{"guid": "6a771eb8-7361-4d0d-ba25-4bd3c5dfe8eb:23a078ec-53a9-4fef-8415-3b2cab25e7ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1020201062.1", "spisova_znacka": "1Sžak/1/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/1/2021 z 25. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2021, sp. zn. 1Sžak/1/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:1020201062.1", "identifikacne_cislo": "1020201062", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2021-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23a078ec-53a9-4fef-8415-3b2cab25e7ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1020201062.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1020201062.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1020201062.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/1/2021\n1020201062\n25. 03. 2021\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2021:1020201062.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa\n(pôv. žalobca): D. C., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Y. V., číslo cestovného dokladu: W.\ns platnosťou do XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt v zahraničí F., časť N., ulica F. S., S. N. Č.. X/\nX, Y., t. č. na dlhodobej priepustke na adrese: Q. Č.. XXA, XXX XX G., evidenčne Pobytový tábor\nRohovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom\nRačianska 80, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný\núrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 7SaZ/5/2020-38 zo dňa 13. októbra 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7SaZ/5/2020-38 zo dňa\n13. októbra 2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-192-37/2018-Ž zo dňa 15.06.2020\nz r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-192-37/2018-Ž zo dňa 15.06.2020 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.\") neudelil sťažovateľovi azyl a\npodľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zák. č. 480/2002 Z.z. mu neposkytol doplnkovú ochranu.\n2. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplynulo, že sťažovateľ bol v krajine pôvodu členom Ľudovej\ndemokratickej strany - HDP (ďalej len „HDP\"), v rámci ktorej sa pravidelne aktívne podieľal na príprave\nniekoľkých politických akcií v Turecku, kvôli ktorým boli proti nemu vedené dve trestné stíhania, a\nto za účasť na nepovolenej manifestácii a tiež za propagáciu zakázanej teroristickej Kurdskej strany\npracujúcich - PKK (ďalej len „PKK\"). Tieto trestné stíhania primárne neboli dôvodom jeho odchodu z\nTurecka. K odchodu z krajiny pôvodu sa odhodlal až po problémoch s políciou z dôvodu odmietnutia\nspolupráce, keď sa obával, že on a jeho rodina by mohli byť vystavení vážnym problémom. Vzhľadom\nna zhoršujúcu sa situáciu v Turecku sa obáva aj možného trestu za skutky, týkajúce sa pokračujúceho\ntrestného stíhania.\n\n3. Vzhľadom na predložené dôkazy, nie je vylúčené, že sťažovateľ mohol byť politicky aktívny a v\nkonečnom dôsledku mohol byť aj členom strany HDP, čomu nasvedčuje aj kópia doloženej prihlášky. Na\nzáklade zistených informácií o krajine pôvodu, zo skutočnosti, že sťažovateľ nevlastní členský preukaz,\nje zrejmé, že bol iba radovým členom strany HDP.\n4. Napriek tomu, že sťažovateľ ponuku polície na spoluprácu opakovane odmietol, vždy bol prepustený\nna slobodu, avšak s vyhrážkou, že v prípade neposkytnutia požadovaných informácií môže mať v\nbudúcnosti problémy. Tieto vyhrážky neboli tak závažného charakteru, že by bol sťažovateľ nútený\nbezprostredne a urýchlene krajinu pôvodu opustiť, pričom spomínané vyhrážky neboli zrealizované a\nbezpečnosť sťažovateľa alebo jeho rodiny nebola bezprostredne ohrozená. V konaní nebolo objektívne\npreukázané, či útoky polície boli oficiálne, v súlade s úradným rozkazom alebo sa jednalo o svojvôľu,\nresp. korupčné konanie individuálnych policajtov. Tento akt nebol tak závažného charakteru, že by\nnapĺňal kritéria definície prenasledovania.\n5. Ďalej žalovaný uviedol, že sťažovateľ preukázateľne nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby svoje\nproblémy s príslušníkmi istanbulskej polície vyriešil oficiálnou zákonnou cestou, nakoľko podľa jeho\nvyjadrenia sa obával, že by jeho sťažnosť nebola prijatá. Podľa dostupných informácií je však zrejmé,\nže každý občan má právo podať v prípade zlého zaobchádzania sťažnosť, ktorá aj bude prešetrená\npolicajnými orgánmi, môže sa obrátiť na iné civilné inštitúcie, ktoré sú funkčné a dbajú na dodržiavanie\nústavných práv občanov krajiny, resp. na ústavný súd (ktorého funkčnosti nasvedčujú informácie\no niekoľkých prípadoch, napr. prípad jedného z vodcov HDP, ktorý bol na príkaz ústavného súdu\nprepustený), pričom túto alternatívu mohol využiť aj sťažovateľ. Sťažovateľ teda mal v krajine pôvodu\ndostatočnú škálu možností, ako svoje problémy s políciou vyriešiť.\n6. V ďalšej časti žalovaný uviedol, že na základe dostupných informácií bola v prípade sťažovateľa\nalternatíva vnútroštátneho presídlenia reálna, čomu nasvedčuje skutočnosť, že k takémuto kroku\ndobrovoľne a vedome pristúpil už v roku 2014, a to aj napriek tomu, že v danom prípade sa jednalo o\npresídlenie ekonomického charakteru. V tomto období odišiel za prácou do F., pričom po neúspechu\nsa vrátil späť do D. a otvoril si tam vlastnú kaviareň. Uvedené nasvedčuje tomu, že právo slobodného\nvnútroštátneho presídlenia je v Turecku dodržiavané. Sťažovateľ síce poukázal na skutočnosť, že štátne\norgány už v roku 2014 začali útočiť na členov HDP aj v jeho rodnom regióne, avšak objektívne nebolo\npreukázané, že aj on sám mal s nimi v mieste bydliska v tej dobe nejaké problémy. Po opätovnom\nnávrate do F. sa začali sťažovateľove problémy s políciou, kvôli ktorým sa rozhodol z Turecka odísť. Z\nuvedeného vyplýva, že problémy s istanbulskou políciou boli lokálneho charakteru a bolo v možnostiach\nsťažovateľa tieto vyriešiť v rámci krajiny pôvodu.\n7. Vo vzťahu k trestnému stíhaniu sťažovateľa najmä uviedol, že\n- v oboch prípadoch nebolo predmetom trestného stíhania výlučne jeho členstvo v strane HDP, ale\npredovšetkým porušenie zákonných noriem krajiny, súvisiacich s aktivitami, ktoré v rámci tejto strany\nvykonával;\n- v prvom prípade bol 08.03.2015 súčasťou prípravného výboru slávnosti Newroz v meste D., počas\nktorej boli v rozpore so zákonom vyvesené transparenty a fotografie zakladateľa a ďalších predstaviteľov\nstrany PKK, ktorá je vedená na zozname teroristických organizácií, bolo zjavné, že takéto konanie javilo\nznámky protizákonných aktivít;\n- ak nemal žiadne väzby na PKK, bolo v jeho záujme, aby sa k obžalobe vyjadril a preukázal svoju nevinu\nvšetkými zákonnými prostriedkami, ktoré mal k dispozícii;\n- v druhom prípade sa jednalo o pochod s názvom \"Stráž svedomia a spravodlivosti\", organizovaný v\nmeste F., ktorý nebol zákonne povolený, pričom účastníci pochodu neakceptovali výzvy na ukončenie\npochodu, na čo policajné orgány násilne zakročili, a viacerých účastníkov pochodu (vrátane sťažovateľa)\nobvinili z trestného činu nezákonného zhromaždenia;\n- k násilným zákrokom dochádza bežne aj vo viacerých demokratických krajinách, preto takýto akt\nnemožno chápať ako perzekúciu štátnych orgánov voči účastníkom akcie, aj keď títo chceli prejaviť svoj\npolitický, národnostný alebo náboženský názor, avšak nezákonným spôsobom;\n- stíhanie napĺňalo všetky princípy riadneho zákonného procesu, pričom v jeho priebehu nezistil žalovaný\nžiadne známky pochybení, diskriminácie ani perzekúcie;\n- sťažovateľ bol stíhaný na slobode, pričom jeho stíhanie prebiehalo bez toho, aby ním boli dotknuté\njeho základné práva, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že mu ako trestne stíhanej osobe bol v roku 2018\nvydaný platný cestovný doklad, na ktorý Turecko legálne opustil;\n\n- právo na spravodlivý súdny proces, ako aj právo na obhajobu mu neboli odopreté;\n- v prípade preukázania viny hrozí sťažovateľovi trest vo výške 1 až 3 roky odňatia slobody, čo nie je tak\nmimoriadne vysoký trest, ktorý by napĺňal kritéria prenasledovania, resp. vážneho bezprávia.\n8. Následne žalovaný konštatoval, že nebolo preukázané, že by v súvislosti s členstvom v HDP išlo o\nporušenie alebo obmedzenie sťažovateľovho práva na slobodné vyjadrenie svojich politických názorov,\nresp. práva zhromažďovania sa. Právo na slobodný prejav a slobodné zhromažďovanie neznamená,\nže každý občan krajiny sa môže kedykoľvek a kdekoľvek svojvoľne zúčastňovať akejkoľvek akcie na\nverejnom priestranstve, ale takéto konanie podlieha povoleniu.\n9. Vo vzťahu k prípadnému postaveniu sťažovateľa ako utečenca „sur place\" žalovaný uviedol, že\nsťažovateľ odišiel z krajiny pôvodu až v auguste 2018, pričom k zásadnej zmene bezpečnostno-politickej\nsituácie došlo v Turecku už v roku 2016, a to bezprostredne po neúspešnom pokuse o štátny prevrat\nv krajine. V danej dobe došlo k prijatiu množstva opatrení, ktoré boli a stále sú kritizované niektorými\nzahraničnými pozorovateľmi, ako zásah do ľudských práv občanov tejto krajiny. V dobe vyhlásenia týchto\nopatrení v roku 2016 bol však sťažovateľ ešte v krajine pôvodu, pričom v konaní nebolo objektívne\npreukázané, že by bol uvedenými opatreniami nejakým spôsobom bezprostredne dotknutý. Od jeho\nodchodu z Turecka do súčasnej doby (teda v rokoch 2018-2020) už nedošlo v tejto krajine k tak zásadnej\nzmene, že by sa dala definovať ako zásadná zmena udalostí v krajine.\n10. Vo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný najmä uviedol, že\n- v krajine pôvodu bol trest smrti oficiálne zrušený v roku 2007;\n- v prípade nedobrovoľného návratu by sťažovateľovi nehrozilo mučenie, neľudské alebo ponižujúce\nzaobchádzanie, pretože v priebehu konania ničím objektívne nepreukázal, že by bol v krajine pôvodu\nvystavený takémuto zaobchádzaniu;\n- zásah polície počas nepovoleného zhromaždenia bol nutný a adekvátny vzniknutej situácii;\n- ani v jedinom trestnom stíhaní nebolo objektívne preukázané, že by bol sťažovateľ vystavený fyzickému\nči psychickému týraniu, alebo akejkoľvek inej forme bezprávia a nemožno sa preto objektívne domnievať,\nže by takémuto konaniu čelil v prípade návratu do krajiny pôvodu;\n- s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ohľadom hrozby udelenia\nmimoriadne vysokého trestu, a to až 40 rokov odňatia slobody) žalovaný za účelom overenia výšky trestu\nzaistil a založil do spisu informácie, ktoré takéto vysoké tresty za propagáciu PKK nepotvrdzujú nakoľko\nust. § 220 Trestného zákona Turecka hovorí o tom, že: \"Osoba, ktorá robí propagandu organizácii\nspôsobom, ktorý by legitimizoval alebo chválil metódy teroristickej organizácie, vrátane sily, násilia alebo\nhrozieb alebo spôsobom, ktorý by podnecoval ich použite, bude potrestaný odňatím slobody od jedného\ndo troch rokov. Ak je uvedený čin spáchaný vysielaním alebo tlačou, trest, ktorý sa má udeliť, zvýši sa o\npolovicu \", pričom túto výšku trestu potvrdzuje aj Medzinárodné observatórium pre ľudské práva (IOHR),\nktoré vo februári 2019 uviedlo, že \"posledným kurdským politikom, ktorý išiel do väzenia v roku 2018\nza údajnú účasť na teroristickej propagande, bol bývalý námestník a filmový tvorca N. N. Q., ktorý sa 6.\ndecembra 2018 vzdal a nastúpil na výkon svojho trojročného a šesťmesačného trestu odňatia slobody;\n- bezpečnostnú situáciu v Turecku nemožno hodnotiť ako absolútne stabilnú, nakoľko ohnisko napätia\nzo Sýrie sa čiastočne dotýka aj Turecka, avšak celkovú situáciu v krajine nemožno charakterizovať ako\nmedzinárodný alebo vnútroštátny konflikt takého rozmeru, že by pre menovaného v prípade návratu\npredstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia.\nII.\nKonanie na Krajskom súde\n11. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo\nveci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.\"), namietajúc nedostatočné zistenie skutkového stavu veci žalovaným.\n12. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že\n- žalovaný počas vstupného pohovoru poskytol sťažovateľovi neobmedzený čas a možnosť vyjadriť sa\npodrobne k dôvodom jeho žiadosti o azyl;\n- žalovaný pri posudzovaní alternatívy vážnej ujmy v prípade návratu do Turecka zobral do úvahy\naj viaceré obžaloby z trestných činov voči sťažovateľovi nemu tam prebiehajúce, a mal za to, že\n\nani v jednom trestnom stíhaní nebolo objektívne preukázané, že by bol vystavený fyzickému alebo\npsychickému týraniu, či inej forme bezprávia;\n- dôvodom neudelenia azylu, bolo nepreukázanie opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle §\n8 zák. č. 480/2002 Z.z. včítane takýchto obáv pre prípad návratu do Turecka;\n- podmienky pre udelenie azylu podľa § 10 zák. č. 480/2002 Z.z. neboli v prípade sťažovateľa splnené\nz objektívnych dôvodov, nakoľko nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov\ns udeleným azylom;\n- možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zák. č. 480/2002 Z.z., „vek blízky maloletého\nžiadateľa nie je v azylovom práve definovaný, a nie je dôvodom na udelenie azylu z humanitných\ndôvodov\";\n- žalovaný vychádzal z výpovede sťažovateľa zo dňa 12.02.2020, ako aj zo všeobecne dostupných\ninformácií o krajine pôvodu;\n- problémy so súkromnými osobami sami o sebe nezakladajú nárok na udelenie azylu;\n- samotný sťažovateľ sa sťažuje na celkovú nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu, pričom svoje obavy\nz perzekúcie v prípade jeho návratu neopodstatnil;\n- sťažovateľ nepreukázal žiadne skutočnosti, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený\nvážnemu bezpráviu;\n- nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky, nie sú dôvodom na to, aby sa zneužíval inštitút azylu na\ndodatočné legalizovanie pobytu v Slovenskej republike;\n- z dostupných správ o krajine pôvodu je zrejmé, že v nej „nedochádza k mučeniu alebo neľudskému\nzaobchádzaniu bez reálnych dôvodov\" a táto hrozba sťažovateľovi neplynie ani z trestných konaní voči\nnemu prebiehajúcich;\n- Turecko je demokratickou krajinou, s nezávislým súdnictvom, občania majú možnosť sa so žalobami\npre porušovanie ľudských práv obrátiť priamo na ústavný súd, sú tam zriadené nezávislé policajné\nkomisie a každý občan má právo v prípade zlého zaobchádzania polície podať sťažnosť;\n- Turecko je členom NATO a jeho cieľom je vstup do EÚ, čo signalizuje záruku snahy štátu o\nzachovávanie ľudských práv a slobôd.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n13. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f), g), h) a i) S.s.p., t.j. krajský súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a nerešpektoval\nzáväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti.\n14. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol nasledovné.\n15. Sťažovateľ je prenasledovaný pre svoj opozičný politický názor, tiež kvôli náboženskému\nvierovyznaniu alevitu a aj jeho kurdskej národnosti.\n16. Sťažovateľ poukázal na konštatáciu Najvyššieho súdu (sp. zn. 10Sžak/18/2019, vo veci\npredchádzajúceho rozhodnutia žalovaného o azylovej žiadosti sťažovateľa) k nepreskúmateľnosti\nzáverov žalovaného o legitimite a primeranosti trestného stíhania sťažovateľa, v zmysle ktorých\n„...žalovaný ani krajský súd však neuvádzajú ďalšie kritériá, podľa ktorých stíhania v krajine pôvodu\nanalyzovali a tieto stíhania ani neposudzujú v svetle objektívnych informácií o krajine pôvodu.\n( .. .) Z trestných stíhaní sťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ je stíhaný za uplatňovanie svojich\npolitických názorov účasťou na demonštrácii opozičnej strany, ktorej je členom. Bolo preto nevyhnutné\ndôkladnejším spôsobom zo strany žalovaného zaoberať sa tým, či v prípade sťažovateľa nie je naplnená\ndefinícia prenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, tj. za uplatňovanie politických práva slobôd,\nnakoľko nie je dôvodný postup žalovaného, ktorý sa sústredil na bezproblémový odchod sťažovateľa z\nkrajiny s vlastným cestovným pasom z čoho vyvodil záver o nezáujme štátnych orgánov o obmedzovanie\npráv sťažovateľa\". Následne sťažovateľ vytkol žalovanému, že nepostupoval v intenciách zrušujúceho\nrozsudku, ktorými bol jasne zaviazaný vyhodnotiť legitímnosť a primeranosť trestných stíhaní najmä\nvo svetle objektívnych informácií o krajine pôvodu. Žalovaný opakuje svoj subjektívny záver o tom, že\n\npo preklade a analýze dokumentov z oboch trestných stíhaní dospel k záveru, že v oboch prípadoch\nnebolo predmetom trestného stíhania výlučne jeho členstvo v strane HDP, ale predovšetkým porušenie\nzákonných noriem krajiny, súvisiacich s aktivitami, ktoré v rámci tejto strany vykonával. Navyše ďalej\nopakovane tento záver podporuje vydaním cestovného pasu sťažovateľovi.\n17. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku s názorom žalovaného stotožnil bez poskytnutia logickej\nargumentácie. Ďalej nereagoval na námietku poukazujúcu na opakovanú a Najvyšším súdom vyčítanú\nargumentáciu žalovaného, ktorou nerešpektoval právne záväzný názor, ktorý vyslovil kasačný súd v\nzrušujúcom rozsudku a bez náležitého zdôvodnenia považoval za nedôvodné i žalobné body, podľa\nktorých žalovaný vec nesprávne právne posúdil, ako i bod, v zmysle ktorého sťažovateľ napadnuté\nrozhodnutie považoval za rozporné s obsahom administratívneho spisu.\n18. K vyhodnoteniu prenasledovania sťažovateľa ako nedôvodného mohlo dôjsť v dôsledku\nnezohľadnenia informácií založených v administratívnom spise, konkrétne pasáže Správy ODZS\nTurecko zo dňa 28.02.2020 č.p.: MU-ODZS-2020/0002333-002 (ďalej len „COI z februára\") a Správy\nODZS Turecko zo dňa 07.04.2020 č.p.: MU-ODZS-2020/000233-004 (ďalej len „COI z apríla\"), na\nčo poukazoval už v správnej žalobe. Tieto správy žalovaný v intenciách zrušujúceho rozsudku\nNajvyššieho súdu nevyhodnotil a opätovne dospel k záveru, ktorý je v absolútnom rozpore s podkladmi\nadministratívneho spisu. Krajský súd sa touto namietanou nezrovnalosťou nezaoberal a obdobne ako\nžalovaný považoval obavy z prenasledovania sťažovateľa za neopodstatnené. Uvedené správy veľmi\nkonkrétne potvrdzujú výpovede sťažovateľa a jednoznačne preukazujú, že z objektívnych zdrojov\nvyplýva, že práve trestné stíhania a obžaloby z trestných činov propagácie PKK, resp. nezákonného\nzhromažďovania, ktorým čelí sťažovateľ, sú v Turecku hromadne využívané k likvidácii politickej\nopozície, najmä členov demokratickej strany HDP, ktorá je vnímaná ako pro-kurdská strana, a ktorej\nčlenom je sťažovateľ.\n19. Krajský súd ani žalovaný nevyhodnotili legitímnosť trestných stíhaní a ich primeranosť vo vzťahu\nk účelu, ktorý je nimi sledovaný, a to i napriek tomu, že podklady zhromaždené v konaní jednoznačne\npojednávajú o zneužívaní trestného konania na politické účely. Navyše informácie tvoriace podklad\npre rozhodnutie opisujú (napr. konkrétne správa COI z februára), že osoby obvinené z účasti na\nnezákonných/nepovolených demonštráciách bývajú zároveň obvinené aj z iných trestných činov, v\ndôsledku čoho nie je možné jednoznačne určiť, akému trestu bude účastník zhromaždenia čeliť.\nŽalovaný aj krajský sud disponovali informáciou o trestoch vo výmere 39 rokov odňatia slobody, na čo\nNajvyšší súd v zrušujúcom rozsudku upozornil.\n20. V spise zhromaždené informácie veľmi objektívne a konkrétne potvrdzujú obavy sťažovateľa a\npreukazujú, že vládnuca strana v Turecku odmieta rozlišovať medzi PKK a stranou HDP; že súdy\nsystematicky prijímajú falošné obvinenia, zadržiavajú a odsudzujú jednotlivcov a skupiny, ktoré súčasná\nvláda považuje za politických oponentov; že obvinenie z terorizmu je v súčasnosti nástrojom na útoky\na prenasledovanie ľudí, ktorí nepodporujú vládu; úroveň dôkazov akceptovaných za účelom zatknutia\na obvinenia z propagandy teroristickej organizácie je nízka; že od roku 2015 už desiatky tisíc ľudí boli\nvyšetrované v súvislosti s teroristickými trestnými činmi a že k signifikantnému nárastu počtu osôb\nzadržaných alebo obvinených z teroristickej propagandy prišlo po tom, ako sa v roku 2015 zastavil\nturecko-kurdský mierový proces.\n21. Sťažovateľ namietal záver krajského súdu ohľadom vylúčenia „mučenia alebo neľudského\nzaobchádzania bez reálnych dôvodov\", ktorý je nelogický a v rozpore s obsahom administratívneho\nspisu.\n22. Objektívne informácie o stave krajiny preukazujú, že trestné stíhania vedené proti sťažovateľovi\nv krajine pôvodu porušujú základné ľudské práva vo forme súbehu rôznych opatrení postihujúcich\nsťažovateľa obdobným spôsobom. Tie spočívajú v zákonných, policajných a súdnych opatreniach, ktoré\nsú diskriminačné a sú vykonávané diskriminačným spôsobom spolu s odmietnutím súdnej ochrany,\nčo vedie k neprimeranému a diskriminačnému potrestaniu v rámci diskriminačného alebo trestného\nstíhania. V konaní tak opätovne zo strany správneho orgánu, ako i krajského súdu dochádza k\nnesprávnemu právnemu posúdeniu preukázaného skutkového stavu, ktorý sa naplnil legálnu definíciu\nprenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zák. č. 480/2002 Z.z.\n\n23. Sťažovateľ poukázal na Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z r.\n1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov vydané Úradom Vysokého komisára OSN pre\nutečencov (K rozlíšeniu medzi perzekúciou a trestom za porušenie zákona, body 57 až 60 a 84 až\n86), z ktorých vyplýva, že neprimerané stíhanie je stíhanie za skutok, ktorý v európskom kontexte a\npodľa právneho poriadku SR nie je trestným činom. Neprimerané potrestanie je potom uloženie trestu,\nktorý nemožno považovať za primeraný spáchanému skutku. Neprimeranosť stíhania a uloženého trestu\nmôže svojou závažnosťou alebo opakovaním spôsobiť vážne porušenie ľudských práv. Diskriminačné\nstíhanie alebo potrestanie, ktoré postihuje len určitú skupinu obyvateľstva, ku ktorej žiadateľ o azyl\npatrí, môže svojou závažnosťou alebo opakovaním naplniť znaky prenasledovania. V preskúmavanom\nrozhodnutí ako aj v napadnutom rozsudku chýba akákoľvek úvaha alebo analýza žalovaného i krajského\nsúdu ohľadne týchto kritérií.\n24. Krajský súd dospel k nesprávnemu záveru o problémoch sťažovateľa so súkromnými osobami,\npričom ďalšie závery (aj žalovaného) o nízkej závažnosti konania polície je v rozpore s informáciami\no krajine pôvodu. Vyššie uvedený záver krajského súdu o problémoch so súkromnými osobami je v\npriamom rozpore so záverom Najvyššieho súdu, ktorý v zrušujúcom rozsudku uviedol, že sťažovateľ\nobjasnil z čoho plynú jeho subjektívne obavy z prenasledovania a poukázal aj na správy o stave krajiny,\nktoré takéto praktiky potvrdzujú.\n25. Žalovaný správy o stave krajiny a nefunkčnosti systému ochrany ľudských práv, ktoré predložil\nsťažovateľ vyhodnotil ako všeobecné, ktoré nemusia nutne svedčiť o tom, že by sa museli bezprostredne\ntýkať aj sťažovateľa. Správy zhromaždené v konaní poukázali na neefektívnosť vnútroštátnej ochrany,\npričom na konkrétne informácie sťažovateľ poukázal citáciou COI z apríla v správnej žalobe a tieto\njednoznačne preukazujú opačný záver, než k akému dospel žalovaný aj krajský súd.\n26. Najvyšší súd poukázal v zrušujúcom rozsudku na svoju rozhodovaciu prax v obdobných konaniach\na štandardné prihliadanie na správy pochádzajúce z obdobných zdrojov ako sú správy predložené\nsťažovateľom, pričom obsah týchto zdrojov nemožno podceňovať (m.m rozsudok Najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Sžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019).\n27. Vzhľadom na obsah správ o krajine pôvodu sú nedôvodné závery krajského súdu o snahách Turecka\no vstup do EÚ a o jeho členstve v NATO.\n28. Odôvodnenie krajského súdu nespĺňa zákonné požiadavky podľa § 139 ods. 2 S.s.p., čím bolo\nnarušené právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces. Napadnutý rozsudok dostatočným spôsobom\nnereflektuje žalobné námietky, pričom svojim postupom krajský súd neguje právo na účinný opravný\nprostriedok, ktoré tvorí súčasť práva na spravodlivý súdny proces.\n29. Krajský súd, ako aj žalovaný v konaní v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov\n(1Sža/48/2014; 1Sžak/18/2017; 1Sža/10/2013) zaväzujú povinnosťou preukázať opodstatnenosť\nsvojich obáv sťažovateľa.\n30. Žalovaný existenciu hrozby vážneho bezprávia, ktoré by sťažovateľovi mohlo hroziť v prípade\nnávratu vyhodnotil nedostatočne a bez opory v administratívnom spise, pričom krajský súd sa v tejto\nsúvislosti obmedzil na konštatovanie, že sťažovateľ nepreukázal žiadne skutočnosti, že by bol v prípade\nnávratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu. Svoje odôvodnenie (krajský súd) vo vzťahu\nk neposkytnutiu doplnkovej ochrany ďalej nešpecifikoval a predmetnú skutočnosť posudzoval v spojení\ns dôvodmi prenasledovania sťažovateľa v zmysle udelenia azylu. Hrozbu vážneho bezprávia vylúčil\nbez opory v administratívnom spise obdobne ako žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Krajský súd\nzároveň nereagoval na námietky sťažovateľa, ktoré v tejto súvislosti produkoval.\n31. Úvaha o medzinárodných politických záujmoch Turecka je v rozpore so závermi správ opisujúcimi\nkonanie napĺňajúce charakter mučenia a neľudského zaobchádzania voči ľuďom vo väzbe, prípady čoho\nzo strany polície monitorujú aj medzinárodné inštitúcie. V administratívnom spise sa tak preukázateľne\nnachádzajú informácie, v zmysle ktorých veľké množstvo jednotlivcov podozrivých z prepojenia na PKK\nbolo v policajných väzbách vystavených brutálnym vyšetrovacím technikám. Zaver o možnosti domáhať\nsa ochrany pred takýmto konaním u vnútroštátnych orgánov je v priamom rozpore so správou osobitného\nspravodajcu pre mučenie OSN v zmysle ktorého vyplýva, že príslušné autority neprijali žiadne opatrenia\nk vyšetreniu týchto obvinení alebo k zadržaniu zodpovedných páchateľov.\n\n32. Najvyšší súd v zrušujúcom rozsudku pod sp. zn. 10Sžak/18/2019 zo dňa 15.11.2019 považoval\nniektoré skutočnosti za vyjasnené a vyjadril sa k nim záväzným spôsobom, pričom niektoré závery\nžalovaného považoval za nedôvodné. V dôsledku opätovného nesprávneho právneho posúdenia veci\nkrajským súdom dochádza k zásahu do sťažovateľovho práva na účinný opravný prostriedok.\n33. V ustanovení § 191 ods. 6 S.s.p. je čiastočne premietnutý obsah čl. 46 ods. 1 a ods. 3 smernice\nč. 2013/32/EÚ (ďalej len „procedurálna smernica\") a v zmysle interpretácie Súdneho dvora EÚ sa\nod členských štátov vyžaduje, aby upravili svoje vnútroštátne právne predpisy tak, aby sa po zrušení\npôvodného rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu v krátkom čase prijalo nové rozhodnutie,\nktoré bude v súlade s posúdením obsiahnutým v rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o danom zrušení.\nV rozpore s uvedeným je postup žalovaného, ktorý v predmetnom konaní konal v rozpore s názorom\nNajvyššieho súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť sťažovateľ žiadal kasačný súd o rozhodnutie vo veci\nspôsobom, majúcim za následok efektívne ukončenie stavu právnej neistoty sťažovateľa.\n34. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-556/17 Alekszij Torubarov\nvs. Bevándorlási és Menekúltúgyi Hivatal zo dňa 29.7.2019, v zmysle ktorého ak z preukázaných\nskutkových okolností v konaní o udelení medzinárodnej ochrany vyplýva, že sťažovateľovi má byť určitá\nmedzinárodná ochrana priznaná, pričom správny orgán nerešpektuje takto vyslovený záväzný názor\nsprávneho súdu, je nutné čl. 46 ods. 3 procedurálnej smernice v spojení s článkom 47 Charty vykladať\ntak, že medzinárodnú ochranu žiadateľovi prizná svojím rozsudkom priamo preskúmavajúci vnútroštátny\nsúd. Sťažovateľ mal za to, že v prejednávanom prípade je potrebné v zmysle cit. rozsudku Súdneho\ndvora priznať sťažovateľovi medzinárodnú ochranu.\n35. Navrátenie veci krajskému súdu k novému rozhodnutiu v sťažovateľovom prípade predĺži jeho právnu\nneistotu. S poukazom na vyššie uvedené kasačné námietky existuje oprávnená pochybnosť o možnosti\nreálneho preskúmania prípadu pred krajským súdom.\n36. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol\npriznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Návrh odôvodnil tým, že právnym následkom vykonateľnosti\nrozsudku môže byť zahájenie konania o vyhostení alebo zaistení, pričom priznanie odkladného účinku\nnie je v rozpore s verejným záujmom.\nB)\n37. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 12.01.2020 navrhol, aby kasačný súd kasačnú\nsťažnosť zamietol. Stručne zopakoval priebeh a výsledky administratívneho konania, pričom najmä\nuviedol, že\n- pristúpil k opätovnému posúdeniu dôvodov žiadosti o udelenie azylu v súlade s rozhodnutím\nNajvyššieho súdu;\n- výpoveď sťažovateľa pôsobila rozporuplne a až prostredníctvom dodatočných pohovorov a intervencií\nzo strany právnej zástupkyne získala ucelenejší obraz;\n- trestné stíhania hodnotí ako vedené na základe zákona, transparentne, bez väzobného zaistenia a\nbez akýchkoľvek náznakov perzekúcie;\n- sťažovateľ raz uvádzal, že ho policajti zbili, a druhýkrát, že ho vyviezli za mesto a vyhrážali sa mu;\n- dve zadržania políciou nemožno považovať za perzekúciu;\n- sťažovateľ ako bežný člen HDP nebol pre štátne orgány zaujímavý, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že z\nkrajiny pôvodu vycestoval na svoj cestovný pas ako aj s vybavenými turistickými vízami;\n- podpora demonštrácie, kde je propagovaná teroristická organizácia, ako aj účasť na nepovolenom\npochode cez mesto, by mohli naplniť skutkovú podstatu trestného činu aj v Slovenskej republike;\n- z výpovede sťažovateľa je zrejmé, že v Istanbule nešlo o pokojné zhromaždenie, ale pochod ľudí\nulicami mesta;\n- nemožno zamieňať právo na pokojné zhromaždenie, ktoré nevyžaduje povolenie štátneho orgánu od\npochodu mestom, kde musí byť trasa pochodu štátnym orgánom schválená;\n- sťažovateľova výpoveď ohľadne problémov s políciou nebola konzistentná, a v jeho prípade nebol ani\npre ukázaný neoprávnený či svojvoľný zásah štátnych orgánov;\n- počas vyhlásenia na cudzineckej polícii sťažovateľ hovoril o niekoľkodňových zadržaniach a\nvypočúvaniach políciou, pričom počas pohovoru 17.9.2018 spomínal už len zbitie a vyvezenie za mesto\ndvakrát s odstupom 15 dní;\n\n- pri doplňujúcom pohovore 12.02.2020 sťažovateľ výslovne uviedol, že trestné konania vedené proti\nnemu neboli dôvodom opustenia krajiny pôvodu;\n- vzhľadom na vykonané dokazovanie je rozsudok krajského súdu odôvodnený náležite analýzou\nsťažovateľovho prípadu, k podstatným dôvodom jeho žiadosti na stranách 2 až 4 uvedeného rozsudku.\nIII.\nPrávny názor kasačného súdu\n38. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru o tom, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto postupom podľa § 462 ods.\n2 S.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n39. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. marca 2021\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 13 ods. 1 zák. č. 480/2002 Z.z. Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo § 10.\nPodľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v\nkrajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zák. č. 480/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním\nzávažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo\nsúbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zák. č. 480/2002 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,\nPodľa § 19a (posúdenie žiadosti o udelenie azylu) ods. 1 písm. a), b) a c) zák. č. 480/2002 Z.z.\nMinisterstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nb) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n40. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozsudok, ktorým krajský súd zamietol správnu žalobu\nsťažovateľa proti (preskúmavanému) rozhodnutiu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany\nsťažovateľovi.\n41. Krajskému súdu je v tejto súvislosti potrebné vytknúť spôsob a rozsah, v akom reagoval na\nžalobnú argumentáciu sťažovateľa, keď iba stroho konštatoval, že sťažovateľ nesplnil podmienky\npre udelenie azylu, pričom takéto závery iba stručne odôvodňuje stručnou konštatáciou priebehu\nadministratívneho konania a niektorých záverov žalovaného. Popri tom záver krajského súdu o tom, že\n\nv Turecku „nedochádza k mučeniu alebo neľudskému zaobchádzaniu bez reálnych dôvodov\" vyznieva\nprinajmenšom absurdne. Napokon, niektorými námietkami sťažovateľa sa nezaoberal vôbec, resp.\nnepochopiteľne konštatoval nesplnenie podmienok pre udelenie azylu podľa § 9 a § 10 zák. č. 480/2002\nZ.z., čo zo strany sťažovateľa ani namietané nebolo.\n42. Krajským súdom v odôvodnení vyslovené konštatovanie o tom, že sťažovateľ nesplnil podmienky pre\nudelenie azylu len so stručným načrtnutím (napríklad aj vyššie uvedených) dôvodov je nepresvedčivé\na ako také neposkytujúce dostatočne jasný, zrozumiteľný a náležite odôvodnený výsledok svojej\nrozhodovacej činnosti, tak „aby sťažovateľ nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine\ndohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania\nnielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.\" (III. ÚS 311/07)\na aby v dôsledku nerešpektovania uvedených požiadaviek, sťažovateľ nemusel v podstatnom obsahu\nopakovať námietky vznesené už v správnej žalobe pred krajským súdom aj v kasačnej sťažnosti proti\njeho rozsudku.\nPodľa procedurálnej smernice v záujme dosiahnutia súladu s odsekom 1 členské štáty zabezpečia, aby\núčinný opravný prostriedok zahŕňal posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu ex nunc\nvrátane prípadného posúdenia potrieb medzinárodnej ochrany podľa smernice 2011/95/EÚ, a to aspoň\nv rámci konania o opravnom prostriedku pred súdom prvého stupňa.\n43. Na tomto mieste je tiež potrebné poukázať na článok 47 Charty základných práv Európskej únie,\nktorý vyžaduje aby každý jednotlivec v situácii, ktorú upravuje právo Európskej únie, mal právo na účinný\nopravný prostriedok a na spravodlivé, verejné prejednanie jeho záležitosti v primeranom čase. Žiadateľ\no azyl sa môže v rámci konania o správnej žalobe vo veciach azylu domáhať súdneho prieskumu\nrozhodnutia o neudelení azylu. Avšak vyššie načrtnuté nedostatky rozhodnutia krajského súdu bolo\nnutné posúdiť tak, že nebolo rešpektované právo sťažovateľa na účinný opravný prostriedok.\n44. Sťažovateľ založil žiadosť o azyl na svojom aktívnom členstve v opozičnej strane HDP, pre ktoré\nbol prenasledovaný, pričom uviedol, že bol policajtmi viackrát zadržaný a bitý, niekoľkokrát už bol a v\nprípade návratu do Turecka by bol opäť uväznený a vypočúvaný a preto má strach o svoj život a zdravie.\nV Turecku je prenasledovaný pre svoj opozičný politický názor, tiež kvôli náboženskému vierovyznaniu\nalavitu a aj jeho kurdskej národnosti. Tiež uviedol, že sú voči nemu v súčasnosti vedené dve trestné\nkonania, čo preukázal v konaní predlženou dokumentáciou.\n45. V prvom prípade bol sťažovateľ 08.03.2015 súčasťou prípravného výboru slávnosti Newroz v meste\nD., počas ktorej boli v rozpore so zákonom vyvesené transparenty a fotografie zakladateľa a ďalších\npredstaviteľov strany PKK, ktorá je vedená na zozname teroristických organizácií. V súvislosti s tým, bol\nnásledne sťažovateľ a niekoľko ďalších osôb obvinený z propagácie teroristickej organizácie.\n46. Druhé trestné konanie sa týka pochodu s názvom \"Stráž svedomia a spravodlivosti\", organizovaného\nv meste F., ktorý nebol zákonne povolený, pričom účastníci pochodu neakceptovali výzvy na ukončenie\npochodu, na čo policajné orgány násilne zakročili, a viacerých účastníkov pochodu (vrátane sťažovateľa)\nobvinili z trestného činu nezákonného zhromaždenia.\n47. Žalovaný vyššie uvedené skutočnosti hodnotil, pokiaľ ide o sťažovateľove skúsenosti s fyzickým\nnapadnutím príslušníkmi miestnej polície ako nezávažné. Trestné konania, vedené voči sťažovateľovi\nvyhodnotil ako legitímne a primerané, pričom tieto napĺňajú atribúty spravodlivého súdneho procesu. Vo\nvzťahu k obavám sťažovateľa uviedol, že tento v krajine pôvodu mohol a mal využiť dostupné prostriedky\nochrany jeho práv, ktoré žalovaný s poukazom na informácie o krajine pôvodu vyhodnotil ako efektívne.\n48. Kasačný súd zdôrazňuje, že konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom\nčasto nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z\n26.02.2008, č. j. 2 AZS 100/2007 - 64, a z 27.03.2008, č. j. 4 AZS 103/2007 - 63, či rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 29.07.2014 sp. zn. 1Sža 17/2014), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje\nsa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne\nrozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Správny orgán vo veciach medzinárodnej\nochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu.\n\n49. Kasačný súd vyhodnotil závery žalovaného, týkajúce sa trestných stíhaní sťažovateľa a dostupnosti\nprostriedkov vnútroštátnej ochrany ako neopodstatnené, nepreskúmateľné a rozporné s obsahom\nadministratívneho spisu. Tieto závery hodnotil obdobne kasačný súd už v rozsudku sp. zn.\n10Sžak/18/2019, vo veci predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného o azylovej žiadosti sťažovateľa.\nŽalovaný opätovne uvádza, že z obsahu dokumentov trestného stíhania je zrejmé, že všetci obvinení\nboli riadne poučení o tom, z čoho sú obvinení a tiež o všetkých náležitostiach, súvisiacich s ich trestným\nstíhaním, vrátane práva zvoliť si na toto konanie právneho zástupcu, čo v konečnom dôsledku sťažovateľ\naj využil. K uvedenému dodal, že sťažovateľ opustil krajinu pôvodu legálne, pričom tamojšie štátne\norgány nepristúpili k zrušeniu sťažovateľovho cestovného dokladu, čo svedčí o tom, že jeho základné\npráva neboli počas procesu obžaloby žiadnym spôsobom obmedzené a predmetom samotného stíhania\nbolo iba, že sa dopustil porušenia základných noriem krajiny pôvodu. Žalovaný však naďalej neuvádza\nďalšie kritériá, podľa ktorých stíhania v krajine pôvodu analyzoval a tieto stíhania, ako ani dostupnosť\nvnútroštátnych prostriedkov ochrany neposudzuje v kontexte objektívnych informácií o krajine pôvodu.\nNavyše podklady, ktoré v konaní založil do spisu poskytujú informácie, ktoré sú v rozpore so závermi,\nku ktorým dospel. Ku kasačným súdom vytýkanému (v rozsudku sp. zn. 10Sžak/18/2019) poukazovaniu\nžalovaným na bezproblémový odchod sťažovateľa z krajiny pôvodu s vlastným cestovným pasom je\npotrebné uviesť, že uvedená skutočnosť neznamená bez ďalšieho nezáujem tamojších štátnych orgánov\no osobu sťažovateľa a neposkytuje spoľahlivý dôkaz o ich prípadnom ďalšom postupe po návrate\nsťažovateľa.\n50. Kasačný súd v týchto súvislostiach poukazuje na informácie o krajine pôvodu (COI z apríla), napríklad\nna\n- správu Amnesty International (z 01.11.2019), ktorá upozorňuje na široké ponímanie pojmu „terorizmus\"\nv tureckej právnej úprave, pričom tamojšie protiteroristické opatrenie boli často namierené proti\njednotlivcom, obhajujúcim politické myšlienky bez toho, aby obhajovali násilie, nenávisť alebo\ndiskrimináciu a nie sú stíhaní za priame napojenie do násilných činov, prípadne sa používajú na stíhanie\na potrestanie pokojne vyjadrených nesúhlasných názorov a\n- správu Ministerstva zahraničných vecí USA o dodržiavaní Ľudských práv za rok 2019 (z 11.03.2020),\ntýkajúcu sa zadržiavania a súdenia stovky tisíc jednotlivcov po pokuse o štátny prevrat za údajné väzby\nna PKK, často s pochybnými dôkaznými štandardmi (nepreukázanie dôkazov na podporu obvinení a\nodsúdení) a bez riadneho procesu zaručeného podľa zákona,\nktoré popri charakteristikách sťažovateľovho prípadu (člena strany HDP, trestne stíhaného za propagáciu\nstrany PKK) navodzujú odôvodnené pochybnosti o spoľahlivosti záverov (o riadnom a zákonnom\nprocese) žalovaného, týkajúcich sa trestných stíhaní sťažovateľa.\n51. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že žalovaný, vyhodnocujúc trestné stíhanie sťažovateľa\npoukazoval na jeho počiatočný postoj, v zmysle ktorého toto pôvodne nebolo dôvodom jeho odchodu z\nkrajiny pôvodu. Pri doplňujúcom pohovore dňa 12.02.2020 však tento názor prehodnotil a uviedol, že v\nsúčasnosti by jeho trestné stíhanie malo vplyv na rozhodnutie vycestovať z krajiny.\n52. Závery žalovaného, podľa ktorých opakované vyhrážky policajtov počas opakovaného zadržania\nsťažovateľa v roku 2018 (kedy mal byť sťažovateľ zbitý a mal čeliť vyhrážkam) nie sú tak závažného\ncharakteru, aby napĺňali definíciu prenasledovania, popri jednotlivých charakteristikách sťažovateľovho\nprípadu a informáciách o krajine pôvodu vyznievajú nepresvedčivo. Z obsahu správ o krajine pôvodu\nnepriamo vyplýva, že prípady mučenia, zlého zaobchádzania a zastrašovania zo strany ozbrojených\nzložiek štátu nie sú ničím výnimočným, pričom členom strany HDP je venovaná zvýšená pozornosť\n(str. 76-77 administratívneho spisu - „Každý tretí člen HDP bol počas posledných 3 rokov zadržaný\"\nAhval, turecká spravodajská agentúra, 10.03.2018), čo zjavne súvisí s podozrievaním z napojenia\nstrany HDP na PKK, resp. v odmietaní rozlišovať medzi týmito dvoma stranami. Žalovaný zjavne\nneposudzoval sťažovateľom prezentované problémy v kontexte vyššie uvedených správ (aj v bode 47),\npričom informácie z nich plynúce úplne ignoroval.\n53. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na ďalšie sťažovateľom predložené správy, ktoré\ndokumentujú obdobné činy ozbrojených zložiek: „Podľa správ veľa osôb vrátane vysokoškolských\nštudentov, novinárov a aktivistov boli nútení políciou svedčiť mimo záznamu a stať sa\ninformátormi a to prostredníctvom nátlaku a vyhrážok, najmä v Istanbule, Ankare, Diyarbakire\na Izmire v roku 2019. Tí, ktorí to odmietli, boli zadržaní na základe obvinenia z \"Členstva\nv nezákonnej organizácii\" alebo boli unesení. Ak boli prepustení po nejakom čase boli\n\nvystavení rôznym formám mučenia a zlého zaobchádzania\" (https://www.fidh.org/IMG /pdf/\ni_hd_2019_violations_report_and_summary_table-2.pdf, publikované 19.05.2020). „Novým trendom v\nTurecku je to, že polícia vezme zadržaného do auta/autobusu, aby ho zastrašila a vypočúvala,\npretože na policajnej stanici v Istanbule sú kamery. Tiež ich odvážajú na výsluch na tajné\nmiesta. Zastrašovanie a bitie sa začínajú cestou na policajnú stanicu v aute/autobuse/dodávke.\nK mučeniu dochádza počas výsluchu. K mučeniu dochádza na rôznych miestach, najmä tam,\nkde nie sú žiadne kamery. Právnik v oblasti ľudských práv ohľadom prípadov mučenia vypovedal:\n\"Počas mimoriadnej situácie (po pokuse o prevrat v roku 2016) boli najčastejšie zadržaní\nodvezený do Belgradského lesa, tesne pred Istanbulom, a boli mučení tam, keďže tam nie sú\nžiadne kamery.\" (https://assets.publishing.service.gov.uk/government/u ploads/system/uploads/attachm\nentdata/file/872473/Turkey_-_Peoples_Democratic_Party_HD P_-_EXTERNAL.pdf). „Prípady mučenia\na zlého zaobchádzania v policajnom zadržaní, boli častokrát hlásené v priebehu roka 2017, obzvlášť\njedincami zadržanými podľa antiteroristického zákona. Vyskytli sa rozšírené prípady a existujú správy\no bití zadržaných políciou, podrobovaním dlhotrvajúcej stresujúcej pozícii a vyhrážkam znásilnenia,\nsprávy o vyhrážkach právnikom a zasahovanie do lekárskych vyšetrení\" ( <https://www.ecoi.net/en/\ndocument/2004277.html>).\n54. Na základe vyššie uvedeného sa javí, že sťažovateľove skúsenosti s políciou zodpovedajú situácii,\nktorá v súčasnosti v Turecku prevláda. Z jeho výpovede je zrejmý opakujúci sa nátlak voči jeho osobe,\nzahŕňajúci vyhrážky, násilie a presviedčanie na spoluprácu, ako i neochota sťažovateľa spolupracovať.\nNebolo pritom spochybnené, že je to práve sťažovateľova príslušnosť k strane HDP, pre ktorú k\nincidentom s políciou došlo.\n55. V zmysle § 8 písm. a) zák. č. 480/2002 Z.z. aj keď nie je nevyhnutné, aby sa žiadateľ v krajine pôvodu\nstal obeťou prenasledovania, nakoľko minimálnou požiadavkou pre udelenie azylu v zmysle vyššie\nuvedeného ustanovenia je opodstatnená obava z prenasledovania z tam uvedených dôvodov, jeho\npredchádzajúca skúsenosť je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania.\nPredchádzajúca skúsenosť žiadateľa nie je nevyhnutná nakoľko konanie o medzinárodnej ochrane je\nšpecifickým okrem iného tým, že ide o prospektívne rozhodovania, t.j. posudzuje sa opodstatnenie\nstrachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sža/19/2016 zo dňa 09.01.2017, sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014).\nSkutočnosť, že príslušníci polície svoje vyhrážky nerealizovali neznamená, že mu takéto konanie z\nich strany nehrozilo, resp. nemohlo hroziť po návrate do krajiny pôvodu. Minulú skúsenosť žiadateľa\ns prenasledovaním je nutné hodnotiť ako skutočnosť, ktorá pridáva žiadosti o udelenie azylu na\nopodstatnenosti. Avšak zároveň, žiadateľom prezentované obavy z prenasledovania nie je možné\nvylúčiť absenciou skúsenosti s prenasledovaním. V prejednávanej právnej veci pritom nemožno\nopomenúť, že sťažovateľ mal byť zatknutý a odvlečený do lesa, kde malo dôjsť aj k použitiu\nfyzického násilia. Vyhodnotenie predchádzajúcej skúsenosti ako nenapĺňajúcej znaky prenasledovania\ntak vzhľadom na špecifiká konania o azyle nemôže byť na ťarchu sťažovateľa, ale naopak, je\nskutočnosťou, svedčiacou o tom, že sa naňho štátne orgány zamerali, čo by mohlo odôvodňovať\nstrach z vystupňovania situácie a v končenom dôsledku aj opodstatnenosť sťažovateľových obáv z\nprenasledovania.\n56. V tejto súvislosti správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité\nzistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada,\nže pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa\no medzinárodnú ochranu\" („benefit of doubt\"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno\npredpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo\nby vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory,\nsprávanie atď ...dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo\nby v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť,\na to v prospech žiadateľa o azyl (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015). Z preskúmavaného rozhodnutia ako aj z napadnutého rozsudku je\nzrejmé, že ako žalovaný tak ani krajský súd túto zásadu neuplatnili v prípade sťažovateľa.\n57. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, v súvislosti s vyššie prezentovanými incidentmi s\npolíciou, poukazoval na možnosť využitia vnútroštátnych prostriedkov ochrany. Avšak obsahom vyššie\n\nuvedeného zdroja (COI z apríla) sú správy pojednávajúce o ich nedostatočnej efektivite, pričom kasačný\nsúd považoval za potrebné na niektoré z nich poukázať, a to na\n- správu Ministerstva zahraničných vecí USA o dodržiavaní Ľudských práv za rok 2019 (z apríla 2020),\nv zmysle ktorej\no národné a medzinárodné organizácie informovali o dôkazoch mučenia a neľudského zaobchádzania,\nnajmä so zadržanými vo väzbe, pričom tvrdia, že úrady nepodnikli dostatočné kroky proti zneužívaniu,\nprípadne, že úradníci zastrašovali jednotlivcov, ktorí podali obvinenia na občianskych súdoch;\no výnimočný stav a protiteroristické právne predpisy obmedzili schopnosť právnikov odvolať sa voči\nzadržaniu jednotlivcov;\n- správu Ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva (z marca 2020), podľa ktorej\no zavedenie nového prezidentského systému v júni 2018 zvýšilo právomoci parlamentu a prezidenta v\noblasti súdnictva a oslabilo jej nezávislosť;\no vyšetrovanie správ o zabíjaní príslušníkmi bezpečnostných síl, mučení, zlom zaobchádzaní,\nnadmernom použití sily a inom zneužívaní býva neúčinné a ľudia sa boja podať sťažnosť kvôli strachu\nz odplaty;\no prokurátori nevykonávajú zmysluplné vyšetrovanie, týkajúce sa obvinení z mučenia a zlého\nzaobchádzania vo väzbe a vo väzení a všade je prítomná kultúra beztrestnosti pre členov\nbezpečnostných síl a verejných činiteľov;\no „nikto by sa neodvážil podať sťažnosť [o zaobchádzaní polície] ... ak sa sťažujú na mučenie,\npravdepodobne by boli znovu mučení\";\no niektoré obete sa sťažovali u Amnesty International, ale jej členova v Turecku boli sami zatknutí a\nzadržaní;\n- správu Komisárky pre ľudské práva Rady Európy po návšteve Turecka od 1. do 5. júla 2019, z ktorej\nvyplynulo, že podľa judikatúry ESĽP turecké súdnictvo bolo po celý čas v centre väčšiny porušení\nľudských práv v Turecku a\n- správu Európskej komisie k postaveniu a pôsobeniu štátnych orgánov pre ľudské práva, podľa ktorej\nžiadna z tam menovaných inštitúcií nie je funkčne, štrukturálne ani finančne nezávislá a ich členovia nie\nsú menovaní v súlade s parížskymi zásadami.\n58. Závery žalovaného o možnosti sťažovateľa využiť vnútroštátne prostriedky ochrany pred postupmi\nozbrojených zložiek štátu je tak v priamom rozpore s vyššie uvedenými informáciami. Vychádzajúc\nz obsahu preskúmavaného rozhodnutia a administratívneho spisu mal kasačný súd za nepochybné,\nže žalovaný z množstva správ o krajine pôvodu, na účely zdôvodnenia výroku o neudelení azylu,\nvyselektoval len tie, ktoré navodzujú zdanlivo uveriteľný obraz o nezávislej justícii a efektívnom systéme\nochrany ľudských práv ( a síce svedčiace o niekoľkých zásahoch štátnych orgánov a súdov v prospech\nstíhaných /zjavne perzekvovaných/ osôb, avšak bez ďalších údajov o konečnom efekte týchto zásahov)\nignorujúc správy o neefektívnosti inštitúcií, u ktorých mal sťažovateľ hľadať ochranu v prvom rade.\nVzhľadom na vyššie uvedené bolo možné dospieť k záveru o tom, že vyhliadky sťažovateľa na ochranu\nproti mučeniu a zlému zaobchádzaniu zo strany ozbrojených zložiek v súčasných vnútroštátnych\npomeroch sú iluzórne vzhľadom na zjavnú obmedzenú nezávislosť súdov a iných inštitúcií. Citované\nsprávy naviac priamo hovoria o kultúre beztrestnosti zneužívania práv bezpečnostnými silami a\nverejnými činiteľmi, a uvádzajú, že vyšetrovanie prípadov mučenia nebolo efektívne. Správy o krajine\npôvodu pojednávajú o vyššie uvedených problémoch nielen vo vzťahu k domnelým, či skutočným\nsympatizantom PKK, ale aj k členom strany HDP, a to bez ohľadu na územnú oblasť, v ktorej sa dotknutý\njednotlivec nachádza.\n59. Následnú argumentáciu, týkajúcu sa možnosti vnútroštátneho presídlenia, vzhľadom na skutočnosti,\nktoré v priebehu konania vyšli najavo (pričom žalovaným neboli nijako spochybnené) bolo možné\nhodnotiť ako neudržateľnú. Kasačný súd pritom vychádzal z povahy prípadu sťažovateľa, ktorý za\npôvodcu prenasledovania označil štátne orgány krajiny pôvodu, ktoré majú pod kontrolou celé tamojšie\núzemie, a teda niet pochybností o tom, že sťažovateľ by mohol byť týmito subjektmi zastihnuteľný v\nktorejkoľvek územnej oblasti Turecka. Skutočnosti, vyplývajúce z výpovede sťažovateľa svedčia iba\no tom, že bol schopný opakovane meniť miesto bydliska, pričom tak učinil z ekonomických dôvodov.\nSamotný záver žalovaného navyše nie je (okrem vyššie uvedených informácií o presunoch sťažovateľa)\npodložený žiadnymi informáciami, ktoré by objektívne podporovali záver o tom, že vnútroštátne\npresídlenie sťažovateľa môže byť efektívnym riešením jeho problémov. V konaní vyšlo najavo, že k\nincidentom s políciou došlo v súvislosti so sťažovateľovým členstvom v HDP, pričom nič nenasvedčuje\ntomu, že by sťažovateľ po svojom presídlení nebol objektom záujmu polície. Sťažovateľove problémy\n\nzároveň neboli lokálneho charakteru, v súčasnosti je trestne stíhaný v súvislosti s jeho účasťou na\npríprave slávnosti Newroz v meste D., ako aj s pochodom s názvom \"Stráž svedomia a spravodlivosti\",\norganizovaného v meste F.. Preto možno predpokladať, že sťažovateľ bude po svojom návrate do krajiny\npôvodu hľadaný orgánmi činnými v trestnom konaní v ktorejkoľvek časti územia.\n60. Reakciu žalovaného na vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľa (poukazujúce na správy o\nkrajine pôvodu) v závere preskúmavaného rozhodnutia bolo možné vyhodnotiť ako nepreskúmateľnú,\nnakoľko neposkytuje takmer žiadne dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o tom, že správy o\nporušovaní ľudských práv „sú všeobecného charakteru a nemusia nutne svedčiť o tom, že by sa museli\nbezprostredne týkať aj menovaného [sťažovateľa]\". Tiež uviedol, že „správy sú jednostranne zamerané a\npublikované predovšetkým mimovládnymi organizáciami, pričom v mnohých prípadoch majú subjektívny\ncharakter.\" Takéto hodnotenie predložených správ o krajine pôvodu je príliš vágne. Navyše hodnotenie\nspráv o krajine pôvodu s poukazom na fakt, že tieto boli publikované mimovládnymi organizáciami a ich\noznačením bez ďalšieho za jednostranné a subjektívne, je v rozpore s rozhodovacou praxou kasačného\nsúdu (za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. ako súdu odvolacieho) vo veciach azylu, resp. zaistenia, kde\nopakovane prihliada na správy z obdobných zdrojov, najmä EASO, UNHCR a pod. Podľa kasačného\nsúdu obsah týchto zdrojov nemožno podceňovať, ale je potrebné podrobiť ho dôkladnej analýze (m. m\nrozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019). Skutočnosť, že autorom správy\no krajine pôvodu je mimovládna organizácia bez ďalšieho nespôsobuje nespoľahlivosť informácií v nej\nuvedených.\n61. V tejto súvislosti kasačný súd vo svojej rozhodovacej praxi (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/20/2016\nzo dňa 19.11.2018) poukázal na to, že „úroveň dôkazov v konaní o azyle, potrebná na zistenie\npodstatných skutočností je relatívne nízka - primeraná miera pravdepodobnosti - a musí sa brať do úvahy\npočas celého procesu. Je to tak z dôvodu možných nepriaznivých následkov v prípade nesprávneho\nrozhodnutia. Navyše žiadateľ o azyl pravdepodobne nemôže spracovať a prepravovať dôkazy z krajiny\nprenasledovania. Správny orgán si nemusí byť \"istý\", \"presvedčený\", alebo dokonca \"spokojný\" s\npravdivosťou prípadu - to by stanovovalo príliš vysoký štandard dôkazov. V danom prípade stačí, že\nsa dá \"akceptovať\".\"\n62. Informácie o krajine pôvodu žiadateľa iba málokedy bez pochybností potvrdia ním tvrdené\nskutočnosti. Na ich základe je možné usúdiť, nakoľko je žiadateľov príbeh pravdepodobný, či sa\núplne vymyká tamojším reáliám, alebo naopak do nich zapadá. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že sa obáva\nprenasledovania príslušníkmi ozbrojených zložiek krajiny pôvodu z dôvodu odmietania spolupráce\n(spočívajúcej v poskytovaní informácií o politickej strane, ktorej je členom) a správy o krajine pôvodu\ntieto obavy potvrdzujú, bolo potrebné tvrdenia sťažovateľa akceptovať ako pravdepodobné.\n63. Ďalej kasačný súd považoval za potrebné upriamiť pozornosť aj na v rozsudku sp. zn.\n10Sžak/18/2019 načrtnuté obavy, v zmysle ktorých by sťažovateľovi mohlo hroziť uloženie neprimerane\nvysokého trestu odňatia slobody, čo „môže napĺňať neľudské potrestanie subsumovateľné pod definíciu\nvážneho bezprávia podľa zákona o azyle, keďže ide o uloženie trestu, ktorý nemožno považovať\nza v demokratickej spoločnosti primeraný\" (bod 27). V tejto súvislosti žalovaný doplnil dokazovanie,\nvýsledkom čoho sú informácie, v zmysle ktorých sa trest odňatia slobody v sťažovateľovom prípade\npohybuje v rozmedzí od jedného do troch rokov. Z obsahu správ o krajine pôvodu však vyplýva, že\ntrestne stíhaní jednotlivci môžu byť postupne odsúdení súhrnne na neprimerane dlhý trest odňatia\nslobody pri kumulovanej aplikácii „protiteroristických ustanovení\" (č. l. 77 a 268 administratívneho spisu).\nZ výpovede sťažovateľa pritom vyplynulo, že čelil vyhrážkam polície o tom, že v prípade nespolupráce\nbude obvinený za ďalšie (nekonkretizované) činy. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré v priebehu konania\nvyšli najavo tak doposiaľ nebolo vylúčené ani riziko, že sťažovateľovi bude uložený trest odňatia slobody\nv omnoho vyššej výmere.\nV.\n64. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná; krajský súd\nporušil zákon v zmysle ustanovení § 440 ods. 1 písm. f), g) h) a i) S.s.p., keď správnu žalobu zamietol\na pretože samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným,\nkasačný súd napadnutý rozsudok zmenil v súlade s ust. § 462 ods. 2 S.s.p tak, ako je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozhodnutia.\n\n65. V ďalšom konaní je správny orgán (ako aj správny súd) viazaný právnym názorom kasačného\nsúdu (§ 469 S.s.p.), podľa ktorého doposiaľ vykonané dokazovanie neumožňuje vysloviť záver o\nnedôveryhodnosti sťažovateľa a jeho príbehu a ak na základe nezaujatého vyhodnotenia objektívnych,\naktuálnych a neselektívnych informácií o krajine pôvodu žalovaný nespochybní, že sťažovateľ nemá\nv krajine pôvodu k dispozícii efektívny prostriedok ochrany na vnútroštátnej úrovni alebo nepredloží\nnové skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom spochybnili závery kasačného súdu vyslovené v tomto\nrozsudku, je potrebné sťažovateľovi udeliť azyl podľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z.\n66. Pretože takýmto právnym názorom žalovaný ani správny súd predchádzajúcim zrušujúcim\nrozsudkom kasačného súdu zaviazaný nebol, konajúci kasačný súd nevidel predpoklad na postup\nnahrádzajúci rozhodnutie príslušného správneho orgánu o udelení medzinárodnej ochrany vlastným\nrozhodnutím v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora vo veci C-556/17 Alekszij Torubarov vs.\nBevándorlási és Menekúltúgyi Hivatal zo dňa 29.7.2019.\n67. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní dôvodnosti návrhov sťažovateľa dospel k záveru, že\nnie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Rozhodnutie\nkasačného súdu o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je potrebné považovať za výnimočné\nrozhodnutie. Výnimočnosť tohto procesného úkonu správneho súdu spočíva v tom, že takýmto\npôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného rozhodnutia krajského súdu.\n68. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný\núčinok je stav, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná\nujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Kasačný súd sa nestotožnil\ns tvrdením sťažovateľa o tom, že zaistenie alebo vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení\npredstavuje závažnú ujmu. Samotné rozhodnutie o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany\nnie je v zmysle zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\npodkladom pre zaistenie sťažovateľa. Napokon príslušný útvar Policajného zboru Slovenskej republiky\nje v zmysle § 88a oprávnený zaistiť aj žiadateľa o udelenie azylu. Kasačný súd tiež poukazuje na\nust. § 2 písm. h) bod 1 zák. č. 480/2002 Z.z., v zmysle ktorého žiadateľom o azyl je okrem iného aj\ncudzinec počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo\nsprávnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia\no zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 447 ods. 1 S.s.p. kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nuznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom.\nPodľa § 447 ods. 2 S.s.p. nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o\nkasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie\nnemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej\nmoci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku kasačnej sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia §\n186 až § 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.\nPodľa § 188 S.s.p. Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n69. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a\n§ 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy\nkonania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický\nvýklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7SaZ/5/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641"}], "citovane_v": []}