{"guid": "adec56e9-8d8c-4c4c-bd3b-132f810e81f9:c4dfac5d-d3f1-4cbf-8ee7-9aca3e85050f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2019200005.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/40/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/40/2020 z 30. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2021, sp. zn. 8Sžfk/40/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:2019200005.1", "identifikacne_cislo": "2019200005", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2021-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4dfac5d-d3f1-4cbf-8ee7-9aca3e85050f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2019200005.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2019200005.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2019200005.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/40/2020\n2019200005\n30. 03. 2021\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2021:2019200005.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobkyne: Ingrid\nĎurišovej, podnikajúcej pod obchodným menom Ingrid Ďurišová I.D.A., s miestom podnikania Mlynárska\n4682/8, 91935 Hrnčiarovce nad Parnou, právne zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Kyseľom, so\nsídlom kancelárie Tribečská 2136/4, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu\nSR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 102133758/2018 z 29. októbra 2018 a o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 20S/2/2019-89 z 13. novembra 2019,\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/2/2019-89 z 13.\nnovembra 2019 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102133758/2018\nz 29. októbra 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nŽalobkyni priznáva právo na náhradu trov kasačného konania ako aj na náhradu trov konania pred\nsprávnym súdom.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 20S/2/2019-89 z 13. novembra 2019\npodľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č.\n102133758/2018 z 29. októbra 2018, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu\ndane - Daňového úradu Trnava č. 100463335/2018 z 28. februára 2018 určujúce jej rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu 8.000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 (nadmerný\nodpočet bol znížený zo sumy 10.214,64 eur na sumu 2.214,64 eur) na základe neuznania odpočítania\ndane z faktúry č. 201606003 z 2. júna 2016, ktorou si dodávateľ Captain s.r.o. uplatnil voči žalobkyni\nodplatu na základe rámcovej zmluvy o reklamných službách z 24. marca 2016 vo výške 48.000 eur.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane,\nrovnako ako z napadnutého rozhodnutia žalovaného, vyplýva, že dôvodnom nepriznania práva na\nodpočítanie dane bolo neodstránenie pochybností správcu dane o tom, že fakturované služby dodal\npráve dodávateľ uvedený na faktúre Captain s.r.o. (jediným spoločníkom tejto spoločnosti sa od 8.\nmarca 2017 stala osoba s bydliskom na Ukrajine, spoločnosť od tohto obdobia nemala konateľa\na 4. septembra 2019 zanikla výmazom z obchodného registra), ktorý žiadne doklady týkajúce sa\nobchodného vzťahu so žalobkyňou správcovi dane neposkytol, pričom konateľ tejto spoločnosti z\nrozhodného obdobia, Ján Haverla, síce ústne poskytnutie reklamných služieb žalobkyni potvrdil, avšak\nspôsob ich poskytnutia nevedel konkretizovať. Naviac, podľa zistenia správneho orgánu reklamné\n\nslužby mali byť dodávané v reťazci obchodných spoločností Captain s.r.o. - STEGOS s.r.o. (spoločnosť\nzrušená 26. januára 2017 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Vulkano s.r.o., ktorá je v dôsledku\nzlúčenia právnym nástupcom viac ako 100 spoločností a ktorej jediným spoločníkom a konateľom je\nobyvateľ Rumunska) - AZANETT DESIGN, s.r.o. (spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra\n25. októbra 2019, od 2/2017 nemala konateľa a jej jediným spoločníkom bol obyvateľ Ukrajiny) Ryngo s.r.o. (spoločnosť od 22. februára 2017 zaniknutá v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou REDbird\ns.r.o., ktorá je právnym nástupcom viac ako 100 spoločností a jej jediným spoločníkom a konateľom\nje obyvateľ Rumunska), z ktorých žiadna reklamnými právami v súvislosti s projektom BUSINESS\nGOLF TOUR 2016 nedisponovala, reklamné služby zabezpečovala výlučne spoločnosť JK Media s.r.o.\nna základe objednávky spoločnosti REVITA s.r.o., a to v podstatne nižšom finančnom rozsahu, ako\ntento vyplýval zo zmluvy o poskytovaní reklamných služieb z 24. marca 2016 (150.000 eur bez DPH).\nSprávny súd uviedol, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery\nzaťaženia žalobkyne dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.\no správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne, či nedošlo\nk neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt. Správny súd v danej súvislosti\ncitoval judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia vo veciach sp. zn. 2Sžf/4/2009; 3Sžfk/40/2017,\n4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016 a 1Sžfk/52/2017) a Ústavného súdu SR\n(rozhodnutia vo veciach sp. zn. III. ÚS 78/2011 a II. ÚS 705/2017) a uzavrel, že v danej veci bolo\nsporným, či skutočným dodávateľom reklamných služieb bol deklarovaný dodávateľ Captain s.r.o.,\npričom pokiaľ žalobkyňa tvrdila, napriek zjavne dôvodným pochybnostiam správcu dane majúcim\npôvod v zisteniach týkajúcich sa tejto spoločnosti a jej deklarovaných subdodávateľov, že dodávateľom\nslužieb bola táto spoločnosť, zaťažuje ju dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, ktoré pri\njeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Ide síce primárne o zistenia, identifikované a\nkonštatované jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov,\ntýkajúce sa tvrdeného dodávateľského subjektu a jeho subdodávateľov, tieto však bez akýchkoľvek\nrozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne\nodôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie\nobchodov deklarovaným spôsobom. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie\ndaňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke\npreukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového\nporiadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal\npriestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných\nplnení. Podľa zistenia správneho súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov\na s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane\nzo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a\nsprávneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z\npridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“). Z vykonaného dokazovania je podľa správneho súdu zrejmé,\nže žalobkyňou predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich\nvzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva\nna odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n3. Správny súd tiež skonštatoval, že neobstojí tvrdenie žalobkyne, že sa správala štandardne a so\nstarostlivosťou riadneho hospodára, keď táto napriek požiadavke na primeranú podnikateľskú opatrnosť\nzvýraznenú v danom prípade už výškou zmluvného plnenia (podľa predloženej zmluvy o poskytovaní\nreklamných služieb 150 000 eur bez DPH za obdobie 4-9/2016) a predpokladaným uplatňovaním\nodpočtu DPH do zmluvného vzťahu mala vstúpiť bez toho, aby jej tvrdeným dodávateľom bolo\ndokladované oprávnenie na poskytovanie reklamných služieb súvisiacich s konkrétnym podujatím, tak\naj jeho reálna schopnosť takéto služby poskytovať\n5. O trovách konania správny súd rozhodol súd tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal, a to s\nprihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v\nzmysle § 168 S.s.p. nevznikli.\n6. Proti rozsudku správneho súdu podala v zákonnej lehote žalobkyňa (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a navrhla, aby\nkasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie.\n\n7. Sťažovateľka v odôvodnení kasačnej sťažnosti v zásade zopakovala žalobné dôvody, pričom trvala\nna tom, že plnenie jej bolo riadne poskytnuté, ktorá skutočnosť nebola sporná, a tiež, že v predmetnej\ntransakcii postupovala štandardne a so starostlivosťou riadneho hospodára. Osobitne zdôraznila, že\ndaňové orgány i správny súd formalisticky trvajú na konštrukcii, že ak reklamná agentúra, u ktorej\nsi objedná reklamné služby objednávateľ „O“, fyzicky nezabezpečí vyhotovenie reklamného spotu, či\nfyzicky nezabezpečí jeho odvysielanie v televíziách, vyhotovenie tlačovín či billboardov, nemôže takúto\nslužbu fakturovať, keďže ju neposkytla. Takéto chápanie fungovania dodávateľsko-odberateľských\nvzťahov však žalobkyňa považuje za neprimerané súčasnej dobe. Žalobkyňa osloví reklamnú agentúru,\nktorá nie je žiadnou fiktívnou (schránkovou) spoločnosťou, má za sebou podnikateľskú minulosť, aby jej\nzabezpečila odvysielanie reklamy alebo inú propagáciu jej osoby práve preto, lebo reklamná agentúra\nmá v tejto oblasti skúsenosti. Žalobkyňa kontroluje, či požadované reklamné plnenie bolo poskytnuté,\ntzn. či sa v televízii odvysielal daný reklamný spot, či bol počas podujatia umiestnený billboard, či bolo jej\nobchodné meno uvedené na tlačovinách k určenému podujatiu a podobne. Nemôže ale kontrolovať, kto\nfyzicky reklamný spot nahral, kto nakúpil prostriedky, ktorými bol reklamný banner fyzicky namaľovaný,\nkto ho namaľoval, kto ho inštaloval a podobne. Sťažovateľka zdôraznila, že za vtedajšej skutkovej\nsituácie nemala žiaden oprávnený dôvod pochybovať o tom, že reklamné služby jej poskytla práve\nspoločnosť Captain s.r.o..\n8. Sťažovateľka ďalej namietala, že považuje za nespravodlivé, keď je od nej požadované, aby sledovala\na kontrolovala obchodné či obstarávacie procesy služieb u iných subjektov pred ich poskytnutím, navyše\nak boli reklamné služby preukázateľne, a teda nespochybniteľne, poskytnuté. Takáto činnosť má znaky\nšikanózneho konania, je nad rámec rozumnej miery a rovnako tak nad rámec obvyklého obchodného\nstyku. Sťažovateľka vstúpila do štandardného zmluvného vzťahu so spoločnosťou, ktorá má 11ročnú históriu, od roku 2008 disponovala oprávnením poskytovať reklamné služby a spoločnosť bola\nekonomicky činná - o čom svedčí napríklad prehľad jej tržieb za roky 2012-2014, s ktorým bola žalobkyňa\noboznámená (rok 2012 tržby 0,58 milióna eur, rok 2013 tržby 0,54 milióna eur, rok 2014 tržby 0,48 milióna\neur - zdroj www.finstat.sk). Sťažovateľka ďalej uviedla, že táto spoločnosť jej predložila štandardnú\nzmluvu, v ktorej boli presvedčivo upravené jej obsahové náležitosti. Poskytovateľom služieb teda\nnebola žiadna novovzniknutá firma bez histórie a teda sťažovateľka nemala žiaden oprávnený dôvod\npochybovať o tom, že reklamné služby poskytla práve spoločnosť Captain s.r.o., a to najmä keď reklamné\nslužby boli poskytnuté, spoločnosť Captain s.r.o. vystavila príslušnú faktúru a existencia reklamných\nslužieb bola hodnoverne preukázaná. V zmysle zmluvy o poskytovaní reklamných služieb nešlo o\nšpekulatívne jednorazové reklamné plnenie, v tomto prípade išlo o štandardné služby poskytované\npočas dlhšieho obdobia kalendárneho roka 2016. Sťažovateľke teda nie je zrejmé, v čom mala konať\nneobozretne a ako obozretnejšie mala konať.\n9. Sťažovateľka tiež poukázala na podľa jej názoru aplikovateľnú judikatúru Európskeho súdneho dvora,\na to najmä rozsudky v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011(Mahagében Kft a Pétér Dávid) a vo\nveci C-255/2002 (Halifax).\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd po právnej stránke vec správne\nposúdil v otázke dôkazného bremena, ktoré stanovisko správneho súdu je v tomto smere plne v súlade\ns ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Rovnako Najvyšší súd SR viackrát judikoval, že správne\norgány nie sú povinné daňovému subjektu napovedať, akým spôsobom má preukazovať uplatnený\nnárok v prípade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o reálnosti posudzovaného zdaniteľného obchodu\na správca dane vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Taktiež je potrebné zdôrazniť,\nže neuznanie nároku na odpočítanie dane bolo založené na závere o nesplnení hmotnoprávnych\npodmienok, ktoré zákon s uplatnením odpočítania dane spája, a nie na závere o účasti žalobkyne na\npodvodnom konaní vo vzťahu k právnej regulácii DPH, preto nebolo dôkaznou povinnosťou správcu\ndane, či žalovaného preukazovať vedomosť sťažovateľky o tom, že predmetné plnenie, zakladajúce\nnárok na odpočet dane, je súčasťou daňového podvodu. Žalovaný teda považoval napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu za vecne správny a zákonný, a preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť\nzamietol.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S. s. p.) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s\nustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel k\n\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho\nsúdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 30. marca 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\n12. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Trnave preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im\npredchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n13. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti\nstanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok\nobsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n14. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že existencia plnenia - reklamných služieb v konaní\nnebola sporná, tieto neboli tak v rámci daňového konania, ani súdneho konania žalovaným\nspochybnené. Žalovaný nezhromažďoval relevantné tlačoviny, resp. neoveroval existenciu billboardov\na ani nepreveroval frekvenciu a obsah odvysielaných televíznych spotov. Možno uzavrieť, že nebola\nsporná existencia plnenia v rozsahu prílohy 1 (Rozsah mediálnych plnení), t. j. prezentácia obchodného\nmena alebo loga sťažovateľky v pozícii hlavného reklamného partnera (HRP) reklamnej služby v\nreklamných 30 sekundových spotoch odvysielaných v skupine TV Markíza (Markíza, Doma, Dajto) v\npočte 100 opakovaní (obrazová prezentácia), prezentácia obchodného mena alebo loga sťažovateľky\nv pozícii HRP reklamnej služby v reklamných 30 sekundových spotoch odvysielaných na TA3 v počte\n100 opakovaní (obrazová prezentácia), prezentácia obchodného mena alebo loga sťažovateľky v pozícii\nHRP reklamnej služby v reklamných 30 sekundových spotoch odvysielaných na TV DIGI ŠPORT v počte\n200 opakovaní (obrazová prezentácia), prezentácia obchodného mena alebo loga sťažovateľky v pozícii\nHRP reklamnej služby na billboardoch v počte 350 kusov, prezentácia obchodného mena alebo loga\nsťažovateľky v pozícii HRP reklamnej služby na bigboardoch v počte 2 kusov, prezentácia obchodného\nmena alebo loga sťažovateľky v pozícii HRP reklamnej služby v inzercii denníka ŠPORT (10x 1/2\nfarebná), mesačníkov LIEK (5x 1/1 farebná), Beauty & Woman (5x 1/1 farebná) a GOLF REPORT (5x\n1/4 farebná, prezentácia obchodného mena alebo loga sťažovateľky v pozícii HRP reklamnej služby na\nwww.bgt.sk a prezentácia obchodného mena alebo loga sťažovateľky v pozícii HRP reklamnej služby\nprostredníctvom tlačovín podujatia (bulletin, plagát A2, score card).\n15. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného tiež vyplýva, že k úhrade faktúry č. 201606003 z 2.\njúna 2016 došlo bezhotovostne 14. júna 2016.\n16. Možno teda skonštatovať, že sťažovateľka disponuje zmluvou o poskytovaní reklamných služieb,\nmateriálnym plnením v rozsahu predmetnej zmluvy (v konaní nezisťované, avšak nespochybňované),\nfaktúrou č. 201606003 z 2. júna 2016, ktorá bola vystavená v zmysle Čl. III Odplata bodu 3.2. písm. c),\na dokladom o bezhotovostnej úhrade faktúry v lehote jej splatnosti.\n17. Pochybnosti vznesené správcom dane smerujú primárne čo do okolností na strane dodávateľa\nsťažovateľky (Captain s.r.o.) a jeho subdodávateľov (STEGOS s.r.o. - AZANETT DESIGN, s.r.o. Ryngo s.r.o.) z ktorých žiadna reklamnými právami v súvislosti s projektom BUSINESS GOLF TOUR\n2016 nedisponovala, reklamné služby zabezpečovala výlučne spoločnosť JK Media s.r.o. na základe\nobjednávky spoločnosti REVITA s.r.o.; a sekundárne do objemu plnenia, keď spoločnosť JK Media\ns.r.o. reklamné služby zabezpečovala v podstatne nižšom finančnom. Žalovaný zdôraznil, že neuznanie\nnároku na odpočítanie dane bolo založené na závere o nesplnení hmotnoprávnych podmienok, ktoré\nzákon s uplatnením odpočítania dane spája, a nie na závere o účasti sťažovateľky na podvodnom\nkonaní.\n\n18. V situácii, kedy sťažovateľka disponuje materiálnym plnením deklarovaného zdaniteľného plnenia,\njeho existencia nie je sporná a tiež zo strany sťažovateľky došlo k úhrade fakturovanej sumy, za súčasnej\nabsencie dôkazov o účasti sťažovateľky na podvodnom konaní, je nutné prezumovať dobromyseľné\nkonanie sťažovateľky, a to až kým sa nepreukáže opak.\n19. Judikatúra Súdneho dvora EU pripúšťa vznik nároku na odpočet DPH u dobromyseľného daňového\nsubjektu aj v prípade, ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľ\nnie je stotožnený. Tu je na mieste poukázať na rozhodnutia Súdneho dvora EU v spojených veciach a\nMahagében kft (C-80/11) a Pétér Dávid (C-142/11), resp. v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03),\nFulcrum Electronics Ltd (C-355/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03). Judikatúra Súdneho dvora\nEU tiež ustálila, že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný\nna ochranu práv verejných financií (C-384/04, C-271/06). Možno zhrnúť, že Súdny dvor EU dlhodobo\njudikuje, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na\nfaktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet; pričom právo na\nodpočet DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci\nbolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom,\nmožno zamietnuť jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie\na ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná\nosoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou\npodvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C-18/13).\n20. Správca dane založil svoj záver o nepreukázaní reálneho dodania tovarov a služieb na nepriamych\ndôkazoch - nedostatkoch na strane dodávateľov sťažovateľky, pričom nekonštatoval vedomosť\nsťažovateľky o jej účasti na podvodnom konaní, resp. nedostatočnú obozretnosť. Z dikcie ustanovenia\nupravujúceho zásadu zákonnosti daňového konania vyplýva, že daňové orgány nemôžu chrániť len\nfiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy\ndaňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú\ngaranciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej\nsúčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také\nprostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.\n21. V danej veci na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno konštatovať podvodné\nkonanie sťažovateľky, a tiež nie je možné konštatovať, že vzhľadom na objektívne skutočnosti\npredložené daňovými úradmi sťažovateľka vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce\nprávo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu.\n22. Sťažovateľka uvádzala, že v prípade spoločnosti Captain s.r.o. išlo o spoločnosť, ktorá mala 11ročnú históriu, a od roku 2008 disponovala oprávnením poskytovať reklamné služby a spoločnosť bola\nekonomicky činná - o čom svedčí napríklad prehľad jej tržieb za roky 2012-2014 (rok 2012 tržby 0,58\nmilióna eur, rok 2013 tržby 0,54 milióna eur, rok 2014 tržby 0,48 milióna eur - zdroj www.finstat.sk).\nSťažovateľka ďalej uviedla, že táto spoločnosť jej predložila štandardnú zmluvu, v ktorej boli presvedčivo\nupravené jej obsahové náležitosti. Poskytovateľom služieb teda nebola žiadna novovzniknutá firma bez\nhistórie, a teda sťažovateľka nemala žiaden oprávnený dôvod pochybovať o tom, že reklamné služby\nposkytla práve spoločnosť Captain s.r.o., a to najmä keď reklamné služby boli poskytnuté, spoločnosť\nCaptain s.r.o. vystavila príslušnú faktúru a existencia reklamných služieb bola hodnoverne preukázaná.\nNavyše, z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že predmetné faktúra bola vystavená v\nčase, keď už dochádzalo k plneniu v intenciách zmluvy o poskytovaní reklamných služieb z 24. marca\n2016.\n23. Primeranosť ostražitosti daňového subjektu zodpovedá aj rutinizácii obchodných procesov, a preto\nak zdaniteľné plnenie má prebehnúť za štandardných podmienok, k dodaniu tovaru dôjde (rozumej\nexistencia tovaru nie je spochybnená), kúpna cena je zaplatená štandardným spôsobom a v rámci\nkomunikácie nedôjde k neodôvodneným rozdielom oproti bežnému/zaužívanému obchodnému styku,\ndaňový subjekt nemá dôvod spochybňovať oprávnenie svojho dodávateľa nakladať s predmetom\nzdaniteľného plnenia. Na tomto mieste je na mieste poukázať aj na neformálnosť obchodných\nzáväzkových vzťahov vyplývajúcu zo zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník.\n\n24. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že doposiaľ\nvykonané dokazovanie neposkytuje dostatočný skutkový základ pre riadne posúdenie veci. Vzhľadom\nna existenciu plnenia na jednej strane a zistené pochybnosti na strane dodávateľov sťažovateľky na\ndruhej strane, rozhodnutiu správcu dane a žalovaného absentuje skutkový podklad pre správne právne\nposúdenie aplikujúc aj judikatúru Európskeho súdneho dvora.\n25. Nakoľko naďalej pretrvávajú pochybnosti o skutočnom stave veci, kasačný súd v zmysle ust. § 462\nods. 2 a § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p. zmenil kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie správneho\nsúdu a zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n26. V ďalšom konaní žalovaný vykoná dokazovanie v naznačenom smere, t. j. zameria sa na relevantné\nokolnosti na strane sťažovateľky (pokiaľ mieni odoprieť odpočet), a to najmä ustáli existenciu a\nrozsah reklamného plnenia; osloví organizátora športového podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2016,\npríslušných vydavateľov tlačovín a poskytovateľov obrazovej prezentácie za účelom ustálenia, kto a\nza akých podmienok a v akej forme im poskytol logo sťažovateľky a akým spôsobom toto malo byť\nprezentované, aby mohol byť stotožnený zadávateľ reklamnej zákazky médiu a spätne stotožnené\nzmluvné vzťahy späť k sťažovateľke ako objednávateľke; resp. iné okolnosti, ktoré osvedčujú,\nprípadne vylučujú deklarovanú existenciu materiálneho plnenia (pokiaľ sa stotožní „skutočný“ dodávateľ\nreklamných služieb a súčasne vedomý zmluvný alebo iný vzťah sťažovateľky s týmto dodávateľom,\nmožno vysloviť záver o podvodnom konaní).\n27. Kasačnému súdu sa tiež, vzhľadom na výšku plnenia, javí ako vhodné posúdiť účelnosť reklamy\npodľa kritérií obsiahnutých v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 8Sžfk/42/2018, podľa\nktorého (okrem iného) je pri posudzovaní oprávnenosti daňových výdajov na reklamu nutné posúdiť\nvecnú súvislosť vynaložených nákladov na reklamu s možným zabezpečením, udržaním, či zvýšením\npríjmov daňovníka, prípadne môže byť motivovaná snahou o minimalizáciu strát. Miera ovplyvnenia\nľudského správania sa reklamou nie je exaktne merateľná, preto ako pomocné kritérium treba vždy\npreskúmať kauzu, t. j. bezprostredný hospodársky dôvod vynaloženia nákladov na reklamu (primerane\n3Sžf/66/2007). Na základe uvedených kritérií nemožno vylúčiť ani neúspešnú reklamnú kampaň, resp.\nreklamnú kampaň, v súvislosti s ktorou sa dostavil iný, ako očakávaný, výsledok. Reklamná kampaň,\nresp. reklama ako taká, však musí byť minimálne spôsobila privodiť žiadaný výsledok.\n28. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 k § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že\nplne úspešnej žalobkyni priznal úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania\npred správnym súdom. (§ 175 ods. 1 S.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).\n29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 2:1 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/2/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}