{"guid": "57019561-1e52-4e10-b8e4-7cfe162d7440:e780bd61-0319-4406-8230-90db083334a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1319206012.1", "spisova_znacka": "1KO/34/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/34/2020 z 25. 5. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2021, sp. zn. 1KO/34/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:1319206012.1", "identifikacne_cislo": "1319206012", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "datum_vydania": "2021-05-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Príslušnost"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/281/#paragraf-4.odsek-4", "nazov": "§ 4 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/281/#paragraf-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/281-2015/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-307", "nazov": "§ 307 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-307", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-307"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-55.odsek-3", "nazov": "§ 55 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-55.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-55"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/281#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-307", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-8", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-55"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e780bd61-0319-4406-8230-90db083334a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1319206012.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1319206012.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1319206012.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1KO/34/2020\n1319206012\n25. 05. 2021\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2021:1319206012.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra\nMelichera a členov senátu JUDr. Ľubora Šeba (sudca spravodajca),\nJUDr. Márie Trubanovej, PhD., JUDr. Violy Takáčovej, PhD., JUDr. Eriky Šobichovej, JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, vo veci žalobcu W. N., bytom G. XXXX/XX, Z. Z.,\ndoručovacia adresa M. XXX/XX, Y., proti žalovanému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, so\nsídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, vedenej na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. 1S/211/2020, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci\nOkresným súdom Bratislava III, takto\nrozhodol:\nNesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci\n\nje d ô v o d n ý.\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III dňa 28.10.2019 (po úprave petitu na\nč.l. 77) domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť upustiť od rozdielneho sprístupňovania a\nnakladania s osobnými údajmi profesionálnych vojakov; zmeniť Služobný predpis č. 126/2015 tak, aby\nbolo zachované právo na ochranu osobných údajov rovnako každému profesionálnemu vojakovi; upustiť\nod rozdielneho posudzovania zdravotnej spôsobilosti občana a profesionálneho vojaka; zmeniť vyhlášku\nč. 426/2015 Z.z. tak, aby sa posudzoval zdravotný stav rovnako u občana aj profesionálneho vojaka;\nupustiť od rozdielneho priznávania výšky náhrad na obmenu a peňažného príspevku z dôvodu pohlavia\na iného postavenia; zmeniť Služobný predpis č. 5/2015 tak, aby výška náhrad na obmenu a peňažný\npríspevok boli pre pohlavia aj príslušníkov Vojenského spravodajstva v súlade so zásadou rovnakého\nzaobchádzania.\n2. Okresný súd Bratislava III prípisom zo dňa 17.8.2020 (č.l. 79) postúpil vec sp. zn. 12Cpr/16/2019\nKrajskému súdu v Bratislave z dôvodu vecnej nepríslušnosti podľa § 43 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“), v spojení s § 2 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1 a § 10 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „S.s.p“). Na základe okolností týkajúcich sa osoby\nžalobcu sa domnieval, že dochádza k porušovania zásady rovnakého zaobchádzania. Podľa okresného\nsúdu sa žalobca domáha prieskumu správnych aktov, ktoré v oblasti verejného práva vydáva žalovaný\nako orgán verejnej správy.\n3. Krajský súd v Bratislave nesúhlasil s postúpením veci a prípisom z 25.11.2020 sp. zn. 1S/211/2020\npredložil vec kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodu, že vec nepatrí\ndo správneho súdnictva. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany pre porušenie\nzásady rovnakého zaobchádzania podľa ustanovení §§ 9 až 11 zákona č. 365/2004 o rovnakom\nzaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon).\nŽalobca sa nedomáha preskúmania zákonnosti žiadneho rozhodnutia žalovaného, ani jeho úradného\npostupu, prípadne poskytnutia ochrany pred nečinnosťou verejnej správy, resp. ochrany pred iným\nzásahom verejnej správy. Okolnosť, že žalobca nevyužil možnosť domáhať sa ochrany v zmysle\nsprávneho súdnictva, ho nemôže diskvalifikovať z podania žaloby vo veci antidiskriminačného sporu, o\nktorom rozhodovať patrí výlučne civilnému súdu.\n\n4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o\nvecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 S.s.p.) v spojení s § 11 C.s.p. po prejednaní veci bez nariadenia\npojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný.\n5. Podľa § 18 ods. 4 S.s.p. ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí\nz dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží\nna rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.\n6. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2 S.s.p.).\nNedovolené konanie alebo opomenutie orgánov verejnej správy musí mať formu rozhodnutia, opatrenia,\nnečinnosti alebo iného faktického zásahu. Pojmové vymedzenie spôsobilého predmetu preskúmavania\nsúdom je dôležité pre žalobcu pri žiadaní ochrany v konaní pred správnym súdom. Žalobca musí\nnedovolené konanie alebo opomenutie orgánu verejnej správy opísať a právne kvalifikovať do niektorej\nz uvedených foriem zásahu a na základe toho si zvoliť spôsob právnej ochrany tým, že uvedie druh\nžaloby, ktorou sa domáha ochrany.\n7. Podľa § 6 ods. 1 a 2 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych\nžalobách.\n8. Podľa § 7 písm. b) S.s.p. Správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy,\nktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej\nosoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia\nupravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal.\n9. Podľa § 7 písm. c) S.s.p. Správne súdy nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\n10. Podľa § 8 S.s.p. kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva,\nrozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Civilného sporového\nporiadku.\n11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o\nochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) každý\nsa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach,\nprávom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže\nsa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania,\nak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie\nzásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,\nmôže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu\npozastavená.\n12. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov občan pri prijímaní\ndo štátnej služby alebo profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v\nslužobnom úrade alebo na súde. 4) (odkaz na antidiskriminačný zákon) Služobný úrad je povinný\nna podnet občana a profesionálneho vojaka bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a\nodstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.\n13. V danom prípade je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, a teda má administratívny\ncharakter, alebo do civilného súdnictva s ohľadom na súkromnoprávny charakter. Okresný súd Bratislava\nIII vyhodnotil podanú žalobu podľa jej obsahu ako správnu žalobu a vec postúpil Krajskému súdu v\nBratislave, ktorý s uvedeným postúpením nesúhlasí konštatujúc, že nejde o vec správneho súdnictva.\n14. Vyššie uvedený kompetenčný konflikt je potrebné riešiť ako spor o vecnú príslušnosť. Podmienkou\nna to, aby bola vec prejednaná v rámci správneho súdnictva je, aby išlo z hľadiska predmetu konania\no také konanie, ktoré spĺňa zákonom vymedzené podmienky, čo však v danom prípade konštatovať\nnemožno.\n\n15. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR v minulosti riešil problematiku vecnej príslušnosti\nsúdov pokiaľ ide o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona,\npričom rozhodol, že prejednať a rozhodnúť takéto veci patrí do právomoci civilných súdov (napr.\n1KO/29/2018, 1KO/7/2019, 1KO/22/2019, 1KO/10/2020). Na druhej strane existuje pomerne konštantná\njudikatúra kompetenčného senátu (R 32/2019, 1KO/13/2019, 1KO/26/2020), v ktorej sa konštatuje,\nže vzťahy vyplývajúce zo štátnej služby profesionálneho vojaka podľa zákona č. 281/2015 Z. z.\no štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemožno\npovažovať pre ich povahu za veci súkromnoprávne (predovšetkým pracovnoprávne). Služobný pomer\nje a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného práva. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn.\n1KO/29/2018 z 3. októbra 2018 uviedol, že povinnosť dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania, sa\nnepochybne vzťahuje aj na právne vzťahy v súvislosti s výkonom štátnej služby príslušníkov Policajného\nzboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a\npríslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. V zmysle tohto rozhodnutia z\noznačenia žaloby, ale aj z jej obsahu a petitu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany\npre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 9 a nasl. antidiskriminačného zákona v\nsúvislosti s výkonom štátnej služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,\nide nepochybne o antidiskriminačný spor vychádzajúci zo služobného pomeru medzi žalobcom a\nžalovaným, ktorý sa nedotýka administratívneho konania ani žiadneho rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy. Existenciu takéhoto sporu predpokladá aj Civilný sporový poriadok, čo je zrejmé z ustanovenia\n§ 307 C.s.p. Takýto druh sporu preto prejednávajú a rozhodujú súdy v civilnom sporovom konaní.\n16. Služobný pomer profesionálneho vojaka svojou povahou, charakterom, postavením subjektov,\nobsahom, spôsobom vzniku, zmeny, priebehu a zániku a ďalšími okolnosťami týkajúcimi sa služobného\npomeru je veľmi podobný napr. služobnému pomeru príslušníkov ZVJS SR, PZ SR, SIS alebo NBÚ.\nPreto závery citovaného rozhodnutia možno analogicky uplatniť aj na prípadné porušenie zásady\nrovnakého zaobchádzania, ktoré by sa týkalo profesionálnych vojakov. Pokiaľ by teda bolo možné\npovažovať podanú žalobu za antidiskriminačnú v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 antidiskriminačného\nzákona, bolo by na mieste vysloviť vecnú príslušnosť civilného súdu z tohto dôvodu.\n17. Definícia antidiskriminačného sporu je obsiahnutá v ustanovení § 307 C.s.p., ktorý definuje\nantidiskriminačný spor ako spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Antidiskriminačný zákon\nvymedzuje podmienky právnej ochrany zabezpečovanej súdom podľa tohto zákona v ustanovení § 9\nods. 2. Podľa jeho prvej vety každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je\nalebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním\nzásady rovnakého zaobchádzania. Rozhodnou otázkou teda je, či žalobca ako profesionálny vojak\ntvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého\nzaobchádzania v súvislosti so služobným pomerom profesionálneho vojaka, a v tom smere sa domáha\nochrany na súde. Inými slovami povedané, či sa domáha ochrany pred diskrimináciou svojej osoby v\nslužobnom pomere profesionálneho vojaka, ktorá sa stala priamo jemu, alebo obsah žaloby smeruje len\nvoči aktom žalovaného vo všeobecnosti, bez priamej väzby na možné ohrozenie alebo porušenie práv\nalebo právom chránených záujmov žalobcu. Žalobca sa totiž domáha konštatovania porušenia zásady\nrovnakého zaobchádzania, ku ktorému malo prísť prostredníctvom všeobecne záväzného právneho\npredpisu žalovaného a interných služobných predpisov žalovaného. Preto nemenej dôležitou otázkou\nje, či petit žaloby a jej obsah nesmeruje výhradne voči aktom žalovaného, ktorých preskúmanie je v\nsprávnom súdnictve vylúčené (§ 6 a 7 S.s.p.).\n18. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou označenou\nako antidiskriminačná žaloba domáha uloženia povinnosti žalovanému upustiť od rozdielneho\nsprístupňovania a nakladania s osobnými údajmi profesionálnych vojakov; zmeniť Služobný predpis\nč. 126/2015 tak, aby bolo zachované právo na ochranu osobných údajov rovnako každému\nprofesionálnemu vojakovi; upustiť od rozdielneho posudzovania zdravotnej spôsobilosti občana a\nprofesionálneho vojaka; zmeniť vyhlášku č. 426/2015 Z.z. tak, aby sa posudzoval zdravotný stav rovnako\nu občana aj profesionálneho vojaka; upustiť od rozdielneho priznávania výšky náhrad na obmenu\na peňažného príspevku z dôvodu pohlavia a iného postavenia; zmeniť Služobný predpis č. 5/2015\ntak, aby výška náhrad na obmenu a peňažný príspevok boli pre pohlavia aj príslušníkov Vojenského\nspravodajstva v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. V jednotlivých častiach žaloby popisuje\nnajprv časový vývoj prijímania predpisov týkajúcich sa zásady rovnakého zaobchádzania, ochrany\nosobných údajov, ako aj tých, ktoré podľa petitu žaloby do týchto práv zasahujú a žiada ich modifikáciu,\nresp. zrušenie. Opisuje niektoré svoje kroky pri návrate do služobného pomeru, keďže v minulosti\núspešne žaloval zrušenie rozhodnutí, ktorými bol skončený jeho služobný pomer profesionálneho\n\nvojaka. V ďalšej časti žaloby popisuje jednotlivé predpisy Služobné predpisy č. 126/2015 a 5/2015 a\nvyhlášku č. 426/2015 Z.z., kde v jednotlivých častiach uvádza v čom zasahujú do zásady rovnakého\nzaobchádzania resp. porušujú ochranu osobných údajov. V závere už len cituje rôzne ustanovenia\nprávnych predpisov.\n19. Z podania žalobcu je zrejmé, že jeho cieľom nie je konštatovanie porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania vo vzťahu k jeho osobe, v žalobe je to len naznačené. Žalobca vôbec skutkovo bližšie\nneurčuje ako bol, trebárs i na základe vyššie menovaných služobných predpisov a vyhlášky, zmeny\nktorých sa domáha, diskriminovaný on ako osoba v služobnom pomere profesionálneho vojaka. Žalobca\nneopisuje žiadny skutkový dej, ani následky, ktorým bol vystavený, takým spôsobom že bolo možné\nkonštatovať porušenie zákazu diskriminácie v nejakej konkrétnej situácii. Nie je vymedzené, ako boli\nporušením zásady rovnakého zaobchádzania dotknuté jeho práva, právom chránené záujmy a slobody,\ni keď to v § 9 ods. 2 samotný antidiskriminačný zákon požaduje. Keďže podaná žaloba nespĺňa\nkritériá uvedené v ustanovení citovanom v predchádzajúcej vete, nemožno hovoriť o tom, že ide o\nantidiskriminačný spor.\n20. Vychádzajúc zo skutkového stavu ako aj z obsahu spisu je na základe vyššie uvedeného zrejmé,\nže žalobca sa prostredníctvom podanej žaloby domáha zmeny príslušných služobných predpisov, resp.\nvyhlášky žalovaného ako fyzická osoba. Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by sa žaloba týkala\nslužobného pomeru žalobcu, nie je teda na mieste postupovať v súlade s judikatúrou kompetenčného\nsenátu, v zmysle ktorej sú na prejednávanie veci týkajúcich sa služobného pomeru profesionálnych\nvojakov, vecne príslušné správne súdy (R 32/2019, 1KO/13/2019, 1KO 26/2020).\n21. Kompetenčný senát sa vzhľadom k tomu, že mu vec bola predložená správnym súdom z dôvodu\nnesúhlasu s postúpením veci okresným súdom, pretože sa nejedná o vec patriacu do správneho\nsúdnictva zameral na otázku, či predmet konania, tak ako ho vymedzil žalobca, vrátane petitu jeho\nžaloby, možno z hľadiska vecnej príslušnosti zaradiť do správneho súdnictva. Ustanovenie § 6 S.s.p.\nvymedzuje právomoc správnych súdov pozitívne a § 7 S.s.p. negatívne, teda ustanovuje, aké prípady,\nnajmä rozhodnutia alebo iné akty správne súdy nepreskúmavajú. Právomoc správneho súdu sa prekrýva\ns vecnou príslušnosťou. Pri skúmaní právomoci správny súd postupuje tak, že na základe žaloby vylúči,\nže nejde o žiadnu vec uvedenú v § 7 S.s.p. Uvedené ustanovenia vymedzujú negatívne procesné\npodmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby.\n22. Primárnym účelom správneho súdnictva je poskytovanie ochrany subjektívnym právam fyzických a\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2, § 5 ods. 2). Priamy dotyk na týchto právach je u fyzických\na právnických osôb procesnou podmienkou spojenou s unesením ich aktívnej žalobnej legitimácie. O\npriamom dotyku na subjektívnych právach však možno hovoriť v zásade len pri individuálnych správnych\naktoch, teda takých, ktoré majú konkrétneho adresáta. Z tohto dôvodu preto správne súdnictvo vo\nvšeobecnosti neposkytuje ochranu vo vzťahu k všeobecne záväzným právnym predpisom orgánov\nverejnej správy. Adresátom týchto predpisov je totiž v zásade neurčitý počet osôb. Jedinou výnimkou v\ntomto smere v nadväznosti na bývalé znenie § 250zfa O.s.p. naďalej zostáva preskúmavanie zákonnosti\nvšeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy v zmysle § 357 až 367 S.s.p. Pokiaľ\npreto zákon v § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. spája administratívne konanie aj s vydávaním normatívnych\nsprávnych aktov, je nutné pod týmito rozumieť práve všeobecne záväzné nariadenia obcí, miest,\nmestských častí a samosprávnych krajov. Vzhľadom na to, že pri všeobecne záväzných právnych\npredpisoch nemožno vo vzťahu k ich adresátovi hovoriť o priamom dotyku na subjektívnych právach,\naktívnu žalobnú legitimáciu pri preskúmavaní zákonnosti všeobecne záväzných nariadení zákon zveruje\nvo všeobecnosti prokurátorovi a po novom pri ochrane verejného záujmu v oblasti životného prostredia\naj zainteresovanej verejnosti (§ 359). Na preskúmavanie súladu všeobecne záväzného nariadenia s\nÚstavou SR však je naďalej výlučne oprávnený len Ústavný súd SR v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. c) a d)\nústavy. Takýto model pritom prešiel aj kontrolou ústavnosti (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL.\nÚS 2/2013 z 12. novembra 2014). (FEČÍK, Marián. § 7 [Negatívne vymedzenie právomoci správnych\nsúdov]. In: BARICOVÁ, a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck,\n2017, s. 119.).\n23. Vyhlášku Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 426/2015 Z.z. o posudzovaní zdravotnej\nspôsobilosti občana na prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka, o spôsobe posudzovania\npsychickej spôsobilosti a o previerke fyzickej zdatnosti občana na prijatie do štátnej služby\nprofesionálneho vojaka a o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej\nslužby profesionálneho vojaka alebo na výkon funkcie možno jednoznačne považovať za všeobecne\nzáväzný právny predpis. Služobné predpisy Ministerstva obrany SR č. 126/2015 a 5/2015 na druhej\n\nstrane možno považovať za správne akty orgánu verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä\nrozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery\norgánu, ktorý ich vydal. Nesprávne resp. neúplné sa javí tvrdenie okresného súdu, že ide o správne akty\na preto ich majú preskúmať správne súdy. Ustanovenie § 3 ods. 1 S.s.p. ale dlhodobo i teória správneho\npráva totiž akty verejnej správy delí na normatívne správne akty a individuálne správne akty. Avšak,\nako je uvedené vyššie, spomedzi normatívnych právnych aktov prieskumu prostredníctvom správnych\nsúdov podliehajú len všeobecne záväzné nariadenia vydávané orgánmi samosprávy, lebo sú osobitne\nupravené v S.s.p. a aj samotné znenie § 7 písm. c) S.s.p. toto predpokladá.\n24. Žalobca vo svojej žalobe navrhoval zmenu Služobných predpisov žalovaného č. 126/2015 a\n5/2015 a vyhlášky žalovaného č. 426/2015 Z.z. S odkazom na citované ustanovenia Správneho\nsúdneho poriadku, najmä § 7 písm. b) a c), je možné urobiť záver, že súdnemu prieskumu\nprostredníctvom správnych súdov predmetných služobných predpisov a vyhlášky prípadne iných\nobdobných normatívnych právnych aktov chýba legislatívny rámec a zákonom stanovený rozsah\nprieskumu takýchto (normatívnych alebo iných) aktov. Povedané inými slovami preskúmaniu týchto\npredpisov prostredníctvom správnych súdov chýba zákonné zmocnenie. Kompetenčný senát poukazuje\nv tejto súvislosti na rozsudok senátu Správneho kolégia z 15. októbra 2020 sp. zn. 6 Sžk/11/2019\na pomerne konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR (pozri rozhodnutia PL. ÚS 2/2013, PL. ÚS\n37/2015, I. ÚS 387/2014), ktoré ohľadne neprípustnosti preskúmavania normatívnych právnych aktov,\nteda všeobecne záväzných právnych predpisov verejnej správy v správnom súdnom konaní, s výnimkou\nvšeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy, zaujali rovnaký názor ako kompetenčný\nsenát najvyššieho súdu.\n25. Pretože vec môže byť prejednaná správnym súdom iba v prípade, keď z hľadiska predmetu konania\nide o také konanie, ktoré spĺňa zákonom vymedzené podmienky,\nčo v danom prípade konštatovať nemožno, najvyšší súd súhlasí s názorom krajského súdu,\nže tu nejde o vec patriacu do správneho súdnictva. Kompetenčný senát sa zaoberal povahou podanej\nžaloby ako celku napriek skutočnosti, že bola formulovaná ako antidiskriminačná žaloba súvisiaca s\nvýkonom služobného pomeru žalobcu ako profesionálneho vojaka. V zmysle judikatúry kompetenčného\nsenátu (1 KO 29/2018, 1 KO 7/2019) by mohla zdanlivo „okamžite“ vylučovať právomoc správneho\nsúdu. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. V predmetnej\nveci sa však žalobca domáha len zmeny služobných predpisov a vyhlášky, nepoukazuje na to, že\nbol diskriminačnému konaniu vystavený. Ako je uvedené vyššie, S.s.p. preskúmavanie „žalovaných\npredpisov“ prostredníctvom správneho súdneho konania v ustanovení § 7 písm. b) a c) vylučuje. Pokiaľ\nby správny súd posúdil podanie ako antidiskriminačnú žalobu podľa § 307 C.s.p. a vec by postúpil\ncivilného súdu, len kvôli označeniu podania, i keď podľa obsahu by šlo napríklad o žalobu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a žalobca by navrhoval inými slovami zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, išlo by o nesprávny postup. Preto treba dôsledne skúmať obsah podaného návrhu (žaloby),\nnajmä pokiaľ žalobca nie je právne zastúpený. Nie je náležité od neho vyžadovať exaktné formulácie.\n26. Na záver kompetenčný senát najvyššieho súdu uvádza, že v zmysle príslušných ustanovení C.s.p.\na S.s.p. rozhodoval o dôvodnosti nesúhlasu krajského súdu s postúpením veci okresným súdom, teda\nje vecne príslušný konať správny súd, ktorý mu vec predložil. Kompetenčný senát nerozhoduje o\nprípustnosti žaloby, o tom, či má šancu uspieť na súde, ktorý je povinný teraz vec rozhodnúť, ani či\nžalobca zvolil správny postup, ani ako by mali či už strany konania alebo konajúci súd postupovať.\n27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kompetenčný senát najvyššieho súdu dospel k záveru,\nže v zmysle § 2, § 3, § 6 a § 7 písm. b/ a c/ S.s.p. nejde o vec patriacu\ndo správneho súdnictva s tým, že súdy sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1 C.s.p.).\n28. Z uvedených dôvodov kompetenčný senát rozhodol preto tak, ako je uvedené vo výroku tohto\nuznesenia s tým, že súdy sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1veta druhá C.s.p.).\n29. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7:0\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}