{"guid": "52351dd0-8de0-450b-b2ab-e320fb71c9ae:7c4d6e18-1adc-42fe-bedc-48f7c3cde010", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1018201287.3", "spisova_znacka": "7Sžsk/26/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/26/2020 z 24. 2. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2021, sp. zn. 7Sžsk/26/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:1018201287.3", "identifikacne_cislo": "1018201287", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2021-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/883", "nazov": "predpis č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c4d6e18-1adc-42fe-bedc-48f7c3cde010", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1018201287.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1018201287.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1018201287.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/26/2020\n1018201287\n24. 02. 2021\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2021:1018201287.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: N. H.,\nnar. XX. M. XXXX, bytom Z.Z. X/XX, XX-XXX F., A. F., právne zast. JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou,\nadvokátkou so sídlom J. M. Geromettu 146/1, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so\nsídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti: Dominika Agata Kolek, DOMINEWS, so sídlom\nCentrálna 632/7, 089 01 Svidník, IČO: 47 632 020, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.\n22901-3/2018-BA zo dňa 04. júla 2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove zo dňa 10. decembra 2019, č.k. 8Sa/48/2018-92, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa\n10. decembra 2019, č.k. 8Sa/48/2018-92, z a m i e t a.\nII. Žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nIII. Ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) právoplatným rozsudkom zo dňa 10. decembra 2019,\nč.k. 8Sa/48/2018-92 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 04. júla 2018 č. 22901-3/2018BA (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím\nžalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) odvolania žalobcu a ďalšieho účastníka, t.j. zamestnávateľa žalobcu\npodané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 2778-2/2017-SK zo dňa 28. apríla\n2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia zamestnanca\nzamietla v celom rozsahu a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Sociálna poisťovňa, pobočka\nSvidník rozhodla, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Dominika Agata Kolek DOMINEWS od\n01. júla 2014 do 30. novembra 2015 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného\núradu Svidník bol zamestnávateľ, t.j. ďalší účastník zapísaný v živnostenskom registri č. 9126 pod\nobchodným menom: Dominika Agata Kolek DOMINEWS na základe osvedčenia o živnostenskom\noprávnení č. OŽP-AA/2013/02027-000002 v období od 01.01.2014 do 04.04.2017. Ďalší účastník sa\n\nod 01. januára 2014 prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného žalovanou a žalobcu prihlásil do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného žalovanou od 01. júna\n2014 do 30. novembra 2015. Žalovaná konštatovala, že správna komisia pre koordináciu systémov\nsociálneho zabezpečenia vydala rozhodnutie č. A1 zo dňa 12. júna 2009, o zavedení postupu dialógu a\nzmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov\na poskytovania dávok podľa základného nariadenia (ďalej len „Rozhodnutie č. A1 zo dňa 12. júna\n2009“), ktorým stanovila pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré\nsa použijú aj v prípade, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia\nuplatniteľných právnych predpisov. V súvislosti s vyššie uvedeným postupom bolo žalovanej v súlade\ns článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a predpisov, zo strany poľskej\ninštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS oddzial Rzeszówie (ďalej len ,,ZUS“) dňa 05. marca 2015\ndoručené oznámenie číslo 350000/70/277/2015- UBS2/66070811973, ktorým ZUS určila, že žalobca\npodlieha v období od 01. júla 2014 do 30. júna 2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia\nSlovenskej republiky. Žalovaná listom číslo 36263-2/2015-BA zo dňa 06. mája 2015, v súlade s čl.\n16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, oznámila ZUS, že nemôže\nprijať určenie uplatniteľných právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože podľa jej názoru niesol\nvýkon závislej činnosti žalobcu pre zamestnávateľa Dominika Agata Kolek DOMINEWS na území\nSlovenskej republiky znaky zanedbateľných činností, berúc do úvahy skutočnosť, že žalobca na základe\nuzatvorenej zmluvy s danou spoločnosťou vykonával činnosť v rozsahu 12 hodín mesačne za mzdu\n30,- eur mesačne. Dňa 29. októbra 2015 bolo doručené žalovanej zo strany ZUS oznámenie č.\n350000/70/1010/2015-UBS-2mg-66070811973 zo dňa 20. októbra 2015, z ktorého vyplýva, že ZUS\ntrvala na svojom stanovisku zo dňa 18. februára 2015. V zmysle bodu 6 Rozhodnutia č. A1 zo\ndňa 12. júna 2009 žalovaná listom č. 18209-4/2016-BA zo dňa 09. marca 2016 zahájila prvú fázu\ndialógu a zmierovacieho postupu, priamo informovala ZUS kde objasnila, že ZUS pri svojom určení\nvychádzala len z rozsahu pracovného času, ktorý je však len jedným z kritérií na určenie uplatniteľnej\nlegislatívy. Žalovaná upozornila na hospodársku návratnosť zamestnania, že pracovná činnosť počas\nvíkendov nasvedčuje tomu, že činnosti sú vykonávané popri hlavnej činnosti, ktorou je samostatná\nzárobková činnosť v Poľskej republike, a taktiež, že pri vykonaných kontrolách sa jej zamestnanci ani\nraz osobne nestretli so žiadnymi zamestnancami zamestnávateľa. V nadväznosti na to ZUS listom č.\n992900/511/87/2016 zo dňa 25. októbra 2016, po opätovnej analýze ustálila, že predložené dokumenty\nnepreukazujú, že by zamestnanec reálne vykonával činnosť na území Slovenskej republiky a určila, že\nna žalobcu sa v období od 01. júla 2014 do 30. júna 2015 uplatňujú právne predpisy Poľskej republiky.\nŽalovaná súhlasila so stanoviskom ZUS č. 992900/511/87/2016, čo potvrdila listom č 18209-6/2016BA zo dňa 09. decembra 2016. Súčasne v liste žiadala o stanovisko aj k obdobiu od 01. júla 2015 do\n30. novembra 2015. ZUS listom č. OU350000/D/2016-008349/001 zo dňa 21. decembra 2016 určila, že\nžalobca v období od 01. júla 2014 do 30. novembra 2015 podlieha legislatíve Poľskej republiky. Hoci\nžalovaná v úvode zahájenia zmierovacieho dialógu namietala určenie uplatniteľnej legislatívy Slovenskej\nrepubliky z dôvodu, že činnosť vykonávaná zamestnancom na území Slovenskej republiky vykazuje\nznaky marginálnej činnosti, v spolupráci so ZUS, postupom v zmysle Rozhodnutia č. A1 zo dňa 12.\njúna 2009 ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska žalobcu, opätovným preskúmaním a následným\nanalyzovaním situácie ustálila, že zamestnanec nepreukázal reálny výkon činnosti pre zamestnávateľa.\nNa základe uvedeného došlo k zmene kvalifikácie činnosti zamestnanca, o čom ZUS informovala\nžalovanú. K námietke žalobcu, že ZUS určila ako predbežnú legislatívu Slovenskej republiky, a toto\nsvoje určenie zmenila výlučne na základe informácie, ktorú ZUS poskytla žalovaná, že práca, ktorú\nzamestnanec vykonáva na území Slovenskej republiky je marginálneho charakteru, žalovaná uviedla, že\nv zmysle čl. 76 (4) prvá veta základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, ako inštitúcia,\nna ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, má povinnosť informovať a spolupracovať\ns inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie\nkoordinačných nariadení. V zmysle uvedeného žalovaná poskytla ZUS potrebné dokumenty, na základe\nktorých ZUS určila uplatniteľnú legislatívu Poľskej republiky. Žalovaná zdôraznila, že ZUS ako príslušná\ninštitúcia štátu bydliska žalobcu v spolupráci so žalovanou, rešpektujúc postupy určené v článku 16\nvykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov a postupy stanovené Rozhodnutím č.\nA1, zo dňa 12. júna 2009 a v rámci prvej fázy postupu zmierovacieho dialógu spoločne dospeli k dohode,\nvýsledkom ktorej bolo definitívne určené, že žalobca v období od 01. júla 2014 do 30. novembra 2015\npodliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.\n3. Krajský súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie\nžaloby, pričom vychádzal pritom z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí veľkého senátu správneho\n\nkolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04. decembra 2018. Poukázal na to, že mocenské\norgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri jej výkone povinné postupovať v zmysle\nčl. 2 ods. 2 Ústavy SR s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná a po vstupe Slovenskej republiky\ndo Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi\nEurópskej únie.\n4. Právne záväznými aktami na úseku sociálneho zabezpečenia pre členské štáty Európskej únie sú\nNariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie). Európsky parlament a Rada\nprijal Nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia so zreteľom na Zmluvu\no založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej čl. 42 a 308, konajúc postupom v čl. 251 zmluvy,\nsledujúc ciele uvedené v preambule zmluvy.\n5. Ďalej krajský súd poukázal na to, že Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „veľký senát“) posudzoval otázky nastolené senátom 9S v rozsahu vymedzenom\nv uznesení sp. zn. 9Sžsk/22/2017 zo dňa 16. mája 2018, ktorým podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP\npostúpil vec vedenú na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 9Sžsk/22/2017 na prejednanie\na rozhodnutie veľkému senátu. Veľký senát uznesením sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04. decembra 2018\nrozhodol o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci nasledovne:\n„Odpoveď na 1. otázku: Dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej\núnie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá, čo do\nobsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí\nbyť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do\nspisu Sociálnej poisťovne.\nOdpoveď na 2. otázku: Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie\nod určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009\n(ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a\nRady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“)\nalebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej\npoisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej\nlegislatíve.“\n6. Vychádzajúc z uvedeného a právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave vykonávacieho nariadenia\nkrajský súd v danej veci s poukazom na záver veľkého senátu v uvedenom uznesení - že dohoda medzi\ninštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia\nmusí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov\ntýkať a zároveň musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči\natď.) a založená do spisu inštitúcie sociálneho poistenia členského štátu, v tomto prípade žalovanej\n- konštatoval, že v preskúmavaných veciach postupom určeným v čl. 16 vykonávacieho nariadenia v\nznení neskorších zmien a doplnkov a postupom stanoveným Rozhodnutím č. A1 zo dňa 12. júna 2009, a\nv rámci prvej fázy postupu zmierovacieho dialógu sa dospelo k dohode, výsledkom ktorej bolo definitívne\nurčené, že žalobca bude v období od 01. júla 2014 do 30. novembra 2015 podliehať právnym predpisom\nsociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.\n7. Pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie žalovaná a inštitúcia sociálneho zabezpečenia Poľskej\nrepubliky určili uplatniteľnú legislatívu Poľskej republiky dohodou, na sociálne poistenie žalobcu sa\nbude aplikovať príslušná právna úprava Poľskej republiky určená dohodou, a preto žalobca bude\npodliehať pod právomoc Poľskej republiky ako štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená.\nUvedená skutočnosť potom vylučuje právomoc žalovanej ako inštitúcie sociálneho zabezpečenia\ndruhého členského štátu EÚ konať o otázke uplatniteľnosti legislatívy na sociálne poistenie žalobcu,\nkeďže uplatniteľnosť príslušnej legislatívy na jeho sociálne poistenie bola vyriešená práve na základe\ndohody uzavretej medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia Slovenskej a Poľskej republiky ako\nčlenských štátov Európskej únie. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ došlo k\nurčeniu uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky vo vzťahu k žalobcovi od určitého dátumu podľa čl. 16\nods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES)\n\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo\nvzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, táto skutočnosť vylučuje právomoc\nžalovanej ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej\nlegislatíve.\n8. Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu krajský súd dospel\nk záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej náležite nevychádzalo z právnej úpravy ustanovenej\nvo vykonávacom nariadení EÚ v spojení s právnou úpravou ustanovenou v základnom nariadení EÚ,\nmajúce za následok jeho nezákonnosť.\n9. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nprávo na náhradu trov konania.\nII.\nKasačná sťažnosť\n10. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm.\ng) a h) SSP kasačnú sťažnosť. Uviedla, že podľa právneho názoru krajského súdu došlo k určeniu\nuplatniteľnej legislatívy žalobcu v rámci prvej fázy postupu zmierovacieho dialógu v zmysle Rozhodnutia\nč. Al z 02. júna 2009 medzi žalovanou a ZUS. V súvislosti s takto určenou legislatívou krajský súd\npoukázal na záver Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený\nv uznesení sp. zn. 1Vs/1/2018, z ktorého vyplýva, že určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle čl. 16\nods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc žalovanej ako inštitúcie druhého členského štátu\nEÚ konať o otázke uplatniteľnosti legislatívy na sociálne poistenie žalobcu. Žalovaná sa nestotožnila s\nprávnym záverom krajského súdu a zastávala názor, že bola oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie,\nktoré bolo vydané v súlade so zákonom a koordinačnými nariadeniami.\n11. Poukázala na skutočnosť, že žalobcovi bola najskôr listom zo dňa 18. februára 2015 určená\nslovenská legislatíva a následne, na podnet žalovanej, listom zo dňa 21. decembra 2016 poľská\nlegislatíva. Nakoľko v tomto liste sa uvádza, že určenie poľskej legislatívy ako príslušnej má dočasný\ncharakter a konečným sa stane po uplynutí dvoch mesiacov, ak slovenská inštitúcia nebude namietať\nurčenie poľskej legislatívy, žalovaná v záujme právnej istoty zamestnanca, považovala vydať napadnuté\nrozhodnutie za dôvodné. Poukázala na to, že v danej veci boli vydané viaceré listy poľskej inštitúcie\nZUS o uplatniteľnej legislatíve, zamestnanec bol prihlásený v registri zamestnancov, a preto vydanie\nrozhodnutia o nevzniku poistenia je v záujme samotného zamestnanca. Žalovaná považovala tvrdenie\nkrajského súdu, že uplatniteľná legislatíva žalobcu bola v prejednávanom prípade určená v rámci prvej\nfázy postupu zmierovacieho dialógu v zmysle Rozhodnutia č. Al z 12. júna 2009 medzi žalovanou a\nZUS, za nesprávne.\n12. V prejednávanom prípade neexistovali medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia protichodné\nstanoviská v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy, na ktorých by niektorá z inštitúcií trvala, a teda\ntu neexistovala neistota, ktorá by vyžadovala postup inštitúcií v zmysle rozhodnutia č. Al zo dňa 12.\njúna 2009. Rovnako ani z dokumentov, ktorými bola určená uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky\npoľskou inštitúciou ZUS nevyplýva, že by bola žalovaná vyzvaná ZUS k vzájomnému rokovaniu.\nMedzi žalovanou a ZUS prebieha v zmysle koordinačných nariadení neustále komunikácia na rôznych\núrovniach. Uvedené explicitne vyplýva priamo z čl. 76 základného nariadenia, avšak táto skutočnosť\nv žiadnom prípade nenaznačuje, že výsledkom tejto komunikácie bolo určenie uplatniteľnej legislatívy\nv rámci prvej fázy postupu zmierovacieho dialógu v zmysle Rozhodnutia č. Al z 12. júna 2009, ako to\nuvádza krajský súd vo svojom rozsudku.\n13. Žalovaná v danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy žalobcu, ako ustálil\nkrajský súd, ale prvostupňovým rozhodnutím len deklarovala, že žalobcovi od určitého dátumu nevzniklo\nsociálne poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Posúdiť vznik poistného vzťahu\nv právnom zmysle totiž môže len orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať\nuplatniteľnú legislatívu, t.j. v predmetnom prípade žalovaná.\n14. Žalobca prihlásil svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia žalovanej, t.j. v systéme slovenského sociálneho poistenia od 01. júla 2014, pričom definitívnym\n\nurčením uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky príslušnou inštitúciou, bolo nepochybné, že žalobca v\ndanom období podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z uvedeného\ndôvodu bola žalovaná nútená odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie žalobcu v registri poistencov,\npráve vydaním rozhodnutia v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zák. č. 461/2003 Z.z.\n15. Povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia, ako aj odhlásiť zamestnanca po zániku poistenia a viesť evidenciu zamestnanca na účely\nsociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia je v zmysle § 232 zák. č. 461/2003 Z.z.\nzákladnou povinnosťou zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu má žalovaná za to, že jej postup v\ntomto prípade bol správny a list poľskej inštitúcie ZUS o určení poľskej legislatívy nemôže z uvedených\ndôvodov nahradiť samotné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nevzniku poistenia.\n16. Zák. č. 461/2003 Z.z. špecificky, na rozdiel od zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), upravuje podmienky zastavenia konania, preto nie\nje možné podľa názoru žalovanej, aplikovať v jej postupe § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku,\nlebo zák. č. 461/2003 Z.z. vylučuje aplikáciu Správneho poriadku a špecificky pre konanie podľa zák. č.\n461/2003 Z.z. upravuje spôsoby, kedy môže správny orgán konanie zastaviť. Podľa názoru žalovanej,\npokiaľ rozhodla meritórne a konštatovala spolu s prvostupňovým rozhodnutím, že žalobcovi od určitého\ndátumu sociálne poistenie zaniklo, tak tento výrok je súladný s procesným postupom, ktorý žalovaná a\nprvostupňový orgán v súlade s platnou právnou úpravou mohla a bola povinná aplikovať.\n17. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku žiadnym\nspôsobom nevysporiadal so záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenom v rozsudku\nsp. zn. 1Sžso/41/2015 zo dňa 22. augusta 2017, týkajúcim sa obdobných právnych vecí, v ktorom\nNajvyšší súd SR ustálil, že žalovaná je oprávnená rozhodovať o vzniku povinného nemocenského\npoistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako\nzamestnanca, ktorý bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov,\npričom Najvyšší súd SR zároveň poukázal na ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z., z ktorých táto právomoc\nžalovanej vyplýva. Obdobný názor tiež Najvyšší súd vyjadril aj v ďalších svojich rozhodnutiach, a to napr.\nsp.zn. 1Sžso/66/2015, 1Sžso/12/2016, 9Sžso/32/2016, 9Sžso/177/2015.\n18. Právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie a\nza podmienok ustanovených správnym súdnym poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom\nadministratívneho rozhodnutia, ktoré administratívny orgán použil na rozhodnutie. Odopretie tohto práva\núčastníkovi administratívneho konania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej\nochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ide o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho konania,\nktorý vyvažuje postavenie účastníka administratívneho konania oproti mocenskému postaveniu orgánu\nverenej správy, ktorý z titulu verejnej moci danej mu zákonom vedie a ovláda konanie.\n19. Žalovaná mala za to, že pokiaľ by postupovala iným spôsobom než vydaním napadnutého\nrozhodnutia, ako to naznačoval krajský súd, došlo by z jej strany k porušeniu práv účastníkov\nadministratívneho konania. Okrem iného, krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal\notázkou, akým spôsobom, ak nie vydaním napadnutého rozhodnutia, má žalovaná v ďalšom konaní v\npredmetnej veci postupovať.\n20. Žalovaná poukázala na aktuálnu judikatúru krajských súdov, ktoré v skutkovo rovnakých konaniach\nrozhodli v jej prospech, a to napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/5/2018 zo dňa 13.\nnovembra 2018, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/17/2018 zo dňa 13. novembra 2018,\nrozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 28Sa/19/2018 zo dňa 15. januára 2019, rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove č.k. 8Sa/2/2018-100 zo dňa 29. januára 2019.\n21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu\nv Prešove zo dňa 10. decembra 2019, č.k. 8Sa/48/2018-92, zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú\nzamietne.\n22. Žalobca a vedľajší účastník sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\nIII.\n\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodala sťažovateľka včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.\n24. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 24. februára 2021 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n25. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n26. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n27. Podľa čl. 11 (1) Nariadenia európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,základné nariadenie“) osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje,\npodliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s\ntouto hlavou.\n28. Podľa článku 11 (3) písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca\nčinnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym\npredpisom tohto členského štátu.\n29. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\n30. Podľa článku 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\n31. Podľa článku 16 (1) Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len\n„vykonávacie nariadenie“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch,\ninformuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.\n32. Podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska\nbezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na\nčlánok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za\npredbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie\nkaždého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\n33. Podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\n34. Podľa článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých\nčlenských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých\nčlenských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy\nuplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a\n\npríslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady\nnemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami\na uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\n35. Podľa článku 16 (5) vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej\nosobe.\n36. Podľa článku 16 (6) vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa\nodseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej\ndotknutej inštitúcie.\n37. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov\nsociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti\ndokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie\nstanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v\ntýchto prípadoch:\na) prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,\nktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES)\nč. 987/2009, alebo\nb) prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov.\n38. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti\ndokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí\ns (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou.\nInštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.\n39. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1, ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia\nsa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade\npotreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje\nrozhodnutie.\n40. Podľa bodu 7 rozhodnutia A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa\nuplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie,\nkto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.\n41. Podľa bodu 9 rozhodnutia A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku\nsvojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.\n42. Podľa bodu 10 rozhodnutia A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument\nzruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom\nrozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými\npostupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.\n43. Podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný čl. 249 Zmluvy o Európskom\nspoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej\ncelistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Rovnako rozhodnutie je záväzné\nv celom rozsahu. Nariadenie je teda nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu\nčlenského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu, nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.\n44. S právnym záverom krajského súdu sa kasačný súd stotožnil vychádzajúc zo skutkového stavu,\nktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, a preto pre účastníkov konania známe fakty\na skutočnosti nebude nadbytočne opakovať.\n\n45. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie\nžalobcu a ďalšieho účastníka, t.j. zamestnávateľa žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie,\nktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako zamestnancovi zamestnávateľa Dominika Agata Kolek\nDOMINEWS nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie nezamestnanosti od 01. júla 2014 do 30. novembra 2015 podľa slovenskej legislatívy.\n46. V prejednávanej veci nebolo sporné, že dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských\nštátov Európskej únie podľa čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia, t.j. medzi žalovanou a ZUS bola určitá,\nčo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne\nbola zachytená písomne a založená do spisu žalovanej. A teda na základe vzájomnej koordinácie\nžalovanej a ZUS bola určená príslušná uplatniteľná poľská legislatíva, na základe čoho sa na sociálne\npoistenie žalobcu bude aplikovať príslušná právna úprava Poľskej republiky a žalobca podlieha pod\nprávomoc Poľskej republiky.\n47. Žalovaná aj napriek tomu, tvrdiac, že sa na žalobcu nevzťahuje slovenská legislatíva, konala\na rozhodovala o existencii povinného sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy. Pokiaľ na\nzáklade vzájomnej koordinácie inštitúcie sociálneho zabezpečenia rozdielnych členských štátov EÚ\nurčia príslušnú uplatniteľnú legislatívu jedného štátu dohodou, na sociálne poistenie dotknutej osoby\nsa bude aplikovať príslušná právna úprava štátu takto určená a dotknutá osoba bude podliehať pod\nprávomoc štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená.\n48. Vzhľadom na uvedené argumenty kasačný súd dospel k záveru, že žalovaná nemala právomoc na\nkonanie vo veci sociálneho zabezpečenia žalobcu, pričom napadnuté rozhodnutie je zmätočné, nakoľko\nžalovaná na jednej strane konala a rozhodovala podľa slovenskej legislatívy, avšak na druhej strane\nvychádzala z toho, že žalobca v oblasti sociálneho poistenia podlieha poľskej legislatíve. Ak teda bolo\nurčené, že žalobca v oblasti sociálneho poistenia podliehal poľskej legislatíve, mala žalovaná postúpiť\nprihlášku ZUS.\n49. Žalovaná v kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že došlo\nk určeniu uplatniteľnej legislatívy žalobcu v rámci prvej fázy postupu zmierovacieho dialógu v zmysle\nRozhodnutia č. Al z 02. júna 2009 medzi žalovanou a ZUS. Krajský súd v napadnutom rozsudku\npoukázal na to, že v predmetnej veci postupom určeným v čl. 16 vykonávacieho nariadenia a postupom\nstanoveným Rozhodnutím č. A1 zo dňa 12. júna 2009 a v rámci prvej fázy postupu zmierovacieho\ndialógu poukazujúc na postup žalovanej a ZUS, žalovaná a ZUS dospeli k dohode, výsledkom ktorej\nbolo definitívne určené, že žalobca bude v období od 01. júla 2014 do 30. novembra 2015 podliehať\nprávnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Za tohto stavu vo veci krajský súd vo\nsvojom rozhodnutí správne namietal právomoc žalovanej na vydanie napadnutého rozhodnutia.\n50. K námietke žalovanej vo vzťahu k právu žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia,\nkasačný súd poukazuje na to, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že ZUS listom zo dňa 21.\ndecembra 2016 informovala žalobcu, že mu bolo určené, že v období od 01. júla 2014 do 30. novembra\n2015 podlieha legislatíve Poľskej republiky, pričom aj zo základného nariadenia vyplýva, že ak osoba\nvykonáva činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, tak podlieha právnym predpisom len\njednému z týchto členských štátov. Žalovaná preto mala postúpiť prihlášku ZUS, ktorá má právomoc\nnásledne konať vo veci.\n51. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutia krajských súdov, kasačný súd uvádza, že sa nejedná o\njudikované rozhodnutia, resp. o zovšeobecňujúci právny názor súdu, preto nie sú záväzným podkladom\npre rozhodovanie tohto súdu. Napokon, skutkové okolnosti v každom prípade nie sú rovnaké a je\npotrebné zaoberať sa osobitne každou vecou podľa konkrétnych okolností.\n52. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozsudky NS SR sp.zn. 9Sžso/177/2015, sp.zn. 9Sžso/32/2016 a\nsp.zn. 9Sžso/12/2016, kasačný súd uvádza, že v danom konaní došlo k zamietnutiu žaloby a následne\nk zamietnutiu odvolania z dôvodu, že žalobca nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou, lebo\nnenamietal porušenie svojich subjektívnych práv, ale práv pribratého účastníka, t.j. svojho zamestnanca.\n53. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozsudky NS SR sp.zn. 1Sžso/41/2015 zo dňa 22. augusta\n2017 a sp.zn. 1Sžso/66/2015, kasačný súd uvádza rozsudky NS SR sp.zn. 7Sžsk/162/2018, sp.zn.\n\n9Sžsk/35/2018, sp.zn. 9Sžsk/82/2017, z ktorých vyplýva, že právny názor vyjadrený v žalobcom\nnamietaných rozhodnutiach - že žalovaná je oprávnená v sporných nedávkových konaniach okrem\niného rozhodnúť aj o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia\na povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako zamestnanca po tom, čo bola prostredníctvom\npríslušného formulára zaregistrovaná v registri poistencov žalovanej - bol prekonaný uvedenými\nrozhodnutiami, z ktorých vyplýva, že ak je určitým spôsobom preukázaná existencia dohody o určení\npríslušnej legislatívy podľa čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia a nie je zrejmá právomoc žalovanej\nna konanie vo veci sociálneho zabezpečenia, tak žalovaná nemá právomoc konať a rozhodovať podľa\nslovenskej legislatívy, ak vychádzala z toho, že žalobca v oblasti sociálneho poistenia podlieha legislatíve\niného členského štátu.\n54. Kasačný súd v danej súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 9Sžsk/83/2017\nzo dňa 27. februára 2019: ,,Nad rámec uvedeného kasačný súd zdôrazňuje, že ak sa určenie poľskej\nlegislatívy stalo, či stane konečným, nemá Sociálna poisťovňa právomoc vôbec konať a rozhodovať, čo\nje skutočnosť vyplývajúca jednak z účelu nariadení, ako aj zo slovenského právneho poriadku. Ako už\nsúd vyššie uviedol, práve predchádzanie mnohosti uplatniteľných systémov sociálneho zabezpečenia\na príslušných orgánov bolo dôvodom prijatia nariadení. Osoby, na ktoré sa základné a vykonávacie\nnariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu, a z tohto dôvodu je tiež\núčelné, aby aj právomoc na vykonávanie sociálneho poistenia a akýchkoľvek konaní a rozhodovaní s ním\nspojených mala inštitúcia sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. K rovnakým záverom\nsúd dospel aplikáciou slovenského právneho poriadku. Sociálna poisťovňa ako štátny orgán môže konať\niba v rozsahu a spôsobom určeným zákonom, v tomto prípade zákonom o sociálnom poistení. Zákon\no sociálnom poistení vymedzuje právomoc žalovanej vykonávať sociálne poistenie ako aj jeho rozsah,\npričom tiež určuje jej špeciálne oprávnenia vo vzťahu k inštitúciám členských štátov Európskej únie,\navšak aplikáciu legislatívy iného členského štátu v prípade jej určenia zákon medzi právomoci Sociálnej\npoisťovne nezaradil. Ak teda bola či bude právoplatne určená legislatíva Poľskej republiky, iba inštitúcia\nZUS má právomoc konať vo veci žalobcovho sociálneho poistenia.“\n55. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd rozhodnutie krajského súdu za vecne\nsprávne, a preto rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol.\n56. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP, § 169 SSP v spojení s\n§ 467 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi, ako aj ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu\ntrov nepriznal, nakoľko v spojení s kasačným konaním im žiadne trovy nevznikli.\n57. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sa/48/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}