{"guid": "27252d46-48f1-4c66-b3df-c8192b7e7ea4:79803a4c-ed8b-4aab-9021-787840ded610", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1304899776.2", "spisova_znacka": "5Obdo/62/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/62/2020 z 25. 3. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2021, sp. zn. 5Obdo/62/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:1304899776.2", "identifikacne_cislo": "1304899776", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2021-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-531", "nazov": "§ 531 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-531", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-531"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-534", "nazov": "§ 534 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-534", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-534"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/446/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 446/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/446/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/446-2001/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-531", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-534", "/SK/ZZ/2004/523#paragraf-13", "/SK/ZZ/2004/523#paragraf-21", "/SK/ZZ/2001/446#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79803a4c-ed8b-4aab-9021-787840ded610", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1304899776.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1304899776.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1304899776.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/62/2020\n1304899776\n25. 03. 2021\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2021:1304899776.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu FELYMA, spol. s r. o.,\nM. R. Štefánika 7845/53, 960 01 Zvolen, IČO: 36 047 996, proti žalovanému\n1/ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00\n165 565, žalovanému 2/ Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2,\n080 01 Prešov, IČO: 37 870 475 a žalovanému 3/ Ľubovnianska nemocnica, n. o.,\nObrancov mieru 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 37 886 851, o zaplatenie 50.801,87 eur\ns príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 27Cb/25/2004, o dovolaní\nžalovaného 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/197/2016-686\nzo dňa 9. mája 2017, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/197/2016-686 zo dňa 9. mája 2017 z r u š u j e a vec\nm u v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „okresný súd\" alebo „súd prvej inštancie\") rozsudkom č. k.\n27Cb/25/2004-632 zo dňa 23. marca 2016 (druhý v poradí) v znení opravného uznesenia č. k.\n27Cb/25/2004-724 zo dňa 3. júna 2020 rozhodol v prvom výroku, že žalovaný 3/ je povinný zaplatiť\nžalobcovi 21.628,87 eur. Druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. Tretím výrokom rozhodol, že\nžalobca je povinný žalovanému 3/ nahradiť trovy konania\nvo výške 14,86%. Ďalej rozhodol, že žalobu voči žalovanému 1/ a 2/ zamietol.\nPoslednými výrokmi rozhodol, že žalobca je povinný žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nahradiť trovy\nkonania vo výške 100%.\n2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie istiny vo výške\n1.530.457,21 SK (t. j. 50.801,87 eur) s príslušenstvom titulom vyčísleného úroku z omeškania. Žalobný\nnávrh odôvodnil tým, že dňa 6.12.2000 uzatvoril so štátnym podnikom MEDIKA, š. p. zmluvu o postúpení\npohľadávok podľa § 524 a nasl.\nzákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník\" alebo „OZ\") v znení dodatku č.\n1. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok boli pohľadávky, ktoré mal pôvodný veriteľ - postupca\nvoči dlžníkovi Nemocnica s poliklinikou Stará Ľubovňa (ďalej aj „NsP\nStará Ľubovňa\"). Pohľadávka, ktorá na základe tejto zmluvy prešla, zahŕňa istinu z neuhradených faktúr,\njej príslušenstva, ako aj všetky práva s ňou spojené. Istinu žalovaný 1/ uhradil, predmetom sporu je\nuplatnený 20%-ný úrok z omeškania.\n3. Pôvodne súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 27Cb/25/2004-522 zo dňa 7.7.2014 (prvým v poradí)\nuložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 29.299,61 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania\nvo výške 15,34%, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ a\n3/ trovy konania. Na odvolanie žalovaného 1/ aj žalobcu, Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.\n2Cob/210/2014-600 zo dňa 8.12.2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko okresný súd dospel\n\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a jeho rozhodnutie vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n4. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní prihliadol na žalovaným 3/ vznesenú námietku premlčania\nuplatneného nároku, ktorú vyhodnotil sčasti ako dôvodnú, nakoľko z listinných dôkazov zistil, že niektoré\nz faktúr nemali splatnosť tak, ako uviedol žalobca.\nUviedol, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 21.628,87 eur, ktorý\nje povinný zaplatiť žalovaný 3/. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že istina bola uhradená, neznamená, že\nnárok na úroky z omeškania sa nepremlčiava, viaže sa len na splatnosť istiny. Súd prvej inštancie\nzamietol nárok na vyčíslený úrok z omeškania z daňových dokladov,\npri ktorých bola splatnosť do 12.2.2004.\n5. Súd prvej inštancie posúdil aj návrh žalobcu, aby vznesenú námietku premlčania prehodnotil\nz hľadiska rozporu s dobrými mravmi. Skonštatoval, že ak by výkon práva namietať premlčanie\nuplatneného nároku mal byť prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, išlo\nby o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s\ndobrými mravmi. O konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však\nnebolo možné podľa súdu prvej inštancie uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného\nnároku vyvodzovaný,\nale len z konkrétnych okolností a dôvodov, za ktorých bola námietka premlčania z tohto nároku\nuplatnená. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v posudzovanom prípade sa nejednalo o žiadne\nvýnimočné okolnosti a námietku premlčania žalovaného 3/ nevyhodnotil za konanie, ktoré\nby bolo v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka. O povinnosti nahradiť trovy konania žalobcovi súd\nrozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do\n30. júna 2016 (ďalej tiež „OSP\").\n6. O odvolaniach žalobcu a žalovaného 3/ rozhodol Krajský súd v Bratislave\n(ďalej aj „odvolací súd\") rozsudkom č. k. 2Cob/179/2016-686 zo dňa 9.5.2017, ktorým v prvom výroku\nnapadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III potvrdil. Druhým výrokom rozhodol, že žalovanému\n2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n7. V odôvodnení aktuálne dovolaním napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.\nDospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a zo zisteného stavu veci a\ndoplnenia dokazovania vyvodil správny právny záver.\n8. Ohľadom námietky žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom\na že druhý výrok napadnutého rozsudku je nepreskúmateľný, neurčitý a celkovo nezodpovedá intenciám\npráva na spravodlivý proces, odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie\nv prvom výroku napadnutého rozsudku zaviazal žalovaného 3/ zaplatiť žalobcovi 21.628,87 eur a vo\nzvyšku žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vo štvrtom výroku uviedol, že zamieta\nžalobu voči žalovanému 1/ a 2/ a z odôvodnenia rozsudku, ako aj zo samotného výroku, vyplýva, že\nvoči týmto žalovaným zamieta žalobu v celom rozsahu, platí, že zamietol žalobu vo vzťahu k žalobcovi\ni žalovanému 3/ vo zvyšnej časti uplatnenej pohľadávky,\na že druhý výrok napadnutého rozsudku sa vzťahuje k prvému výroku a týka sa žalovaného 1/ vzhľadom\nna znenie štvrtého výroku, kedy bola žaloba voči žalovanému 1/ a 2/ zamietnutá.\n9. Odvolací súd konštatoval, že bolo nesporné, že Ľubovnianska nemocnica,\nn. o. vznikla 4.8.2005. V zakladateľskej listine zo dňa 12.7.2005, ako aj v rozhodnutí Krajského úradu\nv Prešove zo dňa 4.8.2005, je ustanovené, že Ľubovnianska nemocnica, n. o. je právnym nástupcom\nNemocnice s poliklinikou Stará Ľubovňa, a to vo všetkých právach a záväzkov\nz pracovno-právnych vzťahov, know-how, záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli\nz dodávateľských vzťahov. Úroky z omeškania, ktoré sú predmetom tohto sporou, súviseli\ns istinou za dodávku liekov (dodávateľské vzťahy). Ľubovnianska nemocnica, n .o. dňom svojho vzniku\nprevzala práva a záväzky z pracovno-právnych vzťahov, know-how a záväzky\na pohľadávky, ktoré vznikli z dodávateľských vzťahov, a to z dôvodu, že takáto bola vôľa zakladateľov,\nktorí ju založili. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,\n\nže Ľubovnianska nemocnica, n. o. prevzala uvedené záväzky nie po zrušení NsP Stará Ľubovňa, ale\nešte za jej existencie, a preto na túto skutočnosť nemožno aplikovať § 21 ods. 13\nzák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.\"), ktorý rieši možnosti pri zlúčení, rozdelení, splynutí alebo\nzrušení príspevkovej alebo rozpočtovej organizácie.\nNsP Stará Ľubovňa však bola zrušená, a to bez právneho nástupcu, a tie práva a povinnosti, ktoré ku\ndňu zrušenia na nej boli, prešli zo zákona na jej zriaďovateľa, t. j. na Prešovský samosprávny kraj. Práva\na záväzky z pracovno-právnych vzťahov, know-how a záväzky\na pohľadávky, ktoré vznikli z dodávateľských vzťahov už v čase zrušenia na NsP Stará Ľubovňa, nemohli\nv súlade s § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z. z. prejsť na samosprávny kraj.\nJe nesporné, že o prechode všetkých troch vyššie spomínaných oblastí bol spísaný aj protokol o ich\nodovzdaní a prevzatí medzi NsP Stará Ľubovňa, Prešovským samosprávnym krajom\nako zriaďovateľom a Ľubovnianskou nemocnicou, n. o. zo dňa 21.10.2005, kde sa uvádza,\nže na Ľubovniansku nemocnicu, n. o. prešli všetky záväzky z dodávateľsko-odberateľských vzťahov\nuzavretých s NsP Stará Ľubovňa vrátane neukončených súdnych sporov.\n10. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného 2/, že ak by aj niektorý záväzok opomenul, v tomto\nprotokole je všeobecne podľa vôle zakladateľa a zriaďovateľa bývalej NsP Stará Ľubovňa stanovené,\nže prechádzajú dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a to všetky\nna Ľubovniansku nemocnicu, n. o. Odvolací súd sa tiež stotožnil s právnym názorom žalobcu, že v\ndanom prípade nemohlo dôjsť k univerzálnej sukcesii z príspevkovej organizácie\nna neziskovú organizáciu, vzhľadom na ust. § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z. z., ktorý umožňuje zánik\nrozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zlúčením alebo splynutím len opätovne\nna rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu a žalovaný 3/ je v danom prípade neziskovou\norganizáciou, avšak v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 534 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého kto sa s dlžníkom dohodne, že splní záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť\nposkytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z tohto však priame právo nevznikne. Je zrejmé, že bolo\ndohodnuté v protokole o odovzdaní a prevzatí záväzkov a pohľadávok, nehnuteľných a hnuteľných vecí a\npracovno-právnych vzťahov dňa 21.10.2005, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy prechádzajú z NsP\nStará Ľubovňa na Ľubovniansku nemocnicu, n. o. Odvolací súd konštatoval, že veriteľovi síce priamo\nprávo voči Ľubovnianskej nemocnici, n. o. nevzniklo, ale v tomto konaní na plnenie žalobcovi na základe\npredložených\na prezentovaných skutočností má byť zaviazaná Ľubovnianska nemocnica, n. o., nakoľko\njej táto povinnosť vznikla na základe zakladateľskej listiny, rozhodnutia Krajského úradu\nv Prešove a vyplynula aj z protokolu o odovzdaní a prevzatí záväzkov a pohľadávok.\nĎalej ako nesporné vyhodnotil, že dohodou sa zakladá nový samostatný záväzkový právny vzťah iba\nmedzi dlžníkom a treťou osobou, preto pôvodný záväzok nemôže ovplyvniť.\nV danom prípade teda nedošlo k prevzatiu dlhu podľa ust. § 531 Občianskeho zákonníka,\nako sa domnieval žalobca, ale podľa odvolacieho súdu je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenie\n§ 534 Občianskeho zákonníka.\n11. K odvolaniu žalovaného 3/ uviedol, že tento namietal skutočnosť, že z odôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu vydaného pod č. k. 2Cob/210/2014-16 zo dňa 8.12.2015 nevyplýva, že by krajský súd\nvyslovil právny záver, že Ľubovnianska nemocnica n. o.\nje pasívne legitimovaná v predmetnom spore, ale vyčíta súdu prvej inštancie, že nevyhodnotil dostatočne\nskutočnosti na prijatie záverov o pasívnej legitimácii a že v danom prípade nemohlo dôjsť k univerzálnej\nsukcesii vzhľadom na zákon č. 13/2002 Z. z. Odvolací súd opätovne poukázal na skutočnosť, že\nĽubovnianska nemocnica, n. o. už samotným dňom svojho vzniku prevzala práva a záväzky z pracovnoprávnych vzťahov, know-how a záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli z dodávateľských vzťahov, a to\nz dôvodov, že takáto bola vôľa zakladateľov, ktorí ju takto založili a takto aj vznikla. Uviedol, že je\nnesporné, že Ľubovnianska nemocnica prevzala uvedené záväzky nie po zrušení NsP Stará Ľubovňa,\nale ešte za jej existencie, a preto na túto skutočnosť nemožno aplikovať ust. § 21 zák. č. 523/2004 Z. z.\nOdvolací súd mal za to, že ak by aj niektorý záväzok sa opomenul v protokole, podľa vôle zakladateľa\na zriaďovateľa bývalej NsP Stará Ľubovňa bolo stanovené, že prechádzajú dodávateľsko-odberateľské\nvzťahy, a to všetky na Ľubovniansku nemocnicu, n. o., zo dňa 12.7.2005 a rozhodnutia Krajského úradu\nPrešov o reorganizácii Ľubovnianskej nemocnice, n. o. zo dňa 4.8.2005 v protokole o odovzdaní a\nprevzatí záväzkov a pohľadávok, nehnuteľných a hnuteľných vecí a pracovno-právnych vzťahov zo dňa\n\n21.10.2005 so všetkými jej prílohami. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na časť II. protokolu o\nodovzdaní a prevzatí majetku medzi odovzdávajúcim Nemocnicou\ns poliklinikou, zriaďovateľom Prešovský samosprávny kraj a preberajúcou Ľubovnianska nemocnica, n.\no., kde predmet protokolu bol: 1. majetok, ktorý tvoria nehnuteľné veci, hnuteľné veci vrátane finančných\nprostriedkov ako aj pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky\na predmetom protokolu podľa tejto časti sú aj obežné prostriedky organizácie, prechádzajúce\nv celosti na Ľubovniansku nemocnicu, n. o., a zásoby v celkovej hodnote uvedenej\nv predmetnom protokole, finančné aktíva v celkovej hodnote uvedené v predmetnom protokole,\npohľadávky prechádzajúce na Ľubovniansku nemocnicu, n. o., veci špecifikované\nako aj záväzky NsP Stará Ľubovňa k 30.9.2005 v určitej špecifikovanej hodnote.\nTiež je v protokole uvedené, že predmetom prevzatia a odovzdania sú aj dodávateľsko-odberateľské\nzmluvy vrátane neukončených súdnych sporov uzavreté s NsP Stará Ľubovňa,\na ktoré sú v platnosti ku dňu vzniku Ľubovnianskej nemocnice, n. o. a prechádzajú na neziskovú\norganizáciu podľa zmlúv uvedených v prílohe č. 10.\n12. Na záver odvolací súd zdôraznil, že ak by sa aj niektorý záväzok opomenul v tomto protokole uviesť,\nje všeobecne dané, že podľa vôle zakladateľa a zriaďovateľa bývalej\nNsP Stará Ľubovňa, bolo stanovené, že prechádzajú všetky dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a\nto všetky na Ľubovniansku nemocnicu, n. o. Je nesporné z tohto protokolu, že záväzky prebrala\nĽubovnianska nemocnica, n. o. od NsP Stará Ľubovňa.\n13. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal včas žalovaný 3/ (ďalej aj „dovolateľ\") dovolanie, ktorým\nžiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421\nods. 1 písm. b/ CSP, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi odvolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená.\n14. Podľa dovolateľa odvolací súd nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti a dôkazy, a tým dospel k\nnesprávnemu právnemu záveru a rozhodnutiu. Žalovaný 3/ mal za to, že otázka aplikácie ust. § 534\nObčianskeho zákonníka je v rozpore so skutkovými zisteniami.\nPodľa dovolateľa odvolací súd neuviedol ani dôvody, prečo je potrebné aplikovať § 534 OZ. Pre prevzatie\ndlhu, alebo pristúpenie k nemu, je potrebná dohoda, resp. zmluva uzavretá medzi pôvodným dlžníkom a\nnovým dlžníkom, a teda v danom prípade za takúto by bolo možné považovať len Protokol o delimitácii,\nv ktorom sporný záväzok nebol obsiahnutý.\n15. Ďalej uviedol, že aj keď sa v protokole hovorí o prechode všetkých záväzkov, vždy\nsa odkazuje na ich taxatívny výpočet v konkrétnej prílohe. V danej veci sa však sporný záväzok v žiadnej\nprílohe nenachádza a protokol neobsahuje žiadne dojednanie o prechode\naj v protokole opomenutých záväzkov.\n16. Dovolateľ nesúhlasí s právnym názorom odvolacieho súdu, že Ľubovnianska nemocnica, n. o. už\nsamotným dňom vzniku prevzala práva a záväzky z pracovno-právnych vzťahov, know-how a záväzky\na pohľadávky, ktoré vznikli z dodávateľských vzťahov\nna základe toho, že takáto bola vôľa zakladateľov, a že ak by sa aj niektorý záväzok opomenul v tomto\nprotokole, je všeobecne dané, že podľa vôle zakladateľa a zriaďovateľa bývalej NsP Stará Ľubovňa\nbolo stanovené, že prechádzajú na Ľubovniansku nemocnicu, n. o. všetky dodávateľsko-odberateľské\nvzťahy. Nesprávny je teda aj záver odvolacieho súdu,\nže je nesporné z protokolu, že záväzky prebrala Ľubovnianska nemocnica, n. o. od NsP\nStará Ľubovňa, keďže dané skutočnosti nemajú oporu v dôkazoch a zistených skutočnostiach, a je to\naj v rozpore s platným verejným právom.\n17. Poukázal na to, že na jednej strane sa odvolací súd stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu\na žalovaného, že zriaďovateľskými aktami Prešovského samosprávneho kraja nedošlo k univerzálnej\nsukcesii práv a povinností na Ľubovniansku nemocnicu, n. o., a na druhej strane o tieto akty opiera svoj\nprávny názor. Uviedol, že súdy nižších inštancií pri svojom rozhodovaní opomenuli zobrať do úvahy, že\núkony orgánov verejnej správy, súvisiace s kreovaním a rušením právnických osôb, spadajú pod oblasť\nverejného práva, kde sa uplatňuje zásada „je zakázané všetko, čo nie je dovolené\".\n\nDovolateľ sa domnieva, že akty orgánu verejnej správy v tej časti, ktoré sú v rozpore s kogentnými\nustanoveniami právnych predpisov, sú neplatné. Podľa jeho názoru tieto skutočnosti súdy v\nrozhodovacom procese nepreskúmali, a to napriek tomu, že mali k dispozícií príslušnú dokumentáciu.\n18. Na záver uviedol, že aj keby došlo k právne bezchybnému odovzdaniu a prevzatiu záväzkov, z\nhľadiska obsahu by predmetom prechodu nemohol byť predmetný záväzok,\nkeď podľa čl. IV zakladateľskej listiny Ľubovnianskej Nemocnice ods. 3 je nezisková organizácia\nprávnym nástupcom všetkých záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli NsP\n(NsP v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC) z dodávateľských vzťahov, t. j. od 1.1.2003\ndo vzniku Ľubovnianskej nemocnice n. o. Záväzok, ktorý je predmetom tohto sporu, vznikol pred\nzaložením NsP Stará Ľubovňa a pri prechode zriaďovateľskej pôsobnosti na Prešovský samosprávny\nkraj bola hodnota delimitovaných záväzkov NsP v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR nulová.\n19. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného 3/ písomne nevyjadril.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd\") ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP\")], po zistení, že dovolanie podal žalovaný 3/\nvčas, zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta\npred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a dôvodné.\n21. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n22. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS\n474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov\nprípustnosti dovolania definovaných v § 421\nods. 1 CSP (rovnako aj I. ÚS 438/2017).\n23. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne.\n24. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n25. Dovolateľ odôvodnil prípustnosť svojho dovolania podľa ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, t.\nj. že potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n26. Pokiaľ má dovolací súd riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods.\n1 písm. b/ CSP), tak je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a) konkretizovať právnu otázku\nriešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd a b) uviesť, ako mala byť táto otázka\nsprávne riešená (uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Cdo/146/2017). CSP v tomto smere zaťažuje argumentačnou povinnosťou dovolateľa, a nie\ndovolací súd. Právna otázka takto dovolateľom v dovolaní nenastolená\na nekonkretizovaná, nemá relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. b/ CSP.\n27. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí ísť - okrem vyššie\nuvedených podmienok - o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo\nzákonodarcom zvolenej formulácie vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa rozumie tak\n\notázka hmotno-právna (ktorá sa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce a podobne), ako aj otázka procesno-právna (ktorej riešenie záviselo na\naplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právneho predpisu ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/222/2009).\n28. Nesprávne právne posúdenie veci pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo\nrozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia.\n29. Dovolací súd uvádza, že jeho úlohou nie je, aby svojím výkladom textu dovolania fakticky dopĺňal,\nči domýšľal niektoré jeho náležitosti. V prípade absencie vymedzenia kľúčovej právnej otázky nemôže\ndovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesno-právnych a hmotno-právnych otázok, ktoré\npred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd. V opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný,\nbezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa nielen novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho\nkonania uvedenej v CSP, ale aj cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. Posúdenie, či\nodvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval, alebo či zo správnych\nskutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie\nprocesne prípustné (R 54/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn.\n4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013).\n30. Dovolateľ zdôraznil niekoľko podstatných nesprávnych právnych úvah, na ktorých tkvie rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Predovšetkým sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom žalobcu, že nemožno\ndospieť k záveru o univerzálnej sukcesii pôvodnej príspevkovej organizácie na neziskovú organizáciu,\nteda na žalovaného 3/, čo vyplýva z ustanovenia\n§ 21 odsek 3 zákona číslo 523/2004 Z. z., keďže toto ustanovenie umožňuje zánik rozpočtovej alebo\npríspevkovej organizácie zlúčením alebo splynutím len opätovne na rozpočtovú alebo príspevkovú\norganizáciu, ktorou žalovaný 3/ nie je.\n31. Odvolací súd však dospel k záveru, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 534 Občianskeho\nzákonníka, podľa ktorého kto sa s dlžníkom dohodne, že splní záväzok voči jeho veriteľovi, má\nvoči dlžníkovi povinnosť poskytnúť plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo\nnevznikne. Odvolací súd naplnenie tohto ustanovenia dovodil z doložených listín, zakladateľskej listiny\na rozhodnutia Krajského úradu v Prešove, a z protokolu o odovzdaní\na prevzatí záväzkov zo dňa 21.10.2005.\n32. Dovolateľ s poukazom na takýto nesprávny právny záver uvádza, že aplikácia\nust. § 534 Občianskeho zákonníka na daný stav je v rozpore so skutkovými zisteniami\na odvolací súd vo svojom rozhodnutí neuviedol dôvody, prečo je potrebné aplikovať toto ustanovenie.\nPodľa právneho názoru dovolateľa je či už na prevzatie dlhu alebo pristúpenie\nk dlhu potrebná dohoda alebo zmluva uzavretá medzi pôvodným dlžníkom a novým dlžníkom. V\nprejednávanej veci by takouto dohodou mal byť podľa odvolacieho súdu protokol\no delimitácii, ktorý obsahuje vymedzenie a hodnotu prevzatých záväzkov a pohľadávok, vedenú v\núčtovníctve podľa osobitného predpisu a ktorý bol spísaný dňa 21.10.2005, ktorého súčasťou je\npríloha, ktoré záväzky prechádzajú na žalovaného 3/, pričom podľa dovolateľa záväzok, ktorý je\npredmetom sporu, v nej nie je obsiahnutý. Dovolateľ mal za to, že odvolávanie sa na zriaďovateľské\nakty Prešovského samosprávneho kraja je právne irelevantné, pretože predmetnými záväzkami v čase\nuzavretia protokolu disponovala NSP Stará Ľubovňa\nako samostatný právny subjekt.\n33. Z obsahu dovolania teda možno dovodiť, že dovolateľ sa domnieva, že postup podľa ustanovenia\n§ 534 OZ možno aplikovať výlučne v prípade, že ide o konanie samostatných subjektov práva. Z ním\nformulovaných výhrad a právnych záverov možno vyabstrahovať základnú otázku (v tejto súvislosti\ndovolací súd poukazuje na závery ústavného súdu formulované v jeho nálezoch sp. zn. I. ÚS 115/2020,\nsp. zn. I. ÚS 116/2020,\n\nsp. zn. I. ÚS 336/2020, pristupujúc k nachádzaniu otázky položenej dovolateľom nie rigidne, ale s\nporozumením kontextu podaného dovolania a účelu kladenej otázky), a to, či pre aplikáciu a naplnenie\npredpokladov formulovaných v ust. § 534 Občianskeho zákonníka postačuje\naj listina, ktorá má charakter zriaďovateľskej listiny novovznikajúceho subjektu tak,\naby bola vôľa tohto subjektu dostatočne prejavená.\n34. Dovolateľ má za to, že podmienkou prechodu vlastníckeho práva k pohľadávkam\na záväzkom, ktoré mali prejsť na Ľubovniansku nemocnicu n. o., je existencia vlastníckeho práva\nPrešovského samosprávneho kraja k týmto záväzkom, pričom však v čase vzniku žalovaného 3/ takýmito\nprávami a povinnosťami z titulu dodávateľských vzťahov samosprávny kraj nedisponoval.\n35. Dovolateľ napokon zdôraznil, že pokiaľ by aj došlo k odovzdaniu a prevzatiu záväzkov, z hľadiska\nobsahu predmetom prechodu nemohol byť predmetný záväzok, keďže podľa článku IV odsek 3\nzakladateľskej listiny žalovaného 3/, je nezisková organizácia právnym nástupcom všetkých záväzkov\na pohľadávok, ktoré vznikli NsP z dodávateľských vzťahov od 1.1.2003 do vzniku žalovaného 3/, avšak\nzáväzok, ktorý je predmetom tohto sporu, vznikol pred založením NSP patriacej do zriaďovateľskej\npôsobnosti VÚC, a pri prechode zriaďovateľskej pôsobnosti na VÚC bola hodnota delimitovaných\nzáväzkov NSP\nv zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva nulová.\n36. Z vykonaného dokazovania a celého priebehu sporu, čo aj dovodili súdy nižšej inštancie, je zjavné, že\nžalovaného 3/ nemožno považovať za univerzálneho sukcesora pôvodnej NsP Stará Ľubovňa, ktorá bola\nžalovaným subjektom pred jeho vstupom do konania. NsP Stará Ľubovňa bola samostatný subjekt práva,\nplne spôsobilý k zaväzovaniu sa k právam a povinnostiam, ktorý v priebehu konania zanikol a na jeho\nmiesto nastúpil súčasný žalovaný 3/ ako procesný právny nástupca. Tento záver vyslovil odvolací súd\nv súvislosti s prieskumom uznesenia o zastavení konania voči Nemocnici s poliklinikou Stará Ľubovňa,\na to s poukazom na to, že v priebehu konania došlo k zmene na strane žalovaného 3/. Tu sa len žiada\ndovolaciemu súdu zároveň dodať, že vstup žalovaného 3/ do konania ako procesnej strany, utvára jeho\nstatus v spore len z hľadiska procesného práva, pričom posudzovanie dôvodov\npre procesný vstup strany do konania nebráni ďalšiemu (aj odchylnému) posúdeniu jeho postavenia v\nspore (čo do úspešnosti) z hľadiska žalovaných práv a povinností,\na to po vykonanom dokazovaní a správnom právnom zhodnotení veci.\n37. NsP Stará Ľubovňa zanikla podľa uznesenia zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja\nzo dňa 5. júna 2006, ktorým zrušil príspevkovú organizáciu bez právneho nástupcu. Ľubovnianska\nnemocnica n. o. bola zriadená zakladateľskou listinou ako nezisková organizácia, ktorej zakladateľmi\nsú Prešovský samosprávny kraj a mesto Stará Ľubovňa, zaregistrovaná dňa 4. augusta 2005.\n38. Je zo skutkových okolností veci jasné, že pri vzniku pohľadávky, ktorá\nje predmetom tohto konania, konala NsP Stará Ľubovňa ako samostatný subjekt práva, teda\nako príspevková organizácia zriadená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky,\nvo všetkých veciach, ktoré sa týkali jej chodu a pohľadávok.\n39. Výklad, ktorý prijal odvolací súd vo vzťahu k aplikácii ust. § 534 OZ, nemôže\nbyť správnym právnym posúdením veci minimálne z toho dôvodu, že pristúpenie k záväzku\nje podmienené súhlasom strán, ktoré majú byť jeho účastníkmi, a tento záväzok musí\nbyť vymedzený určitým spôsobom.\n40. Navyše, z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu nie je jasné, ktoré subjekty účastníkmi takéhoto\núkonu vlastne mali byť - koho odvolací súd považuje za dlžníka a koho\nza pristupujúceho dlžníka, a kto to má byť veriteľom. A ako je možné, že veriteľ napriek dikcii použitého\nustanovenia, má mať priamy nárok voči pristupujúcemu dlžníkovi.\n41. Najzávažnejším pochybením pri interpretácii tohto ustanovenia je však dovodenie účinného súhlasu\nsubjektu s určitým úkonom formou vyjadrenia jeho zakladateľov\nv zakladateľských listinách, kedy vôbec nemožno hovoriť o priamom konaní určitého subjektu ako\nnositeľa práv a povinností. Obdobu takéhoto konania, resp. postupu, nachádzame v úprave práva\n\nobchodných spoločností, kedy sa za založenú obchodnú spoločnosť do jej vzniku zaväzujú iné subjekty,\navšak pre dosiahnutie viazania novovzniknutej obchodnej spoločnosti\nje aj tak nevyhnutný následný zákonný postup prevzatím takých úkonov za vlastné\n(viď ust. § 64 ObZ - konanie v mene spoločnosti pred jej vznikom), čo obdobne predpokladá ust. § 13\nzákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. O\ntakýto postup však vo veci prejednávanej nešlo.\n42. Pristúpenie k dlhu podľa ust. § 534 Občianskeho zákonníka vyhlásením zakladateľov neziskovej\norganizácie v zakladateľskej listine vo vzťahu k bližšie presne nešpecifikovaným právam a záväzkom,\nnemožno považovať za úkon, ktorý vo vzťahu k tretím osobám možno považovať za platný záväzok, a\nnemožno teda takýto úkon považovať\nza platné vyhlásenie (ešte neexistujúceho subjektu práva) pre účely naplnenia predpokladov pre postup\npodľa ustanovenia § 534 Občianskeho zákonníka.\n43. V bode 21 odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd výslovne uvádza,\nže „je nesporným, že v zakladateľskej listine zo dňa 12.7.2005, ako aj v rozhodnutí Krajského úradu\nv Prešove zo dňa 4. 8. 2005, je ustanovené, že Ľubovnianska nemocnica n.o. je právnym nástupcom\nNemocnice s poliklinikou Stará Ľubovňa, a to vo všetkých právach a záväzkoch\nz pracovnoprávnych vzťahov know-how záväzky a pohľadávok ktoré vznikli z dodávateľských vzťahov.\"\nOdvolací súd na základe takéhoto ustanovenia v zakladateľskej listine konštatuje,\nže „Ľubovnianska nemocnica n. o. už samotným dňom svojho vzniku prevzala tieto práva\na záväzky, a to z dôvodu, že takáto bola vôľa zakladateľov, ktorí ju takto založili\", opomínajúc, že s\ntýmito právami a záväzkami disponoval iný subjekt práva a navyše, vo vzťahu k spornej pohľadávke,\nani nebol takýto dlh výslovne v tejto listine uvedený. Následne z toho odvodzuje, že keďže prevzala\nuvedené záväzky za svojej existencie Nemocnica s poliklinikou Stará Ľubovňa, nemožno na tento vzťah\naplikovať § 13 a 21 zákona číslo 523/2004 Z. z. s tým,\nže „príspevková alebo rozpočtová organizácia môže byť nástupcom iba vtedy, keď ku vzniku rozpočtovej\norganizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením zlúčením alebo splynutím, ale nie\nzrušením. NSP Stará Ľubovňa však bola zrušená, a to bez právneho nástupcu a tiež práva a povinnosti\nktoré ku dňu zrušenia na nej boli, prešli zo zákona na jej zriaďovateľa, t. j. na Prešovský samosprávny\nkraj\". Odvolací súd teda jedným dychom uvádza, že žalovaný 3/ je právnym nástupcom Nemocnice s\npoliklinikou Stará Ľubovňa, a zároveň tvrdí,\nže ním byť nemôže, a že práva a záväzky, ktoré viazli ku dňu zrušenia na NsP Stará Ľubovňa, prešli\nna Prešovský samosprávny kraj.\n44. O pár riadkov ďalej výslovne odvolací súd uvádza, že „v danom prípade nemohlo dôjsť k univerzálnej\nsukcesii z príspevkovej organizácie na neziskovú organizáciu\".\nNásledne odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je potrebné aplikovať § 534 Občianskeho\nzákonníka, pričom vo vzťahu k jeho aplikácii uvádza, že „z listiny a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove\n(malo byť krajského úradu - pozn. dovolacieho súdu) je zrejmé, že bolo dohodnuté v protokole ..., že\ndodávateľsko-odberateľské vzťahy prechádzajú z NSP Stará Ľubovňa na Ľubovniansku nemocnicu n.\no. ... Je nesporné že veriteľovi síce priamo právo voči Ľubovnianskej nemocnici n.o. nevzniká, ale v tomto\nkonaní na plnenie žalobcovi na základe predložených a prezentovaných skutočností má byť zaviazaný\nžalovaný 3/, nakoľko mu táto povinnosť vyplýva zo zakladateľskej listiny...\"\n45. Odvolací súd teda interpretujúc § 534 OZ uzavrel, že povinnosť dlžníkovi vznikla na základe\nzakladateľskej listiny a rozhodnutia Krajského úradu v Prešove a citovaného protokolu, zároveň\nkonštatuje, že dohodou sa zakladá nový samostatný záväzkový právny vzťah iba medzi dlžníkom a\ntreťou osobou a pôvodný záväzok nemôže ovplyvniť, a ani nedošlo k prevzatiu dlhu podľa ust. § 531 OZ.\nĎalej sa v odôvodnení jeho rozhodnutia už žiadna argumentácia týkajúca sa pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného 3/ vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou nenachádza.\n46. Odvolací súd v priamom rozpore so zákonnou úpravou konania právnických osôb, resp. vôbec\nkonania subjektov práva, dovodil vznik právneho úkonu pristúpenia k záväzku\nz vôle prejavenej zakladateľmi subjektu, bez priameho vzťahu medzi dvoma už existujúcimi subjektami.\nTakáto široká interpretácia ustanovenia § 534 OZ nie je možná.\n47. Dovolateľovi tak treba vyhovieť a rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť\n\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tu dovolací súd zároveň konštatuje, a do pozornosti odvolacieho súdu\nuvádza, že je potrebné precízne zvážiť chronológiu prechodu danej pohľadávky z NSP Stará Ľubovňa,\na to s oporou v aplikácii jednotlivých momentov prechodu práv a povinností medzi subjektom a jeho\nzriaďovateľom, zohľadniac charakter danej pohľadávky a vôbec spôsobilosť jej prechodu vo vzťahu k\nprechodu majetku na vyššie územné celky osobitným predpisom.\n48. Podľa ustanovenia § 21 odsek 13 zákona číslo 523/2004 Z. z. v prípade,\nak príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú\nmomentom zrušenia na zriaďovateľa. Pôvodná NsP Stará Ľubovňa teda vystupovala ako samostatný\nsubjekt práv a nadobúdala práva a povinnosti zo zmlúv,\na momentom jej zániku mala tieto práva a povinnosti na seba prevziať zriaďovateľská organizácia.\n49. Na základe § 3 odsek 1 písm. a/ zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, do\nvlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu veci\nv správe právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok\npodľa osobitných predpisov, ktorými sú predovšetkým právnické osoby v oblasti sociálnej pomoci,\nzdravotníctva a školstva atď. Tu je potrebné akcentovať správnu interpretáciu ustanovenia § 4 odsek\n2 písm. a/ citovaného zákona, podľa ktorého do vlastníctva územného celku neprechádzajú záväzky\nna úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, prevzaté správcom majetku štátu, súvisiace s\nmajetkom, ktorý prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku, ktoré sú po lehote splatnosti alebo\nneboli uhradené ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný celok podľa tohto zákona. Je zjavné,\nže v čase relevantného prechodu majetku zo štátu na VÚC predmetná pohľadávka nebola uhradená,\nje teda podstatným ustáliť, či vôbec takýto majetok bol spôsobilý prechodu na VÚC a následne či VÚC\nmohol účinne\ns ním nakladať. Odvolací súd navyše opomenul zohľadniť ten aspekt žalovaného nároku,\nže predmetom žalovanej pohľadávky je samostatne vyčíslené príslušenstvo, súvisiace s omeškaním\núhrady istiny, uhradenej iným subjektom ako VÚC, pričom úroky z omeškania (aj keď samostatne\nžalovateľné) zásadne zdieľajú právny osud samotnej pohľadávky z hľadiska právneho nástupníctva.\n50. Vzhľadom na to, že dovolateľ dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom,\nnajvyšší súd žalovaným napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil\n(§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\nV ďalšom konaní sú konajúce súdy viazané právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto\nuznesení (§ 455 CSP).\n51. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova aj o trovách pôvodného konania\naj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n52. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/197/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}