{"guid": "87d46806-6eed-4d0e-9b2c-698ef9085ca8:7b404dac-f074-4827-a02e-e5176beb24ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200191.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/89/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/89/2019 z 27. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2021, sp. zn. 3Sžfk/89/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2018200191.1", "identifikacne_cislo": "2018200191", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2021-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b404dac-f074-4827-a02e-e5176beb24ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200191.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200191.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200191.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/89/2019\n2018200191\n27. 05. 2021\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2021:2018200191.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej\nveci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): 4ware media s.r.o., Hlavná 23, Trnava, IČO: 46 768 530, právne\nzastúpený: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101238451/2018 zo dňa 28. júna 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/76/2018-68 zo dňa 15. mája 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 20S/76/2018-68 zo dňa 15. mája 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/76/2018-68 zo dňa 15. mája 2019 podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101238451/2018 zo dňa 28.06.2018, ktorým\nžalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj len ,,správca dane“) č. 100515117/2018\nzo dňa 08.03.2018 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane žalobcovi vyrubil\nza zdaňovacie obdobie máj 2016 rozdiel dane v sume 13 460,10,- euro na dani z pridanej hodnoty\n(nepriznaný nadmerný odpočet v sume 1 704,23,- euro a vyrubená daň v sume 11 755,87,- euro), na\nzáklade neuznania odpočtu dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou FAG spol. s r.o.\n2. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej výške\n13 460,10,- euro z faktúr od dodávateľa FAG spol. s r.o., Cintorínska 2702/13, 921 01 Piešťany, IČO 36\n380 105, DIČ 2020097464, IČ DPH SK2020097464:\n- faktúra č. 7016051601 zo dňa 16.05.2016, základ dane 12 225,50,- euro, DPH 2 445,10,- euro, predmet\ndodania pomocné grafické práce pre zákazku \"oceľové konštrukcie NEMAK 525/10,11\" prekreslenie\nvýkresov betónových konštrukcií časť Tech. kanalizácie a \"NEMAK 525/12 Admin. budova\" prekreslenie\nvýkresov betónových a oceľových konštrukcii,\n- faktúra č. 3016051801 zo dňa 18.05.2016, základ dane 4 760,00,- euro, DPH 952,00,- euro, predmet\ndodania veľkoformátová tlač a veľkoformátové kopírovanie na “NEMAK 525/12 Admin. budova\",\n- faktúra č. 2016052001 zo dňa 20.05.2016, základ dane 8 970,00,- euro, DPH 1 794,00,- euro,\npredmet dodania na základe objednávky a predloženého výpisu meraní z Trackovacieho systému\n\"piwikcinemaware.eu\", prezentáciu firmy formou webbanneru v systéme CINEMAWARE za apríl a máj\n2016,\n- faktúra č. 1016052801 zo dňa 28.05.2016, základ dane 3 590,00,- euro, DPH 718,00,- euro,\n\npredmet dodania servis MV MB C250 TN239EJ,\n- faktúra č. 9016053101 zo dňa 31.05.2016, základ dane 31 875,00,- euro, DPH 6 375,00,- euro, predmet\ndodania údržba a oprava polepov, zber, triedenie a analýza dát, prieskum trhu, mapa s trasou za 5-2016,\nzn. GRAFOBAL, akciová spoločnosť,\n- faktúra č. 9016053102 zo dňa 31.05.2016, základ dane 5 880,00,- euro, DPH 1 176,00,- euro,\npredmet dodania údržba a oprava polepov A1 a B1, zber, triedenie a analýza dát, prieskum trhu, mapa\ns trasou za 5-2016, zn. OT kredit Slovakia, a.s.\n3. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval pravdivosť a opodstatnenosť uplatneného\nodpočítania dane u deklarovaného dodávateľa žalobcu, u spoločnosti FAG spol. s r.o. Jej bývalý\nspoločník a konateľ pán Branislav Lipai nemal elementárne vedomosti o realizácii služieb, ktoré mal sám\ndodať prostredníctvom živnostníkov, ktorých žiadnych nepoznal a k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne\ndôkazy. Správca dane ďalej zistil, že napriek tomu, že pán Lipai nemal žiadne praktické skúsenosti\ns poskytovaním služieb uvedených na sporných faktúrach, jeho spoločnosť nedisponovala žiadnym\nmateriálnym vybavením, nemala zamestnancov a dovtedy nemal ani žiadne skúsenosti s podnikaním,\nnedisponoval ani žiadnym softwarovým vybavením, žalobca sa na jeho spoločnosť s dôverou obracal\ns rôznymi požiadavkami a každý mesiac mu zadával zákazky rádovo za státisíce eur. Za 6 mesiacov\nvybudoval pán Lipai bez predošlých skúseností a nulových investícií vysoko prosperujúcu spoločnosť,\nktorú sa však rozhodol predať z dôvodu neúmerného pracovného zaťaženia. Na inzerát sa mu ozval Mgr.\nStrýček (konateľ spoločnosti Bankrot, s.r.o.), ktorý mu vysvetlil, že nejde o kúpu, ale likvidáciu, s ktorou\npán Lipai súhlasil, pričom za uvedené bol ochotný zaplatiť spoločnosti Bankrot, s.r.o. sumu 4 000,- euro.\nDeklarovaný dodávateľ - spoločnosť FAG spol. s r.o. bola zrušená od 28.10.2016, dňa 11.11.2016 zanikla\nv dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom Sanbal AT s.r.o., ktorej konateľom bol pán Jozef Baláž, pričom\ndňa 17.06.2017 bola spoločnosť Sanbal AT s.r.o. vymazaná z obchodného registra (ex offo výmaz).\nPán J. Baláž, konateľ právneho nástupcu deklarovaného dodávateľa, spoločnosti Sanbal AT s.r.o. na\nvýzvu správcu dane na predloženie dokladov uviedol, že zánikom funkcie konateľa výmazom „ex offo“\nmu zanikli aj všetky povinnosti štatutárneho orgánu, archiváciu zabezpečoval subjekt zo zákona na to\nurčený, preto nemôže výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane zistil, že pán Baláž pôsobí, resp. v\nminulosti pôsobil v stovkách firiem ako ich úspešný likvidátor, pričom nevie, čím sa tieto firmy zaoberajú,\nnevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť v týchto firmách, kupuje ich len za účelom výmazu, za čo\ninkasuje odmenu 50,- euro od Mgr. Strýčka (Bankrot, s.r.o.), účtovníctvo týchto spoločností nevedie nikto,\nnepodáva ani daňové priznanie k DPH. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že obchodné spoločnosti,\nktorých konateľom sa stáva p. Baláž (ide o stovky rôznych firiem), následne prestanú so správcom dane\nkomunikovať a stávajú sa z nich tzv. zmiznutí obchodníci.\n4. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, z ktorého vyplynulo, že dôvodnom nepriznania práva na odpočítanie dane bola skutočnosť,\nže žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa sporných dodávateľských faktúr od FAG\nspol. s.r.o. v zdaňovacom období máj 2016, keď nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení, že sporné zdaniteľné obchody boli skutočne dodané deklarovaným dodávateľom a neuniesol\ntak svoje dôkazné bremeno. Podľa krajského súdu zásadnou spornou otázkou bolo posúdenie miery\nzaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,daňový poriadok“), konkrétne,\nči nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. K tomu krajský súd poukázal na\núčel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, pričom konštatoval, že pri preukazovaní\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálnoprávne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť.\n5. Krajský súd vo vzťahu k dôkaznému bremenu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z\n23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte žalobcovi, ktorého povinnosťou je preukázať, že nárok na odpočet DPH si uplatňuje odôvodnene a za\nzákonom stanovených podmienok, pričom dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú\nverifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom\nleží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane\nz pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Ďalej krajský súd s poukazom na judikatúru (uznesenie\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017,\n\n4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016) uviedol, že na preukázanie oprávnenosti\nnároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia\nďalšie preukázané okolnosti. Ďalej citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 z\n31. mája 2018, kde bolo konštatované, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na\ndaňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a\npomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná\nvo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by\nsa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že\nbol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej\nnajvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká\nplatiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s\npredpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť\nvo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“\n6. Krajský súd s poukazom na zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákona\nč. 222/2004 Z. z.“) uviedol, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré\nje spojené s jeho dôkaznou povinnosťou, pričom pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane\nz dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,\ntovar reálne dodaný (§ 8 zákona č. 222/2004 Z. z.) a to práve osobou uvedenou na faktúre, čo\nznamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom\nDPH, uvedeným na faktúre. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení\nje ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ\ndane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného\nzdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce\npre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu\nzabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu\ndôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Krajský súd konštatoval, že v danej veci bolo\nsporné, či skutočným dodávateľom prác (služieb) bol deklarovaný dodávateľ FAG spol. s r.o., pričom\npokiaľ žalobca tvrdil, že vykonávateľom prác bola táto spoločnosť, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo\nvzťahu k tomuto tvrdeniu, ktoré pri jeho neunesení, zostáva iba nepreukázaným tvrdením (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/52/2017 zo dňa 19.11.2018).\n7. K rozloženiu dôkazného bremena krajský súd poukázal na to, že v prejednávanom prípade išlo o\npriamy vzťah dodávateľa a odberateľa, a teda u žalobcu nedošlo k nepriznaniu práva na odpočítanie\ndane z dôvodu, ktorý by sa týkal subdodávateľa či subdodávateľov, pričom záver prijatý správcom\ndane a potvrdený žalovaným o zásadnom spochybnení žalobcom deklarovaných obchodov potvrdzujú\nviaceré okolnosti prípadu zistené v priebehu daňového konania. Krajský súd uviedol, že ide síce\nprimárne o zistenia, identifikované a konštatované v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov\noboch stupňov, týkajúce sa tvrdeného dodávateľského subjektu a jeho právneho nástupcu Sanbal AT\ns.r.o. a konateľov týchto spoločností Branislava Lipaia a Jozefa Baláža, tieto však bez akýchkoľvek\nrozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne\nodôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie\nobchodov deklarovaným spôsobom.\n8. Z vykonaného dokazovania bolo podľa krajského súdu zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým\ndokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentoval\nreálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods.\n1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n9. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný\nsúd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť\nodôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods.\n1 písm. f), g) a h) SSP.\n10. Sťažovateľ obdobne ako v žalobe namietal, že daňové orgány sa v rámci dokazovania nezaoberali\nkontrolným výkazom, pričom v tejto súvislosti uviedol, že podľa neho daňové orgány neprihliadali\nna všetky výsledky dokazovania, dôkazy nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,\nčím porušil základné zásady daňového konania, v dôsledku čoho tvrdenie žalovaného nemožno\n\npovažovať za preukázané. Ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré nepostačuje\npre vyslovenie záveru o porušení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 zákona š. 222/2004 Z. z. Uvedeným\npostupom boli podľa sťažovateľa porušené jeho práva, keďže daňové orgány konali v rozpore so\nzákladnými zásadami správy daní. Citujúc bod 34 napadnutého rozsudku krajského súdu namietal jeho\nnesprávne právne posúdenie, ktoré odôvodňoval tým, že krajský súd sa nevysporiadal s námietkou\nnedostatočne zisteného skutkového stavu a nedodržania zásady voľného hodnotenia dôkazov. Ďalej\nnamietal, že krajský súd nezisťoval, či v konaní nebol predložený iný dôkaz a svoje závery oprel\nvýlučne o argumentáciu žalovaného. V tejto súvislosti namietal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu.\n11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na skutkové zistenia, ktoré uviedol jednak\nv napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Uviedol, že prvostupňový orgán preveroval\npravdivosť a opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane u deklarovaného dodávateľa (FAG spol.\ns r.o.) a zistil, že výpovede jeho bývalého spoločníka a konateľa pána Branislava Lipaia sú nejasné a\nneúplné, keďže nemal elementárne vedomosti o realizácii služieb, ktoré mal sám dodať prostredníctvom\nživnostníkov, ktorých žiadnych nepoznal a k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný\npoukázal na to, že pán B. Lipai nemal žiadne praktické skúsenosti s poskytovaním služieb uvedených\nna sporných faktúrach, jeho spoločnosť nedisponovala žiadnym materiálnym vybavením, nemala\nzamestnancov a pán B. Lipai dovtedy nemal ani žiadne skúsenosti s podnikaním, dokonca nedisponoval\nani žiadnym softwarovým vybavením, žalobca sa na p. Lipaia a jeho spoločnosť s dôverou obracal s\nrôznymi požiadavkami a každý mesiac mu zadával zákazky rádovo za státisíce eur. Ďalej poukázal na\nzánik spoločnosti FAG spol. s r.o. v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom Sanbal AT s.r.o., ktorá bola\nnásledne taktiež vymazaná z obchodného registra a nepodarilo sa tak získať ďalšie doklady. Žalovaný\npoukázal na názor správcu dane, že cieľom zlúčenia spoločnosti FAG s tzv. „zmiznutým obchodníkom“\nSanbal AT s.r.o. bolo znemožnenie prístupu k dokladom, pričom taktiež poukázal na to, že pán J. Baláž,\nkonateľ právneho nástupcu dodávateľa (Sanbal AT s.r.o.) J. Baláž pôsobí, resp. v minulosti pôsobil\nv stovkách firiem ako ich úspešný likvidátor a, že zo zistení správcu dane vyplynulo, že obchodné\nspoločnosti, ktorých konateľom sa stáva p. Baláž (ide o stovky rôznych firiem), následne prestanú\nso správcom dane komunikovať a stávajú sa z nich tzv. zmiznutí obchodníci. Žalovaný uviedol, že\nzjednodušene sa dá povedať, že u pána J. Baláža končia firmy, ktorých sa chcú, resp. potrebujú pôvodní\nmajitelia z rôznych dôvodov „zbaviť“ predovšetkým s cieľom znemožnenia prístupu správcu dane k\ndokladom týchto spoločností. K namietanému nezohľadneniu kontrolného výkazu žalovaný uviedol, že\ntento má len deklaratórnu funkciu a jeho samotné podanie bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že sa\nzdaniteľné obchody reálne uskutočnili tak, ako je na ňom uvedené. Poukázal na to, že daňový poriadok\npredpokladá aktívnu účasť daňového subjektu v preukazovaní ním uplatnených nárokov a má právo, ako\naj povinnosť vedieť sám preukázať skutočnosti, ktoré uvádza vo svojich dokladoch a daňovom priznaní.\nNámietky sťažovateľa považoval žalovaný za nedôvodné.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP.\n13. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru\nalebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n14. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n15. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie\ndane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru\nod platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n16. Kasačný súd má za preukázaný skutkový stav zistený daňovými orgánmi. V tejto súvislosti\npripomína, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\n\na postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl.\nSSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok podkladov pre vydanie\nrozhodnutia, či dostatočne zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny\nsúd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava,\nči orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v\nsúčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení\na na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.\n17. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ preukazoval uskutočnenie zdaniteľného\nobchodu predložením sporných faktúr, na ktorých bola deklarovaným dodávateľom spoločnosť FAG\nspol. s r.o. Kasačný súd poukazuje na zistenia správcu dane, podľa ktorých deklarovaný dodávateľ\njednak nedisponoval ani materiálnymi ani personálnymi kapacitami na dodanie fakturovaného predmetu\nplnenia a navyše pôsobenie deklarovaného dodávateľa resp. jeho následný zánik a nemožnosť\nzaobstarania dokladov tejto spoločnosti objektívne vnáša pochybnosti aj do deklarovaného obchodu,\nna základe ktorého si sťažovateľ uplatňoval nárok na odpočet DPH. Kasačný súd poukazuje na to, že\nišlo o priameho dodávateľa sťažovateľa, pričom daňové orgány vo vzťahu k tomuto dodávateľovi o.\ni. zistili, že napriek tomu, že jeho konateľ nemal žiadne praktické skúsenosti s poskytovaním služieb\nuvedených na sporných faktúrach, jeho spoločnosť nedisponovala žiadnym materiálnym vybavením,\nnemala zamestnancov a dovtedy nemal ani žiadne skúsenosti s podnikaním, nedisponoval ani žiadnym\nsoftwarovým vybavením, sťažovateľ sa na jeho spoločnosť s dôverou obracal s rôznymi požiadavkami\na každý mesiac mu zadával zákazky rádovo za státisíce eur. Zo zistení správcu dane ohľadom\npriameho deklarovaného dodávateľa sťažovateľa vplynulo, že v danom prípade ide o tzv. ,,miznúceho\nobchodníka“, keďže išlo o spoločnosť, ktorá nedisponovala materiálnymi ani personálnymi kapacitami\na vzhľadom na jej následné zlúčenie sa s právnym nástupcom, ktorý taktiež zanikol nebolo možné\nzabezpečiť žiadne doklady. Pokiaľ ide o spôsob zániku či už deklarovaného dodávateľa, alebo jeho\nprávneho nástupcu, kasačný súd považuje za logický a skutkovými zisteniami podložený záver správcu\ndane, že u konateľa právneho nástupcu deklarovaného dodávateľa končia firmy, ktorých sa chcú, resp.\npotrebujú pôvodní majitelia z rôznych dôvodov „zbaviť“ predovšetkým s cieľom znemožnenia prístupu\nsprávcu dane k dokladom týchto spoločností. Celkové pôsobenie deklarovaného dodávateľa, aj s\nohľadom na skutočnosť, že sa neskôr stal zmiznutým obchodníkom, a že bez akéhokoľvek personálneho\nči materiálneho zabezpečenia bol obchodným partnerom, ktorého zákazky boli rádovo fakturované za\nstátisíce eur, je významnou indíciou, ktorá môže nasvedčovať tomu, že deklarovaný dodávateľ mal umelý\na účelový charakter a teda nejednalo sa o spoločnosť realizujúcu skutočné daňové plnenia.\n18. Kasačný súd konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľ predložil formálne doklady, tieto ešte samy\no sebe nepreukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v\n§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Z citovaných ustanovení vyplýva, že daňový subjekt je povinný\nna jednej strane predložiť formálne doklady, avšak zároveň je povinný a v tomto smere aj znášať\ndôkazné bremeno, preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované predmetnými formálnymi\ndokladmi sa aj reálne uskutočnili. Reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov v tomto prejednávanom\nprípade zahŕňa na jednej strane preukázanie reálneho dodania zdaniteľného plnenia a na strane druhej\npreukázanie, že tento tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom. S ohľadom vyššie uvedené zistenia\nsprávcu dane kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nepreukázal reálne dodanie zdaniteľného plnenia\nzo strany deklarovaného dodávateľa.\n19. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa s prejednávanou vecou sa dostatočne vysporiadal,\nracionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery, a preto sa kasačný súd\nv plnej miere stotožňuje s odôvodnením krajského súdu a kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú\npodľa § 461 SSP.\n20. O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom\nkonaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n\n21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}