{"guid": "8a8a1c73-5ade-4c75-9fe5-ae42967d4a8c:07570cdd-31e5-45fb-b1f6-ebb2df94b653", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1019200225.1", "spisova_znacka": "9Sk/32/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/32/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 9Sk/32/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:1019200225.1", "identifikacne_cislo": "1019200225", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-4", "nazov": "§ 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-89.odsek-4", "nazov": "§ 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-89.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-89"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-112", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-89"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/07570cdd-31e5-45fb-b1f6-ebb2df94b653", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1019200225.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1019200225.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1019200225.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sk/32/2020\n1019200225\n30. 06. 2021\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2021:1019200225.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: T.\nQ., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXX/XX, F. B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so\nsídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho\nriaditeľa Sociálnej poisťovne č. 84604-2/2018-BA zo dňa 10.01.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sa/10/2019-82 zo dňa 19. mája 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalovanej náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 27Sa/10/2019-82 zo dňa 19. mája 2020 zamietol žalobu\nproti rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 84604-2/2018-BA zo dňa 10.01.2018.\nPreskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím č. 5695-49/2018-BA zo dňa 29.10.2018 bolo rozhodnuté,\nže žalobca má podľa § 89 ods. 4 v spojení s § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení\n(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) z dôvodu zvýšenia miery poklesu pracovnej schopnosti odo dňa\n07.04.2014 (50 % z choroby z povolania - asthma bronchiale prof.) nárok na úrazovú rentu od 01.04.2014\ndo 30.04.2014 v sume 0,40 € a od 01.05.2014 v sume 0,50 € mesačne. Tieto sumy boli následne\nvalorizované a to od 01.01.2015, 01.01.2016, 01.01.2017 a 01.01.2018. Na základe odvolania žalobcu\nvo veci rozhodoval Generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným rozhodnutím č. 84604-2/2018-BA zo\ndňa 10.01.2018 (správne: 10.01.2019), ktorým zmenil prvý výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že\nžalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej 14.12.2009, má podľa §\n89 ods. 4 zákona o sociálnom poistení z dôvodu navýšenia poklesu pracovnej schopnosti od 07.04.2014\ndo 30.04.2014 nárok na úrazovú rentu v sume 273,60 € a od 01.05.2014 v sume 342,- € mesačne. Po\nznížení sumy úrazovej renty o sumu invalidného dôchodku patriaceho ku dňu 07.04.2014 podľa § 89\nods. 2 a 3 citovaného zákona má nárok na výplatu úrazovej renty od 07.04.2014 do 30.04.2014 v sume\n0,40 € a od 01.05.2014 v sume 0,50 € mesačne. Ostatné výroky boli potvrdené.\n2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že s rozhodnutím žalovanej o priznaní úrazovej renty nesúhlasí\nz dôvodu, že žalovaná nerešpektuje závery znaleckého posudku, ktorý vyhotovila znalkyňa Ing.\nC.Š. vo veci výpočtu priemerného mesačného zárobku vo výške 13 157,- Sk. Ďalej namietal, že\npri stanovení výšky jeho úrazovej renty žalovaná nezákonne zahrnula do výpočtu úrazovej renty\nobdobie, keď bol práceneschopný, čo výšku jeho nároku podstatne znížilo a protizákonne nevyňala\ndobu práceneschopnosti z výpočtu a nezapočítala mzdu, ktorú zamestnávateľ poslal na jeho účet, čo\npredstavuje 105 422,- Sk.\n\n3. Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobcovi\nbola zistená choroba z povolania asthma bronchiale s dátumom prvého zistenia 14.12.2009. Poukázal\nna to, že žalobcovi bol rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. 6396-22/2013-BA zo\ndňa 17.06.2016 priznaný nárok na úrazovú rentu odo dňa 24.03.2010, od ktorého mal žalobca ako\npoškodený určený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 41%, pričom podľa odôvodnenia predmetného\nrozhodnutia bola úrazová renta v sume 245,20 €. Denný vymeriavací základ bol v sume 24,5690 €.\nZároveň bolo rozhodnuté, že žalobca odo dňa 24.03.2010 nemá nárok na výplatu úrazovej renty, nakoľko\nnárok na jej výplatu mu nevznikol z dôvodu, že suma úrazovej renty určená podľa § 89 ods. 1 a 2 zákona o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov nepresiahla nulu. Zákonnosť predmetného rozhodnutia\nbola preskúmaná Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorý ho rozsudkom č.k. 20Sd/128/2013-27 z\n15.01.2014 potvrdil. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol potvrdený rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/50/2014 zo dňa 28.09.2016.\n4. Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani skutočnosť, že u žalobcu došlo k progresii prieduškovej\nastmy na stredne ťažkú a preto bolo bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia z titulu\nchoroby z povolania zvýšené zo 600 bodov na 1000 bodov s tým, že dátum ustálenia zdravotného\nstavu bol stanovený ku dňu vystavenia posudku 07.04.2014. Vzhľadom na uvedené bola stanovená\nmiera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu zvýšená zo 41% na 51% od 07.04.2014, čo nebolo medzi\núčastníkmi konania sporné. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca mal v r. 2014 nárok na invalidný\ndôchodok vo výške 337,- € mesačne.\n5. Krajský súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že žalovaná pri výpočte jeho úrazovej renty\nnerešpektovala závery znaleckého posudku znalkyne Ing. C.. Poukázal na skutočnosť, že žalobca\npredmetný znalecký posudok v administratívnom konaní nepredložil. Navyše výpočet sa týka stanovenia\npriemerného zárobku za IV. kvartál r. 2000, priemerného mesačného a priemerného denného zárobku\nza IV. kvartál 2000, resp. za I. štvrťrok 2001, t. j. za obdobie, ktoré nie je relevantné pre určenie denného\nvymeriavacieho základu žalobcu pre účely určenia výšky úrazovej renty žalobcu (kde rozhodným\nobdobím je mesiac apríl 2001) a to s poukazom na § 84 zákona o sociálnom poistení. V neposlednom\nrade krajský súd poukázal aj na skutočnosť, že spôsob výpočtu priemerného zárobku pre účely náhrady\nmzdy v pracovnoprávnom spore je odlišný od spôsobu výpočtu denného výpočtového základu, resp.\npravdepodobného denného výpočtového základu pre účely určenia sumy úrazovej renty podľa zákona\no sociálnom poistení. Navyše o vzniku nároku žalobcu na úrazovú rentu bolo už právoplatne rozhodnuté\nrozhodnutím zo dňa 17.06.2013, tento nárok mu nezanikol, naďalej trvá, hoci žalobca nemal nárok na\njej výplatu z dôvodu, že táto po znížení o sumu vyplácaného invalidného dôchodku podľa § 89 ods. 2\na 3 zákona o sociálnom poistení nepresiahla nulu.\n6. Krajský súd vo svojom rozsudku tiež uviedol, že žalobca síce namietal, že žalovaná do výpočtu\núrazovej renty nezahrnula sumu 105 422,- Sk, ktorú mu mal zamestnávateľ dobrovoľne vyplatiť ako\nnáhradu mzdy, o čom má svedčiť žalobcom predložená fotokópia jednej strany znaleckého posudku Ing.\nC., avšak nepredložil žiadny relevantný dôkaz o vyplatení tvrdenej náhrady mzdy zamestnávateľom.\nKrajský súd súčasne poukázal na skutočnosť, že žalovaná i prvostupňový orgán verejnej správy pri\nurčení výšky úrazovej renty, resp. po prehodnotení jej výšky postupom podľa § 89 ods. 4 zákona o\nsociálnom poistení vzhľadom na zmenu/zvýšenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu zo 41%\nna 50% od 07.04.2014 vychádzali zo sumy úrazovej renty určenej rozhodnutím prvostupňového orgánu\nverejnej správy zo dňa 17.06.2013, v ktorom bol denný vymeriavací základ, resp. pravdepodobný denný\nvymeriavací základ určený v súlade s § 84 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a na základe podkladov\npredložených zamestnávateľom žalobcu.\n7. Pokiaľ žalobca namietal, že z denného výpočtového základu mu „nebola vyňatá práceneschopnosť“,\nktorú mal v apríli 2001, túto námietku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú a nemajúcu vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Z administratívneho spisu totiž vyplýva, že\njedným z podkladov rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zo 17.06.2013, v ktorom\nbol uvedený výpočet denného vymeriavacieho základu pre účely určenia výšky úrazovej renty, je\npodanie zamestnávateľa z 23.05.2013, v ktorom tento uviedol resp. opravil údaje týkajúce sa výpočtu\npravdepodobného denného vymeriavacieho základu za rozhodujúce obdobie apríl 2001 vo výške 377,20\nSk/deň ako aj výšku mesačného pravdepodobného denného vymeriavacieho základu 11 315,75 Sk.\nNapokon, rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.06.2013, v ktorom bola určená\nvýška denného vymeriavacieho základu pre účely výpočtu úrazovej dávky (úrazovej renty) nadobudlo\n\nprávoplatnosť (jeho zákonnosť bola navyše preskúmaná Krajským súdom v Banskej Bystrici a Najvyšším\nsúdom SR) a žalovaná bola týmto rozhodnutím viazaná.\n8. Pokiaľ žalobca na pojednávaní tvrdil, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného z dôvodu, že toto\nrozhodnutie vychádza z počtu bodov 1000 a zo stanovenej miery poklesu pracovnej schopnosti 50 %,\npričom uviedol, že v novembri 2019 bol na lekárskej kontrole a bolo mu zvýšené sťaženie spoločenského\nuplatnenia o ďalších 400 bodov, t.j. od novembra 2019 má už 1400 bodov, čomu by malo zodpovedať\nvyššie percento miery poklesu pracovnej schopnosti, krajský súd uviedol, že k tomuto tvrdeniu žalobca\njednak nepredložil žiadne dôkazy, a jednak krajský súd vzhľadom na § 135 ods. 1 SSP nemôže\nprihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia. V prípade, že žalobca\ndisponuje novými dôkazmi, je oprávnený podať novú žiadosť o prehodnotenie výšky úrazovej renty\nvzhľadom na tvrdenú zmenu výšky bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, pretože má za\nto, že krajský súd nepostupoval správne, keď neuznal znalecký posudok Ing. C., ktorá presne vypočítala\njeho zárobok. Žalobca nesúhlasí so sumou pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý\nSociálna poisťovňa aplikovala pri výpočte priznanej sumy úrazovej renty.\n10. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla, že žalobca v rozhodujúcom období podľa § 54\nods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorým je rok 2008, nemal vymeriavací základ na určenie denného\nvymeriavacieho základu, nakoľko v tomto období už nepracoval za podmienok, za ktorých vznikla jeho\nchoroba z povolania. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné v zmysle § 84 ods. 2 zákona vychádzať z\ntzv. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu; napriek tomu, že žalobca neodpracoval celý\nmesiac apríl 2001, pravdepodobný denný vymeriavací základ bol určený z vymeriavacieho základu\nna platenie poistného za celý mesiac apríl 2001. Nesprávnosť takto zistenej sumy pravdepodobného\ndenného vymeriavacieho základu mal podľa tvrdení žalobcu preukázať znalecký posudok vypracovaný\nIng. C.. V tejto súvislosti žalovaná zdôraznila, že žalobca predmetný znalecký posudok do konania\npred Sociálnou poisťovňou a ani v súdnom konaní nepredložil, t.j. tento žalovaná nemohla posúdiť ako\nrelevantný dôkaz v zmysle § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení.\n11. Žalovaná poznamenala, že poukazovanie sťažovateľa na iné osoby, ktorým mal byť priznaný nárok\nna úrazovú rentu vo vyššej sume ako jemu považuje za irelevantné, lebo každé dávkové konanie\nprebieha samostatne a posudzuje sa podľa individuálnych okolností prípadu, pričom úrazové renty iných\nosôb nemajú žiadny vplyv na úrazovú rentu žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaná má za to,\nže žalobca relevantným spôsobom nespochybnil správnosť priznanej sumy úrazovej renty a teda ani\nzákonnosť rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav žalovaná\nnavrhla, aby Najvyšší súd SR zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podala oprávnená osoba a v zákonnej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) posúdil\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, pričom zistil, že kasačnej sťažnosti nie je možné\nvyhovieť a preto ju podľa § 461 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:\n13. Z administratívneho spisu bolo zistené, že choroba z povolania bola žalobcovi zistená ku dňu\n14.12.2009.\n14. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. 6396-22/2013-BA zo dňa 17.06.2013 bol žalobcovi\npriznaný nárok na úrazovú rentu od 24.03.2010, odkedy mal určený pokles pracovnej činnosti v rozsahu\n41% a zároveň mu nebol priznaný nárok na jej výplatu z dôvodu, že táto po znížení o sumu vyplácaného\ninvalidného dôchodku nepresiahla nulu. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č.k. 20Sd/128/2013-27 zo dňa 15.01.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 10So/50/2014 zo dňa 28.09.2016.\n15. Dňa 21.05.2018 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Veľký Krtíš doručená žiadosť žalobcu o\nprehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti, na základe ktorej bol\nzdravotný stav žalobcu posúdený posudkovou lekárkou pobočky v lekárskej správe zo dňa 11.06.2018,\nkde bol navýšený pokles pracovnej schopnosti žalobcu na 50% od 07.04.2014, kedy bola naposledy\n\npotvrdená progresia choroby z povolania. V roku 2014 mal žalobca nárok na invalidný dôchodok vo\nvýške 337,- € mesačne.\n16. Preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím č. 5695-49/2018-BA zo dňa 29.10.2018 bolo\nrozhodnuté, že žalobca má podľa § 89 ods. 4 v súlade s § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení z\ndôvodu zvýšenia miery poklesu pracovnej schopnosti odo dňa 07.04.2014 nárok na úrazovú rentu od\n01.04.2014 do 30.04.2014 v sume 0,40 € a od 01.05.2014 v sume 0,50 € mesačne. Tieto sumy boli\nnásledne valorizované a to od 01.01.2015, 01.01.2016, 01.01.2017 a 01.01.2018. Na základe odvolania\nžalobcu vo veci rozhodoval Generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným rozhodnutím č. 84604-2/2018BA zo dňa 10.01.2018, ktorým zmenil prvý výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že žalobca, ktorý\nutrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej 14.12.2009, má podľa § 89 ods.\n4 zákona o sociálnom poistení z dôvodu navýšenia poklesu pracovnej schopnosti od 07.04.2014 do\n30.04.2014 nárok na úrazovú rentu v sume 273,60 € a od 01.05.2014 v sume 342 € mesačne. Po znížení\nsumy úrazovej renty o sumu invalidného dôchodku patriaceho ku dňu 07.04.2014 podľa § 89 ods. 2 a 3\ncitovaného zákona má nárok na výplatu úrazovej renty od 07.04.2014 do 30.04.2014 v sume 0,40 € a\nod 01.05.2014 v sume 0,50 € mesačne. Ostatné výroky boli potvrdené.\n17. Súčasťou administratívneho spisu je zápisnica z ústneho pojednávania pred Sociálnou poisťovňou,\npobočka Veľký Krtíš zo dňa 31.05.2013, ktorá bola spísaná z dôvodu, že žalobca pred vydaním\nrozhodnutia o priznaní úrazovej renty zo dňa 17.06.2013 namietal výšku denného vymeriavacieho\nzákladu, ktorá bola pobočke Veľký Krtíš oznámená jeho zamestnávateľom Baňou Dolina, a.s. Žalobca\nvtedy poukázal na skutočnosť, že v znaleckom posudku zo dňa 23.01.2010 vypracovanom znalkyňou\nIng. J. C. mu bol vyčíslený denný vymeriavací základ na 605,- Sk. Z časti znaleckého posudku, ktorý\npoškodený priložil ako dôkaz tohto tvrdenia vyplýva, že táto suma je priemerný denný zárobok za\nštvrtý štvrťrok 2000. Z tohto dôvodu požiadala pobočka Veľký Krtíš zodpovedného zamestnávateľa o\nvyjadrenie sa k vymeriavaciemu dennému základu. Odpoveď obdržala dňa 30.05.2013, z ktorej vyplýva,\nže postup výpočtu pre účely úrazových dávok podľa § 84 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je správny,\nzároveň uviedla výšku denného vymeriavacieho základu a to 377,20 Sk za deň, pričom rozhodujúcim\nobdobím je apríl 2001.\n18. Podľa § 84 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia (18.01.2019) denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy\núrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a/ až e/ a na určenie sumy rehabilitačného a\nrekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa\nzodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods.\n6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje\nsa na štyri desatinné miesta nahor.\n19. Podľa § 84 ods. 1 posledná veta citovaného zákona na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54\nods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia\npracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.\n20. Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od\n1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na\nposkytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,\nrozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci\nkalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.\n21. Podľa § 84 ods. 2 citovaného zákona ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom\npodľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú\ndávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky\nuvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný\ndenný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa\nplatilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával\nčinnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za\npodmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.\n\n22. Podľa § 88 ods. 1 citovaného zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku\npracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať\ndoterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len \"pokles pracovnej\nschopnosti\") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n23. Podľa § 89 ods. 2, 3 citovaného zákona ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa\nsuma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume\nzníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Na zníženie úrazovej\nrenty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania\núrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca\nje suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.\n24. Podľa § 89 ods. 4 citovaného zákona ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej\nschopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma\núrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej\npercentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.\n25. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s posúdením veci zo strany správneho súdu, ktorý\nzrozumiteľným spôsobom uviedol, prečo nie je možné vyhovieť žalobným námietkam žalobcu a prečo\nbol prepočet úrazovej renty z dôvodu navýšenia poklesu pracovnej schopnosti žalobcu od 07.04.2014\nsprávny. Podľa § 89 ods. 4 citovaného zákona ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej\nschopnosti z dôvodu toho istého úrazu alebo tej istej choroby z povolania , doterajšia suma úrazovej renty\nsa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej\nmiere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Ak u poškodeného,\nktorý je poberateľom úrazovej renty priznanej podľa § 88 a 89 citovaného zákona, došlo k zhoršeniu\nzdravotného stavu v súvislosti s chorobou z povolania, môže si podať žiadosť o prehodnotenie úrazovej\nrenty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti podľa § 89 ods. 4 citovaného zákona. Na základe\npodanej žiadosti posúdi posudkový lekár sociálnej poisťovne zdravotný stav poškodeného a určí mieru\npoklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. V prípade, ak u poškodeného došlo k zhoršeniu\nzdravotného stavu, určí posudkový lekár novú mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného a\ndátum odkedy k tejto zmene došlo.\n26. V predmetnom konaní nebolo sporné, že žalobcovi bol na základe jeho žiadosti prvostupňovým\nsprávnym rozhodnutím zo dňa 29.10.2018 navýšený pokles pracovnej schopnosti na rozsah 50%\nod 07.04.2014. Správnosť tohto určenia žalobca v kasačnej sťažnosti nenamietal. Rovnako určenie\nzvýšenia poklesu nenamietal ani v správne žalobe. Z uvedeného dôvodu kasačný súd nemá dôvod\nspochybňovať toto určenie.\n27. Čo sa týka základnej žalobnej a kasačnej námietky, a to namietania výpočtu denného\nvymeriavacieho základu, z ktorého pri zvýšení úrazovej renty vychádzala žalovaná, kasačný súd uvádza,\nže v zmysle § 84 zákona o sociálnom poistení na určenie sumy úrazových dávok - teda aj úrazovej\nrenty - je rozhodujúci denný vymeriavací základ. Ten sa určuje z rozhodujúceho obdobia. Na určenie\nrozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; skutočnosť rozhodujúca na\nurčenie rozhodujúceho obdobia je deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania. Rozhodujúce obdobie\nv zmysle 54 ods. 1 je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na\nposkytnutie dávky, teda v danom prípade rok 2008, pretože prvé zistenie choroby z povolania bolo\ndatované dňa 14.12.2009. V tomto roku však žalobca nepracoval za podmienok, za ktorých vznikla\nchoroba z povolania (takto pracoval len do apríla 2001, následne s ním bol neplatne okamžite skončený\npracovný pomer a následne u toho istého zamestnávateľa sa zaradil do pracovného procesu v roku\n2007, odkedy do 22.11.2010 pracoval ako povrchový robotník). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť\nžalovaná správne vychádzala z pravdepodobného vymeriavacieho základu podľa § 84 ods. 2 citovaného\nzákona.\n28. Pravdepodobný denný vymeriavací základ v zmysle § 84 ods. 2 citovaného zákona sa vypočíta\nz mesiaca, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred zistením choroby\nz povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Nebolo sporné, že za takýchto\npodmienok žalobca ako baník - elektrikár naposledy pracoval v apríli 2001. Preto bol pravdepodobný\nvymeriavací základ správne vypočítaný z apríla 2001 ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z\n\nktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za apríl 2001. Túto sumu oznámil\nzodpovedný zamestnávateľ listom zo dňa 28.04.2013, doručeným pobočke Veľký Krtíš dňa 30.05.2013.\nAký mal žalobca priemerný zárobok za štvrtý štvrťrok 2000, je pre posúdenie denného vymeriavacieho\nzákladu právne bezvýznamné.\n29. Je teda plne nedôvodná požiadavka sťažovateľa, že žalovaná mala vychádzať zo sumy uvedenej\nv znaleckom posudku č. 4/2010 znalkyne Ing. J. C.. Odhliadnuc od toho, že sťažovateľ tento znalecký\nposudok v celom jeho rozsahu do administratívnych konaní o priznaní nároku na úrazovú rentu\nani o zmene sumy úrazovej renty nepredložil, keď predložil len jeho prvú stranu a polovicu inej,\nnešpecifikovanej strany, kasačný súd uvádza, že nebolo možné vychádzať zo sumy 605,- Sk uvedenej v\nznaleckom posudku, ako to požaduje žalobca. Znalecký posudok bol vystavený na účely náhrady mzdy\nv civilnom konaní, pričom táto suma je podľa predloženej časti strany znaleckého posudku priemerným\ndenným zárobkom za IV. štvrťrok roku 2000. Spôsob výpočtu priemerného zárobku pre účely náhrady\nmzdy v pracovnoprávnom spore je odlišný od spôsobu výpočtu denného výpočtového základu, resp.\npravdepodobného denného výpočtového základu pre účely určenia sumy úrazovej renty podľa zákona\no sociálnom poistení, ktorý bol uvedený vyššie.\n30. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalobcu, že ak by nebol práceneschopný, mohol by si zarobiť\nviac alebo menej. Pri určovaní pravdepodobného denného vymeriavacieho základu za mesiac apríl 2001\nsa vychádzalo zo zárobku, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby fyzicky odpracoval celý mesiac apríl\n2001, pričom práceneschopnosť v časti apríla 2001 nemala na jeho výpočet žiaden vplyv.\n31. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uvádzal, že pri výpočte sa nezapočítala mzda, ktorú zamestnávateľ\nposlal na jeho účet 16.03.2001 (v zápisnici z pojednávania pred krajským súdom tvrdil, že sa tak malo\nstať 22.06.2007), kasačný súd uvádza, že pokiaľ skutočne došlo k doplateniu mzdy zamestnávateľom\nžalobcu, stalo sa tak pred vydaním potvrdenia zo dňa 28.04.2013, čo znamená, že pri vydávaní tohto\npotvrdenia zamestnávateľ musel brať do úvahy aj túto skutočnosť.\n32. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ ďalej uvádza, že preskúmavané rozhodnutie je diskriminačné,\npoukazujúc na rozdielne úrazové renty jeho nemenovaných kolegov, ktorí s tou istou diagnózou majú\nvyššiu rentu, ale dali „všimné“. K tomu kasačný súd uvádza, že nie je možné konštatovať diskrimináciu\nžalobcu len z toho dôvodu, že tento poukazuje na iné prípady priznávania úrazových rent. Správny súd\npreskúmava len napadnuté rozhodnutie žalovanej a jej pobočky a nezaoberá sa zákonnosťou iných\nsprávnych rozhodnutí. Je tiež potrebné poznamenať, že každý prípad je osobitý, má rozdielny skutkový\nstav, čím je determinované aj odlišné právne posúdenie konkrétnej veci.\n33. Tvrdenia sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu podľa názoru\nkasačného súdu v podstate zopakovali prejavenú nespokojnosť so skutkovým i objektívnym právnym\nstavom, neboli však namietané také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým\nsprávny súd dospel a ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Kasačný súd pripomína,\nže nemožno považovať za porušenie práva účastníka skutočnosť, že správny súd nerozhodol a\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.\n34. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd správne považoval\npreskúmavané rozhodnutie žalovanej za vydané v súlade so zákonom a dôvodne správnej žalobe\nnevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemá pochybnosti ani Najvyšší súd SR a preto kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n35. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP. Žalobca nebol v konaní\núspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Podľa § 168 SSP právo na náhradu trov konania\nmá žalovaná, avšak súd jej náhradu trov jej nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu\ntohto ustanovenia - výnimočnosť situácie.\n36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}