{"guid": "7e8a485a-7608-41de-a755-0e0ece23b085:82d62658-7d41-4340-a825-03befe09f9dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3019200149.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/32/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/32/2021 z 2. 7. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2021, sp. zn. 7Sžsk/32/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:3019200149.1", "identifikacne_cislo": "3019200149", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2021-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82d62658-7d41-4340-a825-03befe09f9dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200149.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200149.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200149.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/32/2021\n3019200149\n02. 07. 2021\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2021:3019200149.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nComplex HM, s. r. o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,\nústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti: T. X. U., nar. XX. U. XXXX, Z. XX/XX,\nXX-XXX X.-X., L.Ľ., C. L. G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 11121-6/2019-BA zo\ndňa 17. januára 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa\n18. júna 2020, č.k. 14Sa/12/2019-70, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14Sa/12/2019-70 zo dňa\n18. júna 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) právoplatným rozsudkom č.k. 14Sa/12/2019-70 zo\ndňa 18. júna 2020 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 11121-6/2019-BA zo dňa 17. januára 2019\n(ďalej len „rozhodnutie žalovanej“) a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaná\npodľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zák. č. 461/2003 Z.z.“) zamietla odvolania žalobcu a ďalšieho účastníka a potvrdila rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 03. októbra 2013, č. 33169-1/2013-PB (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým ako prvostupňový správny orgán rozhodla, že T. X. U., t.j. ďalšiemu\núčastníkovi, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Complex HM s.r.o. podľa slovenskej\nlegislatívy od 01. februára 2012. Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že na\nzáklade výsledkov kontroly u zamestnávateľa, t.j. žalobcu, nebolo preukázané, že ďalší účastník reálne\nvykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nepodlieha slovenským\nprávnym predpisom podľa čl. 13 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004\nz 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“). Žalovaná v\npreskúmavanom rozhodnutí uviedla, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci iba\nstatus osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale reálny výkon činnosti.\nNa základe vykonanej kontroly u žalobcu nebol preukázaný skutočný výkon činnosti zamestnanca na\núzemí Slovenskej republiky, pričom uvedená skutočnosť bola oznámená poľskej inštitúcii sociálneho\nzabezpečenia (ďalej len ,,ZUS“), ktorá stanovisko akceptovala a oznámením č. 020000/UBS/OM/401/\n\nPW/173/2013 zo dňa 04. decembra 2013 určila, že zamestnanec žalobcu podlieha od 01. februára 2012\nprávnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že ďalší účastník\nbol do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného žalovanou ako\nzamestnanec žalobcu prihlásený od 01.02.2012 do 31.12.2013. Registrácia bola vykonaná na základe\npracovnej zmluvy, ktorú ďalší účastník s bydliskom v Poľskej republike uzatvoril so žalobcom, a podľa\nktorej mal od 01. februára 2012 vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky. Listom zo\ndňa 12. januára 2013 č. 020000/UBS/OM/503/PW/406/2012 ZUS žalobcovi ustanovila dočasne platnú\nslovenskú legislatívu na obdobie od 01. februára 2012 vzhľadom na súbežné vykonávanie pracovnej\nčinnosti na území Slovenskej republiky pre žalobcu a vykonávanie podnikateľskej činnosti na území\nPoľskej republiky.\n3. Dňa 08. marca 2013 prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu kontrolu za kontrolované obdobie\nod 01.06.2010 do 31.01.2013 a zistil, že vykazuje znaky schránkovej firmy a predpokladá sa, že k\nreálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky nedochádza. Uvedená\nskutočnosť bola listom zo dňa 25. júla 2013 oznámená ZUS. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa\n03. októbra 2013 prvostupňový správny orgán rozhodol, že ďalšiemu účastníkovi nevzniklo povinné\nnemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako\nzamestnancovi zamestnávateľa Complex HM s.r.o. podľa slovenskej legislatívy od 01. februára 2012.\nDňa 18. decembra 2013 bolo žalovanej doručené oznámenie ZUS pobočka v Bielsku-Bialej č. 020000/\nUBS/OM/401/ PW/ 173/2013 zo dňa 04. decembra 2013, ktorým ZUS určila, že ďalší účastník od 01.\nfebruára 2012 podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia.\n4. V konaní nebolo sporné, že ďalší účastník je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá\nvykonáva činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so žalobcom\nako zamestnávateľom na výkon závislej činnosti v Slovenskej republike. Na zamestnanca žalobcu sa\nz tohto dôvodu priamo vzťahovalo základné nariadenie, ktoré v zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie je právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a\npriamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva\na rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné vylúčiť jeho použitie\npre konkrétny prípad.\n5. Na posúdenie, či u zamestnanca žalobcu dochádzalo a dochádza k súbehu sociálnych poistení\nviacerých štátov podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia z dôvodu výkonu činnosti zamestnanej\nosoby a činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby v odlišných členských štátoch, je príslušná výlučne\ninštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia\nv inom členskom štáte, než určuje nariadenie, na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný\npostup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o.i., aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci\nspoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak\npredišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám,\nktoré by z toho mohli vzniknúť. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácií európsky normotvorca prijal\nzákladné a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009\n(ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktoré v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje\npostup určovania uplatniteľnej legislatívy.\n6. Z čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia\nčlenského štátu bydliska osoby. V prejednávanej veci nebolo sporné, že ďalší účastník má bydlisko v\nPoľskej republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná jedine ZUS. S ohľadom na\ntúto skutočnosť žalovaná, ktorá vykonanou kontrolou nadobudla pochybnosti o reálnosti výkonu závislej\nčinnosti zamestnancom žalobcu na území Slovenskej republiky, naďalej nemala právomoc konať a\nrozhodnúť vo veci nevzniku sociálneho poistenia podľa zákona.\n7. Sociálne poistenie zamestnanca žalobcu, ktorý vykonáva činnosti, resp. deklaruje ich výkon v dvoch\nčlenských štátoch, by následkom prijatia prvostupňového správneho rozhodnutia nepodliehalo sociálnej\nlegislatíve žiadneho členského štátu. Rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia svojou povahou a\núčinkami neoprávnene nahrádza výlučnú právomoc inštitúcie štátu bydliska zamestnanca žalobcu určiť\nuplatniteľnú legislatívu. Uvedené oprávnenie podľa vykonávacieho nariadenia prináleží vzhľadom na\n\nokolnosti prejednávanej veci výlučne poľskej strane v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia,\nktoré žalovaná nikdy nenamietala, v dôsledku čoho sa určenie uplatniteľnej legislatívy stalo definitívnym\na pre krajský súd záväzným. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa preto vznikol právny\nstav odporujúci európskej právnej úprave. Aby sa predišlo uvedenému protiprávnemu stavu, bolo\npovinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bezodkladne o svojich kontrolných zisteniach informovať\npoľskú stranu bez toho, aby prijal rozhodnutie, následkom ktorého by bol vylúčený z uplatniteľnej\nlegislatívy ktoréhokoľvek členského štátu. Sledujúc účel základného nariadenia preto prvostupňový\nsprávny orgán nebol oprávnený prijať rozhodnutie zo dňa 03. októbra 2013, ktorým zamestnanca vylúčil\nz pôsobnosti slovenského právneho poriadku. S prihliadnutím na uvedené právne závery mala pobočka\nžalovanej po poskytnutí kontrolných zistení príslušnej poľskej inštitúcii vyčkať na postup poľskej strany\nako členského štátu miesta bydliska zamestnanca žalobcu podľa čl. 16 ods. 1 a 2 vykonávacieho\nnariadenia. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia bolo výlučne na inštitúcii členského štátu\nmiesta bydliska zamestnanca žalobcu, či s odkazom na čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, ak sa\nnestotožní s kontrolnými závermi žalovanej, bude naďalej považovať ďalšieho účastníka za osobu činnú\nv dvoch členských štátoch pri zachovaní uplatniteľnej legislatívy Slovenskej republiky, alebo či uzná svoju\nprávomoc ako členský štát miesta výkonu samostatne zárobkovej činnosti ďalšieho účastníka podľa\nčl. 11 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, kedy by z dôvodu uznania výkonu činnosti zamestnanca\nžalobcu jedine na území Poľskej republiky pripadala do úvahy už len jej uplatniteľná legislatíva.\n8. Za daných skutkových okolností bol preto správny orgán prvého stupňa povinný vyčkať na určenie\nuplatniteľnej legislatívy ZUS. Pobočka žalovanej a ani žalovaná neboli oprávnené pred právoplatným\na vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve akokoľvek rozhodnúť, keďže nebolo zrejmé,\nči na prejednanie danej veci je príslušná slovenská alebo poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia.\nKrajský súd zdôraznil, že ak sa určenie poľskej legislatívy stalo či stane konečným, nemá žalovaná\nprávomoc vôbec konať a rozhodovať, čo je skutočnosť vyplývajúca jednak z účelu nariadení, ako aj\nzo slovenského právneho poriadku. Žalovaná ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom\nurčeným zákonom, v tomto prípade zák. č. 461/2003 Z.z. Zákon vymedzuje právomoc žalovanej\nvykonávať sociálne poistenie, ako aj jeho rozsah, pričom tiež určuje jeho špeciálne oprávnenia vo\nvzťahu k inštitúciám členských štátov Európskej únie, avšak aplikáciu legislatívy iného členského štátu v\nprípade jej určenia zákon medzi právomoci žalovanej nezaradil. Ak teda bola, či bude právoplatne určená\nlegislatíva Poľskej republiky, iba ZUS má právomoc konať vo veci žalobcovho sociálneho poistenia.\n9. Krajský súd poukázal na to, že Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv uznesení č. k. 1Vs/1/2018 prijal záver, ktorým judikatúru v tejto oblasti zjednotil. V tomto uznesení\nuviedol, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého\ndátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4\nvykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc žalovanej ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného\nnariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.\n10. Žalovaná napadnuté rozhodnutie vydala dňa 17. januára 2019, t.j. v čase, keď už bolo určenie\npoľskej legislatívy definitívnym, čo ani nespochybňuje, a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia o\nnevzniku poistenia zamestnancovi žalobcu odôvodnila tým, že prvostupňový orgán len deklaroval svojím\nrozhodnutím, že zamestnanec žalobcu nepodliehal slovenskej legislatíve v uvedenom období a zároveň,\nkeďže žalobca tohto zamestnanca prihlásil do registra poistencov, odstraňoval dôsledky nesprávnej\nregistrácie zamestnanca. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že prihláška do registra poistencov\nnezakladá povinné sociálne poistenie, nemá konštitutívne účinky, čiže vznik a zánik sociálneho poistenia\nnie je podmienený podaním prihlášky či odhlášky, ktoré len deklarujú právnu skutočnosť, s ktorou zákon\n(nariadenie) spája vznik sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne\npoistenie a deklarovať jeho vznik alebo zánik v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie.\n11. Pokiaľ teda správne orgány rozhodovali o nevzniku povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy,\nžalovaná v čase svojho rozhodovania už nemala právomoc rozhodovať o uvedenej skutočnosti. V dobe\nrozhodovania žalovanej bolo v súlade s nariadeniami EÚ určené, že zamestnanec žalobcu podlieha\nprávnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Na základe uvedeného sa\nkrajský súd nestotožnil s názorom žalovanej, že prvostupňový orgán svojím rozhodnutím odstraňoval\ndôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca žalobcu.\n\n12. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\núplnú náhradu trov konania.\nII.\nKasačná sťažnosť\n13. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) a\nh) SSP kasačnú sťažnosť. Žalovaná sa nestotožnila s právnym záverom krajského súdu, keď podľa jej\nnázoru bola oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo vydané v súlade so zák. č. 461/2003\nZ.z. a koordinačnými nariadeniami.\n14. Žalovaná, ktorá vedie register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, je\npovinná kontrolovať správnosť údajov v tomto registri a v prípade, že sú v registri poistencov uvedené\nnesprávne údaje, je povinná urobiť také kroky, aby zosúladila skutkový stav veci so stavom právnym.\nŽalobca prihlásil zamestnanca do registra poistencov od 01. februára 2012 podaním Registračného listu\nfyzickej osoby - prihlášky. Následným definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky,\nbolo nepochybné, že zamestnanec v uvedenom období podliehal právnym predpisom sociálneho\nzabezpečenia Poľskej republiky.\n15. S poukazom na skutočnosť, že bola podaná prihláška zamestnanca do registra poistencov,\npovažovala žalovaná v záujme právnej istoty zamestnanca vydanie napadnutého rozhodnutia za\ndôvodné. V zmysle uvedeného mala žalovaná za to, že jej postup v tomto prípade bol správny a list ZUS\no určení poľskej legislatívy nemôže z uvedených dôvodov nahradiť rozhodnutie žalovanej o nevzniku\npovinného sociálneho poistenia.\n16. V postupe žalovanej nie je možné aplikovať § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní, lebo zák. č. 461/2003 Z.z. špecificky pre konanie podľa zák. č. 461/2003 Z.z.\nupravuje podmienky, kedy môže správny orgán konanie zastaviť, a teda vylučuje aplikáciu správneho\nporiadku. Pokiaľ žalovaná rozhodla meritórne a konštatovala spolu s prvostupňovým rozhodnutím, že\nzamestnancovi sociálne poistenie zaniklo, tak tento výrok je súladný s procesným postupom, ktorý\nžalovaná a prvostupňový orgán v súlade s platnou právnou úpravou mohli a boli povinní aplikovať.\n17. Žalovaná ďalej poukázala na ustanovenie § 2 ods. 2 SSP, podľa ktorého každý, kto tvrdí, že\njeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným\nzásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať\nochrany na správnom súde. V zmysle § 61 písm. a) SSP je žaloba procesný úkon, ktorým fyzická\nosoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého\npráva alebo právom chráneného záujmu. V zmysle § 177 ods. 1 SSP sa správnou žalobou žalobca\nmôže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo\nopatreniu orgánu verejnej správy. Aj z § 178 ods. 1 SSP - podľa ktorého je žalobcom fyzická osoba alebo\nprávnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu\nverejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom\nchránených záujmoch - vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby,\nktoré boli účastníkmi správneho konania, a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci správneho konania\nboli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach, t.j. že im takýmto rozhodnutím bola\nspôsobená ujma. Aktívna legitimácia na podanie žaloby je osobitná procesná podmienka, ktorá musí\nbyť splnená na to, aby súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Podmienky konania sa skúmajú\nv každom štádiu súdneho konania a pokiaľ nie sú splnené, súd konanie zastaví.\n18. Keďže v konaní nebolo sporné, že zamestnanec žalobcu podlieha uplatniteľnej legislatíve Poľskej\nrepubliky, čo v napadnutom rozsudku potvrdil aj krajský súd, žalovaná mala za to, že krajský súd mal\nprioritne vyriešiť otázku, či vôbec žalobca bol osobou oprávnenou domáhať sa ochrany práv svojho\nzamestnanca v prejednávanom prípade. Žalovaná mala za to, že žalobca v žalobe nepreukázal a\nnešpecifikoval, akým spôsobom bol napadnutým rozhodnutím poškodený na svojich právach. Taktiež\nani netvrdil poškodenosť svojich práv ako zamestnávateľa, čo je hlavnou podmienkou, aby žaloba mohla\nbyť žalobcom podaná. Taktiež žalobca nepoukázal na žiadne relevantné ustanovenia zákona ani na\nčlánky koordinačných nariadení, ktoré by žalovaná svojím postupom porušila. Podľa názoru žalovanej\n\nvydaním napadnutého rozhodnutia nebolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, avšak táto otázka\nnebola krajským súdom v napadnutom rozsudku vyriešená.\n19. Nakoľko žalobca v žalobe nepreukázal, akým spôsobom napadnuté rozhodnutie zasahuje do jeho\nsubjektívnych práv, žalovaná mala za to, že nie je aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou na\npodanie žaloby v zmysle § 178 ods. 1 SSP. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02. júna 2011, podľa ktorého: „Na\naktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a\npostupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním\nv správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho\nkonania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu\nna svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis),\nktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie\npráv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z\nuvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti,\nresp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“\n20. Žalovaná tiež poukázala na to, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom\nnevysporiadal so záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenom v rozsudku sp.\nzn. 1Sžso/41/2015 zo dňa 22. augusta 2017, týkajúcim sa obdobných právnych vecí, v ktorom\nNajvyšší súd SR ustálil, že žalovaná je oprávnená rozhodovať o vzniku povinného nemocenského\npoistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako\nzamestnanca, ktorý bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov,\npričom Najvyšší súd SR zároveň poukázal na ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z., z ktorých táto právomoc\nžalovanej vyplýva. Obdobný názor tiež Najvyšší súd SR vyjadril aj v ďalších svojich rozhodnutiach, a to\nnapr. 1Sžso/66/2015, 1Sžso/12/2016, 9Sžso/32/2016, 9Sžso/177/2015 a ďalšie.\n21. Právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa podkladmi rozhodnutia je širšie a za\npodmienok ustanovených SSP zahŕňa prístup k všetkým podkladom administratívneho rozhodnutia,\nktoré administratívny orgán použil na rozhodnutie. Odopretie tohto práva účastníkovi administratívneho\nkonania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR. Ide o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka\nadministratívneho konania oproti mocenskému postaveniu orgánu verenej správy, ktorý z titulu verejnej\nmoci danej mu zákonom vedie a ovláda konanie.\n22. Vo vzťahu k uzneseniu Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04. decembra 2018 žalovaná uviedla, že prijaté závery je možné aplikovať\nlen v prípadoch, kedy bola uplatniteľná legislatíva určená vzájomnou dohodou medzi žalovanou a\nZUS v zmysle čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia. Napadnuté rozhodnutie vychádza z jednoznačne\npreukázanej skutočnosti, že vo vzťahu k zamestnancovi došlo zo strany ZUS v zmysle čl. 16 (2)\nvykonávacieho nariadenia, k individuálnemu určeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy, ktoré sa v súlade\ns čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia stalo definitívnym, pričom skutočnosti týkajúce sa priebehu\ntohto určenia boli uvedené v napadnutom rozhodnutí. V danom prípade neexistovali medzi príslušnými\ninštitúciami sociálneho zabezpečenia protichodné stanoviská v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy,\nna ktorých by niektorá z inštitúcii trvala, a teda tu neexistovala neistota, ktorá by vyžadovala uplatnenie\npostupu uvedeného v čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd v\nnapadnutom rozsudku nesprávne vec právne posúdil.\n23. Žalovaná mala aj s poukazom na vyššie uvedené za to, že pokiaľ by postupovala iným spôsobom,\nnež vydaním napadnutého rozhodnutia a rozhodla sa napadnuté rozhodnutie nevydať, došlo by z jej\nstrany k porušeniu práv účastníkov administratívneho konania. Krajský súd v napadnutom rozsudku\nnepopísal, akým iným spôsobom mala žalovaná postupovať. Žalovaná poukázala na aktuálnu judikatúru\nkrajských súdov, ktoré v skutkovo rovnakých konaniach rozhodli v jej prospech, a to rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove č.k. 8Sa/2/2018-100 zo dňa 29. januára 2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n26Sa/13/2019 zo dňa 29. januára 2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/31/2019 zo dňa\n30. januára 2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 28Sa/19/2019 zo dňa 04. februára 2020.\n\n24. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a konanie\nzastavil, alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n25. Žalobca, ani ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\nIII.\nPrávne posúdenie veci kasačným súdom\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452\nods. 1 SSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podala sťažovateľka včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu\ns konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel\nk záveru, že rozsudok správneho súdu je potrebné zrušiť.\n27. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 02. júla 2021 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n29. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n30. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n31. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie\nžalobcu a ďalšieho účastníka a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté tak, že\nďalšiemu účastníkovi konania ako zamestnancovi žalobcu nevzniklo povinné nemocenské poistenie,\npovinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy od\n01. februára 2012.\n32. Kasačný súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že správne súdnictvo nie je založené\nna princípe verejnej žaloby, ktorý umožňuje komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu. I keď aktívna žalobná legitimácia nemá formálne povahu procesnej podmienky\nkonania, správny súd je povinný ju skúmať počas celého konania. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v\nžalobe tvrdené a podložené a aspoň potencionálne možné. Samotné postavenie účastníka správneho\nkonania k naplneniu podmienky ukrátenia práv žalobcu nevedie.\n33. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Sžr/2/2014, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Súd v každej konkrétnej veci posudzuje, či žalobca spĺňa\nzákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.\nŽalobná legitimácia v zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 OSP musí byť daná pre všetky prípady,\nkedy je dotknutá právna sféra žalobcu. S prihliadnutím na účel súdneho prieskumu administratívnych\nrozhodnutí, táto podmienka musí byť splnená v priebehu celého konania,...“\n34. Ustanovenie § 178 ods. 1 SSP upravuje žalobnú legitimáciu. Za kumulatívneho splnenia zákonných\npodmienok možno žalobcu považovať za žalobne legitimovaného na podanie správnej žaloby. V\ntejto súvislosti je nutné rozlišovať medzi procesnou legitimáciou ako spôsobilosť byť účastníkom\nkonania a vecnou legitimáciou plynúcou z hmotného práva. Žalobnú legitimáciu má v zásade účastník\nadministratívneho konania, voči ktorému bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým\nbol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Ukrátenie na subjektívnych\nprávach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia je osoba, ktorá správnu žalobu podáva, preukázať\nsvojím tvrdením v žalobe. V prípade pochybností má však správny súd vždy možnosť žiadať žalobcu,\n\naby dotknutie na právach podrobne opísal a preukázal. Pravdivosť tohto tvrdenia sa následne preukáže\nv konaní samom.\n35. S poukazom na ustanovenie § 178 ods. 1 SSP treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne\ntvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,\npričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku\naktívnej legitimácie žalobcu.\n36. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd otázku aktívnej legitimácie žalobcu neposúdil správne,\nak nevzal do úvahy, že žalobcom môže byť len osoba, ktorá tvrdí ukrátenie svojich práv alebo právnych\nzáujmov preskúmavaným rozhodnutím alebo tvrdí aspoň potenciálnu možnosť ich ukrátenia. Napriek\nskutočnosti, že žalovaná túto skutočnosť nenamietala v rámci konania pred krajským súdom a v\nkasačnej sťažnosti v zásade nie je prípustné uplatňovanie nových skutočností (§ 441 SSP), aktívna\nlegitimácia žalobcu je podmienkou, bez splnenia ktorej nie je možné žalobe priznať úspech. Správne\nsúdy prihliadajú na splnenie tejto podmienky počas celého konania, a to aj bez námietky druhého\núčastníka konania.\n37. Kasačný súd dospel k záveru, že z podanej žaloby nie je zrejmé, v čom spočíva ukrátenie práv\nžalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca v žalobe síce uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach\nnezákonným postupom a rozhodnutím žalovanej a domáha sa ochrany svojich subjektívnych práv,\nktoré však následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na možné\nukrátenie práv svojho zamestnanca.\n38. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu\npostupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude\núlohou krajského súdu postupovať vo vyššie naznačenom smere, vysporiadať sa s aktívnou legitimáciou\nžalobcu a vo veci znovu rozhodnúť. Zároveň je krajský súd viazaný právnym názorom vyjadreným v\ntomto rozhodnutí (§ 469 SSP).\n39. Neušlo tiež pozornosti kasačného súdu, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\nopomenul zdôvodniť III. výrok rozsudku o nepriznaní trov ďalšiemu účastníkovi konania.\n40. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 SSP).\n41. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Sa/12/2019", "guid": "c57a2e16-ed5f-4cca-8c27-bdd59dcb1a88:2429da16-89fe-4746-ac27-f02b256b4f91", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}