{"guid": "328b6ca4-eda0-4695-a7ab-8d3d658071d5:5f801588-f42e-4b87-b578-1f0dffed2c50", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3018200067.1", "spisova_znacka": "2Sžk/12/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/12/2019 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 2Sžk/12/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:3018200067.1", "identifikacne_cislo": "3018200067", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f801588-f42e-4b87-b578-1f0dffed2c50", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3018200067.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3018200067.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3018200067.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/12/2019\n3018200067\n30. 06. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:3018200067.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členiek senátu Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci\nžalobcu: AGROFARMA, spol. s.r.o. Červený Kameň, IČO: 31 574 912, so sídlom Červený Kameň, zast.:\nAdvokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s.r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín,\nproti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, so sídlom\nCentrum 1/1, Považská Bystrica, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko, s.r.o., so sídlom\nNámestie Andreja Hlinku 29/34, Považská Bystrica, za účasti: 1/ Poľovnícka spoločnosť Ostrá hora,\nIČO: 50 239 376, so sídlom Rovňanská 186/28, Lednické Rovne, zast. Advokátska kancelária JUDr.\nDanica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, 2/ F.. F. O., bytom F. XXX/XX, E. J., 3/\nB. K., bytom F. XXX/XX, E. J., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PBPLO-2017/0-003367-010 zo dňa 14. decembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/30/2018-129 zo dňa 18. septembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov kasačného konania.\nIII. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“)\npodľa § 191 ods. 1 písm. e/ a f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako\n„SSP“) zrušil opatrenie žalovaného, ktorým žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní spoločného poľovného\nrevíru Ostrá hora Lednické Rovne zo dňa 16. septembra 2016 (oznámená žalobcovi listom č. OU-PBPLO-2017/0-003367-010 zo dňa 14. decembra 2017, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca je jedným z vlastníkov pozemkov\nzačlenených do poľovného revíru, čo vyplýva z predložených LV a ktorá skutočnosť medzi účastníkmi\nkonania nebola sporná.\n3. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že listom zo dňa 27. februára 2017 doručeným dňa\n02. marca 2017, žalobca žalovanému oznámil podanie žaloby o neplatnosť uznesení zhromaždenia\nvlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Ostrá hora Lednické Rovne, ktoré zhromaždenie sa\nkonalo dňa 21. júla 2016 a skutočnosť, že vec je vedená na Okresnom súde Považská Bystrica spod sp.\nzn. 7C/13/2017. Žiadal žalovaného, aby z uvedeného dôvodu zmluvu o užívaní predmetného poľovného\nrevíru nezaevidoval.\n\n4. Dňa 19. apríla 2017 Poľovnícka spoločnosť Ostrá hora doručila žalovanému žiadosť o evidenciu\nzmluvy o užívaní poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne zo dňa 16. septembra 2016. K\nžiadosti doložila zmluvu o užívaní poľovného revíru, notársku zápisnicu, sumarizáciu vlastníckych\nvzťahov, uznesenie členskej schôdze o ustanovení poľovného hospodára, žalobu a vyjadrenie sa k\nnej, splnomocnenie na prípravu a zvolanie zhromaždenia, verejnú vyhlášku - pozvánku, splnomocnenie\nna prípravu, zvolanie a zastupovanie vlastníkov na zhromaždení, splnomocnenie štátnych inštitúcií.\nZo zmluvy o užívaní poľovného revíru predloženej žalovanému vyplýva, že zmluva bola uzatvorená\nv zmysle § 13 a nasl. zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej aj ako „zákon o poľovníctve“)\nvlastníkmi poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne zastúpenými\nna zhromaždení vlastníkov konanom dňa 21. júla 2016 F.. F. O. a B. K. a užívateľom poľovného\nrevíru - Poľovníckou spoločnosťou Ostrá hora. Predmetom zmluvy je postúpenie užívania spoločného\npoľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne uznaného Lesným úradom Považská Bystrica rozhodnutím\nč. LÚ/PX/190/21/93 zo dňa 16. apríla 1993 a úprava práv a povinností zmluvných strán pri užívaní\npoľovného revíru.\n5. Listom zo dňa 03. mája 2017 informoval žalovaný poľovnícku spoločnosť a právneho zástupcu\nvlastníkov, ktorí podali žalobu na Okresnom súde v Považskej Bystrici, o prerušení konania vo veci\nzaevidovania zmluvy s tým, že vo veci bude konať až po rozhodnutí o predbežnej otázke, za ktorú\npovažuje platnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného\nrevíru Ostrá hora Lednické Rovne konaného dňa 21. júla 2016. Dňa 04. decembra 2017 Poľovnícka\nspoločnosť Ostrá hora žalovanému doručila žiadosť o bezodkladné riešenie situácie vo veci užívania\npoľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne. Zároveň táto spoločnosť písomne požiadala prednostu\nokresného úradu o preverenie postupu správneho orgánu.\n6. Listom č. OU-PB-PLO-2017/0-003367-008 zo dňa 14. decembra 2017 žalovaný Poľovníckej\nspoločnosti Ostrá hora oznámil, že predmetnú zmluvu na základe žiadosti spoločnosti doručenej dňa 19.\napríla 2017 eviduje a vedie ju v registri zmlúv od 14. decembra 2017 do 13. decembra 2032. Oznámenie o\nzaevidovaní zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne zaslal žalovaný\ni žalobcovi listom č. OU-PB-PLO-2017/0-003367-010 zo dňa 14. decembra 2017.\n7. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je aj spis č. OU-PB-PLO-2017/006522 týkajúci sa\npoverenia na vykonania ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Ostrá hora Lednické\nRovne, z ktorého krajský súd zistil, že dňa 15. mája 2017 Poľovnícka spoločnosť Ostrá Hora podala u\nžalovaného žiadosť o vykonávanie ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Ostrá\nhora Lednické Rovne. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PB-PLO-2017/006522-013 zo dňa 20. júna 2017\npoveril Poľovnícku spoločnosť Ostrá hora vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v\nrozsahu § 24 ods. 1 a § 26 zákona o poľovníctve v poľovnom revíri Ostrá hora Lednické Rovne na\ndobu do uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru, najdlhšie do jedného roka od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia. Na odvolanie žalobcu odvolací orgán - Okresný úrad Trenčín, odbor opravných\nprostriedkov, podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. OU-TN-00P4-2017/033176-002\nzo dňa 03. novembra 2017 rozhodnutie žalovaného zrušil. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán\nuviedol, že žalovanému bola predložená zmluva o užívaní poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne\na predloženie tejto zmluvy znemožňuje zákonne začať konanie o poverení podľa § 13 ods. 5 zákona\no poľovníctve.\n8. Krajský súd konštatoval, že v predloženom administratívnom spise žalovaného (ani v pripojenom\nspise) sa nenachádza rozhodnutie, na základe ktorého bol uznaný poľovný revír Ostrá hora Lednické\nRovne. Zároveň z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, kedy a pod akým číslom bolo zrealizované\nopatrenie o zaevidovaní predmetnej zmluvy. Na zmluve, ktorú predložil žiadateľ o jej evidenciu, nie\nje uvedené jej zaevidovanie, o evidencii predmetnej zmluvy svedčia len listy, ktoré žalovaný zaslal\nžalobcovi a poľovníckej spoločnosti, oba zo dňa 14. decembra 2017.\n9. Krajský súd dôvodil, že zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny\nakt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe dochádza k zavŕšeniu postúpenia užívania\nspoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru\npatria, na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo dotýka\nvýkonu vlastníckych práv k týmto pozemkom. Skutočnosť, že tento správny akt - opatrenie, podlieha\n\nsúdnemu prieskumu, vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov i Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky.\n10. Uviedol, že podmienky, ktoré musia byť splnené pri postúpení užívania poľovného revíru, stanovuje\nzákon o poľovníctve. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného\npoľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného\nrevíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1 uvedeného\nzákona, a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do\npoľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie\nzmluvy podľa § 13 zákona o poľovníctve a zistiť nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z\nvýmery poľovného revíru. Splnenie tejto podmienky preveruje správny orgán po predložení žiadosti o\nzaevidovanie zmluvy. Pokiaľ jednotliví vlastníci nepodpíšu takúto zmluvu osobne, je potrebné písomným\nsplnomocnením vlastníka preukázať, kto za neho a v akom rozsahu koná, kedy bola plná moc udelená\n(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06. októbra\n2015). Správny orgán samozrejme musí poznať presnú výmeru poľovného revíru a musí vychádzať z\npríslušného rozhodnutia o uznaní poľovného revíru.\n11. Krajský súd zastával názor, že pokiaľ v administratívnom spise žalovaného sa nenachádza príslušné\nrozhodnutie o uznaní poľovného revíru, tak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ\nnapadnutého opatrenia, nemá oporu v administratívnom spise, pretože sa nedá zistiť, či skutočne\nsprávny orgán si dôsledne splnil svoje povinnosti ukladané mu pri evidencii zmluvy o postúpení užívania\npoľovného revíru. Výmera poľovného revíru a pozemky, ktoré tvoria uznaný poľovný revír, je určená v\nrozhodnutí o uznaní poľovného revíru, na ktorý síce správny orgán odkazuje, ale v administratívnom\nspise sa nenachádza.\n12. Krajský súd ďalej poukázal na nesprávny postup žalovaného, ktorý už v čase podania žiadosti o\nevidenciu zmluvy mal vedomosť o tom, že na okresnom súde prebieha konanie o vyslovenie neplatnosti\nuznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a na základe tejto skutočnosti aj\noznámil prerušenie konania vo veci evidencie zmluvy, a to tak žiadateľovi o evidenciu, ako i vlastníkom\npoľovných pozemkov, ktorí žalobu podali. Napriek tomu, že predmetné konanie vedené na Okresnom\nsúde Považská Bystrica pod sp. zn. 7C/13/2017 nebolo v čase evidencie zmluvy žalovaným skončené\na žalovaný ani neoznámil pokračovanie v konaní o evidencii zmluvy, došlo podľa jeho písomného\noznámenia žalobcovi k zaevidovaniu zmluvy. Vo vzťahu k možnosti prerušenia konania o evidencii\nzmluvy v súvislosti s § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve krajský súd poukázal na Nález Ústavného\nsúdu SR I. ÚS 721/2016-39, v ktorom ústavný súd rozoberal otázku správnosti prerušenia konania o\nevidenciu zmluvy z dôvodu podanej žaloby na súd a dospel k záveru, že v takomto prípade nejde o\nnečinnosť správneho orgánu.\n13. Krajský súd uzavrel, že v prejednávanej veci žalovaný nekonal zákonným spôsobom, keď pristúpil\nk evidencii zmluvy napriek tomu, že na súde prebiehalo konanie, v ktorom mala byť vyriešená otázka\ntýkajúca sa platnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov, na ktorom bolo prijaté i uznesenie o\nuzatvorení zmluvy, o ktorej evidenciu v konaní ide. Žalovaný podľa krajského súdu vykonal zaevidovanie\nzmluvy bez toho, aby vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čím porušil základnú zásadu\nsprávneho konania, a to zásadu materiálnej pravdy.\n14. Krajský súd žalovaného v ďalšom konaní zaviazal povinnosťou zistiť, či konanie vedené na\nOkresnom súde Považská Bystrica sp. zn. 7C/13/2017 je už právoplatne skončené, ak áno, s akým\nvýsledkom a až následne, pokiaľ nebude rozhodnuté o neplatnosti prijatých uznesení, prípadne konanie\nbude právoplatne skončené bez meritórneho rozhodnutia súdu, môže žalovaný vo veci evidencie ďalej\nkonať. Rovnako žalovaného zaviazal pripojiť do administratívneho spisu rozhodnutie, ktorým bol poľovný\nrevír Ostrá hora Lednické Rovne uznaný, prípadne iné rozhodnutie, ak došlo k nejakej zmene po\nuznaní tohto poľovného revíru a z týchto rozhodnutí vychádzať vo vzťahu k výmere poľovného revíru\na pozemkov do neho začlenených.\n15. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi vzhľadom na úspech v konaní priznal\nnáhradu trov konania voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP. O trovách konania ďalších účastníkov\nkrajský súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ďalším\núčastníkom žiadnu povinnosť neuložil.\n\n16. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal,\naby najvyšší súd konanie zastavil, eventuálne, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n17. V prvom rade namietal nedostatok aktívnej procesnej legitimácie žalobcu. V tejto súvislosti uviedol,\nže žalobca bol účastníkom správneho konania z dôvodu zaevidovania zmluvy, čím bola naplnená prvá\npodmienka pre postavenie účastníka správneho konania. Mal však za to, že žalobca nepreukázal\nukrátenie na jeho právach rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Dôvodil, že ak nezaevidovanie\nzmluvy v prospech žalobcu (ako možný následok úspešnosti žaloby o neplatnosť zaevidovania zmluvy\nv prospech Poľovníckej spoločnosti Ostrá hora) má mať za následok ukrátenie na právach žalobcu,\ntak len v prípade kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to existencie zmluvy medzi žalobcom a\nvlastníkmi pozemkov patriacich do poľovného revíru a zároveň nepomer vzájomných plnení v takejto\nzmluve (v prospech žalobcu), čo podľa žalovaného žalobca nedeklaroval. Žalovaný zdôraznil, že žalobca\nexistenciu zmluvy neosvedčil, resp. z postoja vlastníkov väčšiny pozemkov patriacich do konkrétneho\npoľovného revíru vyplýva istota, že takáto zmluva so žalobca existovať nebude. Podľa žalovaného\nvlastníci svojím doterajším konaním preukázali, že rešpektujú a považujú za relevantnú Poľovnícku\nspoločnosť Ostrá hora, lebo práve s ňou prejavili vôľu uzavrieť zmluvu. Z uvedených dôvodov žalovaný\npovažoval uplatňovania práva konať pred správnym súdom zo strany žalobcu ako celkom zjavne\nbezúspešné, nakoľko vlastníkov pozemkov nikto nemôže prinútiť, aby v prípade úspechu v súdnom\nkonaní uzatvorili so žalobcom zmluvu. Zo strany žalobcu preto ide o zneužívanie práva na súdnu\nochranu.\n18. Ďalej žalovaný namietal, že v žalobe je označený žalobca a žalovaný. V napadnutom rozsudku\nkrajského súdu je bez ďalšieho uvedené účastníctvo Poľovníckej spoločnosti Ostrá hora, F.. F. O. a\nB. K., a to bez toho, aby takáto skutočnosť vyplynula z konania žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný\nuviedol, že zmluva o užívaní poľovného revíru s Poľovníckou spoločnosťou Ostrá hora sa týka všetkých\nvlastníkov pozemkov zahrnutých do spoločného revíru, čo vyplýva z § 12 ods. 1 zákona o poľovníctve.\nAkákoľvek zmena rozhodnutia o evidencii zmluvy správnym orgánom sa priamo dotýka každého\nvlastníka pozemkov zahrnutých do spoločného revíru. V danom prípade všetci vlastníci pozemkov\nv poľovnom revíre predstavujú procesnú kumuláciu, kedy účastníkmi konania je viac subjektov a\ntakéto spoločenstvo je tzv. núteným procesným spoločenstvom. Žalovaný zastával názor, že účastníkmi\nkonania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu týkajúceho sa účinnosti zmluvy musia\nbyť všetci vlastníci pozemkov zahrnutých do spoločného revíru, ktorých zmluva zaväzuje. Poukázal na\nto, že zo strany žalobcu boli predložené listy vlastníctva, ako aj zmluva o užívaní poľovného revíru Ostrá\nhora Lednické Rovne zo dňa 19. septembra 2016 vychádzajúca zo zhromaždenia vlastníkov spoločného\npoľovného revíru zo dňa 21. júla 2016, ktorého priebeh bol zaznamenaný notárskou zápisnicou zo dňa\n08. augusta 2016. Zo všetkých týchto listín podľa žalovaného vyplýva, že účastníkov konania je viac, no\nkrajský súd s nimi napriek nútenému procesnému spoločenstvu nekonal.\n19. Žalovaný tiež rozporoval konštatovanie krajského súdu, podľa ktorého z administratívneho spisu\nnevyplýva, kedy a pod akým číslom bolo zrealizované opatrenie o zaevidovaní predmetnej zmluvy.\nRovnako, že v administratívnom spise sa nenachádza rozhodnutie, na základe ktorého bol uznaný\npoľovný revír Ostrá hora Lednické Rovne. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nzdôraznil, že konal v súlade s platnými právnymi predpismi práve tým, že nevytvoril rozhodnutie ako\nindividuálny správny akt o evidencii, nakoľko vytváranie ďalších úkonov charakteru „rozhodnutie“, alebo\nvykonanie iného individuálneho správneho aktu, ani procesnoprávneho úkonu žiadny právny predpis\nžalovanému v pozícii štátneho orgánu neprikazuje, resp. neumožňuje. Okrem § 16 zákona o poľovníctve\nvykonávanie procesu evidovania zmluvy upravuje iba vyhláška č. 344/2009 Z.z. v § 38 označenom\nako „Evidencia zmlúv“, ktorá upravuje vzor tlačiva na evidenciu zmlúv podľa § 12 alebo § 13 zákona o\npoľovníctve. Okrem toho žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že pri evidencii zmluvy vychádzal\nz príslušného rozhodnutia o uznaní poľovného revíru. Dôvodil, že rozhodnutím o uznaní poľovného\nrevíru disponoval, keďže ho mal obsiahnuté v inom administratívnom spise, pričom povinnosť mať\ntaké rozhodnutie obsiahnuté v administratívnom spise týkajúcom sa evidencie zmluvy nie je uložená\nzákonom.\n20. Vo vzťahu k prerušeniu konania žalovaný uviedol, že konanie bolo prerušené do rozhodnutia o\npredbežnej otázke, za ktorú sa považovala platnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných\n\npozemkov začlenených do poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne zo dňa 21. júla 2016. Dôvodil,\nže neoznámil prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na okresnom súde.\nZdôraznil, že prerušenie konania oznámil, aby mal možnosť analyzovať konanie žalobcu uskutočnené\npodaním žaloby na okresný súd. Po oboznámení sa so žalobou usúdil, že žaloba je zjavne účelová\na slúžiaca ako zámienka na ďalší procesný úkon žalobcu, ktorým bola listina doručená žalovanému\na označená ako „Informácia o prebiehajúcom súdnom konaní“ zo dňa 27. februára 2017. Podľa\nžalovaného žalobca podaním predmetnej žaloby iba simuloval dôvod na prerušenie správneho konania,\nktorý mal vyvolať následok vo forme nezaevidovania zmluvy s Poľovníckou spoločnosťou Ostrá hora.\nDodal, že jeho správna úvaha v pozícii správneho orgánu nie je náhradou konania pred súdom, no\nsprávny orgán pri svojej činnosti ku evidencii zmluvy je vždy povinný uskutočniť kvalifikovanú správnu\núvahu, čo žalovaný učinil.\n21. Žalovaný zhrnul, že všetky povinnosti uložené krajským súdom nedôvodne prekračujú rámec\npovinností správneho orgánu konajúceho o evidencii zmluvy. Nakoľko je orgán verejnej správy v ďalšom\nkonaní viazaný právnym názorom súdu, vzniká podľa žalovaného nepomer medzi bežným evidovaním\nzmluvy a evidovaním konkrétnej zmluvy v danej veci. Povinnosti uložené krajským súdom idú nad rámec\nprávnych predpisov upravujúcich túto problematiku a v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy. Navyše krajský\nsúd uloženie povinnosti žalovanému ani nekonkretizoval identifikovaním ustanovení príslušnej právnej\nnormy, čím sa jeho rozhodnutie v tejto časti stalo nepreskúmateľným.\n22. Záverom žalovaný navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, nakoľko s právnymi\nnásledkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu vzniká hrozba závažnej ujmy spočívajúca v\nznížení ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v dotknutom poľovnom revíri.\n23. Poľovnícka spoločnosť Ostrá hora vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu súhlasila\ns argumentáciou žalovaného a rovnako tak súhlasila s návrhom na zrušenie napadnutého rozsudku\nkrajského súdu. Závery krajského súdu považovala za rozporné so zákonom. Poukázala na to, že\nzhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bolo zvolané riadne a jeho priebeh a výsledky hlasovania\nboli osvedčené notárskou zápisnicou zo dňa 08. augusta 2016. Súdny spor vedený na Okresnom súde\nPovažská Bystrica vedený pod sp. zn. 7C/13/2017 považovala za bezpredmetný, nakoľko žalobca v\nňom nepreukázal naliehavý právny záujem, a preto bola žaloba v uvedenej veci odmietnutá uznesením\nokresného súdu zo dňa 13. augusta 2018.\n24. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval kasačnú sťažnosť žalovaného v celom\nrozsahu za nedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\nŽalobca zároveň v podaní zo dňa 23. januára 2019 uviedol, že na základe rozhodnutia nadpolovičnej\nväčšiny vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Ostrá hora\nLednické Rovne na zhromaždení týchto vlastníkov, ktoré sa konalo dňa 21. decembra 2018, bol zvolený\nza splnomocnenca (zástupcu) vlastníkov uvedeného poľovného revíru. O priebehu zhromaždenia\nbola spísaná notárska zápisnica zo dňa 28. decembra 2018. Žalobca sa stal splnomocnencom na\nzastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov vo veci prípravy zmluvy o užívaní poľovného revíru\npodľa § 13 zákona o poľovníctve, podpisu tejto zmluvy, prípravy a podpisu dodatkov k tejto zmluve,\nk podaniu žiadosti o schválenie poľovníckeho hospodára a poľovníckej stráže, k podaniu žiadosti o\nzaevidovanie tejto zmluvy, na späťvzatie žiadosti o zaevidovanie návrhu zmluvy o užívaní poľovného\nrevíru uzatvorenej vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného revíru a Poľovníckou spoločnosťou\nOstrá hora zo dňa 16. septembra 2016 a odvolania doterajších splnomocnencov vlastníkov poľovných\npozemkov začlenených do poľovného revíru D.. F. O. a B. K.. Žalobca s ohľadom na uvedené skutočnosti\npoukázal na to, že ako zástupca vlastníkov poľovných pozemkov vzal späť návrh na evidovanie zmluvy\no užívaní poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne zo dňa 16. septembra 2016. Nakoľko došlo k\nspäťvzatiu návrhu na evidenciu uvedenej zmluvy, podľa žalobcu odpadol dôvod na konanie.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.\n\n26. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil v úvode tohto rozhodnutia opísané opatrenie\nžalovaného vo veci evidencie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Ostrá hora Lednické\nRovne.\n27. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje\nvlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa\n§ 5.\n28. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci\nspoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej\npoľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.\n29. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou\nzmluvou\na/ fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného\nrevíru,\nb/ poľovníckej organizácii podľa § 32,\nc/ fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,\nktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50%\nvýmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),\nd/ právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú\nčinnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.\n30. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s\nvlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.\n31. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu\nzaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali\nvlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov\nz výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca\npriebeh zhromaždenia.\n32. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného\nrevíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva\nnie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.\n33. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n34. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n35. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky týkajúcu sa problematiky evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru (napr. rozsudok sp. zn.\n4Sžk/5/2019 zo dňa 02. júla 2020, uznesenie sp. zn. 4Sžk/47/2018 zo dňa 02. júla 2019, rozsudok sp.\nzn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28. marca 2019 a rozsudok sp. zn. 10Sžk/11/2018 zo dňa 28. februára 2019).\n36. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 zákona o poľovníctve, ktorého\núčelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností\nv súvislosti s užívaním poľovného revíru, je špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom\nna jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno\nkonštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne\n\nkonanie nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože\nsa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu\nzákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 správneho poriadku (obdobne viď nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 08. marca 2017).\n37. V zmysle uvedeného je orgán verejnej správy pri akejkoľvek činnosti povinný, bez ohľadu na to,\nči procesne ide o správne alebo iné konanie, resp. činnosť upravenú iným procesným predpisom,\npostupovať v súlade so zásadou zákonnosti, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu\nzakotveného v čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Tým je vylúčená akákoľvek svojvôľa orgánu\nverejnej správy rozhodovať o tom, od koho bude povinnosti ustanovené zákonom vyžadovať a od koho\nnie. A teda pri porušení základných pravidiel správneho konania (§ 3 ods. 1 správneho poriadku) a na\nnich nadväzujúcich inštitútov správneho konania - okrem iného aj požiadavka na spoľahlivé zistenie\nskutočného stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku) je túto skutočnosť možné orgánu verejnej správy\nvytýkať v rámci prieskumu jeho rozhodnutia (opatrenia) správnym súdom.\n38. Činnosť správneho orgánu disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy\no užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny\norgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj\nprocesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky\npodľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.\nOkresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať,\nči o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo\nvlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona\no poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru,\nresp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/\nzákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju\npodpísali vlastníci poľovných pozemkov vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov\nz výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), resp. prostredníctvom zástupcov\nsplnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona\no poľovníctve.\n39. Zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru dochádza k zavŕšeniu postúpenia užívania\nspoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto\nrevíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo\ndotýka výkonu vlastníckych práv k týmto pozemkom. Správny orgán preto musí vychádzať z príslušného\nrozhodnutia o uznaní poľovného revíru, a teda musí mať vedomosť o presnej výmere dotknutého\npoľovného revíru. Zásadu materiálnej pravdy spočívajúcu v povinnosti správneho orgánu spoľahlivo\nzistiť skutkový stav veci nie je možné v tomto kontexte aplikovať izolovane, a to predovšetkým\nz pohľadu preverenia dodržania tejto zásady správnym súdom. V zmysle uvedeného sa orgán\nverejnej správy nemôže odvolávať na zistenie skutkového stavu na základe podkladov obsiahnutých\nv inom administratívnom spise. Krajský súd preto správne konštatoval, že skutkový stav, ktorý vzal\norgán verejnej správy v prejednávanej veci za základ žalobou napadnutého opatrenia, nemá oporu\nv predloženom administratívnom spise. Tým, že v administratívnom spise žalovaného absentuje\nrozhodnutie Lesného úradu Považská Bystrica č. LÚ/PX/190/21/93 zo dňa 16. apríla 1993 o uznaní\nspoločného poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne, nie je možné preveriť splnenie zákonnej\npovinnosti žalovaného pri evidencii zmluvy podľa § 16 zákona o poľovníctve poznať presnú výmeru\npozemkov začlenených do dotknutého poľovného revíru. Pre preskúmanie opatrenia žalovaného nie je\nodkaz na príslušné rozhodnutie o uznaní poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne postačujúci.\n40. S uvedeným bezprostredne súvisí kasačná námietka žalovaného o nedostatku aktívnej procesnej\nlegitimácie žalobcu. V prvom rade je nutné podotknúť, že žalobca v konaní pred krajským súdom\nnevystupoval ako poľovnícka spoločnosť, ale ako vlastník pozemkov začlenených do príslušného\npoľovného revíru, na čo krajský súd správne poukázal. Preto je irelevantná argumentácia žalovaného o\ntom, že vlastníci poľovných pozemkov nemajú záujem so žalobcom uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného\nrevíru. Žalobca totiž v prejednávanej veci nevystupuje ako poľovnícka organizácia, ale ako jeden z\nvlastníkov.\n\n41. Vo vzťahu k žalovaným namietanému procesnému nedostatku v postupe krajského súdu, ktorý\ndo konania nepribral všetkých vlastníkov pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru,\nkasačný súd uvádza, že pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v znemožnení\núčastníkovi konania uskutočňovať jemu patriace procesné práva je nevyhnutné posudzovať intenzitu\nzásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné\nhodnotiť v kontexte celého správneho súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné\npostupy súdu a možnosť účastníkov namietať alebo zvrátiť jeho nesprávny postup. I keď žalobca v\ndoplnení žaloby na základe výzvy krajského súdu označil ďalších účastníkov, s ktorými ďalej konal\naj krajský súd, je nutné v tejto súvislosti vzhľadom na okolností prípadu konštatovať, že krajský súd\nnepostupoval správne, keď nepribral do konania všetkých známych vlastníkov pozemkov začlenených\ndo spoločného revíru Ostrá hora Lednické Rovne. V dôsledku tohto nesprávneho postupu (aj keď\nzávažného charakteru) nedošlo k takej intenzite zásahu, aby to bolo možné hodnotiť ako porušenie\npráva na spravodlivý súdny proces. V preskúmavanej veci nesprávny procesný postup krajského súdu\nspočívajúci v nepribratí všetkých známych vlastníkov pozemkov začlenených do spoločného revíru\nOstrá hora Lednické Rovne nemal za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu, a to\nv kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy krajského súdu v prípade zrušenia jeho rozhodnutia a\nnásledných povinností žalovaného. Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že v novom konaní o evidencii\nzmluvy o užívaní poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne bude žalovaný povinný konať so všetkými\nznámymi účastníkmi, a to tiež s ohľadom na nové skutočnosti oznámené žalobcom (viď bod 24 tohto\nrozhodnutia).\n42. Za zjavne účelovú považuje kasačný súd obranu žalovaného vo vzťahu k prerušeniu konania\na posudzovania platnosti dotknutých uznesení na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.\nAko vyplýva z administratívneho spisu, žalovaný listom zo dňa 03. mája 2017 pod č. OU-PBPLO-2017/003367-004 Poľovnícku spoločnosť Ostrá hora a právneho zástupcu vlastníkov (vrátane\nžalobcu), ktorí podali žalobu na Okresnom súde v Považskej Bystrici vedenú pod sp. zn. 7C/13/2017,\ninformoval o prerušení konania vo veci zaevidovania zmluvy. Ako dôvod prerušenia konania žalovaný\nkonkrétne uviedol: „...platnosť resp. neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov\nzačlenených do poľovného revíru „Ostrá hora“ Lednické Rovne je predbežnou otázkou, o ktorej OÚ PB,\nPLO nemôže sám rozhodnúť z dôvodov, že je to otázka patriaca do výlučnej právomoci súdu. Nakoľko\nžalobcovia sa domáhajú ochrany na súde, nemôže si OÚ PB, PLO urobiť úsudok o tejto veci sám a počká\nna rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica v tejto veci....“ Zároveň žalovaný v uvedenom liste\npoukázal na to, že vo veci bude konať až po rozhodnutí o predbežnej otázke, za ktorú považuje platnosť\nuznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Ostrá Hora\nLednické Rovne konaného dňa 21. júla 2016.\n43. Následne žalovaný žalobou napadnutým opatrením zaevidoval predmetnú zmluvu o užívaní\npoľovného revíru bez toho, aby oznámil pokračovanie v konaní a dodržal postup ním deklarovaný v liste\nzo dňa 03. mája 2017. Tento postup žalovaného, ktorý najprv konanie vo veci evidencie zmluvy prerušil\n(z preukázateľného dôvodu, ktorý v čase zaevidovania zmluvy ešte trval) a potom bez odpadnutia\ndôvodu prerušenia vykonal evidenciu zmluvy, sa javí ako účelový, a to vzhľadom na úkony Poľovníckej\nspoločnosti Ostrá hora (viď bod 5 tohto rozhodnutia). Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že ak už\nsprávny orgán prerušil konanie o evidencii zmluvy zo zjavného dôvodu existencie konania na okresnom\nsúde vo veci určenia neplatnosti predmetných uznesení, nemôže si sám urobiť odpoveď na predbežnú\notázku o ich platnosti z dôvodu podľa neho zjavne bezúspešného uplatňovania práva zo strany účastníka\nkonania. Krajský súd vychádzajúc zo skutkového stavu v čase rozhodovania žalovaného správne\npoukázal na povinnosť žalovaného počkať na výsledok konania na okresnom súde, čo napokon aj sám\nžalovaný v liste oznamujúcom prerušenie konania vyslovil.\n44. Kasačný súd sa napokon stotožňuje s námietkou žalovaného, podľa ktorej je neopodstatnené\nkonštatovanie krajského súdu o absencii dátumu a čísla, pod ktorým bolo zrealizované opatrenie o\nzaevidovaní predmetnej zmluvy. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že z listov žalovaného zo\ndňa 14. decembra 2017 adresovaných žalobcovi a Poľovníckej spoločnosti Ostrá hora, ktorými žalovaný\noznamoval zaevidovanie dotknutej zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru, vyplýva nielen dátum,\nod ktorého žalovaný predmetnú zmluvu zaevidoval a vedie ju v registri, ale aj dátum, do ktorého bude\nzmluva v registri žalovaného vedená. Rovnako má každý z listov žalovaného svoje špecifické číslo, ktoré\nsíce nemusí byť totožné s číslom, pod ktorým bola zrealizovaná evidencia zmluvy, avšak žiadny právny\npredpis neupravuje povinnosť žalovaného pri vykonávaní úkonu evidencie zmluvy podľa § 16 zákona\n\no poľovníctve vydať rozhodnutie obsahujúce konkrétne náležitosti, ako napríklad číslo evidencie. Toto\nkonštatovanie kasačného súdu však v kontexte vyššie uvedených pochybení žalovaného nemá vplyv\nna vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n45. Kasačný súd záverom dodáva, že ani krajským súdom uložené povinnosti po vrátení veci\nžalovanému sa nevymykajú zákonnému rámcu a sú plne v súlade s vyššie uvedenými zásadami\nsprávneho konania, predovšetkým so zásadou materiálnej pravdy.\n46. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné\ntvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nKasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n47. Vzhľadom na meritórne rozhodnutie kasačný súd nerozhodoval o nepriznaní odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti.\n48. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods.\n1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal, preto mu právo\nna náhradu trov kasačného konania kasačný súd nepriznal. Kasačný súd priznal žalobcovi voči\nžalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne po\nprávoplatnosti rozsudku krajský súd samostatným uznesením. Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu\ntrov kasačného konania nepriznal, pretože im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením\nktorej by im trovy kasačného konania vznikli (ustanovenie § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).\n49. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení\ns ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/30/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:37b527c8-e264-4203-b527-d63d24a8e713", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.721.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 721/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 721/2016 z 8. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.721.2016.2"}], "citovane_v": []}