{"guid": "52e27d61-249b-402f-b3c5-803ab331be22:a7d1362f-c255-44f6-8856-47e0b63e7473", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200278.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/75/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/75/2019 z 25. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2021, sp. zn. 3Sžfk/75/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2018200278.1", "identifikacne_cislo": "2018200278", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2021-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7d1362f-c255-44f6-8856-47e0b63e7473", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200278.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200278.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200278.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/75/2019\n2018200278\n25. 03. 2021\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2021:2018200278.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu\n(spravodajca) a zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci\nsťažovateľa (pôvodne žalobcu): T. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX Z., XXX XX, zastúpený\nadvokátkou JUDr. Helenou Čerešňovou, Horné predmestie 261/16, 900 21 Svätý Jur, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101712843/2018 zo dňa 04.09.2018, v konaní o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/77/2018-146 zo dňa 6. júna\n2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 14S/77/2018-146 zo dňa 6. júna 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok („SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. 101712843/2018 zo dňa 04.09.2018, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky\npodľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového\núradu Trnava č. 10024649/2018 zo dňa 29.01.2018.\n2. Rozhodnutím č. 10024649/2018 zo dňa 29.01.2018 Daňový úrad Trnava vydanom po zrušení\npredchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/402025/2014/5003 zo dňa 05.09.2014\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/95/2014-456 zo dňa 22.11.2016 vyrubil podľa § 68 ods. 5\ndaňového poriadku daňovému subjektu rozdiel dane v sume 242 660,08 eur na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie apríl 2009, v ktorom preveroval daňovým subjektom deklarované dodávky tovaru\nod dodávateľov, spoločností MEAT SK, s.r.o., Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o. Konštatoval, že daňový\nsubjekt (žalobca) neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na\nktoré sa odpočet DPH viaže; nepreukázal, že obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a\nosobami uvedenými na faktúrach. Mal za to, že daňový subjekt v priebehu kontroly, ani v písomnom\nvyjadrení k uvedenému protokolu nepredložil vierohodné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia a\npreukazovali tak oprávnenosť uplatneného odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo\n„zákon o DPH“), respektíve oprávnenosť oslobodenia dodania tovaru od dane v zmysle § 43 zákona\nč. 222/2004 Z. z. a zotrval na všetkých svojich kontrolných nálezoch, zisteniach a záveroch uvedených\nv protokole č. 9214401/5/4224621/2013/Vav zo dňa 17.09.2013 v znení dodatku k protokolu zo dňa\n23.10.2013. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v rámci daňovej kontroly bola u daňového\n\nsubjektu v porovnaní s podaným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie apríl 2009 zistená daň vo\nvýške 238 913,13 eur, pričom rozdiel dane bol určený vo výške 242 660,08 eur a to z dôvodu, že daňový\nsubjekt v daňovom priznaní uviedol nadmerný odpočet vo výške 3 746,95 eur.\n3. Správca dane po vykonanom a doplnenom dokazovaní skonštatoval, že obchodné transakcie\ndeklarované vo faktúrach predložených daňovým subjektom ku kontrole za január - december 2009\nsa neuskutočnili a preto dodávateľom spoločnostiam MEAT SK, s.r.o., Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o.\nnevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru v súlade s § 19 zákona o DPH a kontrolovanému\ndaňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov podľa\n§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH doplniac, že cieľom\ntakýchto formálnych obchodných transakcií založených len na fakturácii tovaru, bez reálneho plnenia\nbolo neoprávnené uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov\ns bravčovým mäsom a v konečnom dôsledku zneužitie výhody DPH. Správca dane poukázal tiež na\nto, že daňový subjekt vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil\npochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili dodávateľmi uvedenými na faktúre.\nUviedol, že nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav,\nna realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že\nobchody s tovarmi neboli reálne uskutočnené - išlo len o fiktívne fakturačné obchody. V tejto súvislosti\npoukázal na to, že predmetom obchodu bolo dodanie toho istého tovaru - bravčového mäsa - polovičiek\nmedzi minimálne troma subjektmi, s dodaním mäsa sa viazala jedna preprava tovaru, dodávky boli\nidúce časovo po sebe a zakladali fyzický pohyb tovaru, ktorý sa uskutočňoval priamo od prvého\ndodávateľa z EÚ (Českej republiky) k poslednému odberateľovi (daňový subjekt), kde preprava končila.\nZ uvedeného dôvodu správca dane zastal názor, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne, s cieľom\nuplatnenia zneužitia výhody DPH, poukázal na § 3 ods. 6 daňového poriadku a preto daňovému subjektu\nznížil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2009 o celkovú sumu 111 930,80 eur, z toho\nvo vzťahu k dodávateľovi MEAT SK, s.r.o. DPH vo výške 19% predstavuje sumu 65 752,37 eur, vo\nvzťahu k dodávateľovi Jtrade s.r.o. DPH vo výške 19 % predstavuje sume 32 469,03 eur a vo vzťahu k\ndodávateľovi Ostwerke s.r.o. DPH vo výške 19% predstavuje sumu 13 709,40 eur.\n4. Správca dane na základe vykonaného dokazovania považoval obstaranie tovaru z Českej republiky,\nktoré mali žalobcovi dodať spoločnosti MEAT SK, s.r.o., Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o., za nadobudnutie\ntovaru v zmysle § 11 zákona o DPH priamo daňovým subjektom - T. U., LAPREMA a keďže daňový\nsubjekt nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu vo výške, aká bola zistená v priebehu\ndaňovej kontroly, správca dane mu postupom podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH uložil povinnosť odviesť\nDPH v sadzbe 19% z nadobudnutého tovaru podľa § 11 zákona o DPH v celkovej výške 111 930,80 eur\n(vo vzťahu k spoločnosti MEAT SK, s.r.o. vo výške 65 752,37 eur, vo vzťahu k spoločnosti Jtrade s.r.o.\nvo výške 32 469,03 eur a vo vzťahu k spoločnosti Ostwerke s.r.o. vo výške 13 709,40 eur). Správca\ndane súčasne nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane a to s poukazom na § 45 ods.\n2 písm. c) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, pretože nepreukázal, že má faktúru\nod dodávateľa z iného členského štátu a tiež nepreukázal, že by viedol podrobné záznamy o prijatých\ntovaroch a službách, osobitne o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v zmysle § 70 ods. 1 a\nods. 2 zákona o DPH.\n5. Rovnako správca dane uzavrel, že daňový subjekt nesplnil podmienky oslobodenia od dane v zmysle\n§ 43 ods. 1 zákona o DPH, konkrétne vo vzťahu k faktúram pre spoločnosť Lannes IMC s.r.o. (Česká\nrepublika) v celkovej výške 98 939,37 eur a preto považoval predmetnú dodávku za dodanie tovaru v\ntuzemsku podľa § 8 citovaného zákona, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona\no DPH dodajúc, že na základe uvedenej skutočnosti je daňový subjekt podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH\npovinný odviesť do štátneho rozpočtu DPH zo základu dane: 98 939,37 eur v sadzbe 19% t.j. 18 798,48\neur.\n6. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že spornou otázkou medzi účastníkmi\nkonania bolo dodanie uvedeného tovaru na faktúrach deklarovanými dodávateľmi t. j. spoločnosti Jtrade\ns.r.o., Ostwerke s.r.o. a MEAT SK s.r.o. Podstatnou žalobnou námietkou, s ktorou sa krajský súd\nvyporiadaval bolo rozloženie dôkazného bremena, ktoré žalobca tvrdil, že v plnom rozsahu vyčerpal,\na tvrdenie žalobcu, že konajúce orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav veci, keď\nnevykonali potrebné dôkazy, konkrétne vo vzťahu k spornej výpovedi M. N.. Krajský súd poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/56/2016 zo dňa 03.07.2017 vo\n\nveci rovnakých účastníkov, kde najvyšší súd konštatoval, že žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné\nbremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných\nplnení. K nevypočutiu svedkov M. M., A. Z. a F. F. krajský súd uviedol, že mal obsahom administratívneho\nspisu preukázané, že správca dane niekoľko krát predvolal tieto osoby a taktiež požiadal o ich\npredvedenie, ktoré však, s výnimkou M. M. nebolo úspešné. Avšak rovnako podotkol, že je na správcovi\ndane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie\ndoplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného\ndokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už\nmá správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2\naž 5 citovaného zákona) s tým, že v rámci dokazovania sa v daňovom konaní uplatňuje prejednávacia,\nnie vyhľadávacia zásada.\n7. Krajský súd považoval dokazovanie doplnené správcom dane za dostatočné na prijatie záveru, že\nreálnosť dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi bola spochybnená. Výpovede vypočutých svedkov\npotvrdzujú závery správcu dane a následne žalovaného, že obchody neboli reálne uskutočnené, išlo\nlen o fiktívne fakturačné obchody, predmetom obchodu bolo dodanie toho istého bravčového mäsa,\ns dodaním ktorého sa viazala len jedna preprava, čo zakladá odôvodnený záver, že pohyb tovaru sa\nuskutočňuje priamo od prvého dodávateľa z EÚ [Českej republiky - MASOCENTRUM CZ, s.r.o. - od\n01.09.2009 Tešínske Jatky, s.r.o. (dodávateľ MEAT SK, s.r.o., Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o.) MAKOVEC\na.s., Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. (Ostwerke s.r.o.)] k žalobcovi, ako poslednému odberateľovi,\nkde preprava preukázateľne skončila.\n8. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou daňových orgánov o objektívne sa javiacej sledovanej\nvýhode vo vzťahu k štátnemu rozpočtu prostredníctvom umelo vytvorených obchodných reťazcov. Tá\nspočívala v tom, že pokiaľ by žalobca dovážal mäso priamo od dodávateľa z Českej republiky, ktorého\nintrakomunitárne dodanie tovaru do členského štátu EÚ bolo oslobodené od dane, bol povinný platiť\ndaň správcovi dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 69 ods. 6\nzák. č. 222/2004 Z. z., a to ako platiteľ dane nadobúdajúci tovar v tuzemsku z iného členského\nštátu od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (v danom prípade v Českej republike),\npričom by si v tom istom zdaňovacom období za splnenia podmienok podľa § 49 a § 51 zák. č.\n222/2004 Z. z. uplatnil odpočítanie dane, čím by sa tieto dve položky vynulovali a zo štátneho rozpočtu\nby neinkasoval nič. Naproti tomu, pokiaľ sa žalobca na základe vytvoreného obchodného reťazca, v\ndanom prípade bez naplnenia ekonomického účelu obchodných káuz (len formálneho bez reálneho\nobsahu), stal odberateľom toho istého tovaru v tuzemsku od dodávateľa registrovaného ako platcu DPH\nv Slovenskej republike, išlo o dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, teda za nadobudnutie toho istého tovaru žalobca platil na vstupe DPH dodávateľovi, pričom\nza splnenia podmienok podľa § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z. z., mal žalobca právo na uplatnenie\nodpočítania tejto zaplatenej dane. Vo svetle uvedených okolností považoval krajský súd snahu vsunúť\nmedzi priameho českého dodávateľa žalobcu a samotného žalobcu ďalší tuzemský subjekt, hoci reálne\nna obchode sa nepodieľajúci, ako jasné smerovanie k získaniu výhody odpočtu DPH, hoci reálne sa\nplnenie uskutočňovalo medzi prvotným a konečným subjektom v umelo vytvorenom reťazci.\n9. Ďalej krajský súd podotkol, že nárok žalobcu nemôže byť predmetom súdnej ochrany, keďže\nz formálne preukazovaného tuzemského nadobudnutia tovaru, navyše podnikateľsky a ekonomicky\nbezúčelnej činnosti žalobcu, vyplývala snaha splniť len formálne podmienky na uplatnenie odpočtu DPH\nzaplatenej za nadobudnutie tovaru od tuzemského dodávateľa (Jtrade s.r.o., Ostwerke s.r.o., GOLEM\nGROUP s.r.o.), hoci išlo o tovar, ktorý v skutočnosti priamo žalobca odoberal od svojho osvedčeného\ndodávateľa registrovaného na DPH v Českej republike.\n10. Krajský súd v ďalšom konštatoval, že za daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť\npožiadavke žalobcu na uznanie ním uplatneného nároku na odpočítanie DPH v zdaňovacom období apríl\n2009 za kúpu bravčových polovičiek a iného tovaru z bravčového mäsa od deklarovaných dodávateľov\nMEAT SK, s.r.o., Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže\nvychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1, ods. 2\npísm. a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím\nteleologického a systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber dane\nz pridanej hodnoty postavený. Taktiež je plne v dispozícii daňového subjektu, zabezpečiť si potrebné\ndoklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané\n\nprávo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade. Podmienky vzniku nároku na odpočet dane podľa\n§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na\nich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť\n(keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani pri\ndobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie.\n11. Záverom krajský súd uviedol, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa\n§ 2 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver,\nktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č.\n222/2004 Z. z. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom,\npredovšetkým vo svetle kontrolných zistení v rámci preverovania obchodného reťazca u dodávateľov\nžalobcu, absentuje reálny základ čo do tvrdených dodávateľov tovaru, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ\nneodstránené objektívne pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe\nktorých si žalobca uplatnil právo na nadmerný odpočet, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej\nžalobcom (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). V prípade žalobcu došlo nielen k neuznaniu práva na\nodpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov, ale aj k vyrubeniu dane podľa § 69 ods. 1 a ods. 6 zák.\nč. 222/2004 Z. z. Keďže žalobca vyrubenie dane v tomto rozsahu nenamietal, správny súd s poukazom\nna svoju viazanosť rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, oprávnenosť vyrubenia dane v tomto rozsahu\nneposudzoval.\n12. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ zastúpený advokátom včas kasačnú sťažnosť. Navrhol,\naby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n13. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal\nrozhodnutiami Najvyššieho súdu a Súdneho dvora Európskej Únie (ďalej len „Súdny dvor“), na ktoré\npoukazoval v žalobe. Ide o rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011, rozsudky Súdneho dvora\nC-285/11, C-80/11-C-142/11, C-255/02.\n14. Sťažovateľ ďalej namietal, že v napadnutých rozhodnutiach pretrváva porušenie ustanovení\nhmotného práva. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/95/2014 zo dňa\n22.11.2016, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie žalovaného s odkazom na rozsudok Krajského\nsúdu v Trnave sp. zn. 20S/95/2014 zo dňa 22.11.2016, v ktorom krajský súd uviedol, že „pokiaľ žalovaný\npri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti vo výpovediach svedkov M. M., A. Z. a F. F., potom\nskutočnosti rozhodujúce pre stanovenia daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie“. Sťažovateľ\nnamieta, že tieto osoby vypočuté neboli, teda pretrváva porušenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku a\nkrajský súd porušil svoju povinnosť podľa § 139 ods. 2 SSP.\n15. Sťažovateľa mal za to, že v napadnutom rozsudku krajského súdu pretrváva selektívny prístup k\ndôkazom, ktorého sa dopustil aj žalovaný, keď neuznal ako dôkaz svedecké výpovede zamestnancov\nsťažovateľa, čím došlo k nesprávnej aplikácii § 24 ods. 4 Daňového poriadku a porušeniu § 3 ods.\n3 Daňového poriadku, a teda súd vec nesprávne právne posúdil. Rovnako bola podľa sťažovateľa\nnesprávne právne posúdená aj svedecká výpoveď M. N., na ktorej boli založené napadnuté rozhodnutia,\nako aj rozsudok krajského súdu nakoľko táto podľa sťažovateľa nebola spôsobilá prispieť k náležitému\nobjasneniu veci, teda s poukazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku jeho výpoveď nie je dôkazom.\n16. Sťažovateľ tvrdil, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci čo sa\ntýka dôkazného bremena sťažovateľa, keď nerešpektoval jeho zákonné možnosti čo do získania dôkazu,\ns konkrétnou námietkou sťažovateľa sa podľa jeho názoru vysporiadal vágnym a nepresvedčivým\nkonštatovaním, že sťažovateľ mal zabezpečiť dostatočný počet dôkazov, aby predišiel dôkaznej núdzi,\npričom nekonkretizoval, aké dôkazy má na mysli okrem tých, ktoré má v zmysle zákonných povinností\nsťažovateľ k dispozícii, čím porušil právo sťažovateľa na presvedčivé odôvodnenie rozsudku podľa §\n139 ods. 2 SSP. Krajský súd pritom neprihliadol na judikatúru, z ktorej jednoznačne vyplýva výklad\nustanovení vnútroštátnej legislatívy ako úniového práva pre oblasť DPH, v zmysle ktorých nie je možné\nod sťažovateľa požadovať predkladanie dôkazov nad rámec jeho zákonných možností dôkaz obstarať.\n\n17. Podľa názoru sťažovateľa dodávatelia uvedení na faktúrach ako obchodníci dodali sťažovateľovi\ntovar, ku ktorému sa zaviazali kúpnou zmluvou, umožnili mu nakladať s tovarom ako vlastníkovi,\nčím bola naplnená podmienka dodania tovaru podľa § 8 zák. č. 222/2004 Z. z. a ekonomického\núčelu obchodu podľa § 3 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. Zo žiadneho ustanovenia platnej legislatívy\npodľa sťažovateľa nevyplýva, že nárok na odpočet dane je determinovaný spôsobom prepravy tovaru,\nnie je smerodajné, akým vozidlom bol tovar prepravený, a preto krajský súd vec nesprávne práve\nposúdil. Keďže krajský súd dospel k záveru, že obchod bol len fiktívny a to len preto, že tovar bol\nprepravený z Českej republiky jednou prepravou priamo k sťažovateľovi, potom súd ignoroval činnosť\nobchodníkov ako hospodársku (ekonomickú) činnosť, ignoroval existenciu a naplnenie znakov klasickej\nkúpnej zmluvy a ako smerodajnú uviedol práve tú okolnosť, ktorá je pre posúdenie ekonomickej činnosti\nirelevantná (viď C-80/11 a 142/11) potom dospel krajský súd k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci. Krajský súd sa podľa sťažovateľa v napadnutom rozsudku sústredil výlučne na možnú daňovú\nvýhodu sťažovateľa. S poukazom na C-255/02 (Halifax) je však potrebné, aby súd preukázal, že hlavným\ncieľom a vôľou sťažovateľa bolo získanie daňovej výhody, nepostačuje len nepodložené konštatovanie.\nPodľa sťažovateľa bolo naopak preukázané, že zaplatil kúpnu cenu vrátane DPH svojim dodávateľom\nuvedeným vo faktúrach a títo prijatú DPH neodviedli, čo však sťažovateľ nevedel a ani ho to nemuselo\nzaujímať. Preto zjavne v prejednávanej veci nejde o úmysel sťažovateľa získať daňovú výhodu, ale o\nnekalú činnosť neznámych tretích subjektov, ktoré neodviedli splatnú DPH a vybratú od sťažovateľa v\nrámci kúpnej ceny. Sťažovateľ však týmto nemôže byť dotknutý a to s poukazom na rozsudok C-285/11.\nPodľa názoru sťažovateľa jeho obozretnosť bola dostatočná a primeraná.\n18. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že krajský súd napriek sťažovateľovým tvrdeniam o tom, že v\nmene spoločnosti Jtrade, s. r. o. vystupoval M. M. (čo potvrdili viacerí svedkovia) sa obmedzil len\nna konštatovanie, že M. M. nebol konateľom a na základe uvedeného poprel relevanciu vzniknutých\nzáväzkových vzťahov. Uvedené však nemôže obstáť, a to vzhľadom na množstvo právnych dôvodov, na\nzáklade ktorých môže obchodnú spoločnosť zastupovať aj iná osoba ako konateľ, pričom titul takéhoto\nkonania nemusí mať písomnú formu. Toto platí aj pre osobu O. G., ktorý bol splnomocneným zástupcom\nspoločnosti Jtrade, s. r. o. Splnomocnenie mu udelil pán M. M. v čase kedy bol konateľom spoločnosti,\npričom splnomocnenie zánikom funkcie konateľa nezaniká. Krajský súd napriek tomu, že to sťažovateľ\nnamietal, sa žiadnym spôsobom nezaoberal tým, kto a za akú spoločnosť uhrádzal spoločnosti Tešínske\nJatky tovar dodávaný spoločnosti Jtrade, s. r. o. a zároveň je zrejmé, že Tešínske Jatky dostala za tovar\nriadne zaplatené, ale ani náznakom nebolo naznačené nieto ešte preukázané, že by tovar uhrádzal tejto\nspoločnosti sťažovateľ.\n19. Sťažovateľ uviedol, že bol preukázaný aj reálny obsah dodávateľsko - odberateľských vzťahov medzi\nOstwerke s. r. o. a sťažovateľom, teda bolo preukázané dodanie tovaru, potvrdená osoba dodávajúceho\naj odberateľa a zaplatenie kúpnej ceny. S poukazom na rozsudok C-255/02 bola spoločnosť Ostwerke\ns. r. o. obchodníkom vykonávajúcim hospodársku činnosť a teda je platiteľom dane. Závery krajského\nsúdu v napadnutom rozsudku považuje sťažovateľ za nesprávne a sú výsledkom nesprávneho právneho\nposúdenia, pretože súd dospel k záveru, že dodávateľsko - odberateľský vzťah vznikol medzi Tešínskymi\nJatkami a sťažovateľom.\n20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 03.05.2019 s tým, že vzhľadom na\nto, že sťažovateľ zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe, žalovaný zotrváva na svojom žalobou\nnapadnutom rozhodnutí a na podanom vyjadrení k žalobe. Žalovaný sa stotožnil s právnym posúdením\nveci v napadnutom rozsudku krajského súdu. Napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n22. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100246494/2018 zo dňa 29.01.2018, ktorým bol podľa\n§ 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený daňovému subjektu rozdiel dane v sume 242 660,08 eur na\ndani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009.\n\n23. Kasačný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už opakovane riešil spor týkajúci sa rovnakých\núčastníkov konania, v ktorom krajský súd zamietol žalobu sťažovateľa z obdobných dôvodov.\n24. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Trnave potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a\ns prihliadnutím na. § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem,\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku vzhľadom na to, že predmetná kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne nové skutočnosti,\nprávne významné pre uvedené konanie, s ktorými by sa krajský súd v rámci svojho konania nezaoberal.\n25. Podľa § 464 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ak kasačný súd rozhoduje\no kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania\npred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v\nodôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu\nstotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.\n26. V prejednávanej veci je predmetom kasačného konania takmer totožný skutkový a právny stav,\nrozdiel je iba v označení mesiaca zdaňovacieho obdobia, ktorý bol predmetom konaní kasačného\nsúdu a ním vydaných rozsudkov sp. zn. 1Sžfk/59/2019 zo dňa 25.08.2020, sp. zn. 5Sžfk/50/2019\nzo dňa 02.06.2020, 4Sžfk/40/2019 zo dňa 4.11.2020, sp. zn. 1Sžfk/39/2019 zo dňa 25.08.2020, sp.\nzn. 6Sžfk/35/2019 zo dňa 21.04.2020, sp. zn. 8Sžfk/33/2019 zo dňa 18.06.2020. Kasačný súd sa s\nodôvodneniami týchto rozsudkov v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne a v zmysle § 464 ods.\n2 SSP už ďalšie dôvody neuvádza.\n27. Kasačný súd záverom konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy\npreukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Existencia faktúry nepostačuje. Pokiaľ si\nplatiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry, musí byť\nschopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Sťažovateľ počas daňovej kontroly\nneposkytol požadované informácie a vysvetlenia, ktoré by preukázali vecnú stránku reálnej existencie\ndokladov, čím nesplnil povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane a nepreukázal skutočnosti,\nktoré mali vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení\na vyúčtovaní a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania.\nZa stavu, že žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené\nna faktúrach a doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť\nako jednoznačný dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, nepreukázal splnenie\npodmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z. z. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu\ndane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení.\n28. Kasačný súd poukazuje aj na nutnosť dodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy\nSlovenskej republiky), t. j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia\nnajvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ\npre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Navyše, s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita\nprávnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.\n29. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1\nSSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom\nkonaní a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/77/2018", "guid": "f9bc0f63-2e07-4641-995b-15debce41dad:ab3b0414-9533-4525-868e-683961829701", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}