{"guid": "c37902f9-9d2d-40c6-ae1d-7ab419480de8:061c24a5-20fd-48de-8907-98c8c5ffb914", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200352.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/33/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/33/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 9Sžsk/33/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:2018200352.1", "identifikacne_cislo": "2018200352", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-147.odsek-1", "nazov": "§ 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-147.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-147"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-147.odsek-2", "nazov": "§ 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-147.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-147"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-1", "nazov": "§ 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-2", "nazov": "§ 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-241.odsek-1", "nazov": "§ 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-241.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-100"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-147", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-240", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-241", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-100"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/061c24a5-20fd-48de-8907-98c8c5ffb914", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200352.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200352.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200352.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/33/2020\n2018200352\n30. 06. 2021\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2021:2018200352.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu, JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nF. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.\nAndrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 13,\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 55325-3/2018-BA zo dňa 03.10.2018, o kasačnej\nsťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 44Sa/25/2018-84 z 05.12.2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy kasačného konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 44Sa/25/2018-84 z 05.12.2019 zrušil rozhodnutie žalovanej\nčíslo 55325-3/2018-BA zo dňa 03.10.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Galanta číslo 700-0610607818-GC04/18 zo dňa 05.04.20018 a vec\nvrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná\npotvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta, ktorým pobočka Galanta predpísala\nžalobcovi za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004 a jún 2004, júl 2005,\naugust 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február\n2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006 penále v sume 1 174,04 €, vypočítané z dlžnej\nsumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné\ndôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo\nvýške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa\npredchádzajúceho dňu postúpenia, resp. odpísania pohľadávky.\n2. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca žalobu, v ktorej namietal, že z rozhodnutia\nžalovanej je zrejmé, že Sociálna poisťovňa si uplatňuje penále, ktoré vzniklo za obdobie predchádzajúce\nvyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka. Poukázal na ustanovenie § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a § 100 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze\na reštrukturalizácii (ďalej len zákon o konkurze), podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj\nmimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené\nalebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Podľa názoru žalobcu termín „sankcie“ treba interpretovať čo\nnajextenzívnejšie. S ohľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že predpísané penále vo výške\n1 174,04 € je sankciou v zmysle § 100 ods. 2 písm. c/ zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá\nbola žalobcovi uložená rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 05.04.2018, t.j. po vyhlásení konkurzu\na nárok na jej úhradu vznikol Sociálnej poisťovni taktiež až po vyhlásení konkurzu, pričom nie je\n\nrozhodujúce, že k porušeniu povinnosti došlo pred vyhlásením konkurzu, a teda žalobca má za to,\nže predmetné penále je v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii vylúčené z uspokojenia v\nkonkurze. Ďalej žalobca namietal aj tú skutočnosť, že pohľadávka Sociálnej poisťovne bola postúpená\nzmluvou o postúpení pohľadávky na Slovenskú konsolidačnú, a.s., dňa 11.10.2010, čoho následkom\nspolu s postupovanou pohľadávkou prechádza na nadobúdateľa i príslušenstvo pohľadávky, a to tak\npredpísané, či nepredpísané, teda pôvodný veriteľ postupuje na nového veriteľa pohľadávku spolu s\npríslušenstvom. V dôsledku uvedeného postúpenia žalovaná už nebola nositeľom práva vyplývajúceho\nz pohľadávky, teda nebola oprávnenou osobou na predpísanie penále.\n3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej z 18.03.2019 namietal, že v zmysle ustanovenia § 147\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je právo žalovanej na predpísanie penále premlčané.\n4. Krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby\nfyzickej osoby a jej dôvody možno meniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Z tohto dôvodu\nkrajský súd sa začal zaoberať námietkou premlčania pohľadávky a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25. januára 2018, z ktorého vyplýva právna veta: „zákon č.\n461/2003 Z.z. používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže\njednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávajú o\npremlčaní, vyslovene stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietky účastníka\nkonania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis z verejného práva neobsahuje, je výrazom premlčanie\nfakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto je lehota\nstanovená na predpísané penále v ustanovení § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. prekluzívna a nie\npremlčacia“.\n5. Podľa názoru krajského súdu z uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva,\nže správny orgán v danom konaní mal prihliadať na námietku premlčania ako na námietku prekluzívnu,\na teda z úradnej povinnosti. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na to, že keďže zákon č. 461/2003\nZ.z. neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty, nie je možné konštatovať, že v prejednávanej\nveci došlo k spočívaniu premlčacej lehoty počas správneho konania, ktoré sa viaže k právu Sociálnej\npoisťovne predpísať penále. Táto skutočnosť ako i skutočnosť, že právna úprava noriem verejného práva\nneobsahuje ustanovenie o tom, že správny orgán prihliada k premlčaniu len na námietku účastníka\nkonania, potvrdzuje záver, že výraz premlčanie fakticky znamená preklúziu práva, na ktorú správny\norgán prihliada z úradnej povinnosti.\n6. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade lehota uvedená v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\nje lehotou prekluzívnou, bolo povinnosťou žalovanej resp. prvostupňového správneho orgánu prihliadať\nna premlčanie resp. na preklúziu práva z úradnej povinnosti. V prípade že správne orgány na túto\nskutočnosť neprihliadli, dopustili sa vydania nezákonného rozhodnutia a preto Krajský súd v Trnave obe\nrozhodnutia správnych orgánov zrušil ako nezákonné a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru krajského súdu v danom prípade došlo k\npreklúzii práva, nebolo potrebné, aby sa krajský súd ďalšími námietkami zaoberal, pretože vyhodnotenie\ntýchto námietok je vo vzťahu k preklúzii práva irelevantné.\n7. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu, že krajský súd nesprávne\nprávne posúdil vec, keď vyslovil, že vo verejnom práve premlčanie fakticky znamená preklúziu práva.\nSťažovateľka poukázala na skutočnosť, že teória práva jasne rozlišuje medzi inštitútom premlčania\na inštitútom preklúzie. Žalovaná poukázala na § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., na základe\nktorého právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Podľa žalovanej nemožno toto ustanovenie zákona vykladať tak, ako keby bolo\ntoto ustanovenie ustanovením prekluzívnym. Na základe tejto skutočnosti žalovaná zastáva názor, že\npremlčanie nároku Sociálnej poisťovne na poistné (resp. penále) sa môže dlžník dovolať len vznesením\nnámietky premlčania. Sťažovateľka poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/45/2016\nzo dňa 30.05.2018, na základe ktorého správny orgán nemá povinnosť prihliadať na premlčanie z\núradnej povinnosti a prvostupňový orgán môže penále predpisovať najneskôr v posledný deň premlčacej\nlehoty. Žalovaná poukázala aj na to, že žalobca námietku premlčania po prvýkrát vzniesol vo vyjadrení\nzo dňa 18.03.2019, preto sa s ňou správny orgán druhého stupňa nemohol zaoberať. V tejto súvislosti\nžalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/9/2010 zo dňa 09.06.2011, na\nzáklade ktorého „ak v správnom konaní námietka premlčania nebola žalobcom vznesená, potom súd\n\nprvého stupňa s námietkou premlčania vznesenou v súdnom konaní sa nemohol zaoberať a ani na ňu\nnemohol prihliadnuť“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná navrhuje, aby kasačný súd\nzrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n8. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že rozsudok krajského súdu je vecne správny a\nto hlavne z dôvodu, že je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa\n25.01.2018. Zároveň uviedol, že odhliadnuc od námietky premlčania výrok rozsudku krajského súdu\nby bol rovnaký aj v tom prípade, ak by súd vyhodnotil aj ostatné žalobné námietky. Žalobca poukázal\nna skutočnosť, že pohľadávka Sociálnej poisťovne bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky\nna Slovenskú konsolidačnú, a.s., dňa 11.10.2010, čím spolu s postupovanou pohľadávkou prechádza\nna nadobúdateľa i príslušenstvo pohľadávky. V dôsledku uvedeného postúpenia žalovaná už nebola\nnositeľom práva vyplývajúceho z pohľadávky, teda nebola oprávnenou osobou na predpísanie penále.\nĎalej žalobca poukázal na to, že podstatná časť dní omeškania z ktorých bolo penále vypočítané,\npredstavovala obdobie počas vedenia konkurzu na majetok žalobcu. To znamená, že žalovaná v rozpore\ns účelom a obsahom zákona o konkurze a reštrukturalizácii započítavala do dní omeškania aj dni počas\nvedenia konkurzu na majetok úpadcu. Žalobca zastáva názor, že žalovaná by mohla vypočítať výšku\npenále len za dni omeškania pred vyhlásením konkurzu. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca\nžiadal, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.\n10. Podstatnou otázkou, ktorou sa v konaní zaoberal krajský súd a ktorú bolo potrebné posúdiť, bola\notázka premlčania práva žalovanej na predpísanie penále v zmysle ust. § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z.\n11. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo\ndňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.\n12. Podľa § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola\nsplnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 231 ods. 1 písm. b/.\n13. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným\nodvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume,\nSociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa\nsplatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej\npokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.\n14. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť\ndlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie.\nSociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5,- €.\n15. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na pokuty a na penále platia ustanovenia §\n142 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20210410> a <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20210410>, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.\n16. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v\ndobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.\nAk sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n17. V judikatúre najvyššieho súdu existujú rozdielne názory na účinky uplynutia premlčacej doby v\nsúvislosti s právom na predpísanie poistného, resp. penále v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.\n18. V spomínanom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/28/2016 z 25.01.2018 senát\nkonštatoval:\n„V súkromnoprávnych vzťahoch premlčanie podľa kontinentálnej právnej teórie nemá za následok zánik\npráva (preklúziu), ale len jeho oslabenie. Vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý ma verejnoprávny\n\ncharakter, však toto pravidlo bude zväčša prelomené (článok 2 Ústavy Slovenskej republiky). Aj z toho\nmožno vyvodiť, že inštitút premlčania sa vo verejnoprávnej sfére uplatňuje modifikovane.\nPremlčanie prebieha v dvoch fázach. Prvou je márne uplynutie premlčacej lehoty a druhou uplatnenie\nnámietky premlčania.\nMárne uplynutie premlčacej lehoty je objektívna právna skutočnosť a má za následok premlčanie práva.\nV danej veci ustanovenie § 240 v spojení s ustanovením § 241 ods. 1 a ustanovením § 147 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznáva právo, oprávnenie sociálnej poisťovne\npredpísať penále dlžníkovi v premlčacej lehote desiatich rokov. Premlčacia lehota je stanovená presnou\ndobou začiatku plynutia a jej koncom. Z toho dôvodu súdna prax vyvodila, že nie je možné posudzovať\npremlčanie bez toho, aby bol presne stanovený začiatok premlčacej lehoty vo vzťahu k predmetu\npremlčania.\nZákon č. 461/2003 Z.z. používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle\nsa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré\npojednávajú o premlčaní výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na\nnámietku účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom\n„premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti.\nPovinnosťou orgánu štátnej moci pri aplikácii zákonnej úpravy je vykladať právnu normu na vec sa\nvzťahujúcu v súlade s účelom a zmyslom zákona zákonodarcom sledovaného a súčasne vykonať\nkonformný výklad príslušnej právnej normy v súlade s ústavou a medzinárodnými dokumentmi. Z\nuvedeného dôvodu vychádzajúc z účelu a zmyslu zákonnej úpravy vo vzťahu predpísania penále za\nnesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas pri aplikácií čl. 6 Dohovoru, pokiaľ\naj zákonodarca používa gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty\nspĺňa znaky „preklúzie“, z ktorých dôvodov, lehota stanovená na predpísanie penále v zákone o\nsociálnom poistení je prekluzívna, a nie premlčacia. Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote\nstanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie\no predpísaní penále.“\nPredmetom prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie, ktorým žalovaná predpísala penále.\n19. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Szd/1/2010 zo dňa 07.12.2010 najvyšší súd uviedol, že:\n„Poistné ako peňažná pohľadávka poisťovne sa nepremlčuje. Keďže poistné sa nepremlčuje, môže\nho platiteľ dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek dodatočne, a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na\npredpísanie poistného a právny dôvod na jeho platenie trvá. Dobrovoľným zaplatením poistného i po\npremlčaní práva na jeho predpísanie preto nemôže dôjsť k neoprávnenému obohateniu na strane\npoisťovne (štátu). To, čo podlieha premlčaniu v tomto prípade nie je poistné, ale procesné právo\npoisťovne na predpísanie poistného. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného\npráva na vydanie individuálneho správneho aktu - platobného výmeru. Na túto skutočnosť prihliada\nsprávny orgán ex offo. Zákon č. 273/1994 Z.z. totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie\nnámietky premlčania. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne\ndefinoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva predpísať poistné, a teda stanovil i požiadavku\nvznesenia námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych\ndôsledkov. Premlčaniu práva na predpísanie poistenia podľa zákona č. 273/1994 Z. z. svojimi\ndôsledkami zodpovedá pojmu preklúzie v súkromnom práve.“\n20. Z právneho názoru vyjadreného v rozsudku 3Szd/1/2010 vychádza napríklad aj rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžso/43/2013 zo 17. septembra 2014.\n21. V uznesení sp.zn. 7Sžso/9/2010 zo dňa 09.06.2011 bol vyjadrený opačný právny názor: „na\npremlčanie práva sa prihliadne len vtedy, ak povinná osoba vznesie námietka premlčania, teda nie je\ndaná zákonná povinnosť správneho (ani súdneho) orgánu skúmať premlčanie práva. Pretože súdnom\nkonaní sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu na základe návrhu, krajský súd mohol\nlen preskúmať, či správny orgán reagoval na prípadnú námietku premlčania. Ak v správnom konaní táto\nnámietka nebola žalobcom vznesená, potom súd prvého stupňa s námietkou premlčania vznesenou v\nsúdnom konaní sa nemohol zaoberať a ani na ňu nemohol prihliadnuť. V tejto časti je rozsudok krajského\nsúdu vecne správny.“ V danom prípade bolo predmetom prieskumu rozhodnutie o predpísaní poistného\nna nemocenské poistenie.\n22. V rozsudku sp.zn. 9Sžso/45/2016 najvyšší súd k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať\npenále uviedol:\n\n„Na tom základe aj odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania by bola dôvodná len vtedy, ak\nby premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky. Opačný výklad by znamenal, že pobočkou\nSociálnej poisťovne včas predpísané penále by sa v dôsledku podania odvolania a následného\nprieskumu prvostupňového rozhodnutia, vrátane vykonania navrhovaných dôkazov, považovalo za\npremlčané, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu.\nPodľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska zachovania premlčacej lehoty stačí, aby správny orgán\nprvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný deň premlčacej\nlehoty (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z.z.). Iný výklad, podľa ktorého by v desaťročnej\npremlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa ako orgánu\nodvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie, z hľadiska\nmožných obštrukcií zo strany povinného, ...). V druhostupňovom správnom konaní správny orgán (tu\nžalovaná) preskúmava správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v čase jeho vydania\n(§ 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.).“\n23. Zmyslom inštitútu premlčania je podpora aktívneho prístupu k uplatňovaniu subjektívnych práv, v\nsúlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt („bdelým patrí právo“). Následky spojené s plynutím\nčasu sa rôznia podľa toho, či ide o premlčanie alebo preklúziu. Kým pre preklúziu je charakteristickým\nnásledkom zánik práva, premlčanie práva v zmysle Občianskeho zákonníka má za následok jeho\noslabenie v podobe možnosti dlžníka vzniesť námietku premlčania, na základe ktorej súd premlčané\nprávo nemôže priznať. Na právne následky preklúzie prihliada orgán, ktorý o nároku rozhoduje, z úradnej\npovinnosti, na následky premlčania len v dôsledku aktivity subjektu práva. V právnej vede možno nájsť\nnázory, podľa ktorých inštitút premlčania je typický pre súkromnoprávne vzťahy, kým preklúzia je typický\nkonštrukt práva verejného (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,\nM. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019,739 s.).\n24. Podľa názoru kasačného súdu nemožno vo verejnom práve považovať automaticky premlčanie\npráva za preklúziu, pretože aj vo verejnom práve existujú oba inštitúty - preklúzia aj premlčanie s\nrovnakými právnymi následkami, ako tomu je v občianskom práve.\n25. Problém s rozlišovaním medzi preklúziou a premlčaním vo verejnom práve nastáva vtedy, keď\nzákonodarca vyslovene používa pojem premlčanie aj v takých prípadoch, kedy je zrejmé, že nejde o\ntypický prípad premlčania, ako je to napr. aj v zákone o sociálnom poistení. V ustanovení § 114 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení je uvedené, že nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím\ntroch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Ide teda o nárok žiadateľa, ktorému plynie\npremlčacia doba (obdobne aj nároky vyplývajúce z ustanovenia § 145 ods. 3 a § 208 zákona o sociálnom\npoistení). Ak pripustíme, že typickým následkom premlčania je oslabenie práva v dôsledku vznesenej\nnámietky premlčania, takýto následok nie je na danú situáciu aplikovateľný. V danom prípade po uplynutí\npremlčacej doby (tri roky) správny orgán automaticky rozhodne o nevyplatení dávky, pričom vznesenie\nnámietky premlčania ani rozhodovanie o nej sa neuskutočňuje, keďže vznášať námietku aj rozhodovať\no nej by musel ten istý subjekt - správny orgán. Žiadateľ a správny orgán v rámci správneho konania\nnie sú v rovnocennom postavení, na rozdiel od súkromnoprávneho vzťahu. Z uvedeného je zrejmé, že\npokiaľ sa v zákone o sociálnom poistení používa pojem premlčanie, nemožno tento pojem automaticky\npovažovať za obsahovo identický s pojmom premlčanie tak, ako ho chápe Občiansky zákonník.\n26. Zákonodarca používa pojem premlčanie aj v iných predpisoch verejného práva. Napríklad podľa\nustanovenia § 85 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov právo na vymáhanie daňového\nnedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok\nvznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí\ndaňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho\nroku, v ktorom bola výzva doručená. Ustanovenie § 85 ods. 3 tohto zákona vyslovene obsahuje aj to,\nže správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to\nlen v rozsahu uplatnenej námietky. Z uvedeného je zrejmé, že aj vo verejnom práve existuje inštitút\npremlčania, ktorého účinky sa viažu na vznesenie námietky, tak ako to predpokladá inštitút premlčania\nv rámci práva súkromného.\n27. Obdobne s pojmom premlčanie pracuje aj zákon č. 199/2004 Z.z. Colný zákon, ktorý v § 60\nustanovuje, že právo vyberať a vymáhať nedoplatok colného dlhu, nedoplatok pokút a iných platieb\nvymeraných a uložených podľa colných predpisov sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roka,\n\nv ktorom sa stal nedoplatok splatný. Ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu\nnedoplatku podľa odseku 1, začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím roka, v ktorom bol dlžníkovi\ntento úkon oznámený. Právo vymáhať nedoplatok sa premlčí najneskôr uplynutím 20 rokov od konca\nroka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný. Na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta,\na len v rozsahu uplatňovaných námietok.\n28. Z uvedenej úpravy je zrejmé, že tam kde mal zákonodarca za cieľ, aby správny orgán prihliadal\nna premlčanie iba na námietku vznesenú účastníkom, takúto skutočnosť vyslovene v zákone upravil.\nRovnako sa takáto právna úprava nachádza aj v Občianskom zákonníku (§ 100 ods. 1). Zákon o\nsociálnom poistení však úpravu, ktorá by správnemu orgánu dávala možnosť prihliadať na námietku\npremlčania iba pokiaľ to dlžník namietne, neobsahuje. Je preto možné dovodiť, že v prípade práva na\npredpísanie poistného, resp. penále, Sociálna poisťovňa musí prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby\núčastník administratívneho konania námietku premlčania vzniesol. Táto skutočnosť má za následok,\nže po uplynutí premlčacej doby na predpísanie poistného resp. penále nemôže takéto právo vykonať\n(predpísať poistné, resp. penále) a to aj vtedy, ak účastník správneho konania námietku premlčania\nnevzniesol. Je potrebné zdôrazniť, že sa premlčuje iba právo na predpísanie poistného, nie poistné\nsamotné ako peňažná pohľadávka poisťovne. Platiteľ teda môže poistné dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek\ndodatočne, a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného. Dobrovoľným zaplatením\npoistného po premlčaní práva na jeho predpísanie nemôže dôjsť k neoprávnenému obohateniu na strane\npoisťovne (štátu).\n29. Opačný názor vyjadrený v dvoch vyššie spomínaných rozhodnutiach možno považovať za ojedinelý\nodklon v rozhodovacej činnosti. Kasačný súd nepovažuje za potrebné predkladať uvedenú otázku\nVeľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzhľadom na to, že opačný názor, vyjadrený v\nskoršom rozsudku vec prejednávajúceho senátu a v rozhodnutí sp.zn. 7Sžso/9/2010 zo dňa 09.06.2011,\nbol následne prekonaný neskoršími rozhodnutiami.\n30. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody kasačný súd dospel k záveru, že právne posúdenie krajským\nsúdom v napadnutom rozsudku je správne, a preto kasačnú sťažnosť žalovanej podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n31. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, tak že žalobcovi,\nktorý mal úspech vo veci, priznal úplnú náhradu trov konania. O výške priznanej náhrady trov konania\nrozhodne krajský súd.\n32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44Sa/25/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}