{"guid": "23e42b79-64c2-440d-8378-808a49ceff96:36d8173d-91b4-4c6e-8dfc-b47e74395ab4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1018201180.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/27/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/27/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 9Sžsk/27/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:1018201180.1", "identifikacne_cislo": "1018201180", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/383", "nazov": "zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/383", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/383-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 383/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/383-2013/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 383/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/383-2013/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 383/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/383-2013/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 383/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/383-2013/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-2.odsek-4", "nazov": "§ 2 ods. 4 zákona č. 383/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-2.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/383-2013/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 383/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/383-2013/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-3.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 383/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/383/#paragraf-3.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/383-2013/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/383#paragraf-1", "/SK/ZZ/2013/383#paragraf-2", "/SK/ZZ/2013/383#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/36d8173d-91b4-4c6e-8dfc-b47e74395ab4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1018201180.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1018201180.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1018201180.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/27/2020\n1018201180\n30. 06. 2021\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2021:1018201180.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: L..\nT. B. F., trvale bytom C.a, Y. XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor\nprávnych služieb, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/\nUS1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7678/LM zo dňa 28.09.2016, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sa/20/2018-76 zo dňa 10.12.2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 27Sa/20/2018-76 zo dňa 10.12.2019 podľa §\n191 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil\nrozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/ SOC/2018/7678/LM zo dňa 28.09.2016, ktorým\ntento odvolanie žalobkyne zamietol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a potvrdil\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, č.\nBS4/ÚSVaR//SOC/2018/27842-5 zo dňa 17.04.2018, o nevyhovení žiadosti žalobkyne o príspevok pri\nnarodení dieťaťa z dôvodu, že nárok na tento príspevok jej nevznikol, keď nesplnila podmienku nároku\nna príspevok pri narodení dieťaťa podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a/ zákona č. 383/2013 Z. z.\no príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o príspevku pri narodení dieťaťa“).\n2. Krajský súd poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe namietala, že rozhodnutie orgánu verejnej správy\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu\norgánmi verejnej správy nebolo postačujúce na riadne posúdenie veci. Hoci žalovaný a aj správny orgán\nprvého stupňa posudzovali otázku bydliska žalobkyne podľa správneho zákonného ustanovenia (§ 3\nods. 1 v spojení s § 2 ods. 4 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa), pričom v rozhodnutiach uviedli\nskutočnosti, ktoré zistili zo žalobkyňou predložených dokladov a z vykonaných šetrení, v napadnutom\nrozhodnutí žalovaný len konštatoval, že na základe objektívnych kritérií ustanovených zákonom sú\nnajdôležitejšie záujmy žalobkyne sústredené v Českej republike. Nekonkretizoval však, prečo prijal\nzáver, že žalobkyňa ako oprávnená osoba a jej deti nemajú bydlisko v Slovenskej republike (resp. že ho\nmajú v Českej republike). Krajský súd vyslovil, že bolo potrebné, aby žalovaný svoje zistenia ohľadom\nmiesta sústredenia najdôležitejších záujmov žalobkyne a jej dcér v rozhodnutí riadne odôvodnil. Nestačí,\naby uviedol v zákone vymedzené kritériá pre určenie najdôležitejších záujmov posudzovaných osôb,\nale mal povinnosť vysvetliť, prečo má za to, že žalobkyňa a jej maloleté dcéry majú najdôležitejšie\nzáujmy v Českej republike. Bolo povinnosťou orgánov verejnej správy svoje ohľadom dĺžky pobytu\n\nžalobkyne v Českej republike a v Slovenskej republike, jej zamestnania, resp. vykonávania zárobkovej\nčinnosti, rodinných vzťahov, ako aj iných rozhodných skutočností definovaných v § 2 ods. 4 zákona\npríspevku pri narodení dieťaťa, ktoré by mohli ozrejmiť miesto sústredenia najdôležitejších záujmov\nžalobkyne, náležite vyhodnotiť a svoj záver riadne odôvodniť. Za nepostačujúcu považoval krajský súd\nargumentáciu žalovaného, že zo šetrenia vykonaného dňa 23.03.2018 bolo jednoznačne preukázané,\nže žalobkyňa a deti nemajú bydlisko na území Slovenskej republiky, keď neboli vyhodnotené ostatné,\nv zákone o príspevku pri narodení dieťaťa (§ 2 ods. 4), stanovené objektívne kritériá. Ani rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa neobsahuje úvahu, na základe ktorej vyvodil záver, že žalobkyňa\nnemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Samotné zistenie, že žalobkyňa bola zapísaná v\nObchodnom registri Českej republiky, resp. v zozname advokátov vedenom Českou advokátskou\nkomorou, bez zistenia ďalších rozhodných skutočností neodôvodňuje záver, že zárobková činnosť bola\nvykonávaná v Českej republike. Krajský súd považoval za nedôvodnú námietku žalobkyne, že nárok na\npríspevok jej nebol priznaný z dôvodu, že neuzavrela dohodu o poskytovaní ambulantnej starostlivosti\npre maloleté deti na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho treba rozhodnutie považovať za\nnezákonné pre nesprávne posúdenie veci ako aj z dôvodu, že takýto záver je v rozpore s obsahom\nadministratívneho spisu. Mal za to, že k uvedenej (ešte ako k odvolacej) námietke sa žalovaný vyjadril\na jeho nesúhlas nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd žalovanému uložil,\naby v ďalšom konaní opätovne preskúmal prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vyhodnotil\nvšetky predložené a získané dôkazy a v prípade potreby dokazovanie doplnil na účely riadneho zistenia\nskutkového stavu týkajúceho sa bydliska žalobkyne a detí a následne vo veci opäť rozhodol a toto\nrozhodnutie náležite odôvodnil tak, aby spĺňalo kritériá ustanovené v § 46 a § 47 správneho poriadku.\n3. Voči rozsudku krajského súdu žalovaný podal v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP, t. j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor,\nže napadnuté rozhodnutie je správne a zákonné, v jeho odôvodnení boli uvedené a odôvodnené\nrozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyňa má bydlisko v Českej\nrepublike a zároveň jej deti nemali uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti\nna území Slovenskej republiky. Argumentoval, že tieto skutkové dôvody sú každý samostatne relevantné\npre nepriznanie príspevku pri narodení dieťaťa, čo však krajský súd nezohľadnil. Žalovaný preto navrhol,\naby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že sťažovateľ nepreukázal žiadny z dôvodov,\npre ktorý by mal najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušiť. Trvala na tom, že v Českej republike\nzárobkovú činnosť nevykonávala a jej bydlisko bolo v čase pôrodu na území Slovenskej republiky\na uviedla aj vysvetľujúce zhrnutie ku skutočnostiam, ktoré považovala za rozhodné ku dňu pôrodu.\nNavrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania, preskúmal vec v rozsahu kasačnej sťažnosti bez nariadenia\npojednávania (§ 455 SSP) a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovaného nie je možné vyhovieť.\n6. Podľa § 1 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, tento zákon upravuje poskytovanie\npríspevku pri narodení dieťaťa a poskytovanie príspevku na viac súčasne narodených detí.\n7. Podľa § 1 ods. 2 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, príspevok pri narodení dieťaťa je štátna\nsociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných\npotrieb novorodenca.\n8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, oprávnená osoba na uplatnenie\nnároku na príspevok pri narodení dieťaťa je matka dieťaťa.\n9. Podľa § 3 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 má\nnárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky\na dieťa sa narodilo.\n10. Podľa § 2 ods. 4 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa bydlisko na účely tohto zákona je\nmiesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych\nkritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie,\n\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti, bývanie s rodinou, návšteva predškolského zariadenia, plnenie\npovinnej školskej dochádzky.\n11. Podľa § 3 ods. 2 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa nárok na príspevok pri narodení dieťaťa\nna to isté dieťa vzniká len raz. Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa\nvzniká na každé dieťa.\n12. Podľa § 3 ods. 3 písm. a/ zákona o príspevku pri narodení dieťaťa nárok na príspevok pri narodení\ndieťaťa nevzniká oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1, ak pre dieťa neuzatvorila dohodu o poskytovaní\nvšeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.\n13. Podľa odseku 15 preambuly nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.\napríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj ako „koordinačné nariadenie“),\nje potrebné, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho\nzabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení\nvnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť.\n14. Podľa odseku 34 preambuly koordinačného nariadenia, pretože rodinné dávky majú veľmi široký\nrozsah, ktorý poskytuje ochranu v situáciách, ktoré možno opísať ako klasické, a tiež v iných situáciách,\nktoré sú špecifické svojou povahou, pričom v týchto situáciách dávka podlieha rozsudkom Súdneho\ndvora v spojených prípadoch C-245/94 a C-312/94 Hoever a Zachov a v prípade C-275P96 Kuusujärvu,\nje potrebné všetky takéto dávky regulovať.\n15. Podľa odseku 35 preambuly koordinačného nariadenia, aby sa predišlo neoprávnenému prekrývaniu\ndávok, je nevyhnutné stanoviť pravidlá priority v prípade prekrývania práv na rodinné dávky podľa\nprávnych predpisov príslušného členského štátu a podľa právnych predpisov členského štátu pobytu\nrodinných príslušníkov.\n16. Podľa čl. 1 písm. z/ koordinačného nariadenia, „rodinná dávka“ znamená všetky vecné alebo\npeňažné dávky, ktorú sú určené na pokrytie rodinných výdajov, okrem preddavkov na výživné a osobitné\nprídavky pri narodení dieťaťa a osvojení dieťaťa, ako sú uvedené v prílohe I.\n17. Podľa čl. 3 odseku 1 písm. j/ koordinačného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne\npredpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: rodinné dávky.\n18. Podľa čl. 76 odseku 3 koordinačného nariadenia, orgány a inštitúcie členských štátov môžu na účely\nvykonávania tohto nariadenia komunikovať medzi sebou a zahrnutými osobami alebo ich zástupcami\npriamo.\n19. Podľa čl. 76 odseku 4 koordinačného nariadenia, inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje\ntoto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne\nvykonávanie tohto nariadenia.\nInštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej\ndoby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré\nim udeľuje toto nariadenie.\nDané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu\nbydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky\npodľa tohto nariadenia.\n20. Podľa čl. 76 odseku 5 koordinačného nariadenia, nerešpektovanie povinnosti informovať, podľa\ntretieho pododseku odseku 4, môže viesť k uplatňovaniu pomerných opatrení v súlade s vnútroštátnym\nprávom. Tieto opatrenia však musia byť rovnocenné opatreniam uplatniteľným na podobné situácie\npodľa domáceho práva a nesmú oprávneným osobám znemožňovať, ani neprimerane prakticky\nsťažovať uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie.\n21. V konaní bola medzi účastníkmi sporná otázka, či žalobkyňa má podľa zákona o príspevku pri\nnarodení dieťaťa (§ 3 ods. 1) bydlisko na území Slovenskej republiky alebo na území Českej republiky.\n\n22. Za nosnú kasačnú námietku je potrebné považovať tiež argument žalovaného, že krajský súd\nnevyhodnotil okolnosť, že žalobkyňa neuzatvorila dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti svojim\nmaloletým deťom (C. a T., obe narodené XX.XX.XXXX) podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej\nstarostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 576/2004 Z. z.“) v kontexte\nrelevantnej právnej úpravy, podľa ktorej za takých okolností nárok na príspevok pri narodení dieťaťa\noprávnenej osobe nevzniká [§ 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 383/2013].\n23. Podľa názoru kasačného súdu žalovaný relevantne namietal, že hoci krajský súd vo svojom rozsudku\nna jednej strane ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne, že orgány verejnej správy jej odmietli\npriznať nárok na príspevok pri narodení dieťaťa z dôvodu, že neuzatvorila dohodu o poskytovaní\nambulantnej starostlivosti pre maloleté deti na území Slovenskej republiky, na strane druhej však túto\nskutočnosť už nevyhodnotil z hľadiska jej vplyvu na ne/vznik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa\npodľa § 3 ods. 3 písm. a/ zákona o peňažnom príspevku pri narodení dieťaťa.\n24. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že jedným z dôvodov nevyhovenia žiadosti\nžalobkyne o príspevok pri narodení dieťaťa (okrem dôvodov podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona o príspevku\npri narodení dieťaťa), je aj nesplnenie podmienky uvedenej v § 3 ods. 3 písm. a/ zákona o príspevku pri\nnarodení dieťaťa, na ktorom stanovisku bez výhrad zotrval aj žalovaný ako odvolací správny orgán.\n25. Aj krajský súd v bode 29 odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 3 ods. 3\npísm. a/ zákona č. 383/2013 Z. z. s tým, že osobitným predpisom je zákon č. 576/2004 Z. z., ktorého\núzemná pôsobnosť je na území Slovenskej republiky, čím v napadnutom (preskúmavanom) rozhodnutí\nargumentoval aj žalovaný. Zároveň krajský súd uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala a ani\nnetvrdila, že uzatvorila podľa osobitného predpisu, t. j. podľa § 12 ods. 1 a 7 zákona č. 576/2004 Z.\nz., dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre svoje deti T. a C. B.. Poznamenal\naj, že žalobkyňa navyše nepredložila ani dohodu o poskytovaní ambulantnej starostlivosti pre svoje\ndeti, uzatvorenú podľa predpisov platných v Českej republiky a ani v potvrdení ošetrujúceho lekára\nnie je uvedené, kedy takúto dohodu uzatvorila. K námietke žalovanej, že orgány verejnej správy\nvec nesprávne právne posúdili, keď jej odmietli priznať nárok na príspevok pri narodení dieťaťa z\ndôvodu, že neuzatvorila dohodu o poskytovaní ambulantnej starostlivosti pre maloleté deti na území\nSlovenskej republiky, krajský súd výslovne uviedol, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú a zdôraznil, že k tejto\nodvolacej námietke sa žalovaný vyjadril, pričom jeho nesúhlas nezákonnosť napadnutého rozhodnutia\nnespôsobuje.\n26. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné prisvedčiť kasačnej námietke žalovaného, že krajský súd\nsa mal týmto potenciálnym dôvodom nepriznania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa zaoberať\na samostatne vyhodnotiť, či zákonná podmienka podľa § 3 ods. 3 písm. a/ zákona o príspevku pri\nnarodení dieťaťa bola alebo nebola naplnená, a či táto okolnosť má alebo nemá sama o sebe za\nnásledok nepriznanie požadovaného príspevku a tiež, či je aj za takýchto okolností stále relevantné\nsúčasne skúmať, kde má žalobkyňa svoje bydlisko podľa zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, ktoré\nposúdenie však krajský súd už neuskutočnil.\n27. Napriek tomu, že v rozhodnutí krajského súdu absentuje jeho vlastná úvaha v naznačenom smere,\npričom táto je pre preskúmanie rozhodnutia krajského súdu práve z hľadiska jeho zrozumiteľnosti a\npresvedčivosti pre kasačný súd rozhodná, nebolo možné neprihliadnuť na inú okolnosť, ktorú kasačný\nsúd vzhľadom na skutkový stav zistený v danej právnej veci považuje za prioritnú a majúcu charakter\npredbežnej otázky.\n28. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia len stroho\nskonštatoval, že v zmysle koordinačných predpisov Európskej únie, je jediným kompetentným štátom na\nvýplatu rodinných dávok pre žalobkyňu Česká republika. Uvedenému konštatovaniu náležitú pozornosť\nnevenoval ani krajský súd, hoci táto otázka je neopomenuteľná pre ustálenie právomoci samotného\norgánu verejnej správy ako „príslušnej inštitúcie“ v zmysle čl. 1 písm. q/ nariadenia (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.\n\n29. Správne orgány od počiatku spochybňovali tvrdenie žiadateľky, že jej bydlisko v zmysle zákona o\npríspevku pri narodení dieťaťa je na území Slovenskej republiky. Naopak, zastávali názor, že bydlisko\nžalobkyne je v Českej republike.\n30. Vzhľadom na zistený skutkový stav tak, podľa názoru kasačného súdu, bolo prioritnou povinnosťou\nsprávneho orgánu prihliadnuť na vecnú pôsobnosť koordinačného nariadenia, podľa ktorého článku\n3 bodu 1. písm. j/, sa toto vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú rodinných dávok,\npričom koordinačné nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej\npríslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym\npredpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich\npozostalých (článok 2 bod 1).\n31. V napadnutom rozhodnutí žalovaného, napriek existencii sporu o štát bydliska, celkom absentuje\núvaha, či príspevok pri narodení dieťaťa správny orgán vyhodnotil alebo nevyhodnotil ako rodinnú\ndávku v zmysle nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a v nadväznosti na uvedené ani to, prečo a z akých\nprávnych dôvodov v rozhodnutí zároveň uvádza, že kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok\nv prípade žalobkyne je Česká republika, prípadne, aké kritériá na tento účel (pre tento právny záver)\nvyhodnocoval a na základe akej právnej úpravy ne/postupoval a prečo. Takúto úvahu nemožno vyvodiť\nani z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov.\n32. Rozhodnutie žalovaného, kasačný súd z vyššie prezentovaných dôvodov vníma v konečnom\ndôsledku ako zmätočné, keďže procesný postup žalovaného v administratívnom konaní nekorešponduje\nplne tým právnym záverom, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza. Správny orgán na jednej\nstrane argumentuje tým, že jediným kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok žalobkyni je\nČeská republika, na druhej strane (paradoxne) v konaní o žiadosti žalobkyne o priznanie príspevku\npri narodení dieťaťa sám meritórne rozhodol, teda v správnom konaní konal a rozhodoval ako orgán,\nktorého právomoc je daná. Nevysvetlil, či príspevok pri narodení dieťaťa posúdil ako rodinnú dávku v\nzmysle koordinačného nariadenia, prípadne z akých právnych dôvodov ju pod režim koordinovaných\nrodinných dávok nemožno zaradiť a preto bola daná jeho právomoc rozhodnúť. Z rozhodnutia\nžalovaného teda nie je vôbec zrejmé, na akej právnej úprave správny orgán založil svoju vlastnú\nprávomoc.\n33. Z rozhodnutia správnych orgánov jednoznačne vyplýva len to, že za bydlisko žalobkyne považovali\nČeskú republiku, pričom toto bydlisko hodnotili výlučne z hľadiska kritérií zákona o príspevku pri narodení\ndieťaťa, a to napriek tomu, že koordinácia vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia členských\nštátov Európskej únie patrí do rámca voľného pohybu osôb.\n34. Krajský súd tiež správne vyhodnotil, že hoci v rozhodnutiach správnych orgánov boli uvedené\nrozhodujúce skutočnosti a vyhodnotený skutkový stav, chýba v nich samotná úvaha správnych orgánov,\nteda popísanie samotného procesu vyhodnocovania v konaní objasnených skutočností v kontexte tých\nvysvetlení a argumentov, ktoré vzniesla žiadateľka o príspevok.\n35. Z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé ani to, ku ktorému časovému okamihu správne orgány\nsvoje posúdenie realizovali, keďže žalobkyňa už v administratívnom konaní argumentovala, že ku dňu\npôrodu, ktorý deň označila za deň vzniku jej nároku, jej bydlisko bolo nepochybne na území Slovenskej\nrepubliky, pričom zdôraznila tú okolnosť, že v Slovenskej republike poberá aj materskú dávku.\n36. Napriek tomu, že námietku žalovaného uvedenú v odseku 26. tohto odôvodnenia kasačný súd\nhodnotí ako vecnú a náležitú, rozhodnutie žalovaného považuje ako celok za nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, hoci krajský súd k totožnému záveru dospel čiastočne z iných\nprávnych dôvodov.\n37. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú\na podľa § 461 SSP ju zamietol.\n38. V ďalšom konaní sa žalovaný prednostne vysporiada s otázkou, či je daná jeho právomoc konať\na rozhodovať o žiadosti žalobkyne o príspevok pri narodení dieťaťa a tento svoj záver náležite\n\na zrozumiteľne odôvodní, prípadne zvolí svoj ďalší postup tak, aby o žiadosti žalobkyne konal\nkompetentný orgán. Zdôvodní, ku ktorému časovému okamihu posudzoval (zisťoval) okolnosti rozhodné\npre posúdenie právomoci príslušného orgánu, resp. pre posúdenie ne/naplnenia zákonných podmienok\nmožného vzniku nároku na požadovaný príspevok. Uvedie tiež príslušné ustanovenia relevantných\nprávnych predpisov, podľa ktorých postupoval a vysvetlí, ako ich na danú právnu vec aplikoval.\n39. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu.\n40. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}