{"guid": "6700e9f0-0f68-4320-90e7-66a9e7e2169c:84731705-e474-488e-974f-d6229bad37d6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2016200140.1", "spisova_znacka": "6Asan/17/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/17/2019 z 10. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. marca 2021, sp. zn. 6Asan/17/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2016200140.1", "identifikacne_cislo": "2016200140", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "datum_vydania": "2021-03-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-3", "nazov": "§ 105 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-20.odsek-2", "nazov": "§ 20 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-20.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-54", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-66", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-105", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-20", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-76", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84731705-e474-488e-974f-d6229bad37d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2016200140.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2016200140.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2016200140.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Asan/17/2019\n2016200140\n10. 03. 2021\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2021:2016200140.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčleniek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci sťažovateľa\n(žalobcu): W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, právne zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s. r.\no., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a\nbytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OUTT-OVBP2-2016/001986/PaHo zo dňa 10. februára 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/23/2016-70 zo dňa 1. marca 2017, takto\nrozhodol:\nI. Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-TTOVBP2-2016/001986/PaHo zo dňa 10. februára 2016, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon\nč. 71/1967 Zb.“ alebo „správny poriadok“) rozhodnutie obce Borovce č. P278/2011-Mi/1 zo dňa 21.\ndecembra 2011 zmenil tak, že na strane č. 1 doplnil výrok rozhodnutia:\n„Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa ukladá W. R., bytom XXX XX K. Č.. XX\npovinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prerokovaním priestupku vo výške 16,00 € (slovom šestnásť\neur), stanovené vyhláškou MV SR č. 411/2006 Z. z. v znení zákona č. 531/2008 Z. z.\nŠtátne trovy je W. R. povinný uhradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet\nMDVRR SR vedený v štátnej pokladnici: kód banky XXXX, č. ú. XXXXXXXXXX, VS XXXXXXX, KS\nXXXX.“\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že pri preskúmavaní postupu a rozhodnutia správneho\norgánu v predmetnej veci nezistil žalobcom namietané nedostatky odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia.\nĎalej konštatoval, že jedinou žalobnou námietkou v danom prípade bola námietka týkajúca sa zániku\nzodpovednosti žalobcu za predmetný priestupok v dôsledku uplynutia dvoch rokov od jeho spáchania v\nzmysle § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“).\nNásledne dal do pozornosti, že podľa § 71 ods. 1 SSP, ktoré je z hľadiska svojich účinkov prakticky\ntotožné s ustanovením § 246d OSP, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné\n\nsprávne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas\nkonania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla,\npoplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov,\nrozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.\n3. Ďalej uviedol, že v zmysle citovaného procesného ustanovenia sa do lehoty dvoch rokov ustanovenej\nzákonom pre zánik zodpovednosti za priestupok, ktorého sa žalobca podľa rozhodnutia správneho\norgánu i tvrdenia samotného žalobcu dopustil v novembri 2010, nezapočítava doba od 20. apríla\n2012 do 7. decembra 2015, po ktorú vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského\nstavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-2012/00264/Ve zo dňa 19. marca 2012 prebiehalo konanie\nvedené Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 14S/28/2012 (od začatia konania do právoplatnosti\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatého pod sp. zn. 8Sžo/37/2014), rovnako ako sa\ndo nej nezapočítava doba konania v prejednávanej veci, vedeného pod sp. zn. 20S/23/2016, začatého\nna základe žaloby zo dňa 7. marca 2016.\n4. Vyslovil, že súčtom dôb, ktoré podľa zákona od doby spáchania priestupku žalobcu uplynuli, potom\nmožno v rozpore s námietkou tohto účastníka dospieť iba k záveru, že dvojročná prekluzívna lehota\nvyplývajúca z § 20 zákona o priestupkoch v jeho prípade neuplynula, jeho zodpovednosť za priestupok\nnezanikla a neboli tak naplnené podmienky pre zastavenie konania o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm.\nf/ cit. zákona.\n5. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté tak, že súd žalovanému ich náhradu nepriznal,\nnakoľko v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.\nII.\nKasačná sťažnosť\n6. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej aj ako\n„sťažovateľ“) v zastúpení advokátom dňa 2. júna 2017 kasačnú sťažnosť podľa § 438 a nasl. SSP,\nnakoľko podľa jeho názoru Krajský súd v Trnave porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd zmenil vyššie\ncitovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave tak, že zruší rozhodnutie Okresného úradu Trnava č. OU-TTOVBP2-2016/001986/PaHo zo dňa 10. februára 2016, ako aj rozhodnutie obce Borovce č. P/278/2011Mi/1 zo dňa 21. decembra 2011 a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie.\n7. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že vada nesprávneho právneho posúdenia veci správnym\nsúdom spočívala v nesprávnom právnom závere, že neuplynula dvojročná zákonná prekluzívna lehota\nna prejednanie priestupku žalobcu, a teda nedošlo ani k zániku zodpovednosti žalobcu za priestupok\na neboli splnené podmienky pre zastavenie konania o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. f/ zákona o\npriestupkoch.\n8. Tvrdil, že správny súd nesprávne aplikoval na túto vec § 246d OSP a následne aj uvedené ustanovenie\nnahradzujúce ustanovenie § 71 ods. 1 SSP. Rovnako sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že\npodľa § 71 ods. 1 SSP do dvojročnej prekluzívnej lehoty, určenej pre zánik zodpovednosti žalobcu za\npriestupok, sa nezapočítava doba od 20. apríla 2012 do 7. decembra 2015, počas ktorej prebiehalo\nkonanie vo veci žaloby žalobcu proti rozhodnutiu bývalého Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚOSP-2012/00264/Ve zo dňa 19. marca 2012, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie obce Borovce č.\nP/278/2011-Mi/1 zo dňa 21. decembra 2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku\na za spáchanie priestupku bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 25 000,- EUR, zmenené tak, že\nbolo doplnené vo výroku o uloženie povinnosti žalobcu uhradiť štátu trovy priestupkového konania.\nMal za to, že tento výklad § 71 ods. 1 SSP je nesprávny, nakoľko nezodpovedá duchu a základnému\nprincípu Správneho súdneho poriadku, ktorým je zabezpečiť ochranu právam a právom chráneným\nzáujmom osôb v oblasti verejnej správy. Uvedený postup pokladal za rozporný aj s ústavným princípom\nspravodlivosti a právneho štátu.\n9. Namietal, že prerušenie plynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty podľa § 71 ods. 1 SSP nie je možné\npoužiť na obdobie, počas ktorého je vedené konanie o správnej žalobe, ktorého výsledkom je zrušenie\nžalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Zdôraznil, že žalobcovi nemôže byť na ujmu\n\nskutočnosť, že súdne konanie o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu trvá neúmerne dlho,\nobzvlášť v prípade, ak výsledkom tohto súdneho konania je zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.\n10. V závere kasačnej sťažnosti zdôraznil, že zákonná prekluzívna dvojročná lehota na prejednanie\npriestupku žalobcu uplynula v mesiaci november 2012, teda zanikla aj zodpovednosť žalobcu za\npriestupok v súlade s § 76 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch a príslušnému správnemu orgánu\nvznikla povinnosť zastaviť konanie o priestupku.\n11. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 449 ods. 1 SSP, bez nariadenia\npojednávania podľa § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako príslušný súd podľa § 11 písm. g/ SSP prejednal vec\nbez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n14. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/23/2016-70 zo dňa\n1. marca 2017, ktorým tento podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\na následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/001986/PaHo zo dňa 10. februára\n2016.\n15. Predmetným rozhodnutím bolo podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietnuté odvolanie\nžalobcu (sťažovateľa) a rozhodnutie obce Borovce č. P278/2011-Mi/1 zo dňa 21. decembra 2011 bolo\nzmenené tak, že na strane č. 1 bol doplnený výrok rozhodnutia o povinnosti žalobcu uhradiť štátu trovy\npriestupkového konania.\n16. Prvostupňovým rozhodnutím obec Borovce podľa § 105 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o\núzemnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“)\nuložila sťažovateľovi pokutu vo výške 25 000,- EUR za spáchanie priestupku, ktorého sa dopustil tým,\nže ako stavebník začal v novembri 2010 uskutočňovať stavbu rodinného dvojdomu na pozemkoch parc.\nč. XX/XXX, XX/XXX (vo vlastníctve M.. M. M.) a parc. č. XX/X (vo vlastníctve obce Borovce) v k. ú. K.\nbez stavebného povolenia.\n17. Z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že dňa 26. júla 2011 vykonal stavebný úrad obce\nBorovce štátny stavebný dohľad vo veci prešetrenia uskutočňovania stavby rozostavaného objektu na\npozemkoch parc. č. XX/XXX, XX/XXX v k. ú. K., v rámci ktorého bolo zistené, že na uvedenom mieste sa\nnachádza rozostavaný objekt rodinného dvojdomu bez stavebného povolenia, pričom v čase obhliadky\nbola uskutočnená hrubá stavba suterénu, vrátane deky nad suterénom. Štátneho stavebného dohľadu\nsa zúčastnila aj vlastníčka pozemkov parc. č. XX/XXX, XX/XXX M.. M. M..\n18. Správny orgán dňa 15. decembra 2011 oznámil sťažovateľovi ako účastníkovi konania začatie\nkonania o priestupku a zároveň nariadil vo veci ústne pojednávanie za účelom prejednania priestupku\nna deň 19. decembra 2011.\n19. V rámci konania o priestupku, ktorého sa sťažovateľ dopustil tým, že ako stavebník uskutočnil\npredmetnú stavbu rodinného dvojdomu bez stavebného povolenia, bolo na ústnom pojednávaní dňa\n19. decembra 2011 správnym orgánom zistené, že sťažovateľ ako stavebník predmetnú stavbu na\npozemkoch parc. č. XX/XXX a č. XX/XXX v k. ú. K. realizoval od novembra 2010, pričom v súčasnosti\nje zrealizovaný suterén objektu vrátane betónovej deky. Sťažovateľ uviedol, že stavbu začal realizovať\nna základe rozhodnutia o umiestení stavby, nakoľko mal za to, že toto je už povolením na realizáciu\nstavby. Po vysvetlení a oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi Slovenskej republiky uviedol,\nže si je vedomí porušenia príslušných ustanovení stavebného zákona tým, že uskutočnil stavu bez\n\nstavebného povolenia a dodal, že má záujem vec uviesť do súladu s platnými právnymi predpismi, čoho\ndôkazom je aj skutočnosť, že dal vypracovať projektovú dokumentáciu a následne po skompletizovaní\nvšetkých podkladov doplní stavebnému úradu všetky doklady potrebné ku konaniu o dodatočnom\npovolení uvedenej stavby.\n20. Na základe uvedených skutočností mal správny orgán za zistené a preukázané, že žalobca sťažovateľ ako stavebník predmetnej stavby rodinného dvojdomu na pozemkoch parc. č. XX/XXX, XX/\nXXX a XX/X v k. ú. K. bez stavebného povolenia porušil záujem chránený stavebným zákonom, čím sa\nuvedený subjekt dopustil priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona, a preto rozhodnutím\nč. P/278/2011-Mi/1 zo dňa 21. decembra 2011 mu uložil pokutu vo výške 25 000,- EUR.\n21. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným\nrozhodnutím Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVBP2-2016/001986/PaHo zo dňa 10. februára 2016\ntak, že vyššie špecifikované prvostupňové rozhodnutie obce Borovce bolo zmenené tak, že na strane č.\n1 bol doplnený výrok rozhodnutia o povinnosti žalobcu uhradiť štátu trovy priestupkového konania.\n22. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplýva právny názor, že prvostupňový správny orgán\nzistil úplne a presne skutočný stav veci, a to protiprávne konanie žalobcu, ktoré bolo dostatočne\na relevantnými dôkazmi preukázané, a to vykonaným štátnym stavebným dohľadom, o ktorom bol\nvyhotovený úradný záznam, ako aj ústnym prerokovaním priestupku dňa 19. decembra 2011, pri ktorom\nboli ozrejmené okolnosti jeho spáchania.\nIV.\nPrávne predpisy, právne názory kasačného súdu\n23. Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať\niba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.\n24. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné\npodmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad\nzabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,\nkomplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných\npredpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým\nvylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.\n25. Podľa § 105 ods. 3 stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce\nten, kto\na) a/ vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takého rozhodnutia alebo v\nrozpore s ním,\nb) b/ ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,\nc) c/ užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné,\nd) d/ napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu stavebného úradu\nneudržiava stavbu do tej miery, že jej stav ohrozuje životy alebo zdravie osôb,\ne) e/ v určenej lehote nevykoná rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby.\nf) stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 66 387,- € právnickej osobe alebo fyzickej osobe\noprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.\n26. Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania\nuplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak\nsa na priestupok vzťahuje amnestia.\n27. Podľa § 20 ods. 2 zákona o priestupkoch do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba,\npočas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.\n28. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak\nsa v ňom zistí, že zodpovednosť za priestupok zanikla.\n\n29. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené\nalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods.1, ods. 2 SSP).\n30. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj procesnoprávnymi predpismi.\n32. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu správny súd teda\nskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n33. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, a to najmä z\ntoho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe,\na z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti\nproti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po\noboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku.\n35. Kasačný súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasťou ktorého bol aj administratívny\nspis žalovaného správneho orgánu, zistil, že žalovaný správny orgán vykonal vo veci dostatočné\ndokazovanie.\n36. Námietku žalobcu, že došlo k preklúzii práva na uloženie sankcie, najvyšší súd zhodne so správnym\nsúdom považoval za nedôvodnú. Totiž, predmetná sankcia bola stavebníkovi uložená v zákonom\nstanovenej prekluzívnej lehote. Konštrukcia sťažovateľa o jeho zániku zodpovednosti za predmetný\npriestupok je nenáležitá a naviac si nesprávne vykladá jednotlivé doby spočívania prekluzívnej lehoty\npre zánik jeho zodpovednosti.\n37. Nakoľko súdne konanie bolo začaté dňa 8. marca 2016, teda za účinnosti procesného predpisu\nzákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, považuje kasačný súd za potrebné dať\ndo pozornosti, že súd v správnom súdnictve podľa úpravy obsiahnutej v druhej hlave piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku, preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí\na o to išlo aj v predmetnej veci. Súdny prieskum zákonnosti právoplatných správnych rozhodnutí\nustanovuje aj Správny súdny poriadok, zakotvujúci novú procesnú úpravu, účinnú od 1. júla 2016. Vo\nvzťahu k obom spomínaným procesným predpisom je preto možné konštatovať, že súdne konanie\nnepredstavuje ,,predĺženie“, resp. ,,pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry\nÚstavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z\npostavenia a právomoci všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí\n\norgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomoci ktorých patrí predovšetkým\npreskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (I.ÚS 217/2015).\n38. Ustanovenie § 246d, ktoré upravuje prerušenie plynutia lehôt, bolo do Občianskeho súdneho\nporiadku zakotvené novelou zákona č. 428/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 2004. Toto ustanovenie\nstanovuje, že priamo zo zákona sa prerušuje plynutie lehôt pre zánik zodpovednosti za priestupky,\niné správne delikty a pod. Osobitné zákony upravujúce iné správne delikty určujú lehoty pre zánik\nzodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, ale tieto lehoty počas konania podľa priatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku neplynú.\n39. Taktiež aj Správny súdny poriadok v ustanovení § 71 ods. 1 prvej vete, ustanovuje prerušenie plynutia\nlehôt pre zánik zodpovednosti za priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty počas konania\npodľa tohto zákona.\n40. Prekluzívne lehoty sa prerušujú s účinkami, ktoré trvajú počas celého súdneho konania, od jeho\nzačatia až do právoplatného skončenia. Po právoplatnom skončení veci na súde tieto lehoty plynú\nďalej, ak je to ešte možné, a to so započítaním doby, ktorá uplynula do začatia konania v správnom\nsúdnictve. Zákonodarca zakotvením ustanovenia § 246d do Občianskeho súdneho poriadku a následne\naj ustanovením § 71 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odstránil medzeru v oblasti správneho\ntrestania, keďže v právnom poriadku Slovenskej republiky nemáme procesný predpis upravujúci konanie\na rozhodovanie o správnych deliktoch, hoci v zmysle štrasburskej judikatúry majú charakter trestných\ndeliktov a toto konanie sa preto aj odlišuje od klasických správnych konaní.\n41. Skutočnosť, že osobitné zákony pokiaľ ide o správne konanie v správnych deliktoch odkazujú\nspravidla na správny poriadok, ktorý je nesporne procesným predpisom, nevylučuje, aby postup súdu\npri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov o postihu za správne delikty\nneupravoval ďalší procesný predpis a týmto je Správny súdny poriadok (resp. podľa predchádzajúcej\nprocesnej úpravy Občiansky súdny poriadok).\n42. Kasačný súd zo spisu zistil, že dvojročná lehota na uloženie sankcie, neplynula od 20. apríla 2012 do\n7. decembra 2015, t. j. v období keď prebiehalo konanie na správnom súde na preskúmanie zákonnosti\npredchádzajúceho rozhodnutia žalovaného z 19. marca 2010, č. KSÚ-OSP-2012/00264/Ve. Rovnako\nsa do plynutia doby na uloženie sankcie nezapočítava doba tohto konania, začatého dňa 8. marca 2016.\n43. Kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu dospel k tomu záveru, že žalobou napadnuté\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v lehote dvoch rokov od začatia realizácie stavby žalobcom, keďže\ntúto lehotu bolo potrebné predĺžiť o obdobie, počas ktorého neplynula z dôvodu prebiehajúceho súdneho\nkonania. Aj podľa názoru kasačného súdu žalovaný správny orgán rozhodol o priestupku žalobcu a\nsankciu uložil v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, hoci túto lehotu bolo potrebné podľa právneho\nnázoru kasačného súdu počítať na rozdiel od krajského súdu a správnych orgánov iným spôsobom,\npretože začatie stavby bez stavebného povolenia nemožno v danom prípade chápať ako jednotlivé\ndielčie deliktuálne konanie zo strany stavebníka.\n44. Kasačný súd však na rozdiel od krajského súdu, hoci sa zhoduje s jeho správnymi právnymi\nzávermi, že nedošlo v danom prípade k preklúzii zodpovednosti za stavebný priestupok, musí poukázať\nešte na podstatnú skutočnosť, že sťažovateľ sa svojím konaním nedopustil iba jednotlivého dielčieho\ndeliktuálneho konania, ale dopustil sa tzv. trváceho priestupku, ktorý má svoje špecifiká. Z tohto dôvodu\nnaviac nie je ani možné preto počítať začiatok plynutia prekluzívnej lehoty od začatia realizácie stavby,\nt. j. od novembra 2010.\n45. Pri trvajúcom priestupku, resp. trvajúcom správnom delikte, sa lehoty pre zánik zodpovednosti\npočítajú iným spôsobom, avšak dôležité je zdôrazniť, že v danom prípade tento proces prebehol v\nsúlade so zákonom a predmetná pokuta bola stavebníkovi uložená správnymi orgánmi v každom prípade\nzákonným spôsobom a v prekluzívnej lehote.\n46. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne so záverom správnych orgánov, ako aj so záverom\nkrajského súdu konštatuje, že žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 105 ods. 3\npísm. b/ stavebného zákona, tak ako bolo zistené správnymi orgánmi oboch stupňov.\n\nU trvajúceho správneho deliktu ide o konanie, ktorým páchateľ vyvolal protiprávny stav, ktorý následne\nudržuje, a teda protiprávny stav stále trvá a je udržiavaný zo strany páchateľa. Typickým trvajúcim\nsprávnym deliktom je napr. konanie spočívajúce v uzatvorení a plnení záväzkov v obchodnom reťazci\nz kartelovej dohody. Ak ide o trvajúci priestupok začína plynúť prekluzívna lehota, a to momentom\nodstránenia protiprávneho stavu alebo jeho zánikom. Zákon u trvajúceho priestupku sankcionuje práve\nudržiavanie protiprávneho stavu.\nU trváceho priestupku je jeho znakom konanie páchateľa spočívajúce vo vyvolaní a následnom\nudržiavaní protiprávneho stavu. Je charakteristický i tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí ako na\njeden skutok a jeden priestupok, resp. správny delikt, a to až do okamihu ukončenia protiprávneho stavu,\nčo môže urobiť páchateľ, ale i iný subjekt. Tiež je charakteristický tým, že trváci správny stavebný delikt\ntrvá dlhšie časové obdobie a u stavieb to môže byť doslova i niekoľko rokov.\n47. Kedy dôjde k ukončeniu protiprávneho stavu u trváceho správneho deliktu, bude dôležitou a\nrozhodujúcou skutočnosťou otázka, že kedy dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu. Môže sa stať , že\npáchateľ sám ukončí protiprávny stav.\nNa druhej strane u trváceho priestupku môže byť ukončený protiprávny stav i zo strany správneho\norgánu, a to vtedy, ak začne správne konanie. V aplikačnej praxi správnych súdov je táto otázka\nnaplnená, keď napr. súťažný úrad začne správne konanie, ak zistí, že v reťazci obchodných subjektov\nide o kartelové dohody, a teda ide medzi nimi o protisúťažné správanie.\nV tomto prípade, hoci by páchateľ následne udržiaval protiprávny stav, jednalo by sa už o nový skutok\na nový trváci správny delikt.\nSkutočnosť, či sa jedná o nový skutok má z pohľadu správneho práva trestného veľký význam i z hľadiska\notázok, či ide o premlčanie, recidívu, ako i z hľadiska zásad ukladania sankcií a pod.\n48. V prípade, že stavebný úrad obce na základe štátneho stavebného dohľadu zistí, že stavebník\nzačal stavbu rodinného dvojdomu bez stavebného povolenia, dopustí sa stavebného priestupku podľa\n§ 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona č. 50/1976 Zb. V takomto prípade ide o trváci správny delikt\na stavebný priestupok trváceho charakteru trvá až do ukončenia protiprávneho konania.\nZákon, ak vychádzame z analógie legis, sankcionuje u trváceho priestupku práve udržiavanie\nprotiprávneho stavu. U trváceho priestupku je jeho znakom konanie páchateľa spočívajúce vo vyvolaní a\nnáslednom udržiavaní protiprávneho stavu. Je charakteristický i tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí\nako na jeden skutok a jeden priestupok, resp. správny delikt, a to až do okamihu ukončenia protiprávneho\nstavu.\nAk sa trváci priestupok prejednáva z úradnej povinnosti a vytvorený protiprávny stav nebol doteraz\nukončený, začína plynúť 2 ročná prekluzívna lehota na prejednanie trváceho priestupku(§ 20 ods.1 PrZ)\nokamihom doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania subjektu, ktorý je podozrivý z jeho\nspáchania.\n49. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným\nspôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil\naj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa\nnázoru kasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu.\n50. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne\nzrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané,\nže vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak, ako prvostupňový súd\nani kasačný súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by\nmala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n51. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov\noboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj kasačný súd, z dôvodov\nuvedených vyššie, za správny.\n52. Skutočnosti, ktorými žalobca v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského\nsúdu neboli zistené v kasačnom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal v konaní\npred správnym súdom, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\n\n53. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť zamietol podľa\n§ 461 SSP, keďže po jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.\n54. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ich náhradu\nsťažovateľovi nepriznal podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP.\n55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov\n3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}