{"guid": "52b46cef-0da0-4253-b83d-d0aca1fda130:36670435-0484-4886-91b4-5f1d080ad726", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2118010176.2", "spisova_znacka": "3Tdo/84/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/84/2021 z 24. 11. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2021, sp. zn. 3Tdo/84/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:2118010176.2", "identifikacne_cislo": "2118010176", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2021-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-4", "nazov": "§ 31 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/36670435-0484-4886-91b4-5f1d080ad726", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2118010176.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2118010176.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2118010176.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/84/2021\n2118010176\n24. 11. 2021\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2021:2118010176.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej,\nPhD. a sudcov JUDr. Ivetty Macejkovej PhD., LL.M. a JUDr. Petra Kaňu na neverejnom zasadnutí s\nnásledným verejným vyhlásením rozsudku 24. novembra 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného\nX. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. h) Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave,\nsp. zn. 3To/65/2020 z 18. mája 2021, takto\nrozhodol:\nrozhodol:\nI. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedenom v ustanovení\n§ 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bol uznesením Krajského súdu v Trnave,\nsp. zn. 3To/65/2020 z 18. mája 2021 ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo\nporušený zákon\nv ustanovení § 31 ods. 4 Trestného poriadku, v neprospech obvineného X. B..\nII. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku sa uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/65/2020\nz 18. mája 2021 zrušuje v celom rozsahu.\nZrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na\nzmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a zrušuje sa aj konanie odvolacieho súdu, ktoré\nzrušenému uzneseniu predchádzalo.\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej tiež „súd prvého stupňa\"), sp. zn. 34T/6/2018 z 10. februára\n2020, bol obvinený X. B. uznaný za vinného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.\na) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\n- dňa 25.01.2017 asi o 14.00 hod. v K. na ulici K. v smere od ulice Nitrianska viedol ako vodič osobné\nmotorové vozidlo zn. T. Q. s ev. číslom K., pričom pri križovatke ulíc K. a B. nedal prednosť chodkyni\nmaloletej O. narodenej v roku XXXX, prechádzajúcej cez priechodpre chodcov v smere od areálu\nnemocnice k predajni P., následkom čoho s vozidlom s pravým predným zrkadlom narazil do ľavej\nstrany tela chodkyne, čím maloletá O.. utrpela ťažké zranenia, a to pomliaždenie, hematóm a odreninu\nčelovej oblasti hlavy vľavo, krvácanie pod tvrdú plenu (SDH subdurálny hematóm) v čelovej oblasti vľavo,\n\npomliaždenie a krvácanie do mozgu v čelovej oblasti vľavo, viac úlomkovú zlomeninu ľavej čelovej kosti\ns posunom úlomkov a krvácaním do čelovej a čuchovej prínosovej dutiny, zlomeninu chirurgického krčku\nľavej ramennej kosti s posunom úlomkov a zlomeninu oboch kostí dolnej časti ľavého predkolenia s\nposunom úlomkov s dobou liečby 4 až 6 mesiacov, čím svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1\npísm. e), písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.\nZa to súd prvého stupňa obvinenému uložil podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce\nokolnosti uvedené v § 36 písm. j) Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti, § 38 ods. 2, ods. 3\nTrestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd prvého stupňa obvinenému výkon trestu odňatia\nslobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obvinenému určil skúšobnú dobu\nv trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové\nvozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri)roky.\nProti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trnave (ďalej\ntiež „krajský súd\") uznesením, sp. zn. 3To/65/2020 z 18. mája 2021 podľa § 319 Trestného poriadku\nodvolanie zamietol.\nProti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu\ndovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. b) a písm. i) Trestného poriadku, teda že súd\nrozhodol v nezákonnom zložení a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného\nskutku alebo nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nV odôvodnení svojho dovolania obvinený k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku uviedol, že členmi odvolacieho senátu boli JUDr. Rastislav Kresl, JUDr. Katarína Stanislavská\na JUDr. Ladislav Réves. Sudca JUDr. Ladislav Révesbol pritom aj samosudcom v konaní vedenom\nna Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 34T/6/2018, čo vyplýva aj zo zápisníc o hlavnom pojednávaní\nzo dňa 11.12.2018 a 14.05.2021. Uvedenú skutočnosť nebolo možné doposiaľ namietať z dôvodu, že\nmená prísediacich členov senátu neboli zverejnené na doručovaných dokumentoch, nenachádzali sa\nani na oznámení pred pojednávacou miestnosťou a z dôvodu pandémie mali všetci členovia senátu\nnasadené respirátory, ktoré znemožňovali ich identifikáciu podľa tváre. Obvinený poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Tdo/77/2019 z 25.03.2020, v zmysle ktorého nie je podstatné, či uvedenú\nskutočnosť namietal obvinený už skôr, a rovnako je bez právneho významu či ex lege vylúčený sudca\nna súde nižšej inštancie meritórne rozhodol alebo nie, nakoľko pre jeho vylúčenie je dostatočné, ak sa\nčo len zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa. Obvinený bol toho názoru, že sudca JUDr.\nLadislav Réves mal vedomosť o tom, že je vylúčený z rozhodovania na súde vyššej inštancie podľa §\n31 ods. 4 Trestného poriadku a napriek uvedenému svoje vylúčenie sám nenamietol a rovnako jeho\nvylúčenie nenamietal žiadny člen predmetného senátu. Na základe uvedeného je obvinený toho názoru,\nže nielen JUDr. Ladislav Réves ale aj ostatní členovia senát konali s vedomím, že porušujú § 31 ods. 4\nTrestného poriadku. Sudca JUDr. Ladislav Réves mal byť podľa názoru obvineného vylúčený ex lege a\nnahradený iným sudcom a keďže sa tak nestalo, zakladá to dovolací dôvod.\nZa nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, resp. za nesprávne použitie iného hmotnoprávneho\nustanovenia považoval obvinený posúdenie a aplikáciu § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s\npoukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na konanie obvineného,t. j. či v rámci právneho\nposúdenia zisteného skutku je možné konanie obvineného posudzovať ako porušenie dôležitej\npovinnosti pri premávke. Za porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z postavenia vodiča tak,\nako to má na zreteli ustanovenie § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138\npísm. h) Trestného zákona podľa ustálenej súdnej praxe nemožno mechanicky pokladať porušenie\nakéhokoľvek predpisu, vyhlášky o pravidlách cestnej premávky, resp. zákona, ale len porušenie takej\npovinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Vo vzťahu k tomu, čo\nje považované za porušenie dôležitej povinnosti vodiča, ako aj k predmetnému dovolaciemu dôvodu\npoukázal obvinený na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tdo/27/2009 z 02.04.2008, sp.\nzn. 3Tdo/62/2011 z 22.02.2012, sp. zn. 4Tdo/54/2019 z 10.12.2019 a rozsudok Krajského súdu v\nPrešove, sp. zn. 6To/40/2014 z 04.12.2014. Obvinený poukázal taktiež na závery znalcov, ktorí v konaní\nvykonali znalecké dokazovanie a z týchto záverov, výpovedí znalcov, jednotlivých znaleckých posudkov\na Dodatku vyvodil, že obvinený nevytvoril kolíznu situáciu, jeho technika jazdy nebola tým prvkom\n\nnehodového deja, ktorý bol pre vznik dopravnej nehody rozhodujúci a neporušil dôležitú povinnosť pri\npremávke. Obvinenému je tak kladené za vinu, že situáciu, ktorú nevyvolal mal zle vyhodnotiť, resp. že\nnereagoval dostatočne skoro, pričom takúto situáciu obvinený ani podľa vyhlášky Ministerstva dopravy,\npôšt a telekomunikácii č. 116/1997 Z. z. (ďalej len „vyhláška\"), ani podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP\") nemal povinnosť predvídať.\nObvinený síce mohol nehode zabrániť, pričom uvedené by bolo možné len intenzívnym brzdením a tu\npoukázal obvinený zároveň na záver znalca Ing. E. PhD., podľa ktorého „ak ide totiž o časovo rýchlu\nzmenu rýchlosti alebo smeru jazdy, t. j. na hranici adhéznych možností, ide vždy o vznik nebezpečenstva\npre vodiča tohto vozidla, ktoré takúto zmenu vykonáva. Pri logickom výklade z technického hľadiska, ku\nvzniku nebezpečenstva môže dôjsť iba pri strate stability vozidla, kedy sa toto stáva neovládateľné\". V\nuvedenej situácii je preto podľa obvineného bez významu, či z čisto technického hľadiska mohol zabrániť\ndopravnej nehode, keďže je potrebné zohľadniť aj špecifiká jeho osoby, a to je vek 60 rokov. Ak vodič\nreaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej\npravidiel a v dôsledku toho nezabráni dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo možné nehode\npredísť, možno ho robiť zodpovedným za nehodu iba potiaľ, pokiaľ mu na voľbu nesprávneho riešenia\nvzniknutej situácie možno pričítať zavinenie. Aj keď nehodu takto spoluzaviní nesprávnou reakciou na\nvzniknutú situáciu, spravidla nemožno posudzovať jeho konanie ako porušenie dôležitej povinnosti v\nzmysle § 138 písm. h) Trestného zákona. V tomto prípade sa obaja znalci zhodli, že nebolo povinnosťou\nobvineného reagovať intenzívnym maximálnym brzdením, nakoľko toto nemožno od vodiča motorového\nvozidla spravodlivo očakávať a v tomto prípade by ani toto nebolo dostačujúce vzhľadom na maximálnu\nhodnotu spomalenia zníženú o 1. V prípade, ak by obvinený reagoval časovo rýchlou zmenou rýchlosti\nalebo smeru jazdy, ohrozil by tým nielen seba a ostatných účastníkov cestnej premávky, ale najmä\npoškodenú maloletú, keďže v takomto prípade nie je podľa znalca Ing. E. PhD. možné vylúčiť,že by nad\nmotorovým vozidlom stratil kontrolu, v dôsledku čoho by následky predmetnej dopravnej nehody mohli\nbyť závažnejšie, až smrteľné.\nV súvislosti s ustanoveniami ZoCP a dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\nobvinený uviedol, že ZoCP výslovne upravuje, kedy je vodič povinný „predvídať\", že deti môžu vbehnúť\nvodičovi do cestu, pričom ale tieto prípady sú v ZoCP vymedzené taxatívne. V ZoCP sa teda síce počíta s\ntým, že deti môžu vbehnúť vodičovi do cesty, ale uvedené tento predpis upravuje vo vzťahu k chráneným\núzemiam definovaným výlučnev § 14 ods. 2 ZoCP, § 59 a § 60 ZoCP (obytná alebo pešia zóna), avšak\nvšeobecnú povinnosť vodiča predvídať správanie maloletých neobsahuje. V prejednávanej veci nešlo o\nobytnú zónu, pešiu zónu ani o obiehanie stojaceho autobusu. Obvinený bol toho názoru, že porušenie\ndôležitej povinnosti sa musí dotýkať výlučne povinnosti, ktorá je vodičovi uložená výslovne ZoCP a\nzároveň sa jedná o dôležitú povinnosť. Trestným právom ale nie je možné sankcionovať porušenie\npovinnosti, ktorá je morálna, psychická. V prejednávanom prípade by uvedené porušenie povinnosti\nmalo byť podľa obvineného považované teoreticky len za správny delikt. Obvinený zdôraznil, že ZoCP\nv žiadnej jeho časti nezakladá povinnosť vodiča motorového vozidla predpokladať, že chodci môžu\nkonať nepredvídateľne. Podľa názoru odvolacieho súdu by mal vodič predvídať, resp. predpokladať\naj nepredvídateľné konanie chodca. Tento právny názor ale podľa obvineného neznamená porušenie\ndôležitej povinnosti vodiča motorového vozidla. V prípadoch podobných prejednávanému, sa uplatňuje\nprincíp obmedzenej dôvery v doprave, podľa ktorého sa vodič motorového vozidla pri prevádzke na\npozemných komunikáciách môže spoliehať na to, že ostatní účastníci budú dodržiavať pravidlá cestnej\npremávky. Obvinený zároveň poukázal aj na listiny, ktoré rekonštruujú priebeh dopravnej nehody a\nktoré sú súčasťou spisu. Na doplnenie obvinený uviedol, že i napriek tomu, že obaja znalci zhodne\noznačili nesprávnu techniku chôdze mal. poškodenej ako ten prvok nehodového deja, ktorý bol pre vznik\ndopravnej nehody rozhodujúci, súd prvého stupňa ani odvolací súd sa žiadnym spôsobom pri určení\nvýšky škody s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal.\nObvinený na záver zdôraznil, že kolíznu situáciu nevytvoril a jeho technika jazdy nebola tým prvkom\nnehodového deja, ktorý bol pre vznik dopravnej nehody rozhodujúci. Obvinenému je tak kladené za vinu,\nže situáciu, ktorú nevyvolal, mal zle vyhodnotiť. Je síce pravdou, že obvinený mohol dopravnej nehode\nzabrániť, uvedené by však bolo možné len intenzívnym brzdením ktoré by v zmysle záveru znalca Ing.\nE. PhD. mohlo mať ešte fatálnejšie následky ako samotná nehoda. Na základe uvedeného nie je možné\npodľa obvineného klásť mu za vinu porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z postavenia vodiča tak,\nako to má na zreteli ustanovenie § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)\nTrestného zákona. Rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu bolo založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku.\n\nK podanému dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka JUDr. Katarína Lachká (ďalej len „prokurátorka\"), ktorá\nuviedla, že v časti dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku považuje\ndovolanie za dôvodné a navrhuje mu vyhovieť.\nS dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku sa prokurátorka nestotožnila a\npoukázala na závery znaleckého posudku znalca Ing. E., ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že\nna základe výsledkov technickej analýzy nehodového deja boli technickou príčinou vzniku dopravnej\nnehody nesprávna technika chôdze poškodenej, ktorá spočívala v tom, že vstupom na cestu a pohybom\npo prechode pre chodcov z technického hľadiska vytvorila pre obvineného kolíznu situáciu, a teda\nnesprávna technika chôdze poškodenej bola tým prvkom nehodového deja, ktorý bol pre vznik dopravnej\nnehody rozhodujúci a s vysokou pravdepodobnosťou nesprávna technika jazdy obvineného, ktorá\nspočívala v tom, že na vstup poškodenej na priechod pre chodcov reagoval s oneskorením. Nesprávna\ntechnika jazdy obvineného bola tým prvkom nehodového deja, ktorý mu s vysokou pravdepodobnosťou\nznemožnil zabrániť vzniku dopravnej nehody. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec Ing. E.,\nPhD, ktorý zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku aj po tom, čo sa oboznámil so znaleckým\nposudkom znalca doc. Ing. O., PhD., pričom ďalej vypovedal, že pokiaľ ide o samotnú technickú analýzu\nnehodového deja, medzi oboma znaleckými posudkami nie sú zásadné rozpory, avšak zásadným\nrozdielom je definovanie technickej príčiny dopravnej nehody, pretože hoci znalec uviedol, že nie je\nmožné jednoznačne vylúčiť, že vodič motorového vozidla na pohyb chodkyne na priechode reagoval s\noneskorením, čo mohlo byť tým prvkom nehodového deja, ktorý mu s najväčšou pravdepodobnosťou\nzabránil vzniku dopravnej nehody, t. j. znalec pripúšťa oneskorenú reakciu vodiča s tým, že v prípade\njeho včasnej reakcie mohol zrážke s chodkyňou zabrániť a teda podľa Ing. E., PhD.mal preto doc. Ing.\nO., PhD. aj tento prvok nehodového deja zakomponovať do technickej príčiny vzniku dopravnej nehody.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátorka dospela k záveru, že uznesením Krajského súdu\nv Trnave, sp. zn. 3To/65/2020 z 18.05.2021 bol porušený Trestný poriadok, konkrétne § 31 ods. 4\nTrestného poriadku v neprospech obvineného, čím je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.\nb) Trestného poriadku.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril aj zákonný zástupca poškodenej, prostredníctvom svojho obhajcu,\nktorý uviedol, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave je zákonné a spravodlivé. Mal za to, že zloženie\nsenátu bolo zákonné nakoľko sudca JUDr. Ladislav Réves vo veci na prvom stupni nerozhodoval a\nani sa na rozhodovaní nezúčastnil ako člen senátu. Vo veci konal a rozhodol JUDr. Dušan Szabó. Na\npojednávaní, na ktorom bol prítomný JUDr. Ladislav Réves sa vykonalo len čiastočné dokazovanie,\nvo veci sa nerozhodovalo. Zdôvodnenie toho, že účastníci mali prekrytú časť tváre ochrannými\nprostriedkami nie je relevantné, pretože bolo zreteľné a rozpoznateľné, kto sa v súdnej miestnosti\nnachádza. Čo sa týka skutkových okolností, zákonný zástupca poškodenej uviedol, že Najvyšší súd\nSR nehodnotí dôkazy vykonané počas rozhodovania krajského súdu a súdu prvého stupňa. Zákonný\nzástupca poškodenej teda navrhol dovolanie odmietnuť.\n+ + +\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§ 377\nTrestného poriadku) primárne skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie\nbolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku], oprávnenou\nosobou (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku), na podnet oprávnenej osoby (§ 369 ods. 1 Trestného\nporiadku, veta druhá), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom\nsúde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku) a že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374\nods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). Po vykonaní takto vymedzeného formálneho prieskumu prípustnosti\npodaného dovolania však Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nvýroku napadnutého rozhodnutia, proti ktorému dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu\nkonania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a zistil, že dovolanie obvineného je s poukazom na § 371 ods.\n1 písm. b) Trestného poriadku dôvodné.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom\nzložení.\n\nNezákonným zložením je v zmysle predmetného ustanovenia napríklad nasledujúci demonštratívny\nvýpočet procesne neprípustných situácii: namiesto senátu rozhodol samosudca, senát rozhodne v\nneúplnom zložení, alebo ak prísediacemu uplynulo funkčné obdobie. Nezákonným zložením súdu je\ntakisto aj prípad účasti sudcu na rozhodovaní v senáte, ak je tento sudca zo zákona vylúčený alebo\nbol z rozhodovania vylúčený. Nezákonne zloženým súdom sa teda v nadväznosti na vyššie uvedené\nrozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý\nmá vec prejednať a rozhodnúť.\nV tejto súvislosti je potrebné akcentovať obsah čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, podľa\nktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Účelom práva priznaného podľa uvedeného\nčlánku Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca\nako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať, a aby ochranu práva v rámci\nsúdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný (II. ÚS 87/2001).\nPodľa § 3 ods. 1 veta prvá zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich (ďalej len ,,zákon č.\n385/2000 Z. z.\") sudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon.\nPodľa § 3 ods. 3 veta prvá a druhá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon 757/2004 Z. z.\") zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na\npríslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie\no prejednávanej veci. Ak súd rozhodujev senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa\nrozvrhu práce na konaniea rozhodovanie v senáte.\nPodľa § 51 ods. 1 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, veci\nurčené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo\nsamosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.\nSudcovia a prísediaci vykonávajú v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a v\njej mene súdnu moc, pričom Slovenská republika ručí za to, že súdna moc je uvedenými subjektmi\nvykonávaná v súlade s právnym poriadkom. Stručne vzaté, uvedené vyjadruje záver, že Slovenská\nrepublika napokon znáša zodpovednosť za to, ak sudca alebo prísediaci pri výkone súdnej moci porušia\nÚstavu Slovenskej republiky alebo iné právne predpisy nižšej právnej sily. Ústavný súd pritom už v\nskoršej judikatúre odmietol taký výklad, podľa ktorého by právo na zákonného sudcu zahŕňalo výlučne\nprávo na jedného zo sudcov senátu, ktorému vec bola pridelená. Logickým výkladom možno dospieť k\ntomu, že právo priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie je možné vnímať izolovane ako\nprávo na ,,zákonného predsedu senátu\"; naopak, v takomto prípade je potrebné pojem senát vnímať\nako súdne teleso zložené tak zo sudcu, ako aj členov senátu (prísediacich), čiže extenzívne. Zákonným\nsudcom je v kontexte uvedeného každý sudca a prísediaci pridelený do konkrétneho senátu. Člen\npríslušného senátu je zákonným sudcom strany konania bez ohľadu na to, či je predsedom senátu alebo\nsudcom spravodajcom, resp. predsedom senátu v tzv. senátnych veciach podľa § 237 ods. 3 písm. c)\nTrestného poriadku s poukazom na § 14 zákona č. 757/2004 Z. z. (primerane III. ÚS 212/2011 a III.\nÚS 31/2001).\nK zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie, by malo s\npoukazom na vyššie vyjadrené dochádzať len výnimočne a výlučne na základe zákona. Zákonným\nsudcom sa totiž stáva sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie; odňať vec jednému sudcovi\na prideliť ju inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených\npodmienok na odňatie veci. Zmena v zložení senátu sa môže týkať prísediaceho alebo aj predsedu\nsenátu. „Zmenou\" v uvedenom zmysle slova je aj zmena samosudcu. Aj v takomto prípade sa na\nzáklade súhlasu obžalovaného pripúšťa možnosť pokračovať v hlavnom pojednávaní. Iná výmena sudcu\nspravidla nepredstavuje zmenu v osobe sudcu, predsedu senátu alebo prísediaceho takú zmenu, ktorá\nby bola súladná so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky.\nDovolací súd, po preskúmaní obsahu spisu s poukazom na obvineným namietané nezákonné zloženie\nsenátu odvolacieho súdu vzhľadom na jeho člena JUDr. Ladislava Révesa, ktorý sa mal zúčastniť\nna rozhodovaní na súde nižšieho stupňa zistil, že 14. mája 2020 bolo odvolaciemu súdu predložené\nodvolanie obvineného (č. l. 287, 299-306, doplnenie odvolania č. l. 318-332 spisu), ktoré podal proti\n\nrozsudku súdu prvého stupňa, sp. zn. 34T/6/2018 z 10. februára 2020. Zo zápisnice o verejnom\nzasadnutí z 18. mája 2021 vyplýva, že odvolací súd o odvolaní obvineného rozhodoval v senáte 3To,\nktorý bol v zložení: predseda senátu JUDr. Rastislav Kresl a sudcovia JUDr. Katarína Stanislavská a\nJUDr. Ladislav Réves (č. l. 361 spisu). Obvinený v dovolaní namietal, že sudca JUDr. Ladislav Réves\nsa zúčastnil na rozhodovaní aj na súde nižšieho stupňa.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu spisu zistil, že obžaloba podaná prokurátorom\nna obvineného bola súdu prvého stupňa doručená 19. januára 2018 (č. l. 152 spisu) a bola podľa\npotvrdenia na č. l. 154 spisu pridelená sudcovi JUDr. Ladislavovi Révesovi pod sp. zn. 34T/6/2018.\nNásledne sudca JUDr. Ladislav Réves ako samosudca na hlavnom pojednávaní konanom 11. decembra\n2018 otvoril pojednávanie, vypočul obvineného, svedkyňu - poškodenú a vykonal aj ďalšie procesné\núkony (č. l. 234-241 spisu) a uznesením odročil hlavné pojednávanie na deň 14. mája 2019, na ktorom\nboli okrem iných procesných úkonov vypočutí dvaja znalci (č. l. 244 - 250 spisu). Následne bolo\nhlavné pojednávanie odročené na 28. mája 2019. Uvedený termín hlavného pojednávania bol z dôvodu\nochorenia zákonného sudcu zrušený 27. mája 2019 (č. l. 252 spisu). Dovolací súd zo spisu(č. l. 255)\nďalej zistil, že 1.7.2019 bol súdny spis pod sp. zn. 34T/6/2018 na podklade 1SprR/4/2019-T pridelený\nsudcovi JUDr. Dušanovi Szabóvi.\nDovolací súd zo zápisnice o verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trnave (č. l. 361 spisu) z 18. mája\n2021 ako aj z uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 2To/65/2020 z 18. mája 2021 zistil, že sudca\nJUDr. Ladislav Réves rozhodoval ako jeden z členov senátu o odvolaní obvineného.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že na súde prvého stupňa spočiatku konal a rozhodoval ako zákonný sudca\nJUDr. Ladislav Réves, ktorému bola trestná vec obvineného náhodným výberom pomocou technických\na programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená.\nNásledne však na odvolacom súde rozhodoval v tej istej trestnej veci sudca JUDr. Ladislav Réves o\nodvolaní obvineného podaného proti rozsudku súdu prvého stupňa ako člen senátu.\nPodľa § 31 ods. 4 prvá veta Trestného poriadku z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem\nvylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník\na súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa a naopak.\nDovolací súd musí vo vyššie uvedených súvislostiach konštatovať, že senát odvolacieho súdu dňa\n18. mája 2021 v trestnej veci obvineného vedenej pod sp. zn. 3To/65/2020 rozhodoval v nezákonnom\nzložení, keďže jeho členom bol sudca JUDr. Ladislav Réves, ktorý sa v predmetnej trestnej veci\nzúčastňoval na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, pričom uvedená skutočnosť je v súlade so\nzisteniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nNa základe uvedených úvah dospel dovolací súd k záveru, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.\nb) Trestného poriadku je naplnený.\nČo sa týka v poradí druhého dovolacieho dôvodu, ktorý obvinený namietol a to porušenie práva na\nobhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky má za to, že je nadbytočné a predčasné riešiť akékoľvek iné dovolacie námietky\nobvineného, pretože v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že odvolací súd rozhodoval o odvolaní\nobvinenéhov nezákonnom zložení. Zákonnosť zloženia senátu je jednou zo základných podmienok\nkonania a keďže predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu trpí nezákonnosťou zloženia senátu, je\npotrebné, aby na odvolacom súde najskôr došlo k jeho zákonnému zloženiu, ktorý bude následne\nkonať a rozhodovať o odvolaní obvineného. Ak by sa dovolací súd v súčasnom štádiu konania zaoberal\nakýmikoľvek inými dovolacími námietkami obvineného, zaviazal by tak svojím právnym názorom\nodvolací senát ktorý ešte len má vzniknúť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto so zreteľom na uvedené zistenia podľa § 386 ods. 1 Trestného\nporiadku vyslovil vo výroku tohto rozsudku porušenie zákona v neprospech obvineného, preto podľa\n§ 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/65/2020 z 18.\nmája 2021 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené\nrozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad,\na podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal odvolaciemu súdu, aby vec v potrebnom rozsahu\nopätovne prerokoval a rozhodol.\n\nPri opätovnom prerokovaní a rozhodnutí bude potrebné, aby sa odvolací súd dôsledne riadil vyššie\nvyjadreným právnym názorom dovolacieho súdu vo vzťahu k zákonnému zloženiu senátu.\nS ohľadom na uvedené bude odvolací súd povinný vykonať odvolacie konanie opätovne a to v zákonnom\nzložení senátu.\nRozhodnutie prijal senát dovolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}