{"guid": "9f9e3093-9123-4cf7-9b5e-abeaba1f65d7:e8d1f634-4784-4e20-bbff-ff3bac4a5e39", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3020200049.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/7/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/7/2021 z 4. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. mája 2021, sp. zn. 7Sžsk/7/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:3020200049.1", "identifikacne_cislo": "3020200049", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-05-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107.odsek-1", "nazov": "§ 107 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-2", "nazov": "§ 199 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-107", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8d1f634-4784-4e20-bbff-ff3bac4a5e39", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3020200049.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3020200049.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3020200049.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/7/2021\n3020200049\n04. 05. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:3020200049.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobkyne:\nmal. O. U., nar. XX. L. XXXX, zast. matkou U. U., nar. XX. L. XXXX, obe bytom v Z., B. Č.. XXX/XX,\nprávne zast.: prof. JUDr. PhDr. Petrom Potáschom, PhD., advokátom a konateľom Potásch & Potásch\ns.r.o., so sídlom v Bratislave, Jedľová 14037/7, IČO: 47 258 616, proti žalovanému: Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so\nsídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 03.\ndecembra 2019, číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/12844/JH, o kasačnej sťažnosti žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 17. septembra 2020, č.k. 18Sa/5/2020-86, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 17. septembra 2020, č.k.\n18Sa/5/2020-86 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 17. septembra 2020, č.k.\n18Sa/5/2020-86 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú\nžalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 03. decembra\n2019, číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/12844/JH, ktorým žalovaný postupom podľa § 59\nods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len\n„Správny poriadok“) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín z 15. augusta 2019, Číslo: TN1/OPPKPČ/\nSOC/2019/32167-16. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 38 ods.\n1 písm. b/ bod 2, § 45 ods. 3 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na\nkompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom\nznení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) odňal žalobkyni s účinnosťou od 01. augusta 2019 peňažný\npríspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného\nmotorového vozidla, ktorý táto poberala na základe rozhodnutia z 21. marca 2017, číslo: TN1/OPPKPČ/\nSOC/2017/42407-5 mesačne vo výške 16,7 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu\nustanovenú v § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 601/2003 Z.z.“) a jeho výplatu s účinnosťou\nod 01. augusta 2019 zastavil.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení § 1 ods. 1,2, § 6 ods. 1,2, § 14 ods. 6, § 14 ods. 10 a § 28 ods. 9 písm. b/ zákona č.\n\n447/2008 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel\nk záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané, že žalobkyňa bola pre svoje zdravotné postihnutia\nodôvodňujúce 50 %-nú mieru funkčnej poruchy naďalej považovaná za osobu s ťažkým zdravotným\npostihnutím. Súčasťou posudkovej činnosti prvostupňového správneho orgánu začatého na základe\nžiadosti o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie v prejednávanej veci bolo aj hodnotenie\notázky mobility žalobkyne. Podľa názoru súdu v tomto smere postupoval správny orgán v súlade s\nustanovením § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., ak na základe žiadosti o poskytnutie peňažného\npríspevku na opatrovanie a záverov posudkových lekárov z vlastnej iniciatívy vydal aj rozhodnutie,\nktoré bolo predmetom odvolacieho prieskumu žalovaného. Správny orgán prvého stupňa tým správne\nreagoval na zmenu právnej úpravy účinnej od 01. júla 2018. Od uvedeného dátumu bolo jednou\nz podmienok odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom ako predpokladu\npriznania, respektíve trvania nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov\nsúvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla zistenie ťažkej poruchy mobility s\nnásledkom neschopnosti dostaviť sa a využívať vozidlá verejnej hromadnej dopravy. Dôvodom priznania\npríspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného\nmotorového vozidla v minulosti bola skutočnosť nezvládania situácií v prostriedkoch verejnej hromadnej\ndopravy. V čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného platila už nová právna úprava\npodmieňujúca neschopnosť využívať verejnú hromadnú dopravu ťažkou poruchou mobility. V zmysle\nustanovenia § 6 zákona č. 447/2008 Z.z. mobilitou sa rozumie pohybová schopnosť alebo orientačná\nschopnosť ako schopnosť samostatne sa premiestňovať. Zo správy všeobecnej lekárky žalobcu zo\n06. júna 2019 však vyplynulo, že žalobkyňa sa orientuje správne, má aktívnu polohu, pričom postoj,\nvrátane chôdze, má v norme. Oproti roku 2017 tiež došlo k čiastočnému zlepšeniu zdravotného stavu\nžalobkyne v dôsledku odstránenia nosových polypov obmedzujúcich dýchanie, čo sa zjavne preukázalo\nna čiastočnom zlepšení jej zdravotného stavu. S poukazom na tieto zásadné skutočnosti, ktoré sa\nopierajú o poznatky ošetrujúcich lekárov žalobkyne, vrátane jej všeobecnej lekárky, ako priamych\nposkytovateľov zdravotnej starostlivosti, mal súd v zhode s názorom správnych orgánov za to, že\nžalobkyňa netrpí na ťažkú poruchu mobility, t.j. poruchu v oblasti pohybu a orientácie. Z tohto dôvodu jej\npreto nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením\nprevádzky osobného motorového vozidla v zmysle novej právnej úpravy už nepatrí. Aktuálne preukázaný\nzdravotný stav žalobkyne nesvedčí ťažkej poruche mobility, ani duševnej poruche alebo ťažkej poruche\nzvieračov, ktoré podmieňujú priznanie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým\nvozidlom. Nakoľko vykonaným dokazovaním tiež nebolo preukázané zdravotné postihnutie vyžadujúce\nzaradenie žalobkyne do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu a ani\nsa jej neposkytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba,\nsúd dospel k rovnakému záveru, že žalobkyňu nemožno považovať za osobu odkázanú na kompenzáciu\nzvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.\n4. Vzhľadom na uvedené krajský súd žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n5. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n7. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n8. Konkrétne namietala, že vo veci žalobkyne v správnom konaní došlo k faktickej fúzii (spojeniu) dvoch\nsprávnych konaní do jedného procesného celku, z ktorých následne vzišli dve správne rozhodnutia,\na to rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich\nso zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a rozhodnutia o poskytnutí peňažného\npríspevku na opatrovanie. Žalobkyňa sa teda o začatí konania o odňatí peňažného príspevku dozvedela\naž doručením rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V tomto smere uviedla, že výklad § 53 ods.\n\n2 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého sa § 18 ods. 3 Správneho poriadku na konania vo veciach\nkompenzácie nevzťahuje, nie je možné uskutočniť tak, aby to znamenalo vlastné popretie základných\nprincípov konania. Upovedomenie o začatí konania musí byť doručené tomu, o koho právach a právom\nchránených záujmoch sa koná, vždy - bez výnimky. V právnom štáte je neprijateľné, aby sa účastník\nkonania dozvedel o samotnom konaní až v okamihu doručenia rozhodnutia vo veci samej. Týmto\nspôsobom je potom účastník konania obratý o možnosť účinne uplatňovať svoje procesné práva, ktoré by\ninak riadne a včas uplatnil, ak by mal vedomosť o konaní. Dodala, že navyše podkladom pre rozhodnutie\nv konaní o odňatí boli podklady obstarané v úplne inom správnom konaní a fakticky ešte pred začatím\nsamotného správneho konania (komplexný posudok z 31. júla 2019). Takýto postup správnych orgánov\npovažovala za porušenie princípu právnej istoty, prirodzenej spravodlivosti, legitímnych očakávaní, alebo\ncelkovo predvídateľnosti postupu orgánu verejnej moci.\n9. Ďalej žalobkyňa namietala, že v rámci správneho konania a následne konania súdneho nebolo\nprihliadané na relevantné dôkazy, posudkový lekár, ako aj prvostupňový správny orgán nemali v\nčase rozhodovania k dispozícii všetky relevantné podklady pre rozhodnutie vo veci samej, keďže\npodklady, ktoré mali k dispozícii, preukazovali opodstatnenosť priznania peňažného príspevku na\nopatrovanie, ale nie odňatého peňažného príspevku. Odhliadnuc od toho, žalobkyňa tiež uviedla, že už\nv čase správneho konania mal posudkový lekár k dispozícii lekárske nálezy preukazujúce ťažkosti s\ndýchaním, tzv. chronický únavový syndróm, náchylnosť na infekčné ochorenia z kolektívu a problémy\ns inkontinenciou, t.j. diagnózy majúce vplyv na schopnosť žalobkyne využívať prostriedky hromadnej\nprepravy. Rovnako v priebehu odvolacieho správneho konania dodala ďalšie listinné podklady súvisiace\ns vecou, z ktorých okrem samotnej diagnózy cystická fibróza vyplývajú i ďalšie skutočnosti týkajúce\nsa jej zdravotného stavu a majúce vplyv na rozhodnutie vo veci. Konkrétne poukázala na prepúšťaciu\nsprávu DFN Košice z 21. apríla 2019 a tiež na lekárske správy Dr. O., CSc. z februára 2018 (súčasť\nlekárskej správy z 25. marca 2018), MUDr. M. z 26. marca 2019, MUDr. F. / MUDr. M. z 11. mája\n2019, MUDr. X. z 23. mája 2019, MUDr. V. / MUDr. Z., PhD. z 03. júna 2019, MUDr. M. / MUDr.\nO. z 02. augusta 2019, MUDr. Z., PhD. z 02. augusta 2019, MUDr. L. z 27. augusta 2019. V\nrozhodnutí žalovaného nie je možné identifikovať, ako sa správny orgán vysporiadal s jednotlivými\ndiagnózami, predovšetkým hypotóniou, hypermobilitou, akcentovanou L lordózou, slabším svalovým\nkorzetom, malnutríciou / podvýživou, v stoji rekurváciou KK, valgotizáciou v ČK, krivkou v F vo\nfyziologickom zakrivení, chôdzou s intrarotáciou chodidiel, gracilnou kostrou, únavovým syndrómom.\nV tejto súvislosti namietala tak nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov, ako aj samotného\nrozsudku krajského súdu a poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sžso/14/2015, prípadne rozsudok sp. zn. 9Sžsk/129/2018. Žalobkyňa tak v podanom odvolaní, ako aj\nv podanej žalobe preukázala, že jej stav sa nezlepšil, práve naopak, došlo k jeho zhoršeniu, keď pribudli\ndiagnózy a poruchy spojené aj s jej mobilitou, ktoré v čase priznania peňažného príspevku u žalobkyni\nneboli. Tiež namietala nedoručenie lekárskeho posudku z 23. októbra 2019, ktorý bol obstaraný na\norganizačnej úrovni žalovaného, a z ktorého následne žalovaný vychádzal; namietala tiež nedoručenie\nvyjadrenia žalovaného z 03. apríla 2020, dodatočného vyjadrenia posudkového lekára z 29. marca\n2020, vyjadrenia sociálneho pracovníka z 28. októbra 2019 a tiež prílohy k vyjadreniu žalovaného\nz 30. marca 2020. Rovnako poukázala na vnútorný rozpor v podkladoch pre rozhodnutie s tým, že\ntieto neboli odstránené, ako aj vnútornú rozporuplnosť zistení správnych orgánov, keď uvádzajú, že\nžalobkyňa potrebuje sprievod druhej osoby pri preprave a pri premiestňovaní, čo bez ďalšieho indikuje,\nže nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej\ndôstojnosti z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a\nspäť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať\nz vozidla verejnej hromadnej dopravy podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. Ďalej namietala\nprocesné pochybenie krajského súdu spočívajúce v nedostatočnom poučení o možnosti požiadať o\nnariadenie pojednávania; pokiaľ potom krajský súd bez ďalšieho rozhodol bez nariadenia pojednávania,\nprocesne pochybil, čo je samostatným dôvodom na zrušenie jeho rozsudku.\n10. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobkyňa uviedla, že krajský\nsúd nesprávne interpretoval „poruchu mobility“ podľa § 16 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. ako zníženú\npohybovú schopnosť podľa § 6 menovaného zákona. Podľa žalobkyne tieto pojmy nemajú identický\nobsah, pojem „porucha mobility“ nemôže byť zúžená len na problémy pohybové a orientačné, ale\nmôže ísť o akékoľvek zdravotné poruchy, ktoré svojou povahou vedú k odkázanosti na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom. Tiež namietala postup správnych orgánov, keď tieto pristúpili\nk odňatiu peňažného príspevku z dôvodu skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku, pričom touto\n\nskutočnosťou pritom mala byť zmena právnej úpravy. Podľa názoru žalobkyne, ak jej bola v minulosti\npriznaná kompenzácia za diagnózu, ktorá ex lege zakladala nárok na peňažný príspevok (cystická\nfibróza s pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi) a neskôr zákonodarca zmenil kritériá priznania\ntak, že túto diagnózu zo zákonného ustanovenia odstránil a zaviedol iné kritériá, neznamená to, že\nzdravotný stav žalobkyne má byť testovaný vo vzťahu k novým kritériám. Takýto výklad by predstavoval\nporušenie právnej istoty. Dodala, že v zdravotnom stave žalobkyne navyše nedošlo k zlepšeniu, tento\nsa v porovnaní s minulosťou zhoršil. Namietala tiež nesprávny výklad § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008\nZ.z., ak súd akceptoval faktické spojenie dvoch samostatných konaní do jedného celku a tiež nesprávny\nvýklad § 55 ods. 2 menovaného zákona v spojení s § 18 ods. 3 Správneho poriadku schvaľujúci postup\nsprávneho orgánu, pri ktorom sa účastník konania až pri doručení rozhodnutia o odňatí peňažného\npríspevku dozvedá, že takéto konanie prebiehalo.\n11. V závere navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIII.\n12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 11. decembra 2020.\n13. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu, kasačnú\nsťažnosť považoval za nedôvodnú, žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti neuviedla relevantné\nvecné skutočnosti, ale len účelovo bez akýchkoľvek odborných znalostí a vedomostí urobila účelové\nodborné medicínske posudkové závery, ktoré nezodpovedajú objektívnej skutočnosti. K tvrdeniam\nžalobkyne konkrétne uviedol, že rozhodnutím z 21. marca 2017 bol žalobkyni od 01. januára 2017\npriznaný opakovaný peňažný príspevok na prevádzku osobného motorového vozidla. Súčasne s týmto\nrozhodnutím bol žalobkyni doručený aj komplexný posudok zo 17. marca 2017, v ktorom okrem iného\nje uvedené, že posudkový lekár vo svojom lekárskom posudku z 15. februára 2017 stanovil žalobkyni\ntermín opätovného posúdenia zdravotného stavu na jún 2019. Vzhľadom na to, bola žalobkyňa dňa 05.\njúna 2019 vyzvaná, aby sa dňa 12. júna 2019 dostavila na úrad, zároveň bola vyzvaná na predloženie\npresne špecifikovaných dokladov, okrem iného aj aktuálny nález odborného vyšetrenia, nie starší ako\n3 mesiace. Následne žalobkyňa dňa 10. júna 2019 podala žiadosť o priznanie peňažného príspevku\nna opatrovanie, z ktorého dôvodu bol dohodnutý náhradný termín jej posúdenia na 19. júna 2019,\nktorého sa žalobkyňa v sprievode svojho zákonného zástupcu (matky) zúčastnila, v uvedený deň bol\nvyhotovený lekársky posudok, v ktorom na základe lekárskych správ bolo riadne odôvodnené odňatie\npeňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky\nosobného motorového vozidla a priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. Z tohto dôvodu správne\nkonanie nezačalo na základe žalobkyni doručeného prvostupňového správneho rozhodnutia o odňatí\npríslušného peňažného príspevku z 15. augusta 2019, ale na základe výzvy, respektíve vykonaním\nsociálneho šetrenia dňa 19. júna 2019 na úrade, na ktorom si žalobkyňa riadne a v plnom rozsahu\nuplatnila svoje procesné práva, pričom sa k veci aj riadne vyjadrila. Rovnako žalovaný odmietol,\nže by došlo k nezákonnej fúzií dvoch správnych konaní, obe správne konania začali v súlade so\nSprávnym poriadkom, pričom podklady pre rozhodnutia boli vyhotovené a získané v súlade so zákonom\nč. 447/2008 Z.z. a tieto sa nachádzajú v spisovej dokumentácii. Vo vzťahu k zdravotnému stavu\nžalobkyne žalovaný uviedol, že žalobkyňou uvádzané tvrdenia sa nepotvrdili, čo príkladmo preukázal\ns poukazom na lekársky nález MUDr. O. zo 06. júna 2019, podľa ktorého žalobkyňa netrpí poruchou\ninkontinencie; dodal, že posudkoví lekári na základe lekárskych nálezov dospeli k záveru, že u žalobkyne\nnie sú splnené podmienky na priznanie predmetného peňažného príspevku. K námietke žalobkyne,\nže jej nebol doručený lekársky posudok z 23. októbra 2019 uviedol, že podkladom na rozhodnutie\no peňažnom príspevku je komplexný posudok, pričom v § 55 ods. 7,8,9 zákona č. 447/2008 Z.z. sú\nuvedené podmienky, za ktorých je podkladom pre rozhodnutie lekársky posudok. Z toho je zrejmé, že\nnedoručením lekárskeho posudku nedošlo zo strany správnych orgánov k porušeniu zákona č. 447/2008\nZ.z. K namietanému nedoručeniu vyjadrenia z 03. apríla 2020 uviedol, že uvedené vyjadrenie bolo\nv podstate sprievodným záznamom neobsahujúcim žiadne relevantné skutočnosti, a ktorého prílohu\ntvorili vyjadrenia k žalobe, ktoré boli žalobkyni doručené. K námietke žalobkyne, že jej bol napriek\nzáverom uvedeným v správnych rozhodnutiach vyhotovený preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím so sprievodcom žalovaný uviedol, že v zákone č. 447/2008 Z.z. sú samostatne upravené\npodmienky vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, a\n\nteda nie každé postihnutie sa preskúmava podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. V závere dodal, že\nk odňatiu príslušného peňažného príspevku nedošlo z dôvodu zmeny § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008\nZ.z., ale z dôvodu, že žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav nespĺňa podmienky na priznanie\npeňažného príspevku.\n14. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil (?).\nIV.\n15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 05. januára 2021 konštatujúc\nopodstatnenosť podanej kasačnej sťažnosti, výzva na podrobenie sa zdravotnému posúdeniu nemôže\nbyť vnímaná ako oznámenie o začatí konania o odňatí peňažného príspevku, ďalej k poukazu\nžalovaného na údajne účelové hodnotenie medicínskych otázok s odkazom na poruchu inkontinencie\nuviedla, že poukázala na niekoľko aspektov preukazujúcich sťaženosť, respektíve nemožnosť jej\nriadneho presunu prostriedkami hromadnej dopravy a na tieto nedostala zo strany správnych orgánov\nrelevantnú odpoveď, zotrvala na názore, že jej mal byť doručený lekársky posudok z 23. októbra 2019,\ntiež zotrvala na názore, že jej malo byť doručené vyjadrenie z 03. apríla 2020 a tiež dodatočné vyjadrenie\nposudkového lekára z 29. marca 2020, na ktoré žalovaný odkazoval vo svojom vyjadrení z 03. apríla\n2020, k otázke sprievodu uviedla, že už samotná skutočnosť, že žalobkyňa disponuje preukazom fyzickej\nosoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom determinuje tú skutočnosť, že žalobkyňa\nnie je schopná sa sama prepravovať prostriedkami hromadnej prepravy na rovnakom základe ako\nzdravé osoby, ďalej zdôraznila aj vzhľadom na obsah rozhodnutia žalovaného, že k odňatiu peňažného\npríspevku došlo na základe zmeny právnej úpravy.\nV.\n16. Vyjadrenie žalobkyne bolo zaslané žalovanému na vedomie dňa 08. januára 2021.\nVI.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455\nSSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n18. Podľa článku 48 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n19. Podľa článku 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej\nochrane ustanoví zákon.\n20. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a\nrozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších\nosôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).\n21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\n\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n25. Podľa § 107 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak\na/ o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,\nb/ vykonáva dokazovanie,\nc/ to vyžaduje verejný záujem,\nd/ je to na prejednanie veci potrebné alebo\ne/ tak ustanovuje tento zákon.\n26. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny.\n27. Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby\nvychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a\nposkytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.\n28. Podľa § 202 ods. 1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa\n§ 57 uviesť\na/ označenie druhu žaloby,\nb/ označenie žalovaného,\nc/ označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,\nd/ deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,\ne/ opísanie rozhodujúcich skutočností,\nf/ označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,\ng/ žalobný návrh.\n29. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.\n30. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd v predmetnej veci pristúpil k verejnému\nvyhláseniu rozsudku, čomu zodpovedalo príslušné oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené\nna úradnej tabuli súdu dňa 28. augusta 2020 a tiež zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku vyhotovená\ndňa 17. septembra 2020. Nakoľko z obsahu rozsudku nevyplýva, na základe akých dôvodov pristúpil\nkrajský súd k verejnému vyhláseniu rozsudku, t.j. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, možno sa\niba domnievať, že tento dôvod bol založený na tej skutočnosti, že zákonná zástupkyňa - matka maloletej\nžalobkyne nepožiadala o nariadenie pojednávania v správnej žalobe, tak ako to predpokladá § 182 ods.\n1 písm. g/ v spojení s § 199 ods. 3 SSP. Najvyšší súd tiež podotýka, že zákonná zástupkyňa žalobkyne\nnebola v konaní pred krajským súdom zastúpená advokátom a sama nemá vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, respektíve to nevyplýva z jej podaní adresovaných súdu.\n31. V tomto smere najvyšší súd uvádza, že správna žaloba v sociálnych veciach je osobitným\ntypom správnej žaloby s tým, že táto osobitosť je daná práve špecifickou povahou do úvahy\nprichádzajúcej množiny prejednávaných vecí [predovšetkým rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa\nsociálneho poistenia (dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, garančné\npoistenie, poistenie v nezamestnanosti), štátnej sociálnej podpory (rodičovský príspevok, prídavok\nna dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa a iné) a sociálnej pomoci (hmotná núdza)] a k tomu\nzodpovedajúceho špecifického okruhu osôb, ktoré sú oprávnené domáhať sa súdneho prieskumu\nsprávnych aktov (primárne rozhodnutí / opatrení) vydávaných vo vyššie uvedených veciach. V tomto type\nsprávneho súdneho konania sa domáhajú ochrany primárne fyzické osoby, ktoré je nutné považovať za\ntzv. slabších účastníkov (pozri § 5 ods. 1 SSP v spojení s článkom 6 Civilného sporového poriadku),\nktorej skutočnosti zároveň zodpovedá nielen osobitná poučovacia povinnosť, ale i napríklad oslobodenie\nod poplatkovej povinnosti, nevyžaduje sa tiež podmienka povinného právneho zastúpenia, správna\nžaloba fyzickej osoby sa zo strany správneho súdu posudzuje neformálne, rozsah správnej žaloby\n\nfyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pri správnej\nžalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi; rovnako správny súd (ak to nie je\nv rozpore s účelom správneho súdnictva) môže i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom\nverejnej správy. Z uvedeného je zrejmé, že účelom takto koncipovanej osobitnej úpravy je predovšetkým\nzabezpečenie účinnejšej ochrany práv týchto fyzických osôb (hlavne z dôvodu nedostatku ich právneho\nvedomia) v správnom súdnom konaní.\n32. Vo vzťahu k poučovacej (manudukačnej) povinnosti Správny súdny poriadok rozlišuje jednak\nvšeobecnú poučovaciu povinnosť upravenú v § 26 SSP a jednak osobitnú poučovaciu povinnosť, ktorá\nje upravená vo viacerých ustanoveniach naprieč celým procesným kódexom (napríklad § 41 ods. 1, § 59\nods. 2, § 77 ods. 1) s tým, že je upravená aj vo vzťahu k správnej žalobe v sociálnych veciach v § 199 ods.\n2 SSP, podľa ktorého správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu\na sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných\nprávach a povinnostiach. Osobitná poučovacia povinnosť súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych\nveciach sa týka najmä tých procesných práv a povinností fyzických osôb, ktorých realizácia alebo\nrešpektovanie má zásadný význam pre efektívne hájenie, respektíve bránenie ich práv v konaní pred\nsúdom. V rámci tejto poučovacej povinnosti súdu bolo preto podľa názoru najvyššieho súdu potrebné\npoučiť žalobkyňu, aby sa táto v súdom stanovenej lehote vyjadrila aj k možnosti požiadať o nariadenie\npojednávania (o prerokovanie veci na pojednávaní). Podľa názoru najvyššieho súdu nie je v tomto smere\nvylúčené ani pripojenie doložky podľa § 103 ods. 2 SSP, že ak sa účastník konania v takto určenej\nlehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nebude mať\nnámietky.\n33. V súvislosti s právnou úpravou § 182 ods. 1 písm. g/ SSP, podľa ktorého jednou z obligatórnych\nnáležitostí všeobecnej správnej žaloby je aj vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania,\npričom na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania už správny súd neprihliada, najvyšší\nsúd uvádza, že právna úprava konania o správnej žalobe v sociálnych veciach aj vzhľadom na svoje\nosobitné postavenie, za predpokladu, že žalobcom je fyzická osoba, obsahuje v § 202 ods. 1 SSP vlastné\nnáležitosti správnej žaloby, v ktorých povinnosť požiadať o nariadenie pojednávania absentuje.\n34. Vzhľadom na to, že krajský súd v zmysle vyššie naznačeného žalobkyňu relevantným spôsobom\nnepoučil o jej procesných právach a povinnostiach, najvyšší súd dospel k záveru, že je daný dôvod na\nzrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP v spojení\ns § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.\n35. V ďalšom konaní krajský súd aj vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne obsiahnuté v podanej kasačnej\nsťažnosti bez ďalšieho nariadi vo veci pojednávanie, pričom sa riadne vysporiada s námietkami\nžalobkyne, najmä tými, ktoré majú aj s pripojenými dôkazmi zásadný význam pre riadne zistenie\nskutkového stavu veci a vo veci znovu rozhodne; svoje rozhodnutie zároveň náležite v intenciách § 139\nods. 2 SSP odôvodní.\n36. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}