{"guid": "d3f4864c-162e-410a-8ea0-84d981662ee3:eafae8e3-ea6d-4267-94f0-6a2193845151", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2317010339.1", "spisova_znacka": "4Tdo/37/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/37/2020 z 22. 7. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. júla 2021, sp. zn. 4Tdo/37/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:2317010339.1", "identifikacne_cislo": "2317010339", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 541, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-541", "datum_vydania": "2021-07-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-44.odsek-4", "nazov": "§ 44 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-44.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 257 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-42.odsek-1", "nazov": "§ 42 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-42.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-42.odsek-3", "nazov": "§ 42 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-42.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-7b.odsek-2", "nazov": "§ 7b ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-7b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-7b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/549/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/549/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/549-2011/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-44", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-257", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-42", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-7b", "/SK/ZZ/2011/549#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eafae8e3-ea6d-4267-94f0-6a2193845151", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2317010339.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2317010339.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2317010339.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/37/2020\n2317010339\n22. 07. 2021\nJUDr. Pavol Farkaš\nECLI:SK:NSSR:2021:2317010339.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov\nJUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obvineného K. O. pre zločin krádeže podľa\n§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí\ns verejným vyhlásením rozsudku konanom 22. júla 2021 v Bratislave, o dovolaniach obvineného K. O.\na advokátky Mgr. Andrey Miženkovej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 7. marca 2019, sp. zn.\n3To/14/2019, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/14/2019 zo 7. marca 2019 bol z dôvodu uvedeného\nv § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku,\nporušený\n\nzákon\n\nv ustanovení § 42 ods. 1 Trestného zákona\nv\n\nneprospech\n\nobvineného K. O..\n\nPodľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/14/2019\nzo 7. marca 2019 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a zrušuje aj ďalšie rozhodnutia na zrušené\nrozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikazuje Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu\nznovu prerokoval a rozhodol.\nII. Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku o d m i e t a dovolanie podané advokátkou Mgr. Andreou\nMiženkovou.\nodôvodnenie:\nI.\nOkresný súd Galanta (ďalej tiež „okresný súd\" alebo „súd prvého stupňa\") rozsudkom z 19. septembra\n2018, sp. zn. 2T/72/2017 uznal obvineného K. O. (ďalej tiež „obvinený\" alebo „dovolateľ\") za vinného\nzo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) a písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s\npoukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej\nslobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že :\n- dňa 07.01.2015 v presne nezistenom čase v dobe od 09.00 hod. do 12.30 hod. v obci K. X. odomkol\nbránku kľúčom zaveseným na bránke z vnútornej strany, dostal sa do dvora rodinného domu číslo XXX,\nnásledne nezisteným spôsobom otvoril okno v zadnej časti domu, vošiel do domu, kde na chodbe zo\n\nšatníka odcudzil pánske hodinky zo žltého kovu so štyrmi diamantovými kamienkami, pánsku retiazku\nzo žltého kovu, obrúčku zo žltého kovu,\ntri páry dámskych náušníc zo žltého kovu, dámsky náramok zo žltého kovu, predmety zo strieborného\nkovu nachádzajúce sa v skrini v detskej izbe a to náhrdelník s príveskom v tvare krížika, 5 kusov prsteňov,\n4 kusy dámskych náramkov, 3 páry náušníc, ďalej odcudzil notebook značky Asus čiernej farby, ktorý bol\npoložený v kuchyni na stole, fotoaparát značky Sony, červenej farby nachádzajúci sa v zásuvke šatníka\nna chodbe, čím P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K. X. XXX, spôsobil podľa odborného vyjadrenia\nodcudzením vecí škodu spolu vo výške 3.437 Eur, hoci bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.\na), ods. 3 písm. b) Tr. zák. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod spisovou značkou 2T\n267/2008 zo dňa 19.05.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava pod spisovou značkou 6To\n65/2014 zo dňa 14.08.2014, právoplatným dňom 14.08.2014.\nZa to okresný súd uložil obvinenému K. O. podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného\nzákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm.\nd), ods. 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, pre výkon ktorého ho podľa §\n48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa uložil obvinenému aj povinnosť nahradiť\npoškodenému P. X. spôsobenú škodu vo výške 3.437,- Eur a so zvyškom nároku na náhradu škody ho\npodľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.\nProti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Trnave\n(ďalej tiež „krajský súd\" alebo „odvolací súd\") rozsudkom zo 7. marca 2019, sp. zn. 3To/14/2019 rozsudok\nsúdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil vo výroku o treste a\nspôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že podľa § 212\nods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, §\n38 ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, § 41 ods.\n1 Trestného zákona obvinenému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, pre výkon\nktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným\nstupňom stráženia.\nProti naposledy uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený K. O., prostredníctvom svojho\nobhajcu JUDr. Albína Lancza, so sídlom Mierová 33, Galanta, vo svoj prospech dovolanie, a to z\ndôvodov plynúcich z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c), h), k) a i) Trestného poriadku. V dôvodoch\npodaného dovolania obvinený namietal výšku uloženého trestu odňatia slobody (vo výmere 5 rokov),\nktorý považoval za neprimerane prísny a vyjadril názor, že správne mu mal byť uložený súhrnný trest\nza použitia § 42 Trestného zákona, prípadne malo byť upustené od uloženia súhrnného trestu v zmysle\n§ 44 Trestného zákona, a to s ohľadom na predchádzajúce jeho odsúdenie rozhodnutím cudzieho\nštátu, ktoré bolo na území Slovenskej republiky uznané rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 26.\nnovembra 2015, sp. zn. 3Ntc/18/2016. V tejto súvislosti obvinený poukázal na § 7b ods. 2 Trestného\nzákona, podľa ktorého sa právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie zohľadní\nrovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, na ustanovenia § 17 ods. 2 a § 18 ods.\n1 zákona č. 549/2011 Z. z. a zdôraznil, že v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 6\nrokov na podklade už spomínaného cudzozemského rozhodnutia. V podanom dovolaní obvinený ďalej\nnamietal nesprávnosť zohľadnenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože\npodľa jeho názoru je skutočnosť spáchania viacerých trestných činov fakticky konzumovaná už použitím\nustanovení o ukladaní trestov pri spáchaní viacerých trestných činov podľa § 41, § 42 a § 44 Trestného\nzákona a odkázal na svoje predchádzajúce podania, predovšetkým na obsah jeho odvolania a v ňom\nuvedené argumenty týkajúce sa neprimeranosti uloženého trestu, absencie vzdania sa zásady špeciality\na právneho posúdenia skutku kladeného mu za vinu. V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov\nnavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech,\nzrušil rozsudky krajského a okresného súdu vo výrokoch o treste a okresnému súdu prikázal, aby vec\nznovu prerokoval a rozhodol.\nV doplneniach svojho dovolania obvinený poukázal na obsah rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (sp. zn. IV. ÚS 77/2002, II. ÚS 34/1999, III. ÚS 41/2001, II. ÚS 132/2002), Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (R 17/2011) a vyjadrenia Generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie\na namietal, že v prejednávanej trestnej veci došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces\nv dôsledku ústavne nekonformnej aplikácie ustanovení Trestného zákona spočívajúcej v nepoužití\n\nustanovení o súhrnnom treste, čo spôsobilo zásadné porušenie práva obvineného na obhajobu a\nnamietal potrebu aplikácie ustanovení o súhrnom treste aj v prípade predchádzajúceho odsúdenia\ncudzozemským rozhodnutím. V doplnení svojho dovolania obvinený potom ešte namietal, že v rámci\nprocesu vyhlásenia viny, nebol sudcom okresného súdu poučený podľa § 257 ods. 4 Trestného poriadku\no možnosti vyhlásenia nepopierania skutku, napriek tomu, že spolu so svojou obhajkyňou uviedli, že\nnesúhlasia s právnou kvalifikáciou skutku.\nK takto podanému dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len\n„prokurátorka\"), ktorá uviedla, že v prejednávanej trestnej veci bolo okresným súdom prijaté vyhlásenie\nobvineného o jeho vine, pričom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku je v takom prípade rozhodnutie\nsúdu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, o čom bol obvinený za prítomnosti svojho obhajcu riadne poučený. Namietala ďalej,\nže podľa zápisnice z hlavného pojednávania konaného okresným súdom 11. októbra 2017 bol obvinený\nriadne poučený o možnosti vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Trestného\nporiadku teda aj o možnosti vyhlásenia, že nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov\nuvedených v obžalobe, pričom následne obvinený urobil vyhlásenie o svojej vine zo spáchania skutkov\nuvedených v obžalobe s tým, že nenamietal ani správnosť právnej kvalifikácie skutku. Na základe vyššie\nuvedeného prokurátorka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného bez\npreskúmania veci podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\npred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania\na zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného\nporiadku], osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej\nlehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného\nporiadku), s tým, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku).\nNajvyšší súd ďalej zistil, že dovolanie obvineného v časti obsahujúcej námietky týkajúce sa\nnepoužitia ustanovení o súhrnom treste vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu odsúdeniu rozhodnutím\ncudzozemského súdu je opodstatnené, čo znamená, že napadnuté rozhodnutie je založené na\nnesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu\nvyplývajúceho z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nZ predloženého spisu je zrejmé, že obvinený bol rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg z 26.\nnovembra 2015, sp. zn. 601 Hv 19/15t v spojení s rozsudkom Najvyššieho krajinského súdu Viedeň z\n3. marca 2016, sp. zn. 18Bs 19/16z uznaný vinným zo spáchania trestného činu závažnej profesijnej\nkrádeže vlámaním v rámci organizovanej skupiny, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo\nvýmere 6 rokov s tým, že uvedené odsúdenie cudzozemským súdom bolo na území Slovenskej republiky\nuznané rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Ntc/18/2016 z 27. septembra 2016.\nPodľa § 7b ods. 2 Trestného zákona právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej\núnie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom\nSlovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.\nPodľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako\nbol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest\npodľa zásad na uloženie úhrnného trestu.\nPodľa § 42 ods. 3 Trestného zákona ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie\nje takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný\nsúdom iného členského štátu Európskej únie.\nPodľa dôvodovej správy k zákonu č. 334/2012 Z. z., ktorým bolo okrem iného do Trestného zákona\ndoplnené vyššie citované ustanovenie § 7b a upravené ustanovenie § 42 ods. 3 Trestného zákona o\nnemožnosť použitia ustanovení o súhrnom treste vo vzťahu k rozhodnutiu súdu iného členského štátu,\ntáto právna úprava vychádzala z ustanovenia čl. 3 ods. 3 a 4 rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/\nSVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom\n\nkonaní, v zmysle ktorého zohľadnenie predchádzajúcich odsúdení vyhlásených v iných členských\nštátoch nesmie ovplyvňovať predchádzajúce odsúdenia tohto členského štátu alebo jeho rozhodnutia o\nich vykonaní, ani ich rušiť alebo revidovať.\nSúdny dvor Európskej únie však vo svojom rozsudku z 15. apríla 2021 vo veci C-221/19 konštatoval, že\nrámcové rozhodnutie Rady Európskej únie č. 2008/675/SVV o zohľadnení odsúdení v členských štátoch\nEurópskej únie v novom trestnom konaní sa vzťahuje na vnútroštátne konania, ktorých predmetom je\nuloženie súhrnného trestu odňatia slobody na účely výkonu, v ktorom sa zohľadní trest uložený osobe\nvnútroštátnym súdom, ako aj trest uložený v rámci skoršieho odsúdenia vyhláseného súdom iného\nčlenského štátu tej istej osobe pre iné skutky dôvodiac ďalej, že pokiaľ bolo rozhodnutie cudzozemského\nsúdu prenesené a uznané v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady Európskej únie č. 2008/909/SVV\no uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú\ntresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu\nv Európskej únii (ďalej len „rámcové rozhodnutie č. 2008/909/SVV\"), zohľadnenie takéhoto odsúdenia\nnemá za následok ovplyvnenie tohto odsúdenia, ale ani jeho zrušenie či preskúmanie, preto je súd\nukladajúci súhrnný trest v zásade povinný zohľadniť aj odsúdenie vyhlásené súdom iného členského\nštátu.\nZ uvedeného je potom zrejmé, že aj keď ukladanie súhrnného trestu priamo vo vzťahu k rozsudku\nvydaného súdom iného členského štátu možné nie je. Iná situácia nastáva, pokiaľ takýto rozsudok je\nna území Slovenskej republiky postupom podľa rámcového rozhodnutia č. 2008/909/SVV, teda podľa\nzákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená\ns odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.\"), uznaný. Ani ustanovenie § 42 ods. 3\nTrestného zákona, ale ani rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka\") pod číslom 14/2016 nevylučujú\n(použijúc aj vyššie uvedený výklad rámcového rozhodnutia č. 2008/675/SVV Súdnym dvorom Európskej\núnie v rozsudku z 15. apríla 2021 vo veci C-221/19) uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k uznávajúcemu\nrozsudku, ktorým bol uznaný a „prenesený\" trest uložený súdom iného členského štátu, vo vzťahu ku\nktorému je potrebné súhrnný trest ukladať.\nA pokiaľ rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 43/2000 takýto postup vylučuje,\nide o rozhodnutie vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným súdmi členských štátov Európskej únie v podstate\nuž neaktuálne, publikované pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 334/2012 Z. z. (ktorým bolo do\nTrestného zákona doplnené ustanovenie § 7b), ale aj zákona č. 549/2011 Zb.\nVzhľadom na to, že obvinený spáchal trestný čin, ktorý je predmetom prejednávanej trestnej veci (7.\njanuára 2015), predtým ako bol vyhlásený rozsudok Krajinského súdu Korneuburg z 26. novembra\n2015, sp. zn. 601 Hv 19/15t v spojení s rozsudkom Najvyššieho krajinského súdu Viedeň z 3. marca\n2016, sp. zn. 18Bs 19/16z a toto rozhodnutie bolo na území Slovenskej republiky uznané rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Ntc/18/2016 z 27. septembra 2016 v súlade s rámcovým rozhodnutím\nč. 2008/909/SVV (teda podľa zákona č. 549/2011 Z. z.), bolo povinnosťou súdov nižšieho stupňa toto\nodsúdenie zohľadniť, a to aj pri úvahách o ukladaní súhrnného trestu.\nPokiaľ krajský súd použitie ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona v prejednávanej veci vylúčil,\nnesprávne použil iné hmotnoprávne ustanovenie, tým naplnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.\ni) Trestného poriadku, a preto najvyšší súd jeho rozhodnutie vo výroku o treste zrušil a uložil mu, aby\nvo veci znovu konal a rozhodol.\nV novom konaní bude úlohou odvolacieho súdu opätovne rozhodnúť o odvolaní obvineného v časti\ntýkajúcej sa výroku o treste a pri úvahách o uložení trestu zohľadniť aj ustanovenia o ukladaní\nsúhrnného trestu (najmä § 42 Trestného zákona) v nadväznosti na predchádzajúce odsúdenie\nobvineného cudzozemským súdom uznané rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Ntc/18/2016\nz 27. septembra 2016, a to prípadne aj po vyžiadaní dodatočných informácií od justičného orgánu\nštátu pôvodu (Rakúska republika), pokiaľ by spis Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Ntc/18/2016\nnepredstavoval dostatočný podklad pre rozhodnutie a o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu opätovne\nrozhodnúť.\n\nĎalšie námietky dovolateľa nepovažoval najvyšší súd za opodstatnené.\nPokiaľ obvinený v podanom dovolaní namietal aj nesprávnu právnu kvalifikáciu rozhodnutím okresného\nsúdu v takzvanej skutkovej vete ustáleného skutku, k tomu sa žiada uviesť, že vyššie spomínané\nrozhodnutie bolo vydané potom, čo obvinený urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku, ktoré okresný súd prijal, pričom vychádzajúc z ustanovení §§ 257 ods. 5 a 307\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku je rozhodnutie vydané na podklade prijatého vyhlásenia o vine\nvo výroku o vine nenapadnuteľné odvolaním a dovolaním len z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, teda v prípade porušenia práva na obhajobu obvineného zásadným spôsobom.\nKeďže dovolacia námietka založená na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku zodpovedá\ndovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, vo vyššie naznačenom prípade\n(po prijatí vyhlásenia o vine) už nie je možné výrok o vine dovolaním z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.\ni) Trestného poriadku úspešne napadnúť.\nA aj keď (vzhľadom na vyššie uvedené) by bolo možné výrok o vine dotknutého rozhodnutia dovolaním\nz dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku napadnúť (obvinený v podanom dovolaní\nnamietal aj nesplnenie poučovacej povinnosti zo strany okresného súdu), podľa ustálenej súdnej praxe,\nosobou oprávnenou na podanie dovolania v takomto prípade je len minister spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, ale nie obvinený (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 12/2017).\nPreto obvinený svojimi námietkami dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku nenaplnil.\nVo vzťahu k námietke obvineného spočívajúcej v tom, že súdy nižšieho stupňa nesprávne zohľadnili\npriťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože podľa jeho názoru je skutočnosť\nspáchania viacerých trestných činov fakticky konzumovaná už použitím ustanovení o ukladaní trestov\npri spáchaní viacerých trestných činov podľa § 41, § 42 a § 44 Trestného zákona, sa žiada uviesť, že\npoužitie uvedenej priťažujúcej okolnosti by bolo vylúčené len v prípade aplikácie takzvanej asperačnej\nzásady plynúcej z ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu zákazu pričítania tej istej okolnosti\nv neprospech obvineného zakotvenej v ustanovení § 38 ods. 1 Trestného zákona, keďže obidve tieto\nustanovenia [§§ 37 písm. h) a 41 ods. 2 Trestného zákona] sú okolnosťami, ktoré majú za následok\nzvýšenie zákonom stanovenej trestnej sadzby (primerane stanovisko najvyššieho súdu publikované v\nZbierke pod číslom 1/2011), čo však nie je prípad prejednávanej veci, keďže obvinenému nebol ukladaný\ntrest odňatia slobody za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona a aplikácia ustanovenia §§\n41 ods. 1, 42 a 44 Trestného zákona bez súčasného použitia § 41 ods. 2 Trestného zákona nemá za\nnásledok zvýšenie zákonom stanovenej trestnej sadzby a tým pádom ani vylúčenie použitia ustanovenia\n§ 37 písm. h) Trestného zákona. Týmito námietkami preto obvinený dovolací dôvod ani podľa § 371 ods.\n1 písm. h) Trestného zákona nenaplnil.\nSvojimi námietkami obsiahnutými v podanom dovolaní nenaplnil obvinený ani dovolací dôvod plynúci\nz ustanovenia § 371 ods. 1 písm. k) Trestného zákona (proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie\nhoci nebolo prípustné), pretože pokiaľ obvinený namietal neakceptovanie zásady špeciality, s touto\nnámietkou sa vyčerpávajúco vysporiadal vo svojom rozhodnutí už krajský súd konštatujúc, že obvinený\nsúhlasil s výkonom zvyšku uznaného trestu na území Slovenskej republiky, preto sa naňho zásada\nšpeciality v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 549/2011 Z. z. nevzťahuje.\nPokiaľ obvinený vo svojom dovolaní odkázal na dôvody uvedené v podanom odvolaní a prípadne\naj iných jeho vyjadreniach k tomu najvyšší súd dodáva, že je povinnosťou obvineného kvalifikovane\nzastúpeného obhajcom konkrétne vecne vyšpecifikovať dôvody, v ktorých vidí naplnenie jednotlivých\ndovolacích dôvodov, pričom ich podradenie pod príslušné ustanovenie § 371 ods. 1 Trestného poriadku\nje už vecou dovolacieho súdu (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod\nčíslom 120/2012), nie je však úlohou dovolacieho súdu domýšľať si, či hľadať, v čom by mohli spočívať\nkonkrétne dôvody námietok obvineného (primerane napríklad rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. I. ÚS 518/2019) a selektovať ich medzi odvolacími, či inými obhajobnými námietkami\nobvineného.\nPreto najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené pod bodom I. vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nTýmto rozsudkom dovolacieho súdu sa vec dostala do štádia odvolacieho konania, v rámci ktorého, ako\n\nto už bolo vyššie uvedené, bude krajský súd povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní obvineného v časti\njeho námietok týkajúcich sa výroku o treste.\nNajvyšší súd pripomína, že dovolanie bolo podané len v prospech obvineného K. O., a preto bude krajský\nsúd v ďalšom konaní limitovaný zásadou zákazu reformatio in peius v zmysle § 391 ods. 2 Trestného\nporiadku.\nII.\nDovolanie proti rozsudku krajského súdu v prejednávanej veci podala aj advokátka Mgr. Andrea\nMiženková. Z predloženého spisu je však zrejmé, že aj keď bola súdom prvého stupňa ustanovená za\nobhajkyňu obvineného v základnom trestnom konaní, jej oprávnenie vykonávať procesné úkony v mene\ndovolateľa zaniklo podľa § 44 ods. 4 Trestného poriadku právoplatnosťou rozsudku krajského súdu,\nteda 7. marca 2019, pričom v dovolacom konaní nebola za obhajkyňu obvineného okresným súdom\nustanovená a ani obvineným, či inou oprávnenou osobou zvolená, preto nebola oprávnená dovolanie\nv mene dovolateľa podať.\nNa základe vyššie uvedeného potom najvyšší súd dovolanie podané vyššie menovanou advokátkou\nbez vecného preskúmania podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku odmietol ako dovolanie podané\nneoprávnenou osobou.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/14/2019", "guid": "d3bd9ddb-0903-4b35-b052-3a4e5692e879:5fa5bfbb-dc23-4f4f-85b2-dacdce98ba1c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:633cce2d-ed64-4e26-a441-abf3755b3655", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.518.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 518/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 17, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.518.2019.1"}, {"guid": "e1e06eca-c049-475a-89e0-513cabaa112f:2d2d7275-15c7-47bb-9a3b-55a2d0250eab", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3514010290.2", "spisova_znacka": "3To/14/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/14/2019 z 19. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-03-19", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3514010290.2"}, {"guid": "a4744a4d-79aa-47e1-9cf0-a75f38c78aec:f09c71c5-359e-4b68-a7cf-7580a0bb97f5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2508010915.1", "spisova_znacka": "6To/65/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/65/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 10, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2508010915.1"}], "citovane_v": []}