{"guid": "5235b2cf-8846-4454-a376-e2a1711f5a91:a18b9d60-d277-4d3d-9880-95f49512bf5b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3019200224.1", "spisova_znacka": "9Sk/21/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/21/2020 z 28. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2021, sp. zn. 9Sk/21/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:3019200224.1", "identifikacne_cislo": "3019200224", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "datum_vydania": "2021-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "nazov": "§ 88 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a18b9d60-d277-4d3d-9880-95f49512bf5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200224.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200224.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200224.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sk/21/2020\n3019200224\n28. 04. 2021\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2021:3019200224.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a\nčleniek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: W. Š., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom E. X/X, D., zastúpeného JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom so sídlom Bojnická\ncesta 7, Prievidza, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 25433-4/2019-BA zo dňa 18. marca 2019, o kasačnej\nsťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nč.k. 25Sa/23/2019-107 zo dňa 09.01.2020 takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalovaná j e p o v i n n á\nurčenej súdom prvej inštancie.\n\nzaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov kasačného konania vo výške,\n\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 25Sa/23/2019-107 zo dňa 09.01.2020 zrušil rozhodnutie\nžalovanej (jej generálneho riaditeľa) zo dňa 18.03.2019 č. 25433-4/2019-BA a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla\nodvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 43664-2/2018-BA zo dňa 10.05.2018,\nktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku\nchoroby z povolania zistenej dňa 13.10.2017, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003“), nemá nárok na úrazovú rentu. V\nodôvodnení rozhodnutia žalovaná poukázala na ustanovenia čl. 11 ods. 1, 12 ods. 1 a 38 Nariadenia\n(ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (ďalej len ,,základné nariadenie“). Pre posudzovanie nároku na úrazovú rentu je v danom\nprípade rozhodujúca skutočnosť, že na žalobcu sa v čase vzniku choroby z povolania nevzťahovali\nprávne predpisy Slovenskej republiky, nakoľko pre poškodeného nebol vystavený formulár PD A1 „Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve“ z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu\nEÚ. Žalobca v čase zistenia choroby z povolania (13.10.2017) vykonával prácu na území Nemecka\na sociálne poistenie bolo zamestnávateľom hradené taktiež v Nemecku. Vychádzajúc z uvedeného,\npodľa názoru správnych orgánov sa na žalobcu vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva\nSpolkovej republiky Nemecko.\n2. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca doručil dňa 19.03.2018 na Sociálnu poisťovňu,\npobočka Prievidza, žiadosť o úrazovú rentu z dôvodu choroby z povolania - profesionálna choroba\nz vibrácii. Z hlásenia choroby z povolania vyplýva, že dátum prvého zistenia je 13.10.2017 a dátum\nuznania choroby z povolania je 09.02.2018. Zamestnávateľom žalobcu bola spoločnosť TuCon a.s. Žilina\n- Bánová, ktorá písomne oznámila, že žalobca bol v období od 18.04.2017 do 15.02.2018 sociálne a\n\nzdravotne poistený v Nemecku. Túto skutočnosť žalobca ani nenamietal, nakoľko v uvedenom období\npočas jeho PN poberal nemocenské dávky z nemeckého poistného systému. Krajský súd konštatoval,\nže je v právomoci príslušnej inštitúcie len jedného členského štátu rozhodovať o nároku osoby v oblasti\nsociálneho zabezpečenia, na ktorú sa základné nariadenie vzťahuje. Po preskúmaní veci krajský súd\ndospel k záveru, že žalovaná sa nevyporiadala s otázkou právomoci na rozhodovanie o žiadosti žalobcu\npodľa slovenskej legislatívy.\n3. Krajský súd konštatoval, že žalovaná správne v danej veci skúmala, na území ktorého členského\nštátu žalobca vykonával činnosť v čase zistenia choroby z povolania a tiež to, či v danom čase nebol\nsvojím zamestnávateľom vyslaný do iného členského štátu a teda, či nejde o výnimku zo všeobecných\npravidiel určenia príslušnosti právnych predpisov v zmysle čl. 12 ods. 1 základného nariadenia. Keďže\nv danej veci je nesporné, že žalobca v čase zistenia choroby z povolania pracoval v NSR, kde bol\naj svojim zamestnávateľom riadne poistený, podliehal právnym predpisom tohto štátu, pretože nebol\nzamestnávateľom vyslaný do tohto štátu, aby tam vykonával prácu v jeho mene. Slovenský subjekt,\npovažovaný žalovanou za zamestnávateľa žalobcu oznámil, že žalobcu nevyslal do iného členského\nštátu, nepožiadal o vystavenie formulára PD A1 na obdobie výkonu práce žalobcu v Nemecku a ani\nnesúhlasil so spätným vystavením formulára PD A1. Podľa názoru krajského súdu po uvedenom závere\nsa žalovaná mala zaoberať svojou právomocou rozhodovať o žiadosti žalobcu, čo však neurobila a\nnapriek tomu, že napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca podlieha nemeckej legislatíve,\npotvrdila prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu podľa\nslovenskej legislatívy.\n4. Na záver svojho rozhodnutia krajský súd dodal, že pokiaľ žalobca na pojednávaní pred krajským\nsúdom predložil rozhodnutie nemeckých orgánov sociálneho zabezpečenia o odmietnutí choroby z\npovolania, je potrebné uviesť, že využil svoje zákonné právo a toto rozhodnutie napadol opravným\nprostriedkom. Žalovaná, ktorej uvedené rozhodnutie bolo predložené na pojednávaní, nemala doposiaľ\no rozhodnutí vedomosť, a preto by mala následne postupovať podľa základného nariadenia a Nariadenie\neurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup\nvykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len\n„vykonávacie nariadenie“) a koordinovať ďalšie kroky s príslušnou nemeckou inštitúciou. Skutočnosť,\nže žalobca bol podstatne dlhšiu dobu poistený na území Slovenska a vykonával tu tiež prácu v\npodmienkach, za ktorých vzniká daná choroba z povolania, nemôže byť žalobcovi na ujmu, nakoľko\nzákladné a vykonávacie nariadenie stanovuje postup i v takýchto prípadoch.\n5. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná (sťažovateľka),\nktorú odôvodnila tým, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec. Žalovaná vo svojej kasačnej\nsťažnosti uviedla, že ona iniciovala konanie o určenie uplatniteľnej legislatívy, a to za účelom vystavenia\ndokumentu PD A1, avšak výsledkom konania bolo vylúčenie spätného vystavenia formulára PD A1\na teda aj vylúčenie uplatnenia slovenskej legislatívy na prípad žalobcu. Práve z tohto dôvodu je\nžalovaná presvedčená o tom, že sa svojou právomocou rozhodnúť o žiadosti žalobcu zaoberala, o\nčom svedčí jednak začatie konania o uplatniteľnej legislatíve, ako aj list č. 35613-1/2018-ZA zo dňa\n25.04.2018, ktorým správny orgán prvého stupňa odstúpil spisovú dokumentáciu žalobcu príslušnej\ninštitúcii SRN na ďalšie konanie. Podľa názoru žalovanej v predmetnom prípade bola nepochybne\nzistená neuplatniteľnosť slovenskej legislatívy. Na záver kasačnej sťažnosti žalovaná poznamenala, že\no rozhodnutí nemeckých orgánov sociálneho zabezpečenia, ktorým nebola žalobcovi uznaná choroba z\npovolania, nemala vedomosť a z tohto dôvodu túto skutočnosť nemohla vziať do úvahy pri vydaní svojho\nrozhodnutia. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaná navrhuje, aby Najvyšší súd SR rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že nárok na dávku zo sociálneho poistenia si\nuplatnil tak v SRN, ako aj na Slovensku. Žalobca má za to, že žalovaná by nemala žiadosť o úrazovú\nrentu zamietnuť, ale postúpiť ju príslušnému orgánu v SNR. V takomto prípade by jej nič nebránilo, aby\npo vrátení veci zo SNR mohla prehodnotiť svoju právomoc podľa čl. 38 nariadenia. K vyjadreniu ku\nkasačnej sťažnosti je pripojené aj oznámenie nemeckého orgánu sociálneho zabezpečenia, na základe\nktorého priznanie nároku na dávku zo sociálneho zabezpečenia na základe nemeckého práva nie je\nmožné, pretože žalobca nebol počas práce v SRN vystavený vibráciám presahujúcim požadovanú\nhodnotu 2,5 m/s2. Nemecký subjekt poukázal na článok 38 základného nariadenia, na základe ktorého\nak osoba, ktorá si privodila chorobu z povolania, vykonávala podľa právnych predpisov dvoch alebo\n\nviacerých členských štátov činnosť, ktorá svojou povahou môže spôsobiť túto chorobu, dávky, o ktoré\nmôže žiadať táto osoba alebo jej pozostalí, sa priznajú výlučne podľa právnych predpisov posledného z\ntýchto členských štátov, ktorého podmienky sú splnené. Podľa názoru nemeckého orgánu, podmienky\nboli splnené na území Slovenska. Žalobca zastáva názor, že žalovaný v kasačnej sťažnosti neuviedol\nprávne dôvody, prečo bol názor krajského súdu chybný.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n8. Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím\nprvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých žalobcovi nebol priznaný nárok na úrazovú rentu\nv dôsledku choroby z povolania zistenej v čase, keď žalobca pracoval a bol poistený v inom členskom\nštáte - Spolkovej republike Nemecko, kde počas PN poberal i nemocenské dávky.\n9. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov\nčlenského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a\npodliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich\nrodinných príslušníkov a ich pozostalých.\n10. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\n11. Podľa čl. 11 ods. 3 základného nariadenia, s výhradou článkov 12 až 16, osoba vykonávajúca\nčinnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym\npredpisom tohto členského štátu.\n12. Podľa čl. 12 ods. 1 základného nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v\nčlenskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorý zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojím\nzamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa,\nnaďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie\ntakejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu.\n13. Podľa čl. 38 základného nariadenia, ak osoba, ktorá si privodila chorobu z povolania, vykonávala\npodľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov činnosť, ktorá svojou povahou môže\nspôsobiť túto chorobu, dávky, o ktoré môže žiadať táto osoba alebo jej pozostalí, sa priznajú výlučne\npodľa právnych predpisov posledného z týchto členských štátov, ktorého podmienky sú splnené.\n14. Podľa bodu 1 preambuly vykonávacieho nariadenia, užšia a efektívnejšia spolupráca medzi\ninštitúciami sociálneho zabezpečenia je hlavným faktorom, ktorý má poskytnúť osobám, na ktoré sa\nvzťahuje nariadenie (ES) č. 883/2004, možnosť uplatniť si svoje nároky v čo najkratších lehotách a za\noptimálnych podmienok.\n15. Podľa čl. 36 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak inštitúcia členského štátu, podľa ktorého právnych\nprepisov dotknutá osoba naposledy vykonávala činnosť, ktorá pravdepodobne spôsobila danú chorobu z\npovolania, zistí, že dotknutá osoba alebo jej pozostalí nespĺňajú podmienky stanovené týmito právnymi\npredpismi okrem iného napríklad preto, že dotknutá osoba nikdy nevykonávala v tomto členskom štáte\nčinnosť, ktorá spôsobila chorobu z povolania, alebo preto, že tento členský štát neuznáva pracovný\ncharakter choroby, táto inštitúcia bezodkladne zašle inštitúcii členského štátu, podľa právnych predpisov\nktorého dotknutá osoba predtým vykonávala činnosť, ktorá pravdepodobne spôsobila danú chorobu z\npovolania, vyhlásenie alebo oznámenie a všetky sprievodné potvrdenia vrátane lekárskych nálezov a\nspráv, ktoré dala urobiť.\n16. Podľa čl. 38 nariadenia 883/2004 (Dávky v súvislosti s chorobou z povolania v prípadoch, ak osoba,\nktorá trpí takouto chorobu, bola vystavená rovnakému riziku vo viacerých členských štátoch) ak osoba,\nktorá si privodila chorobu z povolania, vykonávala podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých\nčlenských štátov činnosť, ktorá svojou povahou môže spôsobiť túto chorobu, dávky, o ktoré môže\nžiadať táto osoba alebo jej pozostalí, sa priznajú výlučne podľa právnych predpisov posledného z týchto\nčlenských štátov, ktorého podmienky sú splnené.\n\n17. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že v Nemecku reálne pracoval iba v období od 18.04.2017 do\n10.09.2017, t.j. približne 5 mesiacov.\n18. Z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán 1. stupňa sa listom č. 31107-58/2018-ZA\nzo dňa 22.10.2018 obrátil na nemeckú inštitúciu sociálneho zabezpečenia so žiadosťou o vyjadrenie\nsúhlasu s retroaktívnym vyslaním a poistením zamestnanca v Slovenskej republike. Keďže nemecká\ninštitúcia sociálneho poistenia sa nevyjadrila, Sociálna poisťovňa prezumovala jej súhlas s retroaktívnym\nvyslaním zamestnanca na obdobie 18.04.2017-15.02.2018 a jeho poistením v Slovenskej republike.\nZamestnávateľ žalobcu s retroaktívnym uplatnením inštitútu vyslania žalobcu nesúhlasil. Z tohto dôvodu\nNajvyšší súd SR konštatuje, že čl. 12 ods. 1 základného nariadenia nie je aplikovateľný v tomto prípade.\nZ hore uvedených dôvodov nebolo možné vystaviť formulár PD A1, t.j. na žalobcu sa v období od\n18.04.2017 do 15.02.2018 vzťahovala podľa čl. 11 ods.3 nariadenia nemecká legislatíva.\n19. Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 18.12.2016 vyplýva, že žalobca\nbol spôsobilý na výkon práce u zamestnávateľa TuCon, a.s. Podľa prepúšťacej správy z Oddelenia\npracovného lekárstva Fakultnej nemocnice s polikliniky F.D. Roosevelta zo dňa 13.10.2017 žalobca\ntrpel nasledujúcimi ochoreniami: mediálna epikondylitída, syndróm karpálneho tunela, primárna artróza\nkolenného kĺbu a lumbioischialgia. Choroba z povolania v podobe syndrómu karpálneho tunela bola\npotvrdená ambulantnou správou zo dňa 09.02.2018.\n20. Z rozhodnutia príslušného orgánu Nemecka vyplýva, že žalobcova choroba z povolania vznikla\nna území Slovenska, pretože počas výkonu práce v Nemecku nebol vystavený žiadnemu pracovnému\nzaťaženiu, ktoré by ohrozilo jeho zdravie, nakoľko tieto v rozhodujúcich ukazovateľoch neboli\nprekročené. Z tohto dôvodu mu neprináleží dávka z dôvodu vzniku choroby z povolania podľa\nnemeckého práva. Príslušný nemecký odvolací orgán vo svojom rozhodnutí konkretizoval, že počas\nvýkonu práce v Nemecku denná akčná hodnota vystavenia vibráciám normovaná na osemhodinový\nreferenčný čas neprekročila 2,5 m/s2 a netrvalo po dobu minimálne 60 pracovných zmien. V zmysle\ntejto skutočnosti nemecký odvolací orgán konštatoval, že zodpovedným je ten subjekt, u ktorého\nbola vykonávaná poslednýkrát pracovná činnosť, kde žalobca bol vystavený zaťaženiu 2,5m/s2 počas\nminimálne 60 pracovných zmien. Pokiaľ časové minimálne zaťaženie nebolo dosiahnuté v žiadnom\npracovnoprávnom vzťahu, potom je zodpovedný ten subjekt, u ktorého bola poslednýkrát vykonávaná\npracovná činnosť, pri ktorej došlo k zaťaženiu vibráciami v hodnote minimálne 2,5m/s2. Podľa tvrdenia\nnemeckého orgánu bolo preukázané, že počas pracovného vzťahu v baníctve na Slovensku žalobca\nbol vystavený zaťaženiu vibráciami v hodnote presahujúcej 2,5m/s2. Práve z tohto dôvodu nemecký\nodvolací orgán zastáva názor, že v prípade žalobcu je aplikovateľný čl. 38 základného nariadenia,\nt.j. na chorobu z povolania žalobcu je aplikovateľná slovenská legislatíva, pretože naposledy tam bol\nvystavený zaťaženiu vibráciami v hodnote presahujúcej 2,5m/s2. Nemecký odvolací orgán na záver\nsvojho rozhodnutia uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu žiadateľ (žalobca) môže podať žalobu na\npríslušný nemecký súd a to v lehote 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia.\n21. Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd SR zastáva názor, že krajský súd nepochybil,\nkeď konštatoval, že žalovaná sa nezaoberala dostatočne svojou právomocou rozhodovať o žiadosti\nžalobcu. Žalovaná nesprávne interpretovala čl. 38 základného nariadenia, keď ani nepripustila možnosť,\nže by slovenská legislatíva mohla byť aplikovateľná aj v tom prípade, ak žalobca bol zamestnaný a\npoistený v inom členskom štáte EÚ. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR konštatuje, že nemôže byť\nna ťarchu žalobcu, že príslušné orgány sociálneho zabezpečenia dvoch členských štátov sa nevedia\ndohodnúť, ktorý z nich je povinný vyplatiť príslušnú dávku sociálneho zabezpečenia. Najvyšší súd\nsúhlasí s právnym názorom žalobcu, na základe ktorého žalovaná by nemala žiadosť o úrazovú rentu\nzamietnuť, ale postúpiť ju príslušnému orgánu v SNR. V takomto prípade by nič nebránilo tomu, aby po\nvrátení veci zo SRN mohla prehodnotiť svoju právomoc podľa čl. 38 nariadenia.\n22. Z dôvodu, že žalobcova žiadosť o kompenzáciu bola zo strany nemeckých orgánov sociálneho\nzabezpečenia zamietnutá (a nie je jasné, či žalobca podal proti takému rozhodnutiu žalobu na jeho súdny\nprieskum), žalovaná je s poukazom na čl. 38 základného nariadenia povinná v spolupráci s nemeckou\ninštitúciou ustáliť, legislatíva ktorého štátu je uplatniteľná v prípade žalobcu.\n23. Je zrejmé, že vykonávacie nariadenie predpokladá, že nárok na dávky v súvislosti s chorobou\nz povolania môžu byť priznané aj v štáte, kde žiadateľ nebol naposledy sociálne poistený.\n\nUvedené jednoznačne vyplýva z povinnosti zaslať všetky dokumenty týkajúce sa nároku inštitúcii\npredchádzajúceho členského štátu, kde žiadateľ vykonával činnosť, ktorá chorobu z povolania mohla\nspôsobiť.\n24. Kasačný súd poukazuje aj na to, že žalovaná je povinná zvážiť postup nielen v zmysle nariadenia,\nale aj podľa § 7 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 16 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 195\nods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.\n25. Na základe vyššie uvedených skutočností najvyšší súd konštatuje, že z dôvodu, že žalovaná sa\nnevysporiadala s otázkou právomoci na rozhodovanie o žiadosti žalobcu o úrazovú rentu. Kasačnú\nsťažnosť žalovanej preto podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.\n27. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd samostatným uznesením v súlade s § 175 ods.\n2 v spojení s § 467 ods. 1 a § 167 ods. 1 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustná kasačná sťažnosť.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}