{"guid": "00307a61-a2fd-488d-89c0-4eb2c5eb4a6e:76636502-8c4e-4e70-a94e-3946e489496e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1617202902.1", "spisova_znacka": "4Cdo/22/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/22/2021 z 25. 3. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2021, sp. zn. 4Cdo/22/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:1617202902.1", "identifikacne_cislo": "1617202902", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2021-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76636502-8c4e-4e70-a94e-3946e489496e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1617202902.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1617202902.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1617202902.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/22/2021\n1617202902\n25. 03. 2021\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2021:1617202902.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline,\nHodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej B. X., bývajúcej v B., C. XX/XX, o zaplatenie 8.567,23\neur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 27 Csp 235/2017, o dovolaní\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. júla 2020 sp. zn. 15 Co 158/2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. júla 2020 sp. zn. 15 Co 158/2019 vo výroku, ktorým vo\nzvyšnej zamietajúcej časti o zmluvnom úroku po zosplatnení napadnutý rozsudok potvrdil a rozsudok\nOkresného súdu Malacky z 15. marca 2019 č. k. 27 Csp 235/2017-57 v zamietajúcom výroku, ktorým\nrozhodol o zmluvnom úroku po zosplatnení, zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu\nMalacky na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Malacky (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 15. marca 2019\nč. k. 27 Csp 235/2017-57 výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 8.567,23 eur,\núrok vo výške 221,66 eur, úrok z omeškania vo výške 3,04 eur , poplatky za poistenie vo výške 6,48 eur\na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.567,23 eur od 18.2.2017 do zaplatenia a zo sumy\n221,66 eur od 18.2.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. vo\nzvyšnej časti žalobu zamietol; výrokom III. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na\nzáklade vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili Zmluvu o úvere\nč. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol úver 10.000,- eur s úrokovou\nsadzbou vo výške 9,9 % ročne, výškou anuitnej splátky 132,28 eur, termínom splatnosti prvej splátky dňa\n16.9.2014 a počtom splátok 120, splatných mesačne v 15. deň kalendárneho mesiaca. Vzhľadom na to,\nže žalobkyňa úver zosplatnila dňa 17.2.2017 po tom, ako žalovaná bola v omeškaní so splátkami úveru,\nsúd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyni vznikol nárok na uhradenie istiny, úroku z neuhradených\nsplátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru a úroku z omeškania z neuhradených splátok\núveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru a poplatky za poistenie. Vo vzťahu k zmluvnému úroku vo\nvýške 9,9 % ročne uplatnenému od 18.2.2017 zo sumy 8.567,23 eur do zaplatenia, súd prvej inštancie\nvychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, dospel k záveru, že žalobkyni zmluvný\núrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.\nIV. 476/2012, v zmysle ktorého má veriteľ právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia\npredčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na\núrok z omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s\n§ 262 ods. 1 C.s.p.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“, alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobkyne\nrozsudkom z 29. júla 2020 sp. zn. 15 Co 158/2019 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku,\nktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %. V odôvodnení s poukazom na svoju konštantnú aplikačnú prax konštatoval, že\nv danej veci vznikol žalobkyni nárok na úroky z úveru iba do dňa 17. februára 2017, nakoľko po\n\ntomto momente nastúpil režim platenia úrokov z omeškania. Uviedol, že predčasné zosplatnenie\núveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku\npožadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu\njednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť\nvrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie\npožičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a\nmimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru,\nvrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má\nprávo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho\nstrane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Zdôraznil, že ak nastal stav, kedy\nspotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to,\naby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom;\nv opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ\nby bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by\ninkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká\nspotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky\nku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený\nsankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava,\nktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je\ntáto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku\npodľa ustanovenia § 52, resp. § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.\nOdvolací súd ďalej dôvodil, že v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento\núčel je kogentným určujúcim pravidlom ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení\ns § 3, § 3a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Považoval za určujúce, že dohoda\no platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za\nužívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti\na zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného\nplnenia na účely aplikácie ustanovenia § 3a ods. 2 cit. nariadenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka. Záverom krajský súd dodal, že odpoveď na spornú otázku, či\nje možné priznať úrok aj po zosplatnení úveru, doteraz nedala najvyššia súdna autorita a preto mal\nza to, že rozhodnutia jednotlivých krajských súdov, na ktoré žalobca vo svojom odvolaní poukazoval,\nvo veci nemožno aplikovať a pri rozhodnutí z nich vychádzať. Dodal, že mu je známe aj rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020 v skutkovo a právne\nobdobnej veci, v ktorom tento súd konštatoval, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru\nveriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu\npeňazí, avšak krajský súd konštatoval, že ide o ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s §\n262 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu potvrdzujúceho výroku o zamietnutí žaloby v časti\nnároku na zmluvný úrok po zosplatnení podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s tým, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.). Dovolateľka\nnamietala nesprávne právne posúdenie veci v otázke, či má veriteľ nárok na zaplatenie zmluvných\núrokov aj po predčasnom zosplatnení dlhu úkonom veriteľa. Mala za to, že súdy nižších inštancií\nnesprávne ustálili, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté\npeňažné prostriedky. V tejto súvislosti poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (sp.\nzn. 5 Cdo 42/2020, 6 Cdo 193/2018, 7 Cdo 111/2019), v zmysle ktorej v prípade vyhlásenia predčasnej\nsplatnosti úveru veriteľovi náleží zmluvný úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností\ndlžník zaplatil ako cenu peňazí. Vzhľadom na odklon od tejto rozhodovacej praxe navrhla rozsudok\nodvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v\n\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie\nprípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti\ntomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.\n7. V zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).\n9. Podľa názoru žalobkyne je jej dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. a z obsahu\ndovolania je zrejmé, že žalobkyňa považuje ako nesprávne právne posúdenú otázku, či má veriteľ nárok\nna zaplatenie zmluvných úrokov aj po predčasnom zosplatnení celého úveru.\n10. V prejednávanej veci dovolateľka odôvodnila dovolanie prípustným dovolacím dôvodom, a to\nnesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom, keď v ňom vymedzila nielen to, ktoré\nprávne posúdenie veci pokladá za nesprávne (označením právnej otázky, od ktorej vyriešenia záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu i jemu predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie), ale aj to, v čom\nňou namietaná nesprávnosť spočíva (v nesprávnej aplikácii práva na zistený skutkový stav).\n11. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§\n421 ods. 1 C.s.p.) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako\njudikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nSúčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo\nviacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z\nhľadiska vecného na ne nadviazali.\n12. Predmetnou otázkou (viď vyššie bod 9.) sa už dovolací súd zaoberal v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo\n42/2020 (a ďalšími naň nadväzujúcimi rozhodnutiami, napr. sp. zn. 2 Cdo 115/2019, 2 Cdo 83/2020, 3\nCdo 1/2020, 3 Cdo 35/2020, 5 Cdo 46/2020, 6 Cdo 56/2020, 7 Cdo 186/2020, 8 Cdo 135/2020, 9 Cdo\n24/2020), v dôsledku čoho možno v ňom uvedený právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky\npovažovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.\n13. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 42/2020 po poukaze na nesúlad v riešení otázky možného\npriznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru v rozhodovacej praxi odvolacích súdov\nkonštatoval, že za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku\nčoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na\nto, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške,\nna akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník\ndisponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky\nsú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.\n13.1. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia\nzostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok\n\ndlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola\nzmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.\nRozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky\nz omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania,\nt. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka\ns platením úveru došlo alebo nedošlo.\n13.2. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého\nobsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž\nspotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel\nv dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia\nistiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.\nDohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že\njej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude\npovinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.\n13.3. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie\ntejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho\nomeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného\nohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a\nzrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté\núroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie\nje teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n13.4. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší,\npretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho\nprávo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu\npaušalizovanej náhrady škody.\n13.5. Dovolací súd tak v tomto rozhodnutí uzavrel, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,\nveriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu\npeňazí.\n14. Vec prejednávajúci senát považuje aj v predmetnom spore vyššie vyslovený záver najvyššieho\nsúdu za prijateľný. Ak konajúce súdy založili svoje rozhodnutia v tejto otázke na inom právnom názore,\npodľa ktorého úroky z úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti prináležia veriteľovi len za čas do\nsplatnosti dlhu (následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť len úroky z omeškania),\ntreba mať za to, že ich rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci. Vzhľadom na\nopodstatnenosť námietky dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu sa riešením predmetnej\nprávnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dospel dovolací súd k\nzáveru, že dovolanie žalobkyne je nielen prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., ale aj dôvodné (§\n432 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu,\ndovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol v\nčasti zmluvného úroku (§ 449 ods. 2 C.s.p.) a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie (§\n450 C.s.p.).\n15. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).\n16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/158/2019", "guid": "a7145bbf-76cd-49b9-996f-f04864e429ff:1fb7e963-eaf3-400a-81c1-a46f93d4f9f0", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}