{"guid": "33ab4303-2099-43cd-a511-48574f28b4ab:171dc740-df2d-4cbe-a472-efa6def9c681", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200013.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/19/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/19/2019 z 28. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2021, sp. zn. 2Sžfk/19/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2018200013.1", "identifikacne_cislo": "2018200013", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/171dc740-df2d-4cbe-a472-efa6def9c681", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200013.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200013.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200013.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/19/2019\n2018200013\n28. 04. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:2018200013.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej\nveci žalobcu: Jozef Ryšavý, miesto podnikania Prietrž 376, IČO: 33 037 931, zast.: JUDr. Ľubomír\nVanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 102262955/2017 zo dňa 27. októbra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 14S/4/2018-110 zo dňa 15. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 14S/4/2018-110 zo dňa\n15. novembra 2018 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102262955/2017 zo dňa 27.\noktóbra 2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Trnava\n(ďalej aj ako „správca dane“) č. 101103810/2017 zo dňa 29. mája 2017, ktorým správca dane podľa § 68\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 816 Eur.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období február 2013 uplatnil\nprávo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 11/2013 zo dňa 28. februára 2013 vystavenej\ndodávateľskou spoločnosťou AFTO Staving, s.r.o. za kanalizačné práce na stavbe Senec II. etapa,\nzáklad dane 4.080 Eur, z toho DPH 816 Eur. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly a\nvýsledkov vyrubovacieho konania dospel k záveru, že žalobca sa vo vzťahu k uvedenému dodávateľovi\ndopustil porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty\n(ďalej aj ako „zákon o DPH“). Krajský súd poukázal na zistenia správcu dane, podľa ktorých spoločnosť\nATFO Staving, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011, odvtedy\ndaňové priznania nepodávala, a preto jej z úradnej moci bola zrušená registrácia DPH, na adrese svojho\nsídla podľa výpisu z OR sa nezdržuje, so správcom dane nespolupracuje, nekomunikuje, pošta sa vracia\nspäť s poznámkou „adresát neznámy“. Žalobca na základe výzvy správcu dane predložil fotografie\nprác na neurčitej neidentifikovateľnej stavbe, avšak z týchto fotografií nebolo jasné, že išlo o konkrétne\npráce deklarované na predmetnej faktúre. Správca dane na základe návrhov žalobcu vypočul k realizácii\nvyfakturovaných prác spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. svedkov E.F. E., A. E. I. E. E.. Uvedení\nsvedkovia síce potvrdili spoluprácu s p. S., u ktorého pracovali ako stavbyvedúci a uviedli konkrétne\nmestá, v ktorých kontrolovaný subjekt práce vykonával, ich výpovede však nepotvrdili skutočnosť, že\n\nuvedené práce boli vykonávané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. Správca dane nespochybnil, že\nstavebné práce boli vykonané. Preverovaním však nadobudol presvedčenie, že tieto neboli vykonané\nspoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. Správca dane opakovane predvolával na výsluch aj konateľku\nspoločnosti ATFO Staving. s.r.o., táto si však predvolania nepreberala. Bezvýsledný zostal aj pokus\nsprávcu dane o predvedenie konateľky spoločnosti ATFO Staving. s.r.o.\n3. Krajský súd ďalej uviedol, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie\nmiery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku,\nkonkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. V konaní nebolo\nmedzi účastníkmi konania sporné, že deklarované služby boli skutočne zrealizované, avšak konajúce\norgány verejnej správy spochybnili, že tieto boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre č. 11/2013.\n4. Dôvodil, že odpočítanie dane podľa zákona o DPH nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa\ndane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia\nľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu\npodmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane\nz dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,\ntovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že\nzdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným\nna faktúre.\n5. Krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa\n23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo\ndňa 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte\n- žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,\nktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na\nodpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou\npreukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo\nstrany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\nsubjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.\n6. Rovnako v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája 2018 vo vzťahu k rozloženiu dôkazného\nbremena najvyšší súd skonštatoval, že určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom\nsubjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne\nnejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom\nmene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo\nvlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený,\naby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Zákonné podmienky, po\nsplnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v\npredložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne\npreukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.\n7. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených\ndaňových dokladov (faktúr) krajský súd súčasne poukázal na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení\nje ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, a preto má daňový subjekt, ako platiteľ\ndane, možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného\nzdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce\npre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu\nzabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu\ndôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade.\n8. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena, keď žalobca s poukazom na judikatúru Súdneho\ndvora Európskej únie tvrdil, že mu nemôže byť odopreté právo na odpočet DPH, pokiaľ nevedel,\nže dodávateľský reťazec je postihnutý podvodom na DPH, je podľa krajského súdu relevantná tá\nskutočnosť, že správca dane, ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na tom, že k nepreukázaniu\nsplnenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane nedošlo u dodávateľa spoločnosti ATFO\nStaving, s.r.o. t. j. u subdodávateľa žalobcu, ale samotné spochybnenie sa týka vzťahu medzi žalobcom\n\na jeho priamym dodávateľom. To konkrétne znamená, že bolo plne v dispozícii žalobcu, aby si zabezpečil\ndostatočné množstvo dôkazov týkajúcich sa deklarovaných plnení spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.,\naby nebol vystavený dôkaznej núdzi. Podľa krajského súdu žalobca skutočne nepreukázal relevantnými\ndôkazmi, že deklarované práce boli vykonané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. Napríklad žalobca\nmal možnosť predložiť na preukázanie svojich tvrdení stavebné denníky, ktoré mali byť podľa výpovedí\nstavbyvedúcich vedené, avšak tieto predložené neboli. Na ich predloženie pochopiteľne nemusel byť\nžalobca správcom dane vyzvaný. Krajský súd dodal, že o nedostatočnej obozretnosti žalobcu svedčí\naj skutočnosť, že mal spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. vyplácať v hotovosti, pričom túto skutočnosť\nsprávcovi dane žiadnym dôkazom nepreukázal.\n9. Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca preukazoval nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 11/2013\nrámcovou zmluvou o dielo zo dňa 20. februára 2012, objednávkou zo dňa 15. februára 2013, presne\nnešpecifikovanými fotografiami, čestnými prehláseniami E. E. I. A. E., výpoveďami svedkov A. E., E.\nE. I. E. E.. Iné dôkazy na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane zo spornej faktúry\nžalobca vykonať nenavrhol. V tejto súvislosti krajský súd dôvodil, že z výpovedí svedkov nie je vyvrátená\npochybnosť správcu dane a žalovaného, že deklarované práce boli realizované spoločnosťou ATFO\nStaving, s.r.o. Svedkovia E. E. I. A. E. nevedeli uviesť názov spoločností, ktoré pre žalobcu vykonávali\npráce. Svedkovia uviedli, že v prípade, ak potrebovali pracovníkov na pomocné práce, pričom väčšinou\ntieto mali zabezpečovať Rómovia, požiadali o nich žalobcu, ktorý ich zabezpečil. Rovnako výpoveď E. E.,\nktorý mal potvrdiť spoluprácu žalobcu so spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. bola nepresvedčivá a ničím\nnepodložená. E. E. nebol zamestnancom dodávateľa žalobcu, bol vyplácaný v hotovosti, bez dokladu,\nneuviedol od koho zabezpečoval pracovnú silu na pomocné práce, nevedel ani kto mu dáva pokyny a\ndokonca spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. označil za nekorektnú.\n10. V súvislosti s odpočítaním DPH pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb krajský súd tiež\npoukázal na rozhodnutie zásadného právneho významu, a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01. decembra 2016, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2017 pod č. 38, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že v\nsúvislosti s charakterom tvrdenej činnosti dodávateľa (výkopové a iné prípravné činnosti v stavebníctve)\nmala sa o ich uskutočnení v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) viesť dotknutými osobami povinná dokumentácia ako aj zápisy v stavebnom denníku\n(§ 46a, § 46d). Pokiaľ žalobca pri uplatnení práva na odpočet dane, ktorej základom sú poskytnuté\nslužby pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb, nepredkladá pri svojich tvrdeniach svedectvá,\nresp. zákonom uvedenú dokumentáciu o stavebných činnostiach údajne vykonaných žalobcom alebo\njeho dodávateľom, potom neuniesol dôkazné bremeno. Správca dane nie je povinný dokazovať\nneexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho\nexistenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu\no rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní\nnapriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie\ndane v zmysle zákona o DPH.\n11. Na základe uvedeného krajský súd zastával názor, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné\nbremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku na odpočítanie DPH z faktúry č. 11/2013. Obsahom\nadministratívneho spisu je podľa krajského súdu preukázané, že správca dane dostatočným spôsobom\nspochybnil tvrdenie žalobcu, že kanalizačné práce mala vykonať spoločnosť ATFO Staving, s.r.o.\nVo vzťahu k tejto spoločnosti považoval krajský súd za potrebné dodať, že táto spoločnosť bola\nnekontaktná, nespolupracovala, naposledy podala daňové priznanie na DPH v júni 2011, čo znamená,\nže daň zo spornej faktúry neodviedla do štátneho rozpočtu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nie je možné od\nneho spravodlivo žiadať, aby sledoval, prípadne kontroloval obchodno-dodávateľské vzťahy u iných\nsubjektov pred dodaním služby, odvolávajúc sa pritom na viaceré rozhodnutia súdneho dvora, krajský\nsúd zopakoval, že v danom prípade išlo o priamy vzťah žalobcu so svojím dodávateľom, teda bolo\nv jeho moci, aby si zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktorými by následne preukázal, že k\nzdaniteľnému plneniu došlo, a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Túto skutočnosť mohol\nsvojou obozretnosťou ovplyvniť, avšak vo vzťahu k deklarovaným prácam nemal okrem rámcovej\nzmluvy, objednávky a fotografií, ktoré za stavu, keď nebola spochybnená materiálna existencia prác,\nnemohli mať žiadnu relevanciu, faktúry č. 11/2013 a výpovedí svedkov, ktoré neboli spôsobilé zistené\npochybnosti odstrániť, žiadne iné dôkazy.\n\n12. Krajský súd zdôraznil, že žalobca okrem výsluchu svedkyne Klčovej (konateľky dodávateľskej\nspoločnosti) nenamietal nevykonanie žiadneho iného dôkazu s predpokladaným významom pre\nrozhodnutie, pričom je nepochybné, že správca dane za účelom zabezpečenia svedkyne vyčerpal všetky\nzákonné možnosti a že jej výsluch nebol vykonaný z objektívnych dôvodov nemajúcich pôvod v postupe\nsprávcu dane. Krajský súd s poukazom na uvedené zastával názor, že len predložením účtovných\ndokladov bez ich náležitého verifikovania a preukázania, že k dodaniu služby (kanalizačných prác) došlo\npráve dodávateľom deklarovaným na predloženej faktúre (spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.), ktorá\nskutočnosť má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu (§ 19 ods. 1\nzákona o DPH), žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm.\na/ zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane v sume 816 Eur na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 považoval krajský súd za vecne správne.\n13. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP, avšak v konaní úspešnému žalovanému\ntrovy konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom\norgánu štátnej správy možno priznať trovy konania iba výnimočne.\n14. Žalobca podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal,\naby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti\nna ďalšie konanie. Alternatívne, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n15. Rozhodnutie krajského súdu považoval za nesprávne a nepreskúmateľné, nakoľko krajský súd podľa\nžalobcu iba prebral argumentáciu žalovaného. Dôvodil, že žalovaný nespochybnil materiálnu existenciu\ndodaných prác a zo strany žalobcu boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky odpočítania\ndane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH. Závery žalovaného považoval za účelové bez podložených\nrelevantných dôkazov. Zdôraznil, že dokazovanie vedie správca dane a je jeho povinnosťou zisťovať\nskutočnosti čo najúplnejšie. Povinnosťou žalobcu bolo predložiť faktúry v zmysle § 71 zákona o DPH\na splniť podmienky podľa § 49 a § 51 uvedeného zákona. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že žalobca\nnepreukázal svoje tvrdenia, mal preukázať pochybnosti dostatočným a nevyvrátiteľným spôsobom na\nzáklade prísnej logickej úvahy, ktorá vyplýva zo starostlivého uváženia dôkazov, ktoré má k dispozícii.\nŽalobca mal za to, že si splnil svoju povinnosť tvrdiť, ako aj dôkaznú povinnosť, keď predložil správcovi\ndane všetky zákonom požadované náležitosti potrebné pre odpočítanie dane. Žalovaný podľa žalobcu\nnepreukázal existenciu dôvodných pochybností, a preto jeho tvrdenie o tom, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno, neobstojí.\n16. S poukazom na § 3 ods. 1 a 2 daňového poriadku žalobca ďalej uviedol, že postupom správcu\ndane mu bolo odopreté jeho základné právo garantované nielen daňovým poriadkom, ale aj čl. 47 ods.\n3 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako žalobca poukázal na povinnosť správcu dane v zmysle § 24\nods. 2 daňového poriadku zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie, pričom\nnásledná hodnotiaca činnosť správcu dane musí rešpektovať pravidlá logického myslenia a nesmie byť\nzaložená len na svojvôli správcu dane. Z tohto dôvodu a na základe skutočností obsiahnutých v protokole\nmal žalobca za to, že tvrdenia správcu dane o nesprávnom uplatnení práva na odpočítanie DPH z\ndodávateľských faktúr boli zistené nedostatočne. Zdôraznil, že správca dane je zaťažený dôkazným\nbremenom, je jeho povinnosťou dostatočným spôsobom preukázať kontrolné zistenia a nielen sa stroho\nodvolávať na ustanovenia zákona o DPH. S týmto nedostatkom sa nijakým spôsobom nevysporiadal ani\nkrajský súd, ktorý len odkázal na zistenia správcu dane, ktoré však podľa žalobcu nie sú dostatočné.\n17. Na tomto mieste žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs\n15/2010, podľa ktorého daňovému subjektu nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno, keď\npovinnosť čo najúplnejšie zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti v\nzmysle § 24 daňového poriadku primárne nesplnil správca dane, ktorý dôkazné konanie zaťažil\nzávažnými vadami. Zdôraznil, že už počas daňovej kontroly sa vyskytla zásadná otázka, a to posúdenie\na rozloženie dôkazného bremena medzi žalobcom ako platiteľom DPH a správcom dane, za situácie, keď\nprijaté materiálne plnenie existovalo. Otázku posúdenia dôkazného bremena podľa žalobcu ignoroval\nnielen správca dane, ale aj krajský súd, nakoľko obaja mali vedomosť o reálnej existencii tovaru. Uviedol,\nže všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z § 24 daňového poriadku je v danom\nprípade modifikované právom Európskej únie. Žalobca zastával názor, že správca dane nesprávne\n\nvychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva Európskej únie. Preto správca\ndane pochybil, keď dôkazné bremeno ponechal výlučne na žalobcovi.\n18. S odkazom judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa rozloženia dôkazného bremena v\ndaňovom konaní (napr. rozsudok C-78/12 vo veci Mahagében Kft.) žalobca ďalej zdôraznil, že ak správca\ndane nepreukáže preverovanému daňovému subjektu úmysel zúčastniť sa alebo priamo realizovať\npodvodné konanie a ak správca dane ani nepreukáže, že o podvodných konaniach iných subjektov\nmal alebo mohol preverovaný daňový subjekt vedieť, nemôže byť právo na priznanie nadmerného\nodpočtu (prípadne zníženie vlastnej daňovej povinnosti) daňovému subjektu odopreté. V opačnom\nprípade by došlo k nespravodlivej penalizácii nevinného subjektu, pri ktorej by správca dane iba\nalibisticky poukazoval na povinnosť daňového subjektu preukázať skutočnosti, ktoré už len z podstaty\nveci nemôže preukázať. V podobnom duchu sa vyjadril aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku\nsp. zn. 5Afs 131/2014, keď uviedol, že dôkazné bremeno v rámci daňovej kontroly nemožno ponímať\nextenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, a to najmä takých,\nohľadne ktorých majú takúto povinnosť úplne iné subjekty rozdielne od kontrolovaného subjektu, hoci sa\nnachádzali v reťazci obchodných plnení, ktoré sú predmetom preverovania u kontrolovaného subjektu.\n19. Záverom kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že preukázal reálnosť materiálneho plnenia, čím v\nkontexte rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 vyčerpal svoje dôkazné\nbremeno. Naopak, podľa žalobcu dôkazné bremeno neuniesol správca dane, keď nepreukázal, že by\nmateriálne plnenie nebolo poskytnuté dodávateľom žalobcu ATFO Staving, s.r.o. Navyše túto dôkaznú\npovinnosť správca dane nesprávne prenášal na žalobcu, pričom krajský súd sa touto skutočnosťou vo\nsvojom rozhodnutí nezaoberal.\n20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu a s vysloveným právnym názorom sa stotožňoval. Kasačnú sťažnosť žalobcu považoval za\nnedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n22. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania v úvode tohto rozsudku opísaného rozhodnutia žalovaného vo veci vyrubenia rozdielu\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 816 Eur.\n23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n27. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n\n28. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n29. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n30. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa\nberie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n31. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n32. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n33. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a\ns prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n34. Hlavným dôvodom podanej kasačnej sťažnosti bol nesúhlas s právnym názorom daňových orgánov\na krajského súdu, podľa ktorých žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia\npodmienok na odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom období február 2013.\n35. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ\nide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane\ndokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a\ninformácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie\nje pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n36. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.\nVzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,\nktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci\ndaňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex\nlege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s\n\ndôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane\nje výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona o DPH sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a\nani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ,\nktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.\nPrávo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenie bolo\nuskutočnené osobou uvedenou vo faktúre.\n37. Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis správnych orgánov, vyplýva,\nže v kontrolovanom zdaňovacom období február 2013 nebolo žalobcovi uznané odpočítanie dane\nz faktúry dodávateľa ATFO Staving, s.r.o. č. 11/2013 vo výške 4.080 Eur, z toho DPH 816 Eur, za\nkanalizačné práce. Kasačný súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy\npreukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Žalobca vierohodným a nespochybniteľným\nspôsobom nepreukázal, že kanalizačné práce fakturované faktúrou č. 11/2013 zo dňa 28. februára 2013\nso všeobecným predmetom fakturácie „Fakturujem Vám kanalizačné práce na stavbe Senec II. Etapa\nv dohodnutej cene“ boli žalobcovi ako odberateľovi reálne dodané zo strany dodávateľa ATFO Staving,\ns.r.o., čím nedošlo k splneniu podmienky pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. To\nznamená, že dodávateľovi ATFO Staving, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, pretože žalobcovi nedodal\npráce tak, ako boli deklarované na spornej faktúre, a teda nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2\npísm. a/ zákona o DPH, keďže fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodané služby (práce).\n38. Ani predložená dodávateľská faktúra č. 11/2013 zo dňa 28. februára 2013, objednávka zo dňa 15.\nfebruára 2013, rovnako rámcová zmluva o dielo zo dňa 20. februára 2012, čestné prehlásenia A. E. I.\nE. E. a tiež nešpecifikované fotografie nepreukazujú, že práce vyplývajúce zo spornej faktúry dodala\nžalobcovi spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. V konaní pred daňovými orgánmi síce nebolo spochybnené,\nže práce fakturované spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. boli reálne uskutočnené. Nepodarilo sa však\npreukázať, že predmetné práce boli vykonané práve deklarovaným dodávateľom. Žalobcovi sa v\npriebehu vykonaného dokazovania správcom dane počas daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho\nkonania nepodarilo odstrániť oprávnené pochybnosti správcu dane vyplývajúce z jeho zistení ohľadom\ndodávateľskej spoločnosti ATFO Staving, s.r.o. Pochybnosti o reálnom vykonaní prác deklarovaným\ndodávateľom ATFO Staving, s.r.o. neboli odstránené ani čestnými vyhláseniami a ani výpoveďami\nsvedkov A. E. I. E. E.. Aj keď títo svedkovia potvrdili, že v pozícii stavbyvedúcich vykonávali pre\nžalobcu práce na rôznych stavbách s miestom výkonu práce aj v Senci (zväčša sa malo jednať o\npomocné výkopové práce), z ich výpovedí však nie je možné bezpochyby ustáliť, že dotknuté práce boli\nvykonávané práve spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.\n39. V neprospech tvrdení žalobcu svedčia aj zistenia správcu dane týkajúce sa nekontaktnej\ndodávateľskej spoločnosti ATFO Staving, s.r.o., ktorá sa podľa zistení správcu na adrese svojho sídla\nnenachádzala a nikdy nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Táto spoločnosť zanikla v dôsledku\nzlúčenia do inej obchodnej spoločnosti, pričom pre správcu dane bola nekontaktnou rovnako aj\nHelena Klčová, ktorá bola konateľkou uvedenej spoločnosti od 25. júna 2011. Rovnako výpoveď\nsvedka E. E., ktorý mal pre spoločnosť ATFO, Staving, s.r.o. zabezpečovať ľudí na práce, nevyvracia\noprávnené pochybnosti správcu dane ohľadom uvedenej spoločnosti. Z vyjadrenia E. E. navyše vyplýva,\nže spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. považoval za nekorektnú, nakoľko v mene tejto spoločnosti s\nním komunikoval vždy niekto iný. Za účelom overenia uvedeného dodávateľa žalobca nepredložil\nžiadny dôkaz, avšak obmedzil sa iba na preukazovanie realizácie ním objednaných prác v dotknutom\nzdaňovacom období, a to bez spojitosti s dodávateľom ATFO Staving, s.r.o. Jediným žalobcom\nnavrhovaným dôkazom v tejto súvislosti bolo vypočutie konateľky spoločnosti ATFO Staving, s.r.o., ktoré\n(ako bolo vyššie uvedené) nebolo objektívne možné zabezpečiť.\n40. Neobstojí obrana žalobcu, ktorý vzhľadom na nespochybnenie existencie plnenia (vykonaných\nprác) s odkazom na judikatúru súdneho dvora poukazoval na to, že správca dane mu nepreukázal\númysel zúčastniť sa alebo priamo realizovať podvodné konanie, prípadne jeho vedomosť o podvodných\nkonaniach iných subjektov. Aj závery vychádzajúce z judikatúry súdneho dvora je potrebné aplikovať s\nohľadom na konkrétne okolností prípadu, pričom prípad žalobcu, ktorý v rámci priameho obchodného\nvzťahu s dodávateľom ATFO Staving, s.r.o. nepostupoval s náležitou obozretnosťou a nedokázal\n\npreukázať realizáciu deklarovaných prác práve týmto dodávateľom, takými okolnosťami nie sú. V\nokamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt\nv daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné\nzistenie skutočnosti, že dodávateľ nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky,\npohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne\nspochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti dodávok takýmto dodávateľom.\n41. Na tomto mieste kasačný súd zdôrazňuje, že nezodpovedá poctivému obchodnému styku,\nak si dodávateľ alebo odberateľ nezabezpečí doklady potrebné aj pre prípady vzniku uplatnenia\nzodpovednosti za vady dodávky. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných\nvzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť\nsi informácie a skutočnosti ohľadom obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá\ndodávku vykoná. Ak žalobca vstupoval do obchodného vzťahu so spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.,\nkeď nebolo zrejmé, kto mu skutočne práce dodáva, pre prípad následnej kontroly si mal zabezpečiť\ndostatok preukazných dôkazov (napríklad stavebné denníky), na základe ktorých by sa dalo podrobne\npreveriť, kto v mene dodávateľa žalobcu skutočne vykonával deklarované práce.\n42. Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej\nspoločnosti je okrem iného aj to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen\no obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie\n(viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto\nvedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide\no výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu a\npochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.\n43. Žalobca na základe uvedených skutkových zistení preto dostatočným spôsobom nepreukázal\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní, a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\nkonania. Je nespornou skutočnosťou, že žalobca nepreukázal vierohodnosť a správnosť povinných\nevidencií a záznamov ním vedených. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc\nzásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho\npovinnosť dbať na čo najúplnejšie zistenie potrebných skutočností, vykonal rozsiahle dokazovanie.\nZáver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá\nzásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami\nzákona o DPH.\n44. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý\nnemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§\n467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný\nsúd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a\nv súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1\nv spojení s § 168 SSP).\n45. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/4/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}