{"guid": "bab30fa6-ff39-47d9-bc8c-094967502330:89016f44-49d1-492f-9521-d68805da9607", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2016200532.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/39/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/39/2019 z 26. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. 2Sžfk/39/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2016200532.1", "identifikacne_cislo": "2016200532", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89016f44-49d1-492f-9521-d68805da9607", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2016200532.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2016200532.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2016200532.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/39/2019\n2016200532\n26. 05. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:2016200532.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci\nžalobcu: KASATKIN Recovery, k.s., IČO: 50 382 888, so sídlom Čajakova 13, Bratislava, správca\nkonkurznej podstaty úpadcu BBK AGRO, s.r.o. „v konkurze\", IČO: 44 095 066, so sídlom Rudohorská\n33, Banská Bystrica, zast.: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103276623/2016 zo dňa 03. júna 2016,\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/88/2016-97 zo dňa 13.\ndecembra 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa §\n190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103276623/2016 zo dňa 03.\njúna 2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 21088107/2015 zo dňa 26.\noktóbra 2015, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj\nako „daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobie jún 2013 určený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty\n(ďalej aj ako „DPH“) v sume 200.681,32 Eur, nepriznaný nadmerný odpočet DPH v sume 195.980,93\nEur a vyrubená daň v sume 4.700,39 Eur. Dôvod určenia rozdielu dane spočíval v neuznaní odpočítania\ndane z dodania tovaru (kryštálového cukru) spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a z plnenia za\nsprostredkovanie prepravy spoločnosťou ERIVEL TRANS s.r.o. a rovnako z nepriznania oslobodenia od\ndane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru maďarskej spoločnosti TULL TRADE Kft.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca za zdaňovacie obdobie jún 2013\ndeklaroval nadobudnutie tovaru (kryštálového cukru) od dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.,\nktorého konateľkou je P. B.. Pri preverení dodávateľa žalobcu správca dane zistil, že spoločnosť\nSOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. nakupovala tovar od spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorá nepodáva\ndaňové priznania, nesídli na adrese svojho sídla, nevykonáva žiadnu činnosť a je nekontaktná. V\nrámci vyšetrovania maďarských orgánov činných v trestnom konaní bol vypočutý konateľ spoločnosti\nLINTMAN s.r.o. T. Q., ktorý uviedol, že peniaze na založenie spoločnosti obdŕžal od A. Q., práce\nsúvisiace s účtovníctvom spoločnosti vybavovala D. X., doklady a faktúry mu boli predkladané už\nopečiatkované, on nevlastní pečiatku spoločnosti, v mene spoločnosti nekonal, nevie, kto sa podieľal\nna rozhodovaní a činnosti spoločnosti, nebol o ničom informovaný, nikomu nedal poverenie na konanie\n\nv mene spoločnosti, nevie, kto vystavoval faktúry, odkiaľ spoločnosť nadobudla tovar (cukor), ako boli\ndodávky realizované, ako boli vykonané platby a kto vykonal prepravu tovaru, jeho šéfmi boli P. X. B.\nA. Q..\n3. Žalobca za zdaňovacie obdobie jún 2013 vykázal intrakomunitárne dodanie tovaru spoločnosti TULL\nTRADE Kft., Budapešť, ktorá podľa zistení správcu dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny\ninformácií za obdobie od 01. apríla 2013 do 30. júna 2013 nepodala daňové priznanie, nepriznala\nintrakomunitárne nadobudnutie tovaru, daň z pridanej hodnoty nebola priznaná a zaplatená. Žalobca\nsi uplatnil aj právo na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o., ktorá\nzabezpečovala sprostredkovanie prepravy tovaru a podľa vyjadrenia konateľa faktúru vystavenú pre\nžalobcu eviduje v účtovníctve, k úhrade faktúry sa konateľ nevedel vyjadriť, preprava bola zadaná\nspoločnosti TULL TRADE Kft. a spoločnosť k preprave nevlastní žiadne doklady.\n4. V rámci šetrenia orgánov činných v trestnom konaní bol vypracovaný nezávislým súdnym znalcom\nznalecký posudok, z ktorého vyplýva, že i keď existovala fakturácia za tovar medzi spoločnosťami\nLINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., nedochádzalo vôbec k bankovým úhradám za\ntovar. Časť tovaru nebola uhradená vôbec, najväčšia časť tovaru bola podľa účtovníctva započítaná\nformou kompenzácie (internými dokladmi), časť mala byť podľa účtovníctva uhradená v hotovosti. Zo\nznaleckého posudku ďalej vyplynulo, že v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dochádzalo k\nbaleniu cukru, k nákupu a predaju cukru. Z predložených podkladov však podľa znaleckého posudku\nvyplynulo, že k tejto činnosti nedochádzalo v takom objeme ako spoločnosť eviduje. Podľa znaleckého\nposudku nie je možné, aby v jeden deň zo spoločnosti odviezlo naraz cukor 1.700 kamiónov, alebo aby v\njeden deň zo spoločnosti muselo tento tovar (cukor) odviesť 750 kamiónov. Podľa znaleckého posudku\nak nie je predpoklad, že by uvedené množstvo kamióny odviezli, tak je možné predpokladať, že uvedené\nmnožstvo tovaru nebolo ani dovezené.\n5. Zo zistení správcu dane ďalej vyplýva, že tovar mal byť vo veľkých množstvách uskladnený na\núzemí Slovenska len v jednom sklade v Okoči a odtiaľ mal byť vyskladňovaný aj ďalšími slovenskými\nspoločnosťami v reťazci. V rámci vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní boli Regionálnym\nkriminálnym riaditeľstvom Národného daňového a colného úradu Stredného Maďarska vypočutí\nsvedkovia - vodiči motorových vozidiel pán B. K., Z. P. K., S. S., ktorí vykonávali prepravu cukru.\nZ výpovedí vyplýva, že v priebehu roka 2012 a 2013 boli zamestnancami spoločnosti SOVEREIGN\nSLOVAKIA s.r.o.. Pracovné podmienky boli dojednávané s pani P. X. B., prípade s A. Q.. Miesto ich\npráce bolo v Okoči a náplňou ich práce bola preprava tovaru. Počas toho ako pracovali v spoločnosti\nSOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. im bolo oznámené, že vodiči budú patriť pod spoločnosť RUDAN TRANS\nKft.. Náplň ich práce a taktiež miesto výkonu sa nezmenilo, t. j. zostalo totožné ako keď pracovali v\nspoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., zmenil sa len zamestnávateľ, t. j. názov spoločnosti, pod\nktorou pracovali. Neskôr rovnakým spôsobom prešli pod spoločnosť TULL TRADE Kft.\n6. Krajský súd konštatoval, že vo veci rozhodujúce a konajúce správne orgány vykonali dokazovanie v\ndostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom,\nv konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného\nrozhodnutia a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov,\nsa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu.\n7. Krajský súd pripustil, že v danom prípade došlo k prekročeniu lehoty stanovenej pre prerušenie\ndaňovej kontroly (následne v súvislosti s tým aj lehoty stanovenej procesným predpisom pre trvanie\ndaňovej kontroly), ako to Krajský súd v Trnave konštatoval už v rozsudku č. k. 14S/32/2014 zo dňa\n18. mája 2015, ktorým Daňovému úradu Trnava zakázal pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly\nna zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za\nzdaňovacie obdobie jún 2013 a súčasne mu uložil, aby daňovú kontrolu ukončil v lehote 14 dní odo\ndňa právoplatnosti rozsudku. Krajský súd však zastával názor, že s prekročením procesných lehôt\naplikovateľné právne predpisy nespájajú žalobcom tvrdený následok - nezákonnosť protokolu z takejto\nkontroly a nemožnosť jeho použitia v daňovom konaní ako nezákonne získaného dôkazu. V tejto\nsúvislosti nebolo dôvodné bez zohľadnenia okolností predmetnej veci zovšeobecňovať právny názor\nÚstavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v náleze sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. júna\n2010 a vyslovený v súvislosti s výkonom daňovej kontroly v konkrétnom prípade subjektu, ktorý podal\nústavnú sťažnosť. Krajský súd dôvodil, že v prípade, na ktorý sa vzťahovalo rozhodnutie ústavného súdu\n\ndaňová kontrola trvala od septembra 2002 do januára 2007, t. j. takmer 4 a pol roka, pričom dôvodom\nprekročenia zákonnej lehoty boli zásadné procesné pochybenia správcu dane zistené odvolacím\norgánom - neprerokovanie protokolu o daňovej kontrole, neukončenie daňovej kontroly a nedostatky\nzistenia skutkového stavu veci. Naproti tomu daňová kontrola v prejednávanej veci trvala od októbra\n2013 do októbra 2015 a dôvodom jej prerušenia bola potreba zabezpečenia zistení prostredníctvom\ninštitútu medzinárodnej výmeny informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárneho dodania\ntovaru, pričom nedôvodnosť tohto postupu správcu dane nekonštatoval súd v konaní pod sp. zn.\n14S/32/2014 a nemožno o nej usudzovať ani v danom konaní. Odhliadnuc už od nedostatku právnej\núpravy podporujúcej stanovisko žalobcu potom krajský súd, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že dobu\ntrvania poskytnutia požadovanej informácie dožiadaným orgánom iného štátu rozhodujúci správca dane\nobjektívne nemôže zásadne ovplyvniť, námietke žalobcu v tomto smere nepriznal právnu relevanciu.\n8. Výsledky dokazovania aj podľa vyhodnotenia krajským súdom nebolo možné považovať za\npreukazujúce dodanie tovaru, či už zo strany dodávateľa žalobcu alebo žalobcom jeho tvrdenému\nodberateľovi žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený\ndo takej miery, že odôvodňoval záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia\nodpočítania dane, resp. oslobodenia od dane. Krajský súd pripustil, že tieto zistenia primárne spočívali v\nokolnostiach týkajúcich sa tretích subjektov - dodávateľov a odberateľov žalobcu, čo bolo však vzhľadom\nna potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko-odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Nešlo\no zistenia týkajúce sa protiprávnych úkonov tretích osôb, v súvislosti s ktorými by bolo dôvodné\nposudzovať, ako to namietal žalobca, vedomosť alebo možnosť vedomosti daňového subjektu o\nprotiprávnosti týchto úkonov, či jeho priame zapojenie sa do nich.\n9. Krajský súd uviedol, že zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje\nzvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si\ndaňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať existenciu nároku nielen v rovine existencie\nokolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom\nuskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade\npritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania\nreálnosti plnenia deklarovaných dodávok vyplývali z okolností týkajúcich sa spoločnosti SOVEREIGN\nSLOVAKIA s.r.o. a jej schopnosti plnenia dodávok zaznamenaných v účtovníctve spoločnosti podľa\nzáverov znaleckého posudku, z okolností týkajúcich sa spoločnosti LINTMAN s.r.o. spočívajúcich\nv absolútnom nedostatku účasti konateľa spoločnosti na jej činnosti a naopak riadení spoločnosti\nkonateľkou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., z okolností týkajúcich sa úhrad realizovaných v obchodnom\nreťazci formou postúpenia pohľadávok a ich vzájomným započítaním a v neposlednom rade z tvrdenia\nžalobcu o dôvode jeho zapojenia sa do obchodu ako medzičlánok spoločností SOVEREIGN SLOVAKIA\ns.r.o. a TULL TRADE Kft., ktoré inak obchodovali priamo. Dôvodom podľa žalobcu mal byť nesplnený\nprísľub SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dodať žalobcovi pomerne veľké množstvo cukru, o dodávku\nktorého bol žalobca požiadaný spoločnosťou COOP Jednota a na ktorú dodávku si žalobca dojednal\núver banky, keď predpokladaný dodávateľ sa cítil zodpovedný za zmarený obchod a žalobcovi\nponúkol príležitosť realizovať získané financovanie na dodávky cukru do Maďarska spoločnostiam SDA\nSOVEREIGN Distribution AG a TULL TRADE Kft., ktorý dôvod nebol potvrdený konateľkou SOVEREIGN\nSLOVAKIA s.r.o., nepotvrdzovalo ho vyjadrenie COOP Jednoty, ktorá potvrdila iba bežné obchodné\njednanie so žalobcom bez uzavretia dohody, ani tvrdený spôsob úhrady dodávky tovaru.\n10. Krajský súd záverom konštatoval, že závery prijaté správcom dane vychádzajúce nielen z týchto\nzistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia\nvo vzájomných súvislostiach. Mal za to, že zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné prenášanie\ndôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal\nmožnosť ovplyvniť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na\nsprávne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie\na oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri potrebnej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov\nsúvisiacich ako s tvrdenými okolnosťami jeho zapojenia sa do obchodného reťazca, tak aj so samotnou\nrealizáciou deklarovaných obchodov. Podľa krajského súdu správca dane i žalovaný postupovali vo\nveci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia nielen z formálnej stránky, ale aj z materiálnej stránky a pokiaľ dospeli v tomto smere k\nnegatívnym zisteniam ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného\npostupu a logického uvažovania.\n\n11. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu\nnepriznal s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa práva na ich náhradu voči žalobcovi vzdal.\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal,\naby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie orgánu verejnej správy zruší a\nvec mu vráti na ďalšie konanie, alternatívne, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n13. Dôvodil, že sám žalovaný pripustil existenciu tovaru (cukru), ale nie v takom množstve, ako bolo\nžalobcom pri sporných obchodoch deklarované. Žalobcovi preto nebolo jasné, prečo správca dane\nnepriznal uplatnený nadmerný odpočet DPH vo všetkých obchodných prípadoch, keď nespochybňuje\nreálne dodanie tovaru. Zdôraznil, že žalovaný nemôže nepriznať všetky dodávky cukru, ale má\nvyselektovať, ktoré dodania boli skutočné a ktoré nie. Uviedol, že nakupoval cukor a dodával ho do\nMaďarska s maržou cca 10 % a keďže mal všetky dodávateľské faktúry zaúčtované v účtovníctve,\nnemohol profitovať na čerpaní nadmerných odpočtov DPH, pretože DPH je v tomto prípade nulová. To,\nže maďarská spoločnosť TULL TRADE Kft. nepodala daňové priznanie a nepriznala intrakomunitárne\nnadobudnutie tovaru podľa žalobcu neznamená, že tovar nebol do Maďarska dodaný. Poukázal na to,\nže nemohol ovplyvniť konanie tejto spoločnosti. Naopak, všetky svoje povinnosti si splnil.\n14. Mal za to, že v danom prípade boli splnené všetky zákonom stanovené požiadavky pre odpočítanie\ndane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej aj ako „zákon o DPH“). Závery správcu\ndane žalobca považoval za účelové bez podložených relevantných dôkazov. Poukázal na to, že jeho\npovinnosťou bolo predložiť faktúry v zmysle § 71 zákona o DPH. V tejto súvislosti dal do pozornosti\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/09-17 s tým, že svoju povinnosť tvrdiť\na dôkaznú povinnosť si splnil tým, že predložil správcovi dane všetky zákonom požadované náležitosti\npotrebné pre odpočítanie dane. S odkazom na § 24 ods. 2 daňového poriadku uviedol, že správca dane\nje zaťažený dôkazným bremenom a je jeho povinnosťou dostatočným spôsobom preukázať kontrolné\nzistenia a nie len stroho sa odvolávať na ustanovenia zákona o DPH. S poukazom na judikatúru českého\nnajvyššieho súdu (5Afs15/2010, 5Afs131/2014) a Európskeho súdneho dvora (C-354/03, C-353/03,\nC-484/03, C-439/03, C-78/12, C-131/13) uviedol, že už počas daňovej kontroly sa vyskytla zásadná\notázka posúdenia a rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcom a správcom dane, a to za situácie,\nak prijaté plnenie materiálne existovalo. Namietal, že túto otázku ignoroval nielen správca dane, ale aj\nkrajský súd.\n15. Ďalej žalobca poukázal na výpoveď p. B. zachytenú v zápisnici o výsluchu obvineného ČVS:\nPPZ-128/NKA-FP-ST-2014 zo dňa 31. marca 2015, z ktorej je zrejmé, že nedošlo s nárazovému vývozu\ntovaru (cukru) v priebehu jedného dňa, ale došlo k zjavnej administratívnej chybe, kedy bola zmluva o\npostúpení pohľadávky omylom považovaná za faktúru. Na tento omyl však správca dane nereflektoval,\nvôbec ho nevyhodnotil a ďalej narábal s faktom o nemožnom nárazovom vývoze cukru. K zmluve o\npostúpení pohľadávky medzi žalobcom a spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. žalobca uviedol,\nže predmetom tejto zmluvy bola pohľadávka žalobcu voči spoločnosti TULL TRADE Kft., pričom sa jedná\no bežný spôsob narábania s pohľadávkami.\n16. Podľa žalobcu skutočnosť, že tovar bol v júni 2013 dodaný spoločnosti TULL TRADE Kft., je\nmožné vyvodzovať aj z obsahu dožiadaných informácií týkajúcich sa tejto spoločnosti, z ktorých\nje zrejmé, že tovar (kryštálový cukor) bol ďalej distribuovaný spoločnostiam, ktoré sú uvedené ako\nkonečný príjemca na nákladných listoch (CMR). Vo vzťahu k svedeckým výpovediam vodičov považoval\nžalobca za podstatné to, že potvrdili prepravu tovaru (kryštálového cukru) odberateľovi do Maďarska\na bola teda potvrdená existencia tovaru, čo má podľa žalobcu väčšiu dôkaznú silu, pretože aj keď\nodberateľ intrakomunitárnu dodávku tovaru nepriznal, nie je možné prijať jednoznačný záver o tom,\nže dodávka nebola uskutočnená. S poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011\nuzavrel, že svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu reálnosti materiálneho plnenia (existencie\ntovaru) vyčerpal, a teda správca dane mal preukázať, že tovar (cukor) nebol fyzicky dopravený\nodberateľovi TULL TRADE Kft., čo však splnené nebolo. Žalobca odmietol akékoľvek tvrdenia o\núčelovom materiálnom a personálnom prepojení, ako aj tvrdenia o umelom a neopodstatnenom vsunutí\nžalobcu ako nepotrebného článku medzi dodávateľa a odberateľa s cieľom získania daňovej výhody.\n\n17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu a kasačnú sťažnosť považoval za nedôvodnú.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n19. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci určenia rozdielu\ndane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013.\n20. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH (v znení účinnom do 31. decembra 2013) daňová\npovinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo\nnakladať s tovarom ako vlastník.\n21. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH (v znení účinnom do 31. decembra 2013) oslobodené od dane je\ndodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim\nalebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v\ninom členskom štáte.\n22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH (v znení účinnom do 31. decembra 2013) právo odpočítať daň z\ntovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH (v znení účinnom do 31. decembra 2013) platiteľ môže\nodpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a\nslužieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu\nuplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH (v znení účinnom do 31. decembra 2013) právo na\nodpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/\nmá faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n25. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n26. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n27. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n28. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n29. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n\n30. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť o predmete konania v obdobnej veci už rozhodol kasačný súd\nrozsudkom sp. zn. 6Sžfk/16/2019 zo dňa 20. mája 2020 v právnej veci rovnakých účastníkov, ktorého\nrelevantnú časť odôvodnenia v doslovnom znení preberá:\n„...60. Kasačný súd sa zaoberal otázkou, či postup správcu dane v prejednávanej veci zodpovedal\nzásadám zákonnosti a primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému\nsubjektu. Túto otázku posudzoval z pohľadu účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z\ndôvodu medzinárodnej výmeny informácií, ako aj primeranosti samotnej dĺžky prerušenia daňovej\nkontroly.\n61. Z administratívneho spisu vyplynulo, že daňová kontrola bola začatá dňa 16.10.2013. Na základe\nrozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Senica, č. 9212401/5/877946/2014 zo dňa 07.03.2014\nbola prerušená odo dňa 10.03.2014 do dňa doručenia odpovede na dožiadanie z Maďarskej republiky,\npretože v priebehu kontroly bolo zistené, že daňový subjekt dodal tovar do Maďarskej republiky\nspoločnosti TULL TRADE kft. Daňová kontrola bola ukončená dňa 26.06.2015 a odpoveď zo strany\nMaďarskej republiky bola doručená Daňovému úradu Trnava, pobočka Senica dňa 02.03.2016.\n62. V súvislosti s námietkou sťažovateľa prekročení maximálne povolenej lehoty na výkon daňovej\nkontroly kasačný súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2016, sp.\nzn. 3Sžf/46/2015, v zmysle ktorého „ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou\nurčenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty\nz dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi\nregistrovanému na daň z pridanej hodnoty v Maďarskej republike, bolo v rámci preukazovania\noprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky\noslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného\nčlenského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a/, ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v\nznení neskorších predpisov). Túto skutočnosť je podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to\nbez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných\npartnerov, a to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. Ak správca dane preruší\nvýkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že\nby správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z\ntohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca\ndane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani\nnepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly.\nNaopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho\ndodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo\nzákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady\npotrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej\nsa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše\nide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003\nzo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo\ndňa 7. októbra 2010 prepracované znenie).“\n63. Maďarský správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií uviedol, že deklarovaný odberateľ\n- spoločnosť TULL TRADE Kft. za príslušné zdaňovacie obdobie júl 2013 daňové priznanie k dani z\npridanej hodnoty nepodala, intrakomunitárne dodávky kryštálového cukru nepriznala a neodviedla daň\nz pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu. Podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti je predaj ostatných\nmotorových vozidiel. Rovnako zo zistení vyplynulo, že je vyšetrovaná maďarskými daňovými, policajnými\na colnými orgánmi v súvislosti s reťazovými podvodmi s predajom kryštálového cukru.\n64. Kasačný súd sa stotožňuje so zisteniami správcu dane, že v rámci preverovaných reťazcov\nboli preukázané personálne prepojenia spoločností. V spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorá v reťazci\nvystupovala ako dodávateľ kryštálového cukru do spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. bol\nkonateľom T. a účtovníctvo viedla IlX. V spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. bola konateľkou P.\npreprava bola riadená v sídle tejto spoločnosti v Okoči osobou E. (konateľ ERIVEL TRANS s.r.o.), a\n\nto za spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o., RUDAN TRANS Kft., TULL TRADE kft. Sťažovateľ\ndeklaroval sprostredkovanú prepravu od spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o. a jeho dodávateľom\ncukru bola v predmetnom zdaňovacom období spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. Postavenie\ndaňového subjektu v obchodovaní medzi spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a TULL TRADE\nKft., u ktorých existovalo ekonomické, majetkové, personálne prepojenie, pričom nepotrebovali medzi\nsebou ďalší medzičlánok, považuje kasačný súd za umelé a ekonomicky neopodstatnené.\n65. V danom prípade nebolo preukázané reálne uskutočnenie všetkých dodávok cukru v jednotlivých\ndodávateľských stupňoch. Dopravu vykonávali stále tie isté vozidlá, vodiči nákladných áut boli riadení\ntými istými ľuďmi, z toho istého miesta (Okoč), avšak raz ako zamestnanci SOVEREIGN SLOVAKIA\ns.r.o., RUDAN TRANS Kft. alebo TULL TRADE Kft.\n66. Kasačný súd rovnako ako krajský súd je toho názoru, že uvedené spoločnosti nasimulovali\nsituáciu tak, aby sťažovateľ mohol získavať nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu z nákupu tovaru\nod spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (dodávateľ) a spoločnosti LINTMAN s.r.o. (dodávateľ\ndodávateľa), pričom tento cukor dodával ďalej do Maďarska ako intrakomunitárne dodanie tovaru\noslobodené od dane.\n67. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i výsledky vykonaného dokazovania vyplývajúce z\nobsahu administratívneho spisu, nemožno prisvedčiť obrane žalobcu. V danom prípade je\nspochybnené predovšetkým samotné dodanie tovaru do členského štátu EÚ, ako podstatného atribútu\nintrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH a v nadväznosti naň, aj\nprávo na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie.\n68. Kasačný súd uvádza, že správca dane vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca\ndane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne\nrozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však\npovinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z\nuvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a\nči vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje\nzásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné\nsprávne orgány povinné postupovať.\n69. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu, napr. rozsudok\nsp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 10.02.2015, z ktorého vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia\ndôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v\nrámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď\nje správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti\na pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených\nskutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných\nzákonných ustanovení.\n70. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nnakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní.\n71. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý\nmal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou\ndaňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo.\nObchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický\núčel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady\nneutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca\ndane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať\nod daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť\nvyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.\n\nSprávca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté\npochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania\nspochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne\nobchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že\npredmet obchodu skutočne existoval. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára\n2018, sp. zn. 6Sžfk/30/2017).\n72. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov\npodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle\ndokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prepravy\npredmetného tovaru na územie Maďarskej republiky urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o\nDPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovmu predloženému daňovému dokladu vo svetle\nkontrolných zistení, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti\no uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení do členského štátu, na základe ktorých žalobca v\ndaňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uviedol dodanie tovaru oslobodené od dane podľa\n§ 43 zákona o DPH, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom.“\n31. Kasačný súd súčasne odkazuje na ďalšie rozsudky tunajšieho súdu v obdobných veciach týkajúce\nsa iných zdaňovacích období vedené pod sp. zn. 5Sžfk/7/2019 zo dňa 19. novembra 2020, sp.\nzn. 6Sžfk/55/2019 zo dňa 15. októbra 2020, sp. zn. 8Sžfk/3/2019 zo dňa 08. júla 2020 a sp. zn.\n10Sžfk/4/2019 zo dňa 30. júna 2020.\n32. Kasačný súd záverom s poukazom na § 441 SSP dopĺňa, že dôvody uvedené vo vyjadrení\nžalobcu ku kasačnej sťažnosti (prípis zo dňa 17. septembra 2019) nepovažoval za spôsobilé osobitného\nodôvodňovania, keďže v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Navyše\nrelevantné otázky posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu boli v danej veci\nzodpovedané vyššie. Tiež podľa § 445 ods. 2 SSP je možné sťažnostné body meniť len do uplynutia\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n33. Kasačný súd tak vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch\nnapadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú postačujúce východiská pre vyslovenie záveru krajského súdu o\nnedôvodnosti žaloby, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP zamietol.\n34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal\nv konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods.\n1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok\nna náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti\ns kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s\n§ 168 SSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení\ns ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}