{"guid": "08444b1c-f5e0-4bea-ab34-4452c1281d98:bbfde7d6-9bb0-403b-9898-e209f74110d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3119014007.1", "spisova_znacka": "5Tdo/53/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/53/2021 z 14. 10. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. októbra 2021, sp. zn. 5Tdo/53/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:3119014007.1", "identifikacne_cislo": "3119014007", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2021-10-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 212 ods. 4 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-212", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbfde7d6-9bb0-403b-9898-e209f74110d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3119014007.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3119014007.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3119014007.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Tdo/53/2021\n3119014007\n14. 10. 2021\nJUDr. Juraj Kliment\nECLI:SK:NSSR:2021:3119014007.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr.\nPetra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného Ľ. L., pre pokus zločinu krádeže podľa § 14\nods. 1 Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom\nzasadnutí konanom v Bratislave 14. októbra 2021 dovolanie obvineného podané prostredníctvom\nobhajkyne JUDr. Renáty Jánskej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 11. júla 2019, sp. zn.\n2To/71/2019-211, a takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ľ. L. sa o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Trenčín (ďalej aj „okresný súd\") rozsudkom z 23. apríla 2019, sp. zn. 3T/15/2019, uznal\nobvineného Ľ. L. vinným z pokusu zločinu krádeže podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona („Tr. zák.\") k\n§ 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. na skutkovom základe\nv ňom uvedenom s tým, že dňa 6. novembra 2018 v čase o 03.55 hod. v F. na parkovisku ul. E. pri\notoči autobusov, nezisteným predmetom rozbil sklenú výplň pravých predných dverí tu zaparkovaného\nosobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: F.-XXXY., šedá metalíza, rok výroby 2009, vnikol\ndo vozidla a prineseným skrutkovačom demontoval tri kusy skrutiek na zabudovanom autorádiu zn. V. v\nhodnote 750 eur v úmysle toto odcudziť, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko bol počas tohto konania na\nmieste vyrušený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trenčín a následne pri pokuse o útek touto hliadkou\nzadržaný.\nZa to okresný súd obvinenému uložil podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest\nodňatia slobody vo výmere troch rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený\ndo ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trest\nprepadnutia veci, a to vreckového nožíka červenej farby, skrutkovača čiernej farby, 1 kus čelovej baterky\nzn. LED HEADLIGHT čierno-červenej farby, 1 kus kukly na hlavu čiernej farby, 1 kus bielej textilnej\nrukavice, 1 kus zeleno-šedej textilnej rukavice a 1 kus vysielačky oranžovo-čiernej farby zn. DeleWe.\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku („Tr. por.\") bol poškodený C. W. s nárokom na náhradu škody\nodkázaný na civilný proces.\nProti rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinený a prokurátor, o ktorých rozhodol Krajský súd\nv Trenčíne (ďalej aj „krajský súd\") rozsudkom z 11. júla 2019, č. k. 2To/71/2019-211, tým spôsobom, že\nv bode I. podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia\nslobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a § 212 ods. 4 Tr. zák. obvinenému uložil\ns použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere\npäť rokov a štyri mesiace, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu\nna výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom v bode II. odvolanie obvineného zamietol podľa\n§ 319 Tr. por. ako nedôvodné. Rozsudok krajského súdu prevzal obvinený 11. septembra 2019 a jeho\nobhajca 18. septembra 2019.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený Ľ. L. vo svoj prospech prostredníctvom\nobhajkyne JUDr. Renáty Jánskej písomným podaním z 20. mája 2021, doručeným na okresný súd 21.\nmája 2021 (č. l. 288 - 295). Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. rozsudkom\nvyslovil, že bol porušený zákon v neprospech obvineného v § 319 Tr. por., v § 38 ods. 1 Tr. zák. a v\n§ 212 ods. 4 Tr. zák. pri ukladaní trestu rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 11. júla 2019, sp. zn.\n2To/71/2019, vo výroku I. a vo výroku II., podľa ktorého sa odvolanie obvineného zamietlo podľa § 319\nTr. por. a tiež bol porušený zákon v neprospech obvineného aj v konaní, ktoré mu predchádzalo v §\n212 ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a v § 38 ods. 1 Tr. zák. rozsudkom\nOkresného súdu Trenčín z 23. apríla 2019, sp. zn. 3T/15/2019, vo výroku o vine a výroku o treste,\n\npodľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 11. júla 2019, sp. zn.\n2To/71/2019, ako i rozsudok Okresného súdu Trenčín z 23. apríla 2019, sp. zn. 3T/15/2019, vo výroku o\nvine a treste v časti uloženého trestu odňatia slobody a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému\nsúdu Trenčín, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nDovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. a uviedol, že\nnapáda nesprávne podradenie stíhaného skutku pod ustanovenie § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák., t.\nj. nesprávnu právnu kvalifikáciu konania s tým, že skutok mal byť správne právne kvalifikovaný ako\nprečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a nie ako zločin podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák.,\nktoré predstavuje nesprávne aplikovanú kvalifikovanú skutkovú podstatu (v tomto ohľade poukazuje na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo/4/2019). Vzhľadom k tomu, že toho istého pochybenia\nsa dopustili v danom prípade súdy oboch stupňov, predmetné dovolanie smeruje proti konaniu, ktoré\nrozsudku predchádzalo, teda smeruje aj proti rozsudku okresného súdu čo do výroku o vine v časti\nprávnej kvalifikácie skutku ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. l, ods. 4 písm. b) Tr. zák., ako aj do\nvýroku o treste, ktorý má v nesprávnej právnej kvalifikácii svoj podklad. Podradenie stíhaného skutku pod\nsprávne zákonné ustanovenie a základnú skutkovú podstatu obsiahnutú v § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.\nmá za následok použitie inej, pre obvineného priaznivejšej trestnej sadzby, ktorá by aj za prípadného\npoužitia ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. znamenala uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí trestnej\nsadzby od 8 mesiacov do 2 rokov, čo by súdu neumožnilo uložiť trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov\na 4 mesiace, ktorý je v danom prípade nielen neprimeraný, ale aj nezákonný, nakoľko krádež spáchanú\nvlámaním, pri ktorej nebola spôsobená väčšia škoda, je treba kvalifikovať ako prečin s hornou hranicou\ntrestnej sadzby 2 roky podľa základnej skutkovej podstaty § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.\n\nV danom prípade mal v úmysle odcudziť autorádio v hodnote 750 Eur a spôsobil tak malú škodu.\nDovolateľ v tomto ohľade poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tdo 24/2009 a\nsp. zn. 3 Tdo 47/2010. Podľa dovolateľa aplikácia trestnoprávnych noriem ako ju uplatnil okresný\nsúd ako prvostupňový súd a v odvolacom konaní krajský súd v zásade vedie k tomu, že každý\nprečin krádeže spáchaný formou vlámania by mal byť posudzovaný ako zločin krádeže spáchaný\nzávažnejším spôsobom konania, t. j. vlámaním, čo vzhľadom k trestným sadzbám je v rozpore s\nprincípom primeranosti a neprimerane kriminalizuje takéto konanie páchateľa. Dovolateľ poukázal na\nskutočnosť, že kvalifikačné nezhody, ktoré sa objavovali v doterajšej rozhodovacej praxi súdov pri\nposudzovaní krádeže spáchanej vlámaním, pri ktorej bola spôsobená malá škoda, boli odstránené\nnovelou Trestného zákona, zákonom č. 214/2019 Z. z. účinnou od 1. augusta 2019, ktorou zanikli\ndoterajšie dve základné skutkové podstaty trestného činu krádeže a zostala už len jedna v § 212 ods. 1\nTr. zák., podľa ktorej [písmeno b)] kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním,\npotrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Zákon bol schválený v NR SR dňa 26. júna 2019 a dňa\n10. júla 2019 podpísaný prezidentkou SR, stal sa platným dňa 21. júla 2019 a účinnosť nadobudol\ndňom 1. augusta 2019. Je pravda, že aj po prijatí tejto novely bola v § 212 ponechaná aj kvalifikovaná\nskutková podstata v súčasnosti obsiahnutá v odseku 3 pod písmenami a) až f), ktorá pod písmenom\nb) predpokladá spáchanie trestného činu krádeže vlámaním, ktoré je v rozpore so zásadou, že rovnaký\nznak skutkovej podstaty trestného činu [v tomto prípade podľa § 138 písm. e) Tr. zák.] nie je možné v\n\nneprospech obvineného pričítať viackrát. Aj z toho vyplýva, že len samotný spôsob spáchania krádeže\nvlámaním nemôže byť dôvodom pre aplikáciu kvalifikovanej, prísnejšie posudzovanej skutkovej podstaty\ntohto trestného činu. Napriek tomu, že v čase rozhodovania súdov prvého a druhého stupňa o vine a\ntreste dovolateľa táto novela Trestného zákona ešte nebola účinná (avšak bola schválená, podpísaná a\nzaslaná na zverejnenie v Zbierke zákonov SR), krajský súd mal podľa dovolateľa vziať do úvahy vytýkané\nnámietky a nedostatky dovtedy platnej právnej úpravy a v nadväznosti na ňu aj nejednotnej aplikačnej\npraxe, a to najmä z hľadiska požiadavky primeranosti trestu a mal posudzovať skutok obvineného ako\nprečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a nie ako zločin podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. a\nteda nemal odmietnuť odvolanie ako nedôvodné, ale naopak v rámci svojej preskúmavacej povinnosti\nmal odvolaniu vyhovieť. Dovolateľ poukázal, že takú argumentáciu uznal Krajský súd v Trenčíne v inej\ntrestnej veci, a to v rozsudku z 24. júla 2019, sp. zn. 3To/55/2019\n\n, a v priebehu jedného mesiaca boli v skutkovo podobných prípadoch vydané dve rozdielne rozhodnutia\ns rozdielnym právnym posúdením obdobných skutkov, čo do ich právnej kvalifikácie v rámci ustanovenia\n\n§ 212 Tr. zák. podradením pod rozdielne odseky a tým pod rozdielne základné či kvalifikované skutkové\npodstaty, čo vnáša do právneho stavu veľkú právnu neistotu pre neho a vníma to ako porušenie jeho\nústavného práva na rovnaký prístup k súdnej ochrane a princípu právneho štátu s poukázaním na nálezy\nÚstavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2000 a PL. ÚS 15/1998. S poukazom na uvedené má dovolateľ za\nto, že napadnutým rozsudkom krajského súdu a rozsudkom okresného súdu, ktorý mu predchádzal, boli\nporušené ustanovenia Trestného zákona týkajúce sa použitia zákonnej trestnej sadzby, pričom okresný\nsúd ako prvostupňový súd v napadnutom rozsudku podradil skutok pod nesprávne zákonné ustanovenie\na nesprávne ho vyhodnotil ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom\nna 138 písm. e) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a krajský súd ako odvolací súd tento\nnesprávny právny názor okresného súdu potvrdil a súhlasil s ním, na podklade čoho o výške uloženého\ntrestu odňatia slobody rozhodol podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., t. j. podľa prísnejšej trestnej sadzby, než\nkeby bol skutok subsumovaný pod správne zákonné ustanovenie § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ako\nprečin s priaznivejšou trestnou sadzbou.\nSpisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd\") na\nrozhodnutie o podanom dovolaní 6. júla 2021 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý podľa\ndaného rozvrhu práce Najvyššieho súdu rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala\na JUDr. Peter Štift.\nPo predložení veci sa k podanému dovolaniu vyjadril samotný obvinený Ľ. L. písomným podaním z 31.\njúla 2021, doručeným na dovolací súd 4. augusta 2021, v ktorom uviedol, že dovolacích dôvodov je\nviac a že mali byť použité aj podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) Tr. por., pričom poukázal, že nebola\nrešpektovaná generálna námietka zaujatosti, mal za to, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní\nboli v jeho prospech, nie v jeho neprospech, prokurátor klamal na hlavnom pojednávaní, keď uviedol,\nže na mieste činu sa našla krv obvineného, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.\nzn. 3To/55/2019, okresný súd a krajský súd obišli obranu obvineného a nevysporiadali sa s ňou, čím\nabsentuje zákonné a ústavne konformné odôvodnenie rozhodnutia podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl.\n36 ods. 1 Listiny a zostatková cena autorádia bola znalcom zle určená a bola premrštená.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nPodľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého\nstupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.\nPodľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci,\nodmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20200101>.\nPo predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne\npreskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je\nprípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b)\nTr. por.], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu\n(§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom ustanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento\nmimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň, ale zistil, že podané dovolanie\nje potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Tr. por., pretože nie sú splnené\ndôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na\nnápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje\nvýnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou\nstability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými\nmožnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného\nprostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie\npreto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú\nvýslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti\nrozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení §\n\n371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd\nje viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný\nna revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených\npochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava\nv zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím\nsúdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti\npodať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a\npovinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích\ndôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných\nchýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne\nzodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Ak podané\ndovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v\nskutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm.\nc) Tr. por. odmietnuť.\nK dovolateľom uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., dovolací súd\nuvádza, že v jeho prípade je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom\nposúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Zároveň\nvšak podľa vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť\nzisteného skutku nemôže skúmať a meniť. Teda dovolanie v tomto prípade neslúži na prípadnú revíziu\nskutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len v prípade\ndovolania podaného ministrom spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Tr. por.). Pokiaľ teda dovolateľ (samotný\nobvinený vo svojom písomnom vyjadrení z 31. júla 2021) poukazuje na určité pochybenia, ktoré\nmajú podľa neho spočívať v tom, že nemal byť riadne zistený skutkový stav a že bola nesprávne\nvyhodnotená dôkazná situácia poukázaním na konkrétne dôkazné prostriedky a skutočnosti z nich\nvyplývajúce (výpovede policajtov, nezistená DNA obvineného na šrobováku z miesta činu, nesprávne\nurčenie ceny autorádia), tak uvedené sa práve týka skutkového stavu zisteného v pôvodnom konaní,\nktorý však dovolací súd v prípade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. nemôže\nv tomto smere skúmať, meniť ani hodnotiť (skutkový stav je vždy výsledkom hodnotenia vykonaného\ndokazovania). Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu jeho nesprávneho\nprávneho posúdenia alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho\npredpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), a teda vo vzťahu ku skutkovému stavu\nzistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku meritórneho rozhodnutia\nmôže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové\n(primerane R 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.).\nPokiaľ dovolateľ v samotnom dovolaní podanom prostredníctvom obhajkyne poukazuje na to, že\nskutková veta výroku o vine nezodpovedá právnej kvalifikácii a že skutok mal byť právne posúdený\npodľa iného ustanovenia, tak táto námietka zodpovedá uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. i) Tr. por., keďže ide o namietanie nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku.\nDovolací súd však zistil, že táto námietka nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku je\nnedôvodná. Konanie obvineného uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku okresného súdu bolo\nsprávne právne posúdené ako pokus zločinu krádeže podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 212 ods. 1, ods.\n4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a takéto konštatovanie dovolacieho súdu sa\nopiera o ustálenú súdnu prax, a to stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. Tpj 78/2011 prijaté 12. decembra 2011 (R 116/2012 - I., II.), podľa ktorého:\nI. Ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti\nako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie\nvyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá\ntúto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej\npodstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov\ntrestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve\n(alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu.\nII. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin\nvlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. pri použití\n§ 138 písm. e) Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je\n\nv pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy,\nak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu.\nZ uvedeného je zrejmé, že vzhľadom k tomu, že obvinený sa mal pokúsiť vykonať krádež vlámaním so\nškodou 750 eur (teda viac ako 266 eur, t. j. škoda malá, ktorou sa podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. rozumie\nškoda prevyšujúca sumu 266 eur), správne bolo jeho konanie právne posúdené ako zločin krádeže\npodľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v štádiu pokusu\npodľa § 14 ods. 1 Tr. zák. [ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. by bolo možné posúdiť iba\nkonanie so škodou do 266 eur]. V nadväznosti na to bol aj správne uložený trest odňatia slobody v\nzákonom ustanovenej trestnej sadzbe podľa v tom čase účinného zákona, pričom dovolací súd uvádza,\nže predmetom konania pred dovolacím súdom nie je posudzovanie primeranosti uloženého trestu a\nbez ohľadu na to, že uloženie vyše päťročného trestu odňatia slobody za pokus odcudzenia autorádia\nvlámaním, je trestom prísnym, išlo o trest uložený na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby\ntrestu odňatia slobody spôsobom, ktorý uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne krajský\nsúd (strana 7).\nPokiaľ dovolateľ poukazuje, že krajský súd mal vziať do úvahy pri rozhodovaní v tom čase už prijatú\nnovelu Trestného zákona (zákon č. 214/2019 Z. z.), tak dovolací súd uvádza, že uvedená novela\nnadobudla účinnosť až 1. augusta 2019, pričom krajský súd rozhodoval o odvolaniach 11. júla 2019, t.\nj. ešte pred tým, takže v tom čase nemohol prihliadať žiadnym spôsobom pri rozhodovaní na zmenu\nustanovenia § 212 Tr. zák., ktorá mala nadobudnúť účinnosť až v budúcnosti, hoci o niekoľko dní a\npokiaľ krajský súd dotknuté verejné zasadnutie z tohto dôvodu neodročil (zo spisu nevyplýva, že by\no to obvinený na verejnom zasadnutí vôbec požiadal), mohol pri rozhodovaní použiť len ustanovenie\nzákona, ktoré už bolo účinné.\nPokiaľ dovolateľ poukazuje na iné rozhodnutie vydané Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. 3To/55/2019,\nktorým malo byť v rozpore s tým konanie obdobného charakteru posúdené podľa základnej skutkovej\npodstaty, teda podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. s tým, že ide o nerovnaký prístup k súdnej\nochrane a postup rozporný s princípom právneho štátu, tak dovolací súd uvádza, že uvedené spôsobil\npráve Krajský súd v Trenčíne vo veci sp. zn. 3To/55/2019 nerešpektovaním stanoviska trestnoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 116/2012. Práve z dôvodu, že ohľadom tejto skutočnosti\nboli v rozhodovacej činnosti súdov zistený rozdielny prístup ohľadom aplikácie § 212 ods. 2 písm.\na) Tr. zák., resp. § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.,\ntrestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo vyššie uvedené stanovisko za\núčelom jednotného postupu súdov pri rozhodovaní ako to vyplýva z § 21 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nDovolací súd nemá žiadny dôvod porušovať zákon a nerešpektovať prijaté stanovisko svojho\ntrestnoprávneho kolégia, ktoré je pre jeho členov záväzné [§ 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] a pokiaľ také stanovisko\nnerešpektovali sudcovia Krajského súdu v Trenčíne v uvedenom rozhodnutí v inej trestnej veci sp. zn.\n3To/55/2019, tak títo svojím postupom práve spôsobili nejednotnosť rozhodovacej činnosti nižších súdov\nv otázke, ktorá bola vyriešená spôsobom predpokladaným zákonom, t. j. prijatím stanoviska dotknutého\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom také nerešpektovanie dovolací súd v zásade\nnemôže žiadnym spôsobom podporovať.\nZ uvedeného je zrejmé, že právna kvalifikácia konania obvineného bola v prejednávanej veci v\nrozhodnutí okresného súdu uvedená správne a pokiaľ v tomto ohľade krajský súd ako odvolací súd\nzamietol ako nedôvodné odvolanie obvineného, postupoval v súlade so zákonom. Z toho zároveň\nvyplýva, že bolo irelevantným poukazovanie dovolateľom na konanie pred okresným súdom (§ 374 ods.\n3 Tr. por.), keďže ani v jeho konaní neboli zistené vytýkané pochybenia.\nPre úplnosť dovolací súd uvádza k ďalším námietkam obvineného uvedeným v jeho písomnom vyjadrení\nk podanému dovolaniu, že pokiaľ namietal nerešpektovanie jeho „generálnej námietky zaujatosti\"\nokresným súdom na hlavnom pojednávaní konanom 23. apríla 2019, tak tento postup okresného\nsúdu bol správny, keďže zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že predsedníčka senátu\nokresného súdu uviedla, že o takej námietke zaujatosti sa nebude rozhodovať, nakoľko nebola vznesená\n\nbezodkladne (č. l. 130), čo je v súlade s § 32 ods. 6 Tr. por., podľa ktorého o námietke zaujatosti,\nktorá nebola vznesená bezodkladne, sa nekoná (dovolateľ vedel, že o obžalobe bude konať Okresný\nsúd v Trenčíne minimálne od konania verejného zasadnutia 26. februára 2019, kedy sa rozhodovalo o\nväzbe po podaní obžaloby). Pokiaľ dovolateľ neskôr (v podanom odvolaní) a teraz uvádza, že uvedenú\ngenerálnu námietku zaujatosti podal potom, ako mu bolo okresným súdom odmietnuté vykonať ním\nnavrhovaný dôkaz (výsluch svedka K.. N.) a týmto ju aj zdôvodňoval, tak zo spisu to nevyplýva (námietka\nbola obvineným vznesená už v čase, keď bol vyzvaný na urobenie vyhlásenia k podanej obžalobe\npodľa § 257 ods. 1 Tr. por., č. l. 130, zatiaľ čo o odmietnutí vykonania navrhovaného dôkazu okresný\nsúd rozhodol podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní až po vykonaní dokazovania predtým, ako bolo\nvyhlásené dokazovanie za skončené, č. l. 131 p. v.), pričom aj keď by to bola pravda, tak dovolací súd\nuvádza, že ani o takej námietke by sa podľa § 32 ods. 6 Tr. por. nekonalo, keďže dôvodom námietky\nby bol procesný postup súdu v konaní.\nPokiaľ obvinený uvádza, že okresný súd a krajský súd sa nevysporiadali s obranou obvineného\nohľadom nerešpektovania jeho generálnej námietky zaujatosti a odmietnutia jeho návrhu na doplnenie\ndokazovania výsluchom svedka, tak dovolací súd uvádza, že z rozsudku okresného súdu (strany\n4 - 5) vyplýva, že tento relevantným spôsobom uviedol dôvody odmietnutia vykonania obvineným\nnavrhovaného výsluchu svedka N. a na tieto skutočnosti uvedené v rozsudku ako vecne správne\nodkázal vo svojom rozhodnutí krajský súd rozhodujúci o odvolaní obvineného (strana 7), pričom dôvody\nnekonania o námietke zaujatosti obvineného boli tomuto podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní\nuvedené priamo na hlavnom pojednávaní a boli v zápisnici uvedené.\nPokiaľ obvinený poukazuje, že prokurátor klamal na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že na mieste\nčinu sa našla obvineného krv po rozbití okna, kedy sa mal zraniť, tak dovolací súd z prehratia\nzvukového záznamu zistil, že prokurátor v záverečnej reči nepresne uviedol, že na mieste činu sa\nnašiel nožík s DNA s krvou obvineného (z dotknutého znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej\nbiológie a kriminalistickej genetickej analýzy vyplýva, že na predmetnom nožíku bola analýzou DNA\nzistená prítomnosť biologického materiálu, ktorý nebol špecifikovaný bližšie, ktorý sa porovnaním\nzhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru obvineného), pričom z meritórnych\nrozhodnutí nevyplýva, že by súdy medzi dôkazmi, o ktoré opreli vinu obvineného, uvádzali existenciu\nkrvi obvineného na dotknutom nožíku.\nZ uvedeného vyplýva, že neboli naplnené ani dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g)\nTr. por. (porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, resp. rozhodnutie je založené na dôkazoch\nsúdom nevykonaných zákonným spôsobom).\nZáverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne\nnevyjadril, považoval ju za irelevantnú vzhľadom na vyššie ním uvedené skutočnosti a argumenty, na\nzáklade ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom\ndovolaní.\nNa základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny\ndôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného\npodľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2To/71/2019", "guid": "21269f22-6b27-43f5-8f0f-a5491a2857f2:645a187a-2528-49a4-ab7c-8078c8ba0076", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "4fe728e5-2341-43a7-8450-4fbb91fb93bc:cc6a2602-8d88-47db-9fa7-43cca2168e97", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6817010126.2", "spisova_znacka": "3To/55/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/55/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6817010126.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5450cb99-791d-40b1-800c-7eca407f3d39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.225.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 225/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.225.2022.1"}]}