{"guid": "ef6867ed-4ada-4d0e-929f-bca094a4224a:1ab5040b-fbf2-46db-8a69-4600e2a9ddd8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2118202391.1", "spisova_znacka": "4Cdo/273/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/273/2020 z 25. 3. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2021, sp. zn. 4Cdo/273/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:2118202391.1", "identifikacne_cislo": "2118202391", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2021-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti", "Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-157", "nazov": "§ 157 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-157", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-76", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-157", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ab5040b-fbf2-46db-8a69-4600e2a9ddd8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2118202391.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2118202391.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2118202391.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/273/2020\n2118202391\n25. 03. 2021\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2021:2118202391.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. V., bývajúceho v O., U. XX,\nzastúpeného JUDr. Milotou Klemaničovou, advokátkou v Pezinku, Dr. Bokesa 17, proti výživou\noprávnenému U. J., bývajúcemu v O., O. XX, zastúpeného splnomocnenkyňou Bardač s. r. o., so sídlom\nv Bratislave, Lovinského 22, IČO: 47 243 252, v mene ktorej koná ako konateľ advokát Mgr. Róbert\nBardač, PhD., o zníženie výživného, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31Pc/6/2018, o\ndovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 3. marca 2020 sp. zn. 25CoP/77/2019,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22. marca 2019 č. k.\n31Pc/6/2018-232 I. znížil výživné navrhovateľa na výživou oprávneného s účinnosťou od 13. marca\n2018 do 9. mája 2018 na sumu 60 € mesačne a s účinnosťou od 10. mája 2018 na sumu 80 € mesačne,\nktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám výživou oprávneného, II. vo\nzvyšku návrh na zníženie výživného zamietol, III. týmto (v skutočnosti len výrokom I.) zmenil rozsudok\nOkresného súdu Trnava z 3. novembra 2016 č. k. 11C/110/2016-156 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Trnave z 10. mája 2017 č. k. 24CoP/61/2017-222 v časti výšky výživného a IV. rozhodol, že\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62\nods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z.\nz. v znení neskorších zmien a doplnení). Mal za preukázané, že u navrhovateľa (výživou povinného\notca plnoletého dieťaťa) došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výšky výživného, a\nto z dôvodu jeho dlhodobých zdravotných problémov, znižujúcich jeho pracovnú schopnosť, ktoré boli\npreukázané už skôr v priebehu konania (lekárske správy predložené na pojednávaní 4. júna 2018), avšak\nkvantifikované boli až rozhodnutím o priznaní čiastočného invalidného dôchodku. Povinný v konaní\npreukázal svoj zhoršený zdravotný stav, čo je zrejmé z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým mu\nbol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Ďalej súd prvej inštancie uzavrel, že táto zmena pracovnej\nschopnosti otca existovala už v čase podania návrhu (13. marca 2018), čím má za to, že od poslednej\núpravy vyživovacej povinnosti došlo u povinného k zmene pomerov práve týmto znížením jeho pracovnej\nschopnosti, a preto už nemohol prihliadať na potenciálny príjem, ktorý by bol schopný dosahovať v\nminulosti ako obchodný zástupca. Uviedol, že pri určovaní novej výšky výživného vychádzal (ako zo\nschopností a možností povinného) zo sumy minimálnej mzdy, ktorá v roku 2018 bola vo výške 480 €\n(nariadenie vlády č. 278/2017 Z. z.) a po odrátaní dane a odvodov 399,05 €; s účinnosťou od 10. mája\n2018 potom z minimálnej mzdy a priznaného invalidného dôchodku vo výške 184,30 € (resp. v roku 2019\n189,10 €), spolu teda 584,30 € mesačne. Pri určovaní výšky výživného prihliadal aj na tú skutočnosť,\nže otec (povinný) má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k už plnoletému synovi Y., pričom v konaní\n38P/20/2018 bol vyhlásený rozsudok, ktorým konajúci súd výživné na toto dieťa znížil s účinnosťou od\n13. marca 2018 do 9. mája 2018 na sumu 40 € a s účinnosťou od 10. mája 2018 na sumu 70 € mesačne.\n\nNovú výšku výživného určoval v rozsahu 20 % až 25 % z potenciálneho príjmu povinného rodiča\nna všetky jeho vyživovacie povinnosti, v tomto prípade vzhľadom na vek, potreby a výšku výdavkov\nvýživou oprávneného na hornej hranici uvedeného rozmedzia. Vo zvyšku návrh otca zamietol, pretože\nani nárast príjmu matky nezbavuje otca povinnosti prispievať podľa svojich schopností a možností na\nvýživu detí a bolo by v rozpore s princípmi spravodlivosti požadovať od matky, aby za cenu mimoriadneho\npracovného nasadenia suplovala vyživovaciu povinnosť otca, keď ona napriek priznanej invalidite je\nschopná pracovať a zabezpečovať tak potreby síce už plnoletých detí, ale stále odkázaných na výživu\nod rodičov. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52 zákona Civilného\nmimosporového poriadku (zákona č. 161/2015 Z. z., dnes už i v znení zákonov č. 137/2019 Z. z. a č.\n390/2019 Z. z., ďalej len „C. m. p.“).\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolania oboch účastníkov konania rozsudkom\nz 3. marca 2020 sp. zn. 25CoP/77/2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1\nCivilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákonov č. 87/2017 Z. z. a č. 350/2018\nZ. z., ďalej len „C. s. p.“) potvrdil (I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania (II.). Po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné, pretože\nrozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal\ndokazovanie, jeho výsledky vyhodnotil dôkladne a správne, dospel k správnym skutkovým zisteniam\na vec tiež správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením\nrozhodnutia súdu prvej inštancie a skonštatoval správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.).\nAni s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty oboch účastníkov nenašiel dôvod, pre ktorý\nby sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemohol dať za pravdu ani jednému z\nodvolateľov. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie reagoval na zásadnú odvolaciu\nargumentáciu účastníkov a uviedol, že navrhovateľ (otec), i keď je poberateľom invalidného dôchodku,\nje schopný vykonávať pracovnú činnosť, hoci s istými obmedzeniami, preto má za povinnosť snažiť sa\nzabezpečiť si akékoľvek pracovné miesto, ktoré by mu umožnilo riadne platiť výživné, bez ohľadu na\nto, či ide o viac, či menej atraktívne pracovné ponuky, pretože je obmedzený iba vo výbere pracovnej\npozície, nie však vo výkone sústavného povolania. Odvolací súd mal za to, že aj napriek určitým\nzdravotným obmedzeniam je v silách navrhovateľa na výživou oprávneného (svojho už plnoletého syna),\nsústavne sa pripravujúceho na budúce zamestnanie, prispievať. K argumentom výživou oprávneného\nuviedol, že navrhované dokazovanie by vzhľadom na právne posúdenie veci súdom prvej inštancie bolo\nnehospodárne, pretože jeho výsledky by i tak neovplyvnili výsledok konania, keď prvoinštančný súd za\ndaného stavu vychádzal z potenciálneho príjmu po zohľadnení čiastočnej invalidity, ktorá je nesporná.\nI odvolací súd svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odôvodnil ust. § 52 C.\nm. p.\n3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ (ďalej aj „dovolateľ“).\nDovolanie podal v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p. z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom, ktorý sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, a súčasne právna otázka, ktorej posúdenie súvisí s rozhodnutím vo veci samej, nebola v\ncelom rozsahu v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ vyriešená. Namietal, že súd prvej\ninštancie vydal rozsudok, ktorý od počiatku nie je zo strany otca plniteľný z dôvodu, že dlhodobo\nnemá finančné prostriedky, aby mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Posúdenie právnej\notázky teda nezodpovedá skutkovému stavu zistenému dokazovaním a existujúcemu v čase vyhlásenia\nrozsudku. S tým súvisí aj posúdenie právnej otázky, či súd v rámci rozhodovania o uložení vyživovacej\npovinnosti môže u rodiča, ktorý je preukázateľne dlhodobo práceneschopný, pri posudzovaní jeho\nschopností, možností a majetkových pomerov podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine zohľadňovať aj neurčitý,\nneistý budúci príjem zo zamestnania, ktoré v čase rozhodovania súdu rodič nevykonáva a na základe\ntoho stanoviť výšku výživného. Podľa názoru dovolateľa súdy nevzali na zreteľ skutočnosť, že si plní\nvyživovaciu povinnosť voči dvom plnoletým synom, t. j. nielen voči U., ale aj voči Y.. Keďže suma\nvýživného na oboch synov predstavuje spolu 150 €, s poukazom na výšku jeho čiastočného invalidného\ndôchodku (190 €) mu nezostanú v podstate žiadne prostriedky na obživu. Uzavrel, že súd prvej inštancie\nv dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, ale nesprávne aplikoval § 62 ods. 2 Zákona o rodine a\nnesprávne posúdil právnu otázku „možností a schopností otca a jeho majetkových pomerov,“ čo malo\nvplyv na určenie výšky výživného a na reálnu vykonateľnosť rozhodnutia súdu. Uviedol, že oba nižšie\nsúdy vychádzali z dôkazne nepodložených skutkových záverov, čo sa prejavilo na právnom posúdení\nveci samej. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na prejednanie súdu prvej inštancie,\nalternatívne aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil uložením mu povinnosti platiť výživné maximálne\nvo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené plnoleté dieťa alebo vo výške 30 € mesačne.\n\n4. Výživou oprávnený navrhol dovolanie odmietnuť. Uviedol, že dovolateľ v dovolaní nevymedzil právnu\notázku, na vyriešení ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie a neoznačil ani ustálenú rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť. Dodal, že dovolateľom použité dôvody\ndovolania sa navzájom vylučujú.\n5. Konania vo veciach výživného rodičov k ich deťom (aj plnoletým) sa od 1. júla 2016 riadia\nustanoveniami C. m. p. Vzájomný vzťah medzi C. m. p. a C. s. p. je vymedzený v § 2 ods. 1 C. m. p., podľa\nktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia C. s. p., ak tento zákon neustanovuje\ninak. C. m. p. v ustanoveniach § 76 a § 77, obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje\ninak“, ak ide o prípustnosť dovolania v tejto veci; prípustnosť dovolania navrhovateľa bolo preto potrebné\nposudzovať podľa ustanovení C. s. p.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení,\nže dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) účastník konania, v ktorého neprospech\nbolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) a to za splnenia tiež podmienok jeho zastúpenia aj\nspísania dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443,\nčasť vety pred bodkočiarkou C. s. p.), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na odôvodnenie\ntohto záveru uvádza nasledovné:\n7. Podľa § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v §§ 420 a 421 C.\ns. p.\n8. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).\n10. Dovolateľ tvrdil, že v posudzovanej veci sa odvolací súd svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.) a právna otázka, ktorej posúdenie\nsúvisí s rozhodnutím vo veci samej, nebola v celom rozsahu v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nvyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). K otázke možnosti súbežného uplatnenia týchto dovolacích\ndôvodov dovolací súd už v iných ním skôr pre-jednaných veciach (napr. sp. zn. 6 Cdo 13/2017, 6 Cdo\n21/2017, 5 Cdo 143/2019) uviedol, že „uplatnenie obidvoch dovolacích dôvodov naraz sa bez ďalšieho z\nlogiky veci vylučuje - odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“. K uvedeným dôvodom\nprípustnosti dovolací súd len stručne poznamenáva, že pre právnu otázku, ktorú predpokladá § 421\nods. 1 písm. a/ C. s. p., je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov\ndovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím\nodklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Na rozdiel od práve priblíženej procesnej\nsituácie ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. dopadá na situáciu, v ktorej určitá právna otázka ešte\nnebola dovolacím súdom riešená (preto ani nedošlo k ustáleniu jeho rozhodovacej praxe).\n11. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne\nvymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 C. s. p. nevyhnutným predpokladom\npre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. Len konkrétne označenie právnej\notázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či\nide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.), táto v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.) alebo je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.).\n12. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 C. s. p., musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\n\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napádané dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí od-volacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým\na zrozumiteľným spôsobom).\n13. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., nevymedzí\nprávnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho\nnázoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice\nktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo\ndomnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli).\nAk by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Na druhej strane ale v prípade absencie\nvymedzenia právnej otázky a bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v\nsúvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa),\nz vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu, týkajúce sa danej problematiky a\nnásledne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených; v opačnom prípade\nby dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa nielen\n(všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v C. s. p., ale aj\n(konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.\n14. Z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 C. s. p.) je zrejmé, že dovolateľ namieta nesprávne právne\nposúdenie v súvislosti s otázkou určenia výšky primeranej výšky výživného vzhľadom na jeho\nschopnosti, možnosti a majetkové pomery. Na preukázanie svojho tvrdenia, že odvolací súd sa pri\nriešení rozhodujúcej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421\nods. 1 písm. a/ C. s. p.) však neuvádza v dovolaní žiadne rozhodnutia dovolacieho súdu. Dovolateľ tak\nnevymedzuje ním uvádzaný dovolací dôvod spôsobom uvedeným v §§ 431 až 435 C. s. p.\n15. Na tomto mieste dovolací súd nad rámec práve uvedeného poukazuje na už skôr prijaté právne\nzávery najvyššieho súdu vyjadrené v rozhodnutiach sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3 Cdo 88/2017, 3\nCdo 87/2017 a 3 Cdo 226/2017, v zmysle ktorých určenie výšky výživného je vždy výsledkom\nposúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré\nsú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu\nvyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako aj odôvodnené\npotreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Vychádzajúc z\nuvedeného dovolací súd zastáva názor, že každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa (aj plnoleté)\nje založené na riešení individuálnych otázok, pre ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné\nprípady. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú\ntotiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných\nhraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani\nneprichádza do úvahy. Zároveň, pokiaľ účelom § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zo širších hľadísk je tiež\nto, aby sa vyriešením niektorej, dosiaľ ešte dovolacím súdom nevyriešenej, právnej otázky vytvorila a\nustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu, je namieste konštatovanie, že vyriešením takto vysoko\nindividuálnej otázky (akou je určenie konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti) sa ani ustálená\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu nemôže vytvoriť.\n16. Dovolací súd k tomu dodáva, že sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté\nspochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri\nprávnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré sú\ndefinované v § 421 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 432 ods. 2 C. s. p.\n17. Záverom sa žiada poukázať i na ustanovenie § 157 C. m. p., podľa ktorého rozsudok vo veciach\nvýživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Dovolateľovi teda nič nebráni\nv budúcnosti v prípade zmeny pomerov, najmä v súvislosti s jeho zdravotným stavom a prípadnou\nzmenou miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, podať na príslušný súd nový návrh na zníženie\nvýživného.\n18. S poukazom na uvedené dovolací súd uzatvára, že v dovolaní nie je dovolací dôvod podľa § 421\nods. 1 C. s. p. vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p., a preto dovolanie odmietol\npodľa § 447 písm. f/ C. s. p.\n\n19. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 C. m. p. v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p.\nspôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia, pretože na uplatnenie výnimky z pravidla\nnezistil dôvod.\n20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25CoP/77/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "d771c0d1-aa3d-4783-aba7-4abc47441968:235c4ab3-5a4f-4081-a068-0ef2ae6a5f13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2113233110.1", "spisova_znacka": "3Cdo/226/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/226/2017 z 22. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2113233110.1"}, {"guid": "2ebc8b48-f606-460a-999e-0b09b3a7784b:61002d43-58d7-40c3-a786-827f157c9c7a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2116208672.1", "spisova_znacka": "24CoP/61/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/61/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2116208672.1"}], "citovane_v": [{"guid": "033b9638-adcf-4071-9be8-b92d2a482e3b:a644215e-925e-415d-af8f-2a02ecc4c4c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2513206404.2", "spisova_znacka": "9Cdo/44/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/44/2024 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2513206404.2"}, {"guid": "e0d78a0e-f44f-47de-aa68-6d22f7107543:9f49cde6-4952-49db-86f8-49b172c4d838", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2318203201.1", "spisova_znacka": "1Cdo/207/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/207/2022 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2318203201.1"}, {"guid": "7a8b5448-1d7a-40d3-9832-0e12dc72b9f3:65f54a67-68ab-40a0-b915-7cbbd1e9788c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6913212744.1", "spisova_znacka": "1Cdo/36/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/36/2022 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6913212744.1"}, {"guid": "7de3184e-77e2-45b2-833c-e3bdb1b8c590:f5e02b97-b03b-4a18-8eb7-2dbd63476d08", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4117224744.1", "spisova_znacka": "1Cdo/264/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/264/2021 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4117224744.1"}, {"guid": "316415a5-23ca-44d8-8bff-33ee52888a53:73b98827-2ed6-4fc1-9843-de089736ed41", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5619203507.1", "spisova_znacka": "9Cdo/270/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/270/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5619203507.1"}]}