{"guid": "06c5d4fe-075a-4d20-aa90-8ab13805dbeb:6041dc0a-9451-478f-a828-d980dea19f08", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2019200148.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/52/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/52/2020 z 26. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. 7Sžsk/52/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:2019200148.1", "identifikacne_cislo": "2019200148", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6041dc0a-9451-478f-a828-d980dea19f08", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2019200148.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2019200148.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2019200148.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/52/2020\n2019200148\n26. 05. 2021\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2021:2019200148.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nG. F., nar. XX. F. XXXX, bytom T.. L. XXXX/XA, O., právne zast. Odborovým zväzom KOVO, so sídlom\nMiletičova 24, Bratislava, IČO: 30 804 078, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul.\n29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 33358-2/2019-BA\nzo dňa 26. marca 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa\n16. decembra 2019, č.k. 43Sa/9/2019-101, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa\n16. decembra 2019, č.k. 43Sa/9/2019-101, z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) právoplatným rozsudkom č.k. 43Sa/9/2019-101 zo\ndňa 16. decembra 2019 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej\nč. 33358-2/2019-BA zo dňa 26. marca 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“), ako aj rozhodnutia\nSociálnej poisťovne, pobočky Senica č. 200-000639-CA04/2019 zo dňa 08. januára 2019 (ďalej\nlen ,,prvostupňové rozhodnutie“). Predmetným rozhodnutím žalovaná zmenila výrok prvostupňového\nrozhodnutia tak, že slová „v období od 16. októbra 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“\nnahradila slovami ,,... ktorý si uplatnil od 16. októbra 2018“, pričom v ostatnom odvolanie žalobcu\nzamietla a prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na materské, potvrdila.\n2. Krajský súd uviedol, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval,\nže žalobca si uplatnil nárok na materské ako iný poistenec na základe predloženej žiadosti o\nmaterské č. B 1097931 z dôvodu starostlivosti o maloletého syna F. F., nar. X. Z. XXXX z poistného\nvzťahu zamestnanca zamestnávateľa Schaeffler Skalica, spol. s.r.o., Skalica (ďalej len ,,zamestnávateľ\nžalobcu“), ktorý trvá od 01. októbra 2004 a súbežne v období od 16. októbra 2018 do 29. apríla 2019 (28\ntýždňov) žalobcovi trvalo povinné nemocenské poistenie zamestnanca u toho istého zamestnávateľa,\nna základe vzniku nového pracovného pomeru, ktorý bol uzatvorený presne na obdobie poskytnutej\nrodičovskej dovolenky. V rozhodnutí žalovaná uviedla, že v prípade žalobcu ide o účelové konanie,\ns cieľom dosiahnuť finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku, pričom žalobca\n\nuzatvorením novej pracovnej zmluvy so zamestnávateľom dosiahol, že hoci naďalej aj po 15. októbri\n2018 vykonáva pracovnú činnosť pre zamestnávateľa, za ktorú dosahuje príjem, podmienka absencie\npríjmu ustanovená v § 30 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) je splnená. Žalobca z pôvodného pracovného pomeru nastúpil na\nrodičovskú dovolenku, avšak nedošlo k prerušeniu výkonu práce žalobcom za účelom prevzatia dieťaťa\ndo starostlivosti. Za tohto stavu považovali správne orgány prevzatie dieťaťa do starostlivosti žalobcom\nza formálne, ktoré bolo deklarované predloženou rodičovskou dohodou, pričom matka dieťaťa sa do\npracovného procesu nevrátila.\n3. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho\nvýplatu žiadosťou o materské ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 16.\noktóbra 2018, z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Schaeffler Skalica, spol. s.r.o., pričom\npredloženou dohodou o prevzatí dieťaťa do starostlivosti uzatvorenou medzi ním a matkou dieťaťa dňa\n24. októbra 2018 deklaroval, že od 16. októbra 2018 preberá do starostlivosti dieťa F. F.. Krajský súd\nzistil, že nový pracovný pomer zamestnávateľa žalobcovi vznikol dňa 16. októbra 2018, t.j. v deň zhodný\ns dňom uplatnenia nároku na materské, resp. začiatku čerpania rodičovskej dovolenky z pôvodného\npracovného pomeru, ktorý trval do 29. apríla 2019, t.j. 28 týždňov, čo zodpovedá dĺžke obdobia\nposkytovania materského inému poistencovi. Bolo nepochybné, že nový pracovný pomer žalobca\nvykonával v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovný pomer predchádzajúci, t.j.\n37,5 hodín týždenne, a dosahoval príjem porovnateľnej výške, aký dosahoval z pracovnej činnosti\nzakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil.\n4. Krajský súd poukázal na to, že sporným medzi účastníkmi konania bolo splnenie zákonných\npodmienok na priznanie materského ako nemocenskej dávky inému poistencovi - otcovi dieťaťa. Žalobca\nnamietal, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila, pokiaľ svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že\ndôvodom nepriznania nároku na materské bolo nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti\na poskytovania starostlivosti maloletému ustanovenej v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z.,\npričom zdôraznil, že žiadny právny predpis nedefinuje, čo sa rozumie pod poskytovaním starostlivosti\ndieťaťu otcom dieťaťa, na čo nadväzuje skutočnosť, že žiadny právny predpis nepriznáva žalovanej\nprávomoc skúmať, či dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti je reálna a zodpovedá správaniu sa\nrodičov, keďže nie je definované, čo sa rozumie pod pojmom poskytovanie starostlivosti dieťaťu otcom\ndieťaťa. Žalobca tiež tvrdil, že maloletému od 16. októbra 2018 poskytoval riadnu starostlivosť, a to aj\nnapriek tomu, že mu týmto dňom vznikol druhý pracovný pomer.\n5. Krajský súd zdôraznil, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je\nkompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku zákonom\npredvídaných životných situácií. Na vznik nároku na materské je potrebné splnenie všeobecných\npodmienok stanovených v § 30 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorými sú existencia nemocenského poistenia,\nresp. plynutie ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, t.j. v prípade materského\ninému poistencovi ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti a súčasne absencia zdaniteľného príjmu\nzo závislej činnosti zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ uplatňuje nárok na materské v\nobdobí starostlivosti o dieťa. Súčasne je nevyhnutné splniť osobitné podmienky stanovené v § 49 zák.\nč. 461/2003 Z.z., ktorými sú prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou a zároveň\nstarostlivosť otcom dieťaťa, vek dieťaťa, najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred dňom prevzatia\ndieťaťa do starostlivosti, uplynutie šiestich týždňov odo dňa jeho pôrodu a nepoberanie materského\nalebo rodičovského príspevku matkou. Úmyslom zákonodarcu bolo odškodňovať iba skutočné, nie\nformálne prevzatie starostlivosti o dieťa a s tým spojené skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu\npriamo osobou uplatňujúcou si z dôvodu jej poskytovania s tým spojený nárok na materské. Uvedená\npožiadavka vyplýva z § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti\no dieťa z iných ako zdravotných dôvodov, spája zánik nárok na materské, a to dňom ukončenia\nstarostlivosti o dieťa. V tejto súvislosti krajský súd zdôraznil, že právna úprava predpokladá stratu\npríjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Ide o situáciu, že poistenec prevezme dieťa do\nstarostlivosti s následkom ušlého príjmu z tej závislej činnosti, ktorá zakladá nemocenské poistenia, z\nktorého bol uplatnený nárok na materské. Preto odporuje zmyslu a účelu zákona, aby bolo poskytnuté\nmaterské počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, ak otec\ndieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti, naďalej vykonáva závislú činnosť v podstate\nza tých istých pracovných podmienok, ktoré vylučujú, aby mohol poskytovať starostlivosť dieťaťu, čo je\naj prípad žalobcu.\n\n6. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalobca si nárok na materské uplatnil od 16.\noktóbra 2018 z nového pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého 16. októbra 2018, kedy začal čerpať\nrodičovskú dovolenku a od tohto dňa súčasne pokračoval vo výkone práce pre svojho zamestnávateľa,\nu ktorého je povinne nemocensky poistený od 01. októbra 2004, pričom tento poistný vzťah trvá a\nsúbežne od 16.10.2018 do 29.04.2019 (28 týždňov) žalobcovi trvalo povinné nemocenské poistenie\nzamestnanca u toho istého zamestnávateľa, a to na základe vzniku nového pracovného pomeru.\nKrajský súd konštatoval, že 16. októbra 2018 žalobcovi vznikol nový pracovný pomer k tomu\nistému zamestnávateľovi, s ktorým mal dojednané v podstate rovnaké pracovné podmienky, aké v\npredchádzajúcom pracovnoprávnom vzťahu (37,5 hodín týždenne) a dosahoval príjem v porovnateľnej\nvýške, akú dosahoval z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na\nmaterské uplatnil.\n7. Z vyššie uvedeného mal krajský súd preukázané, že dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t.j.\n16. októbra 2018, žalobca formálne vykázal splnenie podmienok podľa § 30 a § 49 zák. č. 461/2003\nZ.z. na priznanie nároku na materské. Podľa názoru krajského súdu takáto situácia, t.j. formálne\nuzavretie nového pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa a za tých istých podmienok,\nnemôže naplniť tzv. dohodu rodičov o prevzatí maloletého do starostlivosti otca zo dňa 24. októbra\n2018, nakoľko u žalobcu nedošlo k zmene jeho životnej situácie, ktorá by si vyžadovala kompenzáciu\npríjmu. U žalobcu nedošlo ani k strate príjmu zo zárobkovej činnosti, pretože naďalej vykonáva v\npodstate rovnakú pracovnú činnosť ako predtým a dokonca u toho istého zamestnávateľa. Za tohto stavu\npreto bolo možné konštatovať, že v prípade žalobcu došlo len k formálnemu nástupu na rodičovskú\ndovolenku a tiež k formálnemu prevzatiu dieťaťa do jeho starostlivosti. Krajský súd mal za to, že\nžalovaná vyvodila správny záver, pokiaľ konštatovala, že na splnenie podmienky nároku na materské\nmusí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo vyplýva z § 51 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré\nrieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa\npoistenec prestal o dieťa starať. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe\ndohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, tak § 51 zák. č. 461/2003\nZ.z. by nespĺňal logické opodstatnenie. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného\nposkytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. je splnená\nvtedy, ak otec dieťaťa fakticky, nielen formálne, prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide\no situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby\nsa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Taktiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa\naj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z\nhľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na\nmaterské. Krajský súd zdôraznil, že výkon zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku\nna materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby\nza ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno však akceptovať len\nformálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti, a preto žalovaná musí skúmať, či tomu tak je alebo nie,\npričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca na zabezpečovanie\nstarostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania\nskutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne a\nv súlade so zákonom. Jednoznačne účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je\nkompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných\nsituácií. Zákonodarca však predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti,\nz čoho teda možno usudzovať, že účelom poskytnutia poistného plnenia, po predchádzajúcom platení\npoistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti, v súvislosti s čím má ušlý príjem.\nV predmetnej veci bolo nepochybné, že žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec\nzamestnávateľa Schaeffler Skalica, spol. s.r.o. od 01. októbra 2004. Následne 16. októbra 2018 u tohto\nistého zamestnávateľa uzatvoril nový pracovný pomer a súčasne požiadal o materské s tým, že podľa\npotvrdenia zamestnávateľa rodičovská dovolenka mu bola poskytnutá od 16.10.2018 do 29.04.2019.\nZnamená to, že žalobca ako poistenec popri pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské,\nuzatvoril s tým istým zamestnávateľom nový pracovný vzťah, na rovnakú pracovnú činnosť, pri rovnakom\npracovnom čase, s rovnakým miestom výkonu práce a rovnakej mzde.\n8. K rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8Sa/6/2009 zo dňa 25. júla 2019, na ktorý poukázal\nžalobca, krajský súd uviedol, že tento nemožno aplikovať na predmetnú vec, pretože išlo o rozdielnu\nskutkovú situáciu. V prípade rozhodnutia Krajského súdu v Prešove poistenec uzavrel pracovnú zmluvu\n\ns iným zamestnávateľom, než s tým, u ktorého začal čerpať rodičovskú dovolenku a z ktorého si uplatnil\nnárok na materské. Taktiež tento súd prihliadol na skutočnosť, že poistenec určité dni vykonával prácu\nz domu, pričom v danom prípade žalobca uzavrel pracovnú zmluvu s tým istým zamestnávateľom, a\nto odo dňa, kedy si uplatnil aj nárok na materské, t.j. od 16. októbra 2018 a síce žalobca pokračoval\nvo výkone práce na základe novej pracovnej zmluvy, avšak za tých istých podmienok ako mal uzavretý\npracovný pomer u toho istého zamestnávateľa.\n9. Krajský súd skonštatoval, že v predmetnej veci nedošlo k zmene životnej situácie žalobcu, čo\npredpokladá zák. č. 461/2003 Z.z. pre kompenzovanie zníženého príjmu, ale žalobca naďalej pracuje u\ntoho istého zamestnávateľa a dosahuje porovnateľný príjem. Žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej\nčinnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Stalo sa tak len\nformálnym nástupom na rodičovskú dovolenku, a tiež formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Ide\no kvázy „prerušený“ ten istý pracovný pomer rodičovskou dovolenkou, ktorá v skutočnosti ňou nie je, ak\nžiadateľ vykonáva tú istú prácu u toho istého zamestnávateľa. Žalobca formálne urobil úkon nástupu na\nrodičovskú dovolenku v pôvodnom pracovnom pomere a uzatvoril nový pracovný pomer, čím evidentne\nobchádza zákon.\n10. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania\nnepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy trovy možné priznať len výnimočne, pričom súd takéto dôvody\nv danom prípade nevzhliadol.\nII.\nKasačná sťažnosť\n11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť dôvodiac, že krajský súd\nnevychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, nakoľko § 30, § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. d)\nzák. č. 461/2003 Z.z., ktoré boli aplikované na spornú situáciu, boli nesprávne interpretované.\n12. V zmysle § 30, § 49 ods. 2 písm. d), § 58 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. a § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003\nZ.z. v znení účinnom do 31.12.2018 je potrebné pre vznik nároku na materské splniť okrem všeobecných\npodmienok stanovených v § 30 zák. č. 461/2003 Z.z. aj osobitné podmienky stanovené v § 49 zák. č.\n461/2003 Z.z. Krajský súd mal za to, že žalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti\na to z dôvodu, že odporuje zmyslu a účelu zák. č. 461/2003 Z.z., aby bolo poskytnuté materské\npočas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, ak otec dieťaťa, ktorý\ndeklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej vykonáva závislú činnosť v podstate za tých istých\npracovných podmienok, ktoré vylučujú, aby mohol poskytovať starostlivosť dieťaťu. Žalobca s uvedeným\nnázorom nesúhlasil a mal za to, že krajský súd nevyvodil správny záver zo zisteného skutkového stavu,\nčím nesprávne právne posúdil vznik nároku na materské, keďže žalobca preukázateľne splnil všetky\npodmienky, ktoré zakladajú vznik nároku na materské v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z.\n13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa žalovanej, ako aj podľa krajského súdu\nnevznikol žalobcovi nárok na materské z dôvodu, že vykonával závislú prácu na základe druhého\npracovného pomeru. Formálne uzavretie nového pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa\na za tých istých podmienok nemôže podľa krajského súdu naplniť dohodu rodičov o prevzatí dieťaťa\ndo starostlivosti otca, nakoľko u žalobcu nedošlo k zmene životnej situácie, ktorá by si vyžadovala\nkompenzáciu príjmu. Krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že výkon zárobkovej činnosti\nv zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné\npodmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich splnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu\nstarostlivosť. Úmyslom zákonodarcu bolo podľa krajského súdu odškodňovať iba skutočné poskytovanie\nstarostlivosti dieťaťu priamo osobou uplatňujúcou si z dôvodu jej poskytovania s tým spojený nárok na\nmaterské. Krajský súd mal za to, že žalobca nesplnil osobitnú podmienku vzniku nároku na materské,\na to podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, keďže\nmal uzatvorený ďalší pracovný pomer a z toho dôvodu žalobu zamietol. S právnym posúdením a\nodôvodnením krajského súdu žalobca nesúhlasil a mal za to, že krajský súd po preskúmaní veci\ntúto nesprávne právne posúdil z dôvodu, že zák. č. 461/2003 Z.z. stanovuje podmienky, ktoré je\npoistenec povinný splniť na vznik nároku na materské. V § 49 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. sú\nexplicitne stanovené osobitné podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre vznik nároku na\nmaterské. Žalobca preukázateľne splnil všetky podmienky, ktoré stanovuje zák. č. 461/2003 Z.z., a to\n\naj podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovanie adekvátnej starostlivosti dieťaťu otcom\ndieťaťa. Legálnu definíciu pojmu starostlivosť o dieťa, resp. prevzatie dieťaťa do starostlivosti otcom\ndieťaťa neobsahuje žiadny právny predpis a preto nie je jednoznačné, či má otec dieťaťa poskytovať\ndieťaťu adekvátnu starostlivosť 24 hodín denne, alebo na čo presne má otec dieťaťa dbať, aby bolo\nmožné konštatovať pre účely tejto nemocenskej dávky, že svojmu dieťaťu poskytuje riadnu starostlivosť.\n14. Krajský súd v napadnutom rozsudku tvrdil, že o skutočné poskytovanie starostlivosti ide v prípade,\nak túto starostlivosť poskytuje priamo osoba, ktorá si nárok na materské uplatňuje. V takomto prípade\nby sa tak starostlivosťou rozumela priama starostlivosť o dieťa poskytovaná 24 hodín denne, čo žalobca\npovažoval za absurdné. Na druhej strane však krajský súd uviedol, že výkon zárobkovej činnosti nie\nje v zásade prekážkou vzniku nároku na materské otcovi dieťaťa, čo sa vylučuje s predchádzajúcim\ntvrdením. V prípade, ak by poistenec vykonával akúkoľvek zárobkovú činnosť, automaticky by nemohol\nposkytovať starostlivosť dieťaťu 24 hodín denne. Naviac v prípade, ak by bolo úmyslom zákonodarcu\nposkytovať materské iba otcom, ktorí poskytujú starostlivosť dieťaťu osobne bez pomoci inej osoby,\nzakomponoval by túto podmienku ako podmienku pre vznik nároku na materské do zák. č. 461/2003 Z.z.\nKeďže tak neurobil, bolo povinnosťou žalovanej priznať žalobcovi materské v zmysle zák. č. 461/2003\nZ.z. účinnom v čase podania žiadosti o túto nemocenskú dávku. Z tohto dôvodu je potrebné pri naplnení\npodmienky starostlivosti o dieťa pre vznik nároku na materské analogicky aplikovať zák. č. 571/2009\nZ.z. o rodičovskom príspevku, ktorý v § 3 ods. 3 definuje riadnu starostlivosť o dieťa a zároveň hovorí,\nže podmienka riadnej starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu\nstarostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.\n15. Žalobca sa o svoje dieťa riadne staral a kládol dôraz na výživu, hygienu a výživu dieťaťa a\nrovnako dodržiaval jeho preventívne zdravotné prehliadky. Žalovaná, ako aj krajský súd konštatovali,\nže žalobca nezabezpečoval riadnu starostlivosť dieťaťu, avšak neuviedli, na základe akých skutočností,\ndôkazov, či šetrení dospeli k tomuto záveru. O tom, či poistenec zabezpečuje riadnu starostlivosť svojmu\ndieťaťu, môže rozhodnúť len orgán, ktorý je na to oprávnený v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Doposiaľ však neexistuje žiadne rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu, ktorým by\nbola akokoľvek spochybnená poskytovaná starostlivosť žalobcom dieťaťu, ktoré žalobca prevzal po\ndohode s matkou do svojej starostlivosti, v dôsledku čoho je preukázané, že žalobca sa o svoje dieťa\nriadne staral a splnil tak všetky podmienky potrebné na vznik nároku na materské.\n16. Žalobca uviedol, že žalovaná nárok na materské otcom nepriznáva účelovo vzhľadom na nápor\nžiadostí o materské zo strany otcov, ale predovšetkým z dôvodu, že si dovolia popri poberaní materskej\ndávky a popri starostlivosti o dieťa zabezpečiť svoju rodinu\na zlepšiť podmienky príjmom\nz iného pracovného pomeru. Pritom túto možnosť pripúšťa tak Zákonník práce, ktorý umožňuje mať\ndohodnutých súbežne viac pracovných pomerov nielen\nk viacerým zamestnávateľom, ale\naj k tomu istému, ako aj zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý stanovuje, že nároky z každého nemocenského\npoistenia sa posudzujú samostatne. Napriek uvedenému si žalovaná, ako aj krajský súd, svojvoľne\nkonštruovali podmienky ohľadne nároku na materskú dávku žalobcu, resp. súvisiace s priznaním nároku\nna materské. Tento výklad nemá oporu v zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaná si na nepráve, resp. na tom, čo\nvôbec nemá oporu v právnej úprave obsiahnutej v zák. č. 461/2003 Z.z., stavia ako orgán verejnej správy\nprávo. Organizačné zložky žalovanej ako orgány verejnej správy, vychádzajúc zo znenia čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, sú povinné postupovať spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Zo žiadneho\nustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. nevyplýva, že iný poistenec, ktorý si uplatnil nárok na materské z\ntitulu starostlivosti o dieťa z jedného poistného vzťahu, nemôže popri starostlivosti o dieťa vykonávať\nzárobkovú činnosť v inom poistnom vzťahu, ktorá mu zakladá povinnú účasť na inom nemocenskom\npoistení. Ak si krajský súd vykladal tieto ustanovenia rovnako ako žalovaná, ide o svojvôľu pri aplikácii\npráva a porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n17. V prípade uzatvorenia druhého pracovného pomeru, ktorý zakladá iné nemocenské poistenie,\nmá žalobca za to, že tento druhý pracovný pomer nemala žalovaná posudzovať na účely nároku na\nmaterskú dávku z toho poistného vzťahu, z ktorého si žalobca uplatnil nárok na materské, a to z\ndôvodu, že zák. č. 461/2003 Z.z. hovorí v § 58 ods. 1, že „Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje\nsamostatne z každého nemocenského poistenia.” Skutočnosť, že žalobca uzatvoril druhý pracovný\npomer, nemá na vznik nároku na materské a rovnako tiež na výkon riadnej starostlivosti o dieťa žiadny\nvplyv, keďže § 58 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. hovorí, že nemocenská dávka sa má vždy posudzovať\nsamostatne. Toto ustanovenie predpokladá existenciu viacero nemocenských poistení, čiže možnosť\n\nzamestnanca uzatvoriť viacero pracovných pomerov nielen k rôznym zamestnávateľom, ale aj k tomu\nistému pri dodržaní podmienok stanovených v § 50 Zákonníka práce a rovnako zák. č. 461/2003\nZ.z. uzatvorenie druhého pracovného pomeru, ktorý zakladá iné, t.j. druhé nemocenské poistenie,\nnepovažuje za skutočnosť, ktorá má mať vplyv na vznik nároku na materské. Z uvedeného vyplýva, že\nv prípade, ak zamestnancovi vznikne nárok na nemocenskú dávku, žalovaná je oprávnená posudzovať\ntúto dávku iba z nemocenského poistenia z jedného pracovného pomeru a nie súbežne z dvoch alebo\nviacerých pracovných pomerov, čo v tomto prípade žalovaná porušila. Rovnako pochybil aj krajský súd,\nktorý rozhodnutie žalovanej, ako aj postup, ktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal, preskúmaval.\nAj v prípade vzniku nároku na nemocenskú dávku, ktorú si poistenec uplatní z nemocenského poistenia\nz jedného pracovného pomeru, nemá žalovaná oprávnenie vylučovať nárok na túto dávku z dôvodu\ndruhého pracovného pomeru, ktorý zakladá druhé nemocenské poistenie, z ktorého sa nároky posudzujú\nsamostatne a nezávisle od druhého. Právne predpisy nebránia zamestnancovi, ak sa stane dočasne\npráceneschopným poberať nemocenskú dávku len z jedného nemocenského poistenia z jedného\npracovného pomeru a v druhom zamestnaní pokračovať a vykonávať závislú prácu.\n18. Zák. č. 461/2003 Z.z. stanovuje podmienky vzniku nároku na materské, ktoré ak sú splnené, je\nžalovaná povinná žalobcovi vzniknutý nárok priznať. Žalobca jednoznačne stanovené podmienky splnil,\nvrátane podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti dieťaťu, vzhľadom na\nčo mu nárok na materské mal byť priznaný. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne\ninterpretoval a následne nesprávne aplikoval § 58 ods. 1, § 49 a § 30 zák. č. 461/2003 Z.z., čoho\ndôsledkom je nepriznanie materskej dávky žalobcovi, na ktorú mu vznikol nárok.\n19. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa\n16. decembra 2019, č.k. 43Sa/9/2019-101, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n20. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa s napadnutým rozsudkom krajského súdu\nstotožnila.\n21. Zák. č. 461/2003 Z.z. v § 49 ods. 1 uvádza, že nárok na materské má iný poistenec, ktorý prevzal\ndieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará. Keďže uvedený právny predpis ďalej neuvádza,\nže túto starostlivosť je možné poskytovať aj inou osobou je zrejmé, že na účely nároku na materské\nje nevyhnutné, aby starostlivosť dieťaťu poskytovala osoba, ktorá ho do svojej starostlivosti prevzala.\nFormulácia slov uvedených v prvej vete § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. neumožňuje iný logický\nani gramatický výklad ako ten, že zákonodarca mal na mysli osobnú starostlivosť o dieťa. Ak by mal\nzákonodarca v úmysle umožniť poberanie materského aj osobám, ktoré starostlivosť o dieťa zabezpečia\ninou fyzickou alebo právnickou osobou, prvá veta § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. by bola formulovaná\nnasledovne: „Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý zabezpečil starostlivosť o toto\ndieťa.“, prípadne by znela: „Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa\nriadne stará...” s odvolaním na zák. č. 571/2009 Z.z. Taktiež by v tomto prípade boli irelevantné § 51 a\n§ 48 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.\n22. Žalovaná posudzovala splnenie podmienok nároku na materské z nemocenského poistenia žalobcu\ntrvajúceho od 01. októbra 2004, t.j. v súlade s § 58 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.\n543/2010 Z.z. a predmetný nárok neposudzovala z dvoch pracovných pomerov, ako sa domnieval\nžalobca.\n23. Skutočnosť, že žalobca uzatvoril s tým istým zamestnávateľom od 16. októbra 2018, t.j. odo dňa\nuplatnenia nároku na materské, druhý pracovný pomer a v tomto naďalej vykonával prácu v rovnakom\nrozsahu z hľadiska pracovného času ako v pracovnom pomere trvajúcom od 01. októbra 2004 (37,5\nhodín týždenne) a dosahoval príjem v porovnateľnej výške, bolo potrebné zohľadniť pri posúdení\nsplnenia podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a starostlivosti o toto dieťa. Bolo povinnosťou\nžalovanej skúmať, či k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti došlo len formálne, a či rovnako formálne došlo\nk nástupu na rodičovskú dovolenku u uvedeného zamestnávateľa.\n\n24. V rámci posudzovania nároku na nemocenskú dávku je úlohou žalovanej tiež sledovať aj znaky\nsvedčiace o zneužívaní systému sociálneho poistenia, resp. obchádzaní zák. č. 461/2003 Z.z., a teda,\nči splnenie podmienok nároku na materské nie je žiadateľom o dávku len simulované, a či pracovná\nzaťaženosť súvisiaca s dosahovaním príjmu z iného poistného vzťahu nemá zásadný vplyv na to, či iný\npoistenec reálne zvládne poskytovať dieťaťu starostlivosť vyžadovanú zák. č. 461/2003 Z.z.\n25. Žalovaná sa stotožnila s názorom krajského súdu, že v prípade žalobcu nedochádza k naplneniu\nkompenzačného účelu nemocenského poistenia, v jeho prípade ide len o formálny nástup na rodičovskú\ndovolenku a o formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti, ide o kvázi „prerušený“ ten istý pracovný\npomer rodičovskou dovolenkou, ktorá v skutočnosti ňou nie je, úkon, ktorý žalobca urobil len formálne,\nčím evidentne obchádza zákon.\n26. Zabezpečené dôkazy preukazujú, že žalobca podmienku prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti\nustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 nesplnil\na splnenie tejto podmienky len predstieral. Žalobca síce uzavrel s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí\ndieťaťa do starostlivosti, ktorú vyžaduje zák. č. 461/2003 Z.z., avšak z okolností prípadu je zrejmé, že\nskutočné správanie sa rodičov tejto dohode nezodpovedalo.\n27. Žalovaná z uvedených dôvodov navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu v súlade s\n§ 461 SSP zamietol.\nIV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti žalobcu nemožno priznať úspech.\n29. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 26. mája 2021 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n30. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n31. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n32. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské\npoistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie\npríjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n33. Podľa § 30 zák. č. 461/2003 Z.z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n34. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý\nsa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28\ntýždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej\nstarostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,\nktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské\n37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia\n\ntroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol\nnemocensky poistený najmenej 270 dní.\n35. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je\notec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka\nnepoberá materské alebo rodičovský príspevok.\n36. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo\nprávnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o\ndieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia\ndieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku\nna materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.\n37. Podľa § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je\njeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a\nopätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec\nprestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.\n38. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za dni.\n39. Podľa § 52 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len\njednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1\npočas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.\n40. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z\nkaždého nemocenského poistenia.\n41. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním\nrozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné\npodklady na rozhodnutie.\n42. Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\n43. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 571/2009 Z.z. rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát\nprispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.\n44. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak\na) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a\nb) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len \"pobyt\") alebo je\nosobou podľa osobitného predpisu.\n45. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 571/2009 Z.z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť\nposkytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä\nprimeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok\ndieťaťa podľa osobitného predpisu.\n46. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 571/2009 Z.z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za\nsplnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou\nfyzickou osobou alebo právnickou osobou.\n47. S právnym záverom krajského súdu sa kasačný súd stotožnil vychádzajúc zo skutkového stavu,\nktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd.\n\n48. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie\nžalobcu, potvrdila prvostupňové rozhodnutie a súčasne vykonala opravu výrokovej časti prvostupňového\nrozhodnutia, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na materské od 16. októbra 2018.\n49. Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že žalobca si žiadosťou zo dňa 24. októbra\n2018 uplatnil nárok na materské v súvislosti s prevzatím mal. dieťaťa do starostlivosti. Spornou nebola\nani skutočnosť o uzavretí dohody medzi rodičmi o prevzatí starostlivosti o dieťa do starostlivosti otca\nzo dňa 24. októbra 2018 odo dňa 16. októbra 2018. Spornou rovnako tak nebola ani skutočnosť,\nže žalobca uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou Schaeffler Skalica, spol. s.r.o., v ktorej je ako\ndruh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma uvedené: \"TL. Vedúci tímu\", miesto výkonu práce je u\nzamestnávateľa v jeho sídle v Skalici, deň nástupu do práce je 16. október 2018. Spornou bola medzi\núčastníkmi skutočnosť, či žalobca splnil jednu zo zákonných podmienok na priznanie materského, a\nto, či zamestnanie žalobcu na plný pracovný úväzok v zmysle predmetnej pracovnej zmluvy, malo za\nnásledok vznik podmienok, ktoré objektívne vylúčili prevzatie starostlivosti o mal. dieťa.\n50. Žalovaná žalobcovi nepriznala nárok na uplatnenú nemocenskú dávku dôvodiac najmä dvoma\nskutočnosťami, a to nesplnením podmienky reálneho prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom podľa\n§ 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2009 Z.z., ako aj podmienky naplnenia kompenzačného účelu\npredmetnej nemocenskej dávky predpokladaného § 2 písm. a) zák. č. 461/2009 Z.z.\n51. Podľa názoru kasačného súdu žalovaná posúdila zákonné podmienky na priznanie uplatneného\nnároku na materské v súlade s požiadavkou zák. č. 461/2003 Z.z. na kumulatívne splnenie podmienok\npodľa § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaná\nv predmetnej veci vychádzala zo skutočného stavu veci, keď z administratívneho spisu vyplýva, že\nvykonala dôkazy potrebné na objasnenie veci.\n52. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zák. č. 461/2003 Z.z.\nposkytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, nahrádzajúcu\nmzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa.\nNemocenská dávka plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, resp. u iného poistenca v\ndôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej\nčinnosti z tohto dôvodu. Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku\nmaterstva alebo prevzatia dieťaťa do starostlivosti poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len\nobmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. Iba formálne prevzatie\ndieťaťa otcom v zmysle uzatvorenej dohody rodičov, bez reálneho naplnenia jej obsahu, nezodpovedá\núčelu materskej dávky. Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je v zák. č. 461/2003 Z.z. definovaný,\nnemožno vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, a to z\ndôvodu, že rodičovský príspevok je dávka iného charakteru. Rodičovský príspevok je štátnou sociálnou\ndávkou upravenou v osobitnom zákone, ktorou štát prispieva všetkým rodičom v rovnakej sume bez\nohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. Naproti tomu účelom materského nie je zvýšiť príjem rodiny,\nale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa. Skutočnosť, že\nzákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa, vyplýva aj z § 51 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003\nZ.z., ktorý viaže zánik nároku na materské práve na dôvod, že sa poistenec prestal starať o dieťa.\nZ tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá sa prestala starať o dieťa z iného dôvodu\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, musí byť len poistenec, teda ten, kto poberá materské ako\ndávku z nemocenského poistenia, čo v konečnom dôsledku znamená, že práve táto osoba sa predtým\nmusela o dieťa starať. V prípade, ak by sa nevyžadovala skutočná starostlivosť o dieťa poistencom\na postačovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov zániku nároku na materské\nby nedávalo zmysel. Podľa názoru kasačného súdu táto osoba, t. j. otec, je pri výkone starostlivosti\no dieťa nezastupiteľná. Kasačný súd zastáva právny názor, že § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.\npriamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do\nstarostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať.\n53. Z tohto dôvodu žalovaná správne dospela k záveru, že v danom prípade od nástupu žalobcu\ndo pracovného pomeru nebola splnená podmienka jeho starostlivosti o dieťa. Ak žalobca v priebehu\nrodičovskej dovolenky riadne pracoval v hlavnom pracovnom pomere na neskrátený týždenný pracovný\nčas, potom nie je možné konštatovať, že by sa staral o dieťa tak, ako to predpokladá zák. č. 461/2003\nZ.z., teda osobne, čoho dôsledkom by bola strata alebo zníženie jeho príjmu.\n\n54. Z ustanovenia § 30 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že iný poistenec, v tomto prípade otec\ndieťaťa, pre účely priznania materského nesmie v priebehu poskytovania starostlivosti o dieťa dosahovať\npríjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatnil nárok\nna materské. To však nevylučuje možnosť dosahovať príjem z iného pracovného vzťahu, t.j. z iného\nnemocenského poistenia, pričom súčasne, okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú\ndávku, v danom prípade na materské, žiadateľ musí spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona,\nkonkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a podmienku reálneho\nzabezpečovania starostlivosti tomuto dieťaťu.\n55. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto\ndieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky, nielen\nformálne, prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje\nsvoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného\nprocesu. Taktiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva\ninú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v\npracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské.\n56. Pri posudzovaní možností žalobcu poskytovať mal. dieťaťu starostlivosť zodpovedajúcu\npodmienkam poskytovania materského je pritom rozsah pracovnej činnosti žalobcu a počet pracovných\nhodín v jednotlivých mesiacoch strávených na pracovisku potrebné posudzovať v súvislosti s rozsahom\njeho starostlivosti, ktorý vzhľadom na pripustenie možnosti vykonávania pracovnej činnosti poberateľom\ndávky, ale aj vzhľadom na starostlivosť druhého z rodičov, zjavne nie je absolútnym, teda predstavujúcim\n24 hodín denne.\n57. Splnenie zákonných podmienok je potrebné skúmať pri každom prípade individuálne, pričom treba\nmať na zreteli to, že výkon inej zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému\npoistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich splnenia bolo\nmožné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa\ndo starostlivosti, a preto je žalovaná oprávnená a aj povinná v záujme zistenia skutočného stavu veci\nskúmať a vyhodnocovať, či konkrétna dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti iného poistenca\nje realizovateľná s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ktoré sú tvorené aj možnosťami poskytovania\nstarostlivosti dieťaťu v priebehu výkonu práce v domácom prostredí zamestnanca alebo pri výkone práce\nna čiastočný úväzok a či sa aj reálne táto dohoda rodičov napĺňa. Pri zohľadnení účelu zákona, účelu\ninštitútu materského, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené podmienky pre iného poistenca ako\nje matka dieťaťa, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti, je logický záver a požiadavka žalovanej,\naby osoba, ktorá sa chce starať o dieťa a uplatňuje nárok na materské preukázala, že prevzala tú časť\nstarostlivosti, ktorú zabezpečovala matka dieťaťa a zároveň, aby preukázala, ako sa zmenila jej životná\nsituácia v dôsledku starostlivosti o dieťa.\n58. Žalovaná dopytom na zamestnávateľa žalobcu zistila, že týždenný pracovný čas žalobcu zostal pri\nnovom pracovnom pomere totožný, t.j. 37,5 hodiny.\n59. Kasačný súd má za to, že žalovaná ohľadom skutkového záveru o fiktívnosti deklarovaného prevzatia\nstarostlivosti o dieťa žalobcom a o fiktívnosti jej následného poskytovania dospela na základe dostatočne\nzisteného skutočného stavu veci. Žalovaná vychádzala pri jeho vyhodnotení nielen z obsahu predloženej\npracovnej zmluvy a výpisu platieb, ale vykonala dopyt na zamestnávateľa žalobcu za účelom, aby zistila\njeho dohodnutý týždenný úväzok a výšku základnej mesačnej mzdy, keď z takto poskytnutých informácií\nvyplýva, že žalobca nevykonával prácu len na čiastočný úväzok, pričom z pracovnej zmluvy vyplýva aj\nskutočnosť, že žalobca vykonával prácu priamo v sídle zamestnávateľa.\n60. Rovnako nemožno opomenúť kompenzačný účel poskytnutia predmetnej nemocenskej dávky, keď\núčelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie príjmu zo zárobkovej\nčinnosti v dôsledku rôznych životných situácií. Vo vzťahu k materskému, ako dávke poskytovanej z\nnemocenského poistenia, zákonodarca predpokladá stratu alebo zníženie príjmu v súvislosti s prevzatím\ndieťaťa do starostlivosti iným poistencom. Žalobca, t.j. otec dieťaťa vykonával naďalej zárobkovú\nčinnosť. Za tohto stavu nenastala u žalobcu zmena životnej situácie. Z administratívneho spisu žalovanej\nvyplýva, že týždenný pracovný čas žalobcu z pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého od 01. mája 2005\n\nv znení dodatkov, ako aj z pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého 16. októbra 2018 bol dohodnutý v\nrovnakom rozsahu, t.j. plný pracovný úväzok, pričom sa navyše jednalo o totožného zamestnávateľa a\ndosahoval príjem v porovnateľnej výške, akú dosahoval z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské\npoistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil. Odporuje zmyslu a účelu zákona, aby bolo poskytnuté\nmaterské počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, ak otec\ndieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej vykonáva závislú činnosť v podstate\nza tých istých pracovných podmienok, ktoré vylučujú, aby mohol poskytovať starostlivosť dieťaťu, čo je\naj prípad žalobcu.\n61. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dňom prevzatia mal. dieťaťa do starostlivosti na základe dohody\nmedzi rodičmi mal. dieťaťa žalobca formálne vykázal splnenie podmienok podľa § 30 a § 49 zák. č.\n461/2003 Z.z. na priznanie nároku na materské. Avšak kasačný súd má za to, že uzavretie nového\npracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa a za obdobných podmienok nemôže naplniť tzv.\ndohodu rodičov o prevzatí mal. dieťaťa do starostlivosti otca, nakoľko u žalobcu nedošlo k zmene jeho\nživotnej situácie, ktorá by si vyžadovala kompenzáciu príjmu. U žalobcu nedošlo ani k strate príjmu zo\nzárobkovej činnosti z dôvodu prevzatia starostlivosti o mal. dieťa. Pričom nemožno ani opomenúť tú\nskutočnosť, že rovnako zostalo zachované miesto výkonu práce žalobcu. Porovnaním pracovných zmlúv\nžalobcu, ako aj z ostatných listín založených v administratívnom spise žalovanej vyplýva, že nedošlo k\ntakej zmene pomerov žalobcu, aby mohol prevziať starostlivosť o mal. dieťa na účel vzniku nároku na\nmaterské a ani k zmene pomerov žalobcu, ktoré by si vyžadovali kompenzáciu príjmu.\n62. K definícii pojmu starostlivosť a k výkladu tohto pojmu v zmysle zák. č. 571/2009 Z.z. kasačný\nsúd uvádza, že pojem riadna starostlivosť zavedený zák. č. 571/2009 Z.z., umožňujúci zabezpečenie\nstarostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského\npríspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie\nvšak vyššie vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne\ndávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej\núpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca.\nTieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má\nsvoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon, používajúci pojem starostlivosť. Ten\nmá rovnakú právnu silu ako zák. č. 571/2009 Z.z., ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k\nrodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu voči\nšpeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie\nje daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zák. č. 571/2009 Z.z., resp. iného špeciálneho predpisu\nna materské. Analogické použitie pojmu riadna starostlivosť podľa zák. č. 571/2009 Z.z. aj pre účely\nsociálneho poistenia je možné len čo do obsahu tohto pojmu, ktorý je vysvetlený v § 3 ods. 3 zák. č.\n571/2009 Z.z. Tým je však možnosť analógie vyčerpaná. Ostatné podmienky, akým je aj spôsob, ktorým\nsa samotná starostlivosť o dieťa zabezpečuje, je možné aplikovať len pre účely zák. č. 571/2009 Z.z.\nNemožno opomenúť ani odlišnú formuláciu podmienok pre priznanie týchto rôznych dávok. Zatiaľ čo zák.\nč. 571/2009 Z.z. používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj iný spôsob obstarania, zadováženia\nstarostlivosti, § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. pracuje s pojmom „prevezme“ (nepoužíva pojem\nzabezpečuje). Vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom za okolností, ktoré existujú v danom prípade,\npojem starostlivosť treba vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne\npovinný poskytovať rodič dieťaťa, spravidla matka dieťaťa. Otec dieťaťa ako iný poistenec potom už\nlen preberá starostlivosť od matky, ktorá sa začala starať o dieťa v bezprostrednej súvislosti s jeho\nnarodením. Z povahy tejto povinnosti vyplýva, že sa jedná o starostlivosť matky o novonarodené dieťa,\nktoré je odkázané na osobnú a celodennú starostlivosť svojich rodičov, resp. aspoň jedného z nich. V\nduchu tohto výkladu iný poistenec preberá starostlivosť a vstupuje do nej v rovnakom rozsahu, ako ju\nposkytovala matka dieťaťa. O tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za podmienky\nprevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti a následného poskytovania osobnej starostlivosti, svedčí\naj znenie § 51 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré prevzatie starostlivosti od poistenca inou fyzickou alebo\nprávnickou osobou, resp. ukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské.\n63. K námietke žalobcu, že krajský súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré nevyšli najavo v tomto\nkonaní, keď prevzal tvrdenie žalovanej, že žalobca ako otec len formálne nastúpil na rodičovskú\ndovolenku, pričom toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané, kasačný súd uvádza, že v zmysle vyššie\nuvedeného mal za to, že skutočnosť, že išlo len o formálnu dohodu rodičov o prevzatí starostlivosti\n\no dieťa vyplynula z listín založených v administratívnom spise žalovanej. Z vykonaného dokazovania\njednoznačne vyplynulo, že žalobca nesplnil všetky podmienky stanovené zákonom na priznanie dávky.\n64. Skutočnosť, že rozhodnutia, či už žalovaného alebo krajského súdu, nie sú odôvodnené podľa\npredstáv žalobcu však nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak sú založené na správnych\nlogických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom\nprípade je splnené.\n65. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n66. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie\nje záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa\nuž mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,\nže sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017).\n67. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť\nžalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n68. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže žalobca v tomto\nkonaní nebol úspešný a u žalovanej nezistil dôvod, pre ktorý by mohol spravodlivo požadovať náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania.\n69. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}