{"guid": "67cb080e-5430-4bc1-ae74-36047104a7bf:655aeb8b-4b0d-4719-bbbf-e8480296d5c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200097.1", "spisova_znacka": "10Asan/34/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/34/2019 z 26. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2021, sp. zn. 10Asan/34/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2018200097.1", "identifikacne_cislo": "2018200097", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2021-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-52", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/655aeb8b-4b0d-4719-bbbf-e8480296d5c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200097.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200097.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200097.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/34/2019\n2018200097\n26. 01. 2021\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2021:2018200097.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): T. V., narodený dňa XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, P., právne zastúpeného: JUDr.\nMarián Jusko, advokát, Rači potok 3, Košice, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru\nv Trnave, odbor poriadkovej polície, Starohájska 3, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. ORPZ-TT-11-004/2017-PK zo dňa 16.01.2018, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/37/2018-118 zo dňa 03.07.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/37/2018-118 zo dňa 3.\njúla 2019 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-TT-11-004/2017-PK zo dňa 16. januára\n2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania na krajskom aj kasačnom súde.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Trnava, odboru poriadkovej polície Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Trnave, ako prvoinštančný orgán verejnej správy, disciplinárnym\nrozkazom č. 7/2017 zo dňa 07.11.2017, podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej službe“) uložil žalobcovi zníženie\nslužobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona o\nštátnej službe, ktorého sa dopustil zavineným porušením povinnosti ustanovenej podľa § 48 ods. 3 písm.\na) zákona o štátnej službe tým, že konal v rozpore s ustanoveniami Nariadenia prezidenta Policajného\nzboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru, čl. 43 ods.\n5, pretože mal v pláne služieb zmenu na deň 08.10.2017, ktorá bola vykonaná dňa 02.10.2017, avšak\npri nástupe do služby dňa 04.10.2017 sa s uvedenou zmenou neoboznámil.\n2. Žalovaný orgán verejnej správy napadnutým rozhodnutím č. ORPZ-TT-11-004/2017-PK zo\ndňa 16.01.2018 odvolanie žalobcu voči personálnemu rozkazu zamietol a odvolaním napadnuté\nprvoinštančné rozhodnutie potvrdil.\nII. Konanie na krajskom súde\n\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S.s.p.“ alebo „Správny súdny poriadok“) správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú\nzamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že po oboznámení sa s obsahom\nspisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia a\ndospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.\n5. Ustálil, že úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na uloženie\ndisciplinárneho opatrenia - disciplinárneho rozkazu, spočívajúceho v znížení služobného platu o 5\n% na dobu jedného mesiaca žalobcovi za disciplinárne previnenie, ktoré bolo žalobcovi kladené za\nvinu; či napadnuté rozhodnutie vrátane disciplinárneho rozkazu sú rozhodnutiami zákonnými z hľadiska\nprocesnej stránky a zo strany hmotnoprávnej.\n6. Vzhľadom k tomu, že zistenie skutkového stavu v tejto veci podľa správneho súdu nebolo\nmedzi stranami sporné a správny súd v tejto veci neuplatňoval sankčnú moderáciu (§ 198 S.s.p.),\npri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu zisteného v\npredmetnom disciplinárnom konaní, v ktorom pre posúdenie disciplinárnej zodpovednosti žalobcu za\nporušenie služobných povinností bolo podstatné konanie žalobcu, ktorého sa dopustil tým, že porušil čl.\n43 ods. 5 Nariadenia prezidenta PZ č. 22/2013, pretože mal v pláne služieb zmenu na deň 08.10.2017,\nktorá bola vykonaná dňa 02.10.2017, avšak pri nástupe do služby dňa 04.10.2017 sa s uvedenou\nzmenou neoboznámil v tom zmysle, že by ju vzal na vedomie svojim podpisom.\n7. Podľa názoru správneho súdu konaním žalobcu došlo jednoznačne k porušeniu čl. 43 ods. 5\nnariadenia (mal za nepochybné, že túto zmenu v pláne služieb nepotvrdil žalobca svojim podpisom a\nneuviedol ani dátum kedy sa s touto zmenou oboznámil) a skutočnosť, že takýmto konaním žalobcu\nnedošlo k žiadnym právnym následkom nezbavuje žalobcu zodpovednosti za takéto disciplinárne\nprevinenie.\n8. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné k veci uviesť, že právny poriadok kladie prísnejšie\npodmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon štátnej služby v ozbrojených zložkách. V\ndanom prípade sa jedná o vykonávanie pracovnej (služobnej) činnosti žalobcu v ozbrojenom zbore, kde v\nrámci vnútornej štruktúry policajného zboru platí princíp nadriadenosti/podriadenosti a nerešpektovanie\ninterných predpisov žalovaného ako aj zákonov je nekompromisne sankcionované. V konečnom\ndôsledku to znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné\nzákony (Zákonník práce, Správny poriadok) vo vzťahu k plneniu služobných povinností.\n9. Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatoval, že správne orgány pri ukladaní disciplinárneho\nopatrenia žalobcovi za zistené porušenie povinností policajta dostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý\nbez pochybností preukazoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia na tom skutkovom\nzáklade, že sa neoboznámil so zmenou v pláne služieb v kontexte ako je to ustanovené v čl. 43\nods. 5 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013, čím jednoznačne porušil tento článok,\nza čo mu bolo s prihliadnutím na jeho predchádzajúce služobné hodnotenia uložené primerané\ndisciplinárne opatrenie, spočívajúce v znížení služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca, ktoré\ndo budúcnosti môže prispieť k náprave žalobcu pri plnení jeho služobných povinností a v dôslednom\ndodržiavaní služobnej disciplíny. Zároveň správny súd poznamenal, že pri ukladaní disciplinárneho\nopatrenia nadriadený viedol konanie v súlade s ustanoveniami § 55 až § 60 zákona o štátnej službe,\npričom dbal na zachovávanie procesných práv žalobcu. Preskúmavané rozhodnutia oboch stupňoch sú\npodľa krajského súdu riadne odôvodnené a rozhodnutie druhého stupňa obsahuje odpovede na všetky\npodstatné odvolacie námietky žalobcu.\n10. V ďalšom uviedol, že pokiaľ žalobca v súvislosti s výkonom jeho štátnej služby v policajnom\nzbore namietal šikanózne zaobchádzanie s jeho osobou zo strany nadriadeného, prípadne sa\ndomnieval, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého\nzaobchádzania, má možnosť využiť v zmysle ust. § 2a zákona o štátnej službe zákonom stanovené\ninštitúty právnej ochrany. Rovnako nebolo predmetom v prejednávanej veci žalobcom tvrdené\nzanedbanie povinností nadriadených vyplývajúcich im z ustanovenia § 49 písm. d) zákona o štátnej\nslužbe tým, že voči iným policajtom nevyvodili dôsledky z porušovania služobných povinností, za\n\nktoré inak bolo udelené disciplinárne opatrenie žalobcovi. Na zisťovanie, objasňovanie a odstraňovanie\nžalobcom naznačených nežiaducich javov pri plnení povinností nadriadenými slúžia inštitúty vnútornej\nkontroly v rámci policajného zboru, prípadne kontroly zo strany nadriadených inštitúcií.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n11. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\npričom dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) S.s.p. s opisom rozhodujúcich\nskutočností následne popísal.\n12. Žalobca v prvom rade poukázal na skutočnosť, že disciplinárnym rozkazom, mu bolo udelené\ndisciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca za disciplinárne\nprevinenie podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe. V ďalšom poukázal na obsah odvolania, ktoré podal\nvoči disciplinárnemu rozkazu. Následne poznamenal, že odvolací orgán neprihliadal na jeho argumenty\na stotožnil sa s rozhodnutím prvostupňového orgánu. Žalobca mal za to, že odvolací orgán zopakoval\nodôvodnenie prvostupňového orgánu a potvrdil disciplinárny rozkaz v celom rozsahu, pričom sa zaoberal\nv podstate žalobcovým poukázaním na rozpor tvrdení uvedených v disciplinárnom rozkaze, s ktorým\nsa stotožnil.\n13. Ako nepravdivé označil žalobca skutkové tvrdenie, že sa neoboznámil so zmenou plánu služieb,\nktoré tvorilo podklad kvalifikácie jeho konania ako porušenia povinností policajta, pretože absolútne\nnezodpovedá skutočnosti. Žalobca službu riadne odslúžil, a ak by platilo tvrdenie nadriadeného o tom,\nže sa s plánom služieb neoboznámil, tak by do služby nenastúpil vôbec.\n14. Potvrdenie oboznámenia sa so zmenou žalobca pri plnení svojich služobných povinností opomenul,\nčo v uvedenom kontexte má podľa neho len administratívny charakter. Zdôraznil, že kvalifikácia každého\nprotiprávneho konania si vyžaduje naplnenie nielen formálnych znakov, ale aj naplnenie materiálneho\nznaku. Materiálny znak predstavuje závažnosť konania, ktorá v sebe vyjadruje nebezpečnosť konania.\nOpomenutie vyslovene administratívneho potvrdenia oboznámenia sa so zmenou plánu služieb v sebe\nnenesie žiadne nebezpečenstvo pre spoločnosť a jeho závažnosť je rovná nule. Absencia materiálneho\nznaku konania má preto za následok, že konanie v sebe nenesie žiadny stupeň nebezpečnosti nie\nje možné ho kvalifikovať ako konanie, ktoré je porušením povinností policajta, teda disciplinárnym\nprevinením.\n15. Mal za to, že je rozdiel, ak by sa žalobca neoboznámil s plánom služieb a súčasne by nedošlo k\npotvrdeniu oboznámenia sa s plánom služieb, následkom čoho by bolo nevykonanie zmenenej služby\na v prípade, ktorý sa stal, teda s plánom služieb sa žalobca oboznámil, službu riadne vykonal, pričom\nuvedené skutočnosti len opomenul administratívne potvrdiť.\n16. V ďalšom vyslovil žalobca názor, že odvolací orgán síce odôvodnil svoje rozhodnutie, ale zámerne\nsa vyhol argumentácii k jeho námietkam a vysvetleniam.\n17. Dodal, že aj napriek tomu, že na jeho osobu ako policajta sa kladú zvýšené nároky, mal zato,\nže previnenie, ktoré sa mu kladie za vinu je vzhľadom na okolnosti prehnané a nemá nič spoločné s\ndodržiavaním právnych predpisov, a je v rozpore s dosiahnutím ich účelu. Zároveň vyslovil názor, že je\ntrestaný len z dôvodu, že jeho nadriadený sa snaží, aby odišiel z oddelenia.\n18. Žalobca poukázal na to, že v disciplinárnom rozkaze existuje rozpor výrokovej časti s odôvodnením,\nje založený na nesprávnom právnom posúdení veci ako aj na nedostatočne zistenom skutkovom stave,\nprvostupňový orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré žalobca poukazoval a nebral do úvahy\njeho argumenty, preto disciplinárny rozkaz a rozhodnutie o odvolaní považoval za nepreskúmateľné,\nzmätočné, šikanózne.\n19. Uviedol, že je možné súhlasiť s krajským súdom v tom, že policajti sa posudzujú podľa prísnejších\nkritérií, avšak krajský súd podľa názoru žalobcu vyložil ustanovenia, o ktoré sa opiera, vyslovene\nformalisticky a s takýmto výkladom sa nestotožnil. Mal za evidentné, že čl. 43 ods. 5 Nariadenia\nprezidenta PZ č. 22/2013 má za úlohu zabezpečiť riadnu činnosť oddelení policajného zboru, plynulosť\n\na obsadenosť služieb tak, aby boli zabezpečené úlohy policajného zboru s tým, že práve nadriadený\nmal zabezpečiť, aby sa každý policajt oboznámil s plánom služieb a pokiaľ tak neučinil, nevykonával\nsi svoje povinnosti. Napriek tomu služba bola riadne odslúžená a išlo len o opomenutie, ktoré\npri pracovných povinnostiach vzniká bežne u každého policajta. Pokiaľ však vezmeme do úvahy i\nmateriálnu stránku, k žiadnemu ohrozeniu ani porušeniu úloh policajného zboru nedošlo, teda nedošlo\nk žiadnemu negatívnemu následku. Nepodpísanie oboznámenia sa so službou nemôže byť hodnotené\nako porušenie zákonnej normy, ale len ako opomenutie pri realizácii administratívnej povinnosti.\n20. Vyslovil presvedčenie, že krajský súd a ani žalovaný vzhľadom na špecifickú situáciu nevykladá\npredmetné ustanovenia právnych predpisov správne, resp. vykladá ich vyslovene len po formálnej\nstránke, pričom svojim rozhodnutím prispieva k šikanóznemu správaniu žalovaného pri nezmyselnom\ntrestaní policajtov a preto rozsudok je nesprávny a nezákonný. Navrhol preto, aby kasačný súd zmenil\nrozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil\ntrovy právneho zastúpenia.\n21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 08.10.2019, v ktorom uviedol, že žalobca\nneuvádza žiadne nové skutočnosti ako tie, ktoré uviedol v rámci disciplinárneho konania a v odvolaní\nsa voči disciplinárnemu rozkazu. Poznamenal, že sa plne pridržiava doterajšieho stanoviska a má za\nto, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia. Dôvody uvedené v žalobe nepovažuje žalovaný\nza právne relevantné na zrušenie rozhodnutí označených žalobcom, preto navrhol, aby súd kasačnú\nsťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\nIV. Právny názor NS SR\n22. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť je dôvodná, preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2\nS.s.p. zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vo veci samej zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 26. januára 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n23. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-TT-11-004/2017-PK zo\ndňa 16.01.2018, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil disciplinárny rozkaz č.7/2017 zo dňa\n07.11.2017, ktorým bolo sťažovateľovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe uložené\nzníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods.\n1 zákona o štátnej službe, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej\nsprávy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 47 zákona o štátnej službe, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení\npovinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\nPodľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe, policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú\nmu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne\noboznámený.\n\nPodľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností\npolicajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\nPodľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe, disciplinárnym opatrením je zníženie služobného\nplatu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov.\nPodľa § 54 zákona o štátnej službe, ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny\nza menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka,\ndisciplinárne opatrenie sa neuloží.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe, pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa\nprihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru\nzavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.\nPodľa § 241 ods. 3 zákona o štátnej službe, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri\npoužití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\nPodľa čl. 43 ods. 5 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 (ďalej len „nariadenie“), ten kto\nschváli plán služieb, po jeho schválení zabezpečí oboznámenie sa s plánom služieb všetkými policajtmi\ntak, aby mohol následne toto oboznámenie preukázať. Uvedené oboznámenie a preukázanie sa týka\naj zmien v pláne služieb. Každý policajt pri prvom nástupe do služby po schválení plánu služieb alebo\npo vykonaní zmeny v pláne služieb sa oboznámi s plánom služieb alebo s vykonanou zmenou a toto\noboznámenie potvrdí svojim podpisom aj s uvedením dátumu oboznámenia sa. Oboznámenie potvrdí\npriamo v pláne služieb na jeho druhej strane alebo v osobitnej prílohe k plánu služieb. Pri zmene v pláne\nslužieb z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, služobného voľna alebo práceneschopnosti policajta sa\nzápis o zmene služby ani oboznámenie nevykonajú.\n24. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že predmetom konania je procesný postup krajského súdu,\nktorý po tom ako zistil, že žalovaný potvrdil disciplinárny rozkaz ukladajúci žalobcovi disciplinárne\nopatrenie zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca, podanú správnu žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n25. Kasačný súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak,\nako je popísaný v rozsudku krajského súdu. Kasačný súd má za to, že žalovaný konanie sťažovateľa\nvyhodnotil ako disciplinárne previnenie, za ktoré mu uložil disciplinárne opatrenie na tom základe, že\nsťažovateľ nepotvrdil svojim podpisom v súlade s čl. 43 ods. 5 naradenia oboznámenie sa s vykonanou\nzmenou v pláne služieb. Krajský súd mal za jednoznačné, že zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu\nčl. 43 ods. 5 nariadenia a skutočnosť, že takýmto konaním nedošlo k žiadnym právnym následkom\nnezbavuje sťažovateľa zodpovednosti za takéto disciplinárne previnenie. Sťažovateľ v administratívnom\naj súdnom konaní namietal, že s vykonanou zmenou služby bol oboznámený s tým, že dňa 08.10.2017\nnastúpil do výkonu služby v zmysle vykonanej zmeny v pláne služieb a službu odslúžil, pričom\npodpísanie zmeny služby zabudol podpísať.\n26. V ďalšom dospel kasačný súd k zisteniu, že o predmete konania v obdobnej veci už rozhodol\nkasačný súd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/32/2017 zo dňa 30.04.2019\ns nasledovným odôvodnením:\n„24. V tejto súvislosti však kasačný súd považoval za potrebné upriamiť pozornosť na to, že pri\nposudzovaní otázky porušenia tejto povinnosti a naň nadväzujúcu disciplinárnu zodpovednosť policajta\nje nevyhnutné prihliadať i na účel sledovaný článkom 43 ods. 5 nariadenia č. 22/2013, ktorým je\nnepochybne zabezpečenie včasnosti oboznámenia sa s plánom služieb a zmenami v ňom vykonanými\ntak, aby bol naplnený jeho účel, t. j. aby policajti vykonali služby tak, ako sú v pláne naplánované. V\ndanom prípade zmena výkonu služby dňa 25.08.2015 bola žalobcovi oznámená telefonicky, s tým, že\ndo služby má nastúpiť nie od 07:30 hod. do 19:30 hod., ale došlo iba k zmene času od 04:30 hod. do\n16:30 hod. Žalobca však napriek opomenutiu podpísať zmenu plánu služby do služby dňa 25.08.2015\nriadne nastúpil a celú službu odslúžil.\n25. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti musel prisvedčiť argumentácii žalobcu,\ntýkajúcej sa nedostatočného posúdenia škodlivého účinku protiprávneho konania žalobcu. Je potrebné\n\nuviesť, že na to, aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako protiprávne konanie (v danom prípade\ndisciplinárne previnenie), je nutné naplnenie tak formálnych (zákonných) znakov ale i materiálneho\nznaku, ktorý je vyjadrením závažnosti - nebezpečnosti tohto konania. Túto skutočnosť je potrebné\nnásledne zohľadniť pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti policajta za disciplinárne previnenie a\nuložení príslušného disciplinárneho opatrenia, keďže nie každé porušenie povinnosti policajta dosahuje\nrovnakú intenzitu a s tým spojené ohrozenie záujmov chránených zákonom. Nazeranie na protiprávne\nkonanie - disciplinárne previnenie čisto formálne je nielenže nesprávne, ale aj odporujúce zákonu.\nKaždé protiprávne konanie, ktoré napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, je potrebné skúmať aj z\nmateriálneho hľadiska, pričom v tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 56 ods. 2\nzákona č.73/1998 Z. z. (materiálny korektív). Predmetné ustanovenie vypočítava hľadiská, na ktoré treba\npri posudzovaní závažnosti činu prihliadať. Ide o povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých\nbolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných\npovinností. Podľa názoru kasačného súdu orgány verejnej správy i krajský súd dostatočne a presvedčivo\nnezdôvodnili závažnosť porušenia povinnosti žalobcu (opomenutie žalobcu potvrdiť oboznámenie sa\nso zmenou plánu služieb) z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998\nZ. z., keď neuviedli, z akých dôvodov konanie žalobcu, (ktorý napriek porušeniu povinnosti potvrdiť\nzmenu plánu služieb nastúpil do služby) vyhodnotili ako protiprávne konanie - disciplinárne previnenie,\ndosahujúce takú intenzitu, ktorá odôvodňuje uloženie disciplinárneho opatrenia - zníženie služobného\nplatu. Inými slovami orgány verejnej správy žalobcovi neposkytli zrozumiteľnú odpoveď na otázku z\nakých dôvodov posúdili konanie žalobcu ako disciplinárne previnenie a na základe čoho dospeli k záveru\no nutnosti postihnúť žalobcu práve uvedeným (a nie iným) disciplinárnym opatrením v zmysle § 53\nods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.. Ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. obsahuje výpočet\nskutočností, na ktoré všetky je povinný oprávnený orgán z disciplinárnou právomocou pri ukladaní\ndisciplinárneho opatrenia prihliadať. Nepostačuje, ak oprávnený orgán v disciplinárnom rozkaze len\nuvedie a popíše skutočnosti, na ktoré prihliadol ale je nutné, aby ich vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a\nvyvodil z nich logický záver odôvodňujúci uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia. Z uvedeného\nje zrejmé, že tak orgány verejnej správy ako i krajský súd pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti\nžalobcu nevzali do úvahy všetky zákonom stanovené kritériá, pričom zvolené kritéria bez akéhokoľvek\nhodnotenia vo vzájomných súvislostiach iba heslovite a nezrozumiteľne vymenovali a vyvodili z nich\ndôvodnosť uloženia disciplinárneho opatrenia - zníženia služobného platu o 5% na dobu 3 mesiacov.\nPokiaľ tak prvostupňový správny orgán neurobil a žalovaný túto vadu v odvolacom konaní neodstránil,\nzaťažil tak napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.\n29. Obe preskúmavané rozhodnutia tak nezodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej\npožiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov,\nvrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok\nním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to,\naby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným\nprávnym záverom konajúcich orgánov, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum\nzákonnosti v rámci ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).“\n27. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp.\nzn. 5Sžk/32/2017 zo dňa 30.04.2019 (viď vyššie) dospel kasačný súd k záveru, že kasačné námietky\nsťažovateľa, podľa ktorých krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sú\ndôvodné.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za podstatné zdôrazniť, že v prejednávanej veci\nnebolo spornou otázka, či sťažovateľ svojím konaním porušil služobnú disciplínu a dopustil sa\ndisciplinárneho previnenia v zmysle § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe. Uvedená skutočnosť bola v\nrámci disciplinárneho konania náležitým spôsobom preukázaná, pričom ani samotný sťažovateľ skutok\ntak, ako sa stal, nepopieral. Kasačný súd preto ustálil, že sporným v prejednávanej veci bolo posúdenie,\nči orgány verejnej správy postupovali správne, keď mu za predmetné disciplinárne previnenie uložili\ndisciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca. Rozporuplným\nteda v danom prípade bolo posúdenie primeranosti disciplinárneho opatrenia uloženého sťažovateľovi\nza spáchané disciplinárne previnenie na základe disciplinárneho rozkazu č. 7/2017 zo dňa 07.11.2017.\n29. Kasačný súd v súvislosti s posúdením otázky porušenia povinnosti vyplývajúcej žalobcovi z čl.\n43 ods. 5 nariadenia dáva do pozornosti, že predmetné nariadenie ukladá policajtovi oboznámiť sa s\n\nvykonanou zmenou a toto oboznámenie potvrdiť svojím podpisom aj s uvedením dátumu oboznámenia\nsa pri prvom nástupe do služby po vykonaní zmeny v pláne služieb. Potvrdením zmeny plánu služby\npo nástupe policajta do služby uvedeným postupom je naplnená požiadavka oboznámenia sa s plánom\nzmeny služby. Vzhľadom na uvedené, za oboznámenie sa so zmenou plánu služby nemožno v zmysle\ntohto nariadenia považovať upovedomenie o zmene plánu služby, keďže toto má iba informatívny\ncharakter. Sťažovateľ teda nepostupoval v intenciách nariadenia, nakoľko sa so zmenou plánu služby\nneoboznámil vyššie popísaným spôsobom. Kasačný súd preto ustálil porušenie čl. 43 ods. 5 nariadenia.\n30. Súčasne však kasačný súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na to, že pri posudzovaní\notázky porušenia tejto povinnosti a naň nadväzujúcu disciplinárnu zodpovednosť policajta je nevyhnutné\nprihliadať i na účel sledovaný čl. 43 ods. 5 nariadenia, ktorým je nepochybne zabezpečenie včasnosti\noboznámenia sa s plánom služieb a zmenami v ňom vykonanými tak, aby bol naplnený jeho účel, t. j. aby\npolicajti vykonali služby tak, ako sú v pláne naplánované. V danom prípade zmena výkonu služby bola\nsťažovateľovi oznámená ústne dňa 02.10.2017 s tým, že dňa 08.10.2017 bol zaradený do futbalových\nopatrení v čase od 16.00 do 22.00. Sťažovateľ napriek opomenutiu podpísať zmenu plánu služby do\nslužby dňa 08.10.2017 riadne nastúpil a celú službu odslúžil.\n31. Platí, že aj v podmienkach štátnej služby príslušníkov Policajného zboru možno disciplinárne\nopatrenie uložiť iba v prípade, ak sa preukáže, že policajt spáchal disciplinárne previnenie, pričom v\nzmysle § 54 zákona o štátnej službe je to možné iba v prípadoch, kedy na nápravu policajta a na\nobnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia\nalebo znaky priestupku, nepostačuje uloženie výčitky. Z uvedeného je zrejmé, že nie je účelné trestať\npolicajta za každú cenu, i za malé disciplinárne previnenie.\n32. Kasačný súd zastáva názor, že v danom prípade došlo k porušeniu služobnej disciplíny a k\ndisciplinárnemu previneniu sťažovateľa tak, ako to bolo ustálené v administratívnom konaní, preto\norgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, keď uvedené porušenie kvalifikovali ako\ndisciplinárne previnenie. Zároveň však kasačný súd zistil, že orgány verejnej správy dostatočne\nneodôvodnili závažnosť disciplinárneho previnenia, ktorého sa sťažovateľ dopustil.\n33. Posúdenie závažnosti disciplinárneho previnenia pri rozhodovaní o uložení druhu disciplinárneho\nopatrenia z hľadiska možností nápravy policajta a obnovenia služobnej disciplíny podlieha správnej\núvahe konajúceho služobného orgánu, ktorý pri rozhodovaní prihliada na zákonné kritériá pre ukladanie\ndisciplinárnych opatrení - povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho\nnásledky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.\n34. Podľa názoru kasačného súdu v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje správna úvaha, na\nzáklade ktorej orgány verejnej správy rozhodli o postihu sťažovateľa za spáchané disciplinárne\nprevinenie a nevysporiadali sa s námietkou absencie materiálneho znaku protiprávneho konania\nsťažovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že vzhľadom na absenciu správnej úvahy,\nna základe ktorej orgány verejnej správy rozhodli o tom, akým spôsobom potrestajú sťažovateľa\nza spáchanie disciplinárneho previnenia, možno konštatovať, že ich rozhodnutia vykazujú znaky\nnepreskúmateľnosti.\n35. V rámci odôvodnenia predmetného tvrdenia kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 56 ods.\n2 zákona o štátnej službe, zo znenia ktorého vyplýva, že kľúčovým pri rozhodovaní o uložení\nvhodného disciplinárneho opatrenia, ako následku spáchaného disciplinárneho previnenia v konkrétnom\nprípade, je predovšetkým náležité zohľadnenie povahy protiprávneho konania, okolností, za ktorých\nbolo toto spáchané, jeho následkov, miery zavinenia, ako aj doterajšieho postoja policajta k plneniu\nslužobných povinností. Oprávnený subjekt je teda povinný pri rozhodovaní o forme, resp. spôsobe\npostihu disciplinárneho previnilca prihliadať aj na iné skutočnosti, ako je samotný skutok zakladajúci\nzodpovednosť za disciplinárne previnenie. Z uvedeného dôvodu je preto obzvlášť dôležité, aby orgán\nverejnej správy náležitým spôsobom premietol svoje úvahy o primeranosti konkrétneho disciplinárneho\nopatrenia, resp. iného prostriedku nápravy do odôvodnenia rozhodnutia, čím možno predísť prípadným\npochybnostiam o miere jeho objektívnosti a nezaujatosti.\n36. Po preskúmaní rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch inštancií Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky dospel k záveru, že v predmetných rozhodnutiach absentuje úvaha o tom, na základe akých\n\nskutočností rozhodli konajúce orgány o postihu sťažovateľa za spáchané disciplinárne previnenie. Len\nuvedenie a opis skutočností, na ktoré orgán verejnej správy prihliadal bez vyhodnotenia ich vzájomnej\nsúvislosti a vyvodenia logického záveru, ktorý odôvodňuje uloženie konkrétneho disciplinárneho\nopatrenia, nie je postačujúce na konštatovanie súladu rozhodnutia žalovaného s ustanovením § 241\nods. 3 zákona o štátnej službe.\n37. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí krajský súd.\nĎalšími námietkami sťažovateľa sa kasačný súd nezaoberal, lebo už zhora uvedené a zistené dôvody\nvyhodnotil kasačný súd ako relevantné na vyhovenie kasačnej sťažnosti a zakladajúce nutnosť zmeny\nrozsudku krajského súdu.\n38. Kasačný súd preto ustálil, že krajský súd postupoval v rozpore so zákonom, keď žalobu sťažovateľa\nzamietol. Na základe zisteného skutkového stavu a uvedených právnych skutočností rozhodol kasačný\nsúd tak, že rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n39. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať\nvec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami sťažovateľa,\nvrátane námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj\nriadne a presvedčivo odôvodniť najmä v otázke závažnosti porušenia povinnosti sťažovateľa potvrdiť\noboznámenie sa so zmenou plánu služieb z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 52 ods. 2 zákona\no štátnej službe a posúdenia konania sťažovateľa ako disciplinárneho previnenia, ktoré dosahuje takú\nintenzitu, ktorá odôvodňuje uloženie disciplinárneho opatrenia, a to s prihliadnutím na právny názor\nvyslovený kasačným súdom.\n40. O nároku sťažovateľa na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 S.s.p.\nv spojení s § 167 ods. 1 S.s.p a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal voči\nneúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.\n41. Žalovanému kasačný súd nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde podľa\n§ 467 ods. 1 a 2 S.s.p. v spojení s § 168 S.s.p. a § 175 ods. 1 S.s.p. vzhľadom na neúspech v konaní\nnepriznal.\n42. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne podľa ustanovenia §\n467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n43. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}