{"guid": "f527a776-1d81-4937-a979-b1a97674d2e1:35870190-3c63-45e2-9bb2-7a0c0189c9cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1019201183.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/81/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/81/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 8Sžfk/81/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:1019201183.1", "identifikacne_cislo": "1019201183", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-91.odsek-5", "nazov": "§ 91 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-91.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-91"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-91"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35870190-3c63-45e2-9bb2-7a0c0189c9cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1019201183.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1019201183.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1019201183.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/81/2020\n1019201183\n30. 06. 2021\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2021:1019201183.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eriky Šobichovej\na členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu : HYDINA\nSLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300950, právne\nzastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI,s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811\n08 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01\nBanská Bystrica, o preskúmaní zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného č.101513605/2019\nzo dňa 20.06.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n6S/186/2019-2011 zo dňa 18.06.2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konania a konanie pred správnym súdom\n1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 20.06.2019 žalovaný potvrdil daňovú exekučnú výzvu\nvydanú v zmysle § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „Daňový poriadok“)\nDaňovým úradom pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100725280/2019 zo\ndňa 25.03.2019, ktorou bolo žalobcovi oznámené začatie daňového exekučného konania v zmysle § 90\nods. 1 Daňového poriadku vydaním rozhodnutia č. 100683989/2019 zo dňa 19.03.2019 na vymoženie\ndaňového nedoplatku vo výške 229.453,41 Eur a zakázané nakladať s peňažnými prostriedkami\nzablokovanými podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku na jeho účtoch. Exekučným titulom je vykonateľný\nvýkaz daňových nedoplatkov správcu dane č. 100562441/2019 zostavený z evidencie daní daňového\ndlžníka (žalobcu) ku dňu 05.03.2019 vo výške 229.453,41 Eur. Správca dane žalobcu vyzval na úhradu\ndaňového nedoplatku vo výške 229.453,41 Eur.\n2. Po odvolaní žalobcu proti daňovej exekučnej výzve správcu dane vydal žalovaný napadnuté\nrozhodnutie, v odôvodnení ktorého uviedol, že vydanie rozhodnutia o začatí daňového exekučného\nkonania a daňovej exekučnej výzvy neznamenalo zásah do práv a právom chránených záujmov\nžalobcu, nakoľko žalobca mal a stále má možnosť uhradiť daňový nedoplatok, či už z predmetných\ndaňovým exekučným konaním zablokovaných finančných prostriedkov na účtoch u poskytovateľov\nplatobných služieb podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku alebo z iných zdrojov. V odvolaním napadnutej\ndaňovej exekučnej výzve správca dane žalobcovi ako daňovému dlžníkovi oznámil možnosť úhrady\ndaňového nedoplatku priamo zo zablokovaných prostriedkov a tiež ho upovedomil, že takýto súhlas je\naj súčasťou rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Žalovaný zastával názor, že daňová\n\nexekučná výzva má všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalobcom uvádzané dôvody na zrušenie\ndaňovej exekučnej výzvy nepovažoval za opodstatnené. Daňový dlžník (žalobca) podľa žalovaného\nnepreukázal rozpor napadnutej daňovej exekučnej výzvy s ustanovením § 91 Daňového poriadku.\nRovnako nepreukázal ani nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a neuviedol ani iné dôvody, ktoré\npreukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť vydanej daňovej exekučnej výzvy.\n3. Správny súd poukázal na to, že daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom\nsa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní.\nRozhodnutiami preskúmateľnými podľa SSP sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa\nrozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu\ndaňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia preskúmateľné v\nsprávnom súdnictve podľa SSP, pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného\ntitulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú\nvýnimky, s ktorými počíta Daňový poriadok ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného\nkonania, a to v odvolacom daňovom konaní.\n4. Vzhľadom na to, že daňová exekučná výzva spôsobuje aj hmotnoprávne následky, nemá výlučne\nlen charakter procesného rozhodnutia. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž povinnému subjektu ukladá\ntiež zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie.\nTeda nielenže zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah\npráv povinného k určitým zložkám jeho majetku. Obmedzenie dispozičného práva povinného subjektu\nnakladať so svojím majetkom možno právne kvalifikovať ako zásah do vlastníckeho práva, ktorému\nje priznaná ochrana nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 20 a nasl. Ústavy SR), ale aj medzinárodnej\n(čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Charty\nzákladných práv EÚ).\n5. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n2Sžf/63/2016, 3Sžf/77/2012, 5Sžf/66/2012, 2Sžf/65/2012) daňová exekučná výzva podlieha súdnemu\nprieskumu v obmedzenom rozsahu. Zákonnosť daňovej exekučnej výzvy správny súd preskúmava\nv rozsahu dôvodov uvedených v ustanovení § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pričom ide o také\nokolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k\nduplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania,\nčo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s\nvyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu\n6. V Daňovom poriadku právne upravené rozhodnutia vydávané daňovým orgánom v daňovom\nexekučnom konaní, t.j. rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a daňová exekučná výzva,\nsú dva samostatné inštitúty, ktoré oba pramenia z povinnosti správcu dane exekvovať sumu daňového\nnedoplatku po márnom uplynutí lehoty na jeho úhradu, pričom tieto dva inštitúty pri koexistencii popri\nsebe zároveň na seba nadväzujú a dopĺňajú sa v konaní majúcom za cieľ splatenie daňového dlhu\n(daňovej povinnosti) priamym vynútením príslušnou autoritou verejnej moci. Rozhodnutím o začatí\ndaňového exekučného konania sa daňová exekúcia začína. Vydáva ho správca dane na podklade\nexekučného titulu. Exekučným titulom je okrem vykonateľného rozhodnutia alebo exekučného titulu\npodľa osobitného predpisu aj výkaz nedoplatkov. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania\nje právoplatné dňom doručenia, pričom však nie je určené daňovému subjektu - jemu sa toto rozhodnutie\nnedoručuje (§ 90 ods. 3 Daňového poriadku). Toto rozhodnutie sa doručuje osobám, na ktoré sa\nvzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, teda osobám užívajúcim, evidujúcim,\nnakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok. Takýmito osobami sú napríklad banky. Rozhodnutie o\nzačatí daňového exekučného konania obsahuje okrem iných náležitostí aj výrok o zákaze nakladania\ns majetkom daňového dlžníka, ktorý podlieha daňovej exekúcii, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok\ndaňového dlžníka, s výnimkou práva správcu dane zriadiť zákonné záložné právo v prospech vymáhanej\ndane.\n7. V prejednávanom prípade rozhodnutím č. 100683989/2019 zo dňa 19.03.2019 správca dane začal\ndaňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 229.453,41 Eur od\nžalobcu ako daňového dlžníka. Exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania bol\nvykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 100562441/2019 zostavený z evidencie daní daňového\ndlžníka (žalobcu) ku dňu 05.03.2019 vo vyššie uvedenej výške. Výška daňových nedoplatkov žalobcu\nsporná nebola. V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, ktoré správca dane doručil trom\nbankám, v ktorých mal žalobca vedené bankové účty, je uvedená informácia, podľa ktorej správca dane\n\nv súlade s § 108 daňového poriadku vykoná daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u\nposkytovateľa platobných služieb. Ďalej správca dane v uvedenom rozhodnutí zakázal poskytovateľom\nplatobných služieb, aby akokoľvek nakladali s majetkom daňového dlžníka (žalobcu), ktorý podlieha\ndaňovej exekúcii, a to ani v jeho prospech alebo na jeho príkaz vrátane jeho zaťaženia. V súlade s\n§ 108 ods. 5 Daňového poriadku bolo poskytovateľom platobných služieb prikázané, aby po doručení\nrozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zablokovali na účtoch daňového dlžníka (žalobcu)\npeňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na\núčet daňového dlžníka postupne. Zároveň rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje\ninformáciu (privolenie), že na základe príkazu daňového dlžníka poskytovateľ platobných služieb zo\nzablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na daňový exekučný účet správcu dane peňažné\nprostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.\n8. Správny súd uviedol, že vychádzajúc z vyššie opísaného skutkového stavu veci a zákonnej úpravy\nvzťahujúcej sa na posudzovaný prípad je nutné vysloviť záver, že správca dane pri rozhodnutí o začatí\ndaňového exekučného konania postupoval plne v súlade so zákonom. Rozhodnutím oznámil začatie\ndaňovej exekúcie, adresoval ho osobám, ktorým je podľa zákona toto rozhodnutie určené a v súlade\nso zákonom a v jeho intenciách im zakázal nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu. Zdôraznil,\nže správca dane v tomto rozhodnutí v obmedzenej miere umožnil nakladať s finančnými prostriedkami\nžalobcu na predmetných bankových účtoch, a to pokiaľ sa dispozičný úkon bude týkať úhrady daňových\nnedoplatkov - exekvovaného daňového dlhu.\n9. Napadnutou daňovou exekučnou výzvou č. 100725280/2019 zo dňa 25.03.2019 správca dane\nžalobcovi oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov\nsprávcu dane č. 100562441/2019 zostavený z evidencie daní daňového dlžníka (žalobcu) ku dňu\n05.03.2019 vo výške 229.453,41 Eur začal v súlade s § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové\nexekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 100683989/2019 zo dňa 19.03.2019 na vymoženie daňového\nnedoplatku v uvedenej výške a vyzval ho, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej\nvýzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 229.453,41 Eur na daňový exekučný účet správcu dane.\nŽalobca bol súčasne podľa § 91 ods. 2 písm. g/ Daňového poriadku správcom dane upozornený,\nže ak daňový nedoplatok nebude v lehote určenej zaplatený, vydá správca dane exekučný príkaz\nna vykonanie exekúcie, a to z účtov žalobcu vedených u poskytovateľov platobných služieb. Týmto\nrozhodnutím bolo žalobcovi zakázané nakladať z finančnými prostriedkami na bankových účtoch, a\nto do výšky predstavujúcej exekvovanú sumu. Tiež bol žalobca informovaný, že v zmysle § 108\nods. 5 Daňového poriadku na základe jeho príkazu poskytovatelia platobných služieb poukážu zo\nzablokovaných peňažných prostriedkov na daňový exekučný účet správcu dane peňažné prostriedky vo\nvýške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.\n10. Správca dane rovnako pri vydaní napadnutej daňovej exekučnej výzvy postupoval v súlade\nso zákonom. V daňovej exekučnej výzve správca dane zrozumiteľne vysvetlil dôvod vydania tohto\nrozhodnutia a v súlade s § 91 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku konkretizoval výšku daňových\nnedoplatkov podľa exekučného titulu (výkazu daňových nedoplatkov), na podklade ktorého sa daňové\nexekučné konanie začalo. Neobstojí preto námietka žalobcu, že z daňovej exekučnej výzvy nie je\nzrejmé, na akom základe začal správca dane daňové exekučné konanie. Žalobca bol tiež vyzvaný k\ndobrovoľnému plneniu daňového dlhu. Hoci rozhodnutie zakazuje žalobcovi nakladať s prostriedkami\nna v rozhodnutí uvedených bankových účtoch, zároveň ho informuje o tom, že pokiaľ bude dispozičným\núkonom úhrada žalobcovho daňového dlhu, ktorý je predmetom exekúcie, tento úkon je možný, čo\nje v súlade s § 108 ods. 5 veta druhá Daňového poriadku. Ani námietka žalobcu, že mu bolo na\njednej strane zakázané nakladať s jeho finančnými prostriedkami na bankových účtoch a zároveň mal\nurčenú povinnosť splatiť daňový dlh, nemôže byť preto považovaná za dôvodnú. Uvedená argumentácia\npravdepodobne pramení z nepochopenia textu v daňovej exekučnej výzve, pričom však nie je súladná\ns obsahom a významom napadnutého rozhodnutia.\n11. Pokiaľ žalobca namietal, že sú mu blokované prostriedky vo výške 4.000.000 Eur, tak táto skutočnosť\nz administratívneho spisu nevyplýva. Rozhodnutia daňových orgánov týkajúce sa exekučnej výzvy\nnapadnuté žalobou ukladajú príkazy a obmedzenia len vo výške exekvovanej sumy, nie nad jej\nrámec. Taktiež rozhodnutie o začatí exekučného konania, ako je to v ňom explicitne uvedené, ukladá\ndotknutých osobám (bankám) obmedzenia s prostriedkami žalobcu na jeho bankových účtoch len\ndo výšky exekvovanej sumy. Ani túto námietku žalobcu nie je možné preto považovať za dôvodnú.\n\nZa nedôvodnú a ničím nepodloženú rovnako nemožno považovať námietku žalobcu rozporujúcu\nkonštatovanie žalovaného o úmysle žalobcu vyhýbať sa realizácii svojich daňových povinností, nakoľko\ntoto konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí absentuje.\n12. Súd konštatuje, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného ani daňovej exekučnej výzvy, ktoré sú len logickým zákonným vyústením\nzačatého exekučného konania, v ktorom správca dane uskutočňuje úkony na vymoženie daňového\nnedoplatku vyrubeného právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami. V rámci súdneho prieskumu\nexekučnej výzvy je súd oprávnený preveriť zákonnosť postupu správcu dane len v danom štádiu\nexekučného konania. Neskúma zákonnosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí (exekučného\ntitulu), na základe ktorých bolo daňové exekučné konanie začaté. V prejednávanom prípade nenastali\npo nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu také okolnosti (§ 91 ods. 5 Daňového poriadku), ktoré\nby boli spôsobilé k vysloveniu nezákonnosti daňovej exekučnej výzvy. A teda nenastali okolnosti, ktoré\nspôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a rovnako tak\nneexistujú žiadne iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia v danej veci neprípustná. Pre úplnosť\nsúd dodáva, že žalobca ako daňovník, ktorého príjmy podliehajú dani, má právo využitia opravných\nprostriedkov počas daňového konania. Exekúcia v súlade so zákonom nastupuje až po tom, ako sa stali\nnedoplatky žalobcu na daniach vykonateľnými.\n13. S poukazom na uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj\nrozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane, je vecne správne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú\nv súlade s § 190 SSP zamietol.\nII. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia\n14. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v pozícii žalobcu kasačnú sťažnosť\nz dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP.\n15. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je\npredovšetkým posudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný skutkový stav, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi\npredpismi.\n16. V rámci všeobecného vymedzenia postupu správneho súdu v procese prieskumu rozhodnutí\nsprávnych orgánov je potrebné konštatovať, že aj pri zákonom dovolenej úvahe správneho orgánu sa\nsprávny súd musí zamerať len na zákonné kritériá a medze takej úvahy a nemôže skúmať, či správny\norgán mohol, alebo nemohol vychádzať zo zákonom dovolenej úvahy.\n17. Zákonnosť postupu sa skôr na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí, to či konkrétny\npostup je, alebo nie je v súlade s platným právnym poriadkom. V danom prípade rozhodne nemožno\nsúhlasiť s postupom Správcu dane, Žalovaného a rovnako tiež Súdu, nakoľko podľa názoru sťažovateľa\nvychádzali Správca dane a Žalovaný z nesprávne zisteného skutkového stavu, a Súd sa napriek radu\nvytýkaných procesných pochybení zameral primárne na predložené dôkazy svedčiace v neprospech\nŽalobcu.\n18. Vzhľadom na procesne chybný postup žalovaného, ako aj Správcu dane, ktorí na základe\nzadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne\naj posúdili skutočný skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom\nustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, má Žalobca\njednoznačne za to, že po dôslednom preskúmaní Druhostupňového rozhodnutia a Prvostupňového\nrozhodnutia, ako aj postupu Žalovaného a Správcu dane predchádzajúcich vydaniu napadnutých\npreskúmavaných rozhodnutí, je nutné dospieť k záveru, že Žalovaný a Správca dane neobstarali\ndostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný\nskutkový stav veci, prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, rozhodnutie odôvodňovali\nnezákonným dôkazným prostriedkom, nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a\nostatnými právnymi predpismi, nevydali rozhodnutia obsahujúce zákonom predpísané náležitosti,\n\nprocesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom, a preto je na mieste aj naďalej zastávať\ntaký názor, že obe žalobou napadnuté rozhodnutia mali byť v zmysle ust. § 191 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku zrušené a vrátené žalovanému na ďalšie konanie.\n19. Žalobca zastáva názor, v zmysle ktorého mal Krajský súd v Bratislave pri preskúmavaní zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia a postupu Žalovaného podrobne posúdiť otázku, či žalovaným, ako aj\nprvostupňovým správnym orgánom vykonané dôkazy, z ktorých ako správne orgány v predmetnej\nveci vychádzajú, nie sú pochybné, alebo či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový\nzáver, ku ktorému správne orgány v predmetnej veci dospeli a rovnako či sa vysporiadali s prípadnými\nprotichodnými tvrdeniami a obsahom podkladov pri rozhodovaní. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave však uvedené nemožno bez ďalšieho vyvodiť a s takýmto odôvodnením sa stotožniť.\n20. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov však s určitosťou nemôže byt'\nľubovoľné. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia\ndôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí\naj pre Žalovaného ako odvolací správny orgán, keďže prvostupňové aj druhostupňové správne konanie\ntvorí jeden celok (RS 46/2007).\n21. Na dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi pritom nemožno prihliadnuť. Iný postup správneho orgánu by totiž mohol mať za následok,\nže porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu by sa premietlo do skutkového stavu veci, ktorý\nzistil správny orgán, a v konečnom dôsledku aj do rozhodnutia vo veci. Ak správny orgán napriek\ntomu prihliada na nezákonné dôkazy a na základe takýchto dôkazov stavia skutkové zistenia, potom\nje správne konanie v predmetnej veci zaťažené vadou, ktorá má za následok vecne nesprávne a v\nkonečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie.\n22. Takisto bol príslušný správny orgán povinný sa vysporiadať s námietkami Žalobcu v celom rozsahu,\na to vzhľadom na ich obsah a význam pre riadne a správne posúdenie predmetnej veci. Krajský súd\nv Bratislave sa však bez ďalšieho stotožnil s takýmto postupom žalovaného a správcu dane, pričom\nsám sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s námietkami žalobcu v dostatočnom rozsahu nevysporiadal\na neprihliadal na ne.\n23. Napadnuté rozhodnutia v predmetnej veci tak trpia nielen vadami nepreskúmateľnosti, ale vydaniu\ntýchto rozhodnutí predchádzalo také zistenie skutkového stavu, ktoré je pre posúdenie predmetnej veci\nnedostačujúce.\n24. V zmysle ustálenej judikatúry Slovenskej republiky, ak správny orgán v rámci daňového (správneho)\nkonania nezistil v náležitom rozsahu skutkový stav veci, je záver správneho orgánu o uložení\npovinnosti kontrolovanému subjektu vychádzajúci z takto zisteného skutkového stavu veci, predčasný\n(R 107/2003).\n25. Následne ani správny súd pri svojom rozhodovaní nesmie byt' podľa dikcie Správneho súdneho\nporiadku bezvýnimočne obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to\nani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti,\nzákonnosti a pravdivosti.\n26. Z uvedeného je teda zrejmé že úlohou správneho súdu je celkom samostatne a nezávisle hodnotiť\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom a ak pritom zistí skutkové či\n(procesné) právne deficity, je potrebné, aby reagoval tým, že uloží správnemu orgánu ich odstránenie,\nnahradenie či doplnenie alebo tak urobí sám. Krajský súd v Bratislave odlišne od zákonom stanoveného\npostupu len jednoducho konštatoval správnosť postupu predchádzajúcemu súdnemu konaniu čím z\njeho strany došlo k ďalšiemu závažnému procesnému pochybeniu, a teda vydania rozhodnutia v rozpore\nso zákonom.\n27. Správny orgán je tak povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom\npre vydanie rozhodnutia a vyrovnať sa s otázkou, prečo nevykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkom\nsprávneho konania.\n\n28. Jednoznačne z jednotlivých bodov, resp. podokruhov odôvodnenia vyplýva, že súd náležite a\nobjektívne neodôvodnil, prečo neprijal argumentáciu Žalobcu, ale z celého vyplýva, že súd sa postavil\ndo role obhajcu Žalovaného a Správcu dane a v odôvodnení sa snaží ospravedlniť a právne odôvodniť\npostup a činnosť žalovaného a správcu dane. Uvedený dojem nadobúdame o to viac, že vo všetkých\nčastiach odôvodnenia je možné evidovať schvaľovanie postupu a činnosti Správcu dane a Žalovaného\navšak na žiadnom mieste nie je spomenuté kritické posúdenie ich postupu a prijatých záverov.\n29. Popri uvedenom však nemožno opomenúť jednu z najpodstatnejších požiadaviek, ktorá je na\nodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu kladená, a to požiadavku, v zmysle ktorej odôvodnenie\nrozhodnutia správneho orgánu musí spĺňať požiadavku preskúmateľnosti tak čo do dostatku dôvodov aj\ndo zrozumiteľnosti, aby plnilo funkcie, ktoré sú naň kladené. Na tomto mieste je potrebné konštatovať,\nže napadnuté rozhodnutia - Druhostupňové rozhodnutie Žalovaného, ako aj Prvostupňové rozhodnutie\nSprávcu dane, z hľadiska preskúmateľnosti nemožno považovať za akceptovateľné a udržateľné.\n30. V danom prípade súd odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku založil síce na rozsiahlom opise\nskutkového stavu veci, citovaní jednotlivých zákonných ustanovení (paragrafového znenia) na vec\nsa vzťahujúcich právnych prepisov a konštatovaní správnosti právnych názorov a záverov správnych\norgánov s ktorými sa bez akéhokoľvek kritického posúdenia stotožnil, avšak v rozsudku absentuje\nvlastné vysporiadanie sa s podstatnými žalobnými námietkami a argumentáciou žaloby ako aj vlastné\nprávne odôvodnenie záverov, čím súd postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti.\n31. Rozsudok neobsahuje dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia\nskutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Správny súd vo svojom rozsudku podrobne\nkonštatoval dôvody rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ktorých závery prevzal, stotožniac sa\ns nimi a považujúc ich za správne, avšak bez toho, aby sa dôsledne zaoberal všetkými rozhodujúcimi\nnámietkami a skutočnosťami na ktoré poukazoval žalobca v žalobe. Je potrebné zdôrazniť, že súd\nnemôže argumentáciu účastníka odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť v čom\njej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byt' jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Za\nstavu a situácie kedy sa súd s argumentmi žalobcu dostatočne nezaoberal, je potrebné skonštatovať,\nže odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia 139 ods. 2 S. s. p.,\nv zmysle ktorej je povinnosťou súdu uviesť v rozhodnutí posúdenie podstatných skutkových tvrdení a\nprávnych argumentov, teda dostatočné a relevantné dôvody na ktorých svoje rozhodnutie založili.\n32. Požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia sa ako súčasť základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu vyžaduje aj v prípade súdneho rozhodnutia, to znamená, aby sa aj príslušný súd\njasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (ZSP 56/2008).\nAbsencia tejto požiadavky je však zrejmá aj v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislava, ktorý sa\nv odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými a právne\nvýznamnými skutočnost'ami predmetnej veci.\n33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Žalobca navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 6S/186/2019 v celom\nrozsahu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil\nrozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101513605/2019 zo dňa 20.06.2019, ako\naj rozhodnutie úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100725280/2019 zo dňa 25.03.2019 a vec\nvrátil Správcovi dane na ďalšie konanie.\n34. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný, poukázal pritom na predchádzajúce vyjadrenie\nk žalobe, v ktorom sa dostatočne vyjadril na základe akých skutočností vydal žalobou napadnuté\nrozhodnutie. V kasačnej sťažnosti nie sú uvedené skutočnosti, ktoré by mali mať ten následok\nzmenu jeho stanoviska. Žalovaný sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave a so všetkými\nzdôvodneniami uvedenými v napadnutom rozsudku. Z uvedených dôvodov žiadal, aby kasačný súd\nrozsudok krajského súdu bol potvrdený.\nIII. Konanie pred kasačným súdom, právne názory\n\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2\nSSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením\n§ 449 ods. 1 SSP bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. júna 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 SSP).\n36. Podľa § 89 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových\nnedoplatkov.\n37. Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade\nexekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania\nrozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a\nnie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.\n38. Podľa § 90 ods. 3 Daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa\nnedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.\n39. Podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po\ndoručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm.\nf/ (osoby, na ktoré sa vzťahuje výrok rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania o zákaze\nnakladania s majetkom daňového dlžníka).\n40. Podľa § 91 ods. 2 Daňového poriadku daňová exekučná výzva obsahuje\na/ názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,\nb/ číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,\nc/ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového\ndlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii,\nalebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného\nzákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,\nd/ oznámenie o začatí daňového exekučného konania,\ne/ výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí,\nktorými bolo uložené peňažné plnenie,\nf/ výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie\nbyť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy,\ng/ upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca\ndane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka\nvrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo\nniektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1,\nh/ označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,\ni/ zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a\nupozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,\nj/ poučenie o možnosti podať opravný prostriedok,\nk/ vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej\npečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a\nodtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.\n41. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže\ndaňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak\na/ nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho\nvymáhateľnosti,\nb/ sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.\n42. Podľa § 108 ods. 4 Daňového poriadku správca dane doručí do vlastných rúk poskytovateľom\nplatobných služieb rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania.\n\n43. Podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku správca dane prikáže poskytovateľom platobných\nslužieb, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovali na účte daňového dlžníka peňažné\nprostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na\núčet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka poskytovatelia platobných\nslužieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet správcu dane, ktorý je uvedený\nv rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného\ndaňového nedoplatku alebo jeho časti.\n44. Podľa § 163 Daňového poriadku na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom\nkonaní.\n45. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že daňový úrad pre vybrané daňové\nsubjekty Bratislava pod číslom 100725280/2019 zo dňa 25.03.2019 vydal v zmysle § 91 Daňového\nporiadku vo vzťahu k žalobcovi daňovú exekučnú výzvu, s tým, že žalobcovi oznámil, že na základe\nexekučného titulu, ktorým bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu pre vybrané\ndaňové subjekty č. 100562441/2019 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka\nku dňu 05.03.2019 vo výške 229.453,41 Eur začal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové\na exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 100683989/2019 zo dňa 19.03.2019 na vymoženie\ndaňového nedoplatku vo výške 229.453,41 Eur. Zároveň správca dane v zmysle § 91 ods. 2 písm.\ne/ Daňového poriadku vyzval žalobcu aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy\nzaplatil predmetný daňový nedoplatok, ďalej upozornil podľa § 91 ods. 2 písm. g/ Daňového poriadku,\nže ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, vydá daňový exekučný\npríkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa\nplatobných služieb v zmysle § 108 Daňového poriadku a to na peňažné prostriedky uložené na účte\nv špecifikovaných bankách. Zároveň podľa § 91 ods. 2 písm. i/ Daňového poriadku zakázal žalobcovi\nnakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými v zmysle § 108 ods. 5 Daňového poriadku na\nšpecifikovaných účtoch. Zároveň podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku na základe príkazu daňového\ndlžníka poskytovatelia platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet\nsprávcu dane, ktorý je uvedený v rozhodnutí o začatí daňového a exekučného konania peňažné\nprostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti. Proti predmetnej daňovej\nexekučnej výzve podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán , tak že podľa §\n74 ods. 4 Zákona č. 563/2009 Z.z. predmetné rozhodnutie potvrdil.\n46. Daňová exekučná výzva opúšťa charakter procesného rozhodnutia a to vzhľadom na jej následky\nv hmotnoprávnej rovine, teda nielen že zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale\nfakticky mení aj rozsah práv povinného k určitým zložkám jeho majetku, jeho vlastníctva. Daňovou\nexekučnou výzvou sa totiž bez ohľadu na reakciu povinného subjektu ukladá tiež napr. zákaz nakladania\ns majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, na ktorý chce správca dane\nuplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2, a\nupozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku (§\n76 ods. 2 písm. i/ zákona č. 511/1992 Zb.). Práve toto obmedzenie dispozičného práva iného subjektu\nvo vzťahu k jeho majetku je zásahom do vlastníckeho práva, teda práva s priznanou osobitnou ochranou\nnielen na úrovni vnútroštátnej (článok 20 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), ale aj medzinárodnej\n(článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok\n17 Charty základných práv Európskej únie). Nemožno odhliadnuť ani od postavenia, ktoré má povinný\nv exekúcii vedenej podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o\nzmene a doplnení ďalších zákonov, ktorý ma možnosť sa proti výkonu exekúcie vedenej rovnako na\npodklade právoplatne a vykonateľných exekučných titulov (§ 41 a nasl. Exekučného poriadku) brániť\npriamo prostredníctvom súdu, ako nestranného a nezávislého orgánu štátnej moci.\n47. ,, Daňová exekučná výzva podlieha len v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej\nzákonnosť možno preskúmať iba z dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a/ a b/ Daňového poriadku, pričom\npodľa názoru Najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatného\nexekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti\nexekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri\nprechode do ďalšej úrovne právnej ochrany, počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v\npredchádzajúcom štádiu jeho vymáhateľnosti“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžf/85/2014).\n\n48. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsudkom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave, preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu\npredchádzajúce, najmä z pohľadu či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy.\n49. V prvom rade kasačný súd poukazuje na nedôvodnosť kasačnej námietky s poukazom na § 440\nods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku. Podľa žalobcu táto námietka mala spočívať najmä v tom,\nže sa správny súd náležite nevysporiadal s námietkami žalobcu s poukazom na § 139 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku a teda napadnutý rozsudok je tak postihnutý deficitom nespreskúmateľnosti.\n50. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými podstatnými a pre vec relevantnými námietkami žalobcu ako aj s tvrdeniami žalovaného\na dal odpoveď na výklad a aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach a\npreto sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia správneho súdu tak, ako ich\nuviedol správny súd v tomto rozsudku.\n51. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku krajského súdu kasačný\nsúd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplývajú skutočnosti a právne\ndôvody, ktoré viedli krajský súd k právnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, čo je v súlade s\nprocesnými požiadavkami vyjadrenými v ust. § 139 SSP. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite\nzdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky - napr. v nálezoch sp.zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I.\nÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania\nvšeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v\nústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim\nsúčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako\naj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Do práva na\nspravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a ani právo na to, aby bol účastník konania pred\nvšeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi.\n52. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n22. októbra 2015, sp.zn. II.ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané\na umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV.ÚS 252/04,\nIV.ÚS 329/04, IV.ÚS, III.ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods.\n2 SSP; pozn. súdu), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Uvedenou problematikou sa už\nviackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne\nkonanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\ndôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993).\nRovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García\nRuiz c. Španielsko z 21. januára 1999).Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v\nodôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument.\n53. Žalovaný a aj prvostupňový správny orgán v predmetnej veci dostatočne a úplne zistili skutkový\nstav a nebol porušený ani princíp dvojinštančnosti konania, nakoľko je zrejmé, že proti rozhodnutiu o\ndaňovej exekučnej výzve v zmysle § 91 Daňového poriadku žalobca podal odvolanie o ktorom rozhodol\npráve žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým daňovú exekučnú výzvu podľa § 74 ods. 4 Zákona č.\n563/2009 Z.z. potvrdil. Kasačný súd zdôrazňuje, že v predmetnom konaní s poukazom na ust. § 163\nDaňového poriadku podľa ktorého na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom\n\nkonaní t.j. zákon č. 71/1967 Zb. Preto nie je kasačnému súdu zrejmé prečo, z akých dôvodov poukazuje\nžalobca na ustanovenie § 3 ods. 5 resp. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Ani nie je zrejmá námietka\nžalobcu v tom, že správne orgány prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, ktorá v danom\nprípade vôbec nemohla byť aplikovateľná.\n54. K ďalšej námietke žalobcu a to vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci s\npoukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP kasačný súd poukazuje na to, že podľa § 440 ods. 2 SSP\ndôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ods. 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie\npred krajským súdom. V tomto zmysle kasačný súd upozorňuje na to, že v takomto rozsahu resp. týmto\nspôsobom dôvod kasačnej sťažnosti a to nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1, písm.\ng/ SSP vôbec žalobcom takto vymedzený nebol.\n55. Pokiaľ ide o ďalší dôvod kasačnej sťažnosti s poukazom na § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, takisto\nnie je zrejmý poukaz od akej konkrétnej ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu sa mal správny\nsúd napokon odchýliť. Z týchto dôvodov vyhodnotil kasačné námietky žalobcu za nedôvodné. Záver\nsprávneho súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu je teda v súlade so zákonom. Na margo veci kasačný\nsúd poukazuje na to, že správny súd konštatoval, že daňová exekučná výzva splnila všetky náležitosti\nzákona a to konkrétne ustanovenia § 91 ods. 2 Daňového poriadku, žalobca nerozporoval skutočnosť výšku daňového nedoplatku, ktorá bola zrejmá z výkazu daňového nedoplatku č. 100562441/2019 resp.\nzo samotného daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019, ktoré\ndaňové priznanie napokon podával samotný žalobca.\n56. Kasačný súd rozhodol o zamietnutí kasačnej sťažnosti sťažovateľa s poukazom na ustanovenie §\n461 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.\n57. O náhrade trov konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.\nŽalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania zo zákona\nneprislúcha, len ak to možno spravodlivo očakávať.\n58. Tento rozsudok bol prijatý v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/186/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}], "citovane_v": [{"guid": "9408b48f-9074-4ca2-ad73-f416d8499976:1b3b6182-fc39-491c-b4f6-dac4b5a41c04", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201407.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/56/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/56/2020 z 26. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201407.1"}]}