{"guid": "1b75115d-cc87-42b4-8986-ab0d7b07b851:14885582-a47c-465b-add2-4fd3c586125d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1413200526.3", "spisova_znacka": "3Cdo/91/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/91/2019 z 25. 2. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2021, sp. zn. 3Cdo/91/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:1413200526.3", "identifikacne_cislo": "1413200526", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2021-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-2", "nazov": "§ 75 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-6", "nazov": "§ 62 ods. 6 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-31.odsek-2", "nazov": "§ 31 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-31.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 28 ods. 1 písm. b) ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-4", "nazov": "§ 238 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-121", "nazov": "§ 121 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-121", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-217.odsek-1", "nazov": "§ 217 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-217.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-217"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-65", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-77", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-31", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-28", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-76", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-100", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-121", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-217", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14885582-a47c-465b-add2-4fd3c586125d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1413200526.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1413200526.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1413200526.3/text", "citacie_n": 18, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/91/2019\n1413200526\n25. 02. 2021\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2021:1413200526.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.-F. P.-G. Y.-G., nar. X. Y.\nXXXX, bývajúceho I. K. a S. G. Y., nar. XX. J. XXXX a P. Q. Y., nar. XX. Q. XXXX, obe bývajúce I. J., matky\nX. Y., bývajúcej v U., A. X a otca S.-F. P.-G. Y.-G., bývajúceho v U., R. X, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radvanská 21, v mene ktorej koná ako\nkonateľ advokát Mgr. Lukáš Opett, PhD., o výživné, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.\nzn. 13P/21/2013, o dovolaní maloletého U.-F. P.-G. a otca proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z\n11. decembra 2018 sp. zn. 11CoP/208/2018, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 11. decembra 2018 sp. zn. 11CoP/208/2018 v napadnutej časti\nvýživného matky na maloletého U.-F. P.-G. za obdobie pred právoplatnosťou rozsudku z r u š u j e a\nvec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 4. mája 2017 č.\nk. 13P/21/2013-2198 I. maloletého U.-F. P.-G. (ďalej tiež len „maloletý“ alebo „U. P.“ v príslušnom\ngramatickom tvare) zveril do osobnej starostlivosti otca; II. matke uložil povinnosť prispievať na výživu\nmaloletého (vo výroku nadbytočne označeného tiež priezviskom a dátumom narodenia) výživným\n(správne len „platiť mu výživné“) vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené\ndieťa za obdobie od 1. septembra 2014 do 30. apríla 2017 a od 1. mája 2017 vo výške 200 € mesačne,\nvždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca; III. zročné výživné za obdobie od 1. septembra 2014 do 30.\napríla 2017 vo výške 868,16 € uložil matke zaplatiť k rukám otca do 30 dní od právoplatnosti výroku o\nzverení maloletého do osobnej starostlivosti otca; IV., V. a VI. upravil styk matky a maloletého tak, že\nmatka je oprávnená sa s maloletým „stretávať“ každý párny kalendárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do\nnedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok a v stredu od 16.00 hod. do 18.00\nhod. (s výnimkou mesiacov júl a august a počas vianočných sviatkov) a každý rok v čase od 1. júla od\n10.00 hod. do 8. júla do 19.00 hod., od 1. augusta od 10.00 hod. do 8. augusta do 19.00 hod. a v čase od\n23. decembra od 10.00 hod. do 24. decembra do 20.00 hod. s tým, že matka maloletého prevezme a po\nukončení styku otcovi odovzdá v mieste jeho bydliska s výnimkou dňa 24. decembra, kedy maloletého\nprevezme otec v bydlisku matky a otec je povinný maloletého na styk riadne pripraviť; VII. otcovi uložil\npovinnosť prispievať na výživu maloletej P. Q. výživným (i tu správne len jej „platiť výživné“) vo výške 200\n€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 1. mája 2017; VIII., IX. a X. upravil styk\notca s oboma maloletými dcérami tak, že tento je oprávnený sa s nimi „stretávať“ každý párny kalendárny\ntýždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do\n18.00 hod. (i tu s výnimkou mesiacov júl a august a počas vianočných sviatkov) a každý rok v čase od 9.\ndo 16. júla a od 9. augusta do 16. augusta denne od 10.00 hod. do 19.00 hod., 25. decembra od 9.00 hod.\ndo 18.00 hod. a štvrtý štvrtok v mesiaci november od 16.00 hod. do 20.00 hod. s prevzatím a odovzdaním\noboch maloletých otcom v mieste bydliska matky a povinnosťou matky deti na styk riadne pripraviť; XI.\na XII. vo zvyšku zamietol návrhy oboch rodičov; XIII. vyslovil, že týmto mení rozsudok Okresného súdu\nBratislava IV z 26. októbra 2011 č. k. 9C/42/2011-96 v častiach zverenia U.-F. P.-G. a výživného na neho,\n\nvýživného na P. Q. a úpravy styku otca s maloletými deťmi; XIV. a XV. obom rodičom uložil povinnosť\nzaplatiť na svoj účet (súdu prvej inštancie) náhradu trov konania štátu a to matke vo výške 729,11 € a\notcovi vo výške 1.429,12 €, obom do 30 dní od právoplatnosti tohto (rozumej príslušného náhradového)\nvýroku rozsudku a napokon XVI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\nOpravným uznesením z 27. júna 2017 č. k. 13P/21/2013 - 2217 potom opravil sumu náhrady trov konania\nštátu majúcej sa zaplatiť otcom (výrok XV. rozsudku) na 1.079,12 €. V odôvodnení rozsudku, právne\nzdôvodneného (vo veci samej) ustanoveniami § 25 ods. 1 a 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 3, § 75 ods.\n1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších zmien a doplnení) bližšie vysvetlil dôvody, so zreteľom na ktoré rozhodol o zmene\nskoršieho rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, ktorým bol tzv. rozvodový rozsudok,\na to ako v časti zmeny rozhodnutia o osobnej starostlivosti, týkajúcej sa U.-F. P.-G., súvisiacej (skôr\nneupravovanej) úpravy styku matky s týmto dieťaťom, zmeny úpravy styku otca s oboma maloletými\ndcérami a tiež zmien vo výživnom na U.-F. P.-G. a P. Q.. Špecificky na odôvodnenie rozhodnutia o\nvýživnom matky na U.-F. P.-G. uviedol, že výživné určené sumou 200 € mesačne od prvého dňa\nmesiaca, v ktorom rozhodol (o tomto výživnom aj o zmene osoby rodiča, majúcej U.-F. P.-G. v osobnej\nstarostlivosti) je dostatočné a zodpovedajúce veku a potrebám maloletého, ako aj príjmom oboch jeho\nrodičov. Výživné matky bolo síce podľa jeho názoru potrebné určiť spätne, a to od 1. septembra 2014\n(prvého dňa mesiaca nasledujúceho potom, čo U. P. ostal žiť s otcom, teda od času začiatku reálnej\nstarostlivosti otca o toto dieťa), pretože v tomto období otec hradil všetky výdavky maloletého a nebolo by\nspravodlivé, aby ho zaťažovala povinnosť platiť výživné podľa pôvodného rozhodnutia. Pri určení matke\nlen minimálneho výživného v období predchádzajúcom 1. máju 2017 však podľa názoru súdu prvej\ninštancie bolo potrebné prihliadnuť i na dobré mravy a na faktický stav osobnej starostlivosti otca o U.-F.\nP.-G. bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu (ktorý stav podľa výsledkov vykonaného dokazovania zapríčinil\notec takým ovplyvňovaním maloletého, ktoré sa napokon prejavilo praktickou deštrukciou jeho vzťahu s\nmatkou a praktickou nerealizovateľnosťou pôvodnej úpravy osobnej starostlivosti v jeho prípade).\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie\nsúdy“) rozsudkom z 11. decembra 2018 sp. zn. 11CoP/208/2018 na odvolania oboch rodičov rozsudok\nsúdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením k nemu podľa § 388 Civilného sporového poriadku\n(zákona č. 160/ 2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už i zákona č. 350/2018 Z. z., ďalej\ntiež len „C. s. p.“) zmenil vo výrokoch II. až VI., XII. a XIV. tak, že matke uložil povinnosť „prispievať\nna výživu“ U.-F. P.-G. výživným vo výške 200 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (II.);\nvyslovil, že zročné výživné na toto dieťa nevzniklo (III.); styk matky s U.-J. P.-K. neupravil (IV., V.\na VI.); maloletému aj matke uložil výchovné opatrenie uložením povinnosti podrobiť sa odbornému\npsychologickému poradenstvu u opatrovníka v rozsahu 30 hodín v trvaní šiestich mesiacov za účelom\nodstránenia odmietania matky maloletým a obnovenia vzťahu medzi nimi s tým, že termíny stretnutí\nurčí opatrovník a otec je povinný zabezpečiť účasť maloletého na realizácii výchovného opatrenia (XII.)\na matke povolil na zaplatenie náhrady trov konania štátu prisúdenej súdom prvej inštancie splátky po\n100 € mesačne (XIV.). Nad rámec ďalšej nie celkom zrejmej zmeny rozsudku súdu prvej inštancie\naj v časti výživného otca na maloletú P. Q. (výrok VII.) vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie s\nopravným uznesením k nemu podľa § 387 C. s. p. potvrdil; do výroku svojho rozsudku pojal tiež\nuznesenie odmietajúce odvolania otca proti uzneseniam súdu prvej inštancie z 20. apríla 2017 č. k.\n13P/21/2013-2164 a z 29. januára 2014 č. k. 13P/21/2013-542 (o ktorých inak v záhlaví rozsudku\nodvolacieho súdu niet žiadnej zmienky) a napokon i on rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok\nna náhradu trov konania. V odôvodnení takéhoto svojho rozsudku, právne zdôvodneného nad rámec\nustanovení použitých už súdom prvej inštancie tiež ustanovením § 37 ods. 2 písm. d/ Zák. o rodine\nuviedol, že preskúmal vec podľa §§ 65 a 66 Civilného mimosporového poriadku (zákona č. 161/2015 Z.\nz., dnes už i v znení zákonov č. 137/2019 Z. z. a č. 390/2019 Z. z., ďalej tiež len „C. m. p.“) na nariadenom\npojednávaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce riadne zistil skutočný stav veci a tento v\nprevažnej časti posúdil podľa správnych ustanovení Zák. o rodine, v časti výživného na U.-F. P.-G. však\nmal za to, že výživné je namieste určiť až od právoplatnosti rozsudku o zmene zverenia (rozhodnutia o\nosobnej starostlivosti), keďže v skoršom čase sa toto dieťa nachádzalo v osobnej starostlivosti otca bez\nrozhodnutia súdu a v rozpore so skorším rozhodnutím (tzv. rozvodovým rozsudkom), nakoľko opakované\nnávrhy otca na zverenie maloletého jemu (neodkladným opatrením) boli zamietnuté a potrebné je tak i\nkonštatovať, že otec svojím konaním maril právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vo veci starostlivosti\no maloleté deti. Námietky matky vyhlásením jej osobného bankrotu s poukazom na objektívne možnosti\ndosahovania ňou vyššieho príjmu, potreby maloletého a prednosť výživného na maloleté deti pred\nostatnými výdavkami rodičov pritom neakceptoval.\n\n3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu len v časti výživného matky na U.-F. P.-G. za obdobie\npred právoplatnosťou rozsudku podali maloletý aj jeho otec (ďalej tiež len „dovolatelia“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzovali z § 421 ods. 1 písm. b/, alt. písm. a/ C. s. p. aj § 420 písm. f/\nrovnakého zákona. Navrhli zrušenie rozsudku v napadnutej časti s vrátením veci odvolaciemu súdu\nna ďalšie konanie. Okrem argumentácie v prospech oprávnenia otca zvoliť po právoplatnom skončení\nkonania pred nižšími súdmi a zániku funkcie opatrovníka advokáta aj maloletému (za účelom splnenia\nosobitnej podmienky dovolacieho konania podľa § 429 ods. 1 C. s. p.) namietali, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu v napadnutej (zmeňujúcej) časti bolo závislým od vyriešenia dosiaľ dovolacím\nsúdom (výslovne a priamo) neriešenej otázky, či súd pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté dieťa\nv súvislosti so zmenou skoršieho rozhodnutia o osobnej starostlivosti oň môže priznať výživné len od\nčasu právoplatnosti rozhodnutia meniaceho skoršie rozhodnutie o osobnej starostlivosti bez ohľadu na\nfaktický stav (skoršiemu rozhodnutiu nezodpovedajúci) a či teda vyživovacia povinnosť rodiča zaniká\n(resp.) nevzniká v čase, v ktorom maloleté dieťa v rozpore so skorším právoplatným rozhodnutím nie\nje v jeho osobnej starostlivosti. Túto otázku (otázky) podľa dovolateľov odvolací súd nevyriešil správne,\nlebo vyživovacia schopnosť rodičov k deťom zaniká, až keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť\n(odhliadnuc od prípadov smrti dieťaťa alebo rodiča), rôzne sú ale spôsoby plnenia takejto povinnosti\na ak je tu zákonná úprava minimálnej vyživovacej povinnosti a pravidlo úpravy vyživovacej povinnosti\nod času, kedy túto povinný rodič prestal plniť, skorším rozhodnutím založený právny stav mal pre\núčely určenia vyživovacej povinnosti ustúpiť stavu faktickému a nie naopak (ako to inak vyplýva aj z\nnálezu Ústavného súdu Českej republiky zo 17. októbra 2016 sp. zn. IV. ÚS 246/06, podľa ktorého\nsa počiatok určenia vyživovacej povinnosti neviaže na právoplatnosť rozhodnutia o zverení maloletého\ndieťaťa do výchovy jednému z rodičov, ale na okamih faktickej zmeny pomerov, kedy jeden z rodičov\nprestal vyživovaciu povinnosť určitým spôsobom a v určitom rozsahu plniť). Alternatívne odôvodnenie\nprípustnosti dovolania úpravou z § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. vyplýva z opatrnosti dovolateľov a ich\nvedomosti o judikáte Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky z 18. mája 1973 sp. zn. 1 Cz\n48/73, uverejnenom v Zborníku I (v tejto súvislosti porovnaj tiež R 71/2018) a taktiež sa vyslovujúcom\nv prospech možnosti úpravy výchovy i vyživovacej povinnosti spätne s účinkami do minulosti (nech aj\nza stavu primárneho riešenia takýmto judikátom iných otázok) a napokon výskyt tzv. zmätočnostnej\nvady podľa § 420 písm. f/ C. s. p. dovolatelia vidia v excesívnom a nedostatočnom odôvodnení odklonu\nodvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ani nevysvetlení ním, prečo by\ntáto mala byť nesprávnou alebo už neaplikovateľnou.\n4. Matka dovolací návrh nepodala a opatrovník maloletých z konania pred nižšími súdmi vyslovil súhlas\ns dovolaním napádaným rozsudkom odvolacieho súdu.\n5. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci upravenej v C. m. p. Vzájomný vzťah medzi C. m. p.\na C. s. p. je vymedzený v § 2 ods. 1 C. m. p., podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú\nustanovenia C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže § 76 C. m. p. neobsahuje pre dovolanie\npodané vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti vo všeobecnosti a ani vo veci výživného pre takéto\ndeti odlišnú právnu úpravu, prípustnosť dovolania bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení C. s. p.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po\nzistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C s. p.) účastníci konania pred nižšími\nsúdmi, zastúpení v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443,\nčasť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba považovať za prípustné a\nzároveň i dôvodné.\n7. Predovšetkým sa však (k procesnej stránke veci) žiada uviesť, že dovolací súd považoval za\nakceptovateľný stav rozhodnutia sa otcom pre zastúpenie U.-F. P.-G. v dovolacom konaní advokátom\npotom, čo skončil skorší stav zastupovania maloletého opatrovníkom ustanoveným mu ešte v konaní\npred súdom prvej inštancie a to i z pohľadu splnenia podmienok pre prejednanie veci v dovolacom konaní\nbez potreby urobenia ďalších opatrení.\n8. Súčasťou rodičovských práv a povinností, zásadne patriacich obom rodičom dieťaťa je totiž podľa\npríkladmého zákonného výpočtu aj zastupovanie maloletého dieťaťa, pričom takéto práva patria obom\nrodičom dieťaťa a jediným zákonom ustanoveným obmedzením pri ich výkone je nutnosť chránenia\nzáujmov dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 Zák. o rodine). Nemožnosť zastupovania dieťaťa\n\nžiadnym z rodičov s potrebou ustanovenia na jeho zastupovanie kolízneho opatrovníka však platné\nprávo ustanovuje (tu porovnaj aj § 31 ods. 2 Zák. o rodine) len v prípadoch možného rozporu záujmov\nmedzi rodičmi a maloletým dieťaťom (tu rozumej buď medzi oboma rodičmi na jednej a dieťaťom na\ndruhej strane alebo medzi dieťaťom a tým rodičom, ktorý by ho mal zastupovať a ktorého by z výkonu\ntakého zastúpenia mal diskvalifikovať hroziaci alebo aj reálne existujúci rozpor záujmov) alebo medzi\nmaloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom (tu rozumej prípady, v ktorých by sa ten\nistý rodič zastupujúci viac maloletých detí musel potenciálne rozhodovať, záujem ktorého zo svojich detí\nuprednostní pred záujmom dieťaťa iného).\n9. O žiaden z takých prípadov ale v prípade úkonov otca smerujúcich k účinnému napadnutiu rozsudku\nodvolacieho súdu v prejednávanej veci aj maloletým nešlo, pretože si tu výkon práva na zastupovanie\nosoboval ten rodič dieťaťa, ktorému v rozhodnom čase (udelenia splnomocnenia právnickej osobe\nzriadenej pre účely výkonu advokácie a začatia dovolacieho konania deň nato) už bolo dieťa zverené\ndo osobnej starostlivosti (právoplatnými rozhodnutiami nižších súdov v takejto časti už nenapadnutými\nnikým) a tým založený právny stav, zosúladený s už dlhší čas trvajúcim stavom faktickým, z otca činil\npráve osobu povolanú postarať sa o všetko, aby maloletý neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach\n(vrátane uplatňovania práva dieťaťa na výživné, na ktoré podľa názoru zastupujúceho rodiča dieťaťu\nvznikol nárok, tento mu však napádaným rozhodnutím priznaný nebol - podobne ako zásadne nikto\nnespochybňuje oprávnenie rodiča majúceho dieťa v nepretržitej osobnej starostlivosti uplatniť vlastným\nnávrhom, obvykle podávaným i v mene dieťaťa právo dieťaťa na zvýšenie výživného, ktorý návrh\nnavzdory jeho nie až tak zriedkavému spísaniu na príslušnom orgáne sociálnoprávnej ochrany detí a\nsociálnej kurately musí byť považovaný za návrh rodiča a nejde ho naopak považovať za návrh osoby\nspravidla neskôr ustanovovanej dieťaťu za opatrovníka už len preto, že v čase podávania návrhu mu ešte\nstatus takéhoto zástupcu maloletého nesvedčí). Pretože predmetom dovolacieho konania dovolatelia\nurobili výlučne otázku úpravy výživného patriaceho maloletému U.-J. P.-K. za čas pred právoplatnosťou\nrozhodnutia o osobnej starostlivosti, týkajúceho sa tohto dieťaťa a účastníkmi tejto časti konania bol\nlen maloletý, o ktorom je reč a obaja jeho rodičia, ustanovovanie opatrovníka ďalším maloletým deťom\nnebolo nutné.\n10. Pokiaľ šlo potom o právnu otázku nastolenú dovolaním (otázku právnej dovolenosti spätnej úpravy\n- rozhodnutím súdu - vyživovacej povinnosti toho z rodičov maloletého dieťaťa, ktorý mal dieťa v\nrozhodnom období právne, nie však aj fakticky, v osobnej starostlivosti), s dovolateľmi bolo treba súhlasiť\njednak v tom, že tu šlo o otázku dosiaľ dovolacím súdom neriešenú (kde bolo bez právneho významu,\nže tu ide o evidentný dôsledok skoršej procesnej úpravy, ktorá dovolania v tzv. rodinných veciach až na\nniektoré výnimky nepripúšťala - tu porovnaj § 238 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. zákona\nč. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), tak i v tom, že práve spôsob riešenia tejto otázky\nodvolacím súdom bol dôvodom pristúpenia takéhoto súdu k vydaniu dovolateľom nekonvenujúceho\nrozsudku (v takejto časti i napadnutého dovolaním). Napriek takpovediac záložnému odôvodneniu\nprípustnosti dovolania i úpravou z § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., opieranému o existenciu rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky sp. zn. 1 Cz 48/73 zo Zborníka I a judikát R 71/ 2018\n(hoci procesné situácie podľa jednotlivých písmen § 421 ods. 1 C. s. p. sa vo vzťahu k jednej a tej istej\nprávnej otázke z podstaty úpravy vylučujú), bolo pritom treba mať za to, že tu ide o prípad podľa písmena\nb/ ustanovenia, o ktorom je reč a to preto, že otázka zhora - tak, ako ju zadefinovali dovolatelia - za\núčinnosti Zák. o rodine dovolacím súdom riešená nebola (nakoľko jej riešenie rozhodnutím uvádzaným\nvyššie len vo forme obiter dicta spadalo ešte do účinnosti skoršieho zákona o rodine č. 94/1963 Zb.,\nktorý viaceré inštitúty vrátane striedavej osobnej starostlivosti aj minimálneho výživného nepoznal).\n11. Podľa § 62 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,\nktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na\nvýživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a každý rodič bez ohľadu\nna svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v\nminimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo\nna nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (odsek 2 veta prvá a odsek 3). Pri určení rozsahu\nvyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (odsek\n4 veta prvá) a ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení\nvýživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť\naj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (odsek 6).\n\n12. Podľa § 65 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej\npovinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (odsek 1) a súd postupuje rovnako aj v prípade,\nak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne\nneplní (odsek 2).\n13. Podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;\nto neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.\n14. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia\npomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.\n15. Podľa § 121 C. m. p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých\na o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich\nvýkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.\n16. Z práve odcitovaných ustanovení vyplýva konštrukcia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ako\nich zákonnej povinnosti, u ktorej je pomerne jasne (i keď len implicitne) vymedzený čas jej vzniku\n(narodením dieťaťa) a naopak za pomoci právnej normy s relatívne neurčitou hypotézou čas jej trvania,\nresp. zániku (do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a ktorého ustálenie napriek určitým\nzákonitostiam vlastným všetkým porovnateľným prípadom vždy závisí od okolností konkrétnej veci).\nU takejto povinnosti tak nemôže byť predmetom sporu jej existencia, ale len to, za akých okolností\nmôže prísť k vydaniu súdneho rozhodnutia o určení jej rozsahu (t. j. o tom, ktorému z rodičov /za istých\nokolností aj obom/ bude uložená povinnosť platiť dieťaťu výživné, vyjadrené určitou peňažnou sumou\na ako budú prípadne stanovené aj ďalšie podmienky plnenia takejto povinnosti - z povahy veci majúcej\ncharakter opakujúceho sa plnenia).\n17. Pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov je pravidlom určovanie rozsahu\nvyživovacej povinnosti vo výroku súdneho rozhodnutia len tomu rodičovi, ktorý dieťa v osobnej\nstarostlivosti nemá a je preto povinný nedostatok osobnej starostlivosti (či už úplný alebo prevažný\n- podľa toho, či a v akom rozsahu dochádza k realizácii práva tohto rodiča na styk s dieťaťom)\nnahrádzať inak (najčastejšie vo forme všeobecného ekvivalentu, ktorým sú peniaze slúžiace na úhradu\nrôznych potrieb dieťaťa). Otázka rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča sa v konaní o výživnom\nspravidla rieši len ako otázka predbežná, pričom táto povinnosť sa v nižšom (útlom) veku dieťaťa zvykne\npovažovať za plne krytú výkonom osobnej starostlivosti oň a až neskôr (spravidla v spojitosti s nástupom\ndieťaťa do školy) prichádza do úvahy aj uvažovanie, aký podiel má mať aj na plnení vyživovacej\npovinnosti tohto rodiča osobná starostlivosť a v akom rozsahu je i on povinný sa podieľať na úhrade\npotrieb dieťaťa finančne (tu bez ohľadu na prípadné ťažkosti spojené s takýmto rozpočítavaním potrieb\na výdavkov na ne na jednotlivé osoby žijúce v jednej domácnosti a hocako sa tu spoločné financovanie\npotrieb všetkých spolužijúcich osôb v rámci jediného rodinného rozpočtu považuje za samozrejmosť).\n18. Výnimkou z práve uvedeného je úprava pri striedavej osobnej starostlivosti (podľa § 62 ods. 6 Zák. o\nrodine) a hoci tá na prípad v prejednávanej veci priamo nedopadá, i jej analýzou treba dospieť k záveru,\nže z pohľadu potreby a aj možnosti úpravy výživného je rozhodujúcim najmä pomer času majúceho\nbyť tráveného dieťaťom v starostlivosti jedného rodiča v porovnaní s časom tráveným naopak u rodiča\ndruhého (samozrejme popri tom zo zákonných kritérií pre určenie výživného, ktorým sú schopnosti,\nmožnosti a majetkové pomery rodičov), takže k neurčeniu výživného spravidla príde vtedy, ak čas trávený\ndieťaťom u jedného aj druhého rodiča aj ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery sú zásadne\nporovnateľné.\n19. Tým, čo je ale z pohľadu korektného riešenia dovolaním nastolenej právnej otázky tým\nnajdôležitejším, je však na jednej strane nedostatok bezvýhradnej spojitosti rozhodnutia o osobnej\nstarostlivosti s rozhodnutím o výživnom a na strane druhej existencia rozhodujúceho zákonného kritéria\npre prípadné zásahy do všetkých rozhodnutí, týkajúcich sa maloletých detí, ktorým je zmena pomerov\n(klauzula „rebus sic stantibus“, v tejto súvislosti okrem ustanovení citovaných pod 14. a 15. zhora\nporovnaj tiež § 26 Zák. o rodine).\n20. I keď k určovaniu výživného spravidla prichádza spolu s rozhodovaním o osobnej starostlivosti o\nmaloleté dieťa (či už v rámci konania o rozvod manželstva rodičov maloletých detí, s ktorým je spojené\n\nkonanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom pre čas po rozvode podľa § 100 C. m.\np., teda zo zákona, v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností spolu nežijúcich rodičov\ndieťaťa - v tomto prípade bez ohľadu na to, či títo sú alebo nie sú manželmi alebo pri rozhodovaní o\njednotlivých formách náhradnej starostlivosti), takáto naviazanosť jedného rozhodnutia na druhé nie je\nbezvýnimočná, keď rozhodná úprava počíta aj so samostatným určením výživného bez rozhodovania\no osobnej starostlivosti (kedy sa má buď za pomoci súdneho rozhodnutia napraviť len stav nedostatku\nplnenia vyživovacej povinnosti jedným z rodičov a nie aj nedostatku jeho osobnej starostlivosti o\ndieťa podľa § 65 ods. 2 Zák. o rodine, alebo ide o prípad neskoršej zmenou pomerov vynútenej\nsamostatnej úpravy len rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 78 ods. 1 vety prvej rovnakého zákona\n- bez potreby novej úpravy aj niektorého iného či viacerých iných rodičovských práv alebo povinností).\nTrvanie na úprave, resp. novej úprave tiež osobnej starostlivosti aj v takýchto prípadoch by totiž buď\nvytváralo stav vynucovania si realite nezodpovedajúcich rozhodnutí, ktorými by sa prakticky len pre\núčely výživného mal deklarovať stav osobnej starostlivosti len jedného rodiča o dieťa alebo striedavej\nosobnej starostlivosti oboch tam, kde sú deti v starostlivosti spoločnej, alebo potrebu iných rozhodnutí,\nktorými by sa opakovane (prípadne aj viacnásobne) deklaroval už raz právoplatne ustálený stav osobnej\nstarostlivosti, hoci by v tejto otázke nedošlo k žiadnej zmene pomerov (a ani priestor pre novú úpravu\nby tu tak nebol).\n21. Vo vzťahu ku kritériu zmeny pomerov potom platí, že práve ono je tým, čo umožňuje vo väčšine\nkonaní nepredstaviteľný zásah do právoplatného súdneho rozhodnutia (mimo režim mimoriadnych\nopravných prostriedkov). Zmenou pomerov sa tu zásadne rozumie podstatná zmena okolností\nrozhodných pre vydanie rozhodnutia, ktorého zmena sa navrhuje, ku ktorej možno dospieť porovnaním\nstavu existujúceho v čase vydania pôvodného rozhodnutia a stavu v čase po jeho vydaní. Konkrétne pri\nrozhodovaní o osobnej starostlivosti je rozhodujúcim zistenie lepších a pre dieťa prospešnejších (teda\nnie iba rovnocenných) podmienok výkonu práva na strane rodiča, ktorý skôr dieťa v osobnej starostlivosti\nnemal, pri výživnom potom zo súhrnu poznatkov o možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch\nvýživou povinných rodičov dieťaťa a odôvodnených potrebách výživou oprávneného dieťaťa v čase\npôvodného rozhodovania, v čase rozhodovania o zmene a i v časovom úseku medzi nimi a ich\nkomplexného zhodnotenia treba vyvodiť záver, ktoré čiastkové zmeny zakladajú zmenu pomerov a či\nodôvodňujú aj zmenu skoršieho rozhodnutia a ak áno, od ktorého času, v akom smere a v akom rozsahu.\nJedným zo základných parametrov takejto zmeny pritom je, že v čase rozhodovania o zmene skoršieho\nrozhodnutia tu už táto musí byť (existovať), keďže aj v konaniach riadiacich sa primárne úpravou v C.\nm. p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá C. s. p. v spojení\ns § 2 ods. 1 C. m. p.) a neprípustný je preto stav vyhýbania sa súdom zisteniu takejto zmeny (a aj\nodôvodneniu, v čom spočíva a kedy nastala), ako aj iný stav konštatovania zmeny pomerov až k času,\nv ktorom odpadá potreba riešenia niektorých otázok (napr. počítania zročného výživného). Jediným\nobmedzením (nech aj tu v zákone vyjadreným len implicitne) je tu pritom nemožnosť prihliadania (v\nrámci ustaľovania zmeny pomerov) na také okolnosti, ktorých nástup treba datovať ešte do obdobia\npred vydaním rozhodnutia majúceho sa v novom konaní zmeniť, pretože pristúpenie v tomto na opak\nby znamenalo možnosť nápravy inak než za pomoci opravných prostriedkov aj nedostatkov skoršieho\nkonania a rozhodnutia vydaného v takom konaní.\n22. Práve časové hľadisko zmeny pomerov spolu s tým, že medzi nástupom zmeny tvoriacej podklad\npre vydanie nového rozhodnutia a časom vydania takéhoto rozhodnutia je vždy určitý časový rozostup,\nspôsobuje i jeden z následkov akcentovaných aj dovolaním v prejednávanej veci, ktorým je to, že\nprávny stav (zakladaný existenciou súdneho rozhodnutia) spravidla len s istým oneskorením reaguje\nna už skôr vzniknutý stav faktický (pričom možnými sú aj výnimky, o tie ale pri rozhodovaní o výživnom\nnejde a ísť nemá). Pri novom rozhodovaní o celom súbore rodičovských práv a povinností, nech aj\ntýkajúcom sa iba jedného z viacerých detí (o aký prípad ide aj v tentoraz posudzovanej veci) pritom\nčasové vymedzenie nástupu zmeny pomerov aj vo výroku rozhodnutia súdu má praktický význam len\ntam (rozumej len v prípade tých práv a povinností), kde takýto údaj a z neho plynúce konzekvencie\nsú spôsobilé poslúžiť orientácii zúčastnených v tom, aký postup sa očakáva. Práve preto nie je vo\nvýrokoch súdnych rozhodnutí vo veciach starostlivosti o maloletých, ktorými sa ustaľujú nové podmienky\nvýkonu rodičovských práv a povinností, obvyklým (a ani užitočným) uvádzanie aj toho, kedy nastala\nzmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti a/alebo o úprave styku (či\nuž preto, že taký údaj a ním sprevádzaná účinnosť zmeny „na príslušných poliach“, kladené takto už\npred čas vydania nového rozhodnutia, by nemohli nič zmeniť na skoršom stave výkonu práv podľa\nskoršieho rozhodnutia a zariadenie sa zúčastnených podľa novej úpravy aj s vedomím možnosti donútiť\n\nich k tomu exekučne až po právoplatnosti rozhodnutia je podľa § 44 C. m. p. a contrario logické,\nalebo preto, že prakticky rovnako by to bolo aj v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci,\nteda tam, kde už dlhší čas existoval faktický stav nezodpovedajúci právnemu stavu predpokladanému\nskorším rozhodnutím, tento sa v priebehu konania nepodarilo žiadnym spôsobom zvrátiť a konečným\nrozhodnutím sa zosúlaďuje právny stav s faktickým - tak ako to namietali i dovolatelia - a nie naopak). Na\nrozdiel od práve uvedených prípadov však pri výživnom uvádzanie času (prípadne aj viacerých časov)\nzmeny (zmien) pomerov vo výroku rozsudku má svoj nepopierateľný význam - nielen pre zákonom\nustanovenú možnosť priznania výživného patriaceho maloletým deťom najdlhšie za dobu troch rokov\nspätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 veta tretia\nZák. o rodine), ale predovšetkým v dôsledku potreby reagovania takto aj na také zmeny pomerov, ku\nktorým prípadne došlo v priebehu dlhší čas trvajúceho konania a (v neposlednom rade) i za účelom\nzrozumiteľnosti jednotlivých pohybov vo výživnom a mechanizmu výpočtu už zročného výživného (na\nktorého zaplatení, hoc aj dodatočnom, maloleté dieťa celkom nepochybne záujem má).\n23. Okrem už spomenutých faktorov je tu aj ďalší dovolaním opomenutý sekundárny faktor rozhodovania\no výživnom v súvislosti so zmenou rozhodnutia o osobnej starostlivosti, ktorým je to, že nedostatok\nspätnej úpravy vyživovacej povinnosti toho, kto bol skôr platobným miestom výživného plateného\ndruhým rodičom, má (bez ďalšieho) za následok tiež pretrvanie existencie skoršieho exekučného titulu\npre výživné, dopadajúceho aj na čas osobnej starostlivosti o dieťa na strane toho rodiča, ktorý ho v\ntakom čase mal v osobnej starostlivosti a z toho titulu znášal (výlučne alebo prevažne) aj výdavky\nspojené s úhradou potrieb (aj s rizikom prípadného vymoženia takého výživného, čo by - odhliadajúc na\ntomto mieste od toho, čím bol stav nesúladný so skoršou úpravou zapríčinený - zjavne spravodlivému\nusporiadaniu pomerov a ani chráneniu záujmu dieťaťa, o ktoré ide, nezodpovedalo).\n24. Ak potom dôvodom nepriznania výživného patriaceho maloletému dieťaťu nemôže byť ani rozpor\ns dobrými mravmi (pretože to na rozdiel od výživného v iných prípadoch zákon výslovne vylučuje)\na opätovne sa tu žiada zdôrazniť, že výživné plní funkciu príjmu dieťaťa a nie rodiča, ktorý ho má\nv osobnej starostlivosti a ktorý je len obvyklým platobným miestom výživného (takže relevantnými\nnemôžu byť ani úvahy o prípadnej príčine nerešpektovania stavu predpokladaného skorším rozhodnutím\ntkvejúcej v samotnom maloletom alebo v rodičovi usilujúcom sa o zmenu, ktorých dôsledok v podobe\nnepriznania výživného by bol len sankciou dieťaťa za môžbyť aj zavrhnutiahodné správanie jeho rodiča),\nsprávnu odpoveď na otázky položené dovolaním treba podľa názoru dovolacieho súdu sformulovať tak,\nže pri rozhodovaní o výživnom v súvislosti s rozhodnutím o zmene skoršieho rozhodnutia o osobnej\nstarostlivosti o maloleté dieťa možno rodičovi, ktorý podľa novej úpravy dieťa v osobnej starostlivosti mať\nnebude, uložiť povinnosť zaplatiť výživné aj spätne za čas pred vydaním (a teda aj pred právoplatnosťou)\nrozhodnutia meniaceho výchovné pomery, pokiaľ to odôvodňujú okolnosti zakladajúce zmenu pomerov,\nku ktorým prišlo po vydaní skoršieho rozhodnutia. Zmenou pomerov je tu aj faktický stav osobnej\nstarostlivosti druhého rodiča o dieťa nezodpovedajúci rozhodnutiu majúcemu sa zmeniť, ktorý rodič s\nprávom osobnej starostlivosti nezvrátil.\n25. Rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti vychádzajúci z presného opaku práve uvedeného\ntak nešlo považovať za správny (na čom nič nemohlo zmeniť ani nestotožnenie sa dovolacieho súdu s\ntou časťou argumentácie z dovolania, ktorou sa rozsudku odvolacieho súdu vytýkala zmätočnostná vada\npodľa § 420 písm. f/ C. s. p., majúca spočívať v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia - tu najmä preto,\nže žiadne z rozhodnutí uvádzaných dovolaním nešlo považovať za taký výraz ustálenej rozhodovacej\npraxe najvyšších súdnych autorít, s ktorým by sa prinajmenšom v rovine vysvetlenia odklonu od neho\nbolo potrebné v rozhodnutí idúcom (obrazne) opačným smerom vysporiadať.\n26. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 C. s. p.). Ak\ndovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého\nprávomoci patrí (§ 450 C. s. p.). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami preto zrušil len rozsudok\nodvolacieho súdu a to len v časti napadnutej dovolaním a vec vrátil na ďalšie konanie jemu, majúc za to,\nže náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto prípade možná i postačujúca (§ 449\nods. 2 C. s. p.) a vychádzajúc z toho, že tým, komu bolo v tomto prípade namieste pričítať dovolaním\nvytýkanú vadu nesprávneho právneho posúdenia veci, bol práve odvolací súd.\n\n27. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 C. s. p.).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoP/208/2018", "guid": "c7398f4c-1045-4eed-a449-c2443e94d3b2:c0b30aaa-d609-4f7a-8c6a-fe1ad8c4f8dd", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8c71639a-ffb8-44c5-a84f-23f444269d8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.203.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 203/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.203.2021.1"}, {"guid": "ee6e9b9b-58ed-4eff-8305-53889b3ff98a:aa510575-3c69-4aa2-bbee-f51ff36e6dfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6024200001.1", "spisova_znacka": "6Cdo/198/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/198/2024 z 26. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6024200001.1"}, {"guid": "7b792682-820a-48cb-8e6a-891ce11f429a:20594c6d-5edb-46c3-9118-f4928fd7e2c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2322201527.1", "spisova_znacka": "6CdoR/9/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoR/9/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2322201527.1"}, {"guid": "1d0e4c91-327a-4717-911f-27d02de85816:2ffaba04-1115-4d97-854d-3b6aa97057b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3223200182.1", "spisova_znacka": "9CdoR/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/2/2024 z 27. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3223200182.1"}, {"guid": "316415a5-23ca-44d8-8bff-33ee52888a53:73b98827-2ed6-4fc1-9843-de089736ed41", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5619203507.1", "spisova_znacka": "9Cdo/270/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/270/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5619203507.1"}, {"guid": "b88d995c-fa63-4778-91f7-0842fa103d71:d8d229ca-cf57-499b-b2bc-26da64073398", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:7124223668.1", "spisova_znacka": "21CoP/26/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/26/2026 z 25. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:7124223668.1"}, {"guid": "7ec7cb9b-1fb1-4113-87af-882f9c2880fe:171c9795-986c-4620-bd51-94cf8b5ac468", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:1225200436.1", "spisova_znacka": "15CoP/166/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 15CoP/166/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:1225200436.1"}, {"guid": "56b4d73b-5d24-4f04-b77f-465fca72f9f9:39ef78f0-c884-4624-9e75-ab44d7ad8751", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:1223203463.1", "spisova_znacka": "13CoP/142/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/142/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:1223203463.1"}, {"guid": "27361899-9b89-4456-b9d6-7b22f92286d1:085d83aa-3cc2-415d-9753-e2eecf2c2dfd", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2324200063.1", "spisova_znacka": "12CoP/134/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/134/2024 z 28. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2324200063.1"}, {"guid": "6b344fa9-a5c4-4248-ad5c-646bfce84410:fb9c9044-391d-4099-8d8d-ce239e35f32f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:7523202127.1", "spisova_znacka": "23CoP/39/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoP/39/2024 z 13. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:7523202127.1"}, {"guid": "114a2953-67e4-4da9-bd96-5f09c071bb10:6cb12ae8-0113-44e6-87a5-72c58ec7ad3c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8519201222.1", "spisova_znacka": "21CoP/194/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/194/2020 z 21. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8519201222.1"}]}