{"guid": "d6f44975-ebdc-4569-b4f4-f5ed584987e4:569d689b-a4da-453c-9c7c-7e44c7201a60", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200216.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/66/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/66/2019 z 25. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2021, sp. zn. 5Sžfk/66/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2018200216.1", "identifikacne_cislo": "2018200216", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2021-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/569d689b-a4da-453c-9c7c-7e44c7201a60", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200216.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200216.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200216.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/66/2019\n2018200216\n25. 03. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2021:2018200216.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Ivana Rumanu, právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nALPHA-SERVIS, s.r.o., so sídlom Ružová 177/6, Veľký Meder, IČO: 36 253 847, právne zastúpený:\nMgr. Roman Kerak, advokát so sídlom Tomášikova 4, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101156751/2018 zo dňa 13.06.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.20S/86/2018-94 zo dňa 10. júla 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č.k. 20S/86/2018-94 zo dňa 10. júla 2019 z a m i e t a .\nÚčastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo ,,správny súd“) rozsudkom č.k. 20S/86/2018-94 zo\ndňa 10. júla 2019 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len\n„S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 101156751/2018 zo dňa 13.06.2018. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 168 S.s.p. tak,\nže ich náhradu žalovanému nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. 101156751/2018 zo dňa 13.6.2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009\nZ.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) rozhodnutie potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.\n100468606/2018 zo dňa 01.03.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku\nurčený rozdiel v sume 29 208,67 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013, odpočet\nnepriznaný v sume 2 893,41 € a vyrubená daň v sume 26 315,26 €.\n3. Žalobca vo svojej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods.\n1 písm. c/, d/, e/, f, g/ S.s.p. a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.\n4. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti\nuž opakovane rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov konania, vedených na tunajšom súde pod sp.zn.\n14S/59/2018, sp.zn. 14S/60/2018 a sp.zn. 20S/84/2018, ktorými za obdobných skutkových okolností\nvo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam žaloby žalobcu podľa § 190 S.s.p. zamietol a žalovanému\nprávo na náhradu trov konania nepriznal. Stotožniac sa s vysloveným právnym názorom vo veciach\ntých istých účastníkov v skorších rozsudkoch Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/59/2018 zo dňa\n27.06.2019 a sp.zn. 20S/84/2018 zo dňa 12.06.2019, v súlade s ustanovením § 140 S.s.p. poukázal\n\nna ich odôvodnenie, pričom zároveň z rozhodnutia sp.zn. 14S/59/2018 zo dňa 27.06.2019 uviedol aj\nčasť jeho odôvodnenia:\n„24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n25. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových\nsubjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.\n26. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n27. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n28. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n29. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa\nberie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n30. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n31. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n32. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n33. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n34. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v\ntuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.\n36. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n39. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\n\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\n40. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\n......\n43. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca podal dňa 23. augusta\n2013 daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, z obsahu ktorého\nvyplýva, že si podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uplatnil odpočítanie dane vo výške 25 869,95 eur.\nDaňová kontrola týkajúca sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2013\nbola začatá dňom 11.03.2014 (oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 10.03.2014, ktoré bolo žalobcovi\ndoručené dňa 11.03.2014). Správca dane dňa 3. februára 2015 vypracoval protokol z daňovej kontroly č.\n9212401/5/260072/2015/Kud (ďalej aj ako len „protokol“) vzťahujúci sa k zdaňovaciemu obdobiu január\n2013 - december 2013, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole\ndoručený splnomocnenému zástupcovi dňa 11.02.2015, ktorým dňom bola ukončená daňová kontrola.\nŽalobca podal k zisteniam uvedeným v protokole vyjadrenie zo dňa 4. marca 2015.\n44. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobcom\nuplatnené právo na odpočítanie dane nebolo priznané voči dvom spoločnostiam. Konkrétne ide o\nspoločnosť ch&k, spol. s r.o. a spoločnosť S.E.A. - MBM spol. s r.o. Na strane druhej žalobcovi bolo\nuznané právo na odpočítanie DPH napríklad z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou HELAGOCZ, s.r.o. č. 10130054 vo výške 2 450 eur.\n45. Vo vzťahu k spoločnosti ch&k, spol. s r.o. si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z\nnasledovných faktúr : faktúra č. DF/7/15 (130689) zo dňa 29.07.2013 za autosúčiastky ZD 8 470 eur,\nDPH vo výške 1 697 eur; faktúra č. DF/7/16 (130708) zo dňa 31.07.2013 za stavebné práce ZD 7\n561 eur, DPH vo výške 1 512,20 eur; faktúra č. DF/7/17 (130695) zo dňa 29.07.2013 za drogistický\ntovar ZD 11 788,50 eur, DPH vo výške 2 357,70 eur; faktúra č. DF/7/18 (130694) zo dňa 29.07.2013 za\npotraviny ZD 11 070,60 eur, DPH vo výške 2 214,12 eur; faktúra č. DF/7/19 (130693) zo dňa 29.07.2013\nza autosúčiastky ZD 3 971 eur, DPH vo výške 794,20 eur; faktúra č. DF/7/20 (130692) zo dňa 29.07.2013\nza autosúčiastky ZD 8 732,30 eur, DPH vo výške 1 746,46 eur; faktúra č. DF/7/21 (130673) zo dňa\n23.07.2013 za stavebné práce ZD 26 000 eur, DPH vo výške 5 200 eur. Na základe predložených faktúr\nuplatnená daň z pridanej hodnoty predstavovala vo vzťahu k tejto spoločnosti 15 518,68 eur.\n46. Vo vzťahu k spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z\nnasledovných faktúr: faktúra č. DF/7/14 (1020131114) zo dňa 30.07.2013 za maliarske práce ZD 19 610\neur, DPH vo výške 3 922 eur; faktúra č. DF/7/22 (1020130941) zo dňa 01.07.2013 za stavebné práce\nZD 3 828 eur, DPH vo výške 765 eur; faktúra č. DF/7/23 (1020130977) zo dňa 19.07.2013 za stavebné\npráce ZD 3 590 eur, DPH vo výške 718 eur; faktúra č. DF/7/24 (1020130993) zo dňa 30.07.2013 za\nstavebné práce ZD 3 910 eur, DPH vo výške 782 eur. Na základe predložených faktúr uplatnená daň z\npridanej hodnoty predstavovala vo vzťahu k tejto spoločnosti 6 187,60 eur.\n47. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane na základe\npredložených faktúr preveroval deklarované dodávateľsko-odberateľské vzťahy u dodávateľov žalobcu.\nFunkciu konateľov spoločnosti ch&k, spol. s r.o. v predmetnom zdaňovacom období vykonávali G. K. a\nC. B.J., pričom za spoločnosť konali každý samostatne. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že dňa\n10.02.2014 bol vypracovaný protokol o odovzdaní a prevzatí všetkých práv a povinností vyplývajúcich\nz nadobudnutia obchodného podielu a funkcie konateľa obchodnej spoločnosti ch&k, spol. s r.o., z\nktorého vyplýva, že obchodný podiel, ako aj funkciu konateľa v tejto spoločnosti prevzal Zoran Asenov\nAngelov, avšak táto zmena nie je zapísaná v obchodnom registri. Konateľom spoločnosti S.E.A. - MBM\nspol. s r.o. bol v kontrolovanom zdaňovacom období U. B. (konateľom spoločnosti bol od 16.03.2012\ndo 10.02.2014), pričom súčasným konateľom je rovnako Zoran Asenov Angelov, ktorý je občanom\nBulharskej republiky.\n48. Správca dane za účelom preverenia žalobcom deklarovaných vzťahov medzi dodávateľmi\nuvedenými na predložených faktúrach a žalobcom predvolal dňa 06.08.2014 na výsluch I. U.\n(splnomocneného zástupcu spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o., zásielku neprevzal v odbernej lehote),\nC. B. (predvolanie neprevzal v odbernej lehote), G. K. (predvolanie prevzal dňa 15.08.2014) s tým, že v\nrámci daňovej kontroly nebol vypočutý ani jeden predvolaný svedok. G. K. podaním zo dňa 05.09.2014\noznámil správcovi dane, že od februára 2014 nie je konateľom spoločnosti, nakoľko svoj podiel previedol\nna nového konateľa spoločnosti. Vo vzťahu k spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o. uviedol, že sa k\naktivitám k tejto spoločnosti nevie vyjadriť, nakoľko nemá vedomosť o spolupráci s touto spoločnosťou,\n\nnevystavil ani jednu faktúru a taktiež nikdy nepodpisoval žiadne daňové priznanie. Dňa 17.9.2014 do\nadministratívneho spisu nahliadol splnomocnený zástupca daňového subjektu (žalobcu).\n49. Dňa 08.01.2015 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, ktorými mal preukázať svoje\ntvrdenia týkajúce zdaniteľných plnení. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval tým, že vytkol správcovi\ndane, že výzva nie je konkrétna. Následne správca dane dňa 20.01.2015 vydal výzvu, ktorou doplnil\nvýzvu zo dňa 08.01.2015 s tým, že žiadal, aby žalobca predložil ďalšie dôkazy za zdaňovacie obdobia\njanuár 2013 - december 2013, ktorými disponuje, resp. sa vie k nim relevantne vyjadriť, napríklad žiadal\no riadne preukázanie, kto konkrétne vykonával všetky deklarované stavebné práce, žiadal predložiť\npracovné zmluvy, objednávky, súpis použitého materiálu, stavebný denník, ďalej uviesť akými vozidlami\nsa odvážal stavebný odpad, tiež žiadal predložiť zmluvy spísané s dodávateľmi a odberateľmi a to za\nzdaňovacie obdobia január 2013 - december 2013 atď. Zároveň k tvrdeniu žalobcu, že má za týmto\núčelom správca dane nahliadnuť do spisu NAKA (zaistené doklady) mu oznámil, že taktiež daňový\nsubjekt má právo nahliadnuť do spisu a požadované doklady si zabezpečiť a že taktiež sa vie vyjadriť\nk požadovaným skutočnostiam, resp. k ich časti.\n50. Na základe výzvy žalobca opätovne správcovi dane požadované doklady nepredložil a súčasne\nnavrhol správcovi dane, aby sám požiadal NAKA o zapožičanie týchto dokumentov a dokladov, na\nzáklade ktorých vykoná daňovú kontrolu dodajúc, že tieto doklady sú v režime „utajenia“. K jednotlivým\notázkam správcu dane uviedol, že tieto sú veľmi všeobecné, sú kladené veľmi široko a neurčito,\npričom správca dane ani určito, ani jasne, ani zrozumiteľne nedefinuje, v čom konkrétne vidí existujúcu\nnejasnosť a neurčitosť vo vzťahu k uvádzaným skutočnostiam v priznaniach na DPH za zdaňovacie\nobdobia január 2013 až december 2013.\n51. V rámci vyrubovacieho konania správca dane predvolal na výsluch U. B., ktorý sa na základe\nviacerých skutočností (neprevzatie zásielky zo strany U. B., žiadosť o iný termín výsluchu) uskutočnil\ndňa 1. októbra 2015 v prítomnosti konateľa daňového subjektu a jeho právneho zástupcu. Zo zápisnice z\nústneho pojednávania zo dňa 01.10.2015 vyplýva, že v zdaňovacích obdobiach január 2013 - december\n2013 bol konateľom spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o., pričom uviedol, že so spoločnosťou ALPHASERVIS, s.r.o. bola „dáka“ spolupráca. Na otázku správcu dane, ako sa skontaktoval s pánom K. uviedol,\nže určite niekde na stavbe, cez pána U. F., ktorým mal v mene spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o.\nplnú moc, pričom nemohol predložiť zmluvu o spolupráci, nakoľko všetky doklady odovzdal novému\nkonateľovi. Ďalej uviedol, že spoločnosť ALPHA-SERVIS, s.r.o. zastupoval pán K. a spoločnosť S.E.A.\n- MBM spol. s r.o. zastupoval Peter Valach, ktorý riešil všetky obchodné vzťahy, nakládky a vykládky\ntovaru, ako aj materiál pre spoločnosť ALPHA-SERVIS, s.r.o. Uviedol tiež, že daňová povinnosť bola\nodvedená, účtovníctvo mala na starosti pani L. L., k spôsobu platieb uviedol, že niektoré faktúry boli\nuhrádzané na účet a niektoré v hotovosti s tým, že peniaze preberal pán F.. U. B. nevedel uviesť\nkto menovite vykonával práce uvedené na faktúrach, kde na akých adresách, resp. akých stavebných\nobjektoch sa práce vykonávali, aké stroje a nástroje sa používali na stavbách, kto bol majiteľom\nreklamných panelov, na ktorých vykonávali údržbu, nespomenul si o akú ťažkú techniku išlo vo faktúre č.\n1020131195, pričom uviedol, že asi išlo o báger. Na otázku správcu dane, či pozná I. U. a v akom rozsahu\ntento vykonával funkciu splnomocneného zástupcu v spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. uviedol, že\nho pozná asi 20 rokov a funkciu mu v tejto spoločnosti dal pán F., pričom nevedel v akom rozsahu,\npravdepodobne to mala byť generálna plná moc. Na otázku splnomocneného zástupcu daňového\nsubjektu, či vie potvrdiť, resp. uviesť, či práce, služby a tovary uvedené na faktúrach boli dodané resp.\nzaplatené uviedol, že určite áno, tak ako je uvedené na faktúrach.\n52. Dňa 23. júna 2016 bol v prítomnosti konateľa daňového subjektu a jeho právneho zástupcu vypočutý\nako svedok Peter Valach, ktorý konal za spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. na základe plnej moci,\nktorú mu udelil U. B.. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že U. F. potvrdil, že okolo roku 2013\nmal generálnu plnú moc, pričom tiež uviedol, že informoval konateľa spoločnosti U. B. o činnostiach,\nktorými sa ako zástupca spoločnosti zaoberal. Podľa jeho vyjadrenia v zdaňovacích obdobiach január\n2013 - december 2013 bola hlavná činnosť spoločnosti zameraná na stavebnú činnosť, nákup a predaj\ntovaru (mäso zo zahraničia), potravinársky tovar, súčiastky na automobily, pneumatiky, spolupracoval so\nspoločnosťou ALPHA-SERVIS, s.r.o., s pánom K. sa poznajú 20 rokov. Na otázku správcu dane či bola\nich spolupráca založená na zmluve a či ju môže predložiť uviedol, že zmluvy mali, čo sa týka stavebníctva\nmali krycie listy, veľké obchody boli zmluvne podložené, menšie boli dohodnuté telefonicky, ústnou\ndohodou. Uviedol tiež, že za spoločnosť APLHA-SERVIS, s.r.o. konal pán K. a za spoločnosť S.E.A. MBM spol. s r.o. on, vo vzťahu k vystavovaniu faktúr uviedol, že faktúry vystavovala L. L., ona viedla celé\núčtovníctvo, podávala aj daňové priznania. Tiež uviedol, že faktúry boli v 90 - 95 % uhrádzané cez účet a\nzvyšok v hotovosti, tovar - materiál pre spoločnosť ALPHA-SERVIS, s.r.o. bol prepravovaný automobilmi\nMercedes Sprinter zo spoločnosti LK IMPOEXPO s.r.o. a väčšie dodávky (mäso) sa dovážali kamiónmi,\n\nnakládka stavebného materiálu bola u dodávateľov a vykládka stavebného materiálu bola vždy na\nmiestach, kde boli stavby, Sereď - cukrovar, Galanta - hotel na námestí, Bratislava - Ružinov - prerábanie\nalebo rekonštrukcie budov, zatepľovanie, zemné úpravy, dodávateľov si nepamätal, boli vyberaní podľa\nceny. Nepamätal si, kto menovite vykonával práce uvedené na faktúrach, nevyjadril sa aké konkrétne\nstavebné práce boli vykonávané. Na otázku, kde presne na akých adresách resp. akých stavebných\nobjektoch sa práce vykonávali uviedol, že adresy sú uvedené na faktúrach, vo vzťahu k súpisu použitého\nmateriálu uviedol, že ho vystavovala účtovníčka. Uviedol tiež, že nového konateľa spoločnosti S.E.A. MBM spol. s r.o. nepozná, meno - I. U. je mu známe možno ho aj videl. Na otázku splnomocneného\nzástupcu daňového subjektu, či zdaniteľné obchody vo vzťahu k spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o.\nboli vykonané, tak ako sú deklarované na predmetných faktúrach, uviedol, že tieto boli uskutočnené.\n53. Správca dane dňa 04.05.2016 v prítomnosti právneho zástupcu daňového subjektu vypočul U.\nY. (zamestnaný od 28.10.2013 do 31.12.2014). Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že bol\nv roku 2013 zamestnaný na dohodu v spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o., práce vykonával v sklade\nna Železničnej ulici v Senici a tiež ako vodič, vozil pracovníkov do Bratislavy, niekedy tam s nimi aj\nzostal, boli to stavebné práce, pomocné stavebné práce, sadrokartón, bolo to na viacerých miestach, bol\nvyplácaný v hotovosti, pán K. je jeho švagor. Ďalej bol dňa 04.05.2016 vypočutý A. U. (zamestnaný od\n22.5.2014-30.11.2014), ktorý tiež uviedol, že v spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o. v roku 2013 pracoval\nna základe dohody, bol vyplácaný v hotovosti, pracoval v sklade na Železničnej ulici a vozil pracovníkov\n(dohodárov) do Bratislavy a vykonával tam s nimi pomocné stavebné práce, boli to viaceré veľké stavby.\n54. Súčasťou administratívneho spisu sú aj výpovede T. U., S. P., D. P., ktorí potvrdili, že v prospech\nspoločnosti APLHA-SERVIS, s.r.o. vykonávali na základe dohody pomocné práce. Z administratívneho\nspisu však vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda oznámila na základe výzvy\nzo dňa 10.11.2015 správcovi dane, že spoločnosť ALPHA-SERVIS, s.r.o. sa nachádzala v registri\nzamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou od 20.10.2003 do 31.12.2014, pričom pripojila aj\nzoznam za obdobie roku 2013, z ktorého je preukázané, že žalobca v zdaňovacom období júl 2013\nnezamestnával žiadneho zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, ani na základe dohody o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru.\n55. Správca dane požiadal Ministerstvo vnútra SR, Prezídium PZ, NAKA o zaslanie uznesenia o\nvznesení obvinenia týkajúce sa spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o. resp. jej konateľa V. K.. Prezídium PZ,\nNAKA dňa 15. augusta 2016 doručila správcovi dane uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:PPZ-973/\nNKA-FP-BA-2013 zo dňa 20. apríla 2015, z obsahu ktorého vyplýva, že U. F., V. K., C. B., U. B. a\niným bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za zločin založenia, zosnovania\na podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a za ďalšie iné súvisiace daňové\ntrestné činy. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že trestná činnosť sa má týkať aj spoločnosti ALPHASERVIS, s.r.o., pričom konkrétne v rokoch 2010-2013 sa dodania týkali aj spoločnosti S.E.A. - MBM,\nspol. s r.o. vo výške 506 870,31 eur a rovnako tiež spoločnosti ch&k, spol. s r.o. spolu vo výške\n759 057,04 eur, teda spoločností, ktoré mali v zdaňovacom období júl 2013 žalobcovi, na základe\npredložených faktúr, ktorými si uplatnil právo na odpočítanie dane, dodať tovar, resp. poskytnúť služby.\n56. V administratívnom spise sa nachádza aj zápisnica o výsluchu svedka - L. L. zo dňa 08.12.2015.\nZo zápisnice vyplývajú aj relevantné skutočnosti týkajúce sa danej veci. Správny súd v tejto súvislosti\nuvádza, že tak U. F., ako aj U. B. vo svojich výpovediach pred správcom dane potvrdili, že faktúry\nvystavovala účtovníčka L. L.. L. L. okrem iného práve vo vzťahu k spoločnostiam ch&k, spol. s r.o. a\nS.E.A. - MBM, spol. s r.o. uviedla, že tieto začali podnikať z kancelárie na M.R.Štefánika, pričom na firmu\nch&k, spol. s r.o. sa fakturovalo mäso a na firmu S.E.A. - MBM, spol. s r.o. sa fakturovalo čokoľvek s tým,\nže medzi spoločnosti, ktoré si dali do účtovníctva ako náklady faktúry vystavené týmito spoločnosťami\nbola aj spoločnosť ALPHA-SERVIS, s.r.o. L. L. vo svojej výpovedi potvrdila, že vystavovala faktúry na\nzáklade pokynov konateľov, s tým, že tieto nepodpisovala, vystavila čistý papier z počítača, orazený, lebo\nmala k dispozícii pečiatky a podpisoval ich konateľ spoločnosti. Vo svojej výpovedi zo dňa 03.05.2014\ntiež uviedla, že viedla účtovníctvo obchodných spoločností ch&k, spol. s r.o., S.E.A. - MBM, spol. s\nr.o., LAKY s.r.o., HHV MIKRO s.r.o., LK IMPOEXPO s.r.o., pričom na vedenie účtovníctva pre uvedené\nspoločnosti ju oslovil obv. Peter Valach s tým, že pozná aj ostatných obvinených - C. B., U. B., ktorí chodili\nk nej do účtovnej kancelárie, uviedla, že vyhotovovala doklady podľa požiadavky obv. U. F., prípade U.\nB. alebo C. B..\n57. Zo zápisnice týkajúcej sa výpovede C. B. zo dňa 27. januára 2016 vyplýva, že tento potvrdil, že\nani jednu faktúru za spoločnosť ch&k, spol. s r.o. nikdy nepodpísal a nepodpísal ani daňové priznanie.\nRovnako vo výpovedi zo dňa 2. júna 2015 uviedol, že si je vedomý, že robil bieleho koňa, že nemá\nvedomosť ako funguje DPH, o nič sa nestaral.\n\n58. V. K., konateľ žalobcu dňa 22. apríla 2015 vypovedal, že je pravdou, že k podnikateľským subjektom,\nktoré sú uvedené v návrhu prokurátora na vzatie do väzby a v uznesení o vznesení obvinenia vyrábali\nfaktúry a tieto tým firmám predávali tak, ako je to uvedené, avšak niektoré firmy uvedené v uznesení\nnepoznal. Uviedol, že to bolo tak, že niekto chcel niečo na faktúru a on tú faktúru urobil a urobil aj\nnákladovú faktúru, išlo o ten istý tovar, čiže akože ho predával a akože ho nakupoval od niektorej z tých\nfiriem, ktoré sú tam uvedené s tým, že konatelia a spoločníci tých firiem sú osoby uvedené v uznesení\no vznesení obvinenia.\n59. Rovnako je v danej veci relevantná aj výpoveď obvineného D. P., ktorý uviedol, že chystal prevody\nfiriem, vždy ho oslovil pán K., keď potreboval predať firmu, tak dal inzerát, ozval sa mu človek z\nBulharska, tak sa dohodli, Bulhar prišiel na Slovensko aj so šoférom, on nachystal podklady a dali sa\noveriť podpisy.\n60. Predmetom správneho súdneho konania bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom zásadnými žalobnými bodmi bolo jednak\ntvrdenie, že žalovaný nevykonal a nedoplnil dokazovanie navrhnutými dôkazmi a jednak tvrdenie, že\nžalovaný a rovnako aj správca dane neprimerane žalobcu zaťažili dôkazným bremenom. Žalobca tieto, z\npohľadu správnemu súdu, relevantné žalobné body doplnil ďalšími námietkami, ktorých relevancia bola\nsprávnym súdom rovnako zohľadňovaná. Teda v danej veci správny súd posudzoval zákonnosť aplikácie\nhmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu,\nkonkrétne teda jeho aplikáciu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom\nuplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie\nmiery zistenia skutkového stavu a miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom pri preverovaní\noprávnenosti žalobcom uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované\nzdaňovacie obdobie júl 2013.\n61. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy\nštátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n62. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom\nplatiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia\nľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu\npodmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane\nz dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,\ntovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že\nzdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným\nna faktúre.\n63. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených\ndaňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných\nplnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt,\nako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť\nuskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v\ndispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v\nbudúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt\nje povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 1 a § 49 ods. 2\npísm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru\nako dodávateľ vystavil.\n64. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nDaňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto\nrozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z\njednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada\n\nobjektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/4/2016 zo dňa 27.09.2018).\n65. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane a následne žalovaný nedostatočne zistili\nskutkový stav veci tým, že nevykonali navrhnuté dôkazy, konkrétne výsluch konateľov dodávateľských\nspoločností. S uvedenou námietkou sa správny súd nestotožňuje majúc za to, že v danej veci bolo\ndokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu na prijatie záveru, že neboli splnené hmotnoprávne\npodmienky na uznanie práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, ods.\n2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca na výzvu správcu dane ohľadom\npreukázania zdaniteľných plnení predložením ďalších dôkazov (bod 49-50 rozsudku) reagoval tým, že\noznámil správcovi dane, že mu boli na základe zápisnice o vydaní veci ČVS : PPZ-973/NKA-FB-BA-2013\ndňa 11.03.2014 odňaté 3 šanóny účtovníctva spoločnosti za rok 2013 a preto nemôže objektívne výzve\nsprávcu dane vyhovieť. K uvedenému tvrdeniu správny súd uvádza, že žalobcu zaťažuje v zmysle §\n45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy,\nktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a\núčtovné prípady a rovnako predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pričom samotná skutočnosť,\nže odovzdal účtovníctvo NAKA mu nezakladá zákonnú prekážku pre splnenie tejto povinnosti. Naviac\nžalobca nepreukázal správcovi dane, že mu prístup k jeho dokumentom nebol umožnený. Správny\nsúd v tejto súvislosti ešte dodáva, že po vznesení obvinenia, t.j. po 20. apríli 2015 mal V. K. podľa\n§ 69 Trestného poriadku právo nazerať do spisu a obstarať si na svoje trovy kópiu spisu, resp. jeho\nrelevantné časti, avšak evidentne toto svoje právo nevyužil, keď správcovi dane ani dodatočne dôkazy,\nktorými by preukázal deklarované obchody nedoručil, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané\naž 1. marca 2018. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že nie je povinnosťou správcu dane, aby\nvyhľadával za žalobcu dôkazy na podporu jeho tvrdení. Ešte v súvislosti s preukázaním deklarovaných\nobchodov je potrebné, vzhľadom na povahu služieb a tovarov uviesť, že žalobca na základe výzvy\nsprávcu dane nekonkretizoval stavby, na ktorých mali byť stavebné práce vykonávané, neuviedol, aké\nkonkrétne stavebné práce boli uskutočnené, či na stavby chodil, s kým konzultoval ich vyhotovenie,\nnekonkretizoval, kto bol za spoločnosť prítomný pri vykládke tovaru (mäso), kde sa tovar skladoval,\nkto vykonával dopravu a pod. V súvislosti s návrhom žalobcu na výsluch konateľov spoločností v\njeho prítomností stojí za pozornosť skutočnosť, že konateľ žalobcu napriek tomu, že bol prítomný pri\nvýpovediach U. B. (konateľa spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s.r.o. a U. F. (splnomocneného zástupcu\nspoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s.r.o.) týmto nepoložil žiadnu konkrétnu otázku, ktorou by preukázal\nvedomosť o deklarovaných službách a tovaroch, pričom vychádzajúc z predložených faktúr sa malo\njednať aj o dosť špecifické stavebné práce (napríklad podkrovný byt a renovácia historických stien) a do\nvýsluchu (U. F.) sa zapojil len dovysvetľovaním pokiaľ išlo o spoločnosť WAJDA s.r.o. a realizácie prác\nv lekárni v Kútoch, ktoré sa však predložených faktúr netýkali.\n66. V danom prípade je preto logický postup správcu dane, ktorým preveroval či skutočne došlo k\nreálnemu dodaniu tovaru a služieb na základe faktúr, ktorými si daňový subjekt uplatnil právo na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane legitímne za účelom preverenia deklarovaných\nobchodov zisťoval potrebné skutočnosti u deklarovaných dodávateľov a to spoločnosti ch&k, spol. s r.o.\na S.E.A. - MBM, spol. s r.o.. Za týmto účelom predvolal na výsluch svedkov G. K., C. B. a I. U., pričom ani\njeden výsluch sa z dôvodu nedostavenia sa svedka (G. K.) a neprevzatia si zásielky neuskutočnil. G. K.\nsa správcovi dane telefonicky ospravedlnil, pričom súčasne uviedol, že v spoločnosti nič nevykonával,\nvšetko mal vykonávať druhý konateľ C. B.. Následne písomne správcovi dane oznámil, že za spoločnosť\nch&k, spol. s r.o. nevystavil ani jednu faktúru a nepodával daňové priznania.\n67. V rámci vyrubovacieho konania správca dane v prítomnosti konateľa daňového subjektu a jeho\nprávneho zástupcu vypočul U. B. (podstatný obsah je uvedený v bode 51 rozsudku), ktorý bol v\nrozhodnom období konateľom spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s r.o. V súvislosti s výpoveďou tohto\nsvedka sa správny súd musí stotožniť so záverom správcu dane a žalovaného, že táto nie je spôsobilá\npotvrdiť reálnosť deklarovaných plnení. Je potrebné poukázať na to, že U. B., ako konateľ tejto\nspoločnosti, nemal o činnosti spoločnosti žiadne konkrétne informácie, nevedel menovite uviesť, kto\npráce uvedené na faktúrach vykonával, nevedel uviesť miesta, kde sa stavebné práce uskutočňovali,\nneidentifikoval objekty, vo svojich odpovediach odkazoval prevažne na pána F., ktorému udelil plnú\nmoc na zastupovanie spoločnosti, tento mal všetko riadiť, F. mal byť prítomný pri nakládke a vykládke\nmateriálu. U. B. nemal žiadne doklady spoločnosti, pretože ich odovzdal novému konateľovi. S pánom K.\nsa zoznámil cez pána U. F. niekde na stavbe. Rovnako uviedol, že pozná asi 20 rokov pána I. U., pričom\ntomuto mal dať plnú moc na zastupovanie spoločnosti pán Valach. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní\nzo dňa 01.10.2015 vyplýva, že prítomný konateľ daňového subjektu pán K.M. nepoložil U. B. ani jednu\notázku, pričom splnomocnený zástupca spoločnosti položil iba jednu, z pohľadu správneho súdu veľmi\n\nvšeobecnú, a to v znení, či vie potvrdiť resp. uviesť, či práce, služby a tovary uvedené na faktúrach boli\ndodané, resp. zaplatené.\n68. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania vypočul rovnako v prítomnosti pána K. a jeho právneho\nzástupcu dňa 23.06.2016 U. F.. K výpovedi U. F., ktorej podstatný obsah je uvedený v bode 52 tohto\nrozsudku správny súd uvádza, že rovnako nie je spôsobilá potvrdiť reálnosť deklarovaných obchodných\nvzťahov so spoločnosťou ALPHA-SERVIS, s.r.o. U. F. vypovedal veľmi všeobecne, uviedol iba niektorých\ndodávateľov, na iných si nevedel spomenúť, nevedel si spomenúť, kto menovite vykonával stavebné\npráce uvedené na faktúrach, pričom len napríklad renovácia historických stien je dosť špecifická služba\nzahŕňajúca podľa faktúry aj zakonzervovanie, nevedel uviesť adresy stavieb, ktoré táto spoločnosť\nmala uskutočňovať, resp. sa mala podieľať určitými čiastkovými činnosťami (maľovanie, stavba terasy\nna podkrovnom byte), nevedel si spomenúť na majiteľov reklamných panelov, na ktorých vykonávali\núdržbu. Prítomný konateľ žalobcu nepoložil tomuto svedkovi žiadnu konkrétnu otázku, ktorou by sa\nsnažil preukázať, že k deklarovaným vzťahom skutočne došlo, pričom otázku jeho splnomocneného\nzástupcu možno rovnako označiť za veľmi všeobecnú, pričom táto vôbec nebola zameraná na konkrétne\nvykonané služby a dodanie tovaru.\n69. Správca dane vypočul aj svedkov, ktorí mali vykonávať u žalobcu práce na základe dohôd o prácach\nmimo pracovného pomeru (výpovede sú uvedené v bode 53 rozsudku), pričom vo vzťahu k týmto\nvýpovediam správny súd uvádza, že tieto osoby preukázateľne u žalobcu nevykonávali prácu na základe\ndohody v zdaňovacom období júl 2013, pričom táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne,\npobočka Dunajská Streda. Z uvedeného dôvodu ich správny súd ani nehodnotil.\n70. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, že správca dane až do 15. augusta\n2016, kedy mu bola na základe výzvy doručená kópia uznesenia o vznesení obvinenia ČVS : PPZ-973/\nNKA-FP-BA-2013 zo dňa 20.04.2015 vykonával úkony smerujúce k náležitému zisteniu skutkového\nstavu veci. Správca dane si z trestného spisu zabezpečil výpovede, ktoré preukazujú, že v umelom\nreťazci obchodných spoločností, ktoré sa mali podieľať na podvodoch v súvislosti s daňou z pridanej\nhodnoty boli zapojení tak žalobca, spoločnosť ch&k, spol. s r.o. a rovnako spoločnosť S.E.A. - MBM,\nspol. s r.o. a ich konatelia - V. K., U. B., C. B. a U. F..\n71. Skutočnosti zistené správcom dane boli následne doplnené jednotlivými výpoveďami uskutočnenými\nv rámci trestného konania. Konkrétne relevantnou bola, z pohľadu správneho súdu, keďže skutočnosť,\nže účtovníctvo spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s r.o. robila L. L. potvrdili U. B. a U. F., výpoveď účtovníčky\nL. L., ktorá opísala modus operandi vystavovanie faktúr, na ktorom boli účastné obe spoločnosti.\nĎalej to bola výpoveď C. B., ktorý uviedol, že bol bielym koňom, že nikdy nevystavil faktúru v mene\nspoločnosti ch&k, spol. s r.o. a tiež výpoveď D. P., ktorý potvrdil, že na základe požiadavky V. K. chystal\nprevody firiem, pričom potvrdil, že boli prevedené na občana Bulharskej republiky a nakoniec aj výpoveď\nsamotného V. K., ktorý potvrdil, že faktúry nemajúce reálny základ vystavoval a obchodoval s nimi.\n72. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov má správny\nsúd preukázané, že listinné dôkazy (§ 24 ods. 4 daňového poriadku), ktoré správca dane získal z\ntrestného spisu nie sú jedinými dôkazmi, na ktorých je napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím založené. V priebehu daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania žalobca\nnepreukázal, že deklarované obchody majú reálny základ, pričom listinné dôkazy získané z trestného\nspisu túto skutočnosť len dokresľujú. Správny súd prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 upriamuje pozornosť žalobcu, že zákonné\npodmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej\ndeklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia\nnesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte,\nčo v danom prípade splnené nebolo.\n73. Vo vzťahu k dôkazom, ktoré žalobca navrhoval vykonať, je dôvodné vytknúť správcovi dane, že\nopätovne nepredvolal na výsluch svedka G. K., ale sa v podstate uspokojil s jeho písomným vyjadrením,\nktoré doručil správcovi dane dňa 05.09.2014. Je potrebné si uvedomiť, že písomné vyjadrenie nemá\npovahu svedeckej výpovede, a z pohľadu vážnosti dôkazu má nižšiu výpovednú hodnotu aj vzhľadom k\ntomu, že žalobca nemal možnosť G. K.i klásť otázky. Toto pochybenie, však vzhľadom na skutočnosti,\nktoré vyplývajú z výpovedí L. L., C. B., D.Q. P. (prevod obchodného podielu, tak ako tvrdil G. K.), ktoré\nv podstate potvrdzujú písomné vyjadrenie G. K., ale hlavne na skutočnosť, že žalobca nepredložil\nsprávcovi dane žiadne doklady, ktorými by preukázal reálnosť deklarovaných tovarov a služieb, pričom\naj v prípade spoločnosti ch&k, spol. s r.o. mali byť v prospech žalobcu vykonané stavebné práce a nie\nv malo rozsahu, nezohľadnil správny súd ako dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia majúc za to, že\nsvedecká výpoveď G. K. nie je spôsobilá s poukazom na výsledky dokazovania zvrátiť záver daňových\norgánov.\n\n74. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, správny súd vo svetle skutkových zistení ustálil, že žalobca\nnepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach, teda\nnepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. V\ndanom prípade mal správca dane faktúry k dispozícii na základe zapožičania žalobcom na účely\npreverenia dokladov týkajúcich sa iného daňového subjektu (potvrdenie o vrátení dokladov zo dňa\n11.03.2014), pričom na základe skutočností týkajúcich sa preverovaných dodávateľov mal správca dane\npochybnosť o materiálnom plnení a preto vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy a uviedol konkrétne\nokolnosti týkajúce sa dodávok tovaru a služieb za zdaňovacie obdobia január 2013 - december 2013.\nTýmto úkonom správcu dane sa prenieslo dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý práve nepredložením\npotrebných dokladov, dodacích listov, preberacích protokolov, CMR dokladov, stavebného denníka,\nktorého predloženie je v prípade deklarovania stavebných prác (tieto boli deklarované vo vzťahu k\nobidvom spoločnostiam) v zmysle rozhodnutia zásadného právneho významu - rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/81/2015 z 1. decembra 2016 namieste, neuniesol dôkazné\nbremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných\nplnení, pričom mal nepochybne možnosť zaobstarať si potrebné doklady z vyšetrovacieho spisu.\n75. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nie je možné, aby v prípade dane z príjmu právnických osôb za\nto isté obdobie (rok 2013) boli zdaniteľné príjmy a výdavky v plnom rozsahu uznané za preukázateľné,\nktorú skutočnosť dokazuje Protokol k DP PO za 2013 a tiež právoplatné rozhodnutie k DP PO za\nrok 2013 a v prípade DPH za obdobie 2013 neboli zdaniteľné plnenia uznané, správny súd uvádza,\nže predmetom daného správneho súdneho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného týkajúce sa\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, pričom správca dane a žalovaný skúmali,\nči boli splnené hmotnoprávne podmienky na uznanie práva na odpočítanie DPH. Na tomto mieste je\npotrebné zdôrazniť, že právoplatné rozhodnutie správcu dane týkajúce sa dane z príjmov právnickej\nosoby nie je rozhodnutím, na ktoré by prvostupňové rozhodnutie správcu dane priamo nadväzovalo,\nresp. ktoré by bolo preň záväzné. Z uvedeného dôvodu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nemôže\nbyť založená na existencii tohto rozhodnutia. V súvislosti s DPH správny súd opakuje, že splnenie\nzákonných podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane musí byť preukázané bez akýchkoľvek\npochybností, pričom v danom prípade sú pochybnosti o reálnom dodaní deklarovaných tovarov a služieb\nnamieste.\n76. Rovnako je nedôvodná námietka ohľadom nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého\nrozhodnutia z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie nekonkretizuje daň z pridanej hodnoty pripadajúcu\nna kontaktné a nekontaktné spoločnosti. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že správca dane\nneuznal uplatnenú daň z pridanej hodnoty vo vzťahu k dvom spoločnostiam a to spoločnosti ch&k, spol.\ns r.o. a spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s r.o., pričom presne špecifikoval faktúry, vo vzťahu ku ktorým\nDPH nebola uznaná. Na strane druhej napríklad z administratívneho spisu vyplýva, že bola uznaná DPH\nvo vzťahu k spoločnosti HELAGO-CZ, s.r.o. organizačná zložka.\n77. Správca dane a následne žalovaný neporušili ani zásadu prezumpcie neviny, nakoľko, ako správne\nuviedol vo svojom rozhodnutí žalovaný, prvostupňovým rozhodnutím ani rozhodnutím žalovaného\nnebolo rozhodnuté o vine konateľa žalobcu. Správny súd súčasne dodáva, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného znamená, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na to, aby mu bolo priznané právo na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a)\nzákona o DPH, pričom otázku viny resp. neviny je príslušný posúdiť výlučne „trestný“ súd.\n78. Podľa názoru správneho súdu, správca dane ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový stav\nvyplývajúci z rozsiahle vykonaného dokazovania preverením listinných dôkazov, výpovedí svedkov,\nktoré vo vzájomných súvislostiach nepotvrdili reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení vo vzťahu\nk dodávateľským subjektom, následkom čoho nebola preukázaná oprávnenosť uplatneného odpočtu\nDPH za dodanie tovaru a služieb od uvedených dodávateľov. Záver, ktorý správca dane zo zistených\nskutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho\nuváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania\nje zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a\nv ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie\npráva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona\no DPH.“\n5. Krajský súd po citovaní vyššie uvedenej časti odôvodnenia jeho skôr vydaného rozhodnutia\nkonštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného spĺňa všetky náležitosti podľa\nDaňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na\nnáležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v\n\ndaňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať\nza následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností\na citovaných ustanovení zákonov, správny súd žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol.\n6. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440\nods. 1 písm. f/ a g/ S.s.p. kasačnú sťažnosť. Poukázal na to, že v žalobe namietal najmä protichodné\nzistenia žalovaného v jeho rozhodnutí oproti zisteniam iného správcu dane (Daňový úrad Trnava,\npobočka Dunajská Streda) v rozhodnutí k DO PO za rok 2013 ako aj že sa s touto skutočnosťou žiadnym\nspôsobom nezaoberal v napadnutom rozhodnutí. Ďalej sťažovateľ namietal, že rozhodnutie žalovaného\nje zmätočné a nepreskúmateľné. Poukazoval aj na nerešpektovanie prezumpcie neviny štatutárneho\norgánu daňovníka a namietal, že žalovaný nevykonal ani predvedenie a výsluch všetkých svedkov,\nktorých predvedenie, výsluch a následnú i konfrontáciu týchto svedkov so štatutárnym zástupcom\ndaňovníka sťažovateľ žiadal. K porušeniu práva na spravodlivý proces sťažovateľ vo svojej žalobe\nuvádzal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo založené na porušení a nerešpektovaní ústavného\npráva žalobcu a to prezumpcie neviny ako aj riadne odôvodnenie rozhodnutia. Krajský súd sa v\nnapadnutom rozsudku s týmito skutočnosťami nevysporiadal. Uviedol, že z konania žalovaného bolo\nzrejmé, že porušuje ústavnú zásadu prezumpcie neviny, keďže po tom, ako mu bolo doručené uznesenie\no vznesení obvinenia ČVS: PPZ-973NKA-FP-BA2013 vydané Národnou kriminálnou agentúrou dňa\n20.04.2015 v podstate prestal s relevantnými úkonmi smerujúcimi k náležitému zisteniu skutkového\nstavu a „uspokojil sa“ s odôvodnením odkazujúcim na obsah uznesenia o vznesení obvinenia. V tomto\nsmere si žalobca ani nezabezpečil a nepripojil celý trestný spis. Týmito skutočnosťami sa Krajský súd\nv Trnave v napadnutom rozsudku dostatočne nezaoberal. Teda z dôvodu, že je napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu nedostatočne odôvodnený došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto\nsúvislosti dal do pozornosti aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 265/05. Aj judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutie Ruiz Torija c/a Španielsko z 09.12.1994, séria A č.\n303 - A), konštatuje, že porušením práva na spravodlivé súdne konanie je aj nedostatok riadneho a\nvyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol,\nže sťažovateľ ďalej v žalobe poukazoval na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí arbitrárne\npristúpil k tvrdeniam o rozpore výsledku daňového konania žalobcu v porovnaní s inými skončenými\ndaňovými konaniami u dodávateľov a odberateľov daňového subjektu, ktorým bolo priznané plné\nprávo na odpočítanie dane, odvolací orgán nevykonal a nedoplnil dokazovanie žalobcom navrhnutými\ndôkazmi. Aj sám krajský súd v bode 73 napadnutého rozsudku dôvodne vytýka žalovanému, že opätovne\nnepredvolal na výsluch svedka G. K.. Sťažovateľ je toho názoru, že už len táto skutočnosť ako aj to,\nže týmto konaním bolo sťažovateľovi zabránené klásť svedkovi G. K. otázky a konfrontovať ho bol\ndostatočný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného. Sťažovateľ vidí v tejto skutočnosti (teda, že\nnapriek závažnému porušeniu práv žalobcu) krajský súd nezrušil rozhodnutie žalovaného a považoval\nsvedeckú výpoveď G. K. za nie spôsobilú zvrátiť záver žalovaného s poukazom na výsledky dokazovania\nza neprávne právne posúdenie veci. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal Najvyšší súd\nSR, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti na ďalšie\nkonanie, zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\n7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s námietkami v kasačnej sťažnosti\nnesúhlasí a poukázal na skutočnosť, že s námietkami sa riadne a vyčerpávajúco vysporiadal už\nvo vyjadrení k žalobe a v žalovanom rozhodnutí, z tohto dôvodu plne odkázal na ich odôvodnenie.\nPovažoval za potrebné dať do pozornosti niektoré kľúčové stanoviská a vyhodnotenia k uvedeným\nnámietkam. Rozhodnutie prvostupňového orgánu i rozhodnutie č. 102792499/2016 zo dňa 22.03.2016\n(vo veci daňovej kontroly na dani z príjmov za rok 2013) vychádzajú z rôznych skutkových zistení.\nV konaniach, ktoré im predchádzali boli vykonané odlišné dôkazy, preverujúce splnenie zákonných\nustanovení rôznych hmotnoprávnych predpisov (zákona o DPH a zákona o dani z príjmov). Z týchto\ndôvodov je preto logické, že závery sú rozdielne. V preverovanom prípade je tiež podstatná aj tá\nskutočnosť, že o rozhodných skutočnostiach v danej veci sa prvostupňový orgán dozvedel až po\ndni vydania rozhodnutia č. 102792499/2016 zo dňa 22.03.2016, čím sa podstatne zmenila skutková\na dôkazná situácia (Odpoveď na výzvu č. 103632485/2016 zo dňa 08.08.2016, ev.č. 1433382/2016\nzo dňa 15.8.2016, Úz. č. 100091777/2018 zo dňa 10.01.2018). Žalovaný zároveň upozornil na\nskutočnosť, že v zmysle ustanovení Daňového poriadku daňové orgány disponujú viacerými procesnými\nprostriedkami, ktorými môžu opätovne preveriť správnosť vyrubenia dane na dani z príjmov za rok\n2013 a takto zistený rozdiel môže byť aj v neprospech žalobcu. Námietky žalobcu o porušení zásady\nprezumpcie neviny nie sú dôvodné. Zásada prezumpcie neviny je zásadou, ktorá sa uplatňuje v\n\ntrestnom konaní, v ktorom sa zisťuje, či boli naplnené skutkové podstaty trestných činov definovaných v\nustanoveniach trestného zákona. Daňové konanie je však ovládané osobitnými zásadami, stanovenými\nv § 3 Daňového poriadku. Daňovým konaním sa sleduje riadne dodržiavanie procesnoprávnych a\nhmotnoprávnych predpisov v oblasti daní, a nie trestnoprávnych predpisov. Prvostupňový orgán a\nani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nevynášajú „rozsudok o vine” štatutárneho orgánu žalobcu z\nporušenia trestnoprávnych predpisov, ale len konštatujú porušenie hmotnoprávnych daňových predpisov\n- zákona o DPH, a to z dôvodu neoprávneného uplatnenia odpočítania dane zo sporných faktúr žalobcom\nv kontrolovanom zdaňovacom období. Prvostupňový orgán i žalovaný zaobstarali množstvo dôkazov,\nz ktorých nespochybniteľne vyplýva, že žalobca vystupoval v reťazci spoločností podieľajúcich sa\nna podvodoch na DPH, v ktorom figurovali i deklarovaní dodávatelia žalobcu uvedení na sporných\nfaktúrach. Do Zápisnice o výsluchu obvinených sp. zn. 2TP 9/15 spísanej Špecializovaným trestným\nsúdom, pracovisko Banská Bystrica, dňa 22.04.2015 p. V. K. uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia\npred vyšetrovateľom, priznáva sa k tomu, čo mu je kladené za vinu. Je pravdou, že pre podnikateľské\nsubjekty, ktoré sú uvedené v návrhu prokurátora na vzatie do väzby v uznesení o vznesení obvinenia\nvyrábal faktúry a tieto firmám predával tak, ako je uvedené. Bolo to tak, že niekto chcel niečo na\nfaktúru a on mu tu faktúru urobil, pričom si urobil nákladovú faktúru. Išlo o ten istý tovar, čiže akože\npredával a akože nakupoval, nakupoval od niektorých z tých firiem, ktoré sú tam uvedené. Konatelia\na spoločníci tých firiem sú osoby uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. P. K. nezaujímalo, ako\nsi náklady vykryli oni, mali to nejako dohodnuté. V uznesení o vznesení obvinenia, pokiaľ sa spomína\njeho meno, sa veci udiali tak, ako je to uvedené. Komodity, tie sedia. Faktúry robil do roku 2013, keď\nprišiel ten elektronický výkaz daňový, potom s tým skončil, nevie ako ostatní. Jeho firmy boli MC GOLD,\nspol. s.r.o. a žalobca - ALFASERVIS, s.r.o. Z vyjadrenia p. K. je jednoznačné, že spoločnosti, v ktorých\nbol konateľom, vrátane žalobcu, boli súčasťou umelo vytvoreného reťazca spoločností zriadených za\núčelom podvodného konania na DPH, pričom dodávateľské a odberateľské faktúry nezodpovedajú\nreálnym ekonomickým plneniam. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán i žalovaný postupovali\nv daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rešpektovali zásady\nDaňového poriadku. Žalované rozhodnutie i rozhodnutie prvostupňového orgánu boli vydané v súlade\nso zákonom a závery v nich uvedené zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Na základe uvedených\nskutočností žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu sú neopodstatnené.\n8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Následne kasačný súd preskúmal\nnapadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení\ns § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p. potrebné zamietnuť,\nnakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k záveru,\nže je nedôvodná. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke\nNajvyššieho súdu.\n9. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 20S/86/2018-94 zo dňa\n10. júla 2019, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 101156751/2018 zo dňa 13.06.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.\n100468606/2018 zo dňa 01.03.2018, ktorým bol sťažovateľovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku\nurčený rozdiel v sume 29 208,67 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013, odpočet\nnepriznaný v sume 2 893,41 € a vyrubená daň v sume 26 315,26 €.\n10. Kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené zistil, že v konaní pred krajským súdom boli\nsťažovateľom namietané právne otázky, ktoré už medzi týmito účastníkmi boli posudzované krajským\nsúdom v inom súdnom preskúmavacom konaní pod sp.zn. 14S/61/2018, resp. po podaní kasačnej\nsťažnosti i kasačným súdom pod sp.zn. 8Sžfk/68/2019. V konaní vedenom pod sp.zn. 14S/61/2018\nkrajský súd rozhodol o žalobe sťažovateľa tak, že ju rozsudkom č.k. 14S/61/2018-118 zo dňa 14.\naugusta 2019 zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom sp.zn. 8Sžfk/68/2019 zo dňa 8. decembra 2020 tak, že\nkasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.\n11. Kasačný súd poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou\nčinnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou\n\nsúčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje\nzásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.\n12. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom § 464\nods. 1 S.s.p. podľa ktorého: ,,Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“\n13. Na základe citovaného zákonného ustanovenia ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje\nsenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia sp.zn.\n8Sžfk/68/2019 zo dňa 8. decembra 2020, s ktorým sa konajúci kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje\na v príslušnom rozsahu uvádza:\n14. ,,Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Trnave preskúmal rozsudok správneho súdu, aj konanie ktorému\npredchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal zo všetkými zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nJednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre\nsprávcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi\n(§ 3 ods. 1 daňového poriadku). V zmysle zásady súčinnosti (§ 3 ods. 2 daňového poriadku) správca\ndane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a\ndaňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods.\n3 daňového poriadku), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní\nvyšlo najavo. Ďalšou dôležitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 3 ods. 7 daňového\nporiadku), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a\nktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti\nstanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok\nobsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nKasačný súd udáva, že úlohou správneho súdu bolo posúdiť či v predmetnej veci boli splnené\nzákonné podmienky za existencie, ktorých bolo možné určiť žalobcovi rozdiel na DPH za posudzované\nzdaňovacie obdobie september 2013 v sume 57.667,73 eur z došlých faktúr od spoločnosti ch&k spol.\ns.r.o., od spoločnosti FACIES, s.r.o. a od spoločnosti S.E.A.-MBM, spol. s.r.o. Kasačný súd odkazuje na\npodrobne opísaný skutkový stav vo veci jednak na rozhodnutie žalovaného a aj na napadnutý rozsudok\nkrajského súdu.\nVo vzťahu k námietke porušenia práva na spravodlivý proces sťažovateľ poukazoval najmä na to, že\nnebola zo strany žalovaného rešpektovaná prezumpcia neviny vo vzťahu k žalobcovi s tým, že žalovaný\nsa uspokojil len s uznesením o vznesení obvinenia ČVS: PPZ-973/NKA - FP-BA 2013, ktoré bolo\nvydané Národnou kriminálnou agentúrou dňa 20.04.2015 a uspokojil sa len s dôvodmi odkazujúcimi na\nobsah uznesenia o vznesení obvinenia. Žalovaný si nezabezpečil a nepripojil celý trestný spis a týmito\nskutočnosťami sa krajský súd v napadnutom rozsudku dostatočne nezaoberal.\nK tejto námietke kasačný súd udáva, že správny súd sa touto námietkou žalobcu zaoberal a to v\nbode 75 odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu. Kasačný súd v zhode so žalovaným poukazuje, že\nzásada prezumpcie neviny je zásadou, ktorá sa uplatňuje v trestnom konaní, v ktorom sa zisťuje, či\nboli naplnené znaky skutkovej podstaty toho ktorého trestného činu, ktoré sú definované v jednotlivých\nustanoveniach trestného zákona - zákon č. 300/2005 Z.z. Daňové konanie je ovládané osobitnými\nzásadami, ktoré sú stanovené v § 3 Daňového poriadku. Daňovým konaním sa sleduje riadne\ndodržiavanie procesnoprávnych aj hmotnoprávnych predpisov v oblasti daní a nie trestnoprávnych\npredpisov.\nSprávne orgány v danej veci si zaobstarali množstvo dôkazov, z ktorých nespochybniteľne vyplýva,\nže žalobca vystupoval v reťazci spoločností podieľajúcich sa na podvodoch DPH, v ktorom figurovali\n\ndeklarovaní dodávatelia žalobcu uvedení na sporných faktúrach. S poukazom na § 24 ods. 4 daňového\nporiadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Preto v tejto súvislosti kasačný súd\nodkazuje aj na bod 57 odôvodnenia rozsudku krajského súdu, kde konateľ žalobcu V. K. do zápisnice\novýsluchu obvinených pod sp. zn. 2Tp 9/15 dňa 22.4.2015 uviedol, že je pravdou, že podnikateľským\nsubjektom, ktoré sú uvedené v návrhu prokurátora na vzatie do väzby a v uznesení o vznesení obvinenia\nvyrábali faktúry a tieto tým firmám predávali tak ako je to uvedené, avšak niektoré firmy uvedené v\nuznesení nepoznal. Uviedol, že bolo to tak, že niekto chcel niečo na faktúru a on tú faktúru urobil a urobil\naj nákladovú faktúru, išlo o ten istý tovar, čiže akože ho predával a akože ho nakupoval od niektorej\nz tých firiem, ktoré sú tam uvedené s tým, že konatelia a spoločníci tých firiem sú osoby uvedené v\nuznesení o vznesení obvinenia. To, že správne orgány nezabezpečili vo veci celý obsah trestného spisu,\nale len pre vec daňovej kontroly resp. daňového konania dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci,\nbolo vyhodnotené už žalovaným správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia a túto argumentáciu aj\nkasačný súd považuje za správnu. Vo vzťahu k námietke nevykonania opätovného výsluchu svedka C.\nB. kasačný súd odkazuje na bod 71 odôvodnenia rozsudku s ktorým sa stotožňuje s tým, že žalobca\nsprávcovi dane nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal reálnosť deklarovaných tovarov a\nslužieb.\nNajvyšší súd ako súd kasačný konštatuje, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad\na aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach a preto sa kasačný súd v\nplnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia správneho súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom\nrozsudku.\nKasačný súd považuje za potrebné uviesť, že z rozhodovacej činnosti SDEÚ, napríklad v rozsudku vo\nveci Mahagében (C-80/11, C-142/11) SDEÚ v prvom rade pripomenul boj proti podvodom, daňovým\núnikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný smernicou Rady 2006/112/ES (bod 41).\nZ tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa\ns ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. V predmetnej veci\npoloženej preujudiciálnej otázky vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie, ktoré zakladá nárok\nna odpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry a že faktúra obsahuje všetky\núdaje požadované smernicou 2006/112/ES (bod 44).\nBoj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou\no DPH. Európsky Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci\nsa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda\nvnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na\nobjektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.\nTak je to v prípade, že daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba. V takomto prípade totiž nie\nsú splnené objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb\nzdaniteľnou osobou a hospodárska činnosť (C-285/1 1 Bonik EOOD).\nKasačný súd tiež poukazuje na závery z rozsudku Súdneho dvora C-440/04 Recolta Recycling SPRL,\nz ktorého vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť právo na odpočet, ak sa vo svetle\nobjektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je\nsúčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne\nkritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Súdny\ndvor v rozhodnutí Halifax definoval jednak zneužitie práva, ako aj podmienky, ktoré postačuje splniť pre\nzáver o zneužití práva. Kasačný súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že na účely zneužitia\npráva z hľadiska neuznania odpočítania dane, nie je potrebné dokazovať úmysel platiteľa dane tak, ako\nje to pri daňových trestných činoch.\nSúd poukázal na to, že pokiaľ daňový subjekt požadoval od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, bolo\njeho základnou povinnosťou preukázať, že má na vrátenie dane právny nárok a ak daňové orgány\nspochybnili deklarované zdaniteľné obchody, bolo na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil\n(vyvrátil), inak nebolo možné priznať nárok na vrátenie dane.\nV prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že deklarované obchody majú reálny základ, pričom všetky\nlistinné dôkazy získané z trestného spisu túto skutočnosť dokresľujú. Správca dane z trestného spisu\nzabezpečil výpovede, ktoré preukazujú, že v umelom reťazci obchodných spoločností, ktoré sa mali\npodieľať na podvodoch v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty, boli zapojení tak žalobca, spoločnosť\n\nLK IMPOEXPO, s.r.o., rovnako ako spoločnosť S.E.A. - MBM, spol. s.r.o. a ich konatelia - V. K., U. B.,\nC. B. a U. F..\nPokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca\ndane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav a veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného\nvyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec\ndokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne\norgány povinné postupovať.\nNedôvodná bola vyhodnotená kasačná námietka vo vzťahu k dani z príjmov žalobcu za rok 2013 vo\nväzbe na preskúmavané rozhodnutie žalovaného v tejto veci. S touto námietkou sa vysporiadal správny\nsúd v bode 73. rozsudku a s týmto sa stotožňuje aj kasačný súd a dodáva v zhode so žalovaným, že vo\nveci daňovej kontroly na dani z príjmov za rok 2013 vychádzajú z rôznych skutkových zistení, preverovali\nsa splnenia zákonných ustanovení rôznych hmotnoprávnych predpisov a to zákona o DPH a zákona o\ndani z príjmov. Pokiaľ ide o kasačnú námietku nesprávneho právneho posúdenia, ktorá je uvedená v\nbode 24 kasačnej sťažnosti tak táto je veľmi nekonkrétna, žalobca iba uvádza, že nesúhlasí s právnym\nnázorom uvedenom bode 76 odôvodnenia rozsudku, ale zároveň neuvádza prečo, z akých konkrétnych\ndôvodov je toto právne posúdenie nesprávne.\nKasačný súd má za to, že rozsudok správneho súdu netrpí ani nedostatkom nepreskúmateľnosti resp.\nnedostatkom dôvodov, tak ako to namieta žalobca.\nKasačný súd rozhodol o zamietnutí kasačnej sťažnosti sťažovateľa s poukazom na ustanovenie § 461\nods. 1 Správneho súdneho poriadku.\nPre úplnosť kasačný súd uvádza, že má vedomosť o rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu vo veci sp.\nzn. 4Sžfk/68/2019, v ktorej išlo o konanie medzi totožnými účastníkmi konania, kde predmetom konania\nbol nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013 v sume 42 614,15 eur.\nV tejto veci kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil z dôvodu, že tento\nnespĺňal náležitosti podľa ust. § 139 SSP.\nKasačný súd konštatoval, že napriek tomu, že išlo o konanie v obdobnej veci a medzi rovnakými\núčastníkmi konania, rozhodol vo veci sp. zn 8Sžfk/68/2019 iným spôsobom, nakoľko rozsudok Krajského\nsúdu v Trnave v tomto prípade spĺňal náležitosti podľa ust. § 139 SSP, bol náležite odôvodnený a vecne\nsprávny.“\n15. Kasačný súd pridržiavajúc sa vyššie uvedených záverov vyplývajúcich z jeho skoršej rozhodovacej\nčinnosti majúc za to, že ide o obdobnú vec tých istých účastníkov konania, ktorá už bola predmetom\nkonania o kasačnej sťažnosti dospel (po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne\ntaké relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu) k záveru,\nže kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietnuť.\n16. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1\nS.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a\nžalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/86/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}], "citovane_v": []}