{"guid": "46ceff9d-cc5e-48fc-b884-a8f892c8ce67:a2ac6542-976e-4ea5-8de0-43ac49ff3c03", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1018201369.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/46/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/46/2020 z 22. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2021, sp. zn. 1Sžfk/46/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:1018201369.1", "identifikacne_cislo": "1018201369", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2021-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2ac6542-976e-4ea5-8de0-43ac49ff3c03", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1018201369.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1018201369.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1018201369.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/46/2020\n1018201369\n22. 06. 2021\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2021:1018201369.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Igora Belka, v právnej\nveci žalobcu (v konaní sťažovateľ): AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., so sídlom Račianska 184/B,\n831 05 Bratislava, IČO: 35 918 519, zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, 811 09\nBratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom\nŠtefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.\nMF/014293/2018-77 zo dňa 09.07.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 5S/160/2018-35 zo dňa 5. novembra 2019, jednomyseľne takto\nSmolinská\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/160/2018-35 zo dňa\n5. novembra 2019 zrušuje a vec krajskému súdu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi finančnej správy\n1. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj „prvostupňový správny orgán\") na základe\npodania žalobcu označeného ako „1 Podnet na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Bratislava\nč. 9104405/5/4412489/2013/Sia zo dňa 02.10.2013 (ďalej tiež „rozhodnutie správcu dane\") mimo\nodvolacieho konania Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky z vlastného podnetu alternatívne, 2\nPodnet na nariadenie obnovy daňového konania č. 9104405/5/4412489/2013/Sia vedenom na Daňovom\núrade Bratislava Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky\" zo dňa 08.01.2018 a jeho doplnenia z\n14.03.2018\" (ďalej tiež všeobecne „podnet\") v 1. časti o preskúmanie rozhodnutia správcu dane mimo\nodvolacieho konania žalobcovi písomne oznámilo, že rozhodnutie správcu dane nie je možné preskúmať\nmimo odvolacieho konania v rozsahu, v akom rozhodol súd. V ostatnej časti, t.j. v 2. časti podnetu\nprvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 218801/2018 z 17.04.2018 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie\") postupom podľa § 76 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok\")\nzamietol „podnet - návrh na nariadenie obnovy konania z úradnej moci\" žalobcu.\n2. Žalobca videl dôvodnosť obnovy konania v tom, že vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré mohli mať\npodstatný vplyv na vecnú správnosť výroku v jedenástich rozhodnutiach správcu dane a nemohol\nich v konaní uplatniť bez zavinenia, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší\nsúd\") v rozsudkoch podľa jeho názoru prekvapivo spochybnil hmotnú existenciu zdaniteľného plnenia a\nrozhodnutie správcu dane záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol\ninak, ako rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré\n\nuž záväzne rozhodli, že správca dane má povinnosť zistiť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť,\nže je súčasťou reťazca dodávateľov, ktorí v súvislosti s dodaním predmetu zdaniteľného plnenia spáchali\ndaňový podvod.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. MF/014293/2018-77 zo dňa 09.07.2018 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\n4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že základným predpokladom je dodržanie lehoty\npre povolenie obnovy konania a v tejto súvislosti skonštatoval, že žalobca nedodržal zákonnú objektívnu\nlehotu, keďže právoplatnosť rozhodnutia správcu dane, ktorého sa obnova konania týka, nastala v roku\n2014.\n5. Ani právne závery Najvyššieho súdu podľa mienky žalovaného nemožno považovať za nový dôkaz,\nktorý by zakladal nárok na nariadenie obnovy konania z úradnej moci.\n6. Podľa mienky žalovaného neboli splnené ani podmienky na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm.\nb/ a c/ Daňového poriadku, keďže rozhodnutie správcu dane nebolo vydané na základe dôkazov, ktoré\nsa ukázali ako nepravdivé alebo sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom a nezáviselo ani od posúdenia\npredbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.\n7. Záverom žalovaný poukázal aj na závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/279/2017-50,\nktorý konštatoval, že Daňový poriadok neumožňuje daňovému subjektu podanie návrhu na obnovu\nkonania z úradnej moci, s ktorým by právna úprava spájala právne účinky začatia konania na nariadenie\nobnovy konania.\n8. Kasačný súd konštatuje, že prejednávanej veci predchádzalo daňové konanie, v ktorom Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1100302/1/4683/2014/1042 zo dňa 08.01.2014\npotvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104405/5/4412489/2013/Sia zo dňa 02.10.2013,\nktorý postupom podľa § 68 ods. ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume 83.980,-eur.\n9. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/60/2014-124 zo dňa 30.09.2015 žalobou napadnuté\nrozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč.\n1100302/1/4683/2014/1042 zo dňa 08.01.2014 zrušil a vec vrátil finančným orgánom na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd rozsudkom sp.zn. 1Sžf/41/2016 zo dňa 30.05.2017 zmenil rozsudok Krajského súdu v\nBratislave tak, že žalobu zamietol.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n10. Proti preskúmavanému rozhodnutiu sa žalobca včas podanou správnou žalobou bránil na Krajskom\nsúde v Bratislave (ďalej len „krajský súd\") a žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n11. Krajský súd rozsudkom č.k. 5S/160/2018-35 zo dňa 15. novembra 2019 (ďalej tiež „napadnutý\nrozsudok\") žalobu zamietol postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.\"), pretože nezistil žiadne dôvody na obnovu konania z úradnej moci, žalovaný sa v\npreskúmavanom rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami žalobcu, dostatočne zistil skutkový stav veci\na tento aj po právnej stránke správne posúdil.\n12. Krajský súd akcentoval najmä nasledovné argumenty:\n- žalobcovi uplynula objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania,\n- daňový subjekt nie je oprávnený podať podnet na nariadenie obnovy konania z úradnej moci (totožne\nrozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. 1S/279/2017-50),\n- skutočnosti, ktoré žalobca ponúkal v rámci žalobných bodov a podania adresovaného prvostupňovému\nsprávnemu orgánu, nie sú dôvody na nariadenie obnovy konania,\n- dôvetok „odbor\", ktorý je uvedený v záhlaví preskúmavaného rozhodnutia krajský súd poňal ako\npisársku chybu.\n\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\nA)\n13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ S.s.p. a navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu\ntak, že zruší rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil prvostupňovému správnemu\norgánu na ďalšie konanie.\n14. V rámci kasačných dôvodov akcentoval nasledujúce sťažnostné body:\nK porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p)\n- krajský súd sa nevysporiadal so žalobnou námietkou ohľadne nezákonnosti (ničotnosti) správnych\naktov, keďže boli vydané bez návrhu (sťažovateľ sa nedomáhal obnovy konania z úradnej moci na\nzáklade návrhu),\n- vo vzťahu k dôvodom obnovy konania uviedol iba všeobecné tvrdenie, že sťažovateľom ponúknuté\nskutočnosti nie sú relevantnými dôvodmi na nariadenie obnovy konania,\n- krajský súd nezrozumiteľne a nepravdivo uviedol, že existencia predmetov zdaniteľných plnení nemôže\nbyť sporná, o čom svedčí rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf/41/2016 z 30.02.2017.\nK nesprávnemu posúdeniu veci ( § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.)\n- sťažovateľ sa nestotožnil s právnym posúdením krajského súdu vo vzťahu k „podnetu na nariadenie\nobnovy konania z úradnej moci\", keďže netvrdil, že má zákonný nárok na obnovu konania po uplynutí\nzákonnej lehoty,\n- z pojmu „podnet\" podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že sa zjavne nejednalo o návrh na obnovu\nkonania, ale o podanie, ktorým dal daňovým orgánom na zváženie, že v daných veciach došlo k takým\nskutočnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na správnosť pôvodných rozhodnutí.\n- každý má podľa mienky sťažovateľa právo obracať sa so svojimi podnetmi na orgány verejnej moci,\n- keďže správne orgány vydali rozhodnutia bez návrhu, ide o vadu zmätočnosti, ktorú je potrebné podľa\nnázoru sťažovateľa zhojiť ich zrušením.\nB)\n15. Žalovaný v písomnej reakcii nad rámec už prezentovaných skutočností k sťažnostným bodom\nuviedol, že prvostupňový správny orgán sa podnetom na obnovu konania a výsledkom bolo rozhodnutie\no zamietnutí obnovy konania z dôvodu, že „neboli dané žiadne dôvody\" podľa Daňového poriadku.\n16. V rámci repliky sťažovateľ zotrval na svojej predošlej argumentácii.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd\") preskúmal napadnutý\nrozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po\nzistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443\nods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.),\nvo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, keďže rozhodnutie krajského súdu je podľa názoru\nkasačného súdu nepreskúmateľné.\n18. Podľa § 139 ods. 2 S.s.p. v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n\n19. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z čl. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a\nnestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,\naby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy vykonáva.\n20. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť\narbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť\nodôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom\ntvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.\n21. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným\nspôsobom predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces ( § 139 ods. 2 S.s.p.).\n22. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a\nprávnymi závermi na strane druhej, a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj\ntaké porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom\nrozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom\nv celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal.\n23. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.\noktóbra 2015, sp.zn. II. ÚS 675/2014-40 z ktorého vyplýva, že\n„súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný\nna zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a\nústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto\nzmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP\n(aktuálne § 139 ods. 2 SSP; pozn. súdu) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu\nv rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v\ndostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a\ns tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú\njedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred\nsvojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií\nprocesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany... . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\"\n24. V kontexte predoslaných skutočností kasačný súd považoval za dôležité uviesť, že jeho úlohou je v\nrámci kasačného princípu správneho súdneho konania preskúmavať vecnú správnosť právnych záverov\nrozhodnutia krajského súdu a nie nahrádzať prieskumnú činnosť krajského súdu vrátane odôvodňovania\nrozhodnutia.\n25. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že sťažovateľ podal podnet na preskúmanie\nrozhodnutia správcu dane mimo odvolacieho konania (1. časť podnetu) a alternatívne, podnet na obnovu\nkonania z úradnej moci (2. časť podnetu).\n26. Vo vzťahu k podnetu na preskúmanie rozhodnutia správcu dane mimo odvolacieho konania\nprvostupňový správny orgán sťažovateľovi v rámci výzvy na odstránenie nedostatkov z 26.02.2018\noznámil, že v danej časti považuje jeho žiadosť za bezpredmetnú z dôvodu, že rozhodnutie nie je\nmožné preskúmať mimo odvolacieho konania v rozsahu, v akom rozhodol súd. O podnete sťažovateľa\nna obnovu konania z úradnej moci rozhodol žalovaný tak, že potvrdil odvolaním napadnuté meritórne\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý podnet sťažovateľa zamietol.\n27. V súvislosti s procesným postupom správnych orgánov krajský súd napadnutý rozsudok postavil\nna skutočnosti, že sťažovateľ zmeškal zákonnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania a ním\nuvádzané dôvody nie sú relevantné z pohľadu zákonných dôvodov na nariadenie obnovy konania z\núradnej moci (§ 75 ods. 1 Daňového poriadku).\n\n28. V tomto kontexte sa kasačný súd stotožnil s kasačnou námietkou sťažovateľa v tom smere, že právne\núvahy ohľadne posúdenia podania sťažovateľa sa nepremietli do odôvodnenia napadnutého rozsudku.\n29. Daňový poriadok umožňuje účastníkom konania aj správnemu orgánu obnoviť právoplatne skončené\ndaňové konanie. Obnova konania je však prípustná len na základe návrhu daňového subjektu, ktorý\nspĺňa obligatórne zákonné náležitosti (§ 75 Daňového poriadku), alebo na základe procesného úkonu\nsprávneho orgánu.\n30. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že krajský súd bez toho, aby ponúkol akúkoľvek právnu\núvahu v načrtnutom smere, prejav vôle sťažovateľa interpretuje v tom zmysle, že sa domáha obnovy\nkonania na základe návrhu, a to napriek skutočnosti, že sťažovateľ opakovane akcentoval, že nepodal\nnávrh na nariadenie obnovy konania, ale podnet správnemu orgánu, keďže sa domnieval, že existujú\nskutočnosti odôvodňujúce nariadenie obnovy konania ex officio.\n31. Sťažovateľ skutočnosť, na ktorú poukazoval žalovaný aj krajský súd, že zmeškal lehotu na podanie\nnávrhu na obnovu konania, ako podstatný dôvod pre rozhodnutia, uviedol už predmetnom podnete.\n32. Z bodu 6.1 podnetu sťažovateľa totiž vyplýva, že sťažovateľ v kontexte svojej argumentácie vo\nvzťahu k daňovému konaniu (viď bod č. 8 tohto rozsudku) uviedol, že: „ ...veríme, že je spoločným\nzámerom oboch strán odvrátiť vyššie uvedený hroziaci scenár a preto preskúmate Prvostupňové\nrozhodnutie mimo odvolacieho konania [...] alebo alternatívne nariadite obnovu Daňového konania...\"\n33. Z tohto hľadiska sa kasačnému súdu javí, že sťažovateľ sa svojím podaním nedomáhal iniciovania\nžiadneho konania. Práve naopak, z administratívneho spisu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie\nje výsledkom procesného postupu, ktorý zvolil prvostupňový správny orgán a následne v odvolacom\n(správnom) konaní legitimizoval žalovaný.\n34. Kasačný súd je v zhode s názorom sťažovateľa, že je právom každého obrátiť sa so svojím podnetom\nna orgány verejnej moci. Podnet, ktorým sa fyzická osoba alebo právnická osoba obracia na orgán\nverejnej moci podľa názoru kasačného súdu automaticky nevyvoláva procesné následky iniciovania\nkonania o obnove daňového konania.\n35. Ani právne závery krajského súdu v rozsudku sp.zn. 1S/279/2017 podľa názoru kasačného súdu nie\nsú aplikovateľné na prerokúvanú vec, keďže v uvedenej veci podal žalobca návrh na obnovu konania,\nna základe ktorého žiadal, aby správny orgán nariadil obnovu konania z úradnej moci.\n36. Kasačný súd mimo sťažnostných bodov uvádza, že rozsudok je nezrozumiteľný aj z toho hľadiska,\nže v rámci expozície odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd konštatuje, že sťažovateľ zmeškal\nobjektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania ( dôvod pre zastavenie daňového konania podľa\n§ 62 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku) a následne sa vecne zaoberá posudzovaním sťažovateľom\nuvádzaných skutočností z hľadiska dôvodnosti povolenia obnovy daňového konania.\n37. Ak teda krajský súd dospel k záveru, že podanie sťažovateľa je návrhom na nariadenie\nobnovy konania, ktorý nebol podaný v zákonnej objektívnej lehote, vecné posudzovanie skutočností\nodôvodňujúcich obnovu konania ex officio je podľa názoru kasačného súdu irelevantné.\n38. Vzhľadom na to, že z hľadiska vymedzenia sťažnostných bodov možno považovať kasačnú sťažnosť\nza dôvodnú, rozhodol kasačný súd podľa § 462 ods. 1 S.s.p. o zrušení napadnutého rozsudku a o vrátení\nveci na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa krajský súd predovšetkým vysporiada so žalobným bodom\nsťažovateľa, ktorým namietal, že nepodal návrh na obnovu konania, ale podnet správnemu orgánu na\nnariadenie obnovy konania ex officio.\n39. V prípade, že krajský súd podanie sťažovateľa vyhodnotí ako návrh na obnovu konania, bude sa\nzaoberať splnením procesných podmienok návrhu na obnovu daňového konania. Pokiaľ krajský súd\nvyhodnotí podanie sťažovateľa ako podnet, ktorým sa sťažovateľ obrátil na orgán verejnej moci, bude\nsa zaoberať otázkou, či je postup správnych orgánov, ktorým rozhodli meritórnym rozhodnutím, v súlade\nso zákonom.\n\n40. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania krajského súdu v zmysle\n§ 467 ods. 3 S.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/160/2018", "guid": "bb3c78de-e04e-4031-8adc-31187149b42d:f8ac9848-da0a-4747-975c-24fd1531af88", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}], "citovane_v": []}