{"guid": "63fe24a9-6d6c-422c-8b6f-ec6c029d12db:092996ab-a6ed-4f78-80cb-d05740aa1450", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1301899207.1", "spisova_znacka": "7Cdo/246/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/246/2018 z 30. 6. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 7Cdo/246/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:1301899207.1", "identifikacne_cislo": "1301899207", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "nazov": "§ 421 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-5", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/092996ab-a6ed-4f78-80cb-d05740aa1450", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1301899207.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1301899207.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1301899207.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/246/2018\n1301899207\n30. 06. 2021\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2021:1301899207.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu JUDr. Ing. S. S. -Stavebně obchodní firma Hodonín,\nso sídlom v R., I. XXXX/X, Česká republika, proti žalovanej CRH (Slovensko) a.s., so sídlom v Rohožníku\n906 38, IČO:00 214 973, o vydanie hnuteľných a nehnuteľných vecí, vedenom na Okresnom súde\nBratislava III pod sp. zn. 34C/15/2001, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave\nz 29. marca 2018 sp. zn. 10Co/34/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie\") uznesením zo 7. marca 2017 č. k.\n34C/15/2001-801 zastavil konanie o dovolaní v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb\no súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „zákon č. 71/1992 Zb.\") a žiadnej\nzo sporových strán nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že\nžalobcovi vznikla podaním dovolania poplatková povinnosť vo výške 16.596,50 € podľa ustanovenia §\n5 ods. l, písm. a/, § 6 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. a položky 1, písm.\na/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. Túto povinnosť si žalobca\nnesplnil a to aj napriek viacerým písomným výzvam súdu zo 6. marca 2012, 23. augusta 2013, 21.\njanuára 2014, ktoré boli doručené jeho právnemu zástupcovi. Súd prvej inštancie konštatoval, že v\npredmetných písomných výzvach súdu bola na zaplatenie súdneho poplatku určená lehota 10 dní,\nodo dňa doručenia výzvy na zaplatenie. Žalobca si poplatkovú povinnosť ani na základe poslednej\npísomnej výzvy súdu nesplnil.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací/ súd\") na odvolanie žalobcu uznesením z 29. marca 2018\nSP. zn. 10Co/34/2018 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a\n2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP\") a žalovanej priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu v odvolaní, že súdny\npoplatok za dovolanie bol súdom prvej inštancie nesprávne vyrubený, nakoľko poplatok za dovolanie sa\nvyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý je prílohou\nč. 1 zákona č. 71/1992 Zb., t.j. v prejednávanej veci v sadzbe 6% z hodnoty predmetu sporu (položka č.\n1 písm. a/ Sadzobníka), ktorým je nárok na vydanie vecí v hodnote 352.670 €, teda súdny poplatok za\ndovolanie bol správne vyrubený v maximálnej výške 16.596,50 €, pretože dvojnásobok 6% z hodnoty\n352,670 €, by predstavoval sumu 42.320,40 €, pričom správnosť určenia základu súdneho poplatku za\nodvolanie, ktorý je totožný so základom súdneho poplatku za dovolanie, bola predmetom posúdenia\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. 9Co/387/2010, 9Co/388/2010, 9Co/389/2010,\nkeď s jeho právnymi závermi uvedenými v rozsudku zo dňa 26. januára 2012, sa odvolací súd plne\nstotožnil aj v posudzovanej veci.\n3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil alebo zmenil.\nPrípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420 písm. d/ a f/ CSP majúc za to, že súd prvej inštancie i odvolací\n\nsúd mu nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutia považuje za zmätočné\na arbitrárne. V dovolaní namieta aj nesprávne právne posúdenie podľa § 421 ods. 1 CSP. Podľa neho\nsúdy neaplikovali princíp právnej istoty v zmysle čl. 2 CSP.\n4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v zmysle § 429 ods. 2 písm. a/ CSP, preskúmal vec bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné\nodmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného\nsporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním\" a dovolací súd nesmie\nbyt' vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci\nkonania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (vid'. napríklad\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013,\n5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu (1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014).\n7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n9. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia 420 písm. d/ a f/ CSP.\n10. Prípustnosť podaného dovolania podľa § 420 písm. d/ CSP žalobca neodôvodňuje a najvyšší súd\ntúto procesnú vadu podľa tohto ustanovenia nezistil.\n11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú\nstranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,\npreberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade\ns jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný\nsúd\") SP. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n12. Žalobca v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne\nodôvodnené. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť\ndovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality)\nrozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne\nrozhodnutie veci (vid' § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá prípustnosť dovolania nezakladala. S týmto\nnázorom sa stotožnil aj ústavný súd (pozri rozhodnutia sp. zn. 1. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS\n288/2015 a I. ÚS 547/2016).\n13. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá len tzv. „inú vadu konania\" (teda\nnie zmätočnosť) zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\n\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\". Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré\nnadobudli účinnosť od l . júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba\npovažovať aj naďalej za aktuálne.\n14. V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva žiadny podklad pre uplatnenie\ndruhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len\ncelkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec\nžiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém\" (pozri\nSutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za\nnásledok „justičný omyl\" (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n15. Vychádzajúc z dovolania vyplýva, že dovolateľ opakuje námietky, ktoré použil v dovolaní proti\nrozsudku odvolacieho súdu z 26. januára 2012 a ktoré sa nevzťahujú na uznesenie odvolacieho súdu,\nktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení dovolacieho konania.\n16. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že súdy nižšej inštancie svoje rozhodnutie\nneodôvodnili. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli\nk rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a uznesením prvoinštančného súdu,\nnemožno považovať za neodôvodnený. Podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu, ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný\ncelok, náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno\npovažovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa. Odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba\nna tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument\núčastníka konania (II. ÚS 76/07).\n17. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa\n§ 420 písm. f/ CSP prípustné.\n18. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 CSP.\n19. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n20. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací\nsúd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.\n21. Podľa § 357 písm. a/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení\nkonania.\n22. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n23. V prejednávanom spore žalobca napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací\nsúd rozhodol o odvolaní žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení dovolacieho konania,\npodľa § 421 ods. 1 CSP. V zmysle § 421 ods. 2 CSP, ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1\nnie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.\nPretože v § 357 písm. a/ CSP je uvedené uznesenie o zastavení konania, je v zmysle § 421 ods. 2 CSP\nvylúčená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu prvoinštančného súdu o zastavení konania.\n24. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol\n(§ 447 písm. c/ CSP).\n25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}