{"guid": "de64b694-96f8-42cd-b1af-3a4986338414:bea90cf1-725a-4e01-b4ab-5b7043096937", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1415204361.1", "spisova_znacka": "3Cdo/243/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/243/2018 z 27. 5. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2021, sp. zn. 3Cdo/243/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:1415204361.1", "identifikacne_cislo": "1415204361", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "datum_vydania": "2021-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-710.odsek-1", "nazov": "§ 710 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-710.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-710"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-47", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-710"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bea90cf1-725a-4e01-b4ab-5b7043096937", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1415204361.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1415204361.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1415204361.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/243/2018\n1415204361\n27. 05. 2021\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2021:1415204361.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkýň 1/ A. B. a 2/ M. O., oboch trvale bytom v B., X.\nXXX, proti žalovanému P. X., trvale bytom v B., F. XX/XX, zastúpenému JUDr. Miroslavom Ivanovičom,\nadvokátom v Bratislave, Grösslingova 45, o vypratanie bytu, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV\npod sp. zn. 40C/222/2015, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. júna\n2018 sp. zn. 6Co/131/2018, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2018 sp. zn. 6Co/131/2018 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej tiež len „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 21. novembra 2017 č. k.\n40C/222/2015-152 uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť - byt č. 43 nachádzajúci sa na 5.\nposchodí bytového domu so súpisným číslom 3108 na O. XX v B., postaveného na parcele č. 3651/108,\nnachádzajúceho sa v katastrálnom území A. V., evidovaného na LV č. XXXX (ďalej tiež len „sporný\nbyt\") a odovzdať ho žalobkyniam do 60 dní od právoplatnosti rozsudku; vyslovil tiež, že žalobkyne\nmajú spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento\nrozsudok odôvodnil (pokiaľ šlo o vec samu) právne ustanoveniami § 123, § 126 ods. 1, § 685 ods.\n1 a § 710 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a\ndoplnení, ďalej tiež len „O. z.\"). Vecne mal za preukázané uzavretie právnym predchodcom žalobkýň X.\nB. (ako prenajímateľom) a žalovaným (ako nájomcom) písomnej zmluvy o nájme sporného bytu z 10.\nfebruára 2010 s dojednaním nájmu na dobu určitú od 15. februára 2010 do 15. februára 2011, na jej\nzáklade však podľa neho platne nájomný vzťah nevznikol, nakoľko právny predchodca žalobkýň sa stal\nvlastníkom sporného bytu až 30. septembra 2010, v skoršom čase nebol oprávnený uzatvoriť nájomnú\nzmluvu a žaloba tak bola dôvodná už z tohto dôvodu. Rovnako by to podľa súdu prvej inštancie bolo\naj v prípade uzatvorenia platnej nájomnej zmluvy, pretože vtedy by za platne dojednané šlo považovať\nnanajvýš predĺženie doby nájmu do 15. augusta 2011, ku ktorému došlo Dodatkom č. 1 k zmluve o\nnájme a v rámci ktorého bolo i dojednanie o automatickom predlžovaní nájomného vzťahu, to však s\nodkazmi na niektoré (v odôvodnení konkretizované) rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej\ntiež len „NS ČR\") nebolo možné, podobne ako s odkazmi na iné rozsudky NS ČR a okolnosti prípadu v\nprejednávanej veci nešlo usudzovať na konkudentné uzavretie nájomnej zmluvy. Napokon aj keby nemal\nplatiť ostatný uvedený záver, žaloba by bola dôvodná pre ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou zo\nstrany právneho predchodcu žalobkýň 10. septembra 2013, ktorá mala všetky zákonom predpísané\nnáležitosti a žalovanému bola doručená uložením na pošte 30. deň rovnakého mesiaca i roka (hoci si ju\nnevyzdvihol, došlo k náhradnému doručeniu v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, t. j.\nzákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších doplnení - ďalej tiež len „O. s. p.\" - na ktorý odkazuje i § 710\nods. 3 O. z.), argumentoval tiež súd prvej inštancie.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd\" a spolu so súdom prvej inštancie tiež len nižšie\nsúdy\") rozsudkom z 13. júna 2018 sp. zn. 6Co/131/2018 na odvolanie žalovaného napadnutý rozsudok\n\nsúdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v\nznení zákona č. 87/2017 Z. z., a dnes už i zákona č. 350/2018 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.\") potvrdil a\nobom žalobkyniam priznal spoločne a nerozdielne proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu. Dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania, keď napriek akceptovaniu záveru\no neplatnom dojednaní nájmu písomnou zmluvou z 10. februára 2010 sa nestotožnil s ďalším záverom\nsúdu prvej inštancie o neuzavretí (právnym predchodcom žalobkýň a žalovaným) nájomnej zmluvy\nkonkludentne, majúc za to, že sa tak stalo hneď po získaní sporného bytu X. B. do vlastníctva, takto\nuzavretá nájomná zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti v zmysle § 686 ods. 1 vety prvej O. z.\na nevyžaduje písomnú formu, pričom v občianskoprávnych vzťahoch treba rešpektovať vôľu účastníkov\na preferovať ju pred záverom o neplatnosti úkonu. Aj on (odvolací súd) však mal za preukázanú výpoveď\nprenajímateľa z nájmu, ktorej platnosť by šlo skúmať len na základe osobitnej žaloby nájomcu a tej tu\nnebolo, za deň doručenia výpovede žalovanému bolo treba považovať 25. september 2013 (deň vrátenia\nneprevzatej zásielky odosielateľovi), nájomný vzťah preto zanikol dňom 31. decembra 2013 a odo dňa\npo ňom nasledujúceho žalovaný užíval sporný byt bez právneho dôvodu.\n3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ\") dovolanie s návrhom\nna zrušenie rozsudkov oboch nižších súdov a vrátenie veci na dalšie konanie súdu prvej inštancie.\nPrípustnosť dovolania vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. a za právnu otázku významnú\npre rozhodnutie a riešenú odvolacím súdom v prejednávanej veci za pomoci odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (reprezentovanej rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky - ďalej tiež len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\" - sp. zn. 1 Cdo 43/2006, 2 Cdo 33/2005\na nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej tiež len „ústavný súd\" - z 9. apríla 2009 č. k.\nIV ÚS 379/08-82) považoval otázku, či na platné náhradné doručenie poštou doručovanej zásielky (tu\nvýpovede z nájmu bytu) možno usúdiť aj v prípade nesprávnej identifikácie adresáta (ku ktorej došlo aj\nv tejto veci pre uvedenie chybnej podoby priezviska dovolateľa „X.A.T.\" namiesto „X.J.T.\") a následnej\nnedoručiteľnosti zásielky pre neznámosť adresáta, pre ktoré k uplatneniu fikcie doručenia dôjsť nemohlo.\nOkrem toho namietal celým radom prevažne skutkových okolností, pre ktoré podľa jeho názoru závery\nnižších súdov nejde akceptovať.\n4. Žalobkyne dovolací návrh nepodali.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1\nC. s. p.) strana sporu, v neprospech ktorej bolo vydané napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (ako\nprimárny predmet prieskumu v dovolacom konaní) i ním potvrdené a jemu predchádzajúce rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vydané (predmet sekundárny, § 424 C. s. p. v spojení s § 449 rovnakého zákona)\na to za splnenia i podmienky jej zastúpenia i spísania dovolania advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) bez\nnariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie\nžalovaného treba považovať za prípustné a tiež dôvodné.\n6. Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod predstavovaný nesprávnym právnym posúdením veci (§\n421 C. s. p.) a v jeho rámci namietal, že je tu daný dôvod prípustnosti dovolania (a inak aj jeho dôvodnosti)\nspočívajúci v tom, že tu ide o prípad potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.). Otázka, za splnenia akých podmienok možno usúdiť\nna tzv. náhradné doručenie písomnosti, má potom nepochybne charakter otázky právnej a význam tu\nnemá, že parametre jej korektného riešenia sú upravované predpisom procesného práva (nakoľko podľa\nuž relatívne stabilnej judikatúry dovolacieho súdu môžu byť otázkami v zmysle návetia § 421 ods. 1 C.\ns. p. otázky hmotnoprávne i procesnoprávne). Dovolateľovi pritom bolo treba dať za pravdu v tom, čo\nbolo z pohľadu úspechu jeho dovolania to podstatné a síce, že pri riešení dovolaním nastolenej otázky\nsa odvolací súd (a inak pred ním ani súd prvej inštancie) nedržal mantinelov (hraníc), ktoré vo vzťahu k\njej objektívne uspokojivému zodpovedaniu vo svojej rozhodovacej praxi vytýčil najvyšší súd.\n7. Už v rozsudku z 25. mája 2006 sp. zn. 1 Cdo 43/2006 totiž najvyšší súd sformuloval záver,\npodľa ktorého zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle uvedeného zákonného\nustanovenia (v prípade ktorého nemá pre prejednávanú vec význam, že ním v intenciách skôr dovolacím\nsúdom posudzovaného prípadu bol § 47 O. s. p. upravujúci doručovanie do vlastných rúk a nie §\n46 rovnakého zákona, upravujúci tzv. obyčajné doručovanie) vychádza z toho, že adresát sa v dobe\ndoručenia (t. j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú\n\nzásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť; že pri doručovaní súdu poštou\nsa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu\nsúdu a príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov\nvyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O. s. p., osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je\npreukázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené.\nPokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto\npodmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie\nna zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť\ndôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia\nnezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené.\nPreto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát\nsa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.\n8. Prakticky totožné závery vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 30. júna 2005 sp. zn. 2 Cdo 33/2005\na ústavný súd v náleze z 9. apríla 2009, pričom logickým (a zjavne preto vo všetkých už spomínaných\nrozhodnutiach len implicitne vyjadreným) predpokladom záverov reprodukovaných v bode 7. zhora i\nzáveru z rozsudku vo veci najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 33/2005 (formulovaného tak, že zásielka\nsúdu, doručovaná účastníkom konania poštou, sa považuje za doručenú uplynutím tretieho dňa od\njej uloženia pri dodržaní postupu predpokladaného v § 47 ods. 2 O. s. p. len vtedy, ak sa adresát\nzásielky v čase plynutia trojdňovej úložnej lehoty v mieste doručovania zdržiaval a zároveň mal reálnu\nmožnosť si písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť, je to, že zásielka s doručenkou majúcou preukázať\nfyzické doručenie alebo alternatívu k nemu v podobe doručenia náhradného obsahuje správne údaje o\nadresátovi (keďže len v takom prípade sa môže uplatniť prezumpcia pravdivosti údajov na doručenke\nvrátane charakteru doručenky ako preukazu doručenia práve tomu, u koho tak odosielateľ zamýšľal\nurobiť).\n9. Ak potom z obsahu fotokópií doručenky i podacieho lístka na č. l. 122 spisu nemôže byť žiadnej\npochybnosti o opodstatnenosti tej námietky žalovaného, že v oboch takýchto listinách bolo (z dôvodu\ndovolaciemu súdu neznámeho, vzhľadom na už uvedené však aj právne bezvýznamného) uvedené jeho\nnesprávne priezvisko (porovnaj argumentáciu z dovolania vyššie) a podľa všetkého i takáto chyba mohla\nbyť dôvodom opatrenia zásielky príslušnou poštou pred jej vrátením odosielateľovi poznámkou „adresát\nje neznámy\" (č. l. 122 p. v.).\n10. Za opísanej situácie ale na platné doručenie výpovede z nájmu sporného bytu žalovanému usúdiť\nnešlo, čo rovnako platilo aj u následných záverov odvolacieho súdu o uplynutí výpovednej lehoty,\nmárnom uplynutí lehoty na podanie žaloby o neplatnosť výpovede a (do tretice) o 1. januári 2014 ako\ndni, od ktorého sa malo datovať užívanie žalovaným sporného bytu bez právneho dôvodu. Nakoľko\nvšetky tieto závery boli dôsledkom nech aj nevedomého odklonu odvolacieho súdu pri riešení dovolaním\nnastolenej otázky od vyššie uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, akceptovaných aj súdom ústavným\na reprezentujúcich vo vzťahu k posudzovanému problému ustálenú judikatúru dovolacieho súdu, bolo\ntreba mať za to, že dovolateľ opodstatnene namietal existenciu ním uplatneného dovolacieho dôvodu aj\ndôvodu prípustnosti dovolania, na ktorý sa dovolaním poukazovalo.\n11. Dovolaciemu súdu za takéhoto stavu vecí tak ani neostávalo iné, než podľa § 449 ods. 1, § 439\npísm. a/ a § 450 C. s. p. rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výroku tohto jeho uznesenia. Na zrušenie aj\nrozsudku súdu prvej inštancie podľa neho dôvod nebol, keď súd prvej inštancie vo svojej argumentácii\nskončenie nájmu výpoveďou prenajímateľa použil len ako tretí dôvod v poradí (takpovediac druhý\nzáložný), bol to ale práve odvolací súd, ktorý nestotožnením sa s tou časťou argumentácie súdu prvej\ninštancie, podľa ktorej medzi právnym predchodcom žalobkýň a žalovaným nevznikol nájomný vzťah\nkonkludentne, urobil z doplnkového dôvodu pre vyhovenie žalobe dôvod ťažiskový, avšak bez toho, aby\nmal uspokojivo a najmä v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu zodpovedanú\notázku, či aj v danom prípade možno bezpečne usúdiť na účinky doručenia prejavu vôle prenajímateľa\ns obligatórnou písomnou formou (§ 710 ods. 1 O. z.) druhej strane nájomného vzťahu.\n12. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 C. s. p.).\n\n13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}