{"guid": "634a6ab0-92f0-44cd-a5ab-f8c7a72a2c6a:d1d032e0-5ced-40dc-aaa2-58ccbbe3b8b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3019200214.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/112/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/112/2019 z 21. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2021, sp. zn. 7Sžsk/112/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:3019200214.1", "identifikacne_cislo": "3019200214", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-6", "nazov": "§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1d032e0-5ced-40dc-aaa2-58ccbbe3b8b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200214.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200214.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200214.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/112/2019\n3019200214\n21. 04. 2021\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2021:3019200214.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej\nveci žalobkyne: J. Y., bytom A., v zastúpení Kinstellar, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 13,\nBratislava, IČO: 35 873 833, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor\npeňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Bratislava, Špitálska\n8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/5181/Dan\nzo dňa 9. mája 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n25Sa/22/2019-54 zo dňa 6. augusta 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne č. k. 25Sa/22/2019-54 zo dňa 6. augusta 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia §\n190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol ako nedôvodnú\nžalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/\nUS1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/5181/Dan zo dňa 9. mája 2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie\nžalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor\nsociálnych vecí a rodiny č. TN1/OPPKPČ/SOC/2019/43237-4 zo dňa 16.01.2019, ktorým podľa § 38 ods.\n1 písm. b) bod 2, ods. 9 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon č. 447/2008 Z. z.“) nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne zo dňa 31.10.2018 a nebol\njej priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením\nprevádzky osobného motorového vozidla (ďalej aj ,,OMV“). O trovách konania rozhodol krajský súd\npoukazom na ust. § 168 S.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovenia § 11 ods. 2, 3, 11, § 14 ods. 6, 10, § 15 ods. 1, § 38 ods. 1 písm. b) bod 2, § 53\nods. 1, 2, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. a § 34 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho\nsúdneho poriadku upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení\n\no všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k\nzáveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd poukazom na to, že súdy v správnom súdnictve posudzujú zákonnosť rozhodnutí a\npostupu správnych orgánov uviedol, že aj keď lekársky posudok nie je rozhodnutím, tvorí záväzný\npodklad pre rozhodnutie správneho orgánu. Samotný posudok nemôže byť predmetom súdneho\nprieskumu v správnom súdnictve, avšak jeho vecnú správnosť posudzujú súdy v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané. Súdy v rámci svojho rozhodovania\nnevyslovujú odborný záver o tom, či fyzická osoba je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,\nneposudzujú zdravotný stav fyzických osôb ani ich odkázanosť, pretože oprávnenie vykonávať lekársku\nposudkovú činnosť bolo zákonom zverené posudkovým lekárom príslušného správneho orgánu.\nMedicínsky záver vyslovuje posudkový lekár v lekárskom posudku (§ 11 ods. 11 zákona č. 447/2008\nZ. z.), ktorý je v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom pre vydanie komplexného\nposudku. Komplexný posudok následne predstavuje podklad pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na\nkompenzáciu (§ 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.).\n4. Krajský súd konštatoval, že podstata žalobných námietok žalobkyne spočívala v nesprávnom\nposúdení jej zdravotného postihnutia, v dôsledku čoho jej nebol priznaný nárok na kompenzáciu\nzvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky OMV. V konaní nebolo sporným, že\nžalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. V konaní však zostalo sporným, či chirurgické\nodstránenie zvierača žalobkyne a jeho následné nahradenie kolostómiou (vývodom hrubého čreva na\nprednej brušnej dutine) predstavuje také zdravotné postihnutie, ktoré by odôvodňovalo odkázanosť\nžalobkyne na individuálnu prepravu OMV a následné priznanie žiadaného peňažného príspevku na\nkompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky OMV podľa § 14 ods. 10\npísm. a) zákona č. 447/2008 Z. z.\n5. Vzhľadom na žalobné dôvody v správnej žalobe považoval krajský súd v prípade žalobkyne za\ndôvodné posúdenie odkázanosti v zmysle § 14 ods. 10 písm. a) cit zákona, podľa ktorého fyzická osoba\ns ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so\nzabezpečením prevádzky OMV, ak je odkázaná na individuálnu prepravu OMV a využíva ho na aktivity\npodľa § 38 ods. 9 písm. a) cit. zákona.\n6. Krajský súd poukazom na to, že posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu OMV v zmysle\nustanovenia § 14 ods. 10 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. je upravené v § 14 ods. 6 písm. a), b),\na c) zákona č. 447/2008 Z. z. vyslovil názor, že v prípade žalobkyne nebol v priebehu posudzovania\njej zdravotného stavu zistený ani jeden dôvod v zmysle 14 ods. 6 cit. zákona, ktorý by odôvodňoval\njej odkázanosť na individuálnu prepravu OMV. Krajský súd ďalej uviedol, že žalobkyňa sa v podanej\nžalobe však nestotožnila s konštatovaním žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že v jej prípade nejde\no ťažkú poruchu zvieračov podľa § 14 ods. 6 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z., a preto nie je odkázaná\nna individuálnu prepravu. Namietala, že v dôsledku vyoperovania zvierača a trvalej kolostómie nie je\nschopná ovládať svoje vyprázdňovanie, a preto individuálna preprava osobným motorovým vozidlom je\npre ňu jedinou dôstojnou možnosťou, ako realizovať svoje aktivity.\n7. Krajský súd konštatoval, že záväzným podkladom pre priznanie peňažného príspevku je v súlade s\nust. § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. komplexný posudok. V prejednávanom prípade podkladom\npre rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa bol komplexný posudok zo dňa 27.12.2018 a podkladom\npre rozhodnutie žalovaného bol komplexný posudok zo dňa 29.04.2019, ktorý bol vypracovaný za\núčelom kontroly komplexného posudku správneho orgánu I. stupňa. Krajský súd mal preukázané, že\nani v jednom komplexnom posudku správnych orgánov nie je konštatovaná odkázanosť žalobkyne\nna peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky\nOMV. Podkladom pre uvedené komplexné posudky boli lekárske posudky posudkových lekárov, ktoré\nvychádzali z aktuálneho lekárskeho nálezu žalobkyne - chirurgického vyšetrenia zo dňa 03.09.2018,\nako aj posudkové závery o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia. V komplexných\nposudkoch nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov, diagnózami odborných\nlekárov a posudkovými závermi, keď ani v jednom z uvedených podkladov pre komplexné posudky\nnebola kompenzácia z dôvodu trvalej kolostómie žalobkyne navrhnutá žiadaným príspevkom. Závery\nsprávnych orgánov v komplexných posudkoch sú bez nejasností a vnútorných rozporov, podané\nposudky sú komplexné, riadne a logicky zdôvodnené a vzájomne si neodporujú.\n\n8. V prípade žalobkyne pre posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu OMV a následné\nrozhodovanie o nároku na požadovaný peňažný príspevok považoval krajský súd za rozhodujúcu\nskutočnosť, že v roku 2003 bol žalobkyni chirurgicky odstránený zvierač, a jeho funkcia bola nahradená\ntrvalou kolostómiou. Za uvedené zdravotné postihnutie bola žalobkyni určená miera funkčnej poruchy\n80 % podľa prílohy č. 3 kapitola X, oddiel C, ods. 4 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. - ,,Tráviace\nústrojenstvo. Ochorenie tenkého a hrubého čreva. Po odstránení malígneho tumoru čreva s vytvorením\ntrvalej kolostómie.“ Posudkoví lekári v lekárskych posudkoch, ktoré boli následne podkladom pre\nkomplexné posudky správnych orgánov, pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne vychádzali z\naktuálneho lekárskeho nálezu z chirurgického vyšetrenia zo dňa 03.09.2018, v ktorom sa konštatuje\ntrvalé odstránenie konečníka žalobkyne s tým, že ide o trvalý nález. Skutočnosť, že v prípade žalobkyne\nide o odstránený zvierač, a teda že nejde o jeho ťažkú poruchu, bola v konaní zhodne konštatovaná\nopakovane, a to nielen posudkovými lekármi v lekárskych posudkoch, ale aj v komplexných posudkoch a\nnásledne aj v napadnutých rozhodnutiach. Ustanovenie § 14 ods. 6 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. ako\npodmienku odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu OMV\nstanovuje podmienku ťažkej poruchy zvieračov, čo však nie je prejednávaný prípad, keďže žalobkyňa\nmá zvierač amputovaný a nahradený trvalým vývodom na brušnej dutine. Žiadne ďalšie lekárske nálezy,\nktoré by preukázali zmenu zdravotného stavu žalobkyne, ktorá skutočnosť by mohla mať vplyv na\nnásledné posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu OMV, žalobkyňa posudkovým lekárom ani\nsprávnym orgánom nepredložila. Uvedené konštatoval aj posudkový lekár správneho orgánu I. stupňa\nk podanému odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu a vyplýva to aj z predloženého spisového\nmateriálu. Námietku nesprávneho posúdenia zdravotného postihnutia žalobkyne na účely priznania\npožadovaného peňažného príspevku, tak krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n9. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne, v ktorých popisovala ťažkosti s používaním a výmenou stomického\nvrecka, krajský súd poukázal na rozsiahle vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, kde sa vyjadroval\nk uvedenej problematike.\n10. Žalobkyňou namietané porušenie zákazu diskriminácie a zásady rovnakého zaobchádzania krajský\nsúd vyhodnotil tiež ako nedôvodnú. Krajský súd uviedol, že žalobkyňa má preukázateľne amputovaný\nanálny zvierač, netrpí jeho ťažkou poruchou, čo správne orgány na účely rozhodovania o nároku na\npožadovaný peňažný príspevok posudzovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 447/2008\nZ. z. Absencia ťažkej poruchy zvieračov ako dôvod nepriznania požadovaného príspevku sa aplikuje na\nvšetky osoby, u ktorých nebola konštatovaná odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým\nvozidlom z dôvodu uvedeného v § 14 ods. 6 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z.\n11. Záverom krajský súd poukázal na skutočnosť, že z totožných dôvodov ako v prejednávanom\nprípade bola žiadosť žalobkyne o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich\ns prevádzkou OMV správnymi orgánmi zamietnutá už v minulosti, pričom k zmene zdravotného stavu\nžalobkyne nedošlo, keďže jej zdravotné postihnutie je trvalého charakteru. Žalobkyňa o dôvodoch\nzamietnutia predmetnej žiadosti bola oboznámená už v minulosti, a teda mala vedomosť, na základe\nakých skutočností jej požadovaná kompenzácia nebola priznaná. Nad rámec uvedeného krajský súd\ndodal, že napriek skutočnosti, že v súvislosti so zdravotným postihnutím žalobkyne jej nebol priznaný\nvyššie uvedený peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou\nOMV, žalobkyni bola z dôvodu zavedenia trvalej kolostómie navrhnutá kompenzácia zvýšených\nvýdavkov súvisiacich s hygienou, a to peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov\nsúvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.\n12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že zdravotné postihnutie\nžalobkyne v súvislosti s posudzovaním odkázanosti na individuálnu prepravu OMV podľa § 14 ods.\n6 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. a následným rozhodovaním o priznaní žiadaného peňažného\npríspevku podľa § 14 ods. 10 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. bolo správnymi orgánmi posúdené riadne,\ns prihliadnutím na aktuálne dostupné lekárske nálezy, pričom správne orgány hodnotili všetky dôkazy\npodľa § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti. Krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane\npostupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom\ndokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili.\n\n13. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 S.s.p.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku krajského súdu\n14. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nV dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Navrhovala, aby najvyšší súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n15. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namietala nesprávne zistenie skutkového stavu správnym orgánom\nako podklad pre právny záver. Poukázala na to, že z lekárskeho nálezu z chirurgického vyšetrenia\nzo dňa 3.9.2018, z ktorého vychádzali posudkoví lekári okrem toho, že trvalé odstránenie konečníka\nžalobkyne je trvalé, u žalobkyni dochádza k neovládateľnému odchodu stolice cez stómiu. Žalobkyňa\ntvrdila, že je presvedčená o tom, že už len táto samotná skutočnosť ju radí k osobám s ťažkou poruchou\nzvieračov. Nepovažovala za objektívne tvrdenie, že žalobkyňa netrpí ťažkou poruchou zvieračov len\npreto, že jej zvierač operačne odstránili (amputovali) a nebrať pritom ohľad na jej zdravotný stav po\namputácii. Amputáciou zvierača a následným vytvorením umelého vyvedenia hrubého čreva na brušnú\nstenu (kolostómie) sa funkcia zvierača neobnovila, práve naopak, zvierač sa stal trvalo nefunkčným.\nVylučovanie žalobkyne je samovoľné a už nikdy nebude ovládateľné vôľou. Žalobkyňa s kolostómiou\novláda len stav po vylučovaní, a to tak, že dokáže vyprázdniť už použité stomické vrecko. Možnosť\nvyprázdniť použité stomické vrecko však v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s vedomím a vôľovým\novládaním zvierača a teda ovládaním samotného procesu vylučovania. Žalobkyňa zdôraznila, že\nkolostómia v žiadnom prípade nepredstavuje plnohodnotnú náhradu zvierača v porovnaní so zvieračom\nzdravého človeka. Tým, že žalobkyni bola vytvorená kolostómia, musí znášať s ňou spojené komplikácie,\nako napríklad bolesť pri sedení, možnosť pretečenia stomickeho vrecka a šírenie zápachu.\n16. Žalobkyňa mala taktiež za to, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, že závery správnych\norgánov v komplexných posudkoch sú bez nejasností a vnútorných rozporov, podané posudky sú\nkomplexné, riadne a logicky zdôvodnené a vzájomne si neodporujú. Dôvodila, že už len samotná\nskutočnosť, že zvierač žalobkyne neplní svoju primárnu funkciu, je v hlbokom rozpore s tvrdením, že\nžalobkyňa nie je osobou s ťažkou poruchou zvieračov. Ak teda lekárske posudky a následné komplexné\nposudky vychádzali z nálezu z chirurgického vyšetrenia zo dňa 3.9.2018 tak, záver, že žalobkyňa nemá\npri cestovaní verejnou hromadnou dopravou problémy a teda nie je odkázaná na individuálnu prepravu\nvôbec nie je logický, objektívny a ani správny, ako tvrdí žalovaný.\n17. Žalobkyňa ďalej namietala nesprávne právne posúdenie, ktoré spočívalo v nesprávnej aplikácii\nprávneho predpisu § 14 ods. 6 písm. c) zák. č. 447/2008 Z. z. Poukázala na to, že v správnej žalobe,\nako aj vo vyjadrení viackrát upozornila na potrebu správnej interpretácie ust. § 14 ods. 6 písm. c) zák. č.\n447/2008 Z. z. s prihliadnutím na účel a zmysel tohto ustanovenia. Práve neovládanie vylučovania a s\ntým spojené komplikácie žalobkyňa považuje za nepriaznivý sociálny dôsledok, ktorý má byť príspevkom\nna individuálnu prepravu OMV kompenzovaný. Spravodlivým a rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní,\nči osoba trpí ťažkou poruchou zvieračov je to, či jej zvierač plní svoju funkciu, alebo takúto funkciu neplní.\nZvierač žalobkyne svoju funkciu neplní, nakoľko ho nemá. Z uvedeného dôvodu je záver o neexistencii\nťažkej poruchy zvierača absurdný. Vytýkala žalovanému, že postupoval prísne formalisticky a jeho\nargumentácii chýba elementárna logika. Krajský súd len nekriticky prijal záver žalovaného odkazujúci na\ntaxatívne dodržiavanie zákona, čím zreplikoval neprávne právne posúdenie veci žalovaným a absolútne\nrezignoval na svoju úlohu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného. ÚPSVaR ako žalovaný tým,\nže dospel k záveru, že pri chýbaní zvierača nejde o ťažkú poruchu vylučovania nesprávne zhodnotil\nskutkový stav. Na takto nesprávne zistený skutkový stav potom žalovaný na škodu žalobkyne nesprávne\naplikoval hmotnoprávny predpis, čím vec nesprávne právne posúdil.\n18. Žalobkyňa záverom namietala, že rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie\nsú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť dôvodov, nakoľko rozhodnutia vychádzali z nesprávne\nzisteného skutkového stavu. Mala za to, že rozhodnutie žalovaného nemožno odôvodniť v podstate len\nodkazom na lekársky posudok. ÚPSVaR sa nedostatočne vysporiadal s diagnostikovaným ochorením a\n\nneposúdil závažnosť zdravotného stavu žalobkyne. Taktiež druhostupňové rozhodnutie žalovaného by\nmalo obsahovať aj riadne, logické a pre účastníka konania zrozumiteľné odôvodnenie. Dôvod a úvahu,\npre ktorý odstránený zvierač nepredstavuje ťažkú poruchu zvierača, v rozhodnutí nie je rozvedený.\nVyslovila názor, že tvrdenie žalovaného je v tejto časti arbitrárne a nepreskúmateľné. Ak žalobkyňa trpí\nzávažnou diagnózou a má kolostómiu po operácii zhubného nádoru, bolo povinnosťou posudkových\nlekárov ÚPSVaR dôsledne posúdiť jej zdravotný stav zo všetkých aspektov a na základe všetkých\nnálezov.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného správneho orgánu ku kasačnej sťažnosti žalobkyne\n19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 17. septembra 2019. Žalovaný\nsa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím krajského súdu. Vyslovil názor, že v predmetnej\nveci v správnom konaní vychádzal z objektívneho a dostatočne zisteného skutkového stavu veci a svojim\npostupom neporušil zákon. Žalovaný navrhoval, aby kasačný súd podľa ust. § 461 S.s.p. kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n20. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa v žiadosti o priznanie peňažného príspevku na prevádzku\nOMV zo dňa 30.10.2018, ako aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, žiadala o priznanie\npríspevku len z dôvodu, že má trvalú kolostómiu - z dôvodu odstránenia zvierača. Iné dôvody v správnom\nkonaní neuviedla.\n21. Žalovaný odmietol subjektívny výklad žalobkyne súvisiaci s jej neexistujúcim zvieračom v kasačnej\nsťažnosti. Uviedol, že kolostómia je medicínske riešenie náhrady konečníka, pričom žalobkyňa ovláda\nvyprázdňovanie sáčku podľa potreby pravidelnou výmenou a pri rešpektovaní ľudskej dôstojnosti. Teda\nnedochádza k nekontrolovateľnému vyprázdňovaniu, ako tvrdí žalobkyňa v kasačnej sťažnosti, ale je\nto na jej vôli. Pri pravidelnej výmene sáčku z uvedeného dôvodu u nej nehrozí ani jeho pretekanie naviac je hermeticky uzatvorený. Poukazujúc na uvedené skutočnosti zastával názor, že aj z chirurgickej\nsprávy zo dňa 9.3.2018 je zrejmé, že únik stolice je zachytený v stomickom sáčku, ktorý žalobkyňa môže\nkedykoľvek podľa potreby vymeniť.\n22. Taktiež mal žalovaný za to, že výklad ust. § 14 ods. 6 písm. c) zák. č. 447/2008 Z. z.\nžalobkyňou je účelový. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia žalovaný uviedol, že na to, aby\nžalobkyňa splnila zákonné podmienky odkázanosti na IP OMV pri ťažkej poruche zvieračov, nesmie\nbyť schopná na rovnakom základe na prepravu VHD s ostatnými fyzickými osobami a musí dôjsť k\nnarušeniu jej prirodzenej dôstojnosti. Zo spisovej dokumentácie, ale aj z napadnutého rozsudku bolo\nzrejmé, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre priznanie odkázanosti na IP OMV.\nŽalobkyňa má amputovaný zvierač, pričom pri preprave prostriedkami VHD u nej stanovené zákonné\npodmienky nenastali a žalobkyňa s vytvorenou kolostómiou je schopná bez obmedzenia sa prepravovať\nprostriedkami VHD na rovnakom základe ako ostatní cestujúci. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa od\nroku 2003 až do podania žaloby sa bez problémov prepravovala VHD.\n23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastával žalovaný názor, že krajský súd sa veľmi podrobne\noboznámil so spisovou dokumentáciou, na základe ktorej bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Súd pri\nsvojom rozhodovaní objektívne a správne vyhodnotil skutkový stav, v predmetnej veci a rozhodol v\nsúlade s platnými právnymi predpismi, stotožniac so závermi žalovaného v napadnutom rozhodnutí.\nIV.\n24. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 26. septembra 2019.\nV.\nKonanie pred kasačným súdom\n\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\nv rozsahu námietok žalobkyne uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne\nje nedôvodná.\n26. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n28. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n29. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach;\n30. Podľa § 135 ods. 1 S.s.p., na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n31. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny;\n32. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n33. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich\nsubjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n34. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,\nže ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením\norgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n35. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 25Sa/22/2019-54 zo dňa 6. augusta 2019, ktorým krajský súd zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/\nSOC/2019/5181/Dan zo dňa 9. mája 2019.\n36. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n37. Predmetom preskumavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na\nkompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/5181/Dan zo dňa\n9. mája 2019, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne\na potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/\nOPPKPČ/SOC/2019/43237-4 zo dňa 16.1.2019. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán\npodľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2, ods. 9, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. nevyhovel žiadosti\n\nžalobkyne zo dňa 31.10.2018 a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov\nsúvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.\n38. Kasačný súd rovnako ako krajský súd mal preukázané, že v prejednávanej veci nebolo sporné,\nže žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80 %. Spornou\nvšak zostala otázka odkázanosti žalobkyne ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom. Z uvedených dôvodov kasačný súd zameral svoju pozornosť\ntejto spornej otázke.\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n39. Zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na\nkompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení\npreukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len \"preukaz\"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu\nso zdravotným postihnutím (ďalej len \"parkovací preukaz\") a právne vzťahy na účely posudzovania\npotreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 1).\n40. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej\nosoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej\ndôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2).\n41. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 447/2008 Z. z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti\nposudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu,\nna účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti\nfyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len\n\"lekársky nález\"), ak tento zákon neustanovuje inak.\n42. Podľa § 11 ods. 11 veta prvá zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je\nlekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým\nzdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n43. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je\nodkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom\nzáklade s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a)\nťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať\ndo vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla\nverejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,\nneovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej\ndopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy\nosôb.\n44. Podľa ust. § 14 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím\nje odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného\nmotorového vozidla, ak je a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a\nvyužíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a) alebo b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným\npostihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).\n45. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na\nzáklade posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely\nkompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým\nzdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach\nkompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s\n\nťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým\nzdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín\nopätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného\nposudku.\n46. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným\npostihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na\nkompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento\nzákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.\n47. Podľa ust.§ 38 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z. z., zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením\nprevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré\nslúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným\npostihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity,\nvzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného\nmotorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným\npostihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho\ntrvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity je\nsplnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má určený individuálny študijný\nplán, alebo b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného\nprogramu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a\npri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.\n48. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o\npreukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50)\ns odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.\n49. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68\nvšeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na\nkonanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.\n50. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci.\n51. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n52. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n53. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n54. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov\nso zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, možno poskytnúť len ťažko zdravotne\npostihnutej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovenú podmienku odkázanosti na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom (§ 38 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). Nie každá fyzická\nosoba s ťažkým zdravotným postihnutím je automaticky odkázaná na individuálnu prepravu osobným\nmotorovým vozidlom. Konštatovať odkázanosť na individuálnu prepravu prináleží posudkovým lekárom.\nPodkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok, ktorý sa\nvyhotovuje na základe vypracovaného lekárskeho posudku (§ 15 ods. 1 menovaného zákona).\n55. Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu mal\nrovnako ako krajský súd preukázané, že ani v jednom komplexnom posudku správnych orgánov nie\n\nje konštatovaná odkázanosť žalobkyne na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov\nsúvisiacich so zabezpečením prevádzky OMV. Podkladom pre uvedené komplexné posudky boli\nlekárske posudky posudkových lekárov, ktoré vychádzali z aktuálneho lekárskeho nálezu žalobkyne chirurgického vyšetrenia zo dňa 03.09.2018, ako aj posudkové závery o sociálnych dôsledkoch ťažkého\nzdravotného postihnutia, pričom v komplexných posudkoch neboli zistené diskrepancie medzi závermi\nposudkových lekárov, diagnózami odborných lekárov a posudkovými závermi. Vzhľadom k uvedenému\nkasačný súd konštatuje, že závery správnych orgánov v komplexných posudkoch sú bez nejasností\na vnútorných rozporov, sú komplexné, riadne a logicky zdôvodnené a vzájomne si neodporujúce. Z\nuvedených dôvodov krajský súd námietku nesprávneho posúdenia zdravotného postihnutia žalobkyne\nna účely priznania požadovaného peňažného príspevku správne vyhodnotil ako nedôvodnú.\n56. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalobkyne uvedenej v kasačnej sťažnosti, ako\nani s jej vysloveným názorom vo vzťahu k posúdeniu jej zdravotného postihnutia, vytýkajúc krajskému\nsúdu, že dospel k nesprávnemu záveru, že závery správnych orgánov v komplexných posudkoch sú\nbez nejasností a vnútorných rozporov, podané posudky sú komplexné, riadne a logicky zdôvodnené a\nvzájomne si neodporujú, poukazom na to, že z lekárskeho nálezu z chirurgického vyšetrenia zo dňa\n3.9.2018, z ktorého vychádzali posudkoví lekári okrem toho, že trvalé odstránenie konečníka žalobkyne\nje trvalé, u žalobkyni dochádza k neovládateľnému odchodu stolice cez stómiu, vysloviac presvedčenie,\nže už len táto samotná skutočnosť ju radí k osobám s ťažkou poruchou zvieračov.\n57. Kasačný súd k tvrdeniam žalobkyne uvádza nasledovné. Konštatovať odkázanosť na individuálnu\nprepravu prináleží posudkovým lekárom. Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že posudkoví\nlekári v dôsledku objektívne popísaného zdravotného postihnutia žalobkyne, vykonaného v súlade s\npríslušnými zákonnými ustanoveniami a vychádzajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov,\nv danej veci odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu nezistili, keď v oblasti mobility a orientácie\nnebola u žalobkyne zistená ťažká porucha zvieračov, nakoľko sa nejedná u nej o vysokú resekciu\nčreva so zrýchlenou pasážou riedkej stolice, ale o stav po amputácii konečníka s náhradným vývodom\nstolice a umelým rezervoárom na jej zachytenie. Ďalšie diagnózy žalobkyne (inkontinencia moču\nstresová II. stupňa, ochorenie štítnej žľazy, posmenopauzálna osteoporóza) nedosahujú podľa Prílohy\nč. 3 k citovanému zákonu mieru funkčnej poruchy 50% a viac. V zmysle oprávnenia rozhodovať\no poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného\npostihnutia, zvereného úradom práce zákonom č. 447/2008 Z. z. bolo povinnosťou správneho orgánu\npri svojom rozhodovaní v danej veci vychádzať z komplexných lekárskych posudkov, na základe ktorých\nv rámci zákonom dovolenej voľnej úvahy ustálil záver o nedôvodnosti poskytnutia peňažného príspevku\nžalobkyne. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci a s citovanej právnej úpravy kasačný súd\ndospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že uvedený záver žalovaného vyslovený v preskúmavanom\nrozhodnutí zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a nevybočil z rámca zákona\nč. 447/2008 Z. z.\n58. Kasačný súd sa nemohol stotožniť ani s ďalšou námietkou, ktorou žalobkyňa v kasačnej sťažnosti\nnamietala nesprávne právne posúdenie právnej úpravy ustanovenej v § 14 ods. 6 písm. c) zák. č.\n447/2008 Z. z. tvrdiac, že v správnej žalobe, ako aj vo vyjadrení viackrát upozornila na potrebu\nsprávnej interpretácie ust. § 14 ods. 6 písm. c) zák. č. 447/2008 Z. z. s prihliadnutím na účel a zmysel\ntohto ustanovenia, majúc za to, že práve neovládanie vylučovania a s tým spojené komplikácie treba\npovažovať za nepriaznivý sociálny dôsledok, ktorý má byť príspevkom na individuálnu prepravu OMV\nkompenzovaný.\n59. K uvedenej námietke kasačný súd konštatuje. Ustanovenie § 14 ods. 6 písm. c) zákona č.\n447/2008 Z. z. ako podmienku odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na\nindividuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom stanovuje podmienku ťažkej poruchy zvieračov.\nÚčelom tohto ustanovenia je bezpochyby kompenzovať osobám s ťažkým zdravotným postihnutím\nzvýšené výdavky so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pokiaľ sú na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom odkázané titulom svojho ochorenia resp. (postihnutia) za\nsplnenia zákonných podmienok. Posudkoví lekári ťažké poškodenie zvieračov u žalobkyne na podklade\nobjektívne popísaného zdravotného postihnutia nekonštatovali. Pokiaľ neovládanie vylučovania z\ndôvodu vytvorenej kolostómie a s tým spojené komplikácie žalobkyňa považovala za nepriaznivý\nsociálny dôsledok, ktorý má byť príspevkom na individuálnu prepravu OMV kompenzovaný, uvedené\ntvrdenie je čisto subjektívnym ničím nepodloženým názorom žalobkyne. Neovládanie vylučovania\n\nz dôvodu vytvorenej kolostómie nie je vôbec sporné, no vychádzajúc z diagnostických záverov\nvyplývajúcich z lekárskych nálezov posudkoví lekári konštatovali stav po amputácii konečníka s\nnáhradným vývodom stolice s umelým rezervoárom na jej zachytenie, čo nepovažovali za ťažkú poruchu\nzvieračov. Správny orgán nie je oprávnený posudzovať správnosť medicínskych záverov posudkového\nlekára vyslovených v komplexnom lekárskom posudku, vyhodnocuje však to, či úvahy posudkového\nlekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým zisteniam vyplývajúcich z dôkazov vykonaných\norgánom verejnej správy.\n60. Kasačný súd súčasne upriamuje pozornosť žalobkyne na to, že zákonodarca v právnej norme\nustanovenej § 14 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z. z., priznanie kompenzácie fyzickej osobe s ťažkým\nzdravotným postihnutím podmieňuje okrem odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým\nvozidlom, ďalšou podmienkou a to, že prepravu osobným motorovým vozidlom využíva na aktivity podľa\n§ 38 ods. 9 písm. a), b) tohto zákona. V uvedenej právnej norme zákonodarca vymenúva využitie\nosobného motorového vozidla na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na\nobčianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená\naj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva\nsamostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, alebo ide o fyzickú osobu s ťažkým\nzdravotným postihnutím zaradenú do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného\nprogramu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj\nudržiavacia liečba. V súlade s uvedenou právnou úpravou spočívala na žalobkyni dôkazná povinnosť\ntvrdenia a preukázania využitia osobného motorového vozidla, ktorú povinnosť žalobkyňa si nesplnila,\nmajúce za následok nesplnenie zákonných podmienok zákonodarcom stanovených v právnej norme §\n14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.\n61. Kasačný súd poukazuje tiež na to, že zákonodarca v zákone č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe\ns ťažkým zdravotným postihnutím priznáva kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou,\nktorá žalobkyni bola priznaná v dôsledku vytvorenej kolostómie, peňažným príspevkom na kompenzáciu\nzvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebením šatstva, bielizne, obuvi a bytového\nzariadenia ako sociálny dôsledok v oblasti zvýšených výdavkov.\n62. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov, žalobou\nnapadnutých, ako i konania im predchádzajúcim dospel k záveru, že žalovaný správny orgán dostatočne\nzistil skutočný stav veci, na ktorý aplikoval správny právny predpis, pričom logicky a presvedčivo\nvyhodnotil, prečo zdravotné postihnutie žalobkyne neodôvodňovalo poskytnutie peňažného príspevku.\nZ uvedených dôvodov záver krajského súdu o tom, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane\npostupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom\ndokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili, tak\npovažoval kasačný súd za správny, súladný so zákonom.\n63. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namietala, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové\nrozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť dôvodov, nakoľko rozhodnutia vychádzali\nz nesprávne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k uvedenej námietke kasačný súd uvádza.\nV súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach\nsprávny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobkyňa je fyzickou osobou\n(žalobkyňa sa dala zastúpiť až v kasačnom konaní), ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho\norgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bola\nukrátená na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Správny súd tak preskúmava\nzákonnosť rozhodnutia žalovaného zo všetkých hľadísk, keďže nie je žalobnými bodmi viazaný. Krajský\nsúd ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia nezistil, že by rozhodnutia správnych orgánov\nboli nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Práve naopak krajský súd považoval preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, za súladné so zákonom,\nnakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne\norgány náležite právne posúdili. Kasačný súd tiež nezistil, že by preskúmavané správne rozhodnutia\ntrpeli formálnymi ako i obsahovými nedostatkami. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného jasným a určitým spôsobom vyplýva, čo bolo podkladom pre zistenie skutkového stavu,\ntak ako i dôvody, ktoré viedli správny orgán k záveru o nesplnení zákonných podmienok na priznanie\npeňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky\nosobného motorového vozidla, ktorý žalobkyňa žiadala žiadosťou zo dňa 31.10.2018.\n\n64. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepovažoval kasačný súd kasačné námietky žalobkyne\nza dôvodné, a preto kasačnú sťažnosť podľa ust. § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n65. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľke (žalobkyni), ktorá v\ntomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.)\na žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s\n§ 168 S.s.p.).\n66. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}