{"guid": "0c36465e-cdf2-41fc-a534-a16bf831aedc:0ae2b024-deb3-4de5-b0f2-0a913ec5b6fb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3019200364.1", "spisova_znacka": "9Sk/39/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/39/2020 z 2. 7. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2021, sp. zn. 9Sk/39/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:3019200364.1", "identifikacne_cislo": "3019200364", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2021-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-72.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-72.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-72.odsek-2", "nazov": "§ 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-72.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-72"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-70", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-72"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ae2b024-deb3-4de5-b0f2-0a913ec5b6fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200364.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200364.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200364.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sk/39/2020\n3019200364\n02. 07. 2021\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2021:3019200364.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Bc.\nS. Q., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpený advokátom Mgr. Tomášom\nDragulom, so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 51 339 692, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 20.06.2019, o kasačnej sťažnosti\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14Sa/37/2019-33 z 13. augusta 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14 Sa/37/2019-33 z 13.\naugusta 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 14 Sa/37/2019-33 z 13. augusta 2020 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“) zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 20.06.2019 (ďalej\nlen „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu a\nv celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 8. marca\n2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o nepriznaní invalidného dôchodku žalobcovi z dôvodu\nnesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm.\ng/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).\n2. Zrušenie preskúmavaného rozhodnutia krajský súd odôvodnil vývojom judikatúry, ktorej závery\nposkytujú iný náhľad na právnu problematiku, než aký prezentovala žalovaná. Uviedol, že uvedené\nzávery síce vznikli v reakcii na preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa väčšinou nárokov na starobný\ndôchodok, sú však podľa názoru krajského súdu využiteľné aj pri preskúmavaní rozhodnutia vydaného v\nkonaní, predmetom ktorého je nárok žiadateľa na invalidný dôchodok, keďže tak pre starobný dôchodok\nako aj pre invalidný dôchodok je potrebné získať určité zákonnom stanovené minimum obdobia rokov\ndôchodkového poistenia.\n3. Krajský súd poukázal na záver rozsudku sp.zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009, podľa ktorého na\núčely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať\naj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku\nmožno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový\ndôchodok. Ďalej poukázal na rozsudok sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, podľa ktorého\n„priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu\nslužby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie\ndôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky\ndôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového\n\ndôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona\nč. 328/2002 Z.z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku\npoistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového\npoistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie,\npočas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch\nneukráti.“ a taktiež rovnaký názor vyjadrený v rozsudku sp.zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017.\n4. Krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže preskúmavané rozhodnutie je\nzaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Spornou otázkou je nezhodnotenie obdobia\nslužobného pomeru žalobcu pre účely priznania invalidného dôchodku, čo žalovaná s poukazom na\nustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení odôvodnila tým, že uvedené\nobdobie bolo žalobcovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu aj bol priznaný. Uvedenú\nargumentáciu vnímal krajský súd ako nesúladnú s vyššie citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a znovu poukázal na záver, že pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým\nbola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému (tu výsluhový\ndôchodok), je potrebné najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by\nvšetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku,\nktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky\ndôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať\nvšetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná (ďalej aj „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Žalovaná vychádzala z toho, že žalobca ku dňu vzniku\ninvalidity, t.j. k 30. septembru 2015 dosiahol vek 55 rokov (XX.XX.XXXX), preto na nárok na invalidný\ndôchodok bolo potrebné splniť podmienku získania najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia\npred vznikom invalidity. Poukázala na znenie ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení a na to, že doba služby už bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok a nie\nje možné ju hodnotiť aj pre invalidný dôchodok. Vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna republika\nsa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru č. 128 o invalidných a\npozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Keďže invalidný dôchodok je uvedený v II.\nčasti Dohovoru č. 128 do úvahy neprichádza ani aplikácia čl. 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti VI.\n- Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok.\n6. Sťažovateľka poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 9So/110/2015 z 24.04.2019, ktorý\nvydal v intenciách nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 16/2017-52 z 13.02.2019,\nktorým ústavný súd nevyhovel návrhu najvyššieho súdu na vyslovenie nesúladu ustanovení § 60 ods.\n2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona o sociálnom poistení s čl. 12 ods. 2 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Sťažovateľka je toho názoru, že rozhodnutie č.k. 7So/138/2011 citované v rozsudku krajského\nsúdu sa na prejednávanú vec nevzťahuje, keďže v uvedenom prípade išlo o nárok na starobný dôchodok,\nnie invalidný. Žiadala, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Ku kasačnej sťažnosti žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že jediným dôvodom nepriznania\ninvalidného dôchodku je nesplnenie počtu rokov dôchodkového poistenia, pričom žalobca bol\ndôchodkovo poistení viac ako 15 rokov, hoci v osobitnom systéme, ktorý mu vyplýval z pracovnej\nčinnosti. K nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 16/2017 z 13.02.2019 uviedol, že v danom prípade ústavný\nsúd posudzoval výlučne súladnosť ustanovení § 255 ods. 5, § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení\ns ústavou, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú protiústavné. Spôsob výšky dôchodkov zložiek\npolicajného zboru a vojakov v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a\nvojakov v aktuálnom znení resp. započítanie doby dôchodkového poistenia počas výkonu služby však\nbol jasne stanovený v rámci praxe všeobecných súdov, pričom ústavný súd im nie je nadriadený, ale\nvýlučne skúma ochranu ústavou zaručených práv a slobôd a je zrejmé, že rozhodovacia prax najvyšších\nsúdnych autorít je vedená spôsobom ako ju uviedol krajský súd. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.\n\n9. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal\ninvalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n10. Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia\npočet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45\nrokov je najmenej 15 rokov.\n11. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku\nna invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity zákona o sociálnom poistení.\n12. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“),\nprofesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“),\nktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.\n13. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 obdobie\ndôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka\nprípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok\nna výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,\ninvalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.\n14. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 za obdobie\ndôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a\nvojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak\nprípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného\npredpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný\ninvalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.\n15. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.11.2007\npodľa zákona č. 328/2002 Z.z., pričom pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola započítaná doba\nzákladnej vojenskej služby od 13.08.1978 do 12.08.1980 a doba služobného pomeru v Policajnom\nzbore od 01.10.1988 do 31.12.1999 zaradená do I. kategórie funkcii a doba služobného pomeru v\nPolicajnom zbore od 01.01.2000 so 31.10.2007 zaradená do III. pracovnej kategórie. Pre nárok na\nvýsluhový dôchodok mu bolo zhodnotených 21 rokov a 36 dní. Nebol sporný ani dátum vzniku invalidity\n30.09.2015, ku ktorému žalobca dosiahol vek 55 rokov. Taktiež nebolo sporné, že vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia, upravenom zákonom o sociálnom poistení, navrhovateľ pred vznikom\ninvalidity získal tzv. „civilné“ obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 4 703 dní, teda 12 rokov a 323\ndní.\n16. Krajský súd nesprávne pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia vychádzal z právneho názoru\nnajvyššieho súdu vysloveného v rozsudku sp.zn. 7So/138/2011, resp. 9So/214/2008 a 9So/127/2015,\nvzhľadom na to, že v uvedených veciach bolo predmetom preskúmania rozhodnutie o nároku na\nstarobný dôchodok. Aj z neskoršej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že prihliadnutie na doby\nslužby je možné len v prípade starobného dôchodku, a to krátením teoretickej sumy starobného\ndôchodku v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.\n128), publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Keďže však Československá socialistická\nrepublika prijala záväzky podľa Dohovoru č. 128 len v časti, týkajúcej sa starobných dôchodkov, taký\npostup pri invalidných dôchodkoch aplikovať nemožno.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní zákonnej úpravy nároku na invalidný dôchodok v\ninej veci dospel k názoru, že ustanovenia § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona o sociálnom poistení\nnie sú v súlade s čl. 12 ods. 2, čl. 39 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, a preto v\nsúlade s § 109 ods. 1 písm. b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v spojení s § 492 ods. 1\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok dňa 05.12.2016 podal na ústavný súd návrh na začatie\nkonania o súlade predmetných ustanovení zákona o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky.\n\n18. Ústavný súd nálezom zo dňa 13.02.2019, sp.zn. PL. ÚS 16/2017-52, tomuto návrhu najvyššieho\nsúdu však nevyhovel. V dôvodoch nálezu ústavný súd okrem iného uviedol:\n„.... posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej\núpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby\nzamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný\ndôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému\nsociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo\nvojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať\nako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom postení podľa zákona o sociálnom poistení.\nZ dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia rešpektujúc\nosobitnú náročnosť ich ? práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb ktoré sa po\nskončení ich ? služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich\nich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať,\nvzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať\naj zdanie protiústavnosti.\nPodľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho\nfavorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo\nznížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik\nnároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia\nnesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný\ndôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový\ndôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu,\npotom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ...\n... nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré\nposkytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb\na za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však\nargumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku\nna invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že\npre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme\nsociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie\na z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu,\nako sa vyrovná s vecnou stránkou problému.\nVychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia\nzákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s čl. 39 ods. 1 ústavy ani\ns čl. 55 ods. 1 ústavy. ...“\n19. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce\nsprávne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení\nnedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno\npovažovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca\npri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi\njednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy“. Ústavný súd uznáva\noprávnenie správnych súdov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé\nmedzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve,\nktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné\nustanovenie zákona. Takýmto spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej moci a všeobecný súd\nby sa stal de facto negatívnym zákonodarcom, čo je v právnom štáte neprípustné. Takéto oprávnenie\nmá za istých okolností ústavný, nie však všeobecný súd. Kasačný súd preto nemôže ignorovať platné\na účinné ustanovenia zákona o sociálnom poistení (§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5). Ako uviedol aj ústavný\nsúd v citovanom náleze, ktorým zamietol návrh na vyslovenie nesúladu týchto ustanovení s ústavou, je\nv prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému. V danom prípade však\ndo dnešného dňa nedošlo zo strany zákonodarcu k zmene právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach\n§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.\n20. Vzhľadom na uvedené dôvody a citovaný nález Ústavného súdu odvolací súd pri posudzovaní\nzákonnosti preskúmavaného rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok musel vychádzať z ustanovení\n§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých v konaní o nároku na invalidný\n\ndôchodok podľa tohto zákona nemožno prihliadať na doby, ktoré boli navrhovateľovi zhodnotené pre\nnárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Bez uvedenej doby služby žalobca získal\nobdobie dôchodkového poistenia v rozsahu iba 12 ukončených rokov, takže pred vznikom invalidity\nnesplnil podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona o\nsociálnom, a preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 tohto zákona nevznikol.\n21. Z uvedených dôvodov kasačný súd nemohol súhlasiť s právnym posúdením vyjadreným v rozsudku\nkrajského súdu, a preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods.\n1 SSP). V ďalšom konaní krajský súd opätovne vec prejedná a rozhodne, pričom právnym názorom\nvyjadreným v tomto rozhodnutí je viazaný (§ 469 SSP). V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o\ntrovách kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Sa/37/2019", "guid": "225278ad-d438-4c70-9e73-eac4dbd94965:aa797272-2ea0-43a9-8d0d-9db15d4e61eb", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c5a745d-face-4dd0-8448-836d4a1076b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 z 13. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-13", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1"}, {"guid": "ussr:a7b61495-171c-4374-92d1-0de43ed6d9e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 274/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7b61495-171c-4374-92d1-0de43ed6d9e4"}, {"guid": "798ffeab-ce85-42ea-8775-28b73083a91a:0e1c3dcf-08f8-49f6-ae41-ccb44c580c9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7014201309.2", "spisova_znacka": "9So/127/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/127/2015 z 25. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014201309.2"}], "citovane_v": [{"guid": "0c36465e-cdf2-41fc-a534-a16bf831aedc:ba068d0f-edfa-4fd1-ae1e-458d8eb64a59", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3019200364.1", "spisova_znacka": "9Sk/39/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/39/2020 z 1. 7. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200364.1"}]}