{"guid": "a8fef95f-0e45-4059-ad38-63c068fa30ed:9e3aa050-346a-4bea-a3a5-cffb73c53cd7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200217.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/93/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/93/2019 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 3Sžfk/93/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2018200217.1", "identifikacne_cislo": "2018200217", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e3aa050-346a-4bea-a3a5-cffb73c53cd7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200217.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200217.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200217.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/93/2019\n2018200217\n30. 06. 2021\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2021:2018200217.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): ALPHA-SERVIS, s.r.o., so sídlom Ružová 177/6, Veľký Meder 932\n01, zastúpeného advokátom Mgr. Romanom Kerakom, so sídlom Advokátskej kancelárie Tomášikova 4,\n821 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,\nBanská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101156540/2018 z 13. júna 2018,\nv konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/87/2018-98\nzo dňa 24.07.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 20S/87/2018-98 zo dňa 24.07.2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaného č. 101156540/2018 z 13. júna 2018, ktorým Finančné riaditeľstvo SR podľa §\n74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100469493/2018\nzo dňa 01.03.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel\ndane v sume 30 011,76 EUR slovom: na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013\nžalobcovi ako daňovému subjektu. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že daňový subjekt vystupoval\nv reťazci spoločností podieľajúcich sa na podvodoch na DPH.\n2. Správca dane výzvou č. 103632485/2016 zo dňa 01.08.2016 požiadal Ministerstvo vnútra SR,\nPrezídium PZ, NAKA o zaslanie uznesenia o vznesení obvinenia týkajúce sa spoločnosti ALPHASERVIS, s.r.o. resp. jej konateľa Emila Cigáneka. Prezídium PZ, NAKA dňa 15. augusta 2016 doručila\nsprávcovi dane uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:PPZ-973/NKA-FP-BA-2013 zo dňa 20. apríla\n2015, z obsahu ktorého vyplýva, že Z. K., Emilovi Cigánekovi, P. D., Z. D. a iným bolo podľa §\n206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za zločin založenia, zosnovania a podporovania\nzločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a za ďalšie iné súvisiace daňové trestné činy. Z\nodôvodnenia uznesenia vyplýva, že trestná činnosť sa má týkať aj spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o.,\npričom konkrétne v rokoch 2010-2013 sa dodania týkali aj spoločnosti FACIES, s.r.o. a tiež spoločnosti\nS.E.A. - MBM, spol. s r.o. vo výške 506 870,31 eur teda spoločností, ktoré mali v zdaňovacom období\n\noktóber 2013 žalobcovi, na základe predložených faktúr, ktorými si uplatnil právo na odpočítanie dane,\ndodať tovar, resp. poskytnúť služby.\n3. Krajský súd poukázal na zistenia správcu dane. Správca dane dňa 18.08.2017 nahliadol do\nspisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Národná kriminálna\nagentúra, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava, sp. zn. ČVS: PPZ-973/NKA-FPBA-2013, pričom si vyhotovil fotokópie listín spisu. Zistil, že konateľ daňového subjektu, p. Emil\nCigánek do Zápisnice o výsluchu obvinených sp. zn. 2 Tp 9/15 zo dňa 22.04.2015 konanom na\nŠpecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia\npred vyšetrovateľom, priznáva sa k tomu, čo mu je kladené za vinu, i keď niektoré veci nie sú pravdivé.\nJe pravdou, že pre podnikateľské subjekty, ktoré sú uvedené v návrhu prokurátora na vzatie do väzby\nv uznesení o vznesení obvinenia vyrábal faktúry a tieto firmám predával tak, ako je uvedené, avšak\nniektoré firmy spomenuté v uznesení nepozná. Bolo to tak, že niekto chcel niečo na faktúru a on mu\ntu faktúru urobil, pričom si urobil nákladovú faktúru. Išlo o ten istý tovar, čiže akože predával a akože\nnakupoval od niektorých z tých firiem, ktoré sú tam uvedené.\n4. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov mal krajský súd\npreukázané, že listinné dôkazy (§ 24 ods. 4 daňového poriadku), ktoré správca dane získal z trestného\nspisu nie sú jedinými dôkazmi, na ktorých je napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím\nzaložené. V priebehu daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal,\nže deklarované obchody majú reálny základ, pričom listinné dôkazy získané z trestného spisu túto\nskutočnosť len dokresľujú. Správny súd prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 upriamuje pozornosť žalobcu, že zákonné podmienky,\npo splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii,\nv predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne\npreukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte, čo v\ndanom prípade splnené nebolo.\n5. Sťažovateľ zastúpený advokátom, podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1\npísm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Sťažovateľ namietol porušenie\npráva na spravodlivý proces. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo založené porušení\na nerešpektovaní ústavného práva žalobcu a to prezumpcie neviny, ako aj riadne odôvodnenie\nrozhodnutia. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku v bode 77 uviedol k tomuto: „Správca dane a\nnásledne žalovaný neporušili ani zásadu prezumpcie neviny, nakoľko, ako správne uviedol vo svojom\nrozhodnutí žalovaný, prvostupňovým rozhodnutím ani rozhodnutím žalovaného nebolo rozhodnuté o\nvine konateľa žalobcu. Správny súd súčasne dodáva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného znamená,\nže žalobca nesplnil zákonné podmienky na to, aby mu bolo priznané právo na odpočítanie dane z\npridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom\notázku viny, resp. neviny je príslušný posúdiť výlučne „trestný súd.“ Krajský súd formalistický uviedol,\nže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti a žalovaný sa vysporiadal\ns podstatnými odvolacími námietkami.\n6. Sťažovateľ ďalej uviedol, že z tohto konania žalovaného bolo zrejmé, že porušuje ústavnú zásadu\nprezumpcie neviny, keďže po tom, ako mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:\nPPZ-973 NKA-FP-BA-2013 vydané Národnou kriminálnou agentúrou dňa 20.04.2015 v podstate\nprestal s relevantnými úkonmi smerujúcimi k náležitému zisteniu skutkového stavu a „uspokojil sa“\ns odôvodnením odkazujúcim na obsah uznesenia o vznesení obvinenia. V tomto smere si žalobca\nani nezabezpečil a nepripojil celý trestný spis. Týmito skutočnosťami sa Krajský súd v Trnave v\nnapadnutom rozsudku dostatočne nezaoberal. Teda z dôvodu, že je napadnutý rozsudok správneho\nsúdu nedostatočne odôvodnený došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti dal do\npozornosti aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 265/05, v ktorom konštatuje, že: „Pokiaľ\nvšeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného\nsúdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl, 6 ods. 1 dohovoru“. Ďalej\nnamietal nesprávne právne posúdenie veci ohľadne dôkazného bremena.\n\n7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.10.2019 ku kasačnej sťažnosti navrhoval, aby najvyšší súd kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. Uviedol, že z vyjadrenia\np. Cigánika je jednoznačné, že spoločnosti, ktorých bol konateľom, vrátene žalobcu\n(sťažovateľa), boli súčasťou umelo vytvoreného reťazca spoločností zriadených za účelom podvodného\nkonania na DPH, pričom dodávateľské a odberateľské faktúry nezodpovedajú reálnym ekonomickým\nplneniam.\n8. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že danej veci podľa § 464 ods.1 SSP predchádzajú iné\nrozhodnutia najvyššieho súdu týkajúce sa daňovej kontroly u žalobcu na DPH za rok 2013. Kasačný súd\npoukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu 1 Sžfk/72/2019 zo dňa 26.1.2021 týkajúci sa zdaňovacieho\nobdobia DPH za mesiac júl 2013, ktorý tiež v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúdu sp. zn. 6Sžfk/68/2019 zo dňa 25. novembra 2020, ktorý sa zakladal na obdobných skutočnostiach\na právnych záveroch vyslovených správnym súdom v zdaňovacom období na DPH za december 2013\ns tým, že relevantná časť rozsudku bola citovaná kasačným súdom v zmysle § 464 ods. 1 SSP.\n9. 64. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť\nsvoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne\nvyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné\ndoklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt\nsplní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri\npreverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo\núplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil\nsvoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo\nnavrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto\nspôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi\nsprávcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania\nzásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018 č. k.\nI. ÚS 377/2018-53).\n10. 65. Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom\nkonaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru\nbolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;\npri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n11. 66. Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane,\nktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon\no DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej\npodmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých\nsi uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným\ndokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad\nmá všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte\nnemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu\n(m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp .zn. 8Sžf/26/2014).\n12. 67. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom,\nktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal.\nJe však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.\n\n13. 68. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie\nvšetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného\nsúvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje\nprijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane\nnepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia\njednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté\nod platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne\npodmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia\nsamotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.\n14. 69. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS\n241/07-44, podľa ktorého zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie\ndane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.\nj. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada\nza toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje\npred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického\ndôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho\nobsahu.\n15. 70. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované\ntak, ako to je uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový\nstav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade,\nže považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov,\navšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov,\nktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená,\npreukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na\ndaňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili,\nže predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.\n16. 71. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a krajského súdu, že v daňovom\nkonaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane\ntieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná\nslužba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať\nnedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu\nosobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej\ndodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v\nuplatnení práva na odpočítanie.\n17. 72. K námietke nerešpektovania zásady prezumpcie neviny kasačný súd uvádza, že táto sa uplatňuje\nv trestnom konaní, pričom správca dane v prejednávanom prípade konštatoval porušenie daňových\npredpisov - zákona o DPH, a to z dôvodu neoprávneného uplatnenia odpočítania dane zo sporných\nfaktúr daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období.\n18. 73. Vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaných dôkazov, týkajúcich sa nepredvolania svedka Ondreja\nChatrnúcha na výsluch kasačný súd uvádza, že táto nie je spôsobilá s poukazom na výsledky\ndokazovania zvrátiť záver daňových orgánov.\n19. 78. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský\nsúd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so\nvšetkými námietkami sťažovateľa.“\n\n20. Kasačný súd poukazuje na to, že okolnosti zistené v trestnom konaní nasvedčujú existencii daňového\npodvodu na DPH v roku 2013. Najvyšší súd skutočnosti z daňovej kontroly na DPH vykonanej v roku\n2013 hodnotil už v predchádzajúci rozsudkoch, na ktoré senát 5S v tomto konaní odkazuje.\n21. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak,\nže sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a\nžalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}