{"guid": "ea00798b-bba4-41d9-8eb3-ce429dd410d5:b24c428a-9a1d-43b8-8caf-77393f595677", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1109243643.1", "spisova_znacka": "7Cdo/177/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/177/2018 z 28. 1. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2021, sp. zn. 7Cdo/177/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:1109243643.1", "identifikacne_cislo": "1109243643", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2021-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-3", "nazov": "§ 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-4", "nazov": "§ 272 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-2", "nazov": "§ 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 172 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-214", "nazov": "§ 214 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-214", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-272", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-172", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-58", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-214", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b24c428a-9a1d-43b8-8caf-77393f595677", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1109243643.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1109243643.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1109243643.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/177/2018\n1109243643\n28. 01. 2021\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2021:1109243643.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C. G., bytom v G., X. XXX, zastúpeného JUDr.\nStanislavou Majerovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kpt. Nálepku 1200/15, proti žalovaným\n1/ Trenkwalder, a. s., so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 9, IČO: 35 861 169, zastúpeným\nMgr. Vojtechom Budavárym, advokátom so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7 a 2/ TOWER\nAUTOMOTIVE Malacky, a. s., so sídlom v Malackách, Továrenská 13, o určenie miery zavinenia\npri pracovnom úraze a iné, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25C/307/2009, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2018 sp. zn. 5Co/26/2018,\n5Co/50/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaná 1/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nŽalovaná 2/ nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie\") uznesením z 12. októbra 2011 č.k.\n25C/307/2009-179 konanie v časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 9.562,76 €\nako bolestného a zaplatenia sumy 20.864,21 € ako náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,\nzastavil. II. výrokom uviedol, že po právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania v danej časti\nbude vec postúpená Sociálnej poisťovni, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava. Žiadnej zo strán nepriznal\nprávo na náhradu trov konania v súvislosti so zastavením konania. Uviedol, o nároku na náhradu\nza stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej\ninvalidity a nárok na náhradu nákladov na výživu pozostalých (u obidvoch nárokoch) za obdobie\npo 31. decembri 2003, nie je daná právomoc súdu, lebo tieto nároky sa od 1. januára 2004 zo\nzákona považujú za úrazovú rentu (§ 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), resp.\nza pozostalostnú úrazovú rentu (§ 272 ods. 4 cit. zákona), o ktorých v súlade s § 172 ods. 2, 3\npísm. a/ cit. zákona rozhoduje Sociálna poisťovňa (viď stanovisko občianskoprávneho a správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 27/2006 k niektorým otázkam právomoci súdu na\nrozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania č. Cpj 9/2006).\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 3. júla 2017 č.k. 25C/307/2009-463 určil, že žalovaná 1/ je\nzodpovedná za škodu na zdraví žalobcu, ktorú žalobca utrpel pri pracovnom úraze 19. februára 2008,\nv rozsahu 100 %. Žalobu voči žalovanej 2/ zamietol. Žalobu vo zvyšku zamietol. Žalobcovi a žalovanej\n2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovanej 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v plnej výške. V odôvodnení uviedol, že na to, aby sa zamestnávateľ zbavil zodpovednosti\nza pracovný úraz, musí preukázať porušenie konkrétneho právneho predpisu o zaistení bezpečnosti\na ochrany zdravia pri práci. V konaní súd prvej inštancie nezistil, že by existovala konkrétna norma,\nči už právny predpis, interná norma alebo pokyn, ktorý by žalobca svojim správaním porušil a v\n\npríčinnej súvislosti s tým, že by prišlo ku poškodeniu jeho zdravia. Súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže žalovaní sa nimi uvádzanými liberačnými dôvodmi nezbavili, a to ani čiastočne, zodpovednosti\nza úraz žalobcu. Ako liberačný dôvod uvádzali zavinené porušenie právnych predpisov a pokynov\nna zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci žalobcom, ktorý bol s nimi riadne oboznámený\na ich dodržiavanie žalovaní sústavne vyžadovali a kontrolovali. Ku otázke, ktorý zo žalovaných je\nzodpovedným za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel pri výkone práce pre inú právnickú osobu pri\ndočasnom pridelení v zmysle § 58 Zákonníka práce, súd uvádza, že hoci má právnická osoba žalovaná 2/ počas dočasného pridelenia povinnosť zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia prideleného\nzamestnanca, dočasné pridelenie nemá vplyv na trvanie pracovnoprávneho vzťahu založeného so\nzamestnávateľom - žalovanou 1, s ktorou poškodený zamestnanec uzavrel pracovnú zmluvu. Za\nškodu na zdraví spôsobenú pracovným úrazom zodpovedá žalovaná 1/ ako zamestnávateľ, u ktorého\nbol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere, keď nevyhnutným predpokladom\nzodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom je existencia\npracovnoprávneho vzťahu, vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.\nPodľa súdu prvej inštancie aj s odkazom na absenciu osobitnej právnej úpravy zodpovedného subjektu\nv ustanovení § 214 a nasl. Zákonníka práce za úraz, ktorý utrpel zamestnanec v čase dočasného\npridelenia, zodpovedá zamestnávateľ, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú pracovnú zmluvu. Vo\nzvyšku (žalobcom uplatneného nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia) súd\nprvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. O náhrade\ntrov konania rozhodol podľa § 262 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2, keď v celom rozsahu úspešnej\nžalovanej 2/ priznal súd prvej inštancie proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/, keď žalobca bol vo vzťahu ku žalovanému\n1/ úspešný čo do uplatneného nároku na určenie miery zavinenia pracovného úrazu a neúspešný čo\ndo nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, rozhodol súd podľa pomeru\núspechu žalobcu a žalovanej 1/. Konštatoval, že keďže ich pomer úspechu v tomto konaní vyhodnotil na\noboch stranách ako čiastočný v pomere 50% ku 50%, keď každý z nich mal úspech, resp. neúspech vo\nvzťahu ku jednému z dvoch žalobou uplatnených nárokov, pričom pokiaľ ide o nárok na určenie miery\nzodpovednosti za pracovný úraz, tento nárok nie je možné finančne vyjadriť, vyslovil súd prvej inštancie,\nže žalobca a žalovaná 1/ nemajú nárok na náhradu trov konania.\n3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd\") na odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej\ninštancie, proti výroku III., IV. a V., aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie rozsudkom z 27. februára 2018\nsp.zn. 5Co/26/2018, 5Co/50/2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutej časti\npodľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. Odmietol odvolanie žalobcu voči napadnutému uzneseniu\nsúdu prvej inštancie. Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100%. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré aj\nnáležite, jasne a výstižne odôvodnil. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu\nstotožnil i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil sa odvolací súd na\nkonštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Plne sa\nstotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. Odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu\nprvej inštancie odmietol ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a/ CSP.\n4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzuje\nz ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Namieta, že odvolací súd\nsa nevysporiadal s podstatnými argumentmi uvedenými v odvolaní, rozhodnutie je podľa neho\nnepreskúmateľné. Považuje za predčasné rozhodnutie o nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia. Namieta nesprávne rozhodnutie vo výroku o trovách konania,\npoukazuje na § 255 CSP. Tvrdí, že odvolací súd nepostupoval správne vo vymedzení miery úspechu/\nneúspechu jednotlivých strán sporu pri určení náhrady trov konania. Súdy podľa neho nevzali do úvahy\nskutkový stav, ako vyplýva zo žaloby.\n5. Žalované 1/ a 2/ vo svojich vyjadreniach k dovolaniu navrhli dovolanie odmietnuť ako neprípustné.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nCSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum\n\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie treba\nodmietnuť.\n7. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n9. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") sp. zn. II. ÚS 172/03].\n10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n11. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (písm. a), ten,\nkto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu (písm. b), strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník (písm. c), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie (písm. d), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. e), alebo súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f).\n12. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 <Y.> možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo\nk vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v\nčom spočíva táto vada (ods. 2).\n13. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj\nv danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade\nzmätočnosti.\n13.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n13.2. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto\npráva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo\n\nna to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou\npredkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých\ndôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj\nrozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n13.3. Pojem „procesný postup\" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu\nvydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd\nviedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej\naktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014,\n3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho\nvzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu\" možno teda\nrozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť\nžalobou uplatneného nároku.\n14. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania. Na zásade, podľa ktorej\nnepreskúmateľnosť zakladá len tzv. „inú vadu konania\" zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016,\nprávna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle\n§ 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie\nrozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o\nskutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\". Toto stanovisko\nje naďalej aktuálne (1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017, 5Cdo/45/2018,\n7Cdo/141/2017, 8Cdo/49/2017). V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie\ndruhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne\nlen celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, o ktoré ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu\nneobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí\nodpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia,\nktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania\n(II. ÚS 76/07).\n14.1. V posudzovanom prípade je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali, čo\nnavrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd,\nako ich posudzoval odvolací súd, aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Súd prvej inštancie v\nodôvodnení citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie a s jeho skutkovými i právnymi závermi. Z uvedeného je teda celkom zrejmé, ako a\nz akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný\ncelok) náležitosti v zmysle § 393 CSP. Jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom súdu\nprvej inštancie, nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom prípade\nodvolací súd procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle\n§ 420 písm. f/ CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\n14.2. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.\nÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní\na zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je\npredmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n14.3. Najvyšší súd so zreteľom na obsah dovolania zdôrazňuje, že súdna prax je jednotná v názore, že ak\nsúd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom\ndôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom.\nPostup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy\n\nna zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania (1Cdo/126/2012, 2Cdo/132/2013,\n3Cdo/12/2015, 4Cdo/191/2011, 5Cdo/43/2013, 6Cdo/95/2012, 7Cdo/179/2014, 8Cdo/346/2014). K\nprocesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz\nalebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný.\nRozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi\nkonania. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre\nvec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup znemožňujúci procesnej\nstrane uskutočňovať jej procesné oprávnenia v zmysle § 420 písm. f/ CSP (3Cdo/26/2017).\n15. Je zrejmé, že žalobca z hľadiska obsahového (§ 124 ods. 1 CSP) - vyvodzuje procesnú vadu\nkonania v zmysle § 420 písm. f/ CSP aj z právnych záverov súdov oboch inštancií, na ktorých založili\nsvoje rozhodnutia. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;\ndochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery.\n15.1. Judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na názore, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá\nvadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017,\n3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018).\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu\nnevyplýva z § 420 CSP.\n17. Žalobca pri´pustnostˇ dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP, v zmysle\nuvedene´ho ustanovenia je si´ce dovolanie pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, no v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia je v takomto pri´pade pri´pustnostˇ dovolania\nvylu´cˇena´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a/ azˇ n/.\n17.1. Žalobca namieta, že súdy nepostupovali správne vo vymedzení miery úspechu/neúspechu\njednotlivých strán sporu pri určení náhrady trov konania a nevzali do úvahy skutkový stav, ako vyplýva zo\nžaloby. Uvádza, že súdy síce aplikovali správny právny predpis, ale tým, že ho použili na nedostatočne\nzistený skutkový stav, neboli závery, ku ktorým dospeli správne a viedli k nesprávnemu rozhodnutiu.\n17.2. Najvyšší súd uvádza, že v § 357 pi´sm. m/ CSP je uvedene´ uznesenie o na´roku na na´hradu trov\nkonania, je v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylu´cˇena´ pri´pustnostˇ dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho\nsu´du, ktory´m rozhodol o odvolani´ proti uzneseniu prvoinsˇtancˇne´ho su´du o trova´ch konania.\n18. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 420 CSP a podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné nie je,\ndovolací súd ho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného\ndovolania.\n19. Rozhodnutie o na´roku na na´hradu trov konania o dovolani´ najvysˇsˇi´ su´d neodo^vodnˇuje (§ 451\nods. 3 veta druha´ CSP).\n20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}