{"guid": "0282f0d6-61c1-4ca8-bdf4-af4b41a74f46:b4a08b47-32ec-4ae5-879b-3954afa5985f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2019200151.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/84/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/84/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 7Sžsk/84/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:2019200151.1", "identifikacne_cislo": "2019200151", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4a08b47-32ec-4ae5-879b-3954afa5985f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2019200151.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2019200151.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2019200151.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/84/2020\n2019200151\n30. 06. 2021\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2021:2019200151.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nN. R., H.. XX. A.F. XXXX, C. O.. O. XX, R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul.\n29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 34452-2/2019-BA\nzo dňa 28. marca 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa\n04. júna 2020, č. k. 44Sa/11/2019-51, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 04. júna 2020, č. k.\n44Sa/11/2019-51 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) právoplatným rozsudkom č. k. 44Sa/11/2019-51 zo dňa\n04. júna 2020 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 34452-2/2019-BA zo dňa 28. marca 2019\n(ďalej len „rozhodnutie žalovanej“) a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-001709CA04/2019 zo dňa 15. januára 2019 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zamietla odvolanie žalobcu\na potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, ktorým táto vyslovila, že\nžalobcovi zanikol nárok na materské od 16. novembra 2018 a od 11. januára 2019 mu tento nárok\nopätovne vznikol.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava šetrením zistila,\nže od 16. novembra 2018 do 10. januára 2019 žalobca vykonával zárobkovú činnosť u zamestnávateľa\nDATALOGIC SLOVAKIA s.r.o. Zavar (ďalej len ,,zamestnávateľ“) v takmer nezmenenom časovom\nrozsahu ako pred uplatnením nároku na materské, pričom týždenný pracovný úväzok u nového\nzamestnávateľa bol mierne zvýšený. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca prestal od 16. novembra\n2018 do 10. januára 2019 poskytovať starostlivosť dieťaťu B. R., H.. XX. Z. XXXX, v takom rozsahu,\nako ju poskytovala jej matka pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti otca. Od 11. januára 2019 žalobca\nopäť začal spĺňať podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila\ntým, že jednou z podmienok na to, aby vznikol žalobcovi nárok na materské je podmienka prevzatia\ndieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu v zmysle § 49 ods. 1 zák.\nč. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“).\nSpravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol starať o\ndieťa a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú\n\nčasť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala matka. Tiež môže ísť o situáciu, že\notec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom\nrozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil\nnárok na materské. Žalovaná zistila, že žalobca v čase keď bol zamestnancom obchodnej spoločnosti\nDATALOGIC SLOVAKIA s.r.o. pracoval 40 hodín týždenne, 5 dní v týždni od pondelka do piatka v\nčase od 6,55 hod. do 15,25 hod. a preto dospela k záveru, že v tomto období nespĺňal podmienku\nstarostlivosti o dieťa, keďže pracoval na plný úväzok. Každý prípad vyžaduje individuálne posúdenie,\npričom sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a dbá sa na účel sledovaný zákonom.\nPokiaľ sa o dieťa naďalej stará matka dieťaťa a otec naďalej vykonáva pracovnú činnosť, nemožno\ntakúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí\ndieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného dôvodu nie je otec\ndieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s plným pracovným úväzkom, ako aj ak matka dieťaťa\nnaďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do svojej\nstarostlivosti.\n3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že žalobca na pojednávaní\nkonanom dňa 04. júna 2020 uviedol, že žalovaná nevykonala šetrenie ako a kto sa staral o maloletú,\npredtým ako sa zamestnal, neprešetrovala ani to, ako sa starala o dieťa manželka a ako sa staral on,\nresp. ako sa stará v súčasnej dobe. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní o. i. uviedla, že\nčas ktorý strávil v práci žalobca od 6,55 hod. do 15,25 hod. je takým výrazným časovým úsekom, ktorý\npoukazuje na to, že nie je splnená podmienka u žalobcu týkajúca sa starostlivosti o maloletú, pričom\npriznaním materského žalobcovi by nebol splnený kompenzačný účel uvedený v § 2 zák. č. 461/2003\nZ.z.\n4. Krajský súd uviedol, že je potrebné definovať pojem starostlivosť o dieťa, ktorý nie je v zák. č.\n461/2003 Z.z. definovaný. V bežnej praxi sa teda postupuje tak, že ak nejaký pojem v samotnom\nzákone nie je vysvetlený, použije sa vysvetlenie resp. definícia v inom zákone, ktorý takýto problém\nrieši. V tomto prípade ide o zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zák. č. 571/2009 Z.z.“), a to § 3 ods. 3 a § 3 ods. 4, kde ako riadna starostlivosť\nje uvedená starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického a psychického vývinu\ndieťaťa, najmä primeraná výživa, hygiena a výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok\ndieťaťa podľa osobitného predpisu, pričom podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za\nsplnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou\nfyzickou osobou alebo právnickou osobou. Z tejto definícii starostlivosti vyplýva, že zákon počíta aj\ns tým, že okrem osobne poskytovanej riadnej starostlivosti je možné starostlivosť o dieťa zabezpečiť\ninou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou, t. j. podmienka starostlivosti je splnená aj vtedy, ak\nje dieťa počas pracovného dňa v zariadení v jasliach, v škôlke a to na celý deň alebo sa o dieťa\nstará opatrovateľka na živnosť alebo napr. iná dospelá osoba, napr. stará mama, príbuzný, suseda a\npod. Krajský súd preto považoval za nesprávny názor žalovanej, že musí ísť o osobnú starostlivosť,\npretože riadna starostlivosť o dieťa nie je podmienená skutočnosťou, že oprávnená osoba, ktorá poberá\nrodičovský príspevok nesmie pracovať. Táto podmienka v zák. č. 571/2009 Z.z., ktorá bola zakotvená do\nkonca roku 2010, bola novelou č. 513/2010 Z.z. zo zákona vypustená. Rodič tak má nárok na rodičovský\npríspevok aj v prípade, že pracuje, bez ohľadu na výšku príjmu z tejto zárobkovej činnosti a bez ohľadu\nna výšku pracovného úväzku.\n5. Podľa názoru krajského súdu žalovaná mala priznať nárok na materské aj otcovi, ktorý po dohode s\nmatkou dieťaťa prevezme dieťa do starostlivosti a v tomto čase bude na inú pracovnú zmluvu pracovať.\nTakýmto postupom totiž ani otec ani matka neporušujú podmienku riadnej starostlivosti o dieťa.\n6. Krajský súd poukázal na to, že podmienky pre priznanie materského upravuje zák. č. 461/2003 Z.z.\nProblém nastáva len pri skúmaní podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti od matky. Žalovaná\ndeklaruje, že každý prípad je posudzovaný individuálne. Problém pri splnení podmienky starostlivosti o\ndieťa nastáva predovšetkým vtedy, keď otec popri poberaní materského pracuje. Práve v tejto situácii\nzatiaľ nie sú písomne, jasne zadefinované kritériá žalovanej pri posudzovaní splnenia podmienok\nstarostlivosti o dieťa. Otázne je to, či je v kompetencii žalovanej takéto pravidlá určovať, pokiaľ nie sú\nurčené v zákone a teda či neprekračuje rámec zákona. Zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý upravuje materské,\nnič také ako počet hodín pracovnej činnosti popri materskom, práce z domu, samostatnú pracovnú\n\nčinnosť ani nič obdobné neupravuje. Platí obmedzenie, že ak otec chce poberať materské, nesmie\npracovať na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, z ktorej sa odvíja materské.\n7. Žalobca okrem iného namietal aj nedostatočne zistený skutkový stav, pričom túto námietku považoval\nkrajský súd za dôvodnú, pretože žalovaná dostatočným spôsobom nepreverila do akej miery došlo\nk prevzatiu maloletého dieťaťa do opatery žalobcu od matky dieťaťa, a to s prihliadnutím na jeho\nnámietku, že má upravený pracovný čas. Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán v nedostatočnej\nmiere zabezpečili dôkazy, ktoré by preukazovali či žalobca skutočne prevzal maloletú dcéru do svojej\nstarostlivosti, a to napr. šetrením v domácnosti žalobcu.\n8. Krajský súd považoval za dôvodnú aj námietku zákazu diskriminácie. Uviedol, že Ústava SR garantuje\nrovnosť ľudí v ich dôstojnosti, v ich právach. Princíp rovnosti sa premieta i do obsahu pravidla, že\nzákonné obmedzenie základných práv a slobôd musí platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú\nzakotvené podmienky. Štát síce môže formou zákona poskytnúť určitej skupine ľudí viac výhod než\ninej, avšak nemôže tak urobiť ľubovoľne, musí rešpektovať obsah ústavy, jej zmysel ako aj princíp\ndemokratickej spoločnosti a zároveň prvok odlišnosti musí uplatniť vo vzťahoch k všetkým prípadom\nspĺňajúcim ustanovené podmienky. Princíp rovnosti sa musí pri výkone verejnej moci presadzovať\nvždy. Ide o kogentné pravidlo, ktoré znamená, že v objektívne rovnakých situáciách rozhodovacia\nčinnosť verejnej správy nevykazuje rozdielnosť. Cieľom princípu rovnosti je predchádzať nerovnakému\nzaobchádzaniu s osobami a súčasne zabezpečiť, aby sa s osobami nachádzajúcimi sa v tej istej\nskutkovej a právnej situácii zaobchádzalo rovnako resp. obdobne. Princíp rovnosti úzko súvisí s\nprincípom legitímneho očakávania, ktorý má však špeciálnejší charakter. Spojitosť týchto princípov je\ndaná tým, že porušenie princípu legitímneho očakávania má za následok porušenie princípu rovnosti\nosôb pred zákonom.\n9. Podstata princípu legitímneho očakávania sa vo sfére verejnej správy prejavuje tak, že budúce\nsprávanie orgánu verejnej správy v konkrétnej veci musí byť vzhľadom na platnú právnu úpravu a\njeho predchádzajúce konanie, predvídateľné. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že pokiaľ v danom\nprípade je umožnené zo strany správneho orgánu vykladať starostlivosť o dieťa zo strany matky, ktorá\nmá nárok na materské tak, že táto matka môže počas poberania materskej pracovať, resp. toto dieťa\nmôže umiestňovať na čas dňa do predškolského zariadenia, resp. o toto dieťa sa môže starať iná osoba,\nmusí byť tento princíp dodržaný aj pri otcoch, inak by išlo o diskrimináciu pohlaví s výkladom tejto\notázky. Krajský súd v tejto súvislosti zdôraznil, že pokiaľ má otec dieťaťa, ktorý požiadal o materské,\nuzatvorenú s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti a žalovaná svoje rozhodnutie,\nktorým zamieta nárok otca o materské odôvodňuje tým, že nebolo preukázané, že otec dieťaťa dieťa\ndo starostlivosti prevzal, musí žalovaná vykonať všetky potrebné šetrenia v súvislosti s vyriešením\notázky, v akom rozsahu poskytovala matka dieťaťa starostlivosť pred uzatvorením tejto dohody a či otec\ndieťaťa poskytuje starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako matka. V opačnom prípade dochádza k\nnerovnakému zaobchádzaniu osôb rôzneho pohlavia a teda je porušený princíp rovnosti.\n10. Pri posudzovaní možností žalobcu poskytovať dieťaťu starostlivosť zodpovedajúcu podmienkam\nposkytovania materského je pritom rozsah pracovnej činnosti žalobcu a počet pracovných hodín v\njednotlivých mesiacoch strávených na pracovisku potrebné posudzovať v súvislosti s rozsahom jeho\nstarostlivosti, ktorý správny orgán nenaznačil a ktorý vzhľadom na pripustenie možnosti vykonávania\npracovnej činnosti poberateľom dávky, ale aj vzhľadom na starostlivosť druhého z rodičov, zjavne nie\nje absolútnym, teda predstavujúcim 24 hodín denne. Pokiaľ žalovaná konštatuje, že žalobca nesplnil\npodmienky § 49 zák. č. 461/2003 Z.z., musí vychádzať pri rozhodovaní z obsahu tohto ustanovenia,\nv ktorom absentuje argumentácia žalovanej resp. prvostupňového správneho orgánu, že otec dieťaťa\nnie je považovaný za iného poistenca, keďže bolo preukázané, že vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej\ndosahuje príjem v porovnateľnej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie.\nUstanovenie § 49 zák. č. 461/2003 Z.z. nerieši podmienku, že otec dieťaťa nemôže počas poberania\nmaterského pracovať a dosahovať rovnaký príjem z tohto pracovného pomeru. Keďže § 49 zák. č.\n461/2003 Z.z. je jediným ustanovením, na ktoré prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní\npoukázal, považoval krajský súd rozhodnutie oboch správnych orgánov za nezákonné.\n11. Rozhodnutie žalovanej neposkytuje odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s nárokom\nžalobcu na materskú a je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v súvislosti s preferovaním\nnesprávneho zistenia o vykonaní práce v rovnakom rozsahu ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky,\n\nbez zohľadnenia obmedzeného výkonu pracovnej činnosti žalobcu a vychádza zo skutkového stavu,\nktorý nebol dostatočne zistený.\n12. K stanoviskám, na ktoré poukazovala žalovaná, t.j. stanovisko Národného strediska pre ľudské práva\na stanovisko Generálnej prokuratúry SR z 01. apríla 2019, krajský súd uviedol, že ide o stanoviská, ktoré\nnie sú pre krajský súd právne záväzné a nemajú oporu v rozhodovacej činnosti súdov.\n13. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnému\nžalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko na pojednávaní uviedol, že si trovy konania\nneuplatňuje.\nII.\nKasačná sťažnosť\n14. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g)\nSSP kasačnú sťažnosť. Uviedla, že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu a trvá na tom, že nie\nje dôvod analogickej aplikácie pri pojmoch „starostlivosť” použitom v zák. č. 461/2003 Z.z. a „riadna\nstarostlivosť” definovanom v zák. č. 571/2009 Z.z., t. j. v inom právnom predpise s rovnakou právnou\nsilou, ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Ak by bol chcel\nzákonodarca, aby sa uplatnila aj na účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti, ktorá je\npoužitá v inom osobitnom predpise, bol by to do zák. č. 461/2003 Z.z. uviedol tak, ako je to uvedené pri\nosobnom rozsahu dôchodkového poistenia - § 15 od. 1 písm. c) a d), nakoľko iba v tomto ustanovení\nsa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v § 15 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. je definovaná riadna\nstarostlivosť len na účely § 15 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., a to ako riadna starostlivosť podľa osobitného\npredpisu, ktorým je zák. č. 571/2009 Z.z.\n15. Žalovaná poukázala na zásadný rozdiel medzi rodičovským príspevkom, nárok na ktorý je v zák.\nč. 571/2009 Z.z. podmienený zabezpečením riadnej starostlivosti o dieťa a materským, nárok na ktoré\nje v zák. č. 461/2003 Z.z. podmienený prevzatím dieťaťa do starostlivosti a starostlivosťou o toto dieťa.\nRodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou. Jeho účel je vyjadrený v § 1 ods. 2 zák. č. 571/2009\nZ.z., t. j. štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Poskytuje\nsa všetkým rodičom v rovnakej sume na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rodičom sa pritom\nnevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto dávku; rodič môže vykonávať zárobkovú\nčinnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský\npríspevok ani na jeho výšku. Naproti tomu, materské je nemocenskou dávkou poskytovanou zo systému\nsociálneho poistenia, konkrétne z nemocenského poistenia, ktorého účel je vyjadrený v § 2 písm. a) zák.\nč. 461/2003 Z.z. - zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku\ndočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Materské je opakujúca sa peňažná dávka,\nktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca\ndieťaťa. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov v\nčase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo\na po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú príjem.\n16. Zák. č. 461/2003 Z.z. uvádza, že nárok na materské má iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do\nstarostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará. V § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. je uvedené, že ak\nsa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na\nmaterské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v\nstarostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov,\nsa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. Zák. č. 461/2003 Z.z. jednoznačne\nvyžaduje osobnú starostlivosť. Uvedený právny predpis neuvádza, že podmienka starostlivosti o dieťa\nsa považuje za splnenú aj v prípade zabezpečenia starostlivosti inou osobou ani nepoužíva pojem\nriadna starostlivosť. Je zrejmé, že na účely nároku na materské je nevyhnutné, aby starostlivosť dieťaťu\nposkytovala osoba, ktorá ho do svojej starostlivosti prevzala. Formulácia slov uvedených v prvej vete §\n49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.: ,,Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa\nstará...” neumožňuje iný logický ani gramatický výklad ako ten, že zákonodarca mal na mysli osobnú\nstarostlivosť o dieťa. Ak by mal zákonodarca v úmysle umožniť poberanie materského aj osobám, ktoré\nstarostlivosť o dieťa zabezpečia inou fyzickou alebo právnickou osobou, prvá veta § 49 ods. 1 zák. č.\n461/2003 Z.z. by bola formulovaná nasledovne: „Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a\n\nktorý zabezpečil starostlivosť o toto dieťa“, prípadne by znela: „Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do\nstarostlivosti a ktorý sa o toto dieťa riadne stará..“ s odvolaním na zák. č. 571/2009 Z.z. V tom prípade by\nnemalo opodstatnenie ustanovenie § 51 zák. č. 461/2003 Z.z. o zániku nároku na materské v prípade,\nak dieťa prevezme do starostlivosti iná fyzická alebo právnická osoba, prípadne by bolo irelevantné\nustanovenie § 48 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa podmienka starostlivosti o narodené\ndieťa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho\nzariadenia.\n17. Žalovaná zdôraznila, že žalobca k 01. novembru 2018, od ktorého si uplatnil nárok na materské,\nvšetky podmienky nároku na materské splnil, a nárok na materské mu bol právoplatným rozhodnutím\nprvostupňového orgánu č. 200-031913-CA04/2018 zo dňa 11. decembra 2018 priznaný, na základe\nčoho mu bolo materské vyplácané. Dňa 15. januára 2019 bolo vydané napadnuté prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, že podľa § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. žalobcovi zanikol\nnárok na materské od 16. novembra 2018 a od 11. januára 2019 mu nárok na materské opätovne\nvznikol. Prvostupňový orgán mal za preukázané, že žalobca od 01. novembra 2018 prevzal starostlivosť\no mal. dieťa, pričom mal k dispozícii rodičovskú dohodu zo dňa 10. októbra 2018, pracovnú zmluvu zo\ndňa 29. septembra 2017 uzatvorenú medzi obchodnou spoločnosťou Johns Manville Slovakia, a.s. a\nžalobcom, z tohto zamestnania došlo k uplatneniu nároku na materské, a tiež mu boli známe údaje z\nvlastnej činnosti. Zo zabezpečených dôkazov bolo zrejmé, že žalobca u zamestnávateľa Johns Manville\nSlovakia, a.s. pracoval od 01. októbra 2017 ako ťahač vlákna, s miestom výkonu práce: Johns Manville\nSlovakia, a.s., Strojárenská 1, Trnava, s dohodnutým pracovným časom, ktorý upravujú § 85 až § 99\nZákonníka práce a Podniková kolektívna zmluva alebo Kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ak boli\nuzatvorené, v prípade ak neboli uzatvorené, pracovný čas zamestnanca je 37,5 h týždenne.\n18. Matka dieťaťa naposledy vykonávala zárobkovú činnosť v období od 02. septembra 2010 do 07.\nmája 2015, kedy bola povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti Štimar,\nspol. s.r.o., v období od 08. mája 2016 bola evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do šiestich rokov\nveku, tzv. poistenec štátu. Od 01. novembra 2018 začal žalobca čerpať rodičovskú dovolenku, t. j.\nprerušil pracovnú činnosť, pričom k 01. novembru 2018 mu netrval žiaden iný právny vzťah, ktorý by mu\nzakladal právo na príjem. Naplnil tak rodičovskú dohodu a od 01. novembra 2018 prevzal starostlivosť\no dieťa. Dňa 16. novembra 2018 žalobcovi vznikol nový pracovný pomer s obchodnou spoločnosťou\nDATALOGIC SLOVAKIA, s.r.o., s ktorou sa dohodol na pracovnom pomere na dobu určitú do 29. apríla\n2019, na druhu práce skladník, mieste výkonu práce v Zavare, hrubej mesačnej mzde vo výške 750,Eur, hrubom mesačnom bonuse vo výške 100,- Eur, rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase 40 hodín\ntýždenne na 5 pracovných dní v týždni. Tieto skutočnosti sú preukázané pracovnou zmluvou zo dňa\n16. novembra 2018 uzatvorenou medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou DATALOGIC SLOVAKIA,\ns.r.o. Uvedený zamestnávateľ potvrdil, že pracovný čas žalobcu bol 40 hodín týždenne, a že pracoval\nod pondelka do piatka v čase od 06,55 h. do 15,25 h. Z údajov vykázaných uvedeným zamestnávateľom\nďalej bolo zrejmé, že žalobca bol uňho v pracovnom pomere do 10. januára 2019, pričom dosiahol\nvymeriavacie základy za 15 dní mesiaca november 2018 vo výške 430,55 Eur, za 31 dní mesiaca\ndecember 2018 vo výške 861,84 Eur a za 8 dní mesiaca január 2019 (2 dni čerpal pracovné voľno) vo\nvýške 185,46 Eur. V čase trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa DATALOGIC SLOVAKIA, s.r.o.\nmala maloletá B. R. 2,5 roka.\n19. Z vyššie uvedených skutkových okolností je nereálne, aby v časovom období, keď žalobca vykonával\nprácu u zamestnávateľa DATALOGIC SLOVAKIA, s.r.o., sa staral o maloletú tak, že by jej zabezpečoval\nvšetky životné potreby ako ich zabezpečovala matka pred 01. novembrom 2018, resp. žalobca v období\nod 01. do 15. novembra 2018, resp. aj následne po 10. januári 2019, v čase nevykonávania práce a\nčerpania rodičovskej dovolenky. Žalobca strávil 8,5 hodiny denne mimo domácnosti bez času na dopravu\ndo a zo zamestnania. Tieto časové úseky, kedy sa žalobca nemôže o dieťa starať, musia byť nevyhnutne\nvykrývané starostlivosťou inej osoby. Nemožno preto konštatovať, že by v tomto období bola starostlivosť\no dieťa zabezpečovaná zo strany žalobcu v plnom rozsahu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v\nčase výkonu pracovnej činnosti žalobca nemohol zabezpečovať starostlivosť fyzicky, t. j. starať sa o\ndieťa. Ide o tak výrazný časový úsek dňa, ktorý žalobca nemôže riešiť prenechávaním dieťaťa iným\nosobám, pretože v takom prípade ide o obchádzanie jeho zákonnej povinnosti starať sa o dieťa, ktorú\nmá on a nie tretie osoby. V období od 16. novembra 2018 do 10. januára 2019 jednoznačne nemožno\nhovoriť o splnení podmienky osobnej starostlivosti zo strany žalobcu. V tomto období žalobca trávil čas\ns dieťaťom v rovnakom obmedzenom rozsahu ako pred 01. novembrom 2018, kedy vykonával prácu u\n\nzamestnávateľa Johns Manville Slovakia, a.s. V oboch prípadoch vykonávania práce išlo o prácu na plný\npracovný úväzok s takmer totožným počtom hodín strávených každý týždeň v práci, preto je irelevantná\nnámietka žalobcu týkajúca sa úpravy rozsahu pracovného času. Rovnako je právne irelevantné, aké\npríjmy dosahoval u zamestnávateľa Johns Marwille Slovakia, a.s. a aké u zamestnávateľa DATALOGIC\nSLOVAKIA, s.r.o. Žalobca uzavrel nový pracovný pomer dobrovoľne a akceptoval pracovné podmienky,\nvrátane výšky mzdy, akú bude za neskrátený pracovný úväzok dosahovať. Nemožno konštatovať, že\nžalobca sa v období od 16. novembra 2018 do 10. januára 2019 staral o dieťa s takým dôsledkom, ako\nto predpokladá zák. č. 461/2003 Z.z. Zistené skutočnosti dostatočne preukazujú, že žalobca sa prestal\nstarať o dieťa od 16. novembra 2018 z dôvodu vzniku pracovného pomeru na plný úväzok a výkonu\npráce v tomto pracovnom pomere, a pokračoval v starostlivosti o dieťa od 11. januára 2019, po zániku\ntohto pracovného pomeru, a teda v danom prípade došlo k naplneniu dikcie § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003\nZ.z. Žalovaná mala za to, že v predmetnom prípade bol dostatočne zistený skutkový stav veci, ktorý plne\nodôvodňoval rozhodnúť podľa § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o zániku nároku žalobcu na materské\nod 16. novembra 2018 a jeho opätovnom vzniku od 11. januára 2019.\n20. Žalovaná k bodu 21 napadnutého rozsudku, v ktorom krajský súd uviedol, že ako dôvodná sa\njaví námietka zákazu diskriminácie, uviedla, že má povinnosť dbať na to, aby prostriedky základného\nfondu nemocenského poistenia boli vynakladané účelne, a pri výklade zákona musí postupovať tak,\naby nepoprela jeho zmysel a účel, súčasne musí prihliadať aj na dobré mravy a spravodlivosť. Každý\njeden prípad si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností, preto aj\ndva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu môžu byt' vyhodnotené rozdielne. Účel je vyjadrený\nv § 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia\ninému poistencovi, t. j. otcovi dieťaťa, je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej\ndošlo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku a následného poskytovania\nstarostlivosti tomuto dieťaťu.\n21. K účelu materského poskytovaného z nemocenského poistenia žalovaná uviedla, že ustanovenie\n§ 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. bolo novelizované zák. č. 543/2010 Z.z. s účinnosťou zmeny dňa\n01. januára 2011. Novelou zák. č. 461/2003 Z.z. došlo k predĺženiu obdobia poskytovania materského.\nZároveň došlo k zmene vo vzťahu k maximálnej hranici veku dieťaťa pri materskom inému poistencovi. V\nprípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si sami iní poistenci určujú dátum poistnej\nudalosti, t.j. dátum prevzatia dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa otec dieťaťa dostáva do výnimočnej\nsituácie v porovnaní s matkou dieťaťa uplatňujúcou si nárok na materské, ktorej dátum predpokladaného\npôrodu určuje lekár, a ktorej nárok na materské vzniká najneskôr od začiatku šiesteho týždňa pred\nlekárom určeným dňom. Matka dieťaťa tak má nárok na materské už pred pôrodom, pričom čerpanie\nmaterského je limitované v zásade 34 týždňami od vzniku nároku na materské. Iný poistenec, t.j. otec\ndieťaťa uplatňujúci si nárok na materské má určitú výhodu v porovnaní s matkou dieťaťa, nakoľko si môže\ndopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské, dátum uplatnenia\nnároku na materské závisí len od jeho vôle, resp. od dohody s matkou dieťaťa, a pritom má možnosť\nčerpať materské až do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Naproti tomu matke dieťaťa sa poskytuje\nmaterské v období pred pôrodom a v období po pôrode, celkovo spravidla 34 týždňov, t. j. v období\njej pokročilého štádia tehotenstva a prvých mesiacov života narodeného dieťaťa, preto prípady, kedy\nmatka dieťaťa počas tohto obdobia vykonáva prácu a z tohto dôvodu zabezpečí starostlivosť o dieťa\ninou osobou, sú ojedinelé. Žalovaná aj tieto prípady posudzuje v súlade s príslušnými ustanoveniami\nzák. č. 461/2003 Z.z. a v súlade s jeho zmyslom a účelom.\n22. Podľa názoru žalovanej napadnuté rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Rozhodnutia\nvychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, sú dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, a\nteda preskúmateľné, pričom zároveň odkázala na právnu argumentáciu uvedenú v týchto rozhodnutiach,\nako aj vo vyjadrení k žalobe a v duplike. V obdobných prípadoch bolo proti uvedenému postupu žalovanej\npodaných niekoľko žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej, konania ktoré prebiehajú\nna rôznych krajských súdoch Slovenskej republiky. K dňu podania kasačnej sťažnosti bolo krajskými\nsúdmi (okrem tejto veci) rozhodnuté v 31 obdobných veciach, pričom v 26-tich z nich bola žaloba ako\nnedôvodná zamietnutá.\n23. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n24. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa s rozsudkom krajského súdu stotožnil. Uviedol,\nže žalovaná dostatočným spôsobom nepreverila, do akej miery došlo k prevzatiu maloletého dieťaťa do\nopatery žalobcu od matky dieťaťa, a to s prihliadnutím na jeho námietku ohľadom úpravy pracovného\nčasu, ktorý bol prispôsobený tak, aby trávil s dieťaťom viac času každé popoludnie, cez víkendy a cez\nsviatky, nakoľko predtým pracoval v nepretržitej prevádzke. Krajský súd uviedol, že pokiaľ žalovaná\nsvoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že nebolo preukázané, že otec dieťaťa do starostlivosti dieťa\nprevzal, musia byť vykonané všetky potrebné šetrenia v súvislosti s vyriešením otázky, v akom rozsahu\nposkytovala matka dieťaťa starostlivosť pred uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti a\nči otec dieťaťa poskytuje starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako matka. Žalovaná skúmala len to,\nči a kedy matka dieťaťa vykonávala zárobkovú činnosť a nepreskúmala, či sa matka celodenne starala\nlen o dieťa, o domácnosť alebo venovala svoj voľný čas záľubám. Žalobca svoj voľný čas využil na prácu\na to, že dieťa je s jedným, druhým, alebo obomi rodičmi naraz považuje za normálne fungovanie rodiny.\n25. Žalovaná uviedla, že v zák. č. 461/2003 Z.z. je jednoznačné, že formuláciou „Iný poistenec, ktorý\nprevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará.“ sa myslí osobná starostlivosť. Nakoľko\nzákon nedefinuje, či sa má jednať o osobnú celodennú a nepretržitú starostlivosť, toto tvrdenie je\nbezpredmetné, pretože žiadny rodič nie je s dieťaťom nepretržite.\n26. K tvrdeniam krajského súdu vo vzťahu k dôvodnosti námietky zákazu diskriminácie žalovaná\npoukázala na to, že prípady kedy matka počas materskej dovolenky pracovala sú ojedinelé. Napriek\ntomu však u týchto matiek žalovaná neskúmala, kde a s kým je dieťa počas práce a rovnako\naž do polovice roku 2018 túto skutočnosť nezisťovala ani u pracujúcich otcov. Žalovaná uviedla,\nže účel nemocenskej dávky materského, je vyjadrený v § 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z., a to\nzabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej\nneschopnosti, tehotenstva a materstva. Materské je opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu\nalebo plat, resp. stratu príjmu, počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca\ndieťaťa, pričom žalobca ju viac krát upozornil na fakt, že jeho mzda počas rodičovskej dovolenky výrazne\nklesla, skutočnosť ktorú nebrala do úvahy.\n27. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaná ku dňu 16. novembra 2018 mu prestala vyplácať materské,\npričom rozhodnutie o zániku nároku na materské vystavila až po viacerých urgenciách z jeho strany, a\nto dňa 15. januára 2019, t. j. po uplynutí 60 dňovej zákonnej lehoty na rozhodnutie v predmetnej veci.\n28. Žalovaná v kasačnej sťažnosti poukázala na 31 rozhodnutí v obdobných veciach na krajských\nsúdoch Slovenskej republiky, z ktorých bola v 26-tich prípadoch žaloba ako nedôvodná zamietnutá,\navšak týmto tvrdením priamo odporuje svojmu výkladu v rozhodnutiach o nepriznaní nároku na\nmaterské, kde viackrát poukazovala na to, že každý jeden prípad musí byť posudzovaný individuálne.\nIV.\nPrávne posúdenie veci kasačným súdom\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodala sťažovateľka včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.\n30. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 30. júna 2021 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n31. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n\n32. Podľa § 461 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o\nzrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo\nkonanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n33. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské\npoistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie\npríjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n34. Podľa § 30 zák. č. 461/2003 Z.z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n35. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý\nsa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28\ntýždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej\nstarostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,\nktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské\n37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia\ntroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol\nnemocensky poistený najmenej 270 dní.\n36. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2018 iný poistenec,\nktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí\nšiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.\n37. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2019, iný poistenec,\nktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí\nšiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.\n38. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo\nprávnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o\ndieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia\ndieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku\nna materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.\n39. Podľa § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je\njeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a\nopätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec\nprestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.\n40. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za dni.\n41. Podľa § 52 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len\njednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1\npočas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.\n42. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z\nkaždého nemocenského poistenia.\n43. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 571/2009 Z.z. rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát\nprispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.\n44. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak\na) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a\n\nb) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je\nosobou podľa osobitného predpisu.\n45. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 571/2009 Z.z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť\nposkytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä\nprimeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok\ndieťaťa podľa osobitného predpisu.\n46. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 571/2009 Z.z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za\nsplnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou\nfyzickou osobou alebo právnickou osobou.\n47. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie\nžalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi zanikol nárok na\nmaterské od 16. novembra 2018 a od 11. januára 2019 mu nárok na materské opätovne vznikol.\n48. Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že žalobca si žiadosťou uplatnil nárok\nna materské v súvislosti s prevzatím mal. dieťaťa do starostlivosti odo dňa 01. novembra 2018.\nSpornou nebola ani skutočnosť o uzavretí dohody medzi rodičmi o prevzatí starostlivosti o dieťa do\nstarostlivosti otca zo dňa 10. októbra 2018, v ktorej žalobca prehlásil, že mal. dieťa preberá odo dňa\n01. novembra 2018 do svojej starostlivosti. Sporným rovnako medzi účastníkmi konania nebolo ani\nuzatvorenie pracovnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou DATALOGIC SLOVAKIA s.r.o., v ktorej\nje ako druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma uvedené: „Skladník“, miesto výkonu práce je v\nsídle zamestnávateľa v Zavare, deň nástupu do práce je 16. novembra 2018, pracovný pomer bol\nuzatvorený na dobu určitú od 16.11.2018 do 29.04.2019, pracovný čas bol rozvrhnutý rovnomerne\nv rozsahu 40 hodín týždenne. Spornou bola medzi účastníkmi skutočnosť či žalobca splnil jednu zo\nzákonných podmienok na priznanie materského, a to či zamestnanie žalobcu na plný pracovný úväzok\nv zmysle predmetnej pracovnej zmluvy malo za následok vznik podmienok, ktoré objektívne vylúčili\nprevzatie starostlivosti o mal. dieťa.\n49. Žalovaná žalobcovi nepriznala nárok na uplatnenú nemocenskú dávku dôvodiac najmä dvoma\nskutočnosťami, a to nesplnením podmienky reálneho prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom podľa\nust. § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. a zároveň nesplnením podmienky naplnenia\nkompenzačného účelu predmetnej nemocenskej dávky, predpokladaného ust. § 2 písm. a) zák. č.\n461/2003 Z.z.\n50. Podľa názoru kasačného súdu žalovaná posúdila zákonné podmienky pre priznanie uplatneného\nnároku na materské v súlade s požiadavkou zák. č. 461/2003 Z. z. na kumulatívne splnenie podmienok\npodľa § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 2 písm. a) zák. č. 461/2003\nZ.z. Žalovaná v predmetnej veci vychádzala zo skutočného stavu veci, keď z administratívneho spisu\nžalovanej vyplýva, že vykonala dôkazy potrebné na objasnenie veci.\n51. Podstatou dávky nemocenského poistenia, ktorou je materské, je umožniť tehotnej žene pripraviť sa\nna narodenie dieťaťa a po jeho narodení starať sa o neho, a to počas materskej dovolenky. Ustanovenie\n§ 49 zák. č. 461/2003 Z.z. vytvára podmienky pre starostlivosť o dieťa aj pre iných poistencov, ktorým\nprostredníctvom dávky materského zabezpečuje príjem a kompenzuje jeho stratu počas rodičovskej\ndovolenky za splnenia zákonom stanovených podmienok. Zákon č. 461/2003 Z.z. nedefinuje, čo\nkonkrétne znamená prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o dieťa. Je ale logický a účelu\nzák. č. 461/2003 Z.z., ako aj účelu materského ako dávky nemocenského poistenia, zodpovedajúci\nzáver žalovanej, že iný poistenec, v tomto prípade otec, by mal prevziať tú starostlivosť, resp. časť\nstarostlivosti, ktorú realizovala matka. Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v\ndôsledku materstva alebo prevzatia dieťaťa do starostlivosti poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo\nlen obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. Iba formálne prevzatie\ndieťaťa otcom v zmysle uzatvorenej dohody rodičov, bez reálneho naplnenia jej obsahu, nezodpovedá\núčelu materskej dávky. Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je v zák. č. 461/2003 Z.z. definovaný,\nnemožno vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, a to z\ndôvodu, že rodičovský príspevok je dávka iného charakteru. Rodičovský príspevok je štátnou sociálnou\ndávkou upravenou v osobitnom zákone, ktorou štát prispieva všetkým rodičom v rovnakej sume bez\n\nohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. Naproti tomu účelom materského nie je zvýšiť príjem rodiny,\nale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa. Skutočnosť, že\nzákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa, vyplýva aj z § 51 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003\nZ.z., ktorý viaže zánik nároku na materské práve na dôvod, že sa poistenec prestal starať o dieťa.\nZ tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá sa prestala starať o dieťa z iného dôvodu\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, musí byť len poistenec, teda ten, kto poberá materské ako\ndávku z nemocenského poistenia, čo v konečnom dôsledku znamená, že práve táto osoba sa predtým\nmusela o dieťa starať. V prípade, ak by sa nevyžadovala skutočná starostlivosť o dieťa poistencom a\npostačovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov zániku nároku na materské by\nnedávalo zmysel. Kasačný súd zastáva právny názor, že ust. § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. priamo\nnadväzuje na dikciu ust. § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do\nstarostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať.\n52. Pri posudzovaní možností žalobcu poskytovať mal. dieťaťu starostlivosť zodpovedajúcu\npodmienkam poskytovania materského je potrebné rozsah pracovnej činnosti žalobcu a počet\npracovných hodín v jednotlivých mesiacoch strávených na pracovisku posudzovať v súvislosti s\nrozsahom jeho starostlivosti, ktorý vzhľadom na pripustenie možnosti vykonávania pracovnej činnosti\npoberateľom dávky, ale aj vzhľadom na starostlivosť druhého z rodičov, nie je absolútnym, teda\npredstavujúcim 24 hodín denne. Žalovaná dopytom na zamestnávateľa žalobcu zistila, že žalobcov\npracovný čas bol 40 hod. týždenne, pričom pracoval pondelok až piatok v čase od 6,55 hod. do 15,25\nhod. Za tohto stavu nemožno prisvedčiť tvrdeniu krajského súdu, že žalovaná dostatočným spôsobom\nnepreverila do akej miery došlo k prevzatiu maloletého dieťaťa do opatery žalobcu od matky dieťaťa.\n53. Kasačný súd má za to, že žalovaná ohľadom skutkového záveru o fiktívnosti deklarovaného prevzatia\nstarostlivosti o dieťa žalobcom a o fiktívnosti jej následného poskytovania dospela na základe dostatočne\nzisteného skutočného stavu veci. Pri jeho vyhodnotení vychádzala nielen z obsahu predloženej\npracovnej zmluvy, ale vykonala dopyt na zamestnávateľa žalobcu za účelom zistenia, či bola predmetná\ndohoda rodičov realizovateľná, keď bolo zrejmé, že žalobca nevykonával prácu len na čiastočný úväzok\na túto prácu vykonával v Zavare, a teda nemohol mal. dieťaťu starostlivosť poskytovať.\n54. K definícii pojmu starostlivosť a k výkladu tohto pojmu v zmysle zák. č. 571/2009 Z. z. kasačný\nsúd uvádza, že pojem riadna starostlivosť zavedený zák. č. 571/2009 Z.z., umožňujúci zabezpečenie\nstarostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského\npríspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie\nvšak vyššie vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne\ndávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej\núpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca.\nTieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má\nsvoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon, používajúci pojem starostlivosť.\nZákon č. 461/2003 Z.z. má rovnakú právnu silu ako zák. č. 571/2009 Z.z., ktorý je špeciálnym\nprávnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje\nvzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav.\nVzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zák. č. 571/2009 Z.z.,\nresp. iného špeciálneho predpisu na materské. Analogické použitie pojmu riadna starostlivosť podľa\nzák. č. 571/2009 Z.z. aj pre účely sociálneho poistenia je možné len čo do obsahu tohto pojmu, ktorý\nje vysvetlený v § 3 ods. 3 zák. č. 571/2009 Z.z. Tým je však možnosť analógie vyčerpaná. Ostatné\npodmienky, akou je aj spôsob, ktorým sa samotná starostlivosť o dieťa zabezpečuje, je možné aplikovať\nlen pre účely zák. č. 571/2009 Z.z. Nemožno opomenúť ani odlišnú formuláciu podmienok pre priznanie\ntýchto rôznych dávok. Zatiaľ čo zák. č. 571/2009 Z.z. používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj\niný spôsob obstarania, zadováženia starostlivosti, § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. pracuje s pojmom\n„prevezme“ (nepoužíva pojem zabezpečuje). Vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom za okolností,\nktoré existujú v danom prípade, pojem starostlivosť treba vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre\nodkázanosť dieťaťa je povinný poskytovať rodič dieťaťa, spravidla matka dieťaťa. Otec dieťaťa ako iný\npoistenec potom už len preberá starostlivosti od matky, ktorá sa začala starať o dieťa v bezprostrednej\nsúvislosti s jeho narodením. Z povahy tejto povinnosti vyplýva, že sa jedná o starostlivosť matky o\nnovonarodené dieťa, ktoré je odkázané na osobnú a celodennú starostlivosť svojich rodičov, resp. aspoň\njedného z nich. V duchu tohto výkladu iný poistenec preberá starostlivosť a vstupuje do nej v rovnakom\nrozsahu ako ju poskytovala matka dieťaťa. O tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za\n\npodmienky prevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti a následného poskytovania osobnej starostlivosti,\nsvedčí aj znenie § 51 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré prevzatie starostlivosti od poistenca inou fyzickou\nalebo právnickou osobou, resp. ukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské.\n55. Podľa záverov kasačného súdu, na rozdiel od názoru krajského súdu, nemožno v danom prípade\nhovoriť o diskriminácii, nakoľko sa jedná o postup, ktorý je súladný so zákonom, pričom antidiskriminačná\nžaloba je ako samostatný typ žaloby upravená v zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Kasačný\nsúd tiež v danej súvislosti uvádza, že len z dôvodu v minulosti vydávaných rozhodnutí s určitým právnym\nposúdením, nie je možné v budúcnosti vydať rozhodnutie len s totožným právnym posúdením. Takto\nponímaný princíp právnej istoty by sa stal neželaným činiteľom, ktorý by brzdil potrebný vývoj právnych\nnázorov. K diskriminácii z dôvodu pohlavia, pokiaľ je umožnené matkám počas poberania materského\npracovať, kasačný súd poukazuje na to, že priznanie materskej dávky nie je naviazané na pohlavie\nžiadateľa, ale na splnenie zákonných podmienok. Pri priznaní materského nie je rozhodujúce, či ide\no otca alebo matku dieťaťa, teda o muža alebo ženu. Rozhodujúce je splnenie podmienok nároku na\nmaterskú dávku v zmysle zákona o sociálnom poistení, ktoré je potrebné posudzovať v každom prípade\nindividuálne.\n56. V zmysle uvedeného mal kasačný súd za to, že žalovaná správne dospela k záveru, že v danom\nprípade od nástupu žalobcu do pracovného pomeru nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa\nzo strany otca dieťaťa. Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade v priebehu rodičovskej dovolenky riadne\npracoval v hlavnom pracovnom pomere na neskrátený týždenný pracovný čas, potom nie je možné\nkonštatovať, že by sa staral o dieťa tak ako to predpokladá zák. č. 461/2003 Z.z., teda osobne, čoho\ndôsledkom by bola strata alebo zníženie jeho príjmu.\n57. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu\npostupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude\npovinnosťou krajského súdu preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím\nna právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Zároveň je krajský súd\nviazaný právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí (§ 469 SSP).\n58. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 SSP).\n59. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}