{"guid": "e09fa333-c7ba-47b5-a6ba-c080aa8f00ce:3a85146a-b152-4a8c-a600-d54fcd9cefa3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200076.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/47/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/47/2019 z 25. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžfk/47/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2018200076.1", "identifikacne_cislo": "2018200076", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "datum_vydania": "2021-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-50.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 50 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-50.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5.odsek-5", "nazov": "§ 5 ods. 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2", "nazov": "§ 134 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-181.odsek-1", "nazov": "§ 181 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-181.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1", "nazov": "§ 182 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-183", "nazov": "§ 183 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-183", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-183"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-50", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-5", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-62", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-182", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-183"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a85146a-b152-4a8c-a600-d54fcd9cefa3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200076.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200076.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200076.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/47/2019\n2018200076\n25. 01. 2021\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2021:2018200076.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov\nsenátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: K R O N SK, s.r.o.,\nso sídlom Dolné Suroviny 996/1, Senica, IČO: 36 256 561, zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska\nkancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému (sťažovateľovi):\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102618169/2017 z 19. decembra 2017, o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/29/2018-66 z 22. mája 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/29/2018-66 z 22. mája\n2019 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 20S/29/2018-66 z 22.05.2019 podľa §\n191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. 102618169/2017 z 19.12.2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a úspešnému\nžalobcovi priznal podľa § 167 ods. 1 SSP proti žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania\nv celom rozsahu.\n2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102618169/2017 z 19.12.2017 podľa § 74 ods. 4 zákona č.\n563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Trnava č. 101905891/2017 zo\n07.09.2017, ktorým bolo žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku uložené predbežné\nopatrenie z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej\nsplatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené\nso značnými ťažkosťami, spočívajúce v nenakladaní s majetkom: dielňa + prístavba so súp. č. XXX\nna parcele č. XXXXX/X v k.ú. E., zapísané na LV č. XXXX, sklad a dielňa na parcele č. XXXXX v k.ú.\nE., zapísané na LV č. XXXX; predajňa + prístavba na parcele č. XXXXX v k.ú. E., zapísané na LV č.\nXXXX (ďalej aj „dotknuté nehnuteľnosti“) a to až do dňa zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku.\nZ odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane začal dňa 25.10.2014 u žalobcu\ndaňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec až júl 2014, ktorá bola\nukončená dňa 10.02.2016 a na základe ktorej bol vyčíslený celkový rozdiel dane z pridanej hodnoty\nv sume 153 190,20 €. Odôvodnenú obavu vzhliadol správca dane v tom, že žalobca previedol svoje\nvlastnícke právo k časti nehnuteľností do súkromného vlastníctva spoločníka a konateľa spoločnosti,\nďalej, že u žalobcu správca dane neeviduje daňový preplatok, nadmerný odpočet (§ 79 Daňového\nporiadku) alebo neoznačenú platbu (§ 55 Daňového poriadku), ktoré by bolo možné použiť na úhradu\nnedoplatku.\n\n3. V odôvodnení rozsudku krajský súd najskôr posudzoval námietku žalobcu, že predbežné opatrenie\nnie je možné vydať v rámci vyrubovacieho konania, ale iba v rámci daňovej kontroly, miestnom zisťovaní\na určovaní dane podľa pomôcok. S týmto tvrdením žalobcu sa nestotožnil s odôvodnením, že z § 50 ods.\n1 Daňového poriadku vyplýva, že predbežné opatrenie je možné vydať na zabezpečenie účelu daňovej\nkontroly, miestneho zisťovania alebo určenia dane podľa pomôcok alebo ak existuje odôvodnená obava,\nže nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená. Pri výklade uvedeného\nustanovenia je potrebné rozlišovať medzi zabezpečením účelu daňovej kontroly, miestneho zisťovania\na určením dane podľa pomôcok a existenciou odôvodnenej obavy, že nesplatná alebo nevyrubená\ndaň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná. Existencia odôvodnenej obavy\npriamo súvisí s konaním daňového subjektu, ktorým redukuje svoj majetok, čím vzniká riziko následnej\nnevymožiteľnosti dane, pričom toto konanie môže nastať nielen počas daňovej kontroly, ale pochopiteľne\naj počas vyrubovacieho konania, keď je daňovému subjektu už známy výsledok daňovej kontroly.\nNa strane druhej účelom daňovej kontroly je zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenej\ndaňovej povinnosti, pričom napríklad v prípade, ak daňový subjekt nespolupracuje, môže mu správca\ndane uložiť predbežné opatrenie, ktoré nemusí spočívať len v zákaze nakladať s nehnuteľnosťou\nalebo môže spočívať v strpení určitých úkonov správcu dane. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť\ntvrdenie žalobcu, že v prospech kumulatívneho spôsobu splnenia zákonných podmienok pre uloženie\npredbežného opatrenia svedčí aj novela daňového poriadku zákonom č. 331/2011 Z.z., pretože aj v\nprocese určovania dane podľa pomôcok je nevyhnutné zabezpečiť jeho účel, ktorý môže, ale aj nemusí\nsúvisieť s existenciou obavy, že napríklad nevyrubená daň bude nevymožiteľná. Naviac krajský súd\ndodal, že spojka „alebo“ v zmysle výkladových pravidiel znamená alternáciu, teda „buď - alebo“, jedno\nalebo druhé.\n4. Krajský súd mal za to, že správca dane uloženie predbežného opatrenia dostatočne odôvodnil vo\nvzťahu k existencii odôvodnenej obavy, že ešte nevyrubená daň nebude v lehote splatnosti uhradená,\nnakoľko mal preukázanú skutočnosť, ktorú žalobca nijako nespochybňoval a to, že tento zmenšil\nsvoj majetok, konkrétne ho previedol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 2016 na jediného\nspoločníka a konateľa. V tejto súvislosti správne správca dane poukázal na výsledky daňovej kontroly, na\nzáklade ktorej vlastná daňová povinnosť žalobcu za zdaňovacie obdobie marec až júl 2014 predstavuje\nsumu 153 190,20 €.\n5. Krajský súd mal z obsahu správnej žaloby preukázané, že žalobca považoval napadnuté rozhodnutie\nza nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom pri výklade § 50 ods. 1 Daňového poriadku v bode\n3 poukázal aj na skutočnosť, že správca dane má v nevyhnutnom rozsahu uložiť predbežným opatrením\ndaňovému subjektu, aby nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Konštatoval, že\nžalobca v žalobe presne nedôvodil tým, že rozhodnutie je nepreskúmateľné aj vo vzťahu k primeranosti\nuloženého predbežného opatrenia, avšak v danom prípade, vzhľadom na závažnosť zásahu tohto\npredbežného opatrenia vo vzťahu k žalobcovi, krajský súd aj takto všeobecne formulovaný žalobný bod\npovažoval za dostatočný na prijatie záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné.\n6. Podľa krajského súdu z § 50 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že na uloženie predbežného\nopatrenia musia byť kumulatívne splnené zákonné podmienky, pričom jednou z nich je primeranosť\nuloženého predbežného opatrenia vo vzťahu k nesplatnej alebo nevyrubenej dani. Krajský súd\npoukázal na to, že v čase vydania rozhodnutia mal správca dane vedomosť o celkovo zistenom\nrozdiele dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec až júl 2014, avšak oba konajúce\norgány verejnej správy zásadnú otázku primeranosti uloženého predbežného opatrenia vo vzťahu k\nzabezpečeniu dane, v danom prípade v sume 153 190,20 €, neposudzovali, keď v oboch rozhodnutiach\nabsentuje hodnota nehnuteľností, na ktoré sa predbežné opatrenie vzťahuje. Správca dane vo svojom\nrozhodnutí len stručne uviedol, že konateľ žalobcu predložil k nahliadnutiu znalecký posudok, v\nktorom je vyčíslená hodnota uvedených nehnuteľností, ktorá pokryje nesplatnú daň na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie marec až júl 2014, pričom tento znalecký posudok ani nie je\nobsahom administratívneho spisu. Práve s poukazom na uvedené trpí napadnuté rozhodnutie vadou\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a tým, že táto otázka zostala orgánmi verejnej správy\nnezodpovedaná, žalobca ani nemal možnosť proti nej brojiť, pričom ide o otázku zásadnú, ktorá má\nnesporne dosah na vlastnícke právo žalobcu.\n7. Krajský súd nevyhovel návrhu žalobcu aj na zrušenie rozhodnutia správcu dane a to s poukazom na §\n74 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého je žalovaný oprávnený doplniť odôvodnenie rozhodnutia\n\nsprávcu dane vo vzťahu k vytýkanej absencii zohľadnenia primeranosti uloženého predbežného\nopatrenia, ak bude mať preukázané, že v prípade žalobcu je zákaz nakladania s nehnuteľnosťami\nuložený v nevyhnutnom rozsahu vo vzťahu k rozdielu na dani zistenej za zdaňovacie obdobie marec\naž júl 2014 v sume 153 190,20 €. Krajský súd dodal, že v záujme stanovenia hodnoty predmetných\nnehnuteľností je namieste vychádzať zo znaleckého posudku č. 99/2015 predloženého v konaní\nvedenom na krajskom súde pod sp.zn. 14S/20/2018, respektíve pokiaľ bude žalobca trvať na tom, že\nhodnota týchto nehnuteľností je vyššia, je potrebné aby túto skutočnosť preukázal ďalším listinným\ndôkazom.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný ako\nsťažovateľ z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n9. V dôvodoch uviedol, že správca dane okrem daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2014,\nmáj až júl 2014, v súvislosti s ktorou bolo vydané aj napadnuté rozhodnutie, vykonal u žalobcu aj\ndaňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013, o výsledku ktorej bol vyhotovený\nprotokol č. 103600009/2016, podľa ktorého bol vyčíslený celkový rozdiel DPH v sume 571 627,03 €.\n10. Dňa 16.09.2016 správca dane vydal rozhodnutie č. 103926510/2016, ktorým uložil žalobcovi\npredbežné opatrenie z dôvodu obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň za zdaňovacie obdobie\njanuár až december 2013 nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo, že\nv tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, spočívajúce s nenakladaním s\ndotknutými nehnuteľnosťami, a to až do dňa zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku. Uvedené\nrozhodnutie správca dane odôvodnil okrem iného vyčísleným rozdielom na DPH v sume 571 627,03\n€ a skutočnosťou, že žalobca po začatí daňovej kontroly previedol svoje vlastnícke právo k časti\nnehnuteľností na spoločníka žalobcu. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodal.\n11. Bola tiež vykonaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie august 2014, z ktorej bol\nvyhotovený protokol č. 102516348/2016, ktorým bol vyčíslený rozdiel DPH v sume 127 559,- €, pričom\nsprávca dane vydal rozhodnutie č. 101905524/2017, ktorým na tom istom skutkovom základe uložil\nžalobcovi predbežné opatrenie z dôvodu obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň za zdaňovacie\nobdobie august 2014 nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo, že v\ntejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, spočívajúce s nenakladaním s\ndotknutými nehnuteľnosťami, a to až do dňa zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku. Proti tomuto\nrozhodnutiu sa žalobca odvolal a žalovaný rozhodnutím č. 102617228/2017 rozhodnutie správcu dane\npotvrdil. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol krajský\nsúd rozsudkom sp.zn. 14S/20/2018, proti ktorému bola podaná kasačná sťažnosť, o ktorej ešte nebolo\nrozhodnuté.\n12. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia a z rozhodnutí správcu dane č. 103926510/2016 a č.\n101905524/2017 je zrejmé, že nimi správca dane uložil žalobcovi zákaz nakladania s tým istým\nmajetkom. Vzhľadom na celkový vyčíslený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia august 2014, marec\n2014, máj až júl 2014 a január až december 2013 v sume 852 376,23 € nemožno žalovanému\nrozhodnutiu vytýkať absenciu zohľadnenia primeranosti uloženého predbežného opatrenia, keďže v\nnapadnutom rozsudku odporúčaného znaleckého posudku č. 99/2015 mali dotknuté nehnuteľnosti\nhodnotu 615 722,42 €.\n13. Vzhľadom k tomu, že v napadnutom rozsudku vytýkaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného\nvo vzťahu k primeranosti nebola žalobcom vznesená ani v odvolacom konaní ani v podanej žalobe a ani\nv rámci lehoty na podanie správnej žaloby, nebolo dôvodné sa k uvedenému vyjadrovať. Žalovaný v tejto\nsúvislosti v závere namietal, že krajský súd v rozpore s § 183 SSP rozšíril žalobné námietky uplatnené\nžalobcom, keď konštatoval, že žalované rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu zohľadnenia\nprimeranosti uloženého predbežného opatrenia.\n14. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnej miere stotožnil s napadnutým\nrozsudkom krajského súdu. K sťažnostnej námietke, že krajský súd rozšíril žalobné námietky žalobca\nuviedol, že v podanej správnej žalobe v časti III. okrem iného uviedol dôvod podľa § 191 ods. 1 písm.\nd/ SSP, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n\nPoukázal tiež na to, že žalovaný nepredložil súdu úplný žurnalizovaný spisový materiál, čo je v rozpore\ns ustálenou judikatúrou. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP) a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému\nsúdu na ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§\n137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 20S/29/2018-66 z 22.05.2019,\nktorým podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102618169/2017 z 19.12.2017\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102618169/2017\nz 19.12.2017 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového\núradu Trnava č. 101905891/2017 zo 07.09.2017, ktorým bolo žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. b/\nDaňového poriadku uložené predbežné opatrenie z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo\nnevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe\nbude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, spočívajúce v nenakladaní s nehnuteľnosťami\nšpecifikovanými v bode 2. tohto rozsudku.\n17. Krajský súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď sa žalovaný a ani správca dane v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia nevysporiadal s otázkou primeranosti uloženého predbežného opatrenia vo vzťahu\nk zabezpečeniu dane.\n18. V odôvodnení napadnutého rozsudku sám krajský súd konštatoval, že žalobca v žalobe presne\nnedôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné aj vo vzťahu k primeranosti uloženého\npredbežného opatrenia (za nepreskúmateľné ho žalobca považoval pre absenciu riadneho odôvodnenia\nvo vzťahu k existencii odôvodnenej obavy, že ešte nevyrubená daň nebude v lehote splatnosti\nuhradená). S odôvodnením, že v prípade predbežného opatrenia ide o závažný zásah vo vzťahu k\nžalobcovi však krajský súd všeobecne formulovaný žalobný bod, že žalobou napadnuté rozhodnutie\nje nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov považoval za dostatočný. Zároveň poukázal na to, že\nžalobca pri výklade § 50 ods. 1 Daňového poriadku poukázal aj na skutočnosť, že správca dane má\nv nevyhnutnom rozsahu uložiť predbežným opatrením daňovému subjektu, aby nenakladal s vecami\nalebo právami určenými v rozhodnutí.\n19. Ťažiskom kasačnej sťažnosti žalovaného je námietka, že krajský súd v rozpore s § 183 SSP\nrozšíril žalobné námietky uplatnené žalobcom, keď konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nje nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia vo vzťahu k primeranosti uloženého predbežného\nopatrenia, pričom takáto námietka nebola žalobcom vznesená v odvolacom konaní, v podanej správnej\nžalobe a ani v rámci lehoty na podanie správnej žaloby.\n20. Podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania\ndane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená\nobava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude\nnevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu\nnevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal\nalebo niečo strpel, a to najmä, aby\na) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,\nb) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.\n21. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.\n22. Podľa § 62 ods. 1 SSP žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej\nzákonom na podanie žaloby na správny súd.\n\n23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n24. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak\na) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe\nneúčinného právneho predpisu,\nb) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,\nc) ide o veci podľa § 192 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20200501>,\nd) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c/ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2015/162/20200501>, ak je žalobcom fyzická osoba,\ne) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d/ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2015/162/20200501>,\nf) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.\n25. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote\ndvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n26. Podľa § 182 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §\n57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20200501> uviesť\na) označenie druhu žaloby,\nb) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2015/162/20200501> a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1 <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20200501>,\nc) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov,\nktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu\nalebo opatreniu,\nd) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20200501> alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o\nnevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2015/162/20200501> alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa §\n181 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20200501> alebo uvedenie, že\nžalobca sa považuje za opomenutého účastníka,\ne) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov\nžalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné\nbody“),\nf) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať,\ng) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie\npojednávania správny súd neprihliada,\nh) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“).\n27. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný\nnávrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.\n28. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a\nprávnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je\njednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Má zásadný význam\nz hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z\nhľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže\npodľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené\ninak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie\nrámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej\nžaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej\nnezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n29. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,\na toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,\n\nžalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné\nbody nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani\nich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky sp.zn. 8 Azs 134/2005).\n30. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou\ncharakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných\nkonkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne\nsubstancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí,\nv ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale\nmá zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov\npred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú\nmožnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s\nprotistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto\nprednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k\nčomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca\nje povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či\nzáverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia\nči priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má\njednať o nezákonnosti. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným\nodkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť,\naké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej\nnezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp.zn. 2 Azs 92/2005).\n31. Platí, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny\nsúd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca\nmôže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po\nuplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou\nnapadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená,\nže k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť.\nTaktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci\nžaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/34/2010 z 25.\nnovembra 2010).\n32. Podľa rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 4 As\n3/2008 z 24. augusta 2010 nie je celkom namieste, aby správny súd za žalobcu špekulatívne domýšľal\nďalšie argumenty či vyberal z reality skutočnosti, ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal\nbyť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta.\n33. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z uvedených\nustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú\nmusí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej\nžaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n34. Súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy odohráva v medziach určite a presne stanovených;\nstanoviť ich náleží žalobcovi. Súdny poriadok správny neumožňuje súdom vykonávať akýsi „všeobecný\nprieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý práve slúži k tomu, aby\nčinnosť súdu nebola bezbrehá. Tento všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými\nžalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s\nprostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím, a tými žalobcami, ktorí - poslúchnuc zákonné\npožiadavky - sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľko konkrétnym postupom\na záverom správneho orgánu (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 1\nAzs 244/2004).\n\n35. Na základe uvedeného možno konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej\nochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane.\n36. Kasačný súd pripomína, že správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začína\nvýlučne na základe správnej žaloby. Dispozičný princíp obsiahnutý v § 5 ods. 5 SSP sa v správnom\nsúdnom konaní uplatňuje bezvýhradne a znamená, že konanie pred správnym súdom možno začať\nlen na základe žaloby (návrhu), ktorou disponuje žalobca. Táto premisa sa plne uplatní aj pre prípad\ndispozície so žalobou (návrhom) či obmedzenia rozsahu žaloby alebo žalobných bodov, ako aj čo do\nrozšírenia alebo doplnenia správnej žaloby.\n37. Rozšíriť alebo doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné návrhy alebo o ďalšie žalobné body možno\nlen v lehote ustanovenej zákonom na podanie žaloby (§ 183 SSP). V zmysle koncentračnej zásady\nje teda uvádzanie skutkových okolností, právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov\nzo strany žalobcu v zásade obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Predmet súdneho\nprieskumu sa tak v podstate musí vymedziť do uplynutia lehoty na podanie žaloby.\n38. Zo zásady viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby pripúšťa Správny súdny poriadok\nurčité výnimky. V ustanovení § 134 ods. 2 SSP sú výnimky z § 134 ods. 1 SSP vymedzené taxatívne.\nIde o prípady, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo\nvydané na základe neúčinného právneho predpisu, rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na\nto nebol podľa zákona oprávnený, ide o veci podľa § 192 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/\nSK/ZZ/2015/162/20200501> (peňažná moderácia), ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c/ <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20200501> (správne žaloby v sociálnych veciach),\nak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d/ <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2015/162/20200501> (správne žaloby vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia, alebo ak vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Ďalej správny súd nie je viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby ani vo veciach správneho trestania, za podmienok uvedených v § 195 SSP. Správny\nsúd nie je viazaný žalobnými bodmi ani v prípade konania o kompetečnej žalobe podľa § 418 SSP, v\nzmysle ktorého posudzuje žalobu neformálne.\n39. K vyššie uvedenej problematike Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. III. ÚS\n241/08-9 z 12. augusta 2008 konštatoval, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) [teraz podľa Správneho súdneho poriadku, pozn. kasačného súdu]\nje dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne\nrozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca\nnech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP (teraz § 182 SSP, pozn.\nkasačného súdu), a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na\nzáklade podanej žaloby zákonnosť žalobcom napadnutého rozhodnutia. Žaloba musí obsahovať presné\noznačenie rozhodnutia, ktoré žalobca napáda a vyjadrenie, ktoré výroky má súd preskúmať. To znamená\nvymedzenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie alebo postup správneho orgánu napáda. Žalobca musí\nzdôvodniť, že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napáda, bol ukrátený na svojich právach. Ďalej musí\nžalobca tvrdiť, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže\nna konkrétne ustanovenia právnych predpisov či už hmotného, alebo procesného práva a v žalobe musí\nuviesť aj dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Žalobca môže\nrozširovať žalobu len do konca lehoty zákonom ustanovenej na podanie žaloby (§ 250b OSP) [teraz\n§ 183 SSP, pozn. kasačného súdu]. Po jej uplynutí ďalšie výhrady voči rozhodnutiu nemôže vznášať\n(princíp koncentračnej zásady).\n40. Z obsahu správnej žaloby kasačný súd zistil, že žalobca v bode III. okrem iného namietal, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu\ndane pre nedostatok dôvodov však žalobca v žalobe namietal iba v súvislosti s existenciou odôvodnenej\nobavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude\nnevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, čo je\njednou z podmienok pre uloženie predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku (strany\n7 až 9 správnej žaloby).\n\n41. Absenciu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správcu dane žalobca v podanej správnej žalobe\nvo vzťahu k primeranosti uloženého predbežného opatrenia nenamietal. Pokiaľ žalobca na strane 6\nsprávnej žaloby v rámci výkladu ustanovenia § 50 ods. 1 Daňového poriadku poukázal okrem iného aj\nna to, že správca dane má v nevyhnutnom rozsahu uložiť predbežným opatrením daňovému subjektu,\naby nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí, kasačný súd uvádza, že v súlade s\nvyššie citovanou judikatúrou za žalobný bod nemožno považovať prosté uvedenie ustanovenia zákona,\nktoré údajne žalovaný porušil, ani jeho parafrázu a to bez akejkoľvek nadväznosti na konkrétne skutkové\ntvrdenie. V žalobe žalobcu totiž akékoľvek, čo i len všeobecne formulované skutkové tvrdenia vo vzťahu\nk (ne)primeranosti uloženého predbežného opatrenia absentujú. Ani ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d/\nSSP a ani citované resp. parafrázované ustanovenie § 50 ods. 1 Daňového poriadku žalobca v žalobe\nneviaže na konkrétne skutkové tvrdenia týkajúce sa (ne)primeranosti uloženého predbežného opatrenia.\n42. Ak teda žalobcom podaná správna žaloba neobsahuje žiadne konkrétne skutkové tvrdenia\n(námietky), z ktorých by bolo možné vyvodiť, že predbežné opatrenie nebolo podľa žalobcu uložené\nsprávcom dane v nevyhnutnom rozsahu, tak ako to predpokladá § 50 ods. 1 Daňového poriadku\na rovnako ak žalobca v žalobe nenamietal ani to, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane je v\ntomto smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, kasačný súd opätovne poukazuje na závery\nrozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky formulované v rozsudku sp.zn.\n2 Azs 92/2005, v zmysle ktorých skutkové tvrdenia obsiahnuté v správnej žalobe nemôžu byť iba\ntypovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od\niných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Ohľadom právnej argumentácie sa\nžalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so\nskutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových\ntvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti.\n43. Nemožno sa stotožniť s názorom, že pri všeobecnom výpočte porušených ustanovení zákona môže\nsprávny súd žalobu prejednať v takto všeobecných medziach, teda z hľadiska, či neboli porušené\noznačené ustanovenia zákona. Taký prieskum by nemohol byť prieskumom obmedzeným, keďže súd by\nmusel vymedziť všetky povinnosti, ktoré sú označenými ustanoveniami zákona orgánu verejnej správy\nuložené, podradiť im všetky jeho úkony a posúdiť, či ustanoveniam zákona zodpovedajú alebo nie,\nrovnako ako by z týchto hľadísk musel úplne skúmať napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy.\nK žalobe, v ktorej absentujú určité skutkové tvrdenia, by sa tak dostalo žalobcovi podrobnejšieho\nprieskumu, ako keď by nimi bol rozsah prieskumu vymedzený. Nakoniec by akceptácia podobných\nnedostatkov žalobných bodov viedla k popretiu povinnosti žalobné body označiť.\n44. Kasačný súd sa nestotožnil s konštatovaním krajského súdu, že nakoľko otázka primeranosti\nuloženého predbežného opatrenia zostala orgánmi verejnej správy nezodpovedaná, žalobca ani nemal\nmožnosť proti nej brojiť. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že žalobca je oprávnený uviesť v správnej\nžalobe všetky dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nebráni tomu ani\nskutočnosť, že ich neuplatnil už v odvolacom konaní pred orgánom verejnej správy, hoci tak urobiť mohol.\nNakoniec sám žalobca v konaní pred správnym súdom neprimeranosť uloženého zákazu nakladať s\ndotknutým nehnuteľným majetkom namietal v replike k vyjadreniu žalovaného, pričom uviedol, že výška\ntohto majetku ďaleko presahuje rozdiel dane vyrubený správcom dane spolu za všetky daňové konania\nvedené u žalobcu, ktoré nie sú ani ukončené. Kasačný súd však dáva do pozornosti, že žalobca tak učinil\naž v replike, doručenej krajskému súdu dňa 04.02.2019, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného\nmu bolo oznámené dňa 08.01.2018. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v správnom súdnom\nkonaní sa uplatňuje koncentračná zásada, podľa ktorej žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo\ndoplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len do konca lehoty na podanie\nžaloby (§ 183 SSP). Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu\npodať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia\norgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\nPo uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti\nžalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní.\nTo znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd\nnemôže prihliadnuť (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/34/2010\nz 25. novembra 2010).\n\n45. Zároveň kasačný súd v súvislosti s vyššie uvedeným uvádza že v prejednávanej veci musí byť\nžalobca povinne zastúpený advokátom. Povinné zastúpenie advokátom vyplýva z povahy správneho\nsúdnictva, keďže sa v ňom preskúmava zákonnosť rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy\na riešia sa prevažne právne otázky a práve povinné zastúpenie advokátom je žiaduce aj z dôvodu\nviazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) a obmedzenia možnosti jej\nrozšírenia a doplnenia (§ 183 SSP).\n46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pokiaľ krajský súd pristúpil k preskúmaniu žalobou\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného aj v otázke primeranosti uloženého predbežného opatrenia,\nnapriek tomu, že žalobca námietky v tomto smere formuloval až v replike k vyjadreniu žalovaného po\nuplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby, a to iba so strohým odôvodnením, že\nide o závažný zásah vo vzťahu k žalobcovi (uvedené krajský súd nijakým spôsobom bližšie neodôvodnil)\na zároveň bez toho, aby sa vôbec zaoberal obsahom pojmu žalobný bod, spôsobom, akým má byť\ntento v správnej žalobe vymedzený, zásadou viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby,\nvýnimkami z tejto zásady a obmedzením možnosti rozširovať alebo dopĺňať správnu žalobu, je rozsudok\nkrajského súdu v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.\n47. Na základe uvedených dôvodov kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462\nods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd je viazaný právnym\nnázorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n48. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu vo veci ustáliť rámec (obsah) súdneho prieskumu\nžalobou napadnutého rozhodnutia, opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne náležite\na presvedčivo odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ústavným právom účastníka konania na spravodlivé\nsúdne konanie.\n49. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania\nrozhodne krajský súd.\n50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4\nSSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}