{"guid": "a877122a-6f21-4054-bb2f-797f3f2c7d72:9b60ef94-490a-4e45-ac41-4a67621cb791", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200138.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/63/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/63/2019 z 29. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2021, sp. zn. 3Sžfk/63/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2018200138.1", "identifikacne_cislo": "2018200138", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2021-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b60ef94-490a-4e45-ac41-4a67621cb791", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200138.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200138.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200138.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/63/2019\n2018200138\n29. 04. 2021\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2021:2018200138.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudcov JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Albín Lancz -ALINEX, so sídlom: Mierová 1435/33, 924 01 Galanta,\nIČO: 32 356 412, právne zastúpeného: Nagy & partners, s.r.o., Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO:\n36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100515554/2018 zo dňa\n08.03.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.\n14S/35/2018-217 zo dňa 14.02.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 14S/35/2018-217 zo dňa 14.02.2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 100515554/2018 zo dňa 08.03.2018, ktorým Finančné riaditeľstvo SR podľa\n§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo\n102434738/2017 zo dňa 22.11.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený\nrozdiel dane v sume 4 430,00 eur za zdaňovacie obdobie august 2014 žalobcovi ako daňovému\nsubjektu.\n2. Správca dane zistil, že daňový subjekt Albín Lancz uplatnil právo na odpočítanie dane za zdaňovacie\nobdobie august 2014 z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom AA TRADE s.r.o., Matejkova\n3272/185, 841 05 Bratislava. Faktúra int. č. 2014/1383 /VS: 201470/ zo dňa 29.08.2014 v sume 4 500,00\nEur, základ dane: 750 Eur, DPH 750,00 Eur za sprostredkovateľskú činnosť, Faktúra int. č. 2014/1380 /\nVS: 201469/ zo dňa 27.08.2014 v sume 4 200,00 Eur, základ dane: 500,00 Eur, DPH 700,00 Eur za\nupratovacie práce a čistiace práce, Faktúra int. č. 2014/1334 /VS: 201468/ zo dňa 14.08.2014 v sume 4\n680,00 Eur, základ dane: 900,00 Eur, DPH 780,00 Eur za ručné výkopové a búracie práce, Faktúra int č.\n2014/1332 /VS: 201467/ zo dňa 13.08.2014 v sume 4 200,00 Eur, základ dane: 500,00 Eur, DPH 700,00\nEur za upratovacie práce a čistiace práce, Faktúra int. č. 2014/1306 /VS: 201466/ zo dňa 06.08.2014 v\nsume 4 200,00 Eur, základ dane: 500,00 Eur, DPH 700,00 Eur za upratovacie práce a čistiace práce,\nFaktúra int. č. 2014/1294 /VS: 201465/ zo dňa 05.08.2014 v sume 4 800,00 Eur, základ dane: 4 000,00\nEur z toho DPH 800,00 Eur za ručné výkopové a búracie práce. DPH bola odpočítaná celkom vo výške\n4 430 €.\n\n3. Krajský súd zistil, že v danom prípade je tvrdenou, avšak nepreukázanou skutočnosťou vykonanie\ndeklarovaných služieb spoločnosťou AA TRADE, s.r.o., pretože predložené faktúry, dodatočné\npredloženie rekapitulácie prác v zdaňovacom období august 2014, ako aj nepresvedčivé a nepodložené\nvyjadrenia, či už splnomocneného zástupcu žalobcu, ale aj samotného žalobcu sú v porovnaní so\nzisteniami správcu dane nedostatočné na prijatie záveru, že v prípade žalobcu boli splnené zákonné\npodmienky ustanovené v § 49 a 51 zákona o DPH.\n4. Krajský súd poukázal na výpoveď p. Viliama Buzu, vedeného ako konateľa spoločnosti AA TRADE,\ns.r.o., ktorý vo svojej výpovedi tvrdil, že v živote nespolupracoval so žalobcom, žalobca ho sám vyhľadal,\npričom v živote nemal žiadnu firmu a nikdy nebol podnikateľom a bol na ňom urobený podvod. Tieto\ntvrdenia síce žalobca označil za nepravdivé, avšak nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie\npotvrdil. Ďalej krajský súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil aj tú skutočnosť, že správca dane dňa\n21. marca 2016 vykonal za účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu obhliadku priestorov\nna adrese Priemyselná 8, Galanta a v areáli Veľká Mača, Ganská 1, kde boli vykonávané práce na\nnehnuteľných priestorov v období január až november 2014. Z tejto obhliadky vyplynulo, že na základe\nvizuálnej obhliadky budov, na ktorých sa mali realizovať omietkárske práce, tieto neboli viditeľné, okrem\ndrobných vysprávok, ale úprava fasády - hrubá omietka, jemná omietka a fasáda, neboli viditeľné na\nvonkajších častiach budov. Pri vizuálnej obhliadke 1 kancelárskeho priestoru, ktorý mal byť vymaľovaný,\nbolo skonštatované, že maľovanie bolo viditeľné.\n5. Krajský súd poznamenal, že vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia boli\npreň relevantné viaceré skutočnosti, ktoré dostatočne podložili záver prijatý správcom dane a potvrdený\nžalovaným, a teda, že v danom prípade bolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že deklarované služby boli\nuskutočnené spoločnosťou AA TRADE, s.r.o., pričom žalobca tieto pochybnosti neodstránil.\n6. Krajský súd záverom zhodnotil, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo\nsvetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť\nmá za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s\n§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie august 2014 je vecne správne.\n7. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ zastúpený advokátom včas kasačnú sťažnosť. Navrhol, aby\nkasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie\nsprávcu dane zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n8. Sťažovateľ nesúhlasil s tvrdeniami krajského súdu a žalovaného, že neuviedol dostatočný počet\ndôkazov na preukázanie zdaniteľného plnenia. Tvrdil, že jednoznačne preukázal, že tieto práce boli\nvykonané, čo potvrdila aj obhliadka miesta správcom dane. Tiež tvrdil, že nie je zodpovedný za\nto, či objednané práce boli vykonané dodávateľom, alebo iným subjektom, ktorého zvolil dodávateľ.\nPodstatným bolo vykonanie objednaných prác, za ktoré sťažovateľ riadne zaplatil. Ďalej namietal\nargumentáciu krajského súdu, že sťažovateľ nemal príslušné stavebné povolenia. K tomu uviedol, že\nexistencia stavebného povolenia nie je zákonnou podmienkou pre priznanie odpočtu DPH, a mohla by\nmať dopad iba pri posudzovaní stavebného práva, ale nie práva daňového.\n9. Splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH preukazuje predložením\nvšetkých dodávateľských faktúr a skutočnosťou, že upratovacie a stavebné práce boli vykonané na\núzemí Slovenskej republiky.\n10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 20.06.2019 s tým, že námietky\nsťažovateľa v kasačnej sťažnosti považuje za neopodstatnené a žalovaný sa s nimi už vo svojom\nrozhodnutí vysporiadal. Žalovaný sa opakovane vyjadril k tvrdeniam sťažovateľa a zotrval na tom, že\nsťažovateľ neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\n\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n12. Podľa § 464 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ak\nkasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred\nkasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie,\nktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n13. Prejudikatúru tvorí rozsudok najvyššieho súdu v právnej veci tohto istého sťažovateľa sp. zn.\n3 Sžfk/69/2019 zo dňa 26.1.2021 týkajúci sa zdaňovacieho obdobia september 2014, týkajúci sa\nrovnakých skutkových okolností dodávok zdaniteľných plnení spoločnosťou AA Trade, s.r.o.\n14. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že v daňovom konaní nebolo preukázané vykonanie\nupratovacích a stavebných prác v právnom vzťahu medzi spoločnosťou AA TRADE, s.r.o. a\nsťažovateľom. Pri hodnotení danej veci kasačný súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na skutočnosti\nuvedené v bodoch 38 až 41 napadnutého rozsudku krajského súdu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že\nfakturované stavebné práce neboli vykonané, čo potvrdila aj ohliadka miesta vykonania prác.\n15. Kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení medzi bezprostredným\ndodávateľom a jeho odberateľom je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý\ndobrovoľne vstupuje do obchodného vzťahu a zachováva pritom opatrnosť obvyklú v obchodnom styku.\nVzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane mal možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,\nktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci\ndaňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 zákona č. 563/2009\nZ.z.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.\n2 zák. č. 222/2004 Z. z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos\ndôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou\nvnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\n16. Nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej\ndodávky tovaru, resp. vykonania stavebných prác, a preto predloženie daňových dokladov je len\nformálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného vykonania stavebných\nprác. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane je skutočnosť, že vznikla daňová\npovinnosť dodávateľovi, ktorá vzniká dňom dodania tovaru. Ak je preukázaný vznik práva na odpočítanie\ndane, nasleduje preukázanie dodržania zákonných vecných a časových podmienok na odpočítanie dane\nustanovených v § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 zákona o DPH. Existencia samotnej faktúry nie je\ndostatočným dôkazom toho, že k naplneniu predmetu fakturácie aj reálne došlo. Povinnosť daňového\nsubjektu je spojením jeho tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Pre platiteľa dane je\nnevyhnutné, aby preukázal, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť\noprávnenosť odpočítania. V danom prípade však neboli splnené zákonné podmienky na odpočet dane\nvzhľadom na nepreukázanie existencie zdaniteľného plnenia.\n17. Kasačný súd má za to, že krajský súd sa s podstatnými právnymi námietkami sťažovateľa v\nrozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na\nkasačnom súde. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj\nprávne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nkasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nKasačný súd sa v plnej miere stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného a rovnako\naj rozhodnutia krajského súdu, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n18. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.\n1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu\nv kasačnom konaní a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n19. Senát najvyššieho súdu nezistil v danej veci procesné dôvody na priznanie odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 1 SSP. Sťažovateľ nepreukázal, že by právnymi následkami\nnapadnutého rozsudku krajského súdu hrozila závažná ujma výkonom rozhodnutia žalovaného počas\nkasačného konania.\n\n20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}