{"guid": "5a68c94b-036b-4639-8962-1b1ee925615f:2eb5bf80-27a2-400a-9eb5-cf6aa51c5fce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017202130.1", "spisova_znacka": "1Sžk/49/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/49/2020 z 13. 7. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. júla 2021, sp. zn. 1Sžk/49/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:1017202130.1", "identifikacne_cislo": "1017202130", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-07-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/420", "nazov": "zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/420-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/420/#paragraf-8a.odsek-1", "nazov": "§ 8a ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/420/#paragraf-8a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/420-2004/paragraf-8a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/420#paragraf-8a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2eb5bf80-27a2-400a-9eb5-cf6aa51c5fce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017202130.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017202130.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017202130.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/49/2020\n1017202130\n13. 07. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2021:1017202130.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana\na členov senátu JUDr. Igora Belka a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, v právnej veci žalobkyne: D..\nL. A., nar. XX.XX.XXXX, D. X, T., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nRačianska 71, Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 1S/308/2017-59 (ECLI:SK:KSBA:2020:1017202130.1) zo dňa 18. júna 2020, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 40386/2017/152/RK zo dňa 09.10.2017, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky\nz r u š u j e\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/308/2017-59 zo dňa 18. júna 2020 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánom verejnej správy\n1. Rozhodnutím č. 40386/2017/152/RK zo dňa 13.07.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie\")\nžalovaný podľa § 8a ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii\") zamietol žiadosť žalobkyne, zapísanej v\nregistri mediátorov pod ev. č. 1676, o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora. Žalobkyňa\npredmetnú žiadosť (doručenú žalovanému dňa 14.06.2017) odôvodnila svojim pracovným zaradením\nv štátnozamestnaneckom pomere, ktorý jej v zmysle § 61 ods. 2 zákona č. 100/2009 Z. z. o štátnej\nslužbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe\") neumožňuje vykonávať činnosť\nmediátora ako podnikateľskú činnosť. Uviedla, že jej zamestnávateľom je ústredný orgán štátnej správy\n- Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, kde pôsobí ako riaditeľ odboru koncentrácií, pričom tento\nštátnozamestnanecký pomer stále trvá.\n2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že inštitút dočasného pozastavenia\nvýkonu činnosti mediátora spočíva vo vážnych prekážkach na strane mediátora, ktoré v celosti po\nurčitý čas bránia výkonu činnosti mediátora, pričom rámec osobných dôvodov vo všeobecnosti je\nintegrovaný do osobnej, nie pracovnej sféry mediátora. Preto je podľa žalovaného vylúčené, aby\nexistencia štátnozamestnaneckého pomeru tvorila významný osobný, prípadne iný dôležitý dôvod, ktorý\nby bránil výkonu činnosti mediátora. Výkon určitej pracovnej činnosti alebo štátnozamestnaneckého\npomeru nemôže zakladať objektívnu prekážku, ale iba prekážku subjektívneho charakteru, ktorú v\nprípade kolízie štátnozamestnaneckého pomeru a podnikania rieši § 112 ods. 9 zákona o štátnej službe,\npodľa ktorého je štátny zamestnanec povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru\npreukázať skončenie, pozastavenie alebo prerušenie podnikania spôsobom vyplývajúcim z osobitného\npredpisu. Ak predmetné ustanovenie hovorí o skončení podnikania, mal žalovaný za to, že úkonom\nsmerujúcim k skončeniu podnikania nie je žiadosť o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora,\n\nale žiadosť o vyčiarknutie z registra mediátorov, čo nebráni žiadateľovi, aby bol podľa § 8 ods. 2\nzákona o mediácii opätovne zapísaný do registra mediátorov. Žalovaný tiež poukázal na to, že mu\nzákon dáva v § 8a ods. 1 zákona o mediácii len možnosť, nie povinnosť vyhovieť žiadosti mediátora\no dočasné pozastavenie výkonu činnosti, ak preukáže existenciu vážnych rodinných alebo osobných\ndôvodov, pričom musí sledovať hlavne verejný záujem na výkone mediácie. Konštatoval, že dočasné\npozastavenie výkonu činnosti mediátora nie je aktuálne v prípade prekážok, ktoré by mali za cieľ\niba dočasné nevykonávanie mediácie z dôvodu súbežného výkonu iných činností alebo povolaní, s\nktorými by sa výkon mediácie, z titulu iných právnych predpisov, nezlučoval. Preto uzavrel, že v prípade\nžalobkyne nebola preukázaná existencia vážnych rodinných alebo osobných dôvodov a tým neboli\nsplnené zákonné podmienky podľa § 8a ods. 1 zákona o mediácii pre vydanie rozhodnutia o dočasnom\npozastavení výkonu činnosti mediátora.\n3. Rozhodnutím č. 40386/2017/152/RK zo dňa 09.10.2017 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie\")\npodpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „správny orgán\ndruhého stupňa\") po prerokovaní veci v osobitnej komisii pre veci civilné rozklad žalobkyne proti\nprvostupňovému rozhodnutiu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Správny orgán druhého\nstupňa sa stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že\nzákon o štátnej službe (aj nový zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe účinný od 01.06.2017) zakazuje\nštátnemu zamestnancovi podnikať. Štátnozamestnanecký pomer teda nie je prekážkou vo výkone\nčinnosti mediátora, ale naopak, výkon činnosti mediátora je prekážkou pri výkone štátnej služby štátneho\nzamestnanca. Inštitút dočasného pozastavenia výkonu činnosti mediátora preto v danom prípade\nnemôže byť využitý, pretože jeho ratio legis je zamerané na celkom iný druh prekážok na strane\nmediátora, ktoré v celosti po určitý čas bránia výkonu činnosti mediátora podľa zákona o mediácii.\nTento záver vyplýva z výkladu inštitútu štátnej služby a výkonu činnosti mediácie, ktorých nezlučiteľnosť\nz pohľadu trvania štátnozamestnaneckého pomeru zakladá podnikanie, ale aj zo skutočnosti, že\nexistencia a trvanie štátnozamestnaneckého pomeru neimplikuje v súlade s § 8a ods. 1 zákona o\nmediácii existenciu vážneho rodinného ani osobného dôvodu, resp. iného dôležitého dôvodu, ktorý by\nzakladal opodstatnenosť dočasného pozastavenia výkonu činnosti mediátora.\n4. Správny orgán druhého stupňa sa stotožnil s prvostupňovým správnym orgánom aj v tom, že výkon\nštátnozamestnaneckého pomeru je z pohľadu zákona o mediácii subjektívnou prekážkou, pre ktorú\nexistuje riešenie v podobe osobitnej právnej úpravy a je len na žalobkyni, či sa rozhodne zostať v\nštátnozamestnaneckom pomere, alebo bude pokračovať vo výkone činnosti mediátora. Objektívna\nprekážka však predpokladá také dôvody, ktorých existenciu osoba bez ohľadu na svoju vôľu nevie\novplyvniť, pričom aj „iné dôležité dôvody\" v zmysle § 8a ods. 1 zákona o mediácii musia mať\ncharakter objektívnej prekážky. Zaradenie iného dôležitého dôvodu do osobnej sféry mediátora je\npodľa druhostupňového správneho orgánu celkom logickým krokom, keďže celý inštitút dočasného\npozastavenia výkonu činnosti mediátora má slúžiť na riešenie práve takých situácií, ktoré spadajú do\nosobnej sféry jednotlivca, teda do jeho súkromného, osobného života. Správny orgán druhého stupňa v\nzhode s prvostupňovým orgánom poukázal na sledovanie verejného záujmu na výkone mediácie, pričom\ndôvodil tým, že iný ako reštriktívny výklad inštitútu dočasného pozastavenia výkonu činnosti mediátora\nby mohol spôsobiť stav, že pri relatívne veľkom počte mediátorov, zapísaných v registri mediátorov,\nnebude z dôvodu dočasného pozastavenia výkonu činnosti civilná mediácia ako súčasť práva na prístup\nk spravodlivosti dostupná.\n5. Správny orgán druhého stupňa tiež zdôraznil, že dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora\nnie je nárokovateľné zo zákona a je postavené na obdobnom princípe ako prerušenie funkcie súdneho\nexekútora na žiadosť, čím sa zároveň odlišuje od žalobkyňou uvádzaného inštitútu pozastavenia výkonu\nadvokácie v zmysle § 8a zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov. Záverom\nzdôraznil, že výkon štátnozamestnaneckého pomeru nie je dôvodom dočasného pozastavenia výkonu\nčinnosti mediátora a je neprípustné týmto inštitútom obchádzať inštitút zákonom o štátnej službe\nvyvolaného vyčiarknutia z registra mediátorov na vlastnú žiadosť.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n6. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu na\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd\" alebo „správny súd\"), namietajúc nesprávne právne\n\nposúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov. Navrhla rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na\nďalšie konanie. V žalobných bodoch uviedla, že:\n- rozhodnutie je nezrozumiteľné a nezdôvodnené vo vzťahu k poskytnutému výkladu „vážnych rodinných\nalebo osobných dôvodov\", ako aj „iných dôležitých dôvodov\", na ktorých je založené zamietnutie žiadosti\nžalobkyne;\n- rozhodnutie redukujúce uvedené kritériá len na osobnú sféru jednotlivca je v rozpore s princípom\nlegitímneho očakávania a je nezrozumiteľné;\n- verejný záujem na výkone mediácie ako zdôvodnenie reštriktívneho výkladu inštitútu dočasného\npozastavenia výkonu činnosti mediátora neobstojí a nereflektuje na fakt, že aj mnohí mediátori aktuálne\nzapísaní v registri túto činnosť nevykonávajú;\n- nakoľko je mediácia podnikaním, na reálny výkon tejto činnosti je potrebné vykonať ďalšie úkony v\nsúlade s ďalšími relevantnými predpismi;\n- žalobkyňa riadne absolvovala predpísané vzdelávanie, absolvuje tiež priebežné vzdelávanie a mala v\númysle sa na profesiu mediátora riadne pripravovať, v čom jej žalovaný svojím výkladom práva bráni;\n- žalovaný svojím reštriktívnym výkladom vzťahu zákona o štátnej službe a zákona o mediácii umožňuje\nvyužiť len inštitút trvalo znemožňujúci výkon činnosti mediácie na základe osvedčenia o skúške, ktoré\nžalobkyňa získala v auguste 2016, pričom nie je zrejmé, z čoho žalovaný vychádza, keď tvrdí, že pre\nštátneho zamestnanca je relevantná vo vzťahu k mediácii iba tá časť § 112 ods. 9 zákona o štátnej\nslužbe, ktorá hovorí o skončení činnosti a nie jej časť o pozastavení činnosti;\n- rozhodnutie žalovaného trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia v dôsledku nezaradenia dôvodov\nuvádzaných žalobkyňou v žiadosti do kategórie osobných, rodinných a iných vážnych dôvodov, nakoľko\nvýkon štátnozamestnaneckého pomeru podľa žalobkyne spadá do sféry dôvodov umožňujúcich využiť\ninštitút dočasného pozastavenia výkonu činnosti mediátora, a to ako osobný dôvod, príp. iný vážny\ndôvod, keďže ide o otvorenú kategóriu;\n- rozhodnutie prináša diskrimináciu určitej kategórie fyzických osôb, pokiaľ ide o slobodný výber\npovolania a prípravu naň, nakoľko vylučuje všetkých zamestnancov z možnosti rozvíjať svoje\nvzdelávanie v oblasti mediácie a získať povolenie na výkon činnosti mediátora s cieľom v blízkej\nbudúcnosti túto činnosť vykonávať.\n7. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť, pričom zrekapituloval dôvody preskúmavaného\nrozhodnutia a zdôraznil vlastnú diskrečnú právomoc pri aplikácii § 8a ods. 1 zákona o mediácii, ktorej\nvyužitie je správny súd oprávnený preskúmavať len do tej miery, či došlo k výberu niektorej z dovolených\nmožností (riešení), pričom sám výber zásadne súdnemu prieskumu nepodlieha.\n8. Žalobkyňa v replike nesúhlasila so stanoviskom žalovaného a tvrdila, že žalovaný bol povinný\nvšeobecné termíny ako vážne rodinné, osobné alebo iné vážne dôvody vyložiť v jednotlivom prípade s\nohľadom na účel zákona a nie redukovať tieto možnosti na osobnú sféru jednotlivca. V danom prípade\npostup žalovaného podľa jej názoru nebol „výberom niektorej z dovolených možností\".\n9. Správny súd dňa 18.06.2020 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým preskúmavané rozhodnutie i\nprvostupňové rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\n10. V odôvodnení rozsudku uviedol, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa vo vydaných\nrozhodnutiach nevysporiadal s tým, z akého dôvodu nemožno zahrnúť pracovnú sféru (existenciu\nštátnozamestnaneckého pomeru mediátora) na účely dočasného pozastavenia výkonu činnosti\nmediátora medzi „iné dôležité dôvody\". Rozhodnutia podľa správneho súdu neobsahujú právny výklad\naplikovaných zákonných pojmov. V ďalšom konaní uložil žalovanému riadne a zrozumiteľne odôvodniť\nrozhodnutie a uviesť podrobný výklad § 8a zákona o mediácii, najmä k pojmu „iný dôležitý dôvod\", a\nvysvetliť použitie správnej úvahy pri aplikácii právnych predpisov.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalovaného, stanoviská účastníkov\n\n11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ\") včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.\") a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\n12. Nesprávne právne posúdenie veci sa podľa sťažovateľa týka prijatého záveru krajského súdu\no tom, že sťažovateľ nedostatočne odôvodnil správnu úvahu a nevysporiadal sa s pojmom „iný\ndôležitý dôvod\" uvedeným v § 8a ods. 1 zákona o mediácii. Sťažovateľ mal za to, že sa vo svojich\nrozhodnutiach dostatočne vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou, zdôvodnil správne\nuváženie pri aplikácii § 8a zákona o mediácii a podal výklad relevantných pojmov, pričom v rámci\nsprávnej úvahy vyhodnotil, že dôvod uvádzaný žalobkyňou (existencia štátnozamestnaneckého pomeru)\nnepredstavuje existenciu objektívneho vážneho rodinného alebo osobného, resp. iného dôvodu, ktoré\nby v konečnom dôsledku bránil žalobkyni dočasne vykonávať činnosť mediátora. V tejto súvislosti\nsťažovateľ zrekapituloval dôvody uvedené v rozhodnutiach, pre ktoré podľa jeho názoru nebolo možné\nvyhovieť žiadosti žalobkyne o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora z dôvodu súbežného\nvýkonu štátnozamestnaneckého pomeru. Sťažovateľ zdôraznil, že v prípade posudzovania existencie\nnielen vážneho rodinného, osobného, ale aj iného dôležitého dôvodu, je nevyhnutné preukázať\nobjektívnosť a dočasnosť prekážky vykonávania činnosti mediátora, čo zo strany žalobkyne nebolo\nani tvrdené, ani preukázané. Žalovaný mal za to, že svoju diskrečnú právomoc použil v zákonnom\nrámci, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil a svoje rozhodnutie\ndostatočným spôsobom zdôvodnil. Zrušenie rozhodnutí správneho orgánu krajským súdom považoval\nza prekročenie preskúmavacej činnosti správneho súdu (§ 27 ods. 2 S.s.p.).\n13. Porušenie práva na spravodlivý proces videl sťažovateľ v tom, že správny súd sa v odôvodnení\nrozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s ďalšími dôvodmi nevyhovenia žiadosti žalobkyne o\ndočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora, a to nepreukázaniu dočasnosti a objektívnosti\nprekážky, verejnému záujmu na výkone mediácie a nenárokovateľnosti dočasného pozastavenia;\nrelevantnosť týchto dôvodov pri rozhodovaní vo veci správny súd podľa sťažovateľa nezohľadnil.\nSťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na povinnosť súdu zdôvodniť svoje rozhodnutie spôsobom\nzodpovedajúcim platnej právnej úprave, vyplývajúcu z čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, a tiež na iné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (č.\nk. 2S/309/2017-47 zo dňa 11.03.2020), v ktorej bola žaloba v identickej veci zamietnutá.\n14. Nakoniec sťažovateľ upozornil na to, že maximálne možné trojročné obdobie dočasného\npozastavenia výkonu činnosti mediátora v danej veci uplynulo dňom 14.06.2020, ako aj na skutočnosť,\nže správny súd vydaným rozsudkom neposkytol žalobkyni nijakú ochranu jej subjektívnych práv, resp.\nže vydanými rozhodnutiami nebola žalobkyňa nijakým spôsobom ukrátená na svojich subjektívnym\nprávach, keďže dôvod, pre ktorý žiadala pozastaviť výkon činnosti mediátora, ani po troch rokoch\nnepominul a žalobkyňa počas tejto doby reálne mediáciu nevykonávala. Podľa sťažovateľa správny súd\nzároveň reálne znemožnil naplnenie účelu znenia § 8a zákona o mediácii, pretože ak by sťažovateľ v\nzmysle jeho záverov mal vyhovieť žiadosti žalobkyne, došlo by k predĺženiu obdobia nevykonávania\nčinnosti mediátora nie na obdobie troch rokov (ako maximálne možného obdobia), ale minimálne šesť\nrokov, pričom je podľa sťažovateľa nepochybné, že dôvod uvádzaný žalobkyňou sa nevyznačuje ani\ndočasnosťou a nepredstavuje ani vážnu prekážku výkonu mediácie.\n15. Žalobkyňa navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť a poukazovala na to, že výklad\nzákona zo strany sťažovateľa, ktorý zúžil iné vážne dôvody dočasného pozastavenia výkonu činnosti\nmediátora len na osobnú sféru života jednotlivca, zo zákona nevyplýva a je v rozpore s princípom\nprávnej istoty a legitímnych očakávaní. Akékoľvek delenie prekážok v činnosti mediátora na subjektívne\na objektívne zákon o mediácii ani dôvodová správa k nemu nepozná a hranica subjektivity prekážky\nje sama o sebe podľa žalobkyne otázna. Vyjadrila sa tiež k otázke dočasnosti prekážky, verejnému\nzáujmu na výkone mediácie a nenárokovateľnosti dočasného prerušenia. Zaujala tiež názor, že uplynutie\nmaximálnej doby dočasného pozastavenia na zákonnosť rozsudku správneho súdu nemá vplyv.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd\" alebo „Najvyšší súd\")\npreskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2, § 453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou\n\nv zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o\nrozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle §\n455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil po predchádzajúcom predpísanom oznámení\ntermínu tohto vyhlásenia.\n17. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti pripadlo kasačnému súdu\nposúdiť, či správny súd pri rozhodovaní o správnej žalobe vzal do úvahy všetky relevantné argumenty\nsťažovateľa uvedené v preskúmavanom rozhodnutí a či je správny a zákonný jeho záver o deficitoch\nodôvodnenia tohto rozhodnutia, najmä v súvislosti so správnym uvážením o obsahu právneho pojmu\n„iný dôležitý dôvod\", prípadne „vážne osobné alebo rodinné dôvody\", uvedené v § 8a ods. 1 zákona o\nmediácii, ktorých aplikácia viedla sťažovateľa k zamietnutiu žiadosti žalobkyne o dočasné pozastavenie\nvýkonu činnosti mediátora.\nPodľa § 8a ods. 1 zákona o mediácii ministerstvo môže rozhodnutím dočasne pozastaviť výkon\nčinnosti mediátora, ak mediátor o pozastavenie výkonu písomne požiada a preukáže existenciu vážnych\nrodinných alebo osobných dôvodov. Ministerstvo môže rozhodnutím dočasne pozastaviť výkon činnosti\nmediátora aj z iného dôležitého dôvodu. Ministerstvo rozhodnutie zruší, ak pominú dôvody jeho vydania\na dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora nezanikne podľa odseku 2. Podľa ods. 2 dočasné\npozastavenie výkonu činnosti mediátora na základe jeho písomnej žiadosti nemôže trvať viac ako tri\nroky. Dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora zaniká uplynutím doby stanovenej v rozhodnutí\nministerstva, uplynutím troch rokov od pozastavenia výkonu činnosti alebo prvým dňom mesiaca\nnasledujúceho po mesiaci, v ktorom mediátor ministerstvu písomne oznámil zánik dôvodov pozastavenia\nvýkonu činnosti mediátora.\n18. Kasačný súd konštatuje, že právne dôvody, pre ktoré sťažovateľ v oboch stupňoch správneho\nkonania zamietol žiadosť žalobkyne o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora, sú v\nodôvodnení preskúmavaného rozhodnutia jasné a nerozporné, pričom spôsob aplikácie § 8a ods. 1\nzákona o mediácii, vrátane interpretácie vyššie uvedených právnych pojmov, sťažovateľ v rozhodnutí\nzrozumiteľne vysvetlil.\n19. Z preskúmavaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že vážne osobné alebo rodinné či iné\ndôležité dôvody, v prípade preukázania ktorých môže sťažovateľ mediátorovi dočasne pozastaviť výkon\nčinnosti, sťažovateľ v rozhodnutiach reštriktívne vykladá ako objektívne dôvody patriace do osobnej\nsféry (súkromného a osobného života) mediátora, ktoré na určitý čas úplne znemožňujú výkon tejto\nčinnosti, pričom berie do úvahy i verejný záujem na reálnom výkone mediácie zo strany osôb zapísaných\ndo registra mediátorov, snažiac sa tak o zabezpečenie prístupu k spravodlivosti v oblasti mediácie.\nNa základe uvedeného sťažovateľ považuje existenciu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne\nza subjektívnu voľbu pri výkone povolania, nie za objektívnu prekážku výkonu činnosti mediátora,\nzdôrazňujúc pritom, že dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora je nenárokovateľné, čím sa\nodlišuje, napr. od dočasného pozastavenia výkonu advokácie.\n20. Správny súd napriek tomu, že v konštatačnej časti rozsudku uvedené dôvody preskúmavaného\nrozhodnutia zaznamenal, vo svojich právnych záveroch sa s argumentáciou sťažovateľa bližšie\nnevysporiadal a skutočné dôvody zamietnutia žiadosti žalobkyne nevyhodnotil a právne neposúdil.\nTýmto nesprávnym procesným postupom, ktorý je v rozpore s § 139 ods. 2 S.s.p., porušil právo\nsťažovateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia plynúce z ústavného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, a to v miere, ktorá zasahuje do práva na spravodlivý proces, pretože namiesto posúdenia\nzákonnosti použitej argumentácie sa sťažovateľovi dostalo arbitrárneho rozhodnutia. Krajský súd\nzároveň dospel k nesprávnemu a nepodloženému právnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie\nneobsahuje dostatočné odôvodnenie správneho uváženia pri aplikácii pojmu „iný dôležitý dôvod\"\npre dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora, keďže z bodov 2-5 tohto rozsudku, v ktorých\nsú zreprodukované dôvody rozhodnutí sťažovateľa, je zrejmé, že sťažovateľ svoju správnu úvahu\nodôvodnil, aj keď možno nie ku spokojnosti správneho súdu či žalobkyne. Kasačný súd preto považoval\noba uplatnené sťažnostné dôvody (§ 440 ods. 1 písm. f/, g/ S.s.p.) za naplnené a kasačnú sťažnosť\nza dôvodnú.\n\n21. Kasačný súd považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že vážne osobné a rodinné dôvody aj iné dôležité\ndôvody v zmysle § 8a ods. 1 zákona o mediácii, s ktorých preukázaním zákon spája možnosť sťažovateľa\ndočasne pozastaviť výkon činnosti mediátora, nie sú v zákone podrobnejšie definované. Ide o tzv. právne\nneurčité pojmy, ktorých aplikácia na konkrétny skutkový stav patrí do kompetencie žalovaného, ktorý ich\npri rozhodovacej činnosti napĺňa predovšetkým formou správneho uváženia.\nPri aplikácii právnych noriem obsahujúcich právne neurčité pojmy na konkrétny skutkový stav, orgán\naplikácie práva bližšie precizuje obsah právne neurčitého pojmu prostredníctvom metód právnej\nhermeneutiky, ale predovšetkým prostredníctvom správneho uváženia. Správne uváženie predstavuje\ninštitút, ktorý vyplýva z konštrukcie obsahu niektorých noriem správneho práva. V normách správneho\npráva sa totiž nemôže odzrkadľovať spoločenská realita absolútne, z uvedeného dôvodu normy\nsprávneho práva poskytujú orgánom verejnej správy pri ich aplikácii určitý priestor, v hraniciach ktorého\nmôžu využiť svoju odbornú erudíciu, praktické skúsenosti, ako aj dôkladnú znalosť príslušného úseku\nverejnej správy. Inštitút tzn. neurčitých pojmov sa v správnom práve vzťahuje na situácie, kedy norma\nsprávneho práva používa výraz, ktorý bližšie obsahovo nevymedzuje a ktorý nie je bližšie obsahovo\nvymedzený ani inými právnymi normami. Preto pri aplikácii právne neurčitého pojmu platí zásada, že je\nv kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie, aby vymedzil jeho obsah v rámci tzv. správneho\nuváženia (rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3Sžf/47/2017 zo dňa 09.04.2013).\n22. Kasačný súd je toho názoru, že sťažovateľ sa svojej interpretačnej kompetencie zhostil zodpovedne,\npričom svoje závery v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil. Prihliadol pritom\naj na verejný záujem na výkone mediácie, ktorého ochranu prostredníctvom reštriktívneho výkladu\naplikovaných ustanovení taktiež primerane zdôvodnil.\n23. Kasačný súd tiež poukazuje na to, že zákon limituje právomoc správneho súdu preskúmať\nrozhodnutie alebo opatrenie, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej\núvahy, keď ustanovuje, že správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie alebo opatrenie nevybočilo\nz medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 27 ods. 2 S.s.p.). Ponecháva teda správnemu orgánu\nprávny priestor pre výber čo najefektívnejšieho riešenia posudzovanej otázky, do ktorého výberu nie je\noprávnený zasiahnuť ani správny súd, pokiaľ je zvolené riešenie náležite odôvodnené a neprekračuje\nhranice uváženia vyplývajúce predovšetkým z účelu aplikovanej právnej úpravy. Kasačný súd je toho\nnázoru, že sťažovateľ tieto hranice pri interpretácii neurčitých právnych pojmov použitých v § 8a ods. 1\nzákona o mediácii neprekročil a svoje závery zrozumiteľne odôvodnil.\n24. Kasačný súd nakoniec poznamenáva, že mediátor nemá zákonný nárok na dočasné pozastavenie\nvýkonu činnosti, a to ani vtedy, ak splní kritériá stanovené zákonom. Povinnosťou sťažovateľa, ktorý\nje oprávnený o žiadosti mediátora rozhodnúť, je uviesť dôvody svojho rozhodnutia, ktoré nemôžu byť\nsvojvoľné a musia byť konzistentne aplikované na každého mediátora v podobnej situácii. Kasačný súd\nje tej mienky, že výklad aplikovanej právnej normy zo strany sťažovateľa nevykazuje znaky svojvôle ani\nprekročenia zákonom zverených právomocí, preto za danej skutkovej a právnej situácie nevidí priestor\npre záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.\n25. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd sťažovateľovu kasačnú sťažnosť za dôvodnú, a preto\npostupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nv ktorom bude právnym názorom kasačného súdu viazaný.\n26. Nárok na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania krajského súdu (§ 467\nods. 3 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/308/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "9d4cb56b-0188-4ee0-8826-c6021f0b369f:d7956d1c-d88b-48b0-b3df-d813a52a55dc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1017202130.1", "spisova_znacka": "1S/308/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/308/2017 z 17. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1017202130.1"}], "citovane_v": []}