{"guid": "7e2ed58a-3120-4baf-bf71-31537a0c886a:b48eaf7f-7d57-456c-8ac4-0738db0db520", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3017200372.3", "spisova_znacka": "7Sžsk/67/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/67/2018 z 12. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2021, sp. zn. 7Sžsk/67/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:3017200372.3", "identifikacne_cislo": "3017200372", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-1", "nazov": "§ 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-2", "nazov": "§ 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "nazov": "§ 462 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-240", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b48eaf7f-7d57-456c-8ac4-0738db0db520", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3017200372.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3017200372.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3017200372.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/67/2018\n3017200372\n12. 03. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:3017200372.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobkyne:\nW.. W. J., bytom v G., E. Č.. X, právne zast.: JUDr. Ing. Martinom Cimrákom, LL.M, advokátom a\nkonateľom Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 7, IČO: 36\n868 876, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č.\n8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 11. augusta 2017, Číslo: 38930-3/2017-BA,\no kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 08. februára 2018, č.k.\n18Sa/14/2017-55, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 08. februára 2018, č.k.\n18Sa/14/2017-55, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nz 11. augusta 2017, Číslo: 38930-3/2017-BA. Žalovaná napadnutým rozhodnutím z 11. augusta 2017\npodľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové\nsprávne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín z 24. marca 2017, Číslo: 28029-1/2017TN, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2005, ale zaniklo 30. júna\n2007.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení § 5 písm. c/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, § 21 ods. 4\npísm. b/, § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z., § 3 ods. 4, § 10 ods. 1,2 a § 68 ods.\n1,2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,\nstavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\nč. 578/2004 Z.z.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a\ndospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd uviedol, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu, vrátane ich postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu sú v medziach žalobných\n\ndôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom\ndokazovaní a v náležitom zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne posúdený. Sporné bolo medzi\núčastníkmi konania posúdenie postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu\n31. december 2005. Žalobkyňa mala za to, že v dôsledku zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti Trenčianskym samosprávnym krajom k uvedenému dňu stratila status samostatne\nzárobkovo činnej osoby. Naďalej však bola držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe na výkon povolania lekár, ktorá ju oprávňovala na výkon povolania lekár. Krajský súd v bodoch\n5-12 rozsudku zistil, že žalobkyňa sa prihlásila na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie 28.\napríla 1997 a odhláškou z 2. januára 2006 sa odhlásila z povinného poistenia ako samostatne zárobkovo\nčinná osoba ku dňu 31. december 2005. Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja jej dňom\n31. december 2005 bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom\nzdravotníckom zariadení - ambulancii. Od 1. februára 2006 bola žalobkyňa vedená v Sociálnej poisťovni\nako zamestnankyňa spoločnosti W. s.r.o., Správnym orgánom bol konštatovaný príjem žalobkyne za\nrok 2005 a bolo konštatované, že mala príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Za rok\n2006 nevykázala príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Slovenská lekárska komora oznámila\nSociálnej poisťovni, že žalobkyňa mala od 26. júla 2005 do 10. júna 2007 vydanú licenciu L1A na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín na základe toho rozhodla o\nnezániku povinného poistenia žalobkyne dňa 31. decembra 2005 a to tak, že poistenie jej zaniklo 30. júna\n2007 s odôvodnením, že jej bola vydaná licencia L1A, ktorá trvala aj po 31. decembri 2005, pričom za rok\n2006 mala príjem nižší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Žalovaný správny orgán rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Trenčín z 24. marca 2017, číslo 28029-1/2017-Tn potvrdil a odvolanie\nzamietol.\n4. V bode 28. v súvislosti s nastolenou právnou otázkou sa podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.\nv znení účinného k 31. december 2010 krajský súd zdôraznil, že za samostatne zárobkovo činnú osobu\nsa považovala len tá fyzická osoba, ktorá mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon bola povinná mať\noprávnenie podľa osobitného predpisu. Súčasne platilo, že len takto definovanej samostatne zárobkovo\nčinnej osobe vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie od 1. júla kalendárneho roka\nnasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom dosiahla príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu. Na strane druhej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol uvedený príjem, prípadne aj zánikom\noprávnenia na výkon samostatne zárobkovo činnej osoby alebo vznikom pracovného pomeru pri\nsúčasnom podaní vyhlásenia o nevykonávaní činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby (§ 21 ods. 1 a\nods. 4 písm. b). To znamená, že status samostatne zárobkovo činnej osoby v sociálnom poistení počas\nuvedeného rozhodného obdobia sa zakladal výlučne na držbe oprávnenia na vykonávanie činnosti\npodľa osobitného predpisu bez ohľadu, či táto činnosť sa aj reálne vykonávala. Výnimku z uvedeného\npredstavovalo jedine oprávnenie na činnosť vykonávanú v rámci pracovného pomeru.\n5. Krajský súd v bodoch 27 až 29 vyslovil právny názor v súvislosti so zdravotníckym povolaním lekár\npodľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z., ktoré možno vykonávať jedine buď v rámci pracovnoprávneho\nalebo obdobného pracovného vzťahu (písm. a/) alebo ako podnikanie (písm. b/ až e/) na základe\npríslušného povolenia alebo licencie. Povolenie alebo licencia podľa § 3 ods. 4 písm. / až e/ zákona\ntreba chápať ako oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona, ktoré je upravené v\n§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., a ktoré jeho držiteľovi zakladá status samostatne zárobkovo\nčinnej osoby. To je aj dôvod, pre ktorý licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu (L1C), ktorej\nvydávanie upravuje zákon č. 578/2004 Z.z., nemožno považovať za oprávnenie zakladajúce postavenie\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko nie je výslovne uvedené v ustanovení § 3 ods. 4 písm. b/\naž e/ zákona č. 578/2004. V súlade s uvedeným žalobkyňa bola považovaná za samostatne zárobkovo\nčinnú osobu nielen počas trvania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo\nzrušené dňom 31. december 2005, ale aj po tomto dátume, pretože bola naďalej držiteľkou platnej\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktoré sa považuje za oprávnenie na výkon\nčinnosti podľa osobitného zákona (§ 3 ods. 4 písm. c/ v spojení s § 10 a § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n578/2004 Z.z.) zakladajúcej status samostatne zárobkovo činnej osoby (§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003\nZ.z.). Pretože žalobkyňa za roky 2004 až 2005 dosiahla potrebný kvalifikovaný príjem, v súlade s §\n21 ods. 1 zákona jej vznikla, resp. trvala povinná účasť na sociálnom poistení aj po 31. decembri\n2005 z dôvodu dosiahnutého príjmu odhliadnúc od zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotníckeho\npovolania Trenčianskym samosprávnym krajom, podanie odhlášky zo sociálneho poistenia k dátumu\n\n31. december 2005 a následného vykonávania funkcie zodpovedného zástupcu v pracovnom pomere\nk spoločnosti Q. s.r.o. (správne malo byť W. s.r.o., poznámka kasačného súdu) z titulu novo vystavenej\nlicencie L1C, ktorá skutočnosť nemohla viesť k zániku poistenia tak, ako to žalobkyňa prezentovala\nv žalobe s odkazom na § 21 ods. 4 písm. b/ a § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa názoru\nkrajského súdu zákon rozlišuje právnu formu, v rámci ktorej sa oprávnenie na činnosť vykonáva. Preto\ndržba oprávnenia vykonávaného v pracovnom pomere súčasne nevylučuje postavenie samostatne\nzárobkovo činnej osoby, ak je tá istá osoba držiteľom ďalšieho oprávnenia, ktoré sa nevykonáva v\npracovnom pomere. Bolo tak preukázateľne zistené, že žalobkyňa na základe dvoch rôznych právnych\ntitulov (oprávnení) mala dva rôzne statusy, 1/ samostatne zárobkovo činná osoba podľa licencie L1A a\nako 2/ zamestnanec spoločnosti s ručením obmedzeným v pracovnom pomere na základe licencie L1C\nv postavení odborného zástupcu. Výnimka spočívajúca v existencii pracovného pomeru a upravená v\n§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. podľa názoru krajského súdu nevylučuje, aby tá istá osoba bola\npovažovaná súčasne za samostatne zárobkovo činnú osobu na základe iného oprávnenia. Z týchto\ndôvodov námietku žalobkyne čo do zániku poistenia pre výkon činnosti v pracovnom pomere vyhodnotil\nako nedôvodnú.\n6. K namietanému procesnému pochybeniu o začatí nedávkového konania krajský súd poukázal na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. február 2011, v ktorom bol vyslovený\nprávny názor o začatí konania na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podľa § 185 ods. 4\nzákona č. 461/2003 Z.z., pričom zákon nekonkretizuje, o aký úkon má ísť a preto za prvý úkon je možné\npovažovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými\npodkladmi pre rozhodnutie. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa nemala v danej veci\nani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá\nzákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zákon o sociálnom poistení ustanovuje špeciálnu právnu\núpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení § 172 ods. 1 vylučuje použitie\nvšeobecného predpisu o správnom konaní. K ďalšiemu namietanému procesnému pochybeniu krajský\nsúd dodal, že nemal za preukázané, že by prvostupňový správny orgán disponoval informáciami o platnej\nlicencii žalobkyne pred, resp. v čase podania odhlášky z poistenia. Do predloženia licencie L1A správny\norgán nemal dôvod považovať vec za sporný prípad (a vo veci rozhodovať), ktorým sa stal získaním\ninformácie, že žalobkyňa je držiteľkou licencie L1A, z ktorého dôvodu následne prvostupňový správny\norgán rozhodol o nezániku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ako v spornom\nprípade podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Čo sa týkalo namietaného nálezu\nÚstavného súdu SR krajský súd uviedol, že Ústavný súd SR nepodával záväzný výklad ustanovení\nzákona.\n7. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru o správnosti a zákonnosti preskúmavaného\nrozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n8. Neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania nepriznal ani\núspešnej žalovanej, nakoľko si náhradu trov neuplatnila.\nII.\n9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených\nv § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP.\n10. Namietala, že krajský súd v bode 29 uvádza, že žalobkyňa bola považovaná za samostatne\nzárobkovo činnú osobu aj napriek tomu, že 1/ došlo k zrušeniu povolenia na poskytovanie\nzdravotníckeho povolania Trenčianskym samosprávnym krajom a 2/ bola podaná odhláška zo\nsociálneho poistenia k dátumu 31. december 2005, ako aj 3/ vykonávala funkciu zodpovedného zástupcu\nv pracovnom pomere k spoločnosti Q. s.r.o., rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Vo vzťahu k tomuto záveru nemala vedomosť o tom, že by mala byť\nzamestnaná v spoločnosti Q. s.r.o. Od 1. januára 2006 bola v pracovnoprávnom vzťahu s obchodnou\nspoločnosťou W. s.r.o. Trenčín, ktorá mala vydanú licenciu na výkon svojej činnosti.\n11. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín z 24. marca 2017, č. 28029-1/2017-TN vyplýva,\nže tento správny orgán rozhodol o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2005 a zaniklo dňa 30. júna 2007. Žalobkyňa\n\nz toho dedukovala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodla o tom, že žalobkyni zaniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie pôvodne už dňa 31. decembra 2005 a\nrozhodnutie zo dňa 24. marca 2017 č. 28029-1/2017-TN je novým rozhodnutím o dni zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne. Z rozhodnutí správnych\norgánov nevyplýva, ktoré ustanovenie zákona o sociálnom poistení umožňuje vydať nové rozhodnutie o\nzániku poistenia po uplynutí viac ako 11 rokov, ak rozhodnutie o zániku poistenia ku dňu 31. december\n2005, aj keď sa zrejme jednalo o záznam - opatrenie správneho orgánu, stalo právoplatným a nedošlo\nžiadnym spôsobom k jeho zrušeniu.\n12. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom krajského súdu, ktorý bol uvedený v bode 31, 32 odôvodnenia\nrozsudku, kde sa konštatuje, že žalovaná nemá povinnosť podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o začatí\nkonania upovedomiť všetkých známych účastníkov konania. Takisto sa jej neukladá pred vydaním\nrozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia. Poukázala\nna princíp ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Účelom legitímneho očakávania je garancia\nčitateľnosti správania orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným\nmocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali\n(Nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl ÚS 16/06 zo dňa 24. júna 2009 a sp. zn. Pl. ÚS 10/04 zo dňa 6.\nfebruára 2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí aj zákaz prekvapivého rozhodnutia, keď správne\norgány nemôžu bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa\ns podkladmi rozhodnutia odchýliť sa od doterajšej rozhodovacej praxe. Žalobkyňa konala v dobrej viere,\nt.j. dobromyseľne, keď sa spoliehala na to, že podaním odhlášky jej povinnosti voči Sociálnej poisťovni k\n31. decembru 2005 ako osoby vystupujúcej samostatne zárobkovo činnej osoby boli splnené a Sociálna\npoisťovňa jej odhlášku k dátumu, ktorý je uvedený na odhláške, akceptovala.\n13. V dôvodoch kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP žalobkyňa poukázala na\nto, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobkyňa mohla mať\nsúčasne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a aj ako zamestnanec v spoločnosti s ručením\nobmedzeným. V uvedenej súvislosti uviedla, že podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.\nposkytovať zdravotnú starostlivosť ako samostatne zárobkovo činná osoba nie je možné bez povolenia\nvydaného samosprávnym krajom na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Žalobkyňa ukončila\npoistenie na základe odhlášky registračného listu fyzickej osoby - odhlásenie povinného z poistenia\nsamostatne zárobkovo činnej osoby k 31. decembru 2005 z dôvodu zrušenia rozhodnutia o povolení\nna poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v príslušnom odbore. Žalobkyni vznikol od 1. januára 2006\npracovný pomer v spoločnosti W. s.r.o. Trenčín. Krajský súd nesprávne dospel k názoru, že žalobkyňa\nmala aj v tomto období status samostatne zárobkovo činnej osoby aj napriek tomu, že bola držiteľkou\nlicencie vydanej podľa § 68 zákona č. 578/2004 Z.z.\n14. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nIII.\n15. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním doručeným krajskému súdu dňa 17. apríla\n2018.\n16. V celom rozsahu sa stotožnila s odôvodnením rozsudku krajského súdu. Nestotožnila sa s tvrdením\nžalobkyne, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín číslo 28029-1/2017-TN zo dňa 24.\nmarca 2017 je novým rozhodnutím vo veci o dni zániku povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia žalobkyni.\n17. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu zamietnuť.\nIV.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je nedôvodná.\n\n19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n25. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým zamietol\nžalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 11. augusta 2017, Číslo: 38930-3/2017-BA, ktorým táto\npostupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení zamietla v\ncelom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\nTrenčín z 24. marca 2017, číslo 28029-1/2017-TN. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán\npostupom podľa § 21 ods. 1 a § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. júla 2006 rozhodla\no zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňa 30.\njúna 2007 a nie 31. decembra 2005. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyni nezaniklo\ndňa 31. decembra 2005 z dôvodu trvania licencie L1A/TN/0216/05 na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe.\n26. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach\nstarobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný\npredpis (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).\n27. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o\nvzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,\npríspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok\ndlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení\nzamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.\n28. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. júla 2006 samostatne zárobkovo\nčinná osoba je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu\nokrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnym\norgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov a okrem činností fyzickej osoby v pracovnom\npomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.\n29. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra\n2010 samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti\npodľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je\npovinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.\n30. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 v znení účinnom do 31. júla 2006 povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v\n§ 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení.\n\n31. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 439/2004 Z.z. účinnom\nod 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po\nkalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\nbol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 a zaniká 30. júna\nkalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v\n§ 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.\n32. Najvyšší súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od záverov krajského súdu vo veci\nsamej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej\nveci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Po preskúmaní súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a pre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola\nmedzi účastníkmi konania sporná, bola otázka splnenia zákonných podmienok pre zánik povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia bolo potrebné konštatovať, že\n- žalobkyňa sa v Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín dňa 28. apríla 1997 prihlásila na nemocenské\npoistenie a dôchodkové zabezpečenie od 1. mája 1997, druh činnosti označila 2. povolenie na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore\nvnútorné lekárstvo so špecializáciou reumatológia, s miestom výkonu činnosti B., ktoré bolo žalobkyni\nvydané rozhodnutím Krajského úradu v Trenčíne pod číslom Zdrav.97/00139-2 dňa 7. apríla 1997 bolo\ndňom 31. decembra 2005 zrušené rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja z 9. decembra\n2005, číslo TSK/2005/05168/zdrav.-2,\n- z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby bola žalobkyňa odhlásená dňom 31. decembra 2005 na predpísanom tlačive Registračný\nlist FO - odhláška, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín dňa 2. januára 2006,\n- Slovenská lekárska komora ako orgán vydávajúci licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nv povolaní lekár poskytla Sociálnej poisťovni informáciu o vzniku a trvaní licencie L1A/TN/0216/05 od\n26. júla 2005.\n33. Podľa údajov vedených do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od\n1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky príjem žalobkyne z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou za rok:\n- 2004 bol vyšší ako 78 000 Sk, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem\nžalobkyne za rok 2004 bol v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním\na s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2005,\n- 2005 bol vyšší ako 82 800 Sk, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem\nžalobkyne za rok 2005 bol v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním\na s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2006,\n- 2006 bol 0,00 Sk, čo je suma nižšia ako 91 200 Sk, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho\nzákladu, a teda príjem žalobkyne za rok 2006 bol v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica\npríjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu\nsúvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2007,\n- povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyni nezaniklo dňa 31. decembra 2005 z dôvodu\ntrvania licencie L1A/TN/0216/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ale zaniklo 30. júna 2007,\n\n- z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase, kedy žalobkyňa požiadala o zrušenie\npovolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti mala možnosť požiadať aj o zrušenie licencie na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TN/0216/05. O zrušenie predmetnej licencie požiadala\naž v roku 2017. Na základe čoho Slovenská lekárska komora rozhodnutím zrušila licenciu na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe až dňom 10. júna 2017.\n34. K dôvodom kasačnej sťažnosti podanej podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Pokiaľ žalobkyňa namieta,\nže rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože funkciu zodpovedného zástupcu v pracovnom pomere\nvykonávala v pracovnoprávnom vzťahu v spoločnosti W. s.r.o. a nie v spoločnosti Q. s.r.o. kasačný súd\nkonštatuje, že ide o zrejmú nesprávnosť v dôvodovej časti rozsudku krajského súdu (bod 29), ktorá sama\no sebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia.\n35. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namietala odlišný právny názor krajského súdu v bode 26 rozsudku.\nV súvislosti so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie\nčinností v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31. decembra 2007 kasačný\nsúd poukazuje na stanovisko senátu 9S Najvyššieho súdu SR, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn.\n9Sžsk/94/2018 sa nestotožnil so závermi vyjadrenými v rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 1Vs/1/2019,\nkeď dospel k záveru, že je potrebné sa od nich odchýliť. Podľa § 466 ods. 3 veta druhá SSP sa\nsenát 9S rozhodol o postúpení veci veľkému senátu správneho kolégia, a to aj napriek rozhodnutiu\nveľkého senátu 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019. Na rozdiel od názoru veľkého senátu vysloveného\nv uznesení sp. zn. 1Vs/1/2019 dospel senát 9S k záveru, že licencia L1A vydaná lekárovi na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z.z. má charakter oprávnenia\nna výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Veľký senát v konaní pod\nsp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp.\nzn. 1Vs/1/2019. V bode 63 rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 uviedol nasledovnú\nodpoveď: „Licencia L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na\nvýkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2003\nZ.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu\nna účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom\nvzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie\nje prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je\ndôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.“\n36. Najvyšší súd k namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces uvádza, že právo na spravodlivý\nproces je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu upraveného v Siedmom oddiely Druhej hlavy\nÚstavy Slovenskej republiky. Obsah tohto práva tvoria jednotlivé zásady výkonu súdnictva (a podľa\npovahy aj orgánov verejnej správy) upravené v Článku 47 a 48 Ústavy Slovenskej republiky. K tomuto\nprávu v kontexte menovaných článkov je nutné priradiť právo odoprieť výpoveď, právo na právnu pomoc,\nprincíp rovnosti účastníkov, právo na tlmočníka, právo na zákonného sudcu, princíp verejnosti súdneho\nkonania, právo na bezprieťahové konanie a princíp kontradiktórnosti, obsah ktorého napĺňa právo na\nprerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom.\nV predmetnej veci k porušeniu týchto práv/zásad napĺňajúcich podstatu práva na spravodlivý proces\nnedošlo. Právnu istotu nemožno chápať v „statickej polohe“, teda ako absolútnu nemennosť práva,\nale skôr v zmysle určitosti a objasňovania a ustaľovania obsahu právnych noriem a konštančnosti ich\naplikácie v podobe rovnakého rozhodovania v rovnakých prípadoch. Inak povedané, princíp právnej\nistoty čo do predvídateľnosti postupov orgánov verejnej moci vyžaduje, aby na určitú právne relevantnú\notázku pri opakovaní v tých istých podmienkach dala rovnakú odpoveď (III. ÚS 300/06). Právnou istotou\nsa rozumie predvídateľnosť správania orgánov verejnej moci v procese aplikácie práva, a to z hľadiska\ntak prisudzovania významu právnemu textu, ako aj z hľadiska subsumpcie skutkových zistení pod právnu\nnormu pri rozhodovaní. Určovanie obsahu právnych noriem (určovanie významu právneho textu) pritom\nzávisí na určitosti ustanovení právnych predpisov a na právnych interpretačných postupoch.\n37. Najvyšší súd ďalej uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom nálezu sp. zn. III.\nÚS 341/07 uviedol, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné\nvychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia\n\nviazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť\nv prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka\nústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods.\n4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a\nsvoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.\n38. V súvislosti v kasačnej sťažnosti namietaným pochybením žalovanej (§ 172 ods. 5, § 284 ods. 8 a §\n185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) kasačný súd upriamuje pozornosť na dikciu ustanovenia § 185 ods. 4\nzákona, v zmysle ktorého konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je\nzačaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania\nprvý úkon a na dikciu ustanovenia § 172 ods. 1 veta prvá zákona, v zmysle ktorého na konanie vo\nveciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.\n39. Posudzujúc žalobkyňou uplatnenú námietku premlčania považoval kasačný súd za nevyhnutné\npoukázať na dátum 10. jún 2017, kedy došlo k zrušeniu licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. (číslo L1A/TN/0216/05), ktorá bola vydaná\nSlovenskou lekárskou komorou dňa 26. júla 2005 povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.\nLicencia sa považovala za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladala\nžalobkyni status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vznik a trvanie\npovinného poistenia bolo spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou.\nNámietku premlčania preto vyhodnotil za nedôvodnú.\n40. Najvyšší súd na základe hore uvedených výkladových kritérií nezistil žiadne pochybenia na strane\nžalovanej pri výklade sporných ustanovení, najmä § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 v\nznení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní\núspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej\nich náhradu nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jej strane (§ 467 ods. 1 SSP\nv spojení s § 168 veta druhá SSP).\n42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Sa/14/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 410, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}], "citovane_v": []}