{"guid": "445fb193-fd62-44b3-8881-37a64f1c8c51:ee7f47f7-b058-47f3-8ea7-5f684eb6d76c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3019200321.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/73/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/73/2020 z 4. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. mája 2021, sp. zn. 7Sžsk/73/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:3019200321.1", "identifikacne_cislo": "3019200321", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-05-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee7f47f7-b058-47f3-8ea7-5f684eb6d76c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200321.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200321.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200321.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/73/2020\n3019200321\n04. 05. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:3019200321.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nComplex HM, s. r. o., so sídlom v Púchove, Dvory č. 581, IČO: 45 517 991, právne zast.: JUDr.\nIng. Zuzanou Kvakovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Kuzmányho č. 18, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, za účasti ďalšieho účastníka:\nM. S. E., narodený XX. A. XXXX, bytom v L., O. Č.. XX, S. Q., o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovanej z 30. apríla 2019, Číslo: 15243-3/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 28. apríla 2020, č.k. 25Sa/32/2019-52, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 28. apríla 2020, č.k.\n25Sa/32/2019-52 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 28. apríla 2020, č.k.\n25Sa/32/2019-52, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej z 30. apríla 2019, Číslo:\n15243-3/2019-BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaná postupom podľa\n§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č.\n461/2003 Z.z.“) v celom rozsahu zamietla žalobcom podané odvolanie a potvrdila prvostupňové správne\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo 17. januára 2014, číslo: 19689-1/2014PB, ktorým táto rozhodla, že zamestnancovi - M. S. E. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy od 01. júna\n2010 do 31. decembra 2012.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách článku 1,\nčlánku 2 ods. 1, článku 11 ods. 1, článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady\nč. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Základné\nnariadenie“), článku 16 ods. 1 až 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.\nseptembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“), bodu 1,5,6,7,9,10 rozhodnutia\nč. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení\npostupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n883/2004 (ďalej len „Rozhodnutie A1“) a § 120 ods. 1,4, § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 210 ods. 1 zákona\n\nč. 461/2003 Z.z., ako aj postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom\na dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd mal preukázané, že na zamestnanca žalobcu, ktorý je občanom Poľskej republiky, v\nktorej vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a zároveň uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu ako\nzamestnanec, sa vzťahujú v oblasti sociálneho zabezpečenia vyššie citované nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady. Podstatnou skutočnosťou v prejednávanej veci je určenie uplatniteľnej legislatívy\nzamestnancovi žalobcu, ktorá skutočnosť bola žalovanej oznámená listom ZUS z 25. augusta 2015.\nŽalovaná napadnuté rozhodnutie vydala dňa 30. apríla 2019, t.j. v čase, keď už bolo určenie poľskej\nlegislatívy definitívnym, čo žalovaná ani nespochybňuje, a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia o\nnevzniku poistenia zamestnancovi žalobcu od 01. júna 2010 do 31. decembra 2012 žalovaná odôvodnila\ntým, že prvostupňový orgán rozhodol správne, keďže príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca\nžalobcu - ZUS v spolupráci so žalovanou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 Vykonávacieho\nnariadenia určila zamestnancovi žalobcu podliehanie právnym predpisom sociálneho zabezpečenia\nPoľskej republiky a prvostupňový správny orgán bol povinný odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie\nzamestnanca v registri poistencov. Poukázal na to, že prihláška do registra poistencov nezakladá\npovinné sociálne poistenie, nemá konštitutívne účinky, čiže vznik a zánik sociálneho poistenia nie je\npodmienený podaním prihlášky či odhlášky, ktoré len deklarujú právnu skutočnosť, s ktorou zákon\n(nariadenie) spája vznik sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne\npoistenie a deklarovať jeho vznik (zánik) v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie.\nPreto sa súd nestotožnil s názorom žalovanej, že prvostupňový orgán svojím rozhodnutím odstraňoval\ndôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca žalobcu. Poukázal na to, že pravidlá určujúce uplatniteľnú\nlegislatívu v hlave II. Základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu\nnevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosť, alebo\naby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. V\nsúvislosti s určením uplatniteľnej legislatívy príslušná ZUS bola oprávnená požadovať preukázanie\nrelevantných skutočností a žalovaná bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať, nakoľko posúdiť\nvznik poistného vzťahu v právnom zmysle môže len orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce. Ide\no vzájomnú spoluprácu inštitúcií sociálneho zabezpečenia členských štátov v zmysle koordinačných\nopatrení podľa článku 2 ods. 1 a 2 Vykonávacieho nariadenia. Následne po spolupráci žalovanej\na ZUS rozhodla ZUS, ako inštitúcia príslušná na určenie uplatniteľnej legislatívy, že zamestnanec\nžalobcu - M. S. E. podlieha od 01. júna 2010 do 31. decembra 2012 poľskej legislatíve v rámci\nsociálneho zabezpečenia. Ako žalovaná v napadnutom rozhodnutí, i vo vyjadrení v žalobe uviedla, toto\nurčenie sa stalo definitívnym, keďže žalovaná v lehote určenej koordinačnými nariadeniami toto určenie\nnenamietala. S poukazom na uvedený skutkový stav je nesporné, že v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia už bolo určené, že na zamestnanca žalobcu sa vzťahuje poľská legislatíva v rámci\nsociálneho zabezpečenia a napriek uvedenému, žalovaná konala a rozhodovala vo veci týkajúcej sa\nsociálneho zabezpečenia zamestnanca podľa slovenskej legislatívy.\n4. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa\nžalovaná musí vysporiadať prioritne s otázkou svojej právomoci vzhľadom na ustálený skutkový stav.\n5. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\núplnú náhradu trov konania.\nII.\n6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n7. Namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.\n1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1\npísm. h/ SSP).\n8. Vyjadrila nesúhlas s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi a zotrvala na právnom\nnázore, že žalovaná bola oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie, a toto bolo vydané v súlade so\nzákonom a koordinačnými nariadeniami. V tomto smere uvádzala, že Sociálna poisťovňa ako príslušná\ninštitúcia na výkon sociálneho poistenia v Slovenskej republike, je povinná kontrolovať plnenie zákonom\n\nustanovených povinností účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa vedie\nregister poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, je povinná kontrolovať správnosť\núdajov v tomto registri. V prípade, že sú v registri poistencov uvedené nesprávne údaje, je Sociálna\npoisťovňa urobiť také kroky, aby zosúladila stav veci s právnym stavom veci. Povinnosť prihlásiť\nzamestnancov do registra poistencov, ako aj odhlásiť zamestnancov po zániku poistenia a viesť\nevidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia je v\nzmysle § 231 a § 232 zákona č. 461/2003 Z.z. základnou povinnosťou zamestnávateľa. Žalobca\nprihlásil zamestnanca do registra poistencov od 01. júna 2013 podaním Registračného listu FO prihlášky. Túto povinnosť by mal žalobca, ako zamestnávateľ, v súlade s § 231 ods. 1 písm. b/\na ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v prípade, že by sa na zamestnanca v predmetnom období\nvzťahovala legislatíva Slovenskej republiky. Následným definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy\nPoľskej republiky príslušnou poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia však bolo nepochybné, že\nzamestnanec v uvedenom období podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej\nrepubliky. S poukazom na skutočnosť, že bola podaná prihláška zamestnanca do registra poistencov,\npovažovala žalovaná, v záujme právnej istoty zamestnanca, vydať rozhodnutie za dôvodné. Vydanie\nrozhodnutia o nevzniku poistenia je najmä v záujme samotného zamestnanca žalobcu. Postup žalovanej\nbol preto správny a list poľskej inštitúcie ZUS o určení poľskej legislatívy nemôže z uvedených dôvodov\nnahradiť samotné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nevzniku povinného sociálneho poistenia.\n9. Poukázala tiež na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. na rozdiel od zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok), upravuje podmienky zastavenia konania, preto nie je možné aplikovať v postupe § 30\nods. 1 písm. e/ Správneho poriadku, lebo zákon č. 461/2003 Z.z. vylučuje aplikáciu Správneho poriadku\na špecificky pre konanie podľa zákona č. 461/2003 Z.z. upravuje spôsoby, kedy môže správny orgán\nkonanie zastaviť. Pokiaľ pobočka rozhodla meritórne a konštatovala, že zamestnancovi od určitého\ndátumu sociálne poistenie nevzniklo, tak tento výrok je súladný s procesným postupom, ktorý žalovaná\nv súlade s platnou právnou úpravou mohla a bola povinná aplikovať.\n10. Žalovaná ďalej v kasačnej sťažnosti namietala aj s odkazom na § 2 ods. 2, § 61 písm. a/, § 177\nods. 1 a § 178 ods. 1 SSP nedostatok aktívnej hmotnoprávnej legitimácie žalobcu. Uviedla, že vo\nveci nebolo sporné, že zamestnanec žalobcu nepodlieha uplatniteľnej legislatíve Poľskej republiky, čo\nv napadnutom rozsudku potvrdil aj krajský súd, a teda súd mal prioritne vyriešiť otázku, či žalobca\nvôbec bol osobou oprávnenou domáhať sa ochrany práv svojho zamestnanca v prejednávanom prípade.\nPodľa žalovanej, žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal a nešpecifikoval, akým spôsobom bol\nnapadnutým rozhodnutím poškodený na svojich právach; taktiež ani netvrdil poškodenosť svojich práv\nako zamestnávateľa, čo je hlavnou podmienkou, aby vôbec žaloba mohla byť žalobcom podaná. Taktiež\nnepoukázal na žiadne relevantné ustanovenia zákona ani články koordinačných nariadení, ktoré by\nžalovaná svojím postupom porušila. Vydaním napadnutého rozhodnutia v žiadnom prípade nebolo\nzasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu.\n11. Žalovaná poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 02. júna 2011, sp. zn.\nIV. ÚS 228/2011-9 a ďalej uviedla, že krajský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so záverom\nplynúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2017, sp. zn. 1Sžso/41/2015,\npodľa ktorého je Sociálna poisťovňa oprávnená rozhodovať o vzniku povinného nemocenského\npoistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako\nzamestnanca, ktorý bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov.\nUviedla, že obdobný názor prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v ďalších rozhodnutiach (sp. zn.\n1Sžso/66/2015, 1Sžso/12/2016, 9Sžso/32/2016, 9Sžso/177/2015 a ďalšie).\n12. Záverom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil\na konanie zastavil, alebo (alternatívne) napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nIII.\n13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadril.\nIV.\n\n14. Ďalší účastník konania - M. S. E. sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadril.\nV.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.\n16. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej z 30. apríla 2019, Číslo: 15243-3/2019-BA a vec jej vrátil\nna ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č.\n461/2003 Z.z. v celom rozsahu zamietla žalobcom podané odvolanie a potvrdila prvostupňové správne\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo 17. januára 2014, číslo: 19689-1/2014PB, ktorým táto rozhodla, že zamestnancovi - M. S. E. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy od 01. júna\n2010 do 31. decembra 2012.\n17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Podľa § 61 písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická\nosoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom\nchráneného záujmu.\n20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n21. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n22. Najvyšší súd v prvom rade upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správne\nsúdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle článku 1\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci.\nJe založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n23. V tejto súvislosti najvyšší súd ďalej uvádza, že na to, aby sa mohla fyzická, respektíve právnická\nosoba úspešne domáhať všeobecnou správnou žalobou (správnou žalobou v sociálnych veciach - §\n199 ods. 3 SSP) ochrany na správnom súde podľa Správneho súdneho poriadku namietajúc pritom\n\nnezákonnosť rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy, je potrebné splnenie niekoľkých\nzásadných podmienok, ktoré zákonodarca ustanovil. Predovšetkým musí ísť o rozhodnutie, ktoré je\nspôsobilé založiť, zmeniť, zrušiť, alebo deklarovať práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzickej osoby a právnickej osoby, alebo, ktoré sa ich priamo dotýka (§ 3 písm. b/ SSP), prípadne o\nopatrenie ako akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté\n(§ 3 písm. c/ SSP), ďalej o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa\npreň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 7 písm. a/ SSP) a tiež o rozhodnutie, ktoré nie je vylúčené\nspod súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP.\n24. Rovnako musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola fyzická, respektíve právnická osoba ukrátená na svojich\nsubjektívnych právach, t.j. že jej takýmto rozhodnutím / opatrením bola spôsobená ujma, škoda, prípadne\niný negatívny následok. Aktívna žalobná legitimácia v prípade ochrany subjektívnych práv teda svedčí\nfyzickej / právnickej osobe tvrdiacej ukrátenie na jej subjektívnych právach s tým, že aktívnu vecnú\nlegitimáciu a jej trvanie skúma správny súd počas celého konania bez ohľadu na to, či jej nedostatok\ndruhý účastník konania namieta, alebo nie. Na to, aby fyzická / právnická osoba bola vôbec oprávnená\npodať všeobecnú správnu žalobu (správnu žalobu v sociálnych veciach - § 199 ods. 3 SSP), musia\nbyť vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii splnené všeobecne dve kumulatívne podmienky, a to jednak\nfyzická / právnická osoba má postavenie účastníka administratívneho konania, v ktorom bolo vydané\nnapadnuté rozhodnutie, alebo opatrenie (tu porovnaj inštitút správnej žaloby opomenutého účastníka\npodľa § 179 SSP) a jednak už spomínané ukrátenie na subjektívnych právach v príčinnej súvislosti\ns vydaním rozhodnutia, respektíve opatrenia, pričom pod pojmom subjektívne právo treba rozumieť\nvlastné právo, prípadne právom chránený záujem. To ďalej znamená, že všeobecnou správnou žalobou\nsa nemožno domáhať ochrany práv inej osoby / iných osôb. Vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii\nje zásadné, ako sa účinky rozhodnutia / opatrenia orgánu verejnej správy prejavili v právnej sfére\nžalobcu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje tiež na záver plynúci z uznesenia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 02. júna 2011, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9, podľa ktorého cit.: „ (...) Správne\nsúdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať\nžalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené\na podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v\nsprávnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“\n25. Vzhľadom na to, že preukázanie ukrátenia na subjektívnych právach, alebo právom chránených\nzáujmoch je conditio sine qua non v súvislosti s podaním všeobecnej správnej žaloby fyzickou /\nprávnickou osobou, bolo aj s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 178 ods. 1 SSP nevyhnutné,\naby žalobca v podanej správnej žalobe uviedol konkrétne tvrdenie o tom, že bol nezákonným\nrozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.\nZ podanej správnej žaloby nie je zrejmé, v čom spočíva ukrátenie práv žalobcu ako zamestnávateľa.\nŽalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným postupom\na rozhodnutím žalovanej, prípadne, že žalovaná hrubým spôsobom zasiahla do jeho práv a právom\nchránených záujmov, z ktorého dôvodu sa potom domáha ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré\nvšak následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje.\n26. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd pristúpil k zrušeniu rozsudku krajského\nsúdu podľa § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského\nsúdu vysporiadať sa s aktívnou legitimáciou žalobcu a vo veci znovu rozhodnúť. Zároveň je krajský súd\nviazaný právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí (§ 469 SSP).\n27. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}