{"guid": "b693cdaf-2ec7-4951-ad6b-8d6ff557c29f:f1c4246b-e2f8-44f1-b14f-24d071bc936b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3019200055.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/23/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/23/2020 z 12. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2021, sp. zn. 7Sžsk/23/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:3019200055.1", "identifikacne_cislo": "3019200055", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1c4246b-e2f8-44f1-b14f-24d071bc936b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200055.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200055.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200055.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/23/2020\n3019200055\n12. 03. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:3019200055.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nŠ.G. K., narodený XX. X. XXXX, bytom v K., L. Č.. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovanej z 18. decembra 2018, Číslo: 81016-4/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne z 30. októbra 2019, č.k. 28Sa/5/2019-59, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 30. októbra 2019, č.k.\n28Sa/5/2019-59 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 30. októbra 2019, č.k.\n28Sa/5/2019-59, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 18.\ndecembra 2018, Číslo: 81016-4/2018-BA, ktorým táto postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zmenila odvolaním\nnapadnuté prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza z 01. októbra\n2018, Číslo: 200-014114-CA01/2018 tak, že výrok nahradil nasledovným znením cit.:\n„Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa § 12a ods. 3\nzákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pán Š. K., bytom\nL. XXX/XX, XXX XX K. (žalobca; pozn. súdu) nemá nárok na nemocenské, ktorý si uplatnil predložením\nPotvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752 174, podľa ktorého bol uznaný za dočasne\npráceneschopného od 12.07.2018 do 11.09.2018.“\n2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 01. októbra 2018, Číslo: 200-014114-CA01/2018\npostupom podľa § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi nepriznal nárok na nemocenské v období\n12. júla 2018, ktorý si uplatnil predložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752 174.\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 33 ods. 1,2, § 34 ods. 1,4, § 153 ods. 2, § 154 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z., § 12a ods. 1,\n2,3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 576/2004\nZ.z.“) a postupom v zmysle relevantnej právnej úpravy ustanovenej Správnym súdny poriadkom a dospel\nk záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n\n4. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je po vecnej stránke v súlade so zákonom, z\nlistinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne\norgány k dispozícii, vyvodili správne skutkové závery. Suma dôkazov, z ktorých správne orgány vyvodili\nskutkové zistenia rezultujúce zamietnutím nároku na nemocenské, respektíve konštatáciou neexistencie\nnároku na nemocenské, je vo vzťahu k predmetu administratívneho konania dostatočná. Svoje úvahy,\nvedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, správne orgány racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený\nskutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných\nustanovení platných a účinných v čase rozhodovania o nároku žalobcu. Súd v napadnutom rozhodnutí\nnezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie považoval za argumentačne zrozumiteľné\na dostatočne odôvodnené.\n5. Uviedol, že stornovať potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti môže ošetrujúci lekár aj dodatočne\nso spätnou účinnosťou, nakoľko zo zákona č. 576/2004 Z.z. nevyplýva ošetrujúcemu lekárovi žiadna\nlehota na takýto úkon. Z procesného hľadiska je žiaduce, aby sa tak udialo ešte pred rozhodnutím o\nnároku na nemocenské, k čomu v prejednávanej veci došlo. Stornovať možno aj potvrdenie o dočasnej\npráceneschopnosti, ktorá sa javí ako riadne ukončená. Ukončenie dočasnej práceneschopnosti žalobcu\nč. R 752174 dňa 12. septembra 2018 totiž nie je právnou skutočnosťou, ktorá by ošetrujúcemu lekárovi\nmohla brániť neskoršej revízii celej dočasnej pracovnej neschopnosti, ak neskôr z iných zdrojov získa\nhodnoverné informácie, umožňujúce dodatočnú korekciu pôvodne nesprávneho medicínskeho záveru\no zdravotnom stave žalobcu. Týmto iným informačným zdrojom v prejednávanej veci je stanovisko\nposudkového lekára žalovanej, s ktorým bol ošetrujúci lekár žalobcu oboznámený a keďže výsledkom\nuvedeného procesu bolo stornovanie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752174, treba\nmať za to, že ošetrujúci lekár žalobcu, ktorý bol o zdravotnom stave žalobcu podrobne informovaný,\nstornovaním potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752174 z odborného hľadiska uznal\nnámietky posudkového lekára žalovanej. Proces, rezultátom ktorého je stornovanie potvrdenia o\ndočasnej pracovnej neschopnosti, nie je prísne formalizovaný a nepodlieha procesným pravidlám\nupraveným v správnom poriadku (viď § 49d zákona č. 576/2004 Z.z.). Ak ošetrujúci lekár pôvodne\nukončil dočasnú práceneschopnosť žalobcu č. R 752174 dňa 12. septembra 2018, nezaložil si týmto\naktom prekážku rozhodnutej veci, ktorá by mu neskôr, pri získaní dodatočných informácií, znemožňovala\nrozhodnutie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752174 zmeniť tak, že potvrdenie o dočasnej\npracovnej neschopnosti stornoval. Keďže potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti je podkladom\npre následnú rozhodovaciu činnosť Sociálnej poisťovne finalizovanú spravidla priznaním nároku na\nnemocenské, je aj v záujme ošetrujúceho lekára, aby informácia, ktorú vystavením potvrdenia o dočasnej\npracovnej neschopnosti podáva Sociálnej poisťovni a ktorá pre Sociálnu poisťovňu má vypovedaciu\nhodnotu procesnej úrovne dôkazu v správnom konaní, zodpovedala objektívnej realite. Stornovanie\npotvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti nie je úkon, ktorý by si zo strany ošetrujúceho lekára\nvyžadoval následnú notifikáciu (oznámenie) osobe, ktorej zdravotného stavu sa týka.\n6. Závery žalovanej, podľa ktorých šetrením bolo zistené, že z medicínskeho hľadiska nebol dôvod na\nukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 754348, nakoľko v liečbe sa pokračovalo a dočasná\npracovná neschopnosť trvala ďalej, považoval krajský súd za dostatočné a plynúce z vykonaného\ndokazovania. Ďalšie vystavenie novej dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752174 počas trvania\npôvodnej pracovnej neschopnosti č. R 754348 nebolo opodstatnené, najmä však nezaložilo právne\núčinky očakávané žalobcom, keďže došlo k jeho účinnému stornovaniu. V prípade dočasnej pracovnej\nneschopnosti č. R 752174 od 12. júla 2018 do 11. septembra 2018 by išlo o účelové uznanie dočasnej\npracovnej neschopnosti v rozpore s ustanovením § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., nakoľko táto\nnebola uznaná dňom, kedy ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb,\nktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Z administratívneho spisu, ako aj zo zdravotnej\ndokumentácie žalobcu je evidentné, že choroba odôvodňujúca práceneschopnosť č. R 752174, bola\nošetrujúcim lekárom žalobcu zistená o niekoľko mesiacov skôr, než bol deň vystavenia potvrdenia\no dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752174. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že\nliečenie v súvislosti s úrazom pravého ramena začalo už v období pred 03. aprílom 2018. Na základe\ndohodnutého termínu operačného riešenia bol žalobca uznaný dočasne práceneschopným od 03. apríla\n2018. Mal stanovené pravidelné kontroly u odborných lekárov, z ktorých vyplýva, že liečba liekmi a\nrehabilitáciou prebiehala neprerušovane až do 12. septembra 2018. Zlepšenie zdravotného stavu, ktoré\n\nby odôvodňovalo ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti k 08. júlu 2018, nie je v zdravotnej\ndokumentácii zaznamenané.\n7. V závere vo vzťahu k namietanému pochybeniu správnych orgánov najmä z pohľadu porušenia\nzásady súčinnosti s účastníkom správneho konania a jeho možnosti oboznámiť sa s dôkazmi pred\nvydaním rozhodnutia skonštatoval, že ak by aj námietky tohto druhu akceptoval, vybočil by z\nustálenej súdnej praxe. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2017 sp.\nzn. 10Sžo/81/2016 vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili\nformálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Obdobný\nnázor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. mája 2010, sp. zn. 8Sžh/1/2010\n(publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod\nč. 103/2011), podľa ktorého „je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho\nkonania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť\nrozhodnutie v jeho prospech.“ Za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu\nmá za následok aj porušenie práv účastníka konania. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní,\nči takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu. V\nnadväznosti na to uviedol, že aj keby došlo k zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia,\nrespektíve aj prvostupňového rozhodnutia, pre namietané procesné pochybenia správnych orgánov,\nzákladné skutkové okolnosti vyplývajúce z už zabezpečených dôkazov sú také, že ani formálne\nperfektné administratívne konanie by žalobcovi neprinieslo vecne iné rozhodnutie v jeho prospech.\n8. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n9. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov\nkonania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnila.\nII.\n10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n11. Namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n12. Mal za to, že stornovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti môže ošetrujúci lekár aj\ndodatočne so spätnou účinnosťou, avšak z procesného hľadiska, aby sa tak udialo ešte pred ukončením\ndočasnej pracovnej neschopnosti. Ak došlo k ukončeniu dočasnej pracovnej neschopnosti a žalovaná\nvyplatí nemocenské dávky neoprávnene, má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej\nvznikla výplatou dávok v dôsledku ich protiprávneho konania podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\nAby žalovaná nemusela takto postupovať, zrejme pod nátlakom prinútila ošetrujúceho lekára stornovať\ndočasnú pracovnú neschopnosť po jej ukončení ošetrujúcim lekárom, a tak všetky nedostatky, za\nktoré je zodpovedný ošetrujúci lekár sú použité voči osobe žalobcu, ktorý sa ničím neprevinil a splnil\nvšetky podmienky na vyplatenie nemocenských dávok. Ošetrujúci lekár s vyše 50 ročnou praxou je\nplne zodpovedný za ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 754 348, za opätovné priznanie\ndočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752 174 a následné ukončenie tejto pracovnej neschopnosti dňa\n12. septembra 2018. Je nenáležité tvrdiť, že ošetrujúci lekár, ak neskôr z iných zdrojov získa hodnoverné\ninformácie umožňujúce dodatočnú korekciu pôvodne nesprávneho medicínskeho záveru o zdravotnom\nstave žalobcu, pretože zo zdravotnej dokumentácie ošetrujúci lekár, ako aj žalovaná podrobne poznali\nžalobcov zdravotný stav; iné medicínske zistenia neexistovali. Namietal tiež, že so žalobcom sa nekonalo\nako s účastníkom konania, krajský súd poukazuje na dôkazy, ktoré má len sprostredkovane od žalovanej\nz jej vyjadrení v rozhodnutiach. Ošetrujúci lekár dodnes tvrdí, že on dočasnú pracovnú neschopnosť\nnestornoval. Súd nemá túto skutočnosť hodnoverne preukázanú a vychádza len z tvrdenia žalovanej,\nrovnako nemá preukázané, že žalobca mal stanovené pravidelné kontroly u odborných lekárov, z ktorých\nvyplýva, že liečba liekmi a rehabilitácia prebiehala neprerušovane až do 12. septembra 2018. S týmto\nvyjadril žalobca nesúhlas, keďže to konzultoval s lekárom úrazovej chirurgie dňa 19. júna 2018, kde lekár\nodporučil liečbu a dočasnú pracovnú neschopnosť. K ukončeniu dočasnej pracovnej neschopnosti č. R\n754 348 došlo ošetrujúcim lekárom 8. júla 2018, teda 19 dní od doby, čo bol žalobca na úrazovej chirurgii.\nŽalovaná ak chcela objektívne zistiť skutkový stav, mala osloviť lekára úrazovej chirurgie, ktorý by sa\nvyjadril aj k tomu, či mohlo nastať zlepšenie zdravotného stavu žalobcu tak, aby bola dočasná pracovná\n\nneschopnosť ukončená dňa 08. júla 2018. K tvrdeniu krajského súdu, že z medicínskeho hľadiska nebol\ndôvod na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 754 348, nakoľko sa v liečbe pokračovalo\na dočasná pracovná neschopnosť trvala ďalej, žalobca uviedol, že tieto zistenia sú v rozpore s tým,\nčo má v zdravotnej dokumentácii on čo do priebehu jednotlivých krokov od začatia dočasnej pracovnej\nneschopnosti č. R 754 348 od 03. apríla 2018 do jej skončenia dňa 08. júla 2018. Z tohto dôvodu\ntiež žiadal, aby dávkové konanie prebehlo za jeho účasti. Ďalej žalobca uvádzal, že dňa 12. júla 2018\nvystavila MUDr. M. s dátumom uznania 12. júla 2018 dočasnú pracovnú neschopnosť č. R 752 174,\nnakoľko sa žalobca sťažoval na zhoršenie zdravotného stavu s tým, že až po jej vystavení dňa 17. júla\n2018 navštívil ambulanciu úrazovej chirurgie, kde lekár konštatoval doporučenie pokračovať v dočasnej\npracovnej neschopnosti; týmto potvrdil oprávnenosť dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752 174 od\n12. júla 2018. Je teda plne v kompetencii ošetrujúceho lekára posúdiť, či zdravotný stav posudzovanej\nfyzickej osoby sa akútne natoľko zhoršil, že odôvodňuje uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti\na je len v kompetencii lekára, čo zapíše do zdravotnej karty. Lekár nikdy nerozhoduje na základe\nsubjektívneho pocitu pacienta, ale na základe objektívneho zistenia jeho zdravotného stavu. Zotrval na\ntom, že zákonne ukončená dočasná pracovná neschopnosť nemôže byť za okolností, k akým došlo\nv tu prejednávanej veci, stornovaná. Žalobca pri zhoršení zdravotného stavu navštívil lekára, vyhľadal\nteda lekársku pomoc s tým, že lekár s plným vedomím a zodpovednosťou zhodnotil, že zdravotný\nstav žalobcu vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť a dňa 12. júla 2018 vystavil dočasnú pracovnú\nneschopnosť č. R 752 174. Ak žalovaná mala pochybnosti o dočasnej pracovnej neschopnosti, mala\nskúmať, či žalobca porušil nejaké zákonné podmienky na výplatu nemocenských dávok. Ak k tomu\nnedošlo, nemôže žalobcu trestať za pochybenie ošetrujúceho lekára. V závere poukázal na rozsudok\nKrajského súdu v Žiline z 26. septembra 2017, sp. zn. 20S/80/2016.\n13. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nIII.\n14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 29. januára 2020.\n15. Uviedla, že dočasná pracovná neschopnosť č. R 754 348 uznaná od 03. apríla 2018 mala z\nmedicínskeho hľadiska trvať aj po 08. júli 2018, až do ukončenia liečby 11. septembra 2018. Dočasná\npracovná neschopnosť uznaná od 12. júla 2018 do 11. septembra 2018 bola uznaná v rozpore s\n§ 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., nakoľko nebola uznaná dňom, kedy ošetrujúci lekár zistil\nchorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.\nUvedené mohlo byť spôsobené aj tým, že dočasná pracovná neschopnosť č. R 752 174 bola\nuznaná zastupujúcou ošetrujúcou lekárkou MUDr. M., ktorá nebola v plnom rozsahu oboznámená\ns predchádzajúcim zdravotným stavom žalobcu. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že liečenie\nžalobcu v súvislosti s úrazom pravého ramena začalo už v období pred 03. aprílom 2018, na základe\ndohodnutého termínu operačného riešenia bol uznaný dočasne pracovne neschopným 03. apríla\n2018, mal stanovené pravidelné kontroly u odborných lekárov, z ktorých vyplýva, že liečba liekmi\na rehabilitáciou prebiehala neprerušovane až do 12. septembra 2018. Zlepšenie zdravotného stavu,\nktoré by odôvodňovalo ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti k 08. júlu 2018 nie je v zdravotnej\ndokumentácii zaznamenané. Sociálna poisťovňa, respektíve posudkový lekár posudzuje zdravotný\nstav žalobcu komplexne, t.j. na základe zdravotnej dokumentácie, a na základe všetkých odborných\nlekárskych nálezov, ktoré mal k dispozícii ošetrujúci lekár. Nie je dôvodné, aby posudkový lekár\nžiadal vyjadrenie odborného lekára, nakoľko odborné lekárske nálezy sú dostatočným podkladom pre\nzhodnotenie medicínskej (ne)opodstatnenosti dočasnej pracovnej neschopnosti. K tvrdeniu žalobcu, že\nošetrujúci lekár MUDr. Š. trvá na tom, že dočasnú pracovnú neschopnosť č. R 752 174 nestornoval,\nale ukončil dňa 12. septembra 2018, žalovaná uviedla, že ošetrujúci lekár skutočne ukončil dočasnú\npracovnú neschopnosť na vlastnú žiadosť žalobcu k 11. septembru 2018, avšak následne, na základe\nprešetrovania správnosti vystavenia predmetnej dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 19. septembra\n2018 ošetrujúci lekár predmetné tlačivo stornoval. O uvedenej skutočnosti má ošetrujúci lekár záznam\nv zdravotnej dokumentácii. Následne bolo dňa 26. septembra 2018 zaevidované storno tlačiva do\ninformačného systému Sociálnej poisťovne.\n16. Poukázala tiež na to, že žalobca je dobrovoľne nemocensky poistený od 29. januára 2010 a\nvyužíva nemocenské poistenie, t.j. opakovane je uznávaný dočasne pracovne neschopným a poberá\n\nnemocenské. S odkazom na § 34 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa do podporného\nobdobia započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia\n52 týždňov pred jej vznikom uviedla, že žalobca si dočasnú pracovnú neschopnosť uznanú od 03.\napríla 2018 nechal ukončiť dňom 08. júla 2018 z dôvodu, že pri tejto dočasnej pracovnej neschopnosti\nmu podporné obdobie uplynulo dňom 05. júla 2018, nakoľko sa mu doň započítalo obdobie od 19.\napríla 2017 do 22. augusta 2017 (126 dní) a od 08. novembra 2017 do 31. marca 2018 (144 dní),\nkedy bol uznaný za dočasne pracovne neschopného a opätovne sa nechal uznať za dočasne pracovne\nneschopného od 12. júla 2018, aby opätovne získal nárok na nemocenské.\n17. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n18. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 11. marca 2020 na vedomie.\nV.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako\nnedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nz 18. decembra 2018, Číslo: 81016-4/2018-BA, ktorým táto postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č.\n461/2003 Z.z. zmenila odvolaním napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Prievidza z 01. októbra 2018, Číslo: 200-014114-CA01/2018 tak, že výrok nahradil\nnasledovným znením cit.: „Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov\na podľa § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov pán Š. K., bytom L. XXX/XX, XXX XX K. (žalobca; pozn. súdu) nemá nárok na nemocenské,\nktorý si uplatnil predložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752 174, podľa ktorého\nbol uznaný za dočasne práceneschopného od 12.07.2018 do 11.09.2018.“ Prvostupňový správny orgán\nrozhodnutím z 01. októbra 2018, Číslo: 200-014114-CA01/2018 postupom podľa § 33 ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z.z. žalobcovi nepriznal nárok na nemocenské v období 12. júla 2018, ktorý si uplatnil\npredložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752 174.\n26. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\n\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n27. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a\nnestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,\naby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy vykonáva.\n28. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť\narbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť\nodôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom\ntvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.\n29. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným\nspôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.\n30. K tomu najvyšší súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010),\npodľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a\npreto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý\nproces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť\nskutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných\nskutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí\nobsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo\nzjavne neodôvodnené.“\n31. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z\nformálnych dôvodov.\n32. Rovnako najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nz 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané\na umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV.\nÚS 329/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2 SSP; pozn.\nsúdu), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného\npostupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový\nstav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť\nriadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných\nznakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\nSúčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy\nje, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ... .\nRozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto\nzávery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“\n33. Vo svetle vyššie uvedenom, najvyšší súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý\nrozsudok krajského súdu, pričom dospel k záveru, že krajský súd na ustálenie svojich záverov, tak\nako ich prezentoval v písomnom vyhotovení rozsudku, nemal k dispozícii všetky relevantné podklady.\nPodstata rozhodnutia krajského súdu je obsiahnutá primárne v bode 46, v ktorom krajský súd vyhodnotil\nzávery žalovanej (podľa ktorej šetrením bolo zistené, že z medicínskeho hľadiska nebol dôvod na\nukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 754348, nakoľko v liečbe sa pokračovalo a dočasná\npracovná neschopnosť trvala ďalej) cit.: „(...) za také, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania. Ďalšie\n\nvystavenie novej dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752174 počas trvania pôvodnej pracovnej\nneschopnosti č. R 754348 nebolo opodstatnené, najmä však nezaložilo právne účinky očakávané\nžalobcom, keďže došlo k jeho účinnému stornovaniu. V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti č.\nR 752174 od 12.07.2018 do 11.09.2018 by išlo o účelové uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti v\nrozpore s ustanovením § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., nakoľko táto nebola uznaná dňom, kedy\nošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú\nneschopnosť. Z administratívneho spisu ako aj zo zdravotnej dokumentácie žalobcu je evidentné, že\nchoroba odôvodňujúca práceneschopnosť č. R 752174, bola ošetrujúcim lekárom žalobcu zistená o\nniekoľko mesiacov skôr než bol deň vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R\n752174. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že liečenie v súvislosti s úrazom pravého ramena\nzačalo už v období pred 03.04.2018. Na základe dohodnutého termínu operačného riešenia bol žalobca\nuznaný dočasne práceneschopným od 03.04.2018. Mal stanovené pravidelné kontroly u odborných\nlekárov, z ktorých vyplýva, že liečba liekmi a rehabilitáciou prebiehala neprerušovane až do 12.09.2018.\nZlepšenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti k\n08.07.2018, nie je v zdravotnej dokumentácii zaznamenané.“\n34. Vyššie uvedené závery krajského súdu však nekorešpondujú so stavom, plynúcim z obsahu\nadministratívneho spisu žalovanej. K týmto záverom mohol krajský súd dôjsť až po tom, čo mal k\ndispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobcu. Z obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že by príslušná\nzdravotná dokumentácia (respektíve jej relevantná časť zahŕňajúca obdobie počnúc aprílom 2018 a\nkončiac septembrom 2018) žalobcu bola ku spisu pripojená, prípadne bola zo strany krajského súdu\ndodatočne vyžiadaná. Pokiaľ potom krajský súd nemal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobcu,\nnemohol náležite preskúmať, či príslušní posudkoví lekári pri ustaľovaní svojich záverov (pozri e-mail z\n26. novembra 2018) prihliadali na všetky lekárske nálezy založené v zdravotnej dokumentácii žalobcu.\nSúdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv\nna rozhodnutie o veci. V tomto smere najvyšší súd uvádza, že správny súd v rámci svojej zákonom\ndanej prieskumnej právomoci, tak čo do posúdenia zákonnosti rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý\npredchádzal vydaniu rozhodnutia je povinný konajúc v režime Správneho súdneho poriadku posudzovať,\nči správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie\nrozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj\ns procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe,\nak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac,\nže nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na\nsvojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\nteda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní\npostupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe\nskutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.\n35. Krajský súd v predmetnej veci týmto spôsobom nepostupoval a plne sa stotožnil so závermi\nsprávneho orgánu, tieto prevzal do svojho rozhodnutia bez toho, aby ich v rámci svojej zákonom danej\nprávomoci relevantne overil. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súčasťou procesných záruk spravodlivého\nrozhodnutia, respektíve minimálnych garancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa súd dostatočne\na riadne vecou zaoberal a súčasne sa vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním\nprejednávanú vec.\n36. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd má za to, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku krajského súdu v jeho podstatnej časti je nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n\n37. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n38. Podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n39. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1\nv spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n40. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyžiadať\nsi príslušnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nprejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a\npostupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne\na presvedčivo odôvodní.\n41. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Sa/5/2019", "guid": "aca98205-4702-425d-8d7f-af71de2d5634:6e5d2d41-e3e5-4401-b9d0-3d519672dbdf", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "e5954ddc-9574-4a4e-aa39-3580e54c7020:2f197140-ebf3-4abf-9621-a74487ea31e9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5019200059.2", "spisova_znacka": "28Sa/5/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 28Sa/5/2019 z 22. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5019200059.2"}], "citovane_v": [{"guid": "b693cdaf-2ec7-4951-ad6b-8d6ff557c29f:5fabfda2-49c6-4240-8935-f3ae1381a441", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3019200055.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/23/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/23/2020 z 11. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200055.1"}]}