{"guid": "3ceb83f9-9a70-44ac-a0da-93279127f10d:7e3382bc-a835-4d9f-8d9b-f56d01babc0a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200071.1", "spisova_znacka": "2Asan/22/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/22/2019 z 24. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2021, sp. zn. 2Asan/22/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2018200071.1", "identifikacne_cislo": "2018200071", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e3382bc-a835-4d9f-8d9b-f56d01babc0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200071.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200071.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200071.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Asan/22/2019\n2018200071\n24. 03. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:2018200071.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej veci\nžalobcu (v konaní sťažovateľa): Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX N., zast.: JUDr.\nMarián Jusko, advokát, so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, Starohájska 3, 917 10 Trnava, o správnej\nžalobe vo veciach správneho trestania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZTT-9-003/2017-PK zo dňa 18. decembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 20S/27/2018-190 zo dňa 03. apríla 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledok administratívneho konania\n1. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa obvodného oddelenia Policajného zboru Trnava, odboru\nporiadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave Krajského riaditeľstva PZ v Trnave č. 4 zo dňa\n09.10.2017 (ďalej len „disciplinárny rozkaz“) bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - písomné\npokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej službe“), ktorého sa žalobca\ndopustil zavineným porušením povinnosti ustanovenej podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej\nslužbe tým, že ako policajt, stálu službu vykonával v čiernom tričku, bez hodnostného označenia a\nmenovky podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 8 písm. c/ Nariadenia ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 39/2009 o pravidlách nosenia služobnej rovnošaty Policajného zboru, rovnošaty hudby\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky a rovnošaty letca v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„nariadenie ministra vnútra SR č. 39/2009“) a pri vstupe nadriadeného do miestnosti nepodal hlásenie,\nčím konal v rozpore s čl. 4 ods. 5 Nariadenia ministra vnútra č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti\nv Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj „nariadenie ministra vnútra SR č. 86/1997“).\n2. Žalobca na začatie disciplinárneho konania zareagoval písomným podaním, v ktorom uviedol, že\ndôvodom, pre ktorý nemal na sebe oblečenú polokošeľu bola skutočnosť, že sa ušpinil pri preberaní\nzbraní a keďže nechcel stálu službu vykonávať v zašpinenej košeli, prezliekol sa do trička. Podľa jeho\nvyjadrenia ostatné zelené polokošele mal doma pripravené na vyčistenie. Vo vzťahu k druhému bodu\nporušenia povinnosti pozdraviť a podať hlásenie argumentoval skutočnosťou, že v danom dni bola v\n\npriestoroch stálej služby vyššia fluktuácia osôb a jeho pozornosť bola zameraná na úkony spojené s\npreberaním a evidenciou zbraní, pričom si nevšimol vstup nadriadeného do miestnosti.\n3. Riaditeľ obvodného oddelenia Policajného zboru Trnava, odboru poriadkovej polície Okresného\nriaditeľstva PZ v Trnave Krajského riaditeľstva PZ v Trnave (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) v\nodôvodnení disciplinárneho rozkazu uviedol, že na podklade zápisu v knihe kontrol zo dňa 19.8.2017\nbolo zistené zástupcom riaditeľa OR PZ v Trnave pplk. S.. Z. E., že počas kontroly dňa 19.08.2017 v\nčase o 22.30 hod. nebol ppráp. Z. D. ustrojený, nemal menovku, hodnostné označenie a oblečené mal\nna sebe čierne tričko, pri vstupe do miestnosti nadriadenému nepodal hlásenie.\n4. Na žalobcovo odvolanie rozhodnutím č. ORPZ-TT-9-003/2017-PK zo dňa 18.12.2017 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) žalovaný postupom podľa § 243 ods. 4 zákona o štátnej službe zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Vo vzťahu k námietke\no zostave služobnej rovnošaty žalovaný zastával názor, že žalobca neprihliadol na to, že o zložení\nrovnošaty musí policajt rozhodnúť v súlade s nariadením ministra vnútra SR č. 39/2009 a vyhláškou MV\nSR č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate PZ a jej vyobrazení v znení neskorších\npredpisov. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia čl. 19 od. 8 písm. b) nariadenia ministra\nvnútra SR č. 39/2009, v zmysle ktorých si policajt vzhľadom na klimatické podmienky môže odložiť určité\nsúčasti služobnej rovnošaty a namiesto nich nosí súčasť rovnošaty vyplývajúce z čl. 19 ods. 8 písm. c)\nnariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009.\n5. Podľa názoru žalovaného z nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 vyplýva, ktoré výstrojné\nsúčiastky musí mať policajt ako vrchnú časť oblečenia a ak si ho odloží, akou výstrojnou súčiastkou\nju musí nahradiť, pričom špecifikuje dostatočný počet výstrojných súčiastok na to určených. V tomto\nkontexte poukazujúc na čl. 19 ods. 9 nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 uviedol, že, ak policajt\nnosí pod košeľou s dlhými rukávmi vzor 98, alebo pod košeľou s krátkymi rukávmi vzor 98 tielko, tričko,\ntermotričko, nesmie byť viditeľné vo výstrihu košele a namiesto bundy vzor 07 môže policajt nosiť košeľu\ns krátkymi rukávmi vzor 98, košeľu bielu s krátkymi rukávmi vzor 98, košeľu s dlhými rukávmi vzor 98,\nkošeľu bielu s dlhými rukávmi vzor 98, polokošeľu s krátkymi rukávmi zelenú s nápisom „POLÍCIA“,\npolokošeľu s krátkymi rukávmi čiernu s nápisom polícia, alebo polokošeľu s krátkymi rukávmi bielu s\nnápisom polícia, zasunuté do nohavíc vzor 07.\n6. Vo vzťahu k zašpineniu pri výkone služby žalovaný poukazoval na skutočnosť, že ak pri výkone štátnej\nslužby môže dôjsť k zvýšenému znečisteniu služobnej rovnošaty, môže policajt nosiť služobnú rovnošatu\npoľnú vzor 85 alebo služobnú rovnošatu poľnú vzor 97. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca\nneuviedol k akému znečisteniu uniformy došlo a v akom rozsahu, a či sa zašpinil mimoriadne alebo k\ntejto skutočnosti dochádza pravidelne. Žalovaný bol však presvedčený, že v zmysle usmernenia Prezídia\nPZ evidovaného pod spisovou značkou PPZ-OPP-625-013/2015 mal žalobca mať pri vykonávaní\nadministratívnych prác oblečenú služobnú rovnošatu vzor 98, a nie vzor 07, ktorú mal oblečenú a súčasti\nslužobnej rovnošaty vyplývajúce z čl. 17 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009.\n7. Vo vzťahu k ostatnej námietke týkajúcej sa nesprávnej kvalifikácie konania žalobcu vo vzťahu k\nnadriadeným o pravidlách služobnej zdvorilosti žalovaný poukazoval na čl. 4 ods. 6 nariadenia ministra\nvnútra SR č. 86/1997, upravujúce zdvorilostné správanie policajta pri vstupe nadriadeného do miestnosti.\nŽalovaný záverom konštatoval, že žalobca si mýli pojmy zhromaždenie a verejne, keď uvádza, že o\nzhromaždenie pôjde vtedy, ak sú na jednom mieste prítomní aspoň traja policajti. Od uvedeného chybne\nkonštrukcie sa podľa názoru žalovaného ďalej odvíja ďalšia argumentácia žalobcu.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n8. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného brojil včas podanou žalobou na Krajskom súde v Trnave (ďalej\nlen „krajský súd“), ktorou sa domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové\nrozhodnutie.\n9. Krajský súd rozsudkom č. k. 20S/27/2018-190 zo dňa 3. apríla 2019 (ďalej len „rozsudok“) žalobu\npostupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako\n\nnedôvodnú zamietol, pretože nezistil také namietané nedostatky, ktoré by odôvodňovali zrušenie\npreskúmavaných rozhodnutí.\n10. Krajský súd skonštatoval, že argumentácia žalobcu ohľadne dôvodov, pre ktoré nebol v\ninkriminovanom čase riadne ustrojený v predpísanej služobnej uniforme vzor 98 zelená, nemajú právnu\nrelevanciu vo vzťahu k jeho deliktuálnej zodpovednosti. Nadriadený bol podľa mienky krajského súdu\npovinný vyvodiť voči žalobcovi dôsledky z porušenia služobnej disciplíny. Ani skutočnosť, že sa žalobca\nna pokyn nadriadeného prezliekol do predpísanej služobnej uniformy, zapožičanej od kolegu nebolo\npodľa názoru krajského súdu možné vyhodnotiť ako liberačný dôvod. Podľa názoru krajského súdu\nbolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť si do výkonu stálej služby pre prípad potreby rezervnú, internými\npredpismi stanovenú súčasť služobnej rovnošaty.\n11. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa pravidiel služobnej zdvorilosti považoval krajský\nsúd za potrebné predostrieť, že dodržiavanie pravidiel služobnej zdvorilosti patrí medzi základné\npovinnosti policajta pri výkone štátnej služby. S prihliadnutím na zodpovednosť a zákonné povinnosti\nslužobne nadriadených policajtov má podľa mienky krajského súdu podrobná úprava povinnosti policajta\nvykonávajúceho štátnu službu pozdraviť a podať hlásenie nadriadenému pri jeho príchode do miestnosti\nopodstatnenie pretože povaha výkonu stálej služby I. typu si vyžaduje, aby službukonajúci policajt pri\nvstupe nadriadeného do miestnosti pozdravil, predstavil sa s uvedením svojej hodnosti, priezviska a jeho\nslužobného zaradenia a podal nadriadenému hlásenie o doterajšom priebehu výkonu služby. Uvedený\npostup podľa názoru krajského súdu policajt v stálej službe voči nadriadenému bez výnimky aplikuje aj\npri výkone činností stálej služby, v rámci ktorých policajt zabezpečuje riadne vedenie evidencie vydania,\nprevzatia a vrátenia spoločne uložených zbraní a technických prostriedkov určených pre výkon služby.\nVýkon uvedenej činnosti v služobnej miestnosti stálej služby nemožno podľa mienky krajského súdu\npodriadiť pod demonštratívny výpočet činností, počas ktorých policajt nie je povinný zdraviť (čl. 4 ods. 8\nnariadenia ministra vnútra SR č. 86/1997). Krajský súd konštatoval, že neobstoja tvrdenia žalobcu, že pre\nnáročnosť a zvýšenú zodpovednosť referenta stálej služby pri výkone pracovných činností s výstrojom\na výzbrojou, vyžadujúcou si absolútne sústredenie, ako aj pre väčší počet policajtov nachádzajúcich\nsa v miestnosti, nemohol žalobca včas zaregistrovať prítomnosť nadriadeného. Krajský súd bol toho\nnázoru, že je povinnosťou službukonajúceho policajta, aby v služobnej miestnosti stálej služby reguloval\npočet policajtov odovzdávajúcich zbraň po ukončení výkonu služby v bezpečnostných opatreniach, ako\naj organizoval postup pri odovzdávaní zbraní tak, aby mal pri výkone činnosti spojenej s preberaním\nzbraní prehľad o dianí v služobnej miestnosti a mohol tak predpísaným spôsobom reagovať na príchod\nnadriadeného do miestnosti. Na základe uvedených skutočností krajský súd ustálil záver, že žalobcom\nuvádzané okolnosti skôr nasvedčujú tomu, že si žalobca riadne neplnil povinnosti pri výkone činnosti\nv rámci stálej služby, pretože práve pre nedostatočné zorganizovanie priebehu odovzdávania zbraní\nnemal prehľad o dianí v služobnej miestnosti, čo je podľa názoru krajského súdu neprípustné vzhľadom\nna službu, do ktorej bol velený a ktorou bol poverený.\n12. Ani s námietkou ohľadne počtu policajtov v miestnosti sa krajský súd nestotožnil. Žalobca sa podľa\nnázoru krajského súdu mýli, ak aplikáciu ustanovenia čl. 4 ods. 7 citovaného nariadenia s použitím\nanalógie odvodzuje len od počtu policajtov prítomných v služobnej miestnosti. Počet osôb je podľa\nmienky krajského súdu definičným znakom napr. pojmu „skupina osôb“ pre účely osobitných zákonov\navšak nie je jediným určujúcim kritériom pre posúdenie, či ide o zhromaždenie policajtov vo význame\nuvedeného slovného spojenia pre účely úpravy postupu uvítania nadriadeného velením. Uvedená\nskutočnosť podľa názoru krajského súdu nezbavuje službukonajúceho policajta povinnosti pozdraviť a\npodať hlásenie nadriadenému pri vstupe do miestnosti postupom podľa čl. 4 ods. 5 Nariadenia ministra\nvnútra č. 86/1997.\n13. Vo vzťahu k žalobnému bodu, ktorým žalobca poukazoval na porušenie služobnej disciplíny\nostatnými policajtami prítomnými v miestnosti stálej služby, ktorí boli rovnako ako žaloba ustrojení v\nčiernom tričku a taktiež nepodali hlásenie nadriadenému krajský súd uviedol, že postup nadriadeného pri\nvyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti voči iným policajtom, nie je predmetom súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného v prerokúvanej veci.\n14. Záverom krajský súd uviedol, že pokiaľ sa žalobca domnieva, že zo strany jeho nadriadeného bola\nporušená zásada rovnakého zaobchádzania, má právo obrátiť sa na príslušné orgány.\n\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n15. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n16. Krajskému súdu vytýkal, že aj nosením čierneho trička preukazuje príslušnosť k policajnému zboru,\npretože má označenie „Polícia“.\n17. Sťažovateľ sa nestotožnil ani s posúdením preberania zbraní ako administratívnej činnosti.\nSťažovateľ poukazoval, že pri odovzdávaní a výdaji zbraní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia a\npreto považoval za dôležité sústrediť sa na vykonávanú činnosť. Podstatou však podľa sťažovateľa je,\nže sa pri vykonávaní administratívy ušpinil a musel sa prezliecť, pričom si zobral bundu.\n18. Vo vzťahu k argumentácii krajského súdu, týkajúcej sa predpokladu zvýšeného znečistenia\nsťažovateľ v rámci kasačných námietok uviedol, že zo žiadneho ustanovenia interných predpisov\nnevyplýva predpoklad znečistenia rovnošaty a preto konal v rámci vzniknutej situácie. Sťažovateľ\nnesúhlasil ani so záverom krajského súdu, že si mal zabezpečiť rezervnú rovnošatu, pretože podľa\njeho názoru, ak neexistuje predpoklad znečistenia, nemá dôvod a povinnosť zabezpečovať si náhradnú\nrovnošatu. Opakovane v tejto súvislosti uviedol, ž košele mal pripravené na vyčistenie doma.\n19. Krajský súd podľa názoru sťažovateľa nemá predstavu o manipulácii so zbraňami a systéme\npreberania a výdaja zbraní, keď tvrdí, že službukonajúci policajt ma pri vstupe nadriadeného do\nmiestnosti pozdraviť, s uvedením hodnosti, priezviska a služobného zaradenia a podať hlásenie o\npriebehu výkonu služby. Sťažovateľ opakovane argumentoval, že pri manipulácii so zbraňami existuje\nzvýšená miera nebezpečenstva a z uvedeného dôvodu nie je povinný pozdraviť v zmysle čl. 7 nariadenia\nministra vnútra č. 86/1997. V tejto súvislosti nesúhlasil ani s argumentáciou krajského súdu ohľadne\nregulácie počtu policajtov v miestnosti, pretože podľa jeho mienky počet policajtov nemá vplyv na výkon\npreberania a odovzdávania zbraní a považuje za potrebné sústrediť sa na prácu.\n20. Sťažovateľ záverom kasačnej sťažnosti uvádzal, že súhlasí s názorom krajského súdu v tom ohľade,\nže predmetom súdneho prieskumu nie je konanie iných policajtov. V kontexte vlastného disciplinárneho\nprevinenia považoval za potrebné poukázať na rozdielnu prax v tomto ohľade. V tejto súvislosti\npoukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu vedené pod sp. zn. 7Sžk/14/2017 a 5Sžk/32/2017.\nKrajský súd a žalovaný podľa názoru sťažovateľa vykladajú právne predpisy formálne, pričom svojimi\nrozhodnutia prispievajú k šikanóznemu správaniu žalovaného pri jeho nezmyselnom trestaní.\n21. Žalovaný nepovažoval kasačné body za relevantné a žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. Vo\nvyjadrení uviedol, že sťažovateľ neuviedol žiadne iné skutočnosti, ako tie, ktoré boli predostreté v rámci\ndisciplinárneho a odvolacieho konania. Žalovaný zastával názor, že žalobca nebol ustrojený v súlade s\ninternými predpismi a argumentácia ohľadne zašpinenej rovnošaty je len pokus sťažovateľa zbaviť sa\nzodpovednosti za porušenie interných predpisov.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“) preskúmal rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 SSP),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n23. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský\nsúd postupoval správne, keď sa nestotožnil so žalobnými bodmi sťažovateľa. Krajský súd odmietol\n\nargumentáciu sťažovateľa týkajúcu sa zloženia rovnošaty pri výkone stálej služby príslušníka\nPolicajného zboru Slovenskej republiky a nestotožnil sa interpretáciou povinností policajta vo vzťahu k\npovinnosti podať hlásenia a zásadám zdvorilostného správania sa.\n24. Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľovi bolo uložené písomné pokarhanie za\ndisciplinárne previnenie, ktorého uloženie žalovaný odôvodnil tým, že sťažovateľ ako policajt vykonával\nstálu službu v čiernom tričku, bez hodnostného označenia a menovky a pri vstupe nadriadeného do\nmiestnosti nepozdravil a nepodal hlásenie.\nPodľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú\nmu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne\noboznámený.\nPodľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona o štátnej službe policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.\nPodľa § 48 ods. 3 písm. e) zákona o štátnej službe policajt je povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať\npravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k\nostatným občanom.\nPodľa § 48 ods. 3 písm. l) zákona o štátnej službe policajt je povinný byť pri výkone štátnej služby\nustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku.\nPodľa čl. 13 ods. 4 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov\nslužby poriadkovej polície Policajného zboru v znení neskorších dodatkov, policajt vykonáva stálu službu\nv služobnej rovnošate, pričom je vyzbrojený pištoľou s určeným počtom nábojov. Ak to bezpečnostná\nsituácia vyžaduje, môže riaditeľ rozhodnúť o ďalšej výzbroji alebo výstroji.\nPodľa § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o\nslužobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení, vyhláška ustanovuje podrobnosti o služobnej\nrovnošate Policajného zboru (ďalej len „služobná rovnošata“) a jej vyobrazenie.\nPodľa čl. 17 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 policajt na služobnej rovnošate nosí\na/ číslo identifikačné\n1. kovové päťmiestne\n2. vyšívané šesťmiestne alebo\n3. číslo identifikačné na služobnej rovnošate poľnej vzor 85 alebo na služobnej rovnošate poľnej vzor\n97, ak zakročuje pod jednotným velením podľa osobitného predpisu,\nb/ znak rukávový vyšívaný so štátnym znakom Slovenskej republiky a s nápisom,\nc/ menovku policajta kovovú alebo vyšívanú a\nd/ označenie hodnostné kovové alebo vyšívané.\nPodľa čl. 19 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 označenie hodnostné kovové sa upevňuje\nna navliekacie náplecníky tmavozelenej farby na\na/ košeľu s dlhými rukávmi vzor 98,\nb/ košeľu s krátkymi rukávmi vzor 98,\nc/ košeľu bielu s dlhými rukávmi vzor 98,\nd/ košeľu bielu s krátkymi rukávmi vzor 98,\ne/ pulóver vzor 98,\nf/ blúzu vzor 98,\ng/ blúzu letnú vzor 98,\nh/ bundu krátku vzor 98,\ni/ bundu krátku letnú vzor 98,\nj/ bundu trojštvrťovú vzor 98,\nk/ bundu trojštvrťovú zimnú vzor 98.\nPodľa čl. 19 ods. 2 nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 označenie hodnostné vyšívané sa upevňuje\npomocou suchých zipsov na\na/ polokošeľu s krátkymi rukávmi čiernu s nápisom „POLÍCIA“,\nb/ polokošeľu s krátkymi rukávmi bielu s nápisom „POLÍCIA“,\nc/ polokošeľu s krátkymi rukávmi zelenú s nápisom „POLÍCIA“,\nd/ bundu krátku vzor 07,\ne/ bundu trojštvrťovú s odopínateľnou vložkou,\nf/ bundu trojštvrťovú pre dopravnú políciu,\ng/ termobundu,\nh/ bundu celoročnú,\ni/ bundu celoročnú reflexnú,\n\nj/ vestu,\nk/ bundu trojštvrťovú zimnú,\nl/ bundu trojštvrťovú zimnú reflexnú.\nPodľa čl. 19 od. 8 písm. b) nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 policajt si vzhľadom na klimatické\npodmienky môže odložiť\n1. bundu trojštvrťovú vzor 98\n2. bundu trojštvrťovú zimnú vzor 98\n3. bundu trojštvrťovú s odopínateľnou vložkou\n4. bundu trojštvrťovú pre dopravnú políciu\n5. blúzu vzor 98\n6. blúzu letnú vzor 98\n7. bundu krátku vzor 98\n8. bundu krátku letnú vzor 98\n9. bundu krátku vzor 07\n10. pulóver vzor 98\n11. termobundu\n12. bundu celoročnú\n13. bundu celoročnú reflexnú\n14.vestu\n15. bundu trojštvrťovú zimnú\n16. bundu trojštvrťovú zimnú reflexnú,\nPodľa čl. 19 ods. 8 písm. c) nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 namiesto odložených súčastí\nslužobnej rovnošaty uvedených v písm. b) nosiť\n1. košeľu s dlhými rukávmi vzor 98\n2. košeľu s krátkymi rukávmi vzor 98\n3. košeľu bielu s dlhými rukávmi vzor 98\n4. košeľu bielu s krátkymi rukávmi vzor 98\n5. košeľu rozhalenku vzor 98\n6. košeľu rozhalenku bielu vzor 98\n7. polokošeľu čiernu s krátkymi rukávmi s nápisom „POLÍCIA“\n8. polokošeľu bielu s krátkymi rukávmi s nápisom „POLÍCIA“\n9. polokošeľu s krátkymi rukávmi zelenú s nápisom „POLÍCIA“.\nPodľa čl. 19 ods. 9 nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009, ak policajt nosí pod košeľou s dlhými\nrukávmi vzor 98, alebo pod košeľou s krátkymi rukávmi vzor 98 tielko, tričko čierne s krátkymi rukávmi,\ntričko čierne s dlhými rukávmi, termotričko čierne alebo termotričko biele nesmie byť viditeľné vo výstrihu\nkošele.\nPodľa čl. 4 ods. 5 nariadenia ministra vnútra SR č. 86/1997 policajti zdravia nadriadeného pri jeho vstupe\ndo služobnej miestnosti tým, že povstanú.\n25. V tomto kontexte sa kasačný súd stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého sťažovateľ\nsvojou argumentáciou nevyvrátil dôvodnosť uloženia disciplinárneho opatrenia. Ani kasačný súd\nnepovažuje argumentáciu sťažovateľa za dostatočnú, pretože v zmysle právnej úpravy policajt môže\nrozhodnúť sa o zostave služobnej rovnošaty iba v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov a s\nustanoveniami nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky (čl. 4 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR\nč. 39/2009). Policajný zbor Slovenskej republiky je ozbrojený, bezpečnostný zbor Slovenskej republiky,\nktorý plní úlohy na úseku verejného poriadku, bezpečnosti a boja proti kriminalite. V tomto ohľade je\nsťažovateľ ako príslušník policajného zboru povinný dôsledne plniť povinnosti vyplývajúce z právnych\npredpisov služobnej prísahy, rozkazov, nariadení, príkazov a pokynov nadriadených (§ 48 zákona č.\n73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície) a stálu službu je povinný\nvykonávať v predpísanej rovnošate (čl. 13 ods. 4 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013).\nKasačný súd považoval za správny aj právny záver krajského súdu, že z predmetnej úpravy nosenia\nslužobnej rovnošaty vyplýva, že policajt pri výkone stálej služby za žiadnych okolností nesmie nosiť len\nčierne tričko bez hodnostného označenia a menovky. V tomto smere je policajt, aj v prípade znečistenia\nslužobnej rovnošaty, povinný rešpektovať služobné interné nariadenie o zložení rovnošaty.\n26. Najvyšší súd považoval za správne aj právne závery správneho súdu ohľadne skutočnosti, že\nsťažovateľ po príchode nadriadeného do miestnosti nepodal hlásenie. Aj podľa názoru kasačného\n\nsúdu vedenie evidencie vydania, prevzatia a vrátenia spoločne uložených zbraní a technických\nprostriedkov určených pre výkon služby nemožno považovať za činnosť, pri ktorej by sťažovateľ z\nobjektívnych dôvodov nebol schopný pozdraviť nadriadeného a podať hlásenie. Koncentrácia na prácu\nso zbraňami je nepochybne dôležitá skutočnosť, avšak sťažovateľovi z výkonu stálej služby vyplýva\ncelý rad ďalších povinností, ktoré je povinný rešpektovať a vykonávať ako príslušník Policajného zboru\nSlovenskej republiky. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že regulácia počtu\nosôb odovzdávajúcich zbraň nemá vplyv na výkon služby a on sa musí sústrediť len na svoju prácu,\npričom prioritou je bezpečnosť a nie pozdrav a iné úkony voči nadriadenému. V tejto súvislosti kasačný\nsúd zdôrazňuje, že sťažovateľ sa mylne domnieva, že je povinný rešpektovať len tie povinnosti, ktoré\non sám považuje za dôležité.\n27. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že z obsahu administratívneho spisu je\nnepochybné, že sa sťažovateľ dopustil disciplinárneho previnenia tým, že porušil povinnosti vyplývajúce\nzo zásad služobnej zdvorilosti a zložení služobnej rovnošaty. Najvyšší súd len na doplnenie uvádza, že\npokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že sa stal obeťou nerovnakého zaobchádzania na pracovisku, môže\nsa obrátiť na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako slovenský antidiskriminačný orgán pre\nposudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, alebo sa môže obrátiť na súd a domáhať\nsa právnej ochrany podľa noriem civilného procesného predpisu. Prieskum rozhodnutia žalovaného by\nvšak v tomto ohľadne presahoval zákonný rámec súdneho prieskumu v správnom súdnictve.\n28. Vo vzťahu ku kasačnej námietke, ktorou sťažovateľ poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nsp. zn. 7Sžk/14/2017 a 5Szk/32/2017 s tým, že na posúdenie skutku je potrebné splnenie materiálnych\naj formálnych predpokladov, kasačný súd uvádza, že uvedené rozhodnutia nie sú aplikovateľné na\nprerokúvanú vec. Najvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn. 7Sžk/14/2017 konštatoval, že opomenutie\nvykonania povinných administratívnych činností (nedostatočné a riadne nevyplnenie Hlásenia o službe\na nevyplnenie Hlásenia o použití donucovacieho prostriedku v predznačenom formulári) môže byť\nhodnotené ako pochybenie pri realizácii administratívnych povinností, nie však ako porušenie povinnosti\nuloženej žalobcovi. Navyše v predmetnej veci bolo disciplinárne opatrenie uložené po uplynutí 30-dňovej\nprekluzívnej lehoty. Rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžk/32/2017 sa týkalo oboznámenia sa so\nzmenou plánu služieb. V obidvoch predostretých veciach bolo žalobcom uložené disciplinárne opatrenie,\nzníženie služobného platu o 5 % na jeden, resp. tri mesiace.\n29. Podľa názoru kasačného súdu i námietka sťažovateľa ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia je\nlen vo všeobecnej rovine. Sťažovateľ bližšie nekonkretizuje dôvody, pre ktoré rozhodnutie považuje\nza nepreskúmateľné. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na zhrnutie skutkového stavu (body 1\n- 10 rozsudku), zhrnutie podstatných žalobných bodov (body 12 - 26 rozsudku), predostretú právnu\núpravu (IV. časť napadnutého rozsudku) a podrobné právne posúdenie krajského súdu (bod 46 až\n65. rozsudku). Podľa názoru kasačného súdu sa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\ndostatočne vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa a dostatočným spôsobom ozrejmil dôvody, pre\nktoré považoval uložené disciplinárne opatrenie za dôvodné.\n30. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body za\nopodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\n31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.\n32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení\ns ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/27/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}