{"guid": "69833dc4-1ba4-4599-b122-b2ff38795ca2:8c39ce1f-6419-4804-aa50-3ac7d4514394", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200141.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/42/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/42/2019 z 28. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2021, sp. zn. 2Sžfk/42/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2018200141.1", "identifikacne_cislo": "2018200141", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c39ce1f-6419-4804-aa50-3ac7d4514394", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200141.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200141.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200141.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/42/2019\n2018200141\n28. 04. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:2018200141.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľa): Albín Lancz - ALINEX, so sídlom Mierová 1435/33, Galanta, IČO: 32 356\n412, zast.: Nagy & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Športová 470/11, Galanta, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100516232/2018 zo dňa 08. marca 2018, v konaní\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/37/2018-215 zo dňa 08.\napríla 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 14S/37/2018-215 zo dňa\n08. apríla 2019 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100516232/2018 zo dňa 08. marca\n2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Trnava (ďalej aj ako\n„správca dane“) č. 102446270/2017 zo dňa 23. novembra 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods.\n5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane\nv sume 9.972 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2014.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v zdaňovacom období október 2014 si žalobca uplatnil\nprávo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom AA TRADE, s.r.o., pričom\nsa jednalo o sprostredkovateľskú činnosť, upratovacie práce a stavebné práce (omietkarské práce,\nručné výkopové práce a búracie práce, lešenárske práce, stavebné práce a úpravy). V danom prípade\npodľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného dôvodom nepriznania práva na odpočítanie\ndane bola skutočnosť, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa sporných faktúr v\nzdaňovacom období október 2014, keď nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,\nže sporné zdaniteľné obchody boli skutočne dodané spoločnosťou AA TRADE, s.r.o., teda žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno.\n3. Krajský súd poukázal na zistenia správcu dane, podľa ktorých zamestnanci správcu dane vykonali\nmiestne zisťovanie sídla daňového subjektu AA TRADE, s.r.o., pričom zistili, že sa jedná o bytovú\nbudovu, v ktorej boli schránky s názvami spoločností, kde sa nenachádzal názov spoločnosti AA\n\nTRADE, s.r.o. Predvolanie sa D. H. (konateľovi spoločnosti) ani spoločnosti AA TRADE, s.r.o. nepodarilo\ndoručiť z dôvodu, že adresát je neznámy. Správca dane dňa 21. marca 2016 vykonal za účasti\nsplnomocneného zástupcu žalobcu obhliadku priestorov na adrese Priemyselná 8, Galanta a v areáli\nVeľká Mača, Ganská 1, kde boli vykonávané práce na nehnuteľných priestoroch v období január až\nnovember 2014. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní vyplýva, že zamestnancom správcu dane boli\nukázané spevnené parkovacie a odstavné plochy, kde podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu, bol\nzarastený priestor s pôdnym podkladom. Vo vzťahu k omietkarským prácam bolo skonštatované, že na\nzáklade vizuálnej obhliadky budov, na ktorých sa mali realizovať tieto práce, tieto neboli viditeľné, okrem\ndrobných vysprávok, ale úprava fasády - hrubá omietka, jemná omietka a fasáda neboli viditeľné na\nvonkajších častiach budov. Pri vizuálnej obhliadke kancelárskeho priestoru, ktorý mal byť vymaľovaný,\nbolo skonštatované, že maľovanie bolo viditeľné. Zamestnanci správcu dane sa dostavili na Obecný úrad\nVeľká Mača za účelom preverenia existencie rozhodnutia o odstránení stavieb vydaných pre žalobcu\nvo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastri Veľká Mača, pričom bolo zistené, že za roky\n2012, 2013 a 2014 neboli pre žalobcu vydané rozhodnutia o odstránení stavby.\n4. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 19. apríla 2016 D. H. poprel, že by bol konateľom spoločnosti\nAA TRADE, s.r.o. Uviedol, že p. Z. W. nepozná, nikde o ňom nepočul, nemal so spoločnosťou AA\nTRADE, s.r.o. uzatvorený žiadny vzťah, túto spoločnosť nepozná, nepozná ani činnosť tejto spoločnosti.\nPo nahliadnutí do predloženej rekapitulácie prác zo dňa 29. augusta 2014, 31. júla 2014 a 30. septembra\n2014 uviedol, že podpis, ktorý sa na nich nachádza, nie je jeho. K faktúram spoločnosti AA TRADE, s.r.o.\nuviedol, že tieto faktúry nevystavil, faktúru ani nevie vystaviť. Záverom uviedol, že nikdy nebol poverený\nzastupovaním nejakých spoločností, ktoré by dodávali služby, prípadne tovar pre odberateľa Z. W..\n5. V rámci vyrubovacieho konania bol dňa 04. mája 2017 za prítomnosti splnomocneného zástupcu\nžalobcu opätovne vypočutý svedok D. H., ktorý uviedol, že kamarát p. W. p. I. Q. (sused) ho zavolal,\nže sa chce s ním rozprávať pán W., ktorý ho čaká pri STAVEKU. Odviezol ho tam, stretli sa, išli hore\ndo kancelárie kde bola právnička, pričom pred dverami mu dal papier, ktorý nevidel a nečítal a 5 Eur a\npovedal, že môže ísť do vnútra. Pred právničkou podpísal papier a poprosil o vyhotovenie kópie. Pri aute\nsa opýtal p. W., komu platil za vykonanú prácu, pričom neodpovedal, potom ho p. Q. odviezol domov,\nkde si prečítal papier, ktorý podpísal a zistil, že bol na neho urobený podvod. Ďalej uviedol, že asi o\n4-5 dní prišiel p. Z. W. pred činžiak, v ktorom býva a priniesol mu papier, ktorý predložil správcovi dane,\nďalej sa domáhal, aby daňová kobra zistila, kto na ňom spáchal podvod, nevedel, kto na neho napísal\nfirmy, nikdy nemal žiadnu firmu. Zopakoval, že nemal žiadnu firmu, nikdy v živote nebol podnikateľom.\nUviedol, že pána Z. W. pozná z videnia, bol s ním v kontakte 2x v živote, on ho vyhľadal, nikdy v živote\ns ním nespolupracoval.\n6. Podľa krajského súdu zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery\nzaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Konkrétne, či\nnedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu.\n7. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné\nbremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49\nods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane\ndaňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a\nsplnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z\npridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si\nuplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane\nslúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový\nsubjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“\n8. Dôvodil, že podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“)\nodpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho\ndôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ,\nktorý nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon\nstanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný\n\npreukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH), a\nto práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola\nvoči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.\n9. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených\ndaňových dokladov (faktúr) krajský súd súčasne poukázal na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení\nje ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, a preto má daňový subjekt, ako platiteľ\ndane, možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného\nzdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce\npre určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového\nsubjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude\nz dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade. Daňový\nsubjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú\nvplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods.\n2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý\nfaktúru ako dodávateľ vystavil. Aj v danej veci je sporné, či skutočným dodávateľom prác (služieb) bol\ndeklarovaný dodávateľ AA TRADE, s.r.o., pričom pokiaľ žalobca tvrdil, že vykonávateľom prác bola táto\nspoločnosť, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, ktoré pri jeho neunesení zostáva\niba nepreukázaným tvrdením (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/52/2017\nzo dňa 19. novembra 2018).\n10. Uviedol, že faktúra, doklad o jej zaplatení a iné doklady sú nesporne dôkaznými prostriedkami, v\ndanom prípade však predložené faktúry nie sú dostatočne určité, napríklad pokiaľ ide o špecifikáciu\ntermínu dodania služieb a rovnako dodatočne predložená rekapitulácia uskutočnených prác je veľmi\nstrohá, bez bližšej identifikácie nehnuteľností, na ktorých mali byť tieto realizované. Naviac podľa\nkrajského súdu spôsobilou skutočnosťou spochybniť samotné uskutočnenie prác spoločnosťou AA\nTRADE, s.r.o. je aj tvrdenie splnomocneného zástupcu žalobcu, že nedisponuje listinným dokladom\ntýkajúcim sa súpisu vykonaných prác. Vo vzťahu k predloženým dokladom, ktoré majú preukazovať\nrozsah uskutočnených prác, krajský súd uviedol, že z rekapitulácie prác nie je zrejmé, kde sa mali\ndeklarované služby uskutočniť, napríklad k búraniu akých konkrétnych hospodárskych budov, na akej\nkonkrétnej parcele malo dôjsť, taktiež nebolo konkretizované kedy sa mali práce uskutočniť a rovnako\ntieto nie sú priradené ku konkrétnej faktúre. Rovnako dôkaznej situácii v prospech žalobcu neprispelo\nuzatvorenie zmluvy ústnou formou, aj keď táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu (čo v prípade\nžalobcu ani nebolo).\n11. Podľa krajského súdu je v danom prípade vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena relevantná tá\nskutočnosť, že ide o priamy vzťah dodávateľa a odberateľa. V prípade žalobcu nedošlo k nepriznaniu\npráva na odpočítanie dane z dôvodu, ktorý by sa týkal jeho subdodávateľa. Pre krajský súd boli vo vzťahu\nk posudzovaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia relevantné viaceré skutočnosti, ktoré dostatočne\npodložili záver prijatý správcom dane a potvrdený žalovaným, že v danom prípade bolo spochybnené\ntvrdenie žalobcu, že deklarované služby boli uskutočnené spoločnosťou AA TRADE, s.r.o., pričom\nžalobca tieto pochybnosti neodstránil.\n12. V prvom rade sú to skutočnosti ohľadom konateľa spoločnosti AA TRADE, s.r.o., ktorý pred správcom\ndane dňa 04. mája 2017 v prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu vypovedal skutočnosti, ktoré\npodporujú závery správcu dane o spochybnení dodania služieb práve spoločnosťou AA TRADE, s.r.o.\nKonkrétne D. H. opísal skutočnosti týkajúce sa zápisnice, ktorú spísal žalobca a ktorú podpísal pred\nnotárom JUDr. Federom Klimom dňa 16. novembra 2016, pričom tvrdil, že bol na ňom urobený podvod.\nRovnako predložil správcovi dane papier, ktorý mu mal, podľa jeho vyjadrenia, predložiť žalobca, z\nobsahu ktorého vyplývajú podrobnosti týkajúce sa stavebných a upratovacích prác. Čo je však v danom\nprípade relevantné, D. H. správcovi dane výslovne uviedol, že v živote nespolupracoval so žalobcom,\nžalobca ho sám vyhľadal, pričom v živote nemal žiadnu firmu a nikdy v živote nebol podnikateľom.\nTieto tvrdenia síce žalobca označil za nepravdivé, avšak nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jeho\ntvrdenie potvrdil. Napríklad nenavrhol vypočuť svedka, ktorý by potvrdil, že sa s D. H. poznal, že spolu\nspolupracovali, že bol prítomný pri uskutočňovaní prác, že mu osobne odovzdal faktúry atď. Žalobca\n\nsíce tvrdil, že správca dane nevykonal ním navrhnuté dôkazy, avšak vo vzťahu k spoločnosti AA TRADE,\ns.r.o. a k zdaňovaciemu obdobiu október 2014 nekonkretizoval, ktoré z navrhnutých dôkazov správca\ndane nevykonal.\n13. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nešpecifikoval dôkazy, ktoré mal predložiť na preukázanie\nsvojho nároku, krajský súd uviedol, že Daňový poriadok presne nešpecifikuje, aké dôkazy majú byť\npredložené, pričom to vždy bude závisieť od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných\nskutočností. V prípade žalobcu by napríklad k posilneniu jeho dôkaznej situácie prospelo predloženie\nrozhodnutia o odstránení stavby (ich neexistencia bola zistená na základe miestneho zisťovania na\nObecnom úrade vo Veľkej Mači) alebo napríklad stavebný denník, tak ako to skonštatoval Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zásadného právneho významu sp. zn. 1Sžf/81/2015\nz 01. decembra 2016 (rozsudok bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky 4/2017 pod č. 38). Rovnako je namieste otázka ohľadom skládkových\nslužieb spojených s demoláciou stavieb, keď z predloženej rekapitulácie prác vyplýva, že čistiace práce\nzahrňovali aj odvoz sute. S poukazom na uvedené je preto dôvodná otázka, aká bola podnikateľská\nstarostlivosť a obozretnosť žalobcu, ktorý si za účelom unesenia dôkazného bremena dostatočne\nnezabezpečoval dôkazy na preukázanie svojho nároku vo vzťahu k priznaniu práva na odpočítanie DPH.\nPráve táto nedostatočná obozretnosť následne vedie k znášaniu rizika neunesenia dôkazného bremena\noprávnenosti nároku na priznanie odpočítania DPH, pričom krajský súd zdôraznil, že pre prijatie záveru\no nepriznaní práva na odpočítanie dane je spochybnenie dôkazov o dodaní služieb postačujúce.\n14. V danom prípade je tvrdenou, avšak nepreukázanou skutočnosťou, vykonanie deklarovaných\nslužieb spoločnosťou AA TRADE, s.r.o., pretože predložené faktúry, dodatočné predloženie rekapitulácie\nprác v zdaňovacom období október 2014, ako aj nepresvedčivé a nepodložené vyjadrenia či už\nsplnomocneného zástupcu žalobcu, ale aj samotného žalobcu, sú v porovnaní so zisteniami správcu\ndane obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočné na prijatie záveru, že v\nprípade žalobcu boli splnené zákonné podmienky ustanovené v § 49 a 51 zákona o DPH. Rovnako\npokiaľ žalobca tvrdil, že nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby sledoval, prípadne kontroloval\nobchodno-dodávateľské vzťahy u iných subjektov pred dodaním služby, tak k uvedenému krajský súd\nzopakoval, že v danom prípade išlo o priamy vzťah žalobcu a jeho dodávateľa, teda bolo plne v jeho\nmoci, aby si zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktorými by preukázal, že k zdaniteľnému plneniu\ndošlo, a to práve dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach.\n15. Krajský súd konštatoval, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov s\nprihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal náležité dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo\nzistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a\nsprávneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného\ndokazovania je podľa krajského súdu zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom,\npredovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ,\nktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2\npísm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane\nv sume 9.972 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 považoval krajský\nsúd za vecne správne.\n16. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v\nzásade neprináleží.\n17. Žalobca podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa\ndomáhal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím správcu dane zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n18. Namietal, že žalovaný ani krajský súd neuviedli, aké konkrétne dôkazy mal žalobca predložiť.\nZastával názor, že jednoznačne preukázal vykonanie prác, čo správca dane videl a mal preukázané\nobhliadkou na mieste samom. Zdôraznil, že v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia bol dodávateľ\nplne kontaktný a žalobca nemôže niesť zodpovednosť za jeho následný právny vývoj po uskutočnení\nzdaniteľného plnenia. Mal za to, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky na to, aby mu bol\n\npriznaný nárok na odpočítanie DPH. To znamená, že pri plnení vznikla daňová povinnosť, teda došlo\nk dodaniu plnenia - upratovacie a stavebné práce dodané boli. Žalobca má k dispozícii doklad od\ndodávateľa (faktúru). A dodanie plnenia bolo uskutočnené na území Slovenskej republiky (v tuzemsku).\n19. Poukázal na to, že v kontexte preukázania dodania plnenia boli správcovi dane poskytnuté presné\na úplné informácie a údaje o dodaní plnení - upratovacích a stavebných prác. Nie je zodpovednosťou\nžalobcu to, či dodávateľ uskutočnil práce sám alebo niekým iným. Podľa žalobcu je podstatné to,\nže objednané plnenia boli riadne uskutočnené podľa objednávky, na základe toho bola následne\nvyhotovená faktúra, ktorá bola žalobcom riadne uhradená. Vo vzťahu ku krajským súdom uvádzanej\nskutočnosti, že žalobca nemal príslušné stavebné povolenia, dal žalobca do pozornosti, že existencia\nplatného stavebného povolenia nie je zákonnou podmienkou priznania odpočtu DPH.\n20. Záverom žalobca kasačný súd žiadal, aby podanej kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok.\nDôvodil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím a ďalšími rozhodnutiami za ostatné mesiace potvrdil\npovinnosť žalobcu zaplatiť na účet správcu dane celkovo sumu 52.965 Eur. Okamžitým výkonom týchto\nrozhodnutí hrozí závažná ujma a vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v tom, že žalovaný môže\nviesť exekúciu na majetok žalobcu, čo by malo likvidačný dopad na majetkovú sféru žalobcu, zadlženie\nspoločnosti, ukončenie podnikateľskej činnosti, zrušenie pracovných miest zamestnancov a v konečnom\ndôsledku zánik žalobcu. Nezaplatením splatnej dane je žalobca vystavený aj riziku prípadného trestného\nstíhania pre trestný čin nezaplatenia dane. Súčasne dôvodil, že priznanie odkladného účinku nie je v\nrozpore s verejným záujmom.\n21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval námietky žalobcu za neopodstatnené a\nkasačnú sťažnosť navrhoval zamietnuť.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n23. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci vyrubenia rozdielu\nDPH v sume 9.972 Eur za zdaňovacie obdobie október 2014.\n24. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n28. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n29. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n\n30. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa\nberie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n32. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n33. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n34. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a\ns prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n35. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n36. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a\ninformácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane\nnie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n37. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014\nzo dňa 17. februára 2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo\nna svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí\nzodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.\n38. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\n\nkeďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich\nvyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má\nsprávca dane v priebehu konania k dispozícii.\n39. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23. februára 2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt.\nPreukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je\nrelevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne\nplnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona\no účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane\nz tohto dokladu...“\n40. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené\ndaňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,\nktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní\nsvoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní\nuvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju\ndôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím\nďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady\nvyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 14. novembra\n2018, sp. zn. I.ÚS 377/2018-53).\n41. Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom\nkonaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Ako správne poukázal krajský súd, odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je\nprávom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok\nna jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak\nmateriálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné\nlistiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.\nDaňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý\npodporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však\npoužiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.\n42. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie\nzdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval\nzdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,\nnepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky\nformálne náležitosti.\n43. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 241/07-44,\npodľa ktorého zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva,\nže z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná\nvýmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto\nposkytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred\nformou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického\n\ndôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho\nobsahu.\n44. V danom prípade správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli\nrealizované tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach. Správca dane má právo\npreveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť\nvzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt\nna predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom\nmá okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením\nvýsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza\nk preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také\ndoklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované,\nčo sa v prejednávanom prípade nestalo.\n45. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom\nsprávca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či\nbola predmetná služba či tovar dodaná osobou deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je\npovinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie\nzdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie\nDPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno,\nnemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie.\n46. Vierohodnosť dokladov predložených žalobcom bola v konaní spochybnená, pričom žalobca počas\nkontroly a ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní pochybnosti správcu dane neodstránil, nepredložil\nvierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporné zdaniteľné obchody boli skutočne\ndodané spoločnosťou AA TRADE, s.r.o. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že reálne plnenie\ndeklarovaným dodávateľom poprel aj D. H., ktorý bol v tom čase oprávnený konať za spoločnosť AA\nTRADE, s.r.o.\n47. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že správne orgány\nvo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol\nsprávca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotili a dôkladne sa\nvysporiadali aj s námietkami žalobcu.\n48. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné\ntvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nKasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Vychádzal pritom zo záverov\nobsiahnutých v skôr vydaných rozhodnutiach vo veci žalobcu týkajúcich sa iných zdaňovacích období\nroku 2014, a to pod sp. zn. 6Sžfk/38/2019 zo dňa 05. augusta 2020, sp. zn. 1Sžfk/40/2019 zo dňa 22.\nseptembra 2020, sp. zn. 8Sžfk/4/2020 zo dňa 30. septembra 2020 a sp. zn. 3Sžfk/69/2019 zo dňa 25.\njanuára 2021.\n49. Vzhľadom na meritórne rozhodnutie kasačný súd nepriznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n50. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal\nv konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods.\n1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok\nna náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti\ns kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s\n§ 168 SSP).\n51. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/37/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}