{"guid": "d4c06b08-16fe-4a74-8830-455033182805:784aac53-5371-47b0-8cec-c2d00943acfc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2019200092.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/9/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/9/2020 z 28. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2021, sp. zn. 9Sžsk/9/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:2019200092.1", "identifikacne_cislo": "2019200092", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2021-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/784aac53-5371-47b0-8cec-c2d00943acfc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2019200092.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2019200092.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2019200092.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/9/2020\n2019200092\n28. 04. 2021\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2021:2019200092.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: Z. Z.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, W., zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom Pavelkom, Pribinova\n46, Hlohovec, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28816-2/2019-BA zo dňa 22.01.2019, o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20Sa/6/2019-84 zo dňa 18.10.2019,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp.zn. 20Sa/6/2019 zo dňa 18.10.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. 28816-2/2019-BA zo dňa 22.01.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č.\n11806/2018-TT-DvN zo dňa 07.11.2018 vyslovujúce, že podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a\nčl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.\nŽalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bezprostredne pred zaradením do\nevidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej\nslovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti\ndosiahnutú na území Nórska (kde žalobca dlhodobo žil a pracoval) do celkovej doby poistenia v\nnezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania\npevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na\núzemí členského štátu Európskej únie. Žalovaný mal za to, že so zreteľom na všetky dostupné informácie\nnie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho zamestnania v členskom štáte EÚ za zachované\nna území Slovenskej republiky.\n3. Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či okolnosti pobytu\nžalobcu v Írsku pri ich komplexnom vyhodnotení možno alebo nemožno považovať za svedčiace o\nzachovaní bydliska žalobcu a centra jeho záujmov na území Slovenska ako štátu pôvodu. Rozhodujúce\nsprávne orgány pri posudzovaní bydliska žalobcu a v súvislosti s tým centra jeho záujmov vychádzali z\nčlánku 1 písm. j/ základného nariadenia, podľa ktorého „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne\nbýva, a z článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, stanovujúceho spôsob určenia bydliska, pričom\nsprávny orgán prvého stupňa za najvýznamnejšiu skutočnosť z tohto pohľadu považoval fakt, že žalobca\nsa na území Nórska zdržiaval po dobu viac ako šesť rokov (od marca 2012), že tu mal jeden súvislý\n\npracovný pomer, pobyt absolvoval so svojou manželkou, v Nórsku sa im narodili dve deti a v súvislosti s\nrodičovstvom tam aj čerpali rodičovské dávky. Krajský súd poznamenal, že žalovaný podľa odôvodnenia\npreskúmavaného rozhodnutia už bez bližšieho zdôvodnenia za dĺžku pobytu žalobcu v Nórsku považoval\ndobu takmer 10 rokov, keď do tejto doby započítal aj jeho predchádzajúci pobyt v rokoch 2006 až 2010,\nokolnosti ktorého ale neskúmal a nehodnotil.\n4. Oba správne orgány konštatovali aj plnenie daňových a odvodových povinností žalobcom v Nórsku,\nspomenuli aj bytovú situáciu žalobcu v Nórsku - že býval s rodinou v dvoch podnájmoch, bez toho,\naby hodnotili kvalitatívnu stránku bývania a v súvislosti s tým aj stabilitu bytovej situácie tak, ako\nto predpokladá článok 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Hodnotiť v rámci posudzovania situácie\nžalobcu ako dotknutej osoby opomenuli skutočnosti týkajúce sa existencie peňažných účtov žalobcu na\núzemí SR, telefónneho účtu, stavebného sporenia, životného poistenia žalobcu a životného poistenia\ndieťaťa, ako aj členstva žalobcu v rybárskom zväze v Seredi od roku 2016.\n5. Podľa zistenia krajského súdu tak správne orgány nevyhodnotili všetky relevantné okolnosti pobytu\nžalobcu na území Nórska, resp. tie, ktoré hodnotili, hodnotili bez ich vzájomnej súvislosti a súvislosti s\ninými okolnosťami.\n6. Podľa názoru krajského súdu nie je žiaden dôvod pre spochybňovanie tvrdenia žalobcu o jeho\niba dočasnom pobyte v zahraničí na účely získania financií na riešenie jeho bytovej situácie na\nSlovensku, ktoré tvrdenie korešponduje so skutočnosťou, že od počiatku roku 2016 je spolu s manželkou\nstavebníkom rodinného domu v Malženiciach a že stavba bola realizovaná aj počas doby jeho\nzamestnania v Nórsku a počas dovoleniek aj s jeho osobnou účasťou. Intenzita návratov žalobcu na\núzemie SR počas zamestnania v zahraničí preto nespočíva len v ich častosti a doby trvania, ktorá\ninak v tomto prípade taktiež nie je zanedbateľná, ale aj v ich dôvodoch. Aj z tohto pohľadu bytovú\nsituáciu žalobcu v Nórsku nie je možné bez ďalšieho označiť za stabilnú, rovnako ako jeho pracovnú\nčinnosť, ktorej stabilitu bez ďalšieho nie je možné vyvodzovať iba z toho, že jeho pracovná zmluva\nbola uzatvorená na dobu určitú, ale je daná všeobecne aj tým, či vykonávané zamestnanie zodpovedá\nkvalifikácii a predstavám žalobcu o jeho životnom smerovaní. V konečnom dôsledku aj skutočnosť, že\npracovný pomer ukončil z vlastnej vôle a že na území Nórska nehodlal zotrvať do doby získania dávok\nna tomto území, svedčí v prospech tvrdení žalobcu o prvoradosti jeho väzieb na územie Slovenska.\nPodľa názoru krajského súdu aj v súvislosti s týmito okolnosťami sa posúdenie veci žalovaným javí ako\nneobjektívne a podľa názoru súdu tieto v kontexte s opomínanými skutočnosťami týkajúcimi sa rodičov\nžalobcu, životného poistenia žalobcu a jeho dieťaťa, stavebného sporenia, mobilného operátora, ale\naj evidencie motorového vozidla naopak svedčia o neprerušení zásadných väzieb žalobcu s krajinou\npôvodu a centre jeho záujmu aj v období výkonu práce v Nórsku práve na území Slovenska, ktoré\npriznanie odopretej dávky odôvodňuje.\n7. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z tohto dôvodu ho zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný, pretože má za to, že krajský\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Žalovaný v prvom rade uviedol, že podmienky nároku na\ndávku v nezamestnanosti a podmienky výplaty tejto dávky podľa nórskych právnych predpisov sú\npri posudzovaní bydliska žalobcu právne irelevantné skutočnosti. Podľa názoru žalovaného osoba\npracujúca v členskom štáte EÚ si nemôže uplatniť nároky na dávky sociálneho poistenia v ktoromkoľvek\nčlenskom štáte.\n9. Žalovaný uviedol, že sa pri posudzovaní centra záujmov žalobcu zameral na obdobie jeho pobytu\nv Nórsku od marca 2012 do augusta 2018, t.j. na obdobie jeho posledného pracovného pomeru v\nNórsku. Podľa názoru žalovaného viac ako 6-ročný pobyt v zahraničí spoločne s najbližšími rodinnými\npríslušníkmi, nie je možné označiť za dočasný, pretože išlo o pobyt dlhodobý. Dôvody odchodu do\nzahraničia nie je možné považovať za rozhodujúcu skutočnosť, pretože v zásade vo väčšine obdobných\nprípadov je dôvod odchodu do iného členského štátu EÚ rovnaký, a to ekonomický. Práve z tohto dôvodu\nskutočnosti ako sú dôvody odchodu do zahraničia, dôvody návratu, úmysel vrátiť sa na Slovensko, pocit\ndomova a pod., nemôžu v žiadnom prípade prevážiť skutočnosti objektívne.\n\n10. V súvislosti s názorom krajského súdu, že žalovaný nehodnotil kvalitatívnu stránku bývania žalobcu,\nžalovaný uviedol, že podľa jeho názoru žalobca si vytvoril v Nórsku vlastnú domácnosť, pretože býval so\nsvojou rodinou v podnájme (posledný podnájom trval od októbra 2015 do augusta 2018). V tejto súvislosti\nžalovaný uviedol, že pasívne vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku nemôže byť nespochybniteľným\nspôsobom vyhodnotené ako najrozhodujúcejšia skutočnosť svedčiaca o zachovaní bydliska žalobcu na\nSlovensku počas výkonu zárobkovej činnosti v Nórsku, pretože nie je možné preukázať, či nadobudnutie\nnehnuteľnosti nebolo vykonané z investičných/rekreačných dôvodov.\n11. V súvislosti s posudzovaním charakteru pracovnej činnosti žalobcu žalovaný uviedol, že správne\norgány sú povinné prihliadať najmä na povahu pracovnej činnosti, predovšetkým na miesto výkonu\npráce, trvalosť tejto činnosti a dĺžku trvania pracovného pomeru a nie je nutné sa zaoberať s tým, či\ndaná práca zodpovedá kvalifikácii a predstavám žalobcu. Na základe skutočnosti, že posledný pracovný\npomer žalobcu trval viac ako 6 rokov, pracovnú situáciu žalobcu v Nórsku je možné považovať za\nstabilnú.\n12. Podľa názoru žalovaného aj rodinná situácia žalobcu svedčí o vytvorení jeho väzieb na území\nNórska.\n13. Žalovaný má za to, že horeuvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že žalobca si centrum\nzáujmov na Slovensku počas výkonu pracovnej činnosti v Nórsku nezanechal. Vzhľadom na uvedené\nnavrhuje, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie.\n14. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadril.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec v\nrozsahu kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je pôvodná.\n16. V danom prípade bolo potrebné posúdiť najmä to, či žalovaný orgán verejnej správy pri svojom\nrozhodovaní postupoval zákonným spôsobom tak, aby bol naplnený účel zákona č. 461/2003 <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom v čase\njeho rozhodovania (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), či bolo dodržané základné a vykonávacie\nnariadenie a či žalobca bol, tak ako tvrdil, ukrátený na svojich právach. Predmetom súdneho konania\nbolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a\npotvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, ktorým uvedený prvostupňový správny\norgán rozhodol, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože v posudzovanom období\nposledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nepreukázal žiadnu\ndobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely nároku na dávku v\nnezamestnanosti. Podstatou súdneho konania je skutková otázka, či žalovaný dostatočne ustálil pojem\n„bydlisko žalobcu“.\n17. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobca dosiahol v posudzovanom období štyroch\nrokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti na\núzemí iného členského štátu Európskej únie. Preto v konaní o dávke v nezamestnanosti bolo potrebné\nzohľadniť príslušné ustanovenia základného a vykonávacieho nariadenia.\n18. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2003/461/> v znení platnom v rozhodnom období, z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok\nustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.\n19. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2003/461/> poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred\nzaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.\n20. Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky\ndosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu\n\nzohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré\nuplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,\nvtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov\niného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli\ndosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\n21. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia; s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5\npísm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila\nv súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto\nprávne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby\nzamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby\nsamostatnej zárobkovej činnosti.\n22. Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej\nčinnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte\ninom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má\nbyť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64,\núplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského\nštátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná\nosoba.\n23. Podľa čl. 65 ods. 5 základného nariadenia; nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete\nodseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na\nňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.\n24. Podľa čl. 11 ods. 1, 2 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo\nviacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje Základné nariadenie, tieto\ninštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia\nvšetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a)\ndĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i)\npovahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť\nzvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu\na rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja\nich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa\npovažuje za miesto bydliska osoby na daňové účely (1). Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú\nz príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,\nna určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako\nvyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu (2).\n25. Podľa čl. 1 písm. j/ základného nariadenia; na účely tohto nariadenia „bydlisko“ znamená miesto,\nkde osoba zvyčajne býva.\n26. Z obsahu administratívneho/súdneho spisu a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že žalobca\npodaním doručeným Sociálnej poisťovni dňa 03.10.2018, požiadal o dávku v nezamestnanosti. Bolo\nzistené, že v posudzovanom období (počas posledných 4 rokov pred zaradením do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie), žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti na území\nSR, pretože v tomto období pracoval v Nórsku V posledných šiestich rokoch jeho pracovný pomer bol\nuzatvorený v Nórsku na dobu neurčitú a tam realizoval aj odvody. Počas pobytu v Nórsku staval na\nSlovensku dom a na Slovensko sa vrátil po dokončení stavby. V Nórsku sa zdržiaval s manželkou\na deťmi. Jeho manželka taktiež pochádza zo Slovenska a manželstvo uzavreli a rodinu založili na\núzemí SR. Ich deti rozprávajú iba po slovensky, nikdy sa neučili po nórsky a ani tam nenavštevovali\nžiadnu predškolskú inštitúciu alebo krúžok, čo bolo aj zámerom rodičov, aby si deti v Nórsku nevytvorili\nsociálne väzby. Osobne sa ani žalobca a jeho manželka nórčinu neučili, ovládajú iba základy potrebné\nk nákupu potravín a podobne, v Nórsku bývali v nájomnom byte. Žalobca má stredoškolské vzdelanie v\nodbore automechanik a v SR zastával tomu zodpovedajúce pracovné pozície, pričom v Nórsku pracoval\nv pozícii pomocného pracovníka v mäsokombináte. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že na území\nSR si žalobca zachoval trvalý pobyt, účet v banke, stavebné sporenie, životné poistenie, telefónne\n\nčíslo, vlastníctvo motorového vozidla evidovaného v SR, vlastníctvo nehnuteľnosti, priateľov, členstvo v\nrybárskom zväze v Seredi od roku 2016, rodinu a rodičovskú nehnuteľnosť, v ktorej má trvalé bydlisko\nevidované. Na Slovensku podával každoročne daňové priznanie aj počas pobytu v Nórsku. Žalobca\nv Nórsku opakovane poberal dávky v otcovstve z nórskeho sociálneho systému. Počas výsluchu dňa\n6. novembra 2018, žalobca uviedol, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Nórsku sa na Slovensku\nzdržiavali jeho rodičia, ktorí neboli odkázaní na celodennú starostlivosť. V správnom konaní žalobca\nuviedol, že jeho otec je invalid so značnými zdravotnými ťažkosťami. Podľa výsluchu zo dňa 6. novembra\n2018, žalobca uviedol, že na Slovensko sa vracal 2-krát ročne počas dovolenky, ktorá trvala celkovo 5\ntýždňov. V správnom konaní uviedol návraty na Slovensko v roku 2014 jedenkrát na 35 dní, v rokoch\n2015-2017 dvakrát ročne na dobu 14-41 dní a v 2018 jedenkrát na 77 dní.\n27. Najvyšší súd zistil, že žalovaný rozhodol na základe údajov zo svojho ako aj z informačného systému\núradu práce, sociálnych vecí a rodiny, podkladov predložených žalobcom, vyhlásenia žalobcu zo dňa\n03.10.2018 a na základe jeho výsluchu. Potom, ako žalovaný (vrátane prvostupňového správneho\norgánu) posúdil zachovanie väzieb žalobcu na území SR, dospel k záveru, že skutočnosti ako sú:\nstabilita zamestnania v Nórsku, periodicita návštev v SR 1-2-krát ročne, pobyt v Nórsku spoločne\ns manželkou a maloletými deťmi, poukazujú na existenciu väzieb primárne so štátom zamestnania,\na nie je možné považovať jeho bydlisko za zachované na území SR. Spoločne so skutočnosťou,\nže bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v zmysle\nslovenských právnych predpisov, nie je možné podľa žalovaného dobu poistenia v nezamestnanosti\nzískanú na území Nórska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl.\n61 základného nariadenia.\n28. Z dokladov predložených žalovaným kasačný súd nezistil, že by došlo k jednotným stanoviskám\ndotknutých inštitúcii sociálneho zabezpečenia Nórska a Slovenska o určení bydliska žalobcu a žalovaný\npreto nesprávnym úradným postupom neposudzoval úmysel, t.j. centrum záujmov posudzovanej osoby\na vychádzal z toho, že bydliskom žalobcu v čase jeho zamestnania a poistenia na území iného členského\nštátu bolo územie Nórska. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poznamenáva, že žalovaný má povinnosť\nkomunikovať s inštitúciami Nórska a v prípade rozdielneho stanoviska sa pokúsiť o vzájomnú dohodu,\navšak z obsahu rozhodnutia ani spisového materiálu nevyplýva, že by s inštitúciami Nórska konal, hoci\nsám nebol oprávnený centrum záujmov žalobcu určovať. Žalovaný iba formálne vyhodnotil skutkové\nokolnosti, ktoré mal k dispozícii z formuláru U1, skutočné dôvody práce v zahraničí, charakter pobytu\nžalobcu v zahraničí a dôvody žalobcovho odchodu z Nórska neskúmal a nevyhodnotil. Zo skutočností\nuvedených v bode 26. tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že minimálne od januára 2016\n(od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia) mal žalobca skutočný záujem sa vrátiť na\nSlovensko. Najvyšší súd SR súhlasí s názorom žalobcu, že samotná dĺžka pobytu, zamestnania na\núzemí Nórska a s ním súvisiace plnenie daňových a odvodových povinností na určenie centra záujmov\nnepostačuje. Žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť všetkým údajom uvedeným v administratívnom\nspise, najmä tomu, že minimálne od roku 2016 boli zjavné kroky žalobcu nasvedčujúce úmyslu trvale žiť\nna území Slovenskej republiky. Kasačný súd poukazuje na to, že žalobca prejavila nielen úmysel, ale aj\nkonkrétne konal v záujme zachovania bydliska a centra záujmov v SR, o čom svedčí práve skutočnosť\nprípravy bývania po návrate z cudziny (spoločne s jeho deťmi a manželkou), pričom v konaní nebol\nprodukovaný žiadny dôkaz o rovnocennom postupe so zadovážením si bývania počas zamestnania v\nNórsku. Uvedená skutočnosť nesvedčí pre jednoznačnosť záveru žalovaného o nezachovaní miesta\ntrvalého bydliska a väzieb žalobcu na SR. Žalovaný vyvodil tvrdenie o primárnej väzbe žalobcu na\nštát zamestnania len na základe nesporného zistenia o dobe a existencii samotného zamestnania v\nNórsku a z obmedzeného počtu návštev v SR, čo je však vzhľadom na vzdialenosť a cieľ pobytu v štáte\nzamestnania pochopiteľné. Preto sa kasačný súd stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že do\nNórska žalobcu viedla zárobková činnosť práve v záujme toho, aby si vytvoril finančné podmienky pre\nrodinný život na Slovensku.\n29. V súvislosti so správnym stanovením bydliska žiadateľa o dávky v nezamestnanosti, poukazuje\nkasačný súd na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/35/2012, podľa ktorého:\n„... vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.987/2009 stanovuje postup pri\nvykonávaní základného nariadenia č.883/2004, a preto názor žalovanej, že skutočnosti uvedené v čl.11\nvykonávacieho nariadenia majú len dokresľujúci charakter pri posudzovaní situácie dotknutej osoby, a\nže tieto skutočnosti nie sú rozhodujúce, nie je správny. Práve naopak, skúmanie okolností uvedených\nv čl.11 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len\n\nna posudzovania dĺžky a stability zamestnania. Zobrať do úvahy je potrebné i ďalšie, nielen tam ako\npríklad uvedené okolnosti v ich vzájomnej súvislosti. Okolnosť, že dôvodom odchodu žalobkyne do\niného členského štátu Európskej únie bolo nájsť si prácu, a následná kúpa bytu na území SR zjavne\nnasvedčujú úmyslu žalobkyne trvalo žiť na území SR. Žalovaná vyvodila záver o primárnej väzbe\nžalobkyne na štát zamestnania len z doby trvania zamestnania na území Veľkej Británie. Pokiaľ za\npotvrdenie takého záveru považovala obmedzený počet návštev žalobkyne v Slovenskej republike,\ntakú okolnosť, vzhľadom na vzdialenosť a cieľ pobytu v štáte zamestnania so zohľadnením možností\npracovného voľna (dovolenky) nemožno považovať za relevantný dôkaz zániku centra záujmov na\núzemí SR“.\n30. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie miesta bydliska je potrebné skúmať i ďalšie okolnosti,\nnielen dĺžku zamestnania a bývanie pracovníka. V danom prípade orgány verejnej správy uvedeným\nspôsobom nepostupovali. Rovnako ako krajský súd, aj najvyšší súd zastáva názor, že závery žalovaného\nnie sú doložené dostatočne vykonaným dokazovaním a bez podrobného dokazovania nie je možné určiť\n„centrum záujmov dotknutej osoby“ podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Na základe doterajšieho\ndokazovania preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že o mieste bydliska žalobcu,\nna základe kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, pochybnosti nevznikli a preto\nnebolo možné aplikovať čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, teda skúmať aj úmysel dotknutej\nosoby. Ako vyplýva z rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. 9Sžso/35/2012, krajský súd nepostupoval v\nrozpore s ustálenou judikatúrou kasačného súdu keď konštatoval, že centrum záujmov žalobcu na území\nSlovenska nezanikol. V danej oblasti je potrebné pristupovať ku každej veci individuálne, prihliadať\nna všetky osobitosti každého prípadu, a preto nemožno na skúmanú vec aplikovať závery v skutkovo\nodlišných prípadoch, na ktoré poukazoval sťažovateľ v kasačnej sťažnosti.\n31. Najvyšší súd poukazuje na to, že jednou zo základných zásad vnútorného trhu\nEÚ je voľný pohyb osôb. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES <aspi://\nmodule='EU'&link='32004L0038'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zo dňa 29. apríla 2004 o práve občanov\núnie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov\nupravuje základné zásady vnútorného trhu, teda voľný pohyb osôb a udeľuje každému občanovi únie\nzákladné a individuálne právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov,\ns výhradou obmedzenia podmienok uvedených v zmluve a opatrením prijatým na tento účel (bod 1\ncitovanej smernice). S poukazom na ustanovenia tejto smernice bude povinnosťou správnych orgánov\nv ďalšom dokazovaní sa vysporiadať so skutočnosťou, či žalobca tým, že odišiel za prácou do iného\nčlenského štátu a tým si aj uplatňoval právo občana SR na voľný pohyb a zdržiavania sa v rámci\núzemia iného členského štátu, a teda realizoval základnú zásadu vnútorného trhu EÚ, a to voľný pohyb\nosôb, či posudzovanie otázky bydliska v zmysle argumentov, ktoré vymedzil žalovaný v preskúmavanom\nrozhodnutí by nebolo v rozpore s uplatňovaním základného práva občana EÚ na slobodný pohyb v\nrámci EÚ.\n32. Z uvedených dôvodov aj kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu dospel k záveru, že\nsťažovateľ dostatočným spôsobom neskúmal a neodôvodnil, že žalobca si počas výkonu zamestnania\n(a platenia poistenia) v inom členskom štáte EÚ nezachoval centrum svojho záujmu, ako aj bydlisko na\núzemí Slovenskej republiky, a preto jeho kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.\n33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP nepriznal a žalobcovi ich nepriznal, pretože mu žiadne trovy v kasačnom konaní nevznikli.\n34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustná kasačná sťažnosť.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Sa/6/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "c77b45af-693c-430e-8b26-f72aa5695eb8:917838ab-bfbe-4f8a-b195-7d055cadf449", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6019200238.2", "spisova_znacka": "20Sa/6/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/6/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200238.2"}], "citovane_v": []}