{"guid": "e1533578-33f9-4bc6-9376-d3591380f016:ebc39f8b-e50b-4c98-99ac-06623735a002", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3017200194.2", "spisova_znacka": "7Sžsk/87/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/87/2018 z 21. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2021, sp. zn. 7Sžsk/87/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:3017200194.2", "identifikacne_cislo": "3017200194", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-2", "nazov": "§ 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-1", "nazov": "§ 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "nazov": "§ 462 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-240", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebc39f8b-e50b-4c98-99ac-06623735a002", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3017200194.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3017200194.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:3017200194.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/87/2018\n3017200194\n21. 04. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:3017200194.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nF.. P. A., bytom v Q. K., Q. XXX/X, právne zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o.\nDobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom\nv Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 22. mája 2017,\nČíslo: 37003-2/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 28.\nfebruára 2018, č.k. 12Sa/20/2017-52, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 28. februára 2018, č.k.\n12Sa/20/2017-52, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z\n22. mája 2017, Číslo: 37003-2/2017-BA. Žalovaná napadnutým rozhodnutím z 22. mája 2017 podľa\n§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo 6. marca 2017, Číslo: 26802-1/2017-TN, ktorým\nbolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2008, ale zaniklo 30. júna 2010.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení § 5 písm. c/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, § 21 ods. 4\npísm. b/, § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z., § 3 ods. 4, § 10 ods. 1,2 a § 68 ods.\n1,2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,\nstavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.\n578/2004 Z.z.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel\nk záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd uviedol, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu, vrátane ich postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu sú v medziach žalobných\ndôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP a v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom\ndokazovaní a v náležitom zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne posúdený. Sporné bolo medzi\núčastníkmi konania posúdenie postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu\n31. december 2008. Žalobca mal za to, že v dôsledku zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej\n\nstarostlivosti Trenčianskym samosprávnym krajom k uvedenému dňu stratil status samostatne\nzárobkovo činnej osoby. Nebol si vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\n(L1A) v povolaní lekár bola oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby.\nLicenciu L1A nikdy nevyužíval, a to ani pred 31. decembrom 2008 a na predmetnú licenciu nikdy\nnemal žiaden príjem. Prevádzkovanie ambulancie ukončil z dôvodu, že od 1. januára 2010 zdravotnícke\nzariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť X., ktorej bol žalobca zamestnancom. Od\n1. januára 2009 žalobca riadne a včas odvádzal odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia\nzamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Krajský súd v bodoch 9-14 rozsudku zistil, že\nžalobca sa prihlásil na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie 8. januára 1996 a odhláškou\nz 30. decembra 2008 sa odhlásil z povinného poistenia ku dňu 31. december 2008. Rozhodnutím\nTrenčianskeho samosprávneho kraja číslo TSK:/2008/06180/zdrav-2 z 10. decembra 2008 bolo zrušené\npovolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii.\nOd 1. januára 2009 bol žalobca vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec spoločnosti X. Správnym\norgánom bol konštatovaný príjem žalobcu z podnikania za rok 2007 v sume vyššej ako zákonom\nstanovená suma 97 200 Sk, a preto bol v období od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 povinne nemocensky\npoistenou osobou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako\ntiež príjmy žalobcu z podnikania za rok 2008 presiahli zákonom stanovenú sumu 106 800,00 Sk, a\npreto žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistene a povinné\ndôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010. Povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo v\nzmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 30. júna 2010 z dôvodu, že\nv rozhodujúcom období, t.j. v roku 2009 nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nod 1. júla 2010.\nZ údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou Sociálna poisťovňa zistila, že žalobca bol\ndržiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo L1A/TN/0875/2006. Sociálna\npoisťovňa, pobočka Trenčín na základe toho rozhodla o nezániku povinného poistenia žalobcu dňa 31.\ndecembra 2008 a o tom, že poistenie mu zaniklo 30. júna 2010 s odôvodnením, že mu bola vydaná\nlicencia L1A, ktorá trvala aj po 31. decembri 2008, pričom za rok 2007 a 2008 mal príjem vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu. Žalovaný správny orgán rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\nTrenčín zo 6. marca 2017, číslo 26802-1/2017-TN potvrdil a odvolanie zamietol.\n4. V bodoch 58 a 59 v súvislosti s nastolenou právnou otázkou sa podľa § 5 písm. c/ zákona\nč. 461/2003 Z.z. v znení účinného k 31. decembru 2010 krajský súd zdôraznil, že za samostatne\nzárobkovo činnú osobu sa považovala len tá fyzická osoba, ktorá mala oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon\nbola povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Súčasne platilo, že len takto definovanej\nsamostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie od 1. júla\nkalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom dosiahla príjem vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu. Na strane druhej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká\n30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol uvedený\npríjem, prípadne aj zánikom oprávnenia na výkon samostatne zárobkovo činnej osoby alebo vznikom\npracovného pomeru pri súčasnom podaní vyhlásenia o nevykonávaní činnosti samostatne zárobkovo\nčinnej osoby (§ 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b). To znamená, že status samostatne zárobkovo činnej osoby\nv sociálnom poistení počas uvedeného rozhodného obdobia sa zakladal výlučne na držbe oprávnenia\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu bez ohľadu, či táto činnosť sa aj reálne vykonávala.\nVýnimku z uvedeného predstavovalo jedine oprávnenie na činnosť vykonávanú v rámci pracovného\npomeru.\n5. Krajský súd v bode 60 vyslovil právny názor v súvislosti s Registračným listom - odhláškou\nz povinného poistenia ku dňu 31. december 2008 po predchádzajúcom zrušení povolenia na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom, keď konštatoval, že\nu žalobcu nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keď bol\nnaďalej držiteľom licencie L1A. Odhlášku z povinného poistenia nebolo v súvislosti so skutočnosťou,\nže žalobca od 1. januára 2009 vykonával povolanie lekár ako zamestnanec spoločnosti X. možné\nstotožniť s vyhlásením o nevykonávaní činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby, podávaným podľa\n§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa názoru krajského súdu nešlo o vyhlásenie k licencii L1A,\nale o oznámenie nadväzujúce na zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia\nTrenčianskym samosprávnym krajom.\n\n6. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa inštitútu obnovy správneho konania krajský súd v bode 61\npoznamenal, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín prvýkrát rozhodla dňa 6. marca 2017 rozhodnutím\nč. 26802-1/2017-TN podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. Dovtedy Sociálna\npoisťovňa nemala v podstate reálnu možnosť zistiť, že žalobca bol držiteľom licencie L1A. Prvostupňový\nsprávny orgán v konaní postupoval podľa § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Po preskúmaní\nrozhodnutia a jemu predchádzajúceho administratívneho konania krajský súd nezistil porušenie zákona.\nKonanie a postup správnych orgánov nevyhodnotil ani za formalistický, ani za nespravodlivý.\n7. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru o správnosti a zákonnosti preskúmavaného\nrozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n8. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP. Neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania\nnepriznal. Náhradu trov konania nepriznal ani úspešnej žalovanej, nakoľko si náhradu trov neuplatnila.\nII.\n9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v §\n440 ods. 1 písm. g/ SSP.\n10. S odôvodnením rozsudku krajského súdu a s právnym názorom vysloveným v bode 58 nesúhlasil.\nNamietal, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné\nlekárstvo, nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby a citoval ustanovenie § 10 ods. 2\na § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. Zdôraznil, že vždy vykonával zdravotnícke povolanie v\npovolaní lekár na podklade licencie Slovenskej lekárskej komory L1B v spojitosti s povolením vydaným\nTrenčianskym samosprávnym krajom. Nikdy nevykonával samostatnú zdravotnícku prax v povolaní\nlekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 7. júla 2017, ktorý s poukazom na zásadu\nmateriálnej pravdy konštatoval, že: „ správne orgány sa nezaoberali tým, či žalobca skutočne vykonával\nčinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby.“\n11. V ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti v súvislosti s odôvodnením rozsudku v bode 59, kde\nkrajský súd uvádza: „ Preto nie je pre vznik poistenia rozhodujúce, či žalobca dosahoval alebo\nnedosahoval z tejto licencie v rozhodnom období príjem, ak je preukázané, že mal príjmy z podnikania,\na to vo výške upravenej ustanovením § 21 ods. 1 v spojení s § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003\nZ.z. v znení účinnom do 31. októbra 2010“ poukázal na rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 18\nSa/1/2017 z 2. októbra 2017, ktorý konštatoval, že: „ žalobcovi zanikla účasť na povinnom sociálnom\npoistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia bez ohľadu na dosiahnutie požadovaného príjmu v\npredchádzajúcom rozhodnom období, ktorého právny význam pominul uplatnením § 21 ods. 4 zákona č.\n461/2003 Z.z. vo vzťahu k povoleniu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a tiež bez ohľadu na\ndržbu platnej licencie L1A, nakoľko žalobca z nej nedosahoval zdaniteľné príjmy, ktoré jediné zakladajú\núčasť žalobcu na povinnom sociálnom poistení“.\n12. V bode 65 odôvodnenia rozsudku krajský súd uvádza, že normy verejného práva nie sú vlastné\nustanovenia upravujúce zmierňovanie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých\npoistencov. Sťažovateľ opakovane poukázal na úlohu súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu.\nPoukázal na povinnosť súdov rešpektovať právo, jeho výklad a aplikáciu smerujúcu k spravodlivému\nvýsledku. V modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám, či iným nedostatkom právnych\npredpisov. Obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví správneho práva. Sudca pri interpretácii\nnormy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými\nprávnymi normami vychádzajúce z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je\npritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy) (rozhodnutie III.\nÚS 274/07 z 11.10.2007). Spolkový súd vo veci princeznej Soraya Esfandiary-Bakhtiar (BVerfGE\n34, 269) okrem iného uviedol: „právo nie je vždy identické s množinou písaných zákonov, oproti\npozitívnym právnym normám stanovených štátnou mocou môže vyvstať za určitých okolností“ právo\nna viac“, ktoré nachádza svoj prameň v ústavne konformnom právnom poriadku a môže pôsobiť ako\nkorektív vo vzťahu k písanému zákonu...“ Sudcovské rozhodnutie tak vypĺňa medzeru v zákone podľa\nkritérií praktickému rozumu a podľa fundovaných všeobecných predstáv o spravodlivosti panujúcej\nv spoločnosti. Sťažovateľ mal za to, že v jeho prípade sa preukazuje nedostatok právnej úpravy\n\nzákona č. 461/2003 Z.z., ktorá neupravuje možnosť zmiernenia tvrdosti zákona. Vôľa sťažovateľa nebyť\nsamostatne zárobkovo činnou osobou je zrejmá.\n13. Sťažovateľ sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu, že sa v prejednávanej veci nejedná o\nobnovu konania, nakoľko vo veci zániku poistenia sťažovateľa nebolo predtým iné písomné rozhodnutie\nvydané. Citoval ustanovenie § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a zdôraznil, že nie všetky rozhodnutia\nSociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Zo zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že písomnú formu\nnemajú rozhodnutia, v ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho\npoistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku\npovinných poistení vyznačí len v spise. Sťažovateľ oznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín\nskutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia vyznačením v spise. Vychádzal z toho, že mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku\ntýchto poistení a teda jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu.\n14. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nIII.\n15. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním doručeným krajskému súdu dňa 7. júna 2018.\n16. V celom rozsahu sa stotožnila s odôvodnením rozsudku krajského súdu. Povinné nemocenské\npoistenia a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká\nlen z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. až po naplnení\ndôvodov ustanovených zákonom. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy vznik, resp. zánik povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nezávisí od podania Registračného listu\nfyzickej osoby. Registračný list fyzickej osoby - prihláška, resp. odhláška má len deklaratórne účinky.\nŽalobcovi nezaniklo povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podaním registračného listu\nfyzickej osoby - odhlášky zo sociálneho poistenia, ale vznikom právnej skutočnosti, ktorá podmienila\nzánik povinného nemocenského poistenia a povinne dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne\nzárobkovo činnej osoby.\n17. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu zamietnuť.\nIV.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je nedôvodná.\n19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n\n23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n25. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým zamietol\nžalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 22. mája 2017, Číslo: 37003-2/2017-BA, ktorým táto\npostupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení zamietla\nv celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\nTrenčín zo 6. marca 2017, číslo 26802-1/2017-TN. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán\npostupom podľa § 21 ods. 1 a § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010\nrozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu\ndňa 30. decembra 2010 a nie 31. decembra 2008.\n26. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach\nstarobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný\npredpis (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).\n27. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o\nvzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,\npríspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok\ndlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení\nzamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.\n28. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 samostatne\nzárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu.\n29. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od\n1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §\n128 ods. 9 zákona v znení zákona č. 108/2009 Z.z. zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho\npo kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\nnebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona v znení zákona\nč. 108/2009 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak.\n30. Najvyšší súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od záverov krajského súdu vo veci\nsamej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej\nveci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Po preskúmaní súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a pre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola\nmedzi účastníkmi konania sporná, bola otázka splnenia zákonných podmienok pre zánik povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia bolo potrebné konštatovať, že\n- žalobca sa v Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín dňa 8. januára 1996 prihlásil na nemocenské\npoistenie a dôchodkové zabezpečenie, od 1. januára 1996,\n- Okresný úrad Trenčín dňa 7. septembra 1995, pod č. Okr. lek. 95/04963-2 vyhovel žiadosti žalobcu\no vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení.\n\nŽalobca poskytoval zdravotnícku starostlivosť v odbore praktický lekár od 1. januára 1996 v ambulancii\npre deti a dorast Q. K., F. R.. Č.. X. Okresný úrad Trenčín dňa 17. januára 1996, pod číslom Okr. Lek.\n96/00436-2 povolil poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore praktický lekár pre deti a dorast o\nodbornosť lekárska imunológia,\n- Trenčiansky samosprávny kraj, ako príslušný orgán podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004\nZ.z. vyhovel žiadosti obchodnej spoločnosti X. so sídlom F. a povolil prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v\nšpecializačných odboroch: 1/ pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast a 2/ klinická imunológia\na alergológia s miestom prevádzkovania F. XXX/X, Q. K.. Odborným zástupcom zodpovedným za\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti bol určený MUDr. P. A.. Z odôvodnenia rozhodnutia okrem\niného vyplýva, že obchodná spoločnosť poskytovala ambulantnú starostlivosť v ambulancii po MUDr.\nP. A., ktorému povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo zrušené rozhodnutím\nTrenčianskeho samosprávneho kraja číslo: TSK:/2008/06180/zdrav-2 zo dňa 10. decembra 2008 ku dňu\n31. december 2008,\n- z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby sa žalobca odhlásil dňom 31. decembra 2008 na predpísanom tlačive Registračný list FO\n- odhláška, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín dňa 30. decembra 2008,\n- Slovenská lekárska komora ako orgán vydávajúci licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v\npovolaní lekár poskytla Sociálnej poisťovni informáciu o vzniku a trvaní licencie L1A/TN/0875/06 z 20.\njúla 2006,\n- z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že napriek zrušeniu povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia mal žalobca na účel sociálneho poistenia právne postavenie samostatne\nzárobkovo činnej osoby aj po 30. decembri 2008, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu.\n31. Na základe údajov z registra daňových subjektov vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým\nriaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky\nbol príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu\nalebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2007 presiahol\nzákonom ustanovenú sumu 97 200 Sk; zhodne aj za rok 2008 presiahol zákonom ustanovenú sumu 3\n546 eur. Za rok 2009 nemal žiadny príjem z podnikania.\n32. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal odlišný právny názor krajského súdu v bodoch 58, 59 a\n60 rozsudku. V súvislosti so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na\nvykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31. decembra\n2010 kasačný súd poukazuje na stanovisko senátu 9S Najvyššieho súdu SR, ktorý v konaní vedenom\npod sp. zn. 9Sžsk/94/2018 sa nestotožnil so závermi vyjadrenými v rozhodnutí veľkého senátu sp. zn.\n1Vs/1/2019, keď dospel k záveru, že je potrebné sa od nich odchýliť. Podľa § 466 ods. 3 veta druhá SSP\nsa senát 9S rozhodol o postúpení veci veľkému senátu správneho kolégia, a to aj napriek rozhodnutiu\nveľkého senátu 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019. Na rozdiel od názoru veľkého senátu vysloveného\nv uznesení sp. zn. 1Vs/1/2019 dospel senát 9S k záveru, že licencia L1A vydaná lekárovi na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z.z. má charakter oprávnenia\nna výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Veľký senát v konaní pod\nsp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp.\nzn. 1Vs/1/2019. V bode 63 rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 uviedol nasledovnú\nodpoveď: „Licencia L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na\nvýkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2003\nZ.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu\nna účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom\nvzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie\nje prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je\ndôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.“\n33. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa výkonu zdravotníckeho povolania v povolaní lekár na\npodklade licencie Slovenskej lekárskej komory L1B v spojitosti s povolaním vydaným Trenčianskym\n\nsamosprávnym krajom v období do 31. decembra 2008\nnajvyšší súd uvádza, že Trenčiansky\nsamosprávny kraj na žiadosť obchodnej spoločnosti X. povolil prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti v ambulancii po MUDr. P. A., ktorého povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo zrušené rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho\nkraja číslo TSK/2008/06180/zdrav-2 zo dňa 10. decembra 2008 ku dňu 31. december 2008. Je potrebné\nzdôrazniť, že zdravotnícke povolanie lekára je možné podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z.\nvykonávať 1/ v rámci pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu (písm. a/) a ako 2/\npodnikanie (písm. b/ až e/ na základe príslušného povolenia alebo licencie. Povolenie alebo licenciu\npodľa § 3 ods. 4 písm. b/ a ž e/ zákona č. 578/2004 Z.z. treba chápať ako oprávnenie na výkon činnosti\npodľa osobitného zákona, ktoré je upravené v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a ktoré jeho držiteľovi\nzakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti zdôraznil,\nže vždy vykonával zdravotnícke povolanie v povolaní lekár na podklade licencie Slovenskej lekárskej\nkomory č. L1B, tak je potrebné poznamenať, že takúto licenciu bližšie neoznačil jeho číslom a neuviedol\nani dátum jeho vydania Slovenskou lekárskou komorou.\n34. Najvyšší súd k namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces uvádza, že právo na spravodlivý\nproces je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu upraveného v Siedmom oddiely Druhej hlavy\nÚstavy Slovenskej republiky. Obsah tohto práva tvoria jednotlivé zásady výkonu súdnictva (a podľa\npovahy aj orgánov verejnej správy) upravené v Článku 47 a 48 Ústavy Slovenskej republiky. K tomuto\nprávu v kontexte menovaných článkov je nutné priradiť právo odoprieť výpoveď, právo na právnu pomoc,\nprincíp rovnosti účastníkov, právo na tlmočníka, právo na zákonného sudcu, princíp verejnosti súdneho\nkonania, právo na bezprieťahové konanie a princíp kontradiktórnosti, obsah ktorého napĺňa právo na\nprerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom.\nV predmetnej veci k porušeniu týchto práv/zásad napĺňajúcich podstatu práva na spravodlivý proces\nnedošlo. Právnu istotou nemožno chápať v „statickej polohe“, teda ako absolútnu nemennosť práva,\nale skôr v zmysle určitosti a objasňovania a ustaľovania obsahu právnych noriem a konštančnosti ich\naplikácie v podobe rovnakého rozhodovania v rovnakých prípadoch. Inak povedané, princíp právnej\nistoty čo do predvídateľnosti postupov orgánov verejnej moci vyžaduje, aby na určitú právne relevantnú\notázku pri opakovaní v tých istých podmienkach dala rovnaká odpoveď (III. ÚS 300/06). Právnou istotou\nsa rozumie predvídateľnosť správania orgánov verejnej moci v procese aplikácie práva, a to z hľadiska\ntak prisudzovania významu právnemu textu, ako aj z hľadiska subsumpcie skutkových zistení pod právnu\nnormu pri rozhodovaní. Určovanie obsahu právnych noriem (určovanie významu právneho textu) pritom\nzávisí na určitosti ustanovení právnych predpisov a na právnych interpretačných postupoch.\n35. Najvyšší súd ďalej uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom nálezu sp. zn. III.\nÚS 341/07 uviedol, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné\nvychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia\nviazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť\nv prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka\nústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods.\n4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a\nsvoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.\n36. Obnova konania vystupuje ako nástroj rekovácie nezákonného rozhodnutia správneho orgánu, ktorá\nje dôsledkom porušenia 1/ princípu materiálnej pravdy alebo 2/ práva na nestranný správny orgán.\nObnova konania sa môže uskutočniť na návrh účastníka konania alebo z úradnej povinnosti na základe\njej nariadenia správnym orgánom. Pokiaľ podľa právnej teórie má obnova konania dve štádiá, a to\nkonanie o povolení obnovy konania alebo nariadenie konania správnym orgánom (iudiciumrescindens)\na nové konanie vo veci (iudiciumrescissorium), tak konanie pred Sociálnou poisťovňou, pobočka Trenčín\nv danej veci nemožno považovať za obnovu konania vo veci zániku poistenia žalobcu.\n37. Najvyšší súd na základe hore uvedených výkladových kritérií nezistil žiadne pochybenia na strane\nžalovanej pri výklade sporných ustanovení, najmä § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v\nznení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010. Za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku týkajúcu\nsa zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a zánik samostatne zárobkovo\nčinnej osoby k 31. decembru 2008, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\n\n38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\núspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej\nich náhradu nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jej strane (§ 467 ods. 1 SSP\nv spojení s § 168 veta druhá SSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}