{"guid": "b2566a3c-b27b-43a3-830a-823712281db6:22b1cb1c-b118-4757-860c-d75907214529", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3018200340.1", "spisova_znacka": "10Sžk/45/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/45/2019 z 17. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. júna 2021, sp. zn. 10Sžk/45/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:3018200340.1", "identifikacne_cislo": "3018200340", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2021-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/22b1cb1c-b118-4757-860c-d75907214529", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3018200340.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3018200340.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3018200340.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/45/2019\n3018200340\n17. 06. 2021\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2021:3018200340.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): Urbárske pozemkové spoločenstvo Hradište, so sídlom Hradište, IČO: 34 008 870,\nzastúpeného JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom Bratislava, Podjavorinskej 7, IČO: 42\n175 381, proti žalovanému: Obvodný banský úrad v Prievidzi, so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 10,\nza účasti ďalšieho účastníka: Slovenské kameňolomy o.z. Hradište s.r.o., so sídlom Trenčín, Východná\n2338/21, IČO: 50 226 799, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o.,\nso sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 507-1997-1/2017 z 23. augusta 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/46/2018-134 z 18. septembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/46/2018-134 zo dňa\n18.09.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/46/2018-134 z 18. septembra 2019 podľa § 190\nSprávneho súdneho poriadku zamietol správnu žalobu opomenutého účastníka, ktorou sa žalobca\ndomáhal ochrany svojich práv a žiadal, aby mu žalovaný doručil rozhodnutie č. 507-1997-1/2017 z\n23. augusta 2017, ktorým bolo ďalšiemu účastníkovi Slovenské kameňolomy o.z. Hradište s.r.o. (ďalej\nlen „Slovenské kameňolomy“) podľa § 41 ods. 1 písm. c) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti,\nvýbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o banskej\nčinnosti“) nariadené vykonať opatrenia v časti lomu Dedová v dobývacom priestore Hradište. Tejto\nspoločnosti bolo tiež nariadené vykonať nevyhnutné opatrenia v časti lomu Dedová, na pozemku registra\nC parc. č. 3070 a 3069 v katastrálnom území D., ktoré sa svojimi časťami nachádzajú v dobývacom\npriestore Hradište a sú bezprostredne susediace s pozemkom registra C parc. č. 3084 v katastrálnom\núzemí D. nachádzajúcom sa v dobývacom priestore Hradište, na zaistenie prác na odstránení lokálnych\nprevisov na lomových stenách, v ktorých sú zaklinené balvany dolomitu, a ktorých uvoľnenie a pád\ndo pracovného priestoru, resp. na zostatkové plošiny (bermy) je ťažko predvídateľný. Vo výrokovej\nčasti je uvedené, že ponechaním týchto previsov na ich mieste v lomovej stene dochádza k zrejmému\na bezprostrednému ohrozeniu bezpečnosti a ochrany zdravia osôb nachádzajúcich sa v lome, a to\nneriadeným zosuvom uvedenej horniny do pracovného priestoru lomu. Pri výkone prác na odstraňovaní\nnebezpečného stavu v dobývacom priestore Hradište, na pozemkoch registra C parcelné číslo 3070\na 3069 v katastrálnom území D., ktoré svojimi časťami bezprostredne susedia s pozemkom registra\nC parcelné č. 3084, na ktorom sa vykonáva platná banská činnosť, mali Slovenské kameňolomy\nprísne dbať na to, aby pri výkone činnosti boli tieto zasiahnuté len v miere nevyhnutnej potrebnej\nna to, aby sa odstránil stav, kedy dochádza k bezprostrednému a zrejmému ohrozeniu bezpečnosti\npri práci a bezpečnosť prevádzky. Uvedené sa týkalo aj postupu, ktorý zahŕňa činnosť na korune\n\nlomu nachádzajúcom sa v dobývacom priestore Hradište, na častiach pozemkov registra C parc. č.\n3069 a 3070 v katastrálnom území D., vynechaním ktorej by sa nedosiahlo cieľa, a to eliminácie\nnepriaznivého bansko-bezpečnostného stavu podľa bodu 4. dokumentácie „TECHNICKÁ SPRÁVA o\nbanskotechnickom a bezpečnostnom stave v lome Dedová, Dobývací priestor Hradište“ z augusta 2017,\nv lome Dedová, čím by sa v plnej miere nezabezpečila požiadavka bezpečného výkonu banskej činnosti.\n2. Žalobca sa žalobou opomenutého účastníka domáhal ochrany svojich práv, nakoľko sa s ním v rozpore\nso zákonom nekonalo ako s účastníkom administratívneho konania, ktoré sa viedlo u žalovaného vo\nveci uloženia povinnosti vykonať opatrenia na odstránenie previsov na lomových stenách v časti lomu\nDedová, v dobývacom priestore Hradište. Svoje účastníctvo v konaní odvodzoval predovšetkým od\nvlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva svojich členov k pozemkom s parc. č. C-KN 3069 a parc.\nč. C-KN 3070 v katastrálnom území D..\n3. Krajský súd v Trenčíne sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že mu prislúcha postavenie účastníka\nadministratívneho konania, ktoré bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia žalovaného č. 507-1997-1/2017 z\n23. augusta 2017. Podľa názoru krajského súdu povinnosti ukladané v administratívnom konaní súviseli\ns lomovými stenami, ktoré vo svojej podstate predstavujú nerasty, ktoré boli pôvodne pod zemským\npovrchom. V danom prípade je vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo členov žalobcu obmedzené\nskutočnosťou, že sa na predmete ich vlastníctva nachádza nerastné bohatstvo, ktoré je vo vlastníctve\nštátu, a ktoré bolo predmetom ťažby, resp. ide o pozemky, ktoré sú stále súčasťou dobývacieho priestoru\na je na nich lom. Nebezpečný stav pritom vznikol práve v lome a je teda viazaný na nerasty vo vlastníctve\nštátu a nie na pozemky, ktoré predstavujú spoločnú nehnuteľnosť. Nie je teda presné tvrdenie žalobcu,\nže sa v administratívnom konaní v podstate rozhodovalo o ňom bez neho. Predmetom rozhodovania\nnebola v pravom slova zmysle povinnosť vykonať úkony na predmete spoluvlastníctva členov žalobcu,\nale na predmete vlastníctva iného subjektu, a to štátu. Uvedenie pozemkov členov žalobcu vo výrokovej\nčasti rozhodnutia bolo skôr vecou identifikácie časti lomu, než určenie primárneho miesta, kde sa mali\nzabezpečovacie práce vykonať.\n4. Podľa názoru krajského súdu súhlas alebo nesúhlas žalobcu s vykonaním prác na predmete\nvlastníctva štátu by nemohol byť pre správny orgán relevantný. V prípade potreby vstupu na\npozemky žalobcu sú pracovníci orgánov a organizácií v zmysle § 15 zákona o banskej činnosti za\nzákonom stanovených podmienok a po predchádzajúcom oznámení oprávnení vstupovať na cudzie\nnehnuteľnosti. Krajský súd tiež konštatoval, že ak by činnosťou tretej osoby vznikla členom žalobcu\nna ich spoločnej nehnuteľnosti škoda, išlo by o ich nárok, ktorý by si mohli uplatňovať v inom konaní.\nNeúčasť žalobcu v konaní o nariadenie odstránenia nebezpečného stavu v lome nemá vplyv na prípadný\nnárok v prípade, že nariadené úkony boli realizované v rozpore s vydaným rozhodnutím.\n5. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a\nžiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal\nza to, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440\nods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku) a tiež podľa jeho názoru krajský súd vec nesprávne právne\nposúdil (§ 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku).\n6. Podľa sťažovateľa v rozsudku absentuje zrozumiteľná úvaha o tom, na základe akého právneho\npredpisu je vlastnícke právo obmedzené tým spôsobom, že sťažovateľ nemá právo byť účastníkom\nsprávneho konania, ktoré sa týka banskej činnosti na jeho pozemkoch. Krajský súd nevysvetlil logický\nsúvis medzi existenciou nerastného bohatstva na pozemkoch sťažovateľa a tým, prečo na základe\nuvedeného nevzniká sťažovateľovi právo byť účastníkom správneho konania týkajúceho sa činnosti na\njeho pozemkoch (pozemkoch v jeho zákonnej správe).\n7. Tvrdenie krajského súdu, že povolená činnosť na pozemkoch sťažovateľa sa netýka v pravom slova\nzmysle týchto pozemkov, ale iba majetku štátu (t. j. nerastnej suroviny), je arbitrárne. Z logickej podstaty\nuloženia nerastnej suroviny vyplýva, že táto môže byť uložená iba na pozemku, alebo pod povrchom,\nt. j. ťažobná trasa k nej nevyhnutne vedie cez pozemok ako vec v právnom slova zmysle. K nerastnej\nsurovine sa možno dostať jedine a výhradne cez pozemky sťažovateľa, preto sa rozhodnutie vydané v\nsprávnom konaní týka jeho vlastníckeho práva.\n\n8. Prijatým záverom, že neodborným alebo nad rámec povolenia vykonaným odstránením\nnebezpečného stavu v lome nie je dotknuté právo sťažovateľa domáhať sa nárokov s tým súvisiacich,\nkrajský súd sám pripustil, že nariadené opatrenia sa týkajú práv sťažovateľa. Ak teda správny súd\npripúšťa, že sťažovateľ má nároky, ktoré vzniknú prekročením nariadeného opatrenia v lome na jeho\npozemkoch, tak pripúšťa, že sťažovateľ má právo poznať obsah rozhodnutia, teda, že sa z rozhodnutia\nodvíjajú ďalšie práva a povinnosti pre sťažovateľa. Ako inak by sťažovateľ vedel, či je rozhodnutie\ndodržané, ak by neexistovalo jeho právo byť účastníkom správneho konania, teda aj právo na doručenie\ntakého rozhodnutia. V tomto je zrejmá protirečivosť a nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého\nrozsudku.\n9. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd sa dopustil aj formálnej vady, keď v rozsudku nedostatočne\nidentifikoval správne rozhodnutia, ktoré sú predmetom prieskumu, nakoľko sťažovateľ podaním z 3.\napríla 2019 rozšíril žalobu, avšak rozhodnutia, o ktoré sa predmet konania rozšíril, správny súd v záhlaví\nrozsudku neidentifikoval a v bode 8. rozsudku ich označuje iba druhovo ako nadväzujúce rozhodnutia.\n10. Nesprávnosť právneho posúdenia videl sťažovateľ v tom, že aj keď pozemok a nerastné bohatstvo\nnetvorí právnu jednotu, je nepochybné že tvorí jednotu faktickú, ktorá sa prejaví tak, že sa musí oddeliť to,\nčo k pozemku patrí od nerastnej suroviny. Pri samotnom procese tohto oddelenia je prvým zásahom do\nvlastníctva vstup na pozemok a odstránenie súčastí pozemku (trávneho a iného rastlinného či krovitého\nporastu, odstránenie pôdy, t. j. rozrušenie zemského povrchu s cieľom dostať sa k nerastnej surovine).\nTýmto dochádza k nakladaniu, zasahovaniu do pozemku a jeho súčastí (porasty, pôda), a preto je\nsplnená hypotéza daná v § 14 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorej právom chránené záujmy\nvlastníka pozemku sú rozhodnutiami žalovaného dotknuté.\n11. Pokiaľ rozhodnutia žalovaného povoľujú ďalšiemu účastníkovi na pozemkoch vo vlastníctve členov\nsťažovateľ nejakú činnosť, z povahy správnych aktov vyplýva, že ak má ďalší účastník rozhodnutiami\nžalovaného založené vo vzťahu k majetku urbáru nejaké práva, týmto právam musí zodpovedať\npovinnosť žalobcu strpieť výkon týchto povolených prác na jeho majetku. Pred žalovaným sa konalo\no povinnostiach sťažovateľa strpieť vykonanie neodkladných opatrení na majetku žalobcu. Pokiaľ teda\nsprávny súd dospel k záveru, že o povinnostiach sťažovateľa sa nekonalo, právne posúdenie správneho\nsúdu pri aplikácii § 14 ods. 1 Správneho poriadku nebolo správne.\n12. Podľa sťažovateľa ustanovenie § 15 zákona o banskej činnosti nemožno interpretovať tak, že\npredstavuje právny dôvod pre absenciu účastníctva vlastníka pozemku v správnom konaní podľa zákona\no banskej činnosti. Toto ustanovenie iba vytvára právny rámec pre to, ako môže správny orgán konať\ns vlastníkom pozemku v konaní, kde je tento účastníkom. Napriek tomu, že z doslovného textu zákona\no banskej činnosti sa môže zdať táto otázka ako nie jednoznačná, je povinnosťou správnych orgánov\na súdov vykladať toto ustanovenie tak, aby sa subjektívnemu právu vlastníka pozemku učinilo zadosť,\nrešpektujúc právo na inú právnu ochranu vlastníka pozemku danú mu ustanovením čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne. Popísal konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o nariadení\nopatrení na zaistenie prác na odstránenie previsov na lomových stenách v časti lomu Dedová v\nkatastrálnom území D. v dobývacom priestore Hradište. Toto rozhodnutie podľa jeho názoru smeruje\nadresne len k subjektu, ktorý vykonáva zákonným spôsobom povolenú banskú činnosť, pričom sleduje\nbezodkladnú nápravu stavu na pracovisku, ktorý nezodpovedá požiadavkám z hľadiska bezpečnosti a\nochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky.\n14. Žalovaný zastáva názor, že argumenty žalobcu, ktorými sa snaží obhájiť dôvody svojho postavenia\núčastníka konania spočívajú v jeho mylnom právnom názore. V danej veci nejde o konanie, ktorého\ncieľom je získanie nerastu, ale zaistenie zákonom chráneného záujmu na bezpečnosti a ochrane\nzdravia. Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol.\n15. Ďalší účastník vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že všetky činnosti nariadené ďalšiemu\núčastníkovi v rozhodnutiach, ktorých doručenia sa žalobca domáha, boli už vykonané. V súčasnosti\nteda nie je daný dôvod podania žaloby a aj prípadné rozhodnutie v prospech sťažovateľa by bolo bez\nprávneho významu.\n\n16. Ďalej uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za dostatočné, dávajúce účastníkom\nkonania odpovede na všetky relevantné právne otázky. Rovnako sa ďalší účastník pridržiava aj\nprávneho posúdenia veci krajským súdom. Predmetné rozhodnutia žalovaného sú rozhodnutiami\ndirektívnymi, ukladajúcimi povinnosti konkrétnemu subjektu, ktorý je ich adresátom. Rozhodnutia\nzaväzujú len ďalšieho účastníka, žiadny iný subjekt nie je týmito rozhodnutiami dotknutý.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, postupom podľa § 452 a nasl. Správneho\nsúdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez\nnariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n18. Úlohou najvyššieho súdu v kasačnom konaní bolo vo svetle kasačných námietok preskúmať\nnapadnutý rozsudok krajského súdu, ktorý správnu žalobu opomenutého účastníka zamietol. Sťažovateľ\nako dôvody kasačnej sťažnosti označil nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ako aj\nnesprávny procesný postup krajského súdu vedúci k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom\nkasačný súd vyhodnotil tento kasačný dôvod ako naplnený.\n19. Podľa § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný\npriebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie\nargumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na\nkonaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov,\nprípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán\nverejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n20. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný\nsúd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na\nspravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe\nčoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými\nnámietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok\nsporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z\nakého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou\núčastníka konania.\n21. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených\nzákonných pravidiel. Najvyšší súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akým\nspôsobom krajský súd na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia\nprávnych predpisov a ako dospel k svojmu záveru.\n22. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, je príliš všeobecné a\nv minimálnej miere, nedostatočnej pre naplnenie pravidiel spravodlivého procesu, reflektuje na námietky\nuvádzané v žalobe. Krajský súd nedostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci, ale\nviac menej len vo všeobecnej rovine prevzal argumentáciu žalovaného z vyjadrenia k žalobe.\n23. Kasačný súd musí tiež dať za pravdu sťažovateľovi, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje\nznámky vnútornej protirečivosti, v dôsledku čoho mu chýba presvedčivosť. Konštatovanie krajského\nsúdu, že ak by osoba, ktorej bola uložená povinnosť realizovať úkony v lomovej stene, nekonala v\nsúlade s rozhodnutím správneho orgánu (prekračovala by ho alebo by úkony vykonávala neodborne) a\ntakouto činnosťou by sťažovateľovi vznikla škoda, mohol by si tento nárok uplatňovať v inom konaní bez\nďalšieho relevantného odôvodnenia vzbudzuje pochybnosť a vyvoláva dojem protirečivosti so záverom\nkrajského súdu, že predmetné konanie sa nedotýka práv sťažovateľa. Logicky potom vyznieva námietka\nsťažovateľa, že pokiaľ správny súd pripúšťa, že sťažovateľ má nároky, ktoré vzniknú prekročením\nnariadeného opatrenia v lome na jeho pozemkoch, potom má sťažovateľ aj právo poznať obsah\nrozhodnutia, a teda právo byť účastníkom správneho konania.\n\n24. Krajský súd sa nedostatočne zaoberal všetkými možnými aspektmi vzniku práva na účastníctvo\nsťažovateľa v predmetnom konaní a odôvodnenie rozsudku nedáva presvedčivú odpoveď na otázku,\nz akých dôvodov toto právo sťažovateľovi neprináležalo. Krajský súd vyslovil konečné závery o\nnedôvodnosti žalobných námietok sťažovateľa bez toho, aby relevantne ozrejmil aj proces uvažovania,\nktorý týmto záverom predchádzal. Vzhľadom na to, že výroku rozsudku nekorešponduje adekvátne\nodôvodnenie reflektujúce vo svetle žalobných námietok na konkrétny skutkový a právny stav v\nprejednávanej veci, najvyšší súd ani nemá možnosť posúdiť, či je rozhodnutie krajského súdu vo výroku\nvecne správne.\n25. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, kasačný súd dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti,\na preto napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude\nvec opätovne prejednať, rozhodnutie vo veci presvedčivo odôvodniť a náležite sa vysporiadať s\nnámietkami sťažovateľa uvedenými v správnej žalobe. Zároveň bude krajský súd v ďalšom konaní\npovinný reflektovať aj na námietku sťažovateľa ohľadne nedostatočného identifikovania rozhodnutí\nžalovaného, a to s poukazom na rozšírenie žaloby podaním z 3. apríla 2019.\n26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 Správneho súdneho\nporiadku krajský súd v ďalšom konaní.\n27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 Správneho\nsúdneho poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/46/2018", "guid": "327190cb-cf47-4267-8d92-fbefabb5bd16:a084a3e2-5fb9-48f6-bbd2-12a19a617b14", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}