{"guid": "1fe26627-625e-4850-8b3d-09d1c280e1ab:61dbce96-ed49-4cd3-8c78-665c6f24793a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200308.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/79/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/79/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 7Sžsk/79/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:2018200308.1", "identifikacne_cislo": "2018200308", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-15.odsek-6", "nazov": "§ 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-15.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-12", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-15", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/61dbce96-ed49-4cd3-8c78-665c6f24793a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200308.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200308.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200308.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/79/2020\n2018200308\n30. 06. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:2018200308.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nH.. Z.. H. Y., S..J.., narodený XX. H. XXXX, bytom v W., T. Č.. XX, právne zast.: Mgr. Ivanom\nGašperecom, LL.M., advokátom a konateľom URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o.,\nadvokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Havlíčkova č. 16, IČO: 47 244 895, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej zo 16. augusta 2018, číslo: 52841-3/2018-BA a zo 16. augusta 2018, číslo:\n52859-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. januára\n2020, č.k. 47Sa/21/2018-102, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 30. januára 2020, č.k.\n47Sa/21/2018-102 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nzo 16. augusta 2018, číslo: 52841-3/2018-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla jeho odvolanie\na potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo 17. apríla 2018,\nČíslo: 57226-26/2018-TT, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod\nprvý zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. júla 2010\nzo 16. augusta 2018, číslo: 52859-3/2018-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ.z. zamietla jeho odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky\nTrnava zo 17. apríla 2018, Číslo: 57226-27/2018-TT, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa\n§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo\nčinnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra\n2010.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 5 písm. c/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 od. 1, § 21 ods. 4 písm. b/, § 178\nods. 1 písm. a/ bod prvý, § 195 ods. 1-3, § 209 ods. 1,4 zákona č. 461/2003 Z.z., § 12 ods. 1 písm. e/, § 72\nods. 2 písm. k/ (po správnosti „§ 71 ods. 2 písm. k/“; pozn.) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene\n\na doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v rozhodnom znení\n(ďalej len „zákon č. 586/2003 Z.z.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave\nTretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení\no všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti\npodanej žaloby.\n3. Krajský súd mal preukázané, že žalobca bol od 01. januára 2009 zapísaný do zoznamu advokátov\nSlovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“), pričom podľa výpisu z riadneho daňového priznania\nk dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 bol príjem žalobcu vyšší ako zákonom č. 461/2003 Z.z.\nstanovená suma (3.834,96 eur), čo žalovaná v zmysle § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c/ menovaného\nzákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 vyhodnotila ako splnenie podmienok na vznik povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu od 01. júla 2010. Tiež mal preukázané,\nže SAK vydala žalobcovi potvrdenie zo 04. januára 2010 o spôsobe výkonu advokácie, v ktorom\npotvrdila, že žalobcovi 31. decembra 2009 zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne a od\nuvedeného dátumu mohol žalobca vykonávať advokáciu t.č. len v mene a na účet spoločnosti H. Y. - G.,\nY..N..K.., v ktorej bol žalobca spoločníkom a konateľom. Teda žalobca s účinnosťou od 01. januára 2010\nzmenil spôsob výkonu advokácie, ktorú vykonával samostatne ako fyzická osoba, na výkon advokácie\nspôsobom ako konateľ vyššie uvedenej spoločnosti s ručením obmedzeným.\n4. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. V tejto súvislosti\npoukázal na uznesenie Pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 04. marca 2015, sp. zn. PLz.\nÚS 1/2015, ktorým plénum ústavného súdu zamietlo návrh na prijatie zjednocujúceho stanoviska\nv znení: „Pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na\nvýkon advokácie ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu\nadvokácie mu nezostal zachovaný status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o\nsociálnom poistení.“, ako aj s prihliadnutím na nasledovné zjednotenie spôsobu rozhodovania vo vzťahu\nk predmetnej právnej otázke v obdobných veciach Ústavným súdom Slovenskej republiky a Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky uviedol, že v ostatnom období prevažuje ustálená rozhodovacia prax súdov,\nktorou v obdobných veciach súdne autority dospeli k záveru, že pri zmene formy výkonu advokácie\nnenastali zákonom taxatívne určené skutočnosti podľa § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do\n31. decembra 2010, na základe ktorých by mala zaniknúť povinná účasť advokáta na sociálnom poistení,\na to z titulu trvania jeho právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/\ncitovaného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n26. júla 2017, sp. zn. 9Sžso/122/2015, ako aj z 27. februára 2019, sp. zn. 9Sžsk/24/2017, v ktorom súd\nkonštatoval ojedinelosť právnych záverov vyplývajúcich z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky\nv obdobných veciach vedených pod sp. zn. II. ÚS 426/2012 a sp. zn. II. ÚS 63/2012, ktorými žalobca\npodporoval svoju argumentáciu aj v tejto veci, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky odklon od\nustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky deklaroval poukazom na skoršie\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky s odlišnými právnymi závermi v spornej právnej\notázke v obdobných veciach, a to napríklad poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 290/2010, sp. zn. II. ÚS 508/2010, sp. zn. I. ÚS 93/2012, sp. zn. IV. ÚS/103/2012,\nsp. zn. I. ÚS 64/2012, sp. zn. III. ÚS 118/2012.\n5. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 71 ods. 2 písm. k/ zákona č. 586/2003 Z.z. uviedol, že\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. februára 2019, sp. zn. 9Sžsk/24/2017 vychádzal\npri posúdení záväznosti potvrdenia predsedníctva SAK, vystaveného podľa citovaného ustanovenia\nv súvislosti so zmenou formy výkonu advokácie podľa § 12 zákona č. 586/2003 Z.z., z právneho\nnázoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúceho z rozsudku z 27. decembra 2013, sp. zn.\n9Sžso/23/2013, v zmysle ktorého: „Námietka žalobcu, že ustanovenie § 71 ods. 2 písm. k) zákona č.\n586/2003 Z. z. je nutné chápať ako zákonné zverenie právomoci predsedníctvu SAK rozhodovať aj\no skutočnosti, ktorá osoba zo špeciálne úzko vymedzenej skupiny osôb, a to advokátov, je alebo nie\nje SZČO v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.“ V nadväznosti\nna uvedené súd ohľadom záväznosti potvrdenia predsedníctva SAK o statuse advokáta z pohľadu\npostavenia samostatne zárobkovo činnej osoby poukázal citáciou aj na právny záver k danej právnej\notázke vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012, č.k. I. ÚS\n93/2012-14: „Ak najvyšší súd akceptoval kritériá vymedzenia SZČO podľa zákona č. 461/2003 Z. z. (§\n5) vo vzťahu k výkonu advokácie pred obsahom potvrdenia vydaného v rámci zákonom vymedzenej\npôsobnosti samosprávnej stavovskej organizácie advokátov [§ 71 ods. 2 písm. k/ ], uvedené podľa\n\nnázoru ústavného súdu v spojení s ostatnými dôvodmi rozsudku najvyššieho súdu nenasvedčuje možnej\narbitrárnosti záverov najvyššieho súdu.“\n6. Uzavrel, že žalovaná v napadnutých rozhodnutiach rozhodla vecne správne, keď na základe v\nadministratívnom konaní zisteného skutočného stavu veci rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe (§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010)\nvzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 citovaného zákona)\ndňa 01. júla 2010 a toto povinné sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe mu zaniklo\ndňa 31. decembra 2010 (§ 21 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona), a to bez ohľadu na skutočnosť, že\nžalobca zmenil formu samostatného výkonu advokácie a od 01. januára 2011 vykonával advokáciu len\nako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 586/2003 Z.z.).\n7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP\nzamietol.\n8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnej žalovanej trovy konania\nnepriznal, pretože orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade\nneprináleží.\nII.\n9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n10. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n11. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci namietal, že krajský súd chybnou interpretáciou\n§ 5 písm. c/, § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. vtedy účinného znenia nesprávne\npovažoval žalobcu za platiteľa poistného v období od 01. januára 2009 do 31. decembra 2009 a tiež,\nže i napriek jasnej dikcii zákona č. 586/2003 Z.z. nepriznal aktu SAK účinok predpokladaný zákonom a\npovažoval žalobcu za samostatne zárobkovo činnú osobu. Krajský súd sa priklonil na stranu žalovanej\nbez toho, aby predmetnú právnu úpravu vykladal materiálne, tak ako mu to prikazuje judikatúra (nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 63/2012, sp. zn. II. ÚS 426/2012, ako aj rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/117/2015). Má za to, že aj v zmysle uvedenej\njudikatúry nemá byť platiteľom poistného v príslušnom období. Podľa zákona č. 586/2003 Z.z. môže\nadvokát vykonávať advokáciu vo formách taxatívne vymenovaných v § 12 ods. 1 menovaného zákona\ns tým, že jedna z možností výkonu advokácie je ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným,\nktorý vykonáva advokáciu v mene a na účet spoločnosti. V takom prípade, až na výnimočné prípady,\nnemôže advokát vykonávať advokáciu samostatne ako samostatne zárobkovo činná osoba. Súbežný\nvýkon vykonávanej činnosti advokáta podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona (ako samostatne zárobkovo\nčinná osoba) a podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zákona je zakázaný. Vyjadril nesúhlas s tvrdením, že\npre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby je rozhodujúci zápis v zozname\nadvokátov. Naopak, formálny zápis v zozname advokátov nie je postačujúci pre účely postavenia ako\nplatcu poistenia. Ak teda advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ s.r.o. nedosahuje príjem zo\nsamostatnej advokátskej činnosti, ako to bolo v prípade žalobcu, nemôže spĺňať podmienku § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010.\n12. V súvislosti s namietaným odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu uviedol,\nže súdy v poslednom období stále rozhodujú v závislosti od názoru konkrétneho senátu / sudcu aj v\ntých istých veciach. Vyjadril presvedčenie, že argumentácia súdov obdobná tej v rozhodnutí sp. zn.\n3Sžo/117/2015 je správna zodpovedajúca ekonomickej realite a odmieta formalizmus žalovanej, a to\naj v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 63/2012, sp. zn. II.\nÚS 426/2012, ktoré zreteľne formulovali aplikačné potreby pre výklad § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003\nZ.z. Dodal, že situácia, kde existujú vedľa seba konfliktné rozhodnutia tých istých súdov naráža na\nproblém právnej istoty a základných ústavných práv žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 14/07, podľa ktorého k znakom právneho štátu a\nmedzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neoddeliteľnou súčasťou\n\nje predvídateľnosť práva. Súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne\nrelevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Obdobné situácie\nmusia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup,\nktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne\na rozumne odôvodniť. Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Cdo/155/2014.\n13. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nIII.\n14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 26. júna 2020.\n15. Zotrvala na právnom názore, že podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 advokát\nnestráca na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby po tom,\nako zmení formu výkonu advokácie. Právny názor žalovanej je v súlade s právnym názorom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. 7Sžso/27/2010, ktorý bol publikovaný v\nZbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ako aj s právnym názorom vyjadreným\nv náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 335/2013, ktorým bola odstránená\nnejednotnosť judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pri posudzovaní právneho postavenia\nadvokáta na účely sociálneho poistenia pri zmene formy výkonu advokácie. Ďalej uviedla, že II. senát\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, na rozhodnutia ktorého žalobca odkazoval, a ktoré podporovali\nním prezentované tvrdenia, tiež neskôr vo svetle záverov plynúcich z nálezu sp. zn. PLz. ÚS 1/2015, vo\nveci sp. zn. II. ÚS 335/2013 dospel k právnemu záveru o potrebe rozhodovať v línií uznesenia sp. zn. III.\nÚS 426/2012, ktorým bola sťažnosť žalobcu v obdobnej veci odmietnutá ako neopodstatnená. Týmto\npostupom bola nejednotnosť judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky odstránená. Následkom\ntoho je, že aj rozhodovacia prax súdov v otázke právneho postavenia advokátov na účely sociálneho\npoistenia, pri zmene právnej formy výkonu advokácie podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra\n2010 je jednotná a ustálená. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 7Sžsk/51/2019, ako aj sp. zn. 9Sžsk/27/2016. K záväznosti potvrdenia SAK o spôsobe výkonu\nadvokácie podľa § 71 ods. 2 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z.z. poukázala na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/32/2013, podľa ktorého takéto potvrdenie môže byť jedným z\npodkladov rozhodnutia, t.j. len jedným z dôkazov, ktoré môžu byť použité ako dôkazy pre rozhodnutie\nsprávneho orgánu. V závere uviedla, že zákon č. 461/2003 Z.z. nevylučuje súbeh poistení, a preto\nnadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.\n16. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa\n§ 461 SSP zamietol.\nIV.\n17. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 09. augusta 2020 na\nvedomie.\nV.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\n\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako\nnedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\n- zo 16. augusta 2018, číslo: 52841-3/2018-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ.z. zamietla jeho odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky\nTrnava zo 17. apríla 2018, Číslo: 57226-26/2018-TT, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa\n§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo\nčinnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. júla 2010\n[dôvod vydania predmetného rozhodnutia spočíval v tom, že žalobca nadobudol status samostatne\nzárobkovo činnej osoby na základe osvedčenia o zápise do zoznamu advokátov SAK od 01. januára\n2009 s tým, že v rozhodnom období (t.j. v roku 2009) na základe údajov poskytnutých žalovanej zo\nstrany Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\nbol 28.307,10 eur, čo je suma vyššia ako 3.834,96 eur, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho\nzákladu],\n- zo 16. augusta 2018, číslo: 52859-3/2018-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ.z. zamietla jeho odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky\nTrnava zo 17. apríla 2018, Číslo: 57226-27/2018-TT, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa\n§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo\nčinnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra\n2010\n[dôvod vydania predmetného rozhodnutia spočíval v tom, že na základe údajov z registra daňových\nsubjektov bolo zistené, že žalobca bol registrovaný na daňovom úrade ako fyzická osoba, ktorá je\nregistrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá právo na dosahovanie príjmu z\npodnikania a z inej zárobkovej činnosti od 12. januára 2009 do 18. januára 2010; nakoľko potom žalobca\nnemal od 01. januára 2011 status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z.\nv znení účinnom od 01. januára 2011, zaniklo mu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie dňa 31. decembra 2010 (§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára\n2011)].\n25. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne\nzárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej\nvýkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu 21)\n[pozn. pod čiarou č. 19 - napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení\nzákona č. 302/1999 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v\nznení neskorších predpisov].\n26. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010,\npovinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 9.\n\n27. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinne\ndôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.\n28. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od\n1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý\njej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo\nvýnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.\n29. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná\nmať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva\nčinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/;\n[pozn. pod čiarou č. 21 - napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch\na Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej\nrady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení\nneskorších predpisov a zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].\n30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov,\nktorý vedie Slovenská advokátska komora (ďalej len \"komora\").\n31. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., advokát môže vykonávať advokáciu\na/ samostatne,\nb/ v združení spolu s inými advokátmi,\nc/ ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti,\nd/ ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo\ne/ ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.\n32. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť\nspoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb\n(ďalej len \"spoločnosť s ručením obmedzeným\"). Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať\niný predmet podnikania, jej spoločníkmi a konateľmi môžu byť len advokáti a musí byť poistená pre prípad\nzodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní právnych služieb, minimálne s limitom\npoistného plnenia 1 500 000 EUR za každého spoločníka. Na spoločnosť s ručením obmedzeným sa\nvzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, 12) ak tento zákon neustanovuje inak.\n33. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z., advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením\nobmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene\nspoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, 13) advokáciu vykonávajú vo\nvlastnom mene a na účet spoločnosti.\n34. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z., advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ\nspoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení,\nako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej\nspoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom\nposkytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak\nspoločenská zmluva neurčuje inak.\n35. Podľa § 71 ods. 2 písm. k/ zákona č. 586/2003 Z.z., predsedníctvo komory ďalej vydáva záväzné\npotvrdenie o forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto zákona a o skutočnosti, či advokát je samostatne\nzárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu.\n\n36. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojených administratívnych spisov žalovanej mal\npreukázané, že žalobca je na základe Osvedčenia č. XXXX od 01. januára 2009 zapísaný do zoznamu\nadvokátov SAK. Rovnako z obsahu administratívneho spisu zistil, že SAK vydala dňa 04. januára 2010\npod číslom 7/2010-JUDr.De/Ma Potvrdenie o spôsobe výkonu advokácie, na základe ktorého SAK\npotvrdila, že žalobcovi dňa 31. decembra 2009 zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne\ns tým, že od 01. januára 2010 ju môže vykonávať len v mene a na účet spoločnosti H.G. Y. - G.,\nY..N..K.., v ktorej je spoločníkom a konateľom. Týmto SAK potvrdila, že žalobca od 01. januára 2010 nie\nje samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona č. 461/2003 Z.z.\n37. Odhliadnuc od príjmu nadobudnutému v relevantnom kalendárnom roku (keďže v tomto smere\nžalobca nepodal žiadne námietky) sporným zostalo, či žalobcovi vystupujúcemu v pozícii advokáta\nv prípade zmeny formy výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie\nako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie zostal\nzachovaný status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona č. 461/2003 Z.z.\n38. Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že spory týkajúce sa právneho postavenia advokátov, ktorí\npristúpili ku zmene formy výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie\nako konatelia spoločností s ručením obmedzeným a súčasne čo do zachovania ich statusu ako\nsamostatne zárobkovo činných osôb pre účely zákona č. 461/2003 Z.z. boli predmetom viacerých sporov\nprebiehajúcich tak na úrovni najvyššieho súdu, ako aj úrovni Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“). Z rozhodovacej činnosti je zrejmé, že názory prezentované žalobcom a\nvychádzajúce primárne z nálezov ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 63/2012 a sp. zn. II. ÚS 426/2012) a tiež\nnajvyššieho súdu (sp. zn. 3Sžo/117/2015) boli skôr ojedinelými názormi prezentovanými v tomto smere.\nIch vydaniu (t. j. k 21. februáru 2013) totiž predchádzali iné rozhodnutia ústavného súdu, ktorými boli\nústavné sťažnosti podávané v obdobných veciach (t.j. vo veciach povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby - advokáta) odmietané\n(napríklad uznesenie ústavného súdu zo 07. septembra 2010, sp. zn. I. ÚS 290/2010 odmietajúce\nústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu zo 16. februára 2010, sp. zn. 4Sžso/37/2009,\nuznesenie ústavného súdu z 23. septembra 2010, sp. zn. IV. ÚS 342/2010 odmietajúce ústavnú sťažnosť\nproti rozsudku najvyššieho súdu z 27. januára 2010, sp. zn. 4Sžso/19/2009, uznesenie ústavného\nsúdu z 25. novembra 2010, sp. zn. II. ÚS 508/2010 odmietajúce ústavnú sťažnosť proti rozsudku\nnajvyššieho súdu z 31. marca 2010 sp. zn. 9Sžso/52/2009, uznesenie ústavného súdu z 08. februára\n2012, sp. zn. I. ÚS 64/2012 odmietajúce ústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu z 28.\nnovembra 2011, sp. zn. 9Sžso/33/2010, uznesenie ústavného súdu z 29. februára 2012, sp. zn. I. ÚS\n93/2012 odmietajúce ústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu z 28. septembra 2011, sp. zn.\n7Sžso/62/2011, uznesenie ústavného súdu z 01. marca 2012, sp. zn. IV. ÚS 103/2012 odmietajúce\nústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu z 28. septembra 2011, sp. zn. 9Sžso/58/2011,\nuznesenie ústavného súdu z 28. marca 2012, sp. zn. III. ÚS 118/2012 odmietajúce ústavnú sťažnosť\nproti rozsudku najvyššieho súdu z 01. júla 2011, sp. zn. 7Sžso/31/2010, uznesenie ústavného súdu z 12.\nseptembra 2012, sp. zn. III. ÚS 426/2012 odmietajúce ústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu\nz 30. júna 2011, sp. zn. 7Sžso/53/2010, uznesenie ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. II. ÚS\n570/2012 odmietajúce ústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu z 28. septembra 2011, sp. zn.\n7Sžso/69/2017). Rovnako najvyšší súd uvádza, že i po tomto dátume (t.j. po 21. februári 2013) právne\nnázory ďalších senátov ústavného súdu zostali nezmenené (napríklad uznesenie ústavného súdu z 02.\noktóbra 2013, sp. zn. I. ÚS 599/2013 odmietajúce ústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu\nz 24. apríla 2013, sp. zn. 9Sžso/25/2012, uznesenie ústavného súdu zo 04. júna 2014, sp. zn. I. ÚS\n266/2014 odmietajúce ústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu z 27. novembra 2013, sp. zn.\n9Sžso/23/2013).\n39. Najvyšší súd tiež poukazuje na to, že ústavný súd v pléne uznesením zo 04. marca 2015, sp. zn.\nPLz. ÚS 1/2015 zamietol návrh II. senátu pre účely zjednotenia odchylných právnych názorov s návrhom\nna vyslovenie právnej vety: „Pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu\nadvokácie na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy\nvýkonu advokácie mu nezostal zachovaný status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona\no sociálnom poistení“. Na tomto základe II. senát ústavného súdu, akceptujúc prevládajúcu judikatúru\nsenátov ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 335/2013 v náleze z 26. marca 2015 rozhodol,\nže základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a jeho právo na spravodlivé súdne konanie porušené\n\nneboli, čím sa priklonil k prevládajúcej judikatúre ústavného súdu. Len pre úplnosť najvyšší súd uvádza,\nže II. senát ústavného súdu následne uznesením z 01. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 218/2015 odmietol\nústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu z 24. apríla 2013, sp. zn. 9Sžso/7/2012.\n40. S poukazom na vyššie označenú judikatúru a závery z nej plynúce možno uviesť, že zmena spôsobu\nvýkonu advokácie na výkon ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nemá za následok\nzánik postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia. Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti trvá (okrem prípadov\npozastavenia advokátskej činnosti podľa § 8 zákona č. 586/2003 Z.z.) od zápisu do zoznamu advokátov\naž do vyčiarknutia z takého zoznamu. Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti má za následok, že\nadvokát musí byť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely § 5 písm. c/ zákona\nč. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, a preto je povinne nemocensky poistený a\npovinne dôchodkovo poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003\nZ.z. Vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. Túto\nskutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 zákona č. 586/2003 Z.z., upravujúca iba\nformu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať, lebo základným predpokladom výkonu advokácie\nje výkon takej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na tomto mieste\nmožno tiež poukázať aj na rozsudok najvyššieho súdu z 24. apríla 2013, sp. zn. 9Sžso/7/2012, podľa\nktorého cit.: „ (...) žalobcovi oprávnenie na vykonávanie činnosti ako také nezaniklo, je len osobitným\nzákonom limitovaný v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sám zvolil, že\nadvokátske služby bude poskytovať prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Oprávnenie\nna vykonávanie advokácie je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, že advokátsku činnosť\nrealizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom\ntaxatívne vymedzené skutočnosti (§ 21 zákona o sociálnom poistení) rozhodujúce pre zánik povinného\nnemocenského a dôchodkového poistenia u žalobcu ako SZČO.“ Zákonodarca rozhodovanie o vzniku,\nprerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch zveril do vecnej pôsobnosti pobočky\nSociálnej poisťovne. Vymedzenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona č.\n461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať\nadvokáciu. Vzhľadom na uvedené je tiež irelevantné potvrdenie SAK o zániku oprávnenia žalobcu\nvykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba (v kontexte na § 71 ods. 2 písm. k/ zákona č.\n586/2003 Z.z.).\n41. Možno teda uzavrieť, že žalobca bol v rozhodnom období povinne nemocensky poistenou a\npovinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, keď jednak splnil zákonom\nstanovené podmienky pre trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia (požíval status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.\nv znení účinnom do 31. decembra 2010) a jednak tým, že jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti\nza rok 2009 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu. V takom prípade správne orgány správne\nrozhodli o tom, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. júla 2010. Rovnako tiež ich postupu nemožno nič\nvyčítať, keď vo vzťahu k žalobcovi rozhodli o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia k 31. decembru 2010 (§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom\nod 01. januára 2011), keď mali preukázané, že žalobca bol registrovaný na daňovom úrade ako fyzická\nosoba, ktorá je registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá právo na dosahovanie\npríjmu z podnikania a z inej zárobkovej činnosti od 12. januára 2009 do 18. januára 2010, a teda žalobca\nnemal od 01. januára 2011 status samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona č. 461/2003\nZ.z. v znení účinnom od 01. januára 2011.\n42. V tomto smere námietka žalobcu týkajúca sa odklonu krajského súdu od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu, čím malo dôjsť podľa názoru žalobcu k porušeniu princípu právnej istoty, nie je\ndôvodná. Z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že judikatúra súdov je ustálená.\n43. Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti\nvyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\n\n44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\núspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich\nnepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).\n45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "47Sa/21/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6198e74b-257a-4edb-8221-176bd517bf98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.218.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.218.2015.1"}, {"guid": "ussr:92d428d9-b84a-4e21-ab26-bfb05394f17d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 335/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 335/2013 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1"}, {"guid": "ussr:0825b928-f52b-47f6-bca1-7ed812d363ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.1.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.1.2015.1"}, {"guid": "ussr:8ea22eb5-223f-47fc-a651-103774b947d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 266/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 266/2014 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8ea22eb5-223f-47fc-a651-103774b947d6"}, {"guid": "ussr:10cf76db-2f0a-44f6-b849-ac48424b1265", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 599/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 599/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10cf76db-2f0a-44f6-b849-ac48424b1265"}, {"guid": "ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 426/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7"}, {"guid": "ussr:66eb83a2-2500-4a43-a3f4-233e716c1bf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66eb83a2-2500-4a43-a3f4-233e716c1bf9"}, {"guid": "ussr:ed92901a-7e29-4994-95ef-4f91fa714150", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed92901a-7e29-4994-95ef-4f91fa714150"}, {"guid": "ussr:f6e1b28b-1c4f-4739-8109-99955d6f7d0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 426/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 426/2012 z 12. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-12", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6e1b28b-1c4f-4739-8109-99955d6f7d0b"}, {"guid": "ussr:c2c7e89a-1c37-499b-b84a-b6e8e09cab4b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 118/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 118/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2c7e89a-1c37-499b-b84a-b6e8e09cab4b"}, {"guid": "ussr:304e638d-5a27-4632-a8d5-5ae28ef026e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:304e638d-5a27-4632-a8d5-5ae28ef026e7"}, {"guid": "ussr:6b0303bb-bc2a-499b-bb62-a494fd682a0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 93/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2012 z 29. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-29", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b0303bb-bc2a-499b-bb62-a494fd682a0a"}, {"guid": "ussr:2c2049f9-ab29-46ea-b186-794935766d32", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2049f9-ab29-46ea-b186-794935766d32"}, {"guid": "ussr:e963d77e-f2b8-424c-ac3a-8a31566cf86b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 508/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 508/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e963d77e-f2b8-424c-ac3a-8a31566cf86b"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:d91dca31-958e-48a5-a8ed-20a4b0604eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d91dca31-958e-48a5-a8ed-20a4b0604eb8"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}], "citovane_v": []}