\npredchádzajúcim etapám, ktoré už boli právoplatne ukončené, alebo k tvrdeniu o neústavnosti niektorých\nustanovení zák. č. 64/1997 Z. z., resp. zák. č. 57/2011 Z. z.\n\n9. V tomto smere krajský súd uviedol, že posúdiť súlad ustanovení cit. zákonov s Ústavou SR je\noprávnený len Ústavný súd SR, ktorý navyše túto problematiku riešil vo svojom Náleze ÚS SR č. PL ÚS\n17/00 zo dňa 30.05.2001, v ktorom návrhu GP SR, ktorým sa domáhal vyslovenia nesúladu napadnutých\nustanovení zák. č. 64/1997 Z. z. (okrem ust. § 17 ods. 3 cit. zák.) nevyhovel, keď konštatoval, že postup v\nprípade konania podľa § 7 cit. zák., ktorým v konečnom dôsledku dochádza k zmene vlastníctva (resp. k\nvyvlastneniu), nie je v rozpore s verejným záujmom, a teda ani nie je v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.\n10. O tvrdenom neprihliadaní žalovaného na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\nESĽP) zo dňa 27.11.2007 v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice vs. Slovenská republika,\nkrajský súd uviedol, že výška finančnej náhrady pre odstupujúcich vlastníkov nie je otázkou, ktorá sa\nrieši v etape schválenia vykonania projektu pozemkových úprav, ale v etape vypracovania projektu\npozemkových úprav a následného schválenia projektu pozemkových úprav (§ 12 a 13 cit. zák.). Z\nuvedeného tak vyplýva, že nebol daný zákonný dôvod na to, aby sa správny orgán prvého stupňa v\nrozhodnutí, ktorým bolo schválené vykonanie projektu pozemkových úprav, s výškou náhrady zaoberal.\n11. Napriek uvedenému krajský súd považoval za potrebné poukázať na to, že na citovaný rozsudok\nESĽP reagoval zákonodarca prijatím zák. č. 57/2001 Z. z., do ktorého boli transponované závery\nvyplývajúce z uvedeného rozsudku, ktoré sa týkali výšky finančnej náhrady. Na základe uvedenej\nnovely zákona č. 64/1997 Z. z. bolo umožnené všetkým účastníkom konania, o ktorých právach bolo\nprávoplatne rozhodnuté schválením vykonania projektu pozemkových úprav do 31.03.2011 (čo je aj\ntento prípad), aby si uplatnili právo na finančnú náhradu za pozemky, a to v sume zodpovedajúcej\nrozdielu náhrady v peniazoch podľa tohto zákona a náhrady v peniazoch účastníkovi už poskytnutej, ak\no poskytnutie finančnej náhrady požiada do 31.12.2011. Novela zák. č. 57/2011 Z. z. teda umožnila aj\núčastníkom administratívneho konania vo veci projektu pozemkových úprav v záhradkovej osade „E.“ v\nkat. území Ú. U. Ž., aby im bola priznaná primeraná finančná náhrada v duchu záverov rozsudku ESĽP\nzo dňa 27.11.2007.\n12. Vychádzajúc zo všetkých uvedených dôvodov, dospel krajský súd k záveru, že správny orgán\npostupoval v konaní začatom podľa § 7 zák. č. 64/1997 Z. z. tak, aby naplnil obsah, resp. zmysel\nzákonnej úpravy a zároveň, aby naplnil legitímne očakávania užívateľov pozemkov v záhradkovej osade,\nktoré im predmetný zákon dával. Tieto legitímne očakávania účastníkov boli v konečnom dôsledku\nnaplnené, účastníci v konaní postupovali s dôverou v správnosť postupu správneho orgánu, ktorého\nvýsledkom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom. Postupom správneho orgánu\nteda došlo k naplneniu úmyslu zákonodarcu, premietnutého do zák. č. 64/1997 Z. z., a teda aj žalobca\nby mal tento proces akceptovať s ohľadom na v čase podania žaloby platné a účinné ust. § 35 ods. 1\npísm. b) O.s.p., podľa ktorého prokurátor dbá na to, aby práva účastníkov administratívneho konania\nnadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Krajský súd preto nevzhliadol existenciu žiadnych\ndôvodov uvedených v ust. § 191 S.s.p. potrebných na to, aby napadnuté rozhodnutie zrušil, a preto\nžalobu zamietol.\n13. Záverom krajský súd uviedol, že zaznamenal písomné podania od ďalších účastníkov na strane\nžalovaného v 34., 49. a 50. rade o vzdaní sa ich účastníctva v konaní, na ktoré, ale neprihliadal,\nnakoľko ani jedno z týchto podaní nebolo urobené vo forme a spôsobom vyplývajúcim z ust. 32 ods. 4\nS.s.p. a taktiež na argumentáciu žalobcu, prednesenú na pojednávaní dňa 07.11.2019, ktorá sa týkala\nprípadného splnenia podmienok podania návrhu na začatie konania podľa § 7 zák. č. 64/1997 Z. z.,\nkrajský súd neprihliadol vzhľadom na to, že táto nebola uplatnená v zákonnej lehote na podanie žaloby,\na správny súd je rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný.\nII.\nKasačné sťažnosti žalobcu a ďalšej účastníčky konania 2/\na) Kasačná sťažnosť žalobcu\n14. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nNamietal, že krajský súd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\n(§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.), nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440\nods. 1 písm. f/ S.s.p.), odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1\n\npísm. h/ S.s.p.) a nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej\nsťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. i/ S.s.p). Navrhoval, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského\nsúdu tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Nitre č. 200/00285-Ga\nzo dňa 14.9.2010 zruší a vec vráti Okresnému úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu\npôdohospodárstva na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok\nna náhradu trov konania.\n15. V dôvodoch kasačnej sťažnosti sa žalobca nestotožnil s názorom krajského súdu a tento považoval\nza nesprávny, ohľadne postupu správneho orgánu, ktorý postupoval tak, že naplnil legitímne očakávania\nužívateľov pozemkov v záhradkovej osade, ktoré im predmetný zákon dával (zák. č. 64/1997 Z. z.),\nnakoľko podľa názoru žalobcu legitímne očakávania mali aj vlastníci pozemkov, nielen ich užívatelia. Mal\nza to, že v správnom konaní bolo porušené pravidlo rovnosti v právach garantované Ústavou SR v čl. 12,\nkeď orgán štátu odníma pozemok z vlastníctva jedného subjektu práva a zveruje ho do vlastníctva iného\nsubjektu práva. Záujem „nájomcov“ si túto pôdu ponechať a využívať na svoje potreby nemožno nadradiť\nrovnakému záujmu jej dovtedajších vlastníkov. Navyše s týmto tvrdením sa krajský súd nevysporiadal.\n16. Žalobca ďalej namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\nKrajský súd neprihliadol na námietky žalobcu prednesené na pojednávaní dňa 7.11.2019 podporené\nexistujúcou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu týkajúce sa splnenia podmienok podania návrhu na\nzačatie správneho konania (podanie návrhu nadpolovičnou väčšinou, legálne zriadenie záhradkárskej\nosady.) s tým, že neboli uplatnené v zákonnej lehote na podanie žaloby. Žalobca argumentuje tým,\nže hoci bola žaloba podaná 14.6.2012 judikatúra k danej problematike sa vyvinula až po podaní\nžaloby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/40/2013 a\nsp. zn. 4Sžo/3/2015. Považoval za povinnosť súdu ex offo prihliadať na takéto podstatné skutočnosti\npre správne konanie aj keď sú namietané až počas súdneho konania. Žalobca citujúc rozhodnutia\nÚstavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 1341/2008 a I. ÚS 1419/2007 vychádzajúc z citovaných rozhodnutí\nnajvyššieho súdu poukázal na to, že v predmetnej veci územné rozhodnutie ako základný predpoklad\npre zmenu využitia územia vydané nebolo, resp. sa v spise nenachádza a ani v evidencii nehnuteľností\nnebolo toto územie vyčlenené ako záhradková osada. Na listoch vlastníctva boli v čase začatia konania\nako vlastníci pôvodných parciel (pôdy) zapísaní pôvodní vlastníci - fyzické osoby, t.j. nebola splnená\nelementárna podmienka pre začatie konania - legálny vznik a existencia záhradkovej osady. Žalobca\nmal za to, že keďže vzhľadom na uvedené v danej veci nemožno považovať záhradkovú osadu za\nlegálne zriadenú, pretože nebol dodržaný v tom čase zákonom vyžadovaný postup na jej zriadenie,\nnemožno v tomto prípade ani členov záhradkárskej organizácie považovať za užívateľov, ktorí zákonite\nnemohli podať kvalifikovaný návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z. Podľa\nnázoru žalobcu nie je možné akceptovať názor súdu podľa ktorého je potrebné rešpektovať reálny\nstav t. j. historický postupný vznik záhradkovej osady na predmetných nehnuteľnostiach, nakoľko by\nto znamenalo poskytnutie súdnej ochrany stavu, ktorý vznikol contra legem. Taktiež rozhodujúcou\notázkou v konaní je otázka splnenia zákonných podmienok na začatie samostatného správneho konania.\nTým, že navrhovateľ alebo osoba, ktorá sa domnieva že je vo veci oprávnená, zákonom stanovené\nkritéria nesplní, nie je možné podľa platnej právnej úpravy umožniť jej prípadnú reparáciu návrhu. Z\nnapadnutého rozhodnutia ako aj konania vyplýva, že návrh na začatie konania nebol podaný za splnenia\nzákonných podmienok a súd mal podľa názoru žalobcu na uvedenú skutočnosť prihliadať z úradnej\npovinnosti.\n17. Ďalej žalobca poukázal na to, že krajský súd otázku primeranej náhrady za vyvlastnenie pozemkov\npôvodným vlastníkom považoval za irelevantnú, pričom poukázal na prijatie zák. č. 57/2011 Z. z. do\nktorého boli transponované závery vyplývajúce z rozsudku ESĽP zo dňa 27.11.2007. Uvedené však\npovažuje žalobca za nesprávne a zároveň namietal, že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor\nvyslovený v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžr/82/2016 v ktorom konštatoval, že\nsúdy ako aj orgány verejnej správy v konaní a rozhodovaní by mali postupovať v intenciách judikatúry\nESĽP. Žalobca poukázal na to, že krajský súd ani správne orgány nerešpektovali rozsudok ESĽP zo\ndňa 27.11.2007 v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike o sťažnosti\nč. 74258/01, ignorovali ho a rozhodli v rozpore s ním. Uviedol, že v čase vydania žalobou napadnutého\nrozhodnutia zákon č. 57/2011 Z. z. nebol prijatý. Krajský súd postup správnych orgánov akceptoval s\ntým, že účastníci konania mohli o poskytnutie finančnej náhrady požiadať do 31.12.2011 v zmysle zák.\nč. 57/2011 Z. z. Pre rozhodnutie správneho orgánu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy, v tom čase uvedený zákon nebol prijatý a správne orgány v rozpore s označeným\n\nrozsudkom ESĽP svojimi rozhodnutiami poškodili práva vlastníkov pozemkov v prospech užívateľov ich\npozemkov.\n18. Žalobca sa taktiež nestotožnil s názorom krajského súdu o tom, že náležitosti rozhodnutia,\nktoré žalobca v napádanom rozhodnutí vytýka toto rozhodnutie nemá obsahovať, keďže náležitosti\nrozhodnutia určil zákonodarca v ust. § 16 ods. 2 písm. a), b) zák. č. 64/1997 Z. z. Navyše tento názor je v\nrozpore aj s právnym názorom najvyššieho súdu z ktorého vyplýva, že zákonnosť rozhodnutia vyžaduje\naj jeho náležitosti uvedené v správnom poriadku, nielen v špeciálnom zákone. Nesúhlasil s tým, že\nsa jedná o formálne pochybenia, keďže rozhodnutia neobsahujú elementárne náležitosti vyžadované\nsprávnym poriadkom. Rozhodnutia neobsahujú odôvodnenie resp. nie sú nijak a ničím odôvodnené,\nvýroky sú neurčité a nepreskúmateľné. Podľa názoru žalobcu sa krajský súd s uvedenými námietkami\nnevysporiadal. Žalobca opätovne poukázal na dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia\npre ktoré malo byť rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Tento názor žalobcu je zhodný aj s právnym\nnázorom najvyššieho súdu, ktorý je obsiahnutý v zrušovacom uznesení sp. zn. 7Sžr/82/2016 v ktorom\nnajvyšší súd v zhode so žalobcom konštatuje, že na konanie podľa záhradkového zákona sa vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní.\n19. V závere kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že rozhodnutie krajského súdu neobsahuje všetky\nnáležitosti podľa ust. § 139 S.s.p. a ani zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre jeho rozhodnutie.\nPodľa názoru žalobcu musí byť výrok určitý, pričom výrok rozhodnutia krajského súdu neobsahuje\noznačenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého súdu žalobu zamietol. Taktiež sa krajský súd v\nodôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal námietkami žalobcu a jeho podnetmi uvedenými v žalobe\na prednesenými na pojednávaní dňa 7.11.2019. Ignorovanie námietok súdom považuje žalobca za\nporušenie ust. § 139 ods. 2 S.s.p.\nb). Kasačná sťažnosť ďalšej účastníčky konania 2/ C. L.\n20. Ďalšia účastníčka konania 2/ C. L. podala proti uvedenému rozsudku po uplynutí zákonnej lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti - odvolanie.\n21. Kasačný súd posúdil podanie ďalšej účastníčky konania 2/ C. L. zo dňa 4.7.2020 označené ako\nodvolanie proti opakovanému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/19/2012-868 a vyjadrenie\nna podanie kasačnej sťažnosti prokurátora č. Kc 13/20/4400-2 zo dňa 14.9.2020 doručené Krajskému\nsúdu v Nitre dňa 10.7.2020 o. i. ako kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre, č. k.\n26S/19/2012-868 zo dňa 28. novembra 2019. Zároveň požiadala o odpustenie lehoty, s tým, že vláda\npredĺžila lehoty a v tom čase bola dlhodobo práce neschopná.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ako i vyjadrenie ďalšej účastníčky konania 2/\nku kasačnej sťažnosti žalobcu\na) Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti\n22. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 31.3.2020. Žalovaný uviedol, že sa\ni naďalej pridržiava svojich doterajších vyjadrení v konaní a poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v\nNitre vo svojom rozsudku zo dňa 28.11.2019 zohľadnil a náležite odôvodnil všetky nedostatky, na ktoré\npoukázal Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 7Sžr/82/2016.\n23. Žalovaný vyslovil názor, že boli splnené všetky procesné náležitosti na podanie návrhu zo strany\nvtedajších užívateľov (terajších vlastníkov) na vysporiadanie vlastníctva v predmetnej záhradkovej\nosade uvedené v ust. § 2 ods. 1, resp. § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z. Zároveň konštatoval, že\nrozhodnutie o schválení vykonania projektu ObPÚ-10-10/6451/LV zo dňa 12.7.2010 obsahuje všetky\npredpísané náležitosti, ktoré majú rozhodnutia správnych orgánov obsahovať, tak po procesnej ako aj\nvecnej stránke.\n24. Názor žalobcu ohľadne povinnosti krajského súdu prihliadať na podstatné skutočnosti pre správne\nkonanie, aj keď sú namietané až počas súdneho konania, považoval za nesprávny. Uvedené skutočnosti\no splnení podmienok podania návrhu v konaní podľa zák. č. 64/1997 Z. z. už boli súdmi v minulosti\n\nzodpovedané napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 SžoKs 25/2005 alebo rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave sp zn. 1S/138/2010, žalobca sa s uvedenými mohol oboznámiť a mal ju zohľadniť pri\npodávaní žaloby.\n25. Žalovaný dal kasačnému súdu do pozornosti jeho vyjadrenie k žalobe zo dňa 25.10.2012, resp.\nvyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.3.2016, kde bližšie uvádza\npodstatné skutočnosti v rámci celého konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval žalovaný\nkasačnú sťažnosť za nedôvodnú a navrhol kasačnému súdu, aby ju zamietol podľa ust. § 461 S.s.p.\nb.) vyjadrenie ďalšej účastníčky konania 2/ ku kasačnej sťažnosti\n26. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa písomne vyjadrila dňa 4.7.2020 aj ďalšia účastníčka konania 2/ C.\nL., ktorá navrhovala, aby kasačný súd vyhovel tejto kasačnej sťažnosti a napadnuté rozhodnutia zrušil,\nrámcovo sa stotožniac s dôvodmi kasačnej sťažnosti.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2\nS.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú\nsťažnosť žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust. § 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru\no nedôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti.\n28. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k.\n26S/19/2012-868 zo dňa 28. novembra 2019, ktorým krajský súd žalobu žalobcu zamietol.\n29. Uvedenému rozhodnutiu krajského súdu predchádzalo rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k.\n26S/19/2012-184 zo dňa 17. decembra 2015, ktorým krajský súd žalobu žalobcu zamietol. Prejednávaná\nvec bola predmetom odvolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky vedeného pod sp.\nzn. 7Sžr/82/2016, kde najvyšší súd uznesením, č. k. 7Sžr/82/2016-213 zo dňa 14. decembra 2017\nrozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 26S/19/2012-184 zo dňa 17. decembra 2015 zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného uznesenia najvyššieho súdu dôvodom\nzrušenia rozsudku krajského súdu v predmetnej veci bolo procesné pochybenie, ktoré by mohlo mať\nvplyv na zákonnosť rozhodnutia v preskúmavacom konaní súdu, keďže svojím postupom odňal právo na\nsúdny proces ostatným účastníkom, ktorí boli účastníkmi správneho konania a to užívatelia a v súčasnej\ndobe vlastníci dotknutých pozemkov, o právach ktorých sa v správnom konaní konalo a rozhodovalo\na ktorým právo byť účastníkom preskúmavacieho konania súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.\nzaručuje právna úprava ustanovená v právnej norme § 250 ods. 1 O.s.p. v znení zák. č. 384/2008 Z. z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci v jej merite.\n30. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie právneho predchodcu\nžalovaného Krajského pozemkového úradu v Nitre č. 2010/00285-Ga zo dňa 14.9.2010, ktorým podľa\n§ 5 ods. 4 písm. c) zák. č. 518/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb o\npozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom\nfonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a § 16 a § 17 zák. č. 64/1997 Z.\nz. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim odvolanie\nG. N. K. C. L. podané proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Nových Zámkoch č. j.\nObPÚ-10-10/6451/LV zo dňa 12.7.2010 zamietol a rozhodnutie potvrdil.\n31. Prvostupňovým správnym rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad v Nových Zámkoch č.j.\nObPÚ-10-10/6451/LV zo dňa 12.7.2010 vydal rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových\núprav na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade „E.“ v katastrálnom území Ú. U.\nŽ. podľa § 16 zák. č. 64/1997 Z. z.\n\n32. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto\ndôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n33. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj\nna dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a\nrozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.).\n34. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti prvej hlavy\nSprávneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v Správnom\nsúdnom poriadku teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či\nv správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami\na či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj\nprávny záver.\n35. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozhodnutiu krajského súdu, oboznámiac sa s obsahom spisu, s námietkami žalobcu uvedenými\nv kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nvýchodiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Najvyšší súd považuje právne posúdenie preskúmavanej\nveci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a\nzákonnosti rozsudku správneho súdu uvádza nasledovné.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n36. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n37. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\n38. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v\nprávnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené\nprincípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo\nvyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.\nPovinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,\nktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov\na uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie\nmateriálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade\nso zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n39. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n40. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových\nvlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad.\nPožiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako\nindividuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona\nnemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné\npostupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou\nobsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a\npo vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade\ns právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n41. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a\nmedzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred\nzákonmi.\n42. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd pre ČSFR nadobudol platnosť na základe\nčlánku č. 6 dňa 18. mája 1992, bol ratifikovaný a vyhlásený spôsobom ustanoveným zákonom. V\nzbierke zákonov bol publikovaný pod č. 209/1992 Zb. Podľa zásad medzinárodného práva musia štáty\nzáväzné zmluvy dodržiavať a najmä ich aplikovať prostredníctvom svojich zákonodarných, výkonných\na súdnych orgánov pod hrozbou vzniku medzinárodnoprávnej zodpovednosti štátu za porušenie\npovinnosti vyplývajúcich z týchto zmlúv. Súdy ako aj orgány verejnej správy v konaní a rozhodovaní\nby mali postupovať v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, pretože v obdobných\nveciach možno dôvodne očakávať, že súdny dvor bude v každej obdobnej veci postupovať rovnakým\nspôsobom.\n43. Zákonodarca v zákone č. 64/1997 Z. z. vyjadril vôľu upraviť užívanie pozemkov v zriadených\nzáhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom a postup obvodných\npozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách (ďalej len „vlastníci“),\nnájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového\nfondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu 1) (ďalej len „konanie“) na účely\nvyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách (§ 1 ods. 1).\n44. Na konanie podľa záhradkového zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, (zákon\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo\nak konanie neupravujú osobitné predpisy, (zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.) (§ 18 ods.\n2 zákona č. 64/1997 Z.z.)\n\n45. Konanie podľa záhradkového zákona má viacero samostatných etáp, v ktorých zákonodarca\nustanovuje podmienky postupu a rozhodnutia a až na základe právoplatne ukončenej danej etapy začína\nkonanie o ďalšej etape. V etape schválenia projektu postupom v zmysle ust. §§ 10 až 14 zákona č.\n64/1997 Z. z. príslušný správny orgán v súčinnosti s účastníkmi konania zabezpečuje podklady pre\nspracovanie projektu, súčasťou ktorého sú podklady pre určenie náhrady za pozemky v záhradkovej\nosade. Po schválení projektu obvodný pozemkový úrad nariadi rozhodnutím jeho vykonanie, v ktorého\nrámci sa na základe rozdeľovacieho plánu vytýčia pozemky v samostatnom obvode náhradných\npozemkov a vyhotoví sa geometrický plán. Geometrický plán spolu s rozhodnutím, ktorým sa schváli\nvykonanie projektu (§ 16 ods. 1), je verejnou listinou, na ktorej základe sa vykonajú zmeny v katastri\nnehnuteľností. Vykonanie projektu sa nenariaďuje, ak sa náhrada poskytuje len v peniazoch a v konaní\nnebol určený samostatný obvod náhradných pozemkov (§ 15 ods. 2, 3). Vykonanie projektu obvodný\npozemkový úrad schváli rozhodnutím. V rozhodnutí podľa odseku 1 obvodný pozemkový úrad a) určí\nSlovenskému pozemkovému fondu lehotu na poskytnutie náhrady v peniazoch vlastníkom uvedeným\nv § 12 ods. 1 písm. a/ štvrtom a piatom bode, b) uvedie pozemky a podiely, ktorých užívatelia\nnezaplatili v určenej lehote [§ 12 ods. 1 písm. a/ tretí bod] náhradu a hodnotu podielu (§ 16 ods. 1, 2).\nDňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu alebo neskorším dňom uvedeným v\nrozhodnutí sa nadobúda vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osady\na v samostatnom obvode náhradných pozemkov. Pri zápise vlastníckeho práva k pozemkom v zriadenej\nzáhradkovej osade podľa odseku 1 katastrálny úrad zapíše do katastra nehnuteľností aj povinnosť\nužívateľa zachovať doterajší spôsob využitia pozemku v zriadenej záhradkovej osade do času, kým\nsa nerozhodne o jeho inom využití (§ 17 ods. 1, 2). Uvedenou etapou sa konanie o vyporiadanie\nvlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách končí právoplatným rozhodnutím o\nschválení vykonania projektu.\n46. Kasačný súd dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa v konaní o návrhu 35\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky, na vyslovenie nesúladu § 3 ods. 1 až 5 a § 4 zákona\nč. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k\nnim s čl. 20 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 1 Dodatkového protokolu k\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 2 ods. 2 a § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.\nz. s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 11 ods. 1 a 3 až 8 zákona č. 64/1997 Z. z. s čl. 20 ods. 4 v\nspojení s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a v konaní o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nna vyslovenie nesúladu § 2 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. a), § 7 ods. 1 až 3, § 8 ods. 4, § 9 ods. 3 prvej vety,\nods. 4, § 10 ods. 3 písm. b), ods. 4, § 11 ods. 3 až 8, § 13 ods. 4, § 14 a § 17 ods. 3 zákona č. 64/1997\nZ. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim s čl. 12\nods. 1 prvou vetou, ods. 2, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\notázkou ústavnosti uvedeného zákona už zaoberal, pričom v náleze č. k. PL ÚS 17/00-63 zo dňa 30.\nmája 2001 dospel k záveru o nesúlade ust. § 17 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov\nv zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim s čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 4, čl.\n20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky vo zvyšnej časti a celému návrhu poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky nevyhovel.\n47. Na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR vo svojom rozhodnutí poukázal už krajský súd\n(bod 46 odôvodnenia rozhodnutia), napriek tomu žalobca i naďalej zotrval na názore, že v správnom\nkonaní bolo porušené pravidlo rovnosti v právach garantované Ústavou SR v čl. 12, keď orgán štátu\nodníma pozemok z vlastníctva jedného subjektu práva a zveruje ho do vlastníctva iného subjektu\npráva. K uvedenému názoru žalobcu kasačný súd konštatuje, zákon č. 64/1997 Z. z vytvára procesný\nrámec na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom formou pozemkových úprav, a to pre prípad, že\nvlastník a záhradkár sa nedohodnú na vyporiadaní formou kúpnej zmluvy. Zákonodarca uprednostnil\nexistujúce užívacie práva k pozemku využívanému záhradkárskym spôsobom (záhradkovej osady), ako\naj právnu istotu ich doterajších užívateľov pred vlastníckym právom doterajších vlastníkov k pozemkom\nv zriadených záhradkových osadách. Konanie podľa § 7 a nasl. zákona o záhradkových osadách tvorí\nlen jedno z konaní o pozemkových úpravách, nakoľko celý systém usporiadania vzťahov v záhradkových\nosadách je vybudovaný na princípoch pozemkových úprav.\n48. Účelom pozemkových úprav /§ 19 zák. č. 229/1991 Zb./ sú zmeny v usporiadaní pozemkov\nna určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôdne ucelených hospodárskych jednotiek podľa\n\npotrieb jednotlivých vlastníkov pôdy s ich súhlasom a podľa celospoločenských požiadaviek na tvorbu\nkrajiny životného prostredia a na investičnú výstavbu. Vychádzajúc z uvedeného k obmedzeniu (či\ndokonca zániku) vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza (môže dôjsť) v jednotlivých konaniach\no pozemkových úpravách (t. j. aj v konaní podľa záhradkového zákona) môže dôjsť aj proti vôli\nvlastníka. Napriek uvedenému zák. č. 64/1997 Zb. pôvodným vlastníkom garantuje, aby svoje práva\núčinne chránili podávaním námietok v etape začatia konania ako i v etape schvaľovania projektu\npozemkových úprav. Podľa názoru kasačného súdu správny orgán v rámci správneho konania pri vydaní\nžalobou napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s ust. § 15 a nasl. zákona č. 64/1997 Zb., keď\npo nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav pristúpil k jeho\nsamotnému výkonu a to postupom súladným so zákonom.\n49. Kasačný súd považoval za potrebné vo vzťahu k ďalším kasačný námietkam žalobcu zdôrazniť,\nže predmetom prieskumu správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného č. 2010/00285-Ga zo dňa\n14.9.2010, ktorým žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v\nNových Zámkoch č. ObPÚ-10-10/6451/LV zo dňa 12.7.2010, ktorým prvostupňový správny orgán podľa\nust. § 16 zák. č. 64/1997 Z. z. schválil vykonanie projektu pozemkových úprav. Predmetné rozhodnutie\ntak bolo vydané v rámci poslednej etapy konania o pozemkových úpravách na účely vyporiadania\nvlastníctva k pozemkom zriadených v záhradkových osadách.\n50. Žalobca rozšírením žaloby alebo jej doplnením o ďalší žalobný dôvod realizuje svoje dispozičné\noprávnenie s predmetom konania, pričom toto dispozičné oprávnenie je úzko prepojené so zásadou\nkoncentrácie. V súlade s ust. § 183 S.s.p. meniť rozsah a dôvody žaloby môže žalobca len do uplynutia\nlehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Z uvedeného vyplýva, že správny súd\nnemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným (iudex ne eat\npetita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán). Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých\nsprávny súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať\nbez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (napr. právomoc).\n51. Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových okolnosti prípadu, kedy žalobca až na pojednávaní dňa\n7.11.2019 namietal nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na začatie správneho konania podľa ust.\n§ 7 zák. č. 64/1997 Z. z,. sa poukazom na vyššie uvedené plne stotožnil s názorom krajského súdu\no tom, že na uvedené námietky súd nemohol prihliadnuť, keďže boli podané až po uplynutí lehoty\nna podanie žaloby. Neobstojí ani argumentácia žalobcu o tom, že súd mal prihliadať na nesplnenie\nzákonných podmienok pri podaní návrhu na začatie konania z úradnej povinnosti, nakoľko uvedené\nnebolo predmetom námietok vznesených v rámci prvej etapy, v ktorej je správny orgán povinný skúmať\npodmienky začatia konania, ktorá je súčasťou rozhodnutia, ktorým správny orgán schvaľuje úvodné\npodklady projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva, avšak v správnom konaní, v ktorom\nbolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie, sa už otázkou podmienok začatia konania nebolo možné\nzaoberať, keďže už bolo o nej právoplatne rozhodnuté. Napriek uvedenému kasačný súd vo vzťahu k\nargumentácii žalobcu o tom, že hoci bola žaloba podaná 14.6.2012, judikatúra k danej problematike sa\nvyvinula až po podaní žaloby, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/40/2013\na sp. zn. 4Sžo/3/2015, uvádza. Citované rozhodnutia najvyššieho súdu vychádzajú z iných skutkových\nokolností prípadu ako aktuálne prejednávaný, keďže predmetom prieskumu v oboch prípadoch boli\nrozhodnutia, ktorými došlo k zastaveniu konania podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1967\nZb. vo veci návrhu na začatie konania podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z. pre nedodržanie\nhmotnoprávnych podmienok uvedených v ust. § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z. V tejto súvislosti preto\nneobstojí ani námietka žalobcu, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu.\n52. Obdobne tak nepovažuje kasačný súd za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa jeho nesúhlasu\ns názorom krajského súdu o irelevancii námietky týkajúcej sa otázky primeranej náhrady, keď vytýkal\nkrajskému súdu, že nerešpektoval záväzný právny názor vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn.\n7Sžr/82/2016, v ktorom konštatoval, že súdy ako aj orgány verejnej správy by mali postupovať v\nintenciách judikatúry ESĽP konkrétne, že nerešpektovali rozsudok ESĽP zo dňa 27.11.2007 v prípade\nUrbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike o sťažnosti č. 74258/01. V prvom rade\nje potrebné uviesť, že najvyšší súd v rámci odvolacieho konania v predmetnej veci nepreskúmaval\nrozhodnutie krajského súdu v merite, keďže k zrušeniu rozhodnutia došlo len z procesných dôvodov.\nKasačný súd súčasne však nepopiera, že súdy ako aj orgány verejnej správy by mali postupovať v\n\nintenciách judikatúry ESĽP. Vychádzajúc zo skutkových okolností v danej veci je zrejmé, že Obvodný\npozemkový úrad v Nových Zámkoch rozhodnutím č. OPÚ-106-05/4536/LM zo dňa 12.4.2005 rozhodol\no spôsobe náhrady a určenie obvodu pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom\nv záhradkárskej osade E. ešte pred vydaním rozhodnutia ESĽP v prípade Urbárska obec Trenčianske\nBiskupice proti Slovenskej republike. V tejto etape pred vydaním rozhodnutia o spôsobe náhrady\nmali vlastníci možnosť vyjadriť sa k spôsobu náhrady. Táto druhá etapa konania sa končí vydaním\nrozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav. V danej veci bolo vydané rozhodnutie Obvodného\npozemkového úradu v Nových Zámkoch č. ObPÚ-21-09/9278/LV dňa 25.11.2009. K značnému\nčasovému odstupu od vydania rozhodnutia o spôsobe náhrady a určenia obvodu pozemkových úprav\nna vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkárskej osade E. a vydaním rozhodnutia, ktorým\nsa konanie v jeho druhej etape končí, bolo spôsobené podaním žaloby na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Nových Zámkoch č. OPÚ-130-04/3992/LM zo dňa\n18.6.2004, ktorým boli schválené úvodné podklady, ktoré tvorili geometrický plán záhradkárskej osady\na register pôvodného stavu a z toho dôvodu bolo konanie prerušené.\n53. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti\nSlovenskej republike o sťažnosti č. 74258/01 rozhodol Rozsudkom dňa 27.11.2007, v ktorom v bode 146\nSúd konštatoval, že v danom prípade došlo k porušeniu článku 1 Protokolu č. 1 a súčasne vyslovil názor,\nže v rámci výkonu tohto rozsudku sa za účelom zabezpečenia účinnej ochrany práva na majetok v súlade\ns článkom 1 Protokolu č. 1 zdajú byť na vnútroštátnej úrovni žiaduce všeobecné opatrenia; 1/ dotknutý\nštát by mal odstrániť všetky prekážky toho, aby sa nájom pôdy v záhradkových osadách realizoval za\npodmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasne trhové podmienky v dotknutej lokalite,\n2/ dotknutý štát by mal odstrániť všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k týmto\npozemkom poskytla náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu\nprevodu.\n54. Zákon č. 57/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov\nv zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov\nbol prijatý v dôsledku výkonu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Urbárska obec\nTrenčianske Biskupice v. Slovenská republika zo dňa 27. novembra 2007. Na uvedenú zákonnú\núpravu nadväzuje novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení\nvyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej\nhodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Účelom novely záhradkového zákona bolo v rámci\nvýkonu uvedeného rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva uskutočniť na vnútroštátnej úrovni\nvšeobecné opatrenia, ktoré spočívajú v tom, že štát odstráni všetky prekážky toho, aby sa nájom\npôdy v záhradkových osadách realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a\nsúčasné trhové podmienky v dotknutej lokalite a ďalej odstráni všetky prekážky toho, aby sa za prevod\nvlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu\nk trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Nová právna úprava mení spôsob určovania výšky ročného\nnájomného za užívanie pozemkov, a tiež spôsob určovania výšky peňažnej náhrady za pozemky\nv zriadenej záhradkovej osade. Okrem uvedeného sa presnejšie definuje aj charakter náhradného\npozemku za pozemok v zriadenej záhradkovej osade.\n55. Novela záhradkového zákona v právnej norme ustanovenej v § 18b ods. 1, 2 stanoví, že účastník\nkonania, o ktorého právach bolo právoplatne rozhodnuté schválením vykonania projektu pozemkových\núprav do 31. marca 2011 má právo na finančnú náhradu za pozemky v peniazoch, a to v sume\nzodpovedajúcej rozdielu náhrady v peniazoch podľa tohto zákona a náhrady v peniazoch účastníkovi\nuž poskytnutej, ak o poskytnutie finančnej náhrady požiada do 31. decembra 2011 na obvodnom\npozemkovom úrade, ktorý schválil vykonanie projektu pozemkových úprav; inak toto právo zaniká.\nFinančná náhrada podľa odseku 1 sa vyplatí z prostriedkov Slovenského pozemkového fondu, na\nzáklade rozhodnutia obvodného pozemkového úradu.\n56. Kasačný súd vzhľadom na uvedené zastáva zhodný názor ako krajský súd, že zákonodarca\nnovelou zákona č. 64/1997 Z. z. zákonom č. 57/2011 Z. z, v intenciách názoru vysloveného v rozsudku\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice v. Slovenská republika\nzo dňa 27. novembra 2007, vykonal nápravu a pôvodní vlastníci mali vecný a časový priestor na to, aby\nuplatnili svoje práva týkajúce sa doplatenia finančnej náhrady, ktorej výška by bola v primeranom vzťahu\nk trhovej cene majetku ku dňu prevodu.\n\n57. Kasačný súd sa taktiež nestotožnil s názorom žalobcu o tom, že výrok rozhodnutia žalovaného\nje neurčitý a nezrozumiteľný a taktiež, že odôvodnenie rozhodnutia nie je v súlade s ust. § 47 ods. 3\nSprávneho poriadku. K uvedenej námietke kasačný súd konštatuje. Ako už bolo vyššie uvedené na\nkonanie podľa záhradkového zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, (zákon č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo\nak konanie neupravujú osobitné predpisy, (zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.) (§ 18\nods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z.) Taktiež rozhodnutie o vykonaní projektu pozemkových úprav musí\nokrem všeobecných náležitostí podľa Správneho poriadku obsahovať osobitné náležitosti uvedené v\nsúlade s ust. § 16 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z. z. Kasačný súd po preskúmaní žalobou napadnutého\nrozhodnutia nezistil, že by správne rozhodnutie trpelo formálnymi alebo obsahovými nedostatkami, a\npreto sa stotožnil s argumentáciou krajského súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\nV danej súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že tak ako už krajský súd uviedol, kataster nehnuteľností na\npodklade preskumavaného rozhodnutia zmeny vo vlastníctve vykonal, čo by zrejme nebolo možné pokiaľ\nby výrok rozhodnutia trpel vadou neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Z ustálenej judikatúry najvyššieho\nsúdu, (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sž 98/102/02 zverejnené pod č. R 122/2003) vyplýva, že „k\nzrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle ust. § 250i ods. 3 O.s.p. môže viesť len taká vada,\nktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia a rozhodnutie sa nezrušuje len preto, aby sa\nzopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie\npre účastníka.“\n58. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorou namietal vady rozhodnutia krajského súdu (neurčitosť\nvýroku, nedostatočné odôvodnenie), najvyšší súd vychádzajúc z ust. § 190 S.s.p. konštatuje, že\nkrajský súd rozsudkom správnu žalobu zamietne, ak po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia\norgánu verejnej správy dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Výrok rozhodnutia o zamietnutí\nžaloby správnym súdom nemusí obsahovať ustanovenie procesného predpisu, podľa ktorého žalobu\nzamietol, navyše ustanovenie podľa ktorého krajský súd žalobu zamietol je uvedené v odôvodnení\nrozhodnutia krajského súdu. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že problematike týkajúcej\nsa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky - napr. v nálezoch sp. zn. IV. ÚS 1/02 <https://www.judikaty.info/document/\nussr/3622>, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07 <https://www.judikaty.info/document/ussr/9111>, III. ÚS 332/09\n<https://www.judikaty.info/document/ussr/12660>, I. ÚS 243/07 <https://www.judikaty.info/document/\nussr/8687>, I. ÚS 114/08 <https://www.judikaty.info/document/ussr/9920>, III. ÚS 36/2010 <https://\nwww.judikaty.info/document/ussr/14214>. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania\nvšeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom\nrámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu;\njedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu\npri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v\nsúlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami\na úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou\nsúdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane\ntoho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.\nVzhľadom na to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa uvedené skutočnosti vyplývajú,\nnemožno sa stotožniť s námietkou žalobcov o nedostatočne odôvodnenom rozhodnutí krajského súdu.\nKasačný súd v danej súvislosti dodáva, že i keď z ustálenej judikatúry ESĽP je zrejmé, že právo na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,\nnemožno opomenúť, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora ako aj ústavného súdu sa pritom nevyžaduje,\naby sa na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,\nč. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c.\nGrécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n59. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\n\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu a jeho súladnosť so zákonom. Z uvedených dôvodov najvyšší\nsúd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n60. Vo vzťahu k podanému odvolaniu ďalšej účastníčky konania 2/, ktoré posúdil kasačný súd ako\nkasačnú sťažnosť, kasačný súd poukazuje na to, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/19/2012 868 zo dňa 28. novembra 2019 bol ďalšej účastníčke konania 2/. C. L. doručený dňa 14.2.2020 (č.l. 892\nsúdneho spisu), kedy jej aj začala plynúť lehota na podanie kasačnej sťažnosti, ktorá jej uplynula dňa\n16.3.2020. Z obsahu podania doručeného krajskému súdu, ktoré kasačný súd podľa obsahu posúdil aj\nako kasačnú sťažnosť vyplynula žiadosť ďalšej účastníčky konania 2/ C. L. o odpustenie lehoty s tým,\nže vláda predĺžila lehoty a ona bola toho času dlhodobo nemocná. Potvrdenie o dočasnej pracovnej\nneschopnosti bolo k podaniu priložené. Z uvedeného potvrdenia vyplynulo, že ďalšia účastníčka 2/ bola\nod 1.6.2020 práce neschopná.\n61. Podľa ust. § 438 ods. 1 S.s.p., kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie\nkrajského súdu.\n62. Podľa ust. § 443 ods. 1,5 S.s.p. kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od\ndoručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nZmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť.\n63. Podľa ust. § 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením\nnebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo\nbránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,\na) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,\nb) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po\nnadobudnutí účinnosti tohto zákona.\n64. Podľa ust. § 2 zák. č. 62/2020 Z. z. ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené\nzákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania\na stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre\nobvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.\nAk však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo\núčastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že odsek 1 sa nepoužije a súčasne určí novú\nprimeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n65. Podľa ust. § 459 S.s.p., kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak\na) bola podaná oneskorene,\nb) bola podaná neoprávnenou osobou,\nc) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná,\nd) neboli splnené podmienky podľa § 449,\ne) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o\nprípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).\n66. Kasačný súd vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona po posúdení uvedených skutočností\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť ďalšej účastníčky konania 2/ C. bola podaná oneskorene a zo\nzákona (S.s.p.) nie je možné zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti odpustiť. V súvislosti so\nšírením ochorenia COVID-19 spôsobený koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky\nzasadal dňa 6.3. a 12.3. 2020 Ústredný krízový štáb, pričom vláda SR dňa 11.3.2020 vyhlásila v súvislosti\ns rizikom šírenia koronavírusu na celom území SR mimoriadnu situáciu, ktorá platila od 12.3.2020 od\n6 hodiny. Od 16.3.2020 došlo aj k obmedzeniu otváracích hodín na úradoch. Slovenská pošta, a.s.\ns cieľom chrániť zdravie zamestnancov od 24.3.2020 do 5.4.2020 upravila otváracie hodiny pobočiek\nna celom území Slovenska. Na uvedenú situáciu spôsobenú šírením ochorenia COVID-19 reagoval\nzákonodarca prijatím zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so\nšírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú\n\nniektoré zákony v ktorom upravil plynutie hmotnoprávnych ako i procesných lehôt. Uvedený zákon\nnadobudol účinnosť dňa 27.3.2020.\n67. Zo skutkových okolností je zrejmé, že v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 62/2020 Z. z. ďalšej\núčastníčke konania lehota na podanie kasačnej sťažnosti už uplynula takže nie je možné prihliadnuť\nani na ust. § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z. z. Taktiež z vyššie uvedeného je zrejmé, že napriek\nvyhláseniu mimoriadnej situácie vládou SR bolo možné akékoľvek podania adresované súdu odoslať\nprostredníctvom služieb poskytovaných Slovenskou poštou a.s. Kasačný súd nemohol prihliadnuť ani k\npriloženému potvrdeniu o dočasnej pracovnej neschopnosti, nakoľko tá začala plynúť dávno po uplynutí\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti a navyše, tak ako už bolo uvedené vyššie, zmeškanie lehoty na\npodanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.\n68. Poukazom na uvedené tak kasačný súd, kasačnú sťažnosť ďalšej účastníčky konania 2/ C. L. ako\noneskorenú poukazom na ust. § 459 písm. a) S.s.p. odmietol.\n69. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s ust. §\n170 písm. c) S.s.p., tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania,\npretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.\n70. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26S/19/2012", "guid": "853cd7ae-bd5f-4b52-aba8-290e2e162e7e:029c380a-6c42-4dcc-b7e0-d161bf3bbfb0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/00 z 30. 5. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-05-30", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}], "citovane_v": []}