{"guid": "a3982a6f-39d2-43c8-b9ff-426a7b4944a8:c788ffc4-4646-429a-9b29-49e88b128973", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3019200455.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/53/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/53/2020 z 21. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2021, sp. zn. 7Sžsk/53/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:3019200455.1", "identifikacne_cislo": "3019200455", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-3", "nazov": "§ 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-241.odsek-1", "nazov": "§ 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-241.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-147.odsek-1", "nazov": "§ 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-147.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-147"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-147.odsek-2", "nazov": "§ 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-147.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-147"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "nazov": "§ 462 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-228", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-241", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-147", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c788ffc4-4646-429a-9b29-49e88b128973", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200455.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200455.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200455.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/53/2020\n3019200455\n21. 04. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:3019200455.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nT. L., narodený XX. Y. XXXX, bytom v U. O., V. Č.. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Šimonom Cibulkom,\nadvokátom so sídlom v Trenčíne, Jilemnického č. 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so\nsídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 08.\noktóbra 2019, Číslo: 60330-3/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu\nv Trenčíne z 26. februára 2020, č.k. 28Sa/44/2019-48, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. februára 2020, č.k.\n28Sa/44/2019-48 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 26. februára 2020, č.k.\n28Sa/44/2019-48 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej z 08. októbra 2019, Číslo: 60330-3/2019-BA,\nako aj prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín z 05. júna 2019,\nČíslo: 700-0810535919-GC04/19 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nŽalovaná rozhodnutím z 08. októbra 2019 postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o\nsociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) na odvolanie žalobcu zmenila\nprvostupňové správne rozhodnutie z 05. júna 2019 tak, že text vo výroku „október 2006, január 2007,\nfebruár 2007, júl 2007, august 2007, december 2007 a január 2008“ nahradila textom „... 1. október\n2006 až 26. október 2006, 1. január 2007 až 15. január 2007, 25. január 2007 až 31. január 2007, 1.\nfebruár 2007 až 4. február 2007, 1. júl 2007 až 9. júl 2007, 16. júl 2007 až 31. júl 2007, 1 august 2007\naž 5. august 2007, 9. august 2007 až 12. august 2007, 1. december 2007 až 17. december 2007, 20.\ndecember 2007 až 31. december 2007, 1. január 2008 až 15. január 2008 a 30. január 2008 až 31.\njanuár 2008...“. V ostatných častiach výroku žalovaná prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila.\n2. Pre úplnosť, prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 05. júna 2019 podľa § 178 ods. 1 písm.\na/, bod deviaty a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z žalobcovi predpísal za obdobie júl 2006, august\n2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007,\nmarec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007,\nnovember 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008 penále v sume\n1.624,94 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné\npoistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do\nrezervného fondu solidarity, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti\n\npoistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej\npokladnici, do dňa začatia kontroly.\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 128 ods. 1\npísm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 144 ods. 1, § 147\nods. 1,2,3, § 228 ods. 3, § 240 ods. 1,2 a § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., postupom v zmysle\nrelevantnej právnej úpravy ustanovenej v SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.\n4. Krajský súd vyhovel zásadnej námietke žalobcu o premlčaní práva Sociálnej poisťovne predpísať\npenále. V tejto súvislosti uvádzal, že k odpovedi na otázku, či právo orgánu verejnej správy\nsankcionovať určité protiprávne konanie, majúce svoj základ v nesplnení zákonom uloženej povinnosti,\nje nepremlčateľné, nie je možné dospieť výkladom, ako sa k tomu dopracovala žalovaná, ale\nnepremlčateľnosť práva uložiť sankciu musí byť v právnom predpise výslovne uvedená. To však nie je\nprípad penále ukladaného Sociálnou poisťovňou podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom\ndo 31. decembra 2010. Ak má orgán aplikácie práva použiť ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003\nZ.z. v rámci rozhodovania o predmete konania primerane, je potrebné vychádzať z právnej povahy a\núčelu penále, ktoré predstavuje sankciu za porušenie povinnosti žalobcu odviesť (zaplatiť) poistné a nie\nsankciu za to, že došlo k porušeniu registračnej (evidenčnej) povinnosti samostatne zárobkovo činnej\nosoby v súvislosti so začiatkom a koncom jej podnikateľskej činnosti. Ukladanie penále na nesplnenie\nzákonnej povinnosti odvádzať (platiť) poistné včas a v riadnej výške predstavuje osobitnú formu\nadministratívneho trestania. Pri administratívnom trestaní je potrebné v prípadoch absencie výslovnej\nprávnej úpravy, čo je aj tento prípad, siahnuť po ustanoveniach trestného práva, či už hmotného\nalebo procesného. Vychádza sa z myšlienky, že administratívne trestanie je odvetvím práva, kde\nverejná autorita reprezentovaná orgánom verejnej správy ukladá fyzickej osobe alebo právnickej osobe\nsankciu za nesplnenie povinnosti ustanovenej zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Preto, súd pri riešení spornej otázky siahol po inštitútoch premlčania trestného stíhania\n(§ 87 Trestného zákona) a premlčania výkonu trestu (§ 90 Trestného zákona), vychádzajúc z toho,\nže trestné právo obdobne upravuje otázky ukladania sankcií (vo forme trestov) verejnou autoritou\nreprezentovanou trestnými súdmi, okrem iného aj za nesplnenie povinností stanovených zákonmi.\nPritom treba mať na zreteli, že trestné právo postihuje spoločensky najzávažnejšie formy protiprávneho\nkonania. Konkrétne sa súd zameral na posúdenie otázok premlčania trestného stíhania a premlčania\nvýkonu trestu pri trestných činoch majetkovej povahy svojou hmotnoprávnou podstatou súvisiacich s\ninštitútom sociálneho poistenia a poistného, a to trestné činy skrátenia dane a poistného podľa § 276\nTrestného zákona, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a nezaplatenia dane\na poistného podľa § 278 Trestného zákona, keďže tieto sú z povahy veci prirodzene komparovateľné s\nporušením povinnosti žalobcu odvádzať poistné včas a v riadnej výške. Z Trestného zákona je možné sa\ndozvedieť, že zákonodarca považuje uvedené trestné činy a v podstate všetky majetkové a hospodárske\ntrestné činy za premlčateľné, pričom rozlišovacím kritériom pre presnú výmeru premlčacej doby je horná\nhranica trestnej sadzby trestu, ktorý by za konkrétny trestný čin bolo možné uložiť. Trestná sadzba (jej\nrozsah) je zase závislá od rozsahu trestného činu vyjadreného sumou dane alebo sumou poistného,\no ktorú boli ukrátené verejné financie vyššie spomenutými trestnými činmi. Využitím argumentu a\nmaiori ad minus možno teda uzavrieť, že ak Trestný zákon, upravujúci trestanie (sankcionovanie)\nnajzávažnejších foriem protispoločenskej činnosti, výslovne upravuje princíp, podľa ktorého trestné činy\nskrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, neodvedenia dane a poistného podľa § 277\nTrestného zákona a nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona sú za podmienok\nustanovených Trestným zákonom vždy premlčateľné bez ohľadu na výšku ujmy spôsobenej verejným\nrozpočtom, potom zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý v ustanovení § 240 upravuje sankcionovanie obdobného\nprotiprávneho konania, avšak formálne nižšej spoločenskej nebezpečnosti, musí vychádzať z rovnakého\nprincípu, ktorým je bezvýnimočná premlčateľnosť práva (povinnosti) Sociálnej poisťovne predpísať\npenále.\n5. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil napadnuté\nrozhodnutie žalovanej a prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.\n6. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní\ncelkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania.\n\nII.\n7. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n9. Uviedla, že tak ako je v zákone č. 461/2003 Z.z. presne vymedzený právny dôvod predpísania penále\na spôsob jeho predpísania, je presne vymedzená aj lehota, v ktorej sa právo predpísať penále premlčí\npri splnení podmienok ustanovených v tomto zákone. Právo predpísať poistné sa podľa § 147 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z.z. premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Uvedené ustanovenie sa\nvzhľadom na § 241 ods. 1 vzťahuje aj na penále. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej\npovinným subjektom voči predpísanému penále je rozhodujúci dátum splatnosti poistného, z ktorého\nbolo penále predpísané. Vychádzajúc z § 147 ods. 1 je nespochybniteľné, že ak pobočka Sociálnej\npoisťovne predpíše penále za obdobie dlhšie ako desať rokov, povinný subjekt môže čeliť uplatneniu\ntohto práva námietkou premlčania. Premlčacia doba vyplýva z ustanovenia § 147 ods. 1 pri splnení\npodmienok plynúcich z § 147 ods. 2 v spojení s § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do\n31. decembra 2010, v ktorom je ustanovené, že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť\nsa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení\na odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Pokiaľ žalobca nesplnil povinnosť ustanovenú\n§ 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., na vznesenú námietku premlčania žalovaná nemôže prihliadať.\nŽiadny iný názor nie je možné z týchto ustanovení vyvodiť. V § 241 ods. 1 zákona je odvolávka na celé\nustanovenie § 147 a nielen na ods. 1 tohto ustanovenia, z čoho je zrejmé, že zákon č. 461/2003 Z.z.\npresne vymedzuje, kedy sa právo predpísať penále premlčí.\n10. Ďalej žalovaná uvádzala, že vo veci bolo jednoznačne preukázané, že žalobca, ktorému vzniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby\nod 01. júla 2006, si svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni, t.j. oznamovaciu a odvodovú povinnosť, v\nlehote ustanovenej zákonom nesplnil. Svojím konaním žalobca porušil § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003\nZ.z., ktoré ukladalo povinnosť samostatne zárobkovo činným osobám prihlásiť sa na nemocenské\npoistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto\npoistení do ôsmich dní. Rovnako bolo preukázané, že žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil\nani dodatočne, napriek tomu, že bol k splneniu tejto povinnosti vyzvaný. V tejto súvislosti poukázala\nna rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2011, sp. zn. 7Sžso/16/2011\na z 29. januára 2020, sp. zn. 7Sžsk/42/2018, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.\nzn. 1S/69/2016. Dodala, že penále nie je sankciou za porušenie registračnej povinnosti, ale splnenie\ntejto povinnosti je podľa § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nevyhnutným predpokladom úspešného\nuplatnenia námietky premlčania.\n11. Ustanovenie upravujúce premlčanie, ako aj ustanovenie upravujúce penále sú zakotvené v zákone\nč. 461/2003 Z.z., pričom sa na (ne)premlčanie práva predpísať penále nikdy nevzťahoval Trestný\nzákon a ani nemohol, keďže subsidiárna aplikácia Trestného zákona nie je v zákone č. 461/2003\nZ.z. upravená. Povinnosťou správnych orgánov, ako aj súdu, v rozsahu ich pôsobnosti je aplikovať\nplatné právo a vykonať jeho výklad vychádzajúc zo znenia právnej normy s prihliadnutím na jej účel a\nvôľu zákonodarcu, čo mienil touto právnou úpravou ustanoviť. S odkazom na rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2007, sp. zn. III. ÚS 274/07 uviedla, že správne súdy sú\noprávnené odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v\npráve. Súd však nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona.\nŽalovaná nie je orgánom činným v trestnom konaní a vzhľadom na vymedzené kompetencie v zákone\nč. 461/2003 Z.z. ani nemôže byť orgánom činným v trestnom konaní, ktorý je oprávnený rozhodovať o\npremlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu. Rovnako nie je oprávnená z dôvodu dispozičnej\nabsencie aplikovať ustanovenia o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu, na premlčanie\npráva predpísať penále, ktoré je výslovne upravené v zákone č. 461/2003 Z.z. Uzavrela, že aplikácia\nustanovenia Trestného zákona na penále v oblasti práva sociálneho poistenia je neprípustná, nakoľko\npenále sa neukladá za spáchanie trestného činu, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone a pri\nukladaní ktorého sa skúma trestná zodpovednosť a naplnenie skutkovej podstaty, ale sa predpisuje v\nprípade, ak povinná osoba poruší svoju odvodovú povinnosť ustanovenú v zákone č. 461/2003 Z.z.\nPenále je sankcia, ktorej právnym základom je rozhodnutie o predpísaní poistného a je upravené v\n\nzákone č. 461/2003 Z.z. rovnako, ako je upravené v tomto zákone aj premlčanie práva predpísať penále,\nrespektíve jeho nepremlčateľnosť.\n12. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním zo 04. júna 2020.\n14. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi s tým,\nže v rámci rozhodovania o vyrubení penále je potrebné vychádzať z právnej povahy a účelu penále,\nktoré predstavuje sankciu za porušenie povinnosti odviesť poistné a nie sankciu za to, že došlo k\nporušeniu registračnej povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti so začiatkom a\nkoncom jej podnikateľskej činnosti. Vyplýva to tiež z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 25. septembra 2013, sp. zn. 7Sžso/36/2012. Je evidentný vecný súvis medzi právom na predpísanie\npoistného a povinnosťou v zmysle § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a nepremlčaním práva predpísať\npoistné, inak povedané, ak si samostatne zárobkovo činná osoba nesplní povinnosť v zmysle § 228\nods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. smerujúce k zisteniu, že vzniklo právo na predpísanie poistného,\ntak sa právo sociálnej poisťovne predpísať poistné nepremlčuje. Na druhej strane, ak teda penále\nnepredstavuje sankciu za porušenie registračnej povinnosti, tak za takéto porušenie nemôže vyplývať\nzákonné postihnutie žalobcu spočívajúce v nemožnosti úspešne si uplatniť námietku premlčania.\nNepremlčateľnosť práva uložiť sankciu (penále) musí byť v právnom predpise výslovne uvedená; tiež\ndodal, že pojem „primerane“ upravený v § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá rovnaký význam\nako pojem „rovnako“, a teda gramatickým výkladom možno dospieť k záveru, že § 147 menovaného\nzákona ako celok neplatí na penále rovnako, ale platí primerane s ohľadom na účel a zmysel jednotlivých\nustanovení. Ďalej uviedol, že žalovaná si zamieňa povinnú aplikáciu zákonných ustanovení upravujúcich\nsubsidiaritu na jednej strane s aplikovaním porovnávacích metód právnej vedy a uplatňovaním metód\nvýkladu na strane druhej, ktoré súd môže využiť pri rozhodovaní a v tomto smere svoje úvahy, ktorými\nsa spravoval pri posúdení podstatných a skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, zrozumiteľne\na presvedčivo vysvetlil. V danom prípade samotné konanie pred správnym súdom neprebiehalo podľa\nTrestného zákona, to znamená, že samotné konanie, či samotné rozhodnutie sa subsidiárne neriadilo\nnormami trestného práva. Súd na základe porovnávacej právnej vedy na príklade Trestného zákona\npoukázal, prečo sa v danom prípade nemôže aplikovať nepremlčateľnosť práva predpísať penále v\nzmysle zákona č. 461/2003 Z.z. K rozhodnutiam, ktorými žalovaná podporila svoju argumentáciu uviedol,\nže uznesenie sp. zn. 7Sžso/16/2011 sa týka nepremlčateľnosti práva predpísať poistné a nie práva\npredpísať penále, navyše sa jedná o rozhodnutie vychádzajúce z predchádzajúcej právnej úpravy,\nrozsudok sp. zn. 1S/69/2016 nepredstavuje ani judikát a nejde ani o rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a rozsudku sp. zn. 7Sžsk/42/2018 sa nevie vyjadriť, keďže nie je publikovaný na\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a teda nemá možnosť verifikácie tvrdenia žalovanej.\nDodal, že ani toto rozhodnutie nemá silu judikátu, t.j. nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax\nkasačného súdu a považuje ho za ojedinelý. Uzavrel, že pokiaľ sa najvyšší súd stotožní s názorom\nkrajského súdu, mal by vo veci zaujať stanovisko Veľký senát.\n15. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú\nzamietol.\nIV.\n16. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanej dňa 08. júna 2020 na vedomie.\nV.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n\n18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil\nrozhodnutie žalovanej z 08. októbra 2019, Číslo: 60330-3/2019-BA, ako aj prvostupňové správne\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín z 05. júna 2019, Číslo: 700-0810535919-GC04/19 a\nvec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná rozhodnutím z 08. októbra\n2019 postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. na odvolanie žalobcu zmenila prvostupňové\nsprávne rozhodnutie z 05. júna 2019 tak, že text vo výroku „október 2006, január 2007, február 2007, júl\n2007, august 2007, december 2007 a január 2008“ nahradila textom „... 1. október 2006 až 26. október\n2006, 1. január 2007 až 15. január 2007, 25. január 2007 až 31. január 2007, 1. február 2007 až 4.\nfebruár 2007, 1. júl 2007 až 9. júl 2007, 16. júl 2007 až 31. júl 2007, 1 august 2007 až 5. august 2007,\n9. august 2007 až 12. august 2007, 1. december 2007 až 17. december 2007, 20. december 2007\naž 31. december 2007, 1. január 2008 až 15. január 2008 a 30. január 2008 až 31. január 2008...“. V\nostatných častiach výroku žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňový správny orgán\nrozhodnutím z 05. júna 2019 podľa § 178 ods. 1 písm. a/, bod deviaty a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z\nžalobcovi predpísal za obdobie júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006,\ndecember 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august\n2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008,\nmarec 2008, apríl 2008 penále v sume 1.624,94 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské\npoistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného\nna invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý\ndeň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na\núčet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly.\n24. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v rozhodnom znení, fyzická osoba a právnická osoba,\nktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.\n25. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v rozhodnom znení, poistné sa platí na účet Sociálnej\npoisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.\n26. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v rozhodnom znení, poistné je splatné do ôsmeho dňa\nkalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n27. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v rozhodnom znení, právo predpísať poistné sa premlčí\nza desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.\n28. Podľa § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v rozhodnom znení, právo predpísať poistné sa\nnepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b/.\n\n29. Podľa § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v rozhodnom znení, samostatne zárobkovo činná osoba\nje povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od\nvzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.\n30. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v rozhodnom znení, fyzickým osobám a právnickým\nosobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli\npoistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich\nodviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý\ndeň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa,\nkeď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti,\nzaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.\n31. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v rozhodnom znení, na pokuty a na penále platia\nustanovenia § 142 ods. 6, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.\n32. V predmetnej veci zásadným bolo vyriešenie otázky, či ustanovenie § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ.z. upravujúce nepremlčanie práva predpísať poistné, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v §\n228 ods. 3, t.j. ak samostatne zárobkovo činná osoba porušila povinnosť prihlásiť sa na nemocenské\npoistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z\ntýchto poistení do ôsmich dní od ich zániku, je možné aplikovať aj vo vzťahu k nepremlčaniu práva\npredpísať penále.\n33. Krajský súd po preskúmaní veci aj s odkazom na ustanovenia Trestného zákona upravujúce\npremlčanie tak trestného stíhania, ako aj výkonu trestu dospel k záveru o bezvýnimočnej premlčateľnosti\npráva (povinnosti) Sociálnej poisťovne predpísať penále. Inak povedané, ustanovenie § 147 ods. 2 (v\nspojení s § 241 ods. 1) zákona č. 461/2003 Z.z. sa nemôže vzťahovať na predpis penále, a teda právo\npredpísať penále majúce sankčný charakter zásadne podlieha premlčaniu (bližšie pozri bod 4 tohto\nrozsudku, prípadne body 38 až 41 rozsudku krajského súdu).\n34. S týmto odôvodnením sa najvyšší súd nestotožňuje.\n35. Na úvod najvyšší súd poukazuje na to, že právne normy odvetvia sociálneho práva upravené (aj) v\nzákone č. 461/2003 Z.z. sa vyznačujú kogentným charakterom. Zákon č. 461/2003 Z.z. určuje povinnosť\nsamostatne zárobkovo činnej osoby (§ 14 ods. 1, § 15 ods. 1 v spojení s § 128 ods. 1,2,3 zákona č.\n461/2003 Z.z.) platiť poistné a ustanovuje aj jeho splatnosť. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti\nsúčasne v § 240 ods. 1 upravuje povinnosť Sociálnej poisťovne predpísať penále. Právna úprava\nteda obligatórne určuje povinnosť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odviesť poistné a\npríspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatiť v zákonnom určenej lehote poistné a v prípade jeho\nneuhradenia alebo omeškania uhradiť predpísané penále. Penále je základným, zákonom ustanoveným\nprávnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo\njej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Porušením odvodových povinností vzniká Sociálnej poisťovni\nvystupujúcej v pozícii verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia, podľa § 240\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinnosť, nie možnosť penále predpísať. Zároveň je potrebné dodať,\nže zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje prípady, za ktorých k predpisu penále nemôže dôjsť. Sociálna\npoisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur a tiež vtedy,\nak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu (zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Sociálna poisťovňa tiež nepredpíše\npenále v časti presahujúcej dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za\nkontrolované obdobie (tzv. krátené penále). Len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že zákon č. 461/2003\nZ.z. pozná aj inštitút odpustenia penále. V minulosti zákonodarca v zákone č. 461/2003 Z.z. zaviedol\ninštitút odpustenia penále s tým, že podľa § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do\n31. decembra 2004 Sociálna poisťovňa mohla na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a právnickej\nosoby povinnej odvádzať poistné v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť zaplatiť penále alebo\nznížiť penále, ak tieto osoby zaplatili dlžné sumy poistného najneskôr v deň podania tejto žiadosti a\nv období odo dňa doručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti, odvádza poistné včas a\nv správnej sume. Od 01. januára 2005, nadobudnutím účinnosti zákona č. 721/2004 Z.z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z., (pozri bod 61 zákona č. 721/2004 Z.z.) však bol tento inštitút\n\nzrušený. V ďalšom období bola možnosť odpustenia penále daná formou tzv. generálnych pardonov\n(pozri napríklad § 293ap, prípadne § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z.).\n36. Ďalší prípad, kedy Sociálna poisťovňa nemôže predpísať penále je prípad premlčania práva\npredpísať penále. V tomto smere zákon č. 461/2003 Z.z. v § 241 ods. 1 odkazuje na primerané použitie\nustanovení § 142 ods. 6, § 143 ods. 3 a § 145 až 147. To znamená, že premlčanie práva predpísať\npenále sa bude riadiť ustanovením upravujúcim premlčanie práva predpísať poistné (§ 147 ods. 1).\nVzhľadom na to, že zákonodarca v § 241 ods. 1 odkazuje na primerané použitie § 147 ako celku a nielen\njeho jednotlivej časti (podobne ako to urobil v prípade § 142 ods. 6 a § 143 ods. 3), je potom možné\ndospieť k jedinému možnému záveru, že na premlčanie práva predpísať penále sa vzťahuje ustanovenie\n§ 147 ako celok, teda aj vrátane odseku 2, v zmysle ktorého právo predpísať poistné sa nepremlčuje,\nak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3, t.j. ak samostatne zárobkovo činná osoba\nporušila povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich\ndní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. V tomto smere\nnajvyšší súd uvádza, že ak by mal zákonodarca v úmysle založiť stav prezentovaný tak žalobcom, ako\naj krajským súdom, nič mu nebránilo takúto právnu konštrukciu explicitne upraviť v zákone, podobne\nako to urobil napríklad v § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (na primeranú aplikáciu ktorého tiež v\n§ 241 ods. 1 zákonodarca výslovne odkazuje), kde jasne uviedol, že ustanovenie o predpísaní penále\nsa na povolené sumy splátok dlžných súm nepoužije. Najvyšší súd si osvojuje názor žalovanej, že\nv opačnom prípade by tak boli pri posudzovaní podmienok premlčania práva na predpísanie penále\nzvýhodnené tie samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si svoje registračné povinnosti neplnia vôbec,\noproti tým samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré si totožné povinnosti splnili a neskôr sa dostali\ndo omeškania splatením poistného a príspevkov.\n37. V tejto súvislosti odkazuje najvyšší súd na rozsudok z 29. januára 2020, sp. zn. 7Sžsk/42/2018, podľa\nktorého cit.: „ (...) Pokiaľ žalobca namietal premlčanie práva na predpísanie vyššie uvedeného penále,\nsprávny súd uvádza, že žalovaný správne pri vyporiadaní sa s touto námietkou žalobcu vychádzal z §\n147 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo\ndňa jeho splatnosti, avšak toto právo sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228\nods. 1 (predtým § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010; pozn.\nnajvyššieho súdu) a § 231 ods. 1 písm. b). Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia sa podľa § 241\nods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. na pokuty a penále vzťahujú aj ustanovenia § 147 o poistnom primerane.\nPreto námietka premlčania penále vznesená žalobcom nebola relevantná s poukazom na nesplnenie\nsi povinnosti podľa § 228 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.“ [https://www.slov-lex.sk/sk/vseobecne-sudy-sr/-/\necli/ECLI-SK-NSSR-2020-1016200575_1].\n38. Čo sa týka námietky, že pojem „primerane“ upravený v § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\nnemá rovnaký význam ako pojem „rovnako“, a teda gramatickým výkladom možno dospieť k záveru,\nže § 147 menovaného zákona ako celok neplatí na penále rovnako, ale platí primerane s ohľadom na\núčel a zmysel jednotlivých ustanovení, najvyšší súd uvádza, že zákonodarca nemal inú možnosť, než\nv príslušnom ustanovení § 241 ods. 1 použiť príslovku „primerane“, keďže podľa § 241 ods. 1 platia\nustanovenia § 142 ods. 6, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 nielen na penále, ale aj na pokuty. Navyše z bodu 4.\nprílohy č. 2 k legislatívnym pravidlám tvorby zákonov vyplýva cit.: „Ak sa majú novo-upravované právne\nvzťahy v celom rozsahu podrobiť už jestvujúcej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa majú\nna tieto vzťahy uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“.\nVo vzťahu k prejednávanej veci je zrejmé, že nešlo o súvis medzi novo-upravovaným právnym vzťahom\nna strane jednej a jestvujúcou právnou úpravou na strane druhej. Jedná sa o prípad, kedy zákonodarca\njestvujúci inštitút platenia poistného, splatnosti poistného, vrátenia poistného, povolenia splátok dlžných\nsúm poistného a premlčania poistného primerane aplikuje na v rovnakom čase jestvujúci inštitút predpisu\npenále.\n39. V súvislosti s odkazom krajského súdu na právnu úpravu plynúcu z Trestného zákona, konkrétne\nna oblasť týkajúcu sa premlčania trestného stíhania a premlčania výkonu trestu a ďalších otázok s\ntým súvisiacich a čo do poukazu na trestný čin skrátenia dane a poistného, trestný čin neodvedenia\ndane a poistného a trestný čin nezaplatenia dane a poistného, ktoré sú vždy premlčateľné, a teda o\nto viac by premlčaniu malo podliehať právo predpísať penále (keďže ide o protiprávne konanie nižšej\nspoločenskej nebezpečnosti) najvyšší súd uvádza, že bezbrehá aplikácia ustanovení tak Trestného\nzákona, ako aj Trestného poriadku prináleží výlučne orgánom činným v trestnom konaní. Je vždy\n\nnutné v prvom rade prihliadať na osobitosti toho-ktorého administratívneho konania a inštitúty, ktoré ho\ncharakterizujú. V predmetnej veci sa jedná o administratívne konanie, v rámci ktorého svoju právomoc\nvykonáva Sociálna poisťovňa majúca status verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho\npoistenia (pozri § 120 v spojení s § 178 a § 179 zákona č. 461/2003 Z.z.). Odhliadnuc od toho, že penále\nsa svojím charakterom skôr približuje k sankcii ako právneho následku nesplnenia odvodovej povinnosti,\nt.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas, než k\núroku z omeškania, penále nie je inštitútom trestnoprávnym, ale sociálno-právnym (v širšom zmysle\nadministratívno-právnym), ktorý je v celom rozsahu upravený v zákone č. 461/2003 Z.z. vrátane inštitútu\npremlčania práva predpísať penále. Z toho dôvodu, sa krajský súd uchýlil k analógii bez toho, aby mal\nna to splnené predpoklady. Analógia ako interpretačné pravidlo, umožňuje sudcovi použiť ustanovenie\nsvojím obsahom a účelom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré\ndo hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli. Najvyšší súd v tejto súvislosti ďalej dopĺňa, že\nanalogické využitie ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku primárne do úvahy prichádza\nvtedy, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj\nna ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (napríklad uplatnenie absorpčnej zásady pri ukladaní\nsankcií za priestupky / iné správne delikty) a tiež, ak ide o základné zásady trestného konania podľa\nTrestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie (§ 2 Trestného poriadku). Pôjde však\nvždy iba o také zásady, ktoré nie sú upravené správnymi normami a súčasne povaha ktorých umožňuje\nich priamu aplikabilitu aj v oblasti správneho (administratívneho) práva.\n40. Z týchto dôvodov sa najvyšší súd prikláňa k názoru prezentovanému žalovanou, a teda právo\npredpísať penále v prípade, ak si samostatne zárobkovo činná osoba nesplní registračnú povinnosť\nplynúcu z § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, premlčaniu\nnepodlieha rovnako, ako premlčaniu nepodlieha právo predpísať poistné pri porušení totožnej povinnosti\npodľa § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010.\n41. Z dôvodov uvedených vyššie, najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1\nv spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n42. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nkrajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n43. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}