{"guid": "e24be2a2-0d35-44e6-91c7-8c3bf26c2905:3988efc6-90ee-4e5a-a403-c2c672765fcb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017202032.1", "spisova_znacka": "1Sžrk/4/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžrk/4/2020 z 23. 2. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2021, sp. zn. 1Sžrk/4/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:1017202032.1", "identifikacne_cislo": "1017202032", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2021-02-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3988efc6-90ee-4e5a-a403-c2c672765fcb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017202032.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017202032.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017202032.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžrk/4/2020\n1017202032\n23. 02. 2021\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2021:1017202032.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcov: 1/ B. F., občan Slovenskej republiky, s adresou I. Č.. X, XXX XX X., 2/ G. F., občan Slovenskej\nrepubliky, s adresou XXX XX Č. Č.. XX, spoločne zast.: advocatius s.r.o., advokátskym spoločenstvom,\nIČO: 36 868 752, so sídlom Palackého č. 12, P.O.BOX 69, 814 99 Bratislava, proti žalovanému (v konaní\nsťažovateľ): Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, IČO:\n00 151 866, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, vo veci všeobecnej správnej žaloby, o\nkasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.03.2020 č.k. 1S 294/2017-146,\ntakto\nSmolinská\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcom právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi\n\npriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet kasačnej sťažnosti\n1. Konanie o kasačnej sťažnosti z 15.05.2020 (č.l. 164) sa týka prieskumu rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 12.03.2020 č.k. 1S 294/2017-146 (ďalej len „napadnutý rozsudok\"), ktorým správny\nsúd rozhodnutie žalovaného Xo 55/2017-BPR zo 06.11.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie\"\n- č.l. 5 obsahuje označenie Xo 55/17-BPR) v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava,\nkatastrálneho odboru (ďalej len „správa katastra\") č. X-132/2017 zo 14.08.2017 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie\" - viď administratívny spis), obidve vydané v katastrálnom konaní, zrušil.\n2. Kasačná sťažnosť sa opiera o nasledovné sťažnostné body:\n- § 440 ods. 1 písm. g) v spojení s odsekom 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „S.s.p.\", resp. „Správny súdny poriadok\"), t.j. správny súd nesprávne právne posúdil príslušné ust.\nObčianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Katastrálny zákon\") a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 182/1993 Z.z.\"), ako aj\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu (rozsudok sp.zn. 1Sžr/185/2012 zo dňa 24. septembra 2013) v otázke možnosti zasahovania do\nznenia zmlúv a dohôd a listín, staršej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „Najvyšší súd\") v otázke interpretácie ust. § 59 Katastrálneho zákona (rozsudok sp.zn. 3 Sž-o-KS\n109/2006 zo dňa 31. júla 2007 publikovaný pod č. R 44/2008).\nII.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n3. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací správny orgán konajúci v zmysle § 4 ods. 2\npísm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v nadväznosti na ustanovenie § 5 zák. č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok\") potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\n4. Z administratívneho spisu správy katastra vyplýva, že žalobcovia návrhom na opravu chyby\nzo 07.08.2017 žiadali zosúladenie skutkového stavu so stavom právnym vo veci evidencie titulu\nnadobudnutia vlastníckeho práva k bytu č. XX, garáže č. XXX a skladového priestoru č. XX (ďalej len\n„dotknuté nehnuteľnosti\"), nakoľko k nim sú na liste vlastníctva (ďalej len „LV\") č. XXXX, k.ú. W. Q. (č.l.\n115 až 124) ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov chybne evidované:\n- Dohoda o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebyt. priestorov a garáží\nV-15031/2006 zo dňa 20.10.2006 (ďalej „Dohoda o zmene\") a\n- „Kolaudačné Rozhodnutie č. SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/167-Bu zo dňa 19.12.2007\" (ďalej tiež\n„kolaudačné rozhodnutie\").\n5. Žalobcovia naopak žiadali od žalovaného, aby v katastrálnom konaní o oprave chýb boli ako správne\ntituly nadobudnutia vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam nasledujúce listiny:\na) Zmluva o výstavbe domu a zriadení vecného bremena z 24.02.2001\" (ďalej len „Zmluva o výstavbe\"\n- viď jej dodatok č. 1 na č.l. 9), ktorá bola uzatvorená medzi S. Q. a X. Q. na jednej strane a Zámockou\nspoločnosťou, akciová spoločnosť (ďalej len „Zámocká spoločnosť\"), na strane druhej;\na. jej predmetom bola výstavba polyfunkčného objektu „Funkčný celok IV/l-V\" na G. ulici a\nb. jej vklad bol vykonaný dňa 13.03.2001 zápisom do časti „D\" LV č. XXXX nasledovne:\ni. „Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii stavby na (p.č. XXX/XX,-XX, p.č. XXX/\nXX-XX, p.č. XXX/XX) p.č. XXX/XX sa stavebníci Zámocká spoločnosť a.s, S.U. Q., X. Q. sa stanú\nvlastníkmi jednotlivých bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkmi spoločných častí, spoločných\nzariadení a príslušenstva domu podľa V-244/2001 zo dňa 13.3.2001\",\nb) Zmluva o prevode práv a povinností zo dňa 26.10.2004 (ďalej len „Zmluva o prevode\") uzavretej\nmedzi Zámockou spoločnosťou a žalobcami,\na. jej predmetom (čl. II ods. 2) bol prevod práv a povinností prevodcu zo Zmluvy o výstavbe k dotknutým\nnehnuteľnostiam na žalobcov\nb. s návrhom vykonania záznamu zo dňa 12.11.2004 (viď administratívny spis).\n6. Prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté, že\na) v súlade s § 46 Správneho poriadku a § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona návrhu vo veci opravy\nchyby v katastrálnom operáte, týkajúcej sa vykonania zápisu titulu nadobudnutia Zmluva o výstavbe\nso súčasným zrušením zápisu titulu nadobudnutia, t.j. Dohoda o zmene, ktorej vklad do katastra\nnehnuteľností bol povolený dňa 13.3.2001 pod V-244/2001 k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX\nk.ú. W. Q. v bytovom dome súp.č. XXXX na parc.č. XXX/XX, XX, XX, G. Č.. XX, XX, XX s pozemkami\nregistra C parc.č. XXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX, vo vlastníctve vlastníka pod por. č.14, 60, 104 - žalobca\n1/ a žalobkyňa 2/, byt č. 31 na 3.p., vchod G. Č.. XX, garáž č. XXX, vchod G. Č.. XX,\nnevyhovuje,\nb) avšak v súlade s ustanovením § 59 ods. l písm. a) Katastrálneho zákona\nopravuje\na. v časti iný údaj u vlastníka pod por. č. 14, 16, 104 - žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ tak, že zrušil zápis\n„Kolaudačné Rozhodnutie č. SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/167-Bu zo dňa 19.12.2007\" a naopak\nb. v časti B -vlastník a iná oprávnená osoba, Účastník právneho vzťahu: Vlastník, u vlastníka pod por.\nč. 14, 16, 104 - žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ tak, že doplňuje titul nadobudnutia „Kolaudačné Rozhodnutie\nč. SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/167-Bu zo dňa 19.12.2007\" s tým, že\nostatné údaje na dotknutom LV ostávajú bezo zmien.\n\nPodľa § 46 Správneho poriadku v relevantnom znení pre preskúmavanú vec rozhodnutie musí byť v\nsúlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona v citovanom znení okresný úrad aj bez návrhu\na) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami\nprešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, [.]...\n7. K samotnému katastrálnemu konaniu správa katastra uviedla, že žalobcovia sa žiadosťou s poukazom\nna ust. § 59 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona domáhali, aby prvostupňový orgán zrušil zápis titulu Dohoda\no zmene a naopak zapísal ako titul nadobudnutia Zmluvu o výstavbe.\n8. Výrokovú časť správa katastra po vykonanom šetrení odôvodnila tým, že nakoľko vo vkladovom\nkonaní, ktorého predmetom bola Zmluva o výstavbe v čase jej podpisu (23.02.2001), vtedy platná\nlegislatíva neupravovala zápis údajov na základe uvedeného rozhodnutia o povolení vkladu, bol preto\nzápis vkladu Zmluvy o výstavbe vykonaný do časti „D\" LV č. XXXX (č.l. 22) k.ú. W. Q. vo vyše uvedenom\nznení (viď bod č. 5 tohto rozsudku).\n9. Avšak neskôr, dňom 01.01.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 255/2001 Z.z., ktorým sa mení a\ndoplna katastrálny zákon, ako aj vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky\nč. 533/2001 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej\nrepubliky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení\nvyhlášky č. 72/1997 Z.z. Nová právna úprava si vyžadovala evidovanie vlastníckych práv k budúcim\nbytom a nebytovým priestorom na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu do operátu\nkatastra nehnuteľností v zmysle § 6 ods. 1 písm. f) Katastrálneho zákona a ust. § 29 a 30 citovanej\nvyhlášky.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. c) bod 2 a písmena f) Katastrálneho zákona v citovanom znení v katastri sa evidujú\nc) stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré\n2. nie sú označené súpisným číslom,\n[.]...\nf) práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri, práva k stavbám, bytom a nebytovým priestorom na\nzáklade zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu, 1a) ako aj iné skutočnosti súvisiace s právami\nk nehnuteľnostiam, a to najmä [.]...\n10. Na základe Zmluvy o prevode práva a povinnosti zo Zmluvy o výstavbe, a to v časti\na) výstavby bytu č. XX a terasy,\nb) výstavby garážového boxu č. XXX ako aj\nc) výstavba skladového priestoru č. XX,\nvrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, boli prevedené\nna žalobcu 1/. Konkrétne išlo o článok V. ods. 1 Zmluvy o výstavbe, podľa ktorého až dňom nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odboru životného prostredia o povolení\nužívania bytového domu alebo jeho častí - jednotlivých bytov, nebytových priestorov v dome, sa stanú\nstavebníci vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a garážových státí, spoluvlastníkmi spoločných častí,\nzariadení a príslušenstva domu.\n11. Z čl. III. ods. 1 Zmluvy o prevode pre prvostupňový orgán vyplynulo, že žalobcovia sa po kolaudácii\nstávajú výlučnými vlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Toto bolo vykonané záznamom pod č. Z-1583/04\nvo forme poznámky v časti „D\" zápisom: „Dňom nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia\nsa stavebníci [.]... stanú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.\"\n12. Následne žalobcovia sa so Zámockou spoločnosťou dohodli (viď Dohoda o zmene) na zmene\ndispozičného usporiadania nehnuteľností, ku ktorým nadobudli právo nielen na základe Zmluvy o\nvýstavbe ale aj prostredníctvom následných zmlúv, čo malo za následok i zmenu podielu na spoločných\nčastiach, zariadeniach a pozemku k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom, avšak bez zmeny\nvýmery podlahovej plochy bytu č. 31.\n\n13. Ďalej správa katastra opísala, aký vplyv na evidenciu údajov mala Dohoda o zmene, ktorej spísanie si\nvyžiadalo radikálne zmeny v dispozičnom usporiadaní bytov a nebytových priestorov počas ich výstavby\nv uvedenom bytovom dome. Tento proces bol zavŕšený kolaudáciou uvedenej stavby prostredníctvom\nRozhodnutia č. SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/167-Bu zo dňa 19.12.2007.\n14. Vo vzťahu k požadovanej oprave správa katastra uviedla (viď str. 5 prvostupňového rozhodnutia), že\nzápis titulu nadobudnutia, t.j. prostredníctvom Dohody o zmene, do majetkovej podstaty listu vlastníctva\nje vedený správne. Naopak, zmluvou o výstavbe boli nadobudnuté len práva k budúcim bytom a\nnebytovým priestorom. Samotná oprava týkajúca sa titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu, či\nnebytovému priestoru bola vykonaná iba vo vzťahu ku skutočnosti, že zápis kolaudačného rozhodnutia\nbol na príslušnom LV evidenčne nesprávne vedený v časti: iný údaj.\n15. S uvedeným odôvodnením sa žalovaný stotožnil a vyslovil záver, že v zmysle ustálenej súdnej\npraxe je možné v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte iba opraviť formálne chyby v\núdajoch, ktoré vznikli pri zápise týchto dohôd, verejných a iných listín do katastrálneho operátu. Tiež\nzdôraznil, že Zmluvou o výstavbe, ktorá bola predmetom návrhu na vklad pod č. V-244/2001, boli\nnadobudnuté len práva k budúcim nebytovým priestorom. Argumentáciu žalobcov s poukazom na\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoKR/48/2012 odmietol, nakoľko v predmetnom\nkonaní išlo o vylúčenie veci zo súpisu majetku oddelenej podstaty a navyše citovaný rozsudok bol\nzrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd\") sp.zn. 5 Obdo\n40/2013 zo dňa 24. februára 2014.\nIII.\nKonanie na správnom súde\n16. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca postupom podľa Správneho súdneho poriadku\nprostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Bratislave žalobu zo 07.12.2017.\n17. Úlohou Krajského súdu v Bratislave ako správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia a postup daňových orgánov podľa § 177 ods. 1 S.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), ktorými je správny súd v preskúmavanej veci viazaný (§ 134 ods. 1\nS.s.p.), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 S.s.p. Po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel\nk záveru, že žaloba je dôvodná (najmä. č. 29 napadnutého rozsudku). Preto postupom podľa § 191 ods.\n1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 4 S.s.p. v napadnutom rozsudku vyslovil, že preskúmavané rozhodnutie\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nPodľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. v citovanom znení správny súd rozsudkom zruší napadnuté\nrozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, [.]...\n18. S poukazom na relevantné ustanovenia Správneho súdneho poriadku, Katastrálneho zákona ako\naj Správneho poriadku a po podrobnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v administratívnom\nspise, žalobných dôvodov a argumentácie žalovaného správny súd zdôraznil (č. 45 a č. 46\nnapadnutého rozsudku), že spornou je iba otázka titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým\nnehnuteľnostiam.\n19. S odkazom na dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 125 ods. 1) správny súd konštatoval\n(č. 47 a č. 48 napadnutého rozsudku), ktoré ustanovenia zák. č. 182/1993 Z.z. upravujú vznik vlastníctva\nbytov a nebytových priestorov v dome. Podľa správneho súdu:\n„Uvedené tituly nadobudnutia vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom boli takto upravené\nv čase podania návrhu žalobcov na opravu chyby v katastrálnom operáte dňa 08.08.2017, aj v čase\nrozhodovania žalovaného dňa 06.11.2017 a aj v čase uzatvorenia zmluvy dňa 24.02.2001.\n48. Právna úprava zákona č. 162/1995 Z.z. účinná od 01.01.2002, na ktorú v rozhodnutí poukázal\nžalovaný sa nedotkla ustanovení § 4 a § 21 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré aj v tom čase (pred aj\npo 01.01.2002) upravovali titul nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru vo\nforme zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu a zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo\nnebytového priestoru v dome. Z uvedeného vyplýva, že príslušnému okresnému úradu nič nebránilo,\naby ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu a nebytovým priestorom zapísal na LV č. XXXX\n\nv k.ú. W. Q. zmluvu o výstavbe domu a zriadení vecného bremena zo dňa 24.02.2001 v spojení so\nzmluvou o prevode práv a povinností zo dňa 26.10.2004.\"\nPodľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka v citovanom znení osobitný zákon upravuje vlastníctvo k\nbytom a nebytovým priestorom.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 182/1993 Z.z. v citovanom znení vlastníctvo bytu alebo nebytového\npriestoru v dome sa nadobúda\na) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu\nalebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového\npriestoru,\nb) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe, [.]...\nPodľa § 21 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v citovanom znení vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v\ndome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu (ďalej len \"zmluva\")\nuzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome\na stavebníkmi. Stavebníkom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba.\nPodľa § 21 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. v citovanom znení na účinnosť zmluvy a jej zmien je potrebný\nzápis do katastra nehnuteľností.\n20. Vo vzťahu k okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odkázal správny súd\nna § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tiež zdôraznil (č. 49 napadnutého rozsudku), nemennosť\nspomenutej úpravy nielen v čase podpisu Zmluvy o výstavbe alebo Zmluvy o prevode ale aj v čase\nrozhodovania žalovaného o oprave chyby v katastrálnom operáte.\n21. Ďalej správny súd vyhodnotil vzťah medzi zákonnou úpravou a zmluvným obsahom nasledovne:\n„50. Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa zapísali ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva\nkolaudačné rozhodnutie. K uvedenému je potrebné uviesť, že kolaudačné rozhodnutie je rozhodnutím\nstavebného úradu, ktoré oprávňuje stavebníka na užívanie stavby bez ohľadu na to, či ide o obytný\ndom s bytmi alebo o inú stavbu /§ 76, § 77 zákona č. 50/1976 Zb. územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov/. Kolaudačné rozhodnutie nie je podmienkou\nnadobudnutia vlastníckeho práva alebo podmienkou prevodu vlastníckeho práva k rozostavanému bytu.\nÚčelom kolaudačného rozhodnutia je, aby sa jednotlivým stavebníkom povolilo užívanie stavby na\nbytové účely s presným určením jednotlivých bytov a nebytových priestorov. Aj keď v zmluve o výstavbe\ndomu a zriadení vecného bremena zo dňa 24.02.2001 bolo dohodnuté, že stavebníci sa stanú vlastníkmi\nbytov, nebytových priestorov a garážových státí, aj spoluvlastníkmi spoločných častí, zariadení a\npríslušenstva domu až dňom, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie stavebného úradu o povolení\nužívania bytového domu alebo jeho časti, to neznamená, že až do rozhodnutia príslušného stavebného\núradu, stavebníci nie sú vlastníkmi rozostavaného bytového domu v príslušnej fáze rozostavanosti.\nV nadväznosti na uvedené, správny súd poznamenáva, že ani zmluvná voľnosť nemôže zmeniť titul\nnadobudnutia vlastníckeho práva z právneho úkonu výslovne definovaného v zákone č. 182/1993 Z.z.\ntak, ako v tomto prípade na kolaudačné rozhodnutie upravené v stavebnom zákone. Ustanovenia § 4 a\n§ 21 zákona č. 182/1993 Z. z. ako aj § 132 a § 133 Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter,\na preto nemožno sa od nich odchýliť.\"\n22. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 2MCdo/11/2005 zo dňa 26. septembra 2006\nsprávny súd (č. 50 a č. 51 napadnutého rozsudku) správny súd odmietol názor žalovaného, že\nvlastnícke právo k bytu a nebytovým priestorom mohli žalobcovia nadobudnúť najskôr právoplatnosťou\nkolaudačného rozhodnutia, a tento názor označil ako rozporný s § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nako aj s § 28 ods. 2 a ods. 5 zák. č. 162/1995 Z.z. Ďalej poukázal na skutočnosť, že aj počas\nvýstavby bytového domu je nutné riešiť otázku vlastníctva rozostavanej nehnuteľnosti v tej ktorej fáze\njej rozostavanosti. V uvedenej súvislosti správny súd zdôraznil, že Zmluva o výstavbe bola uzatvorená\npodľa príslušných ustanovení zák. č. 182/1993 Z.z. a je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho\npráva k bytu a nebytovým priestorom a ako taká má byť zapísaná v katastrálnom operáte.\nPodľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v citovanom znení platí, že ak sa prevádza nehnuteľná\nvec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných\n\npredpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak [poznámka č. 2a odkazuje na zákon č. 265/1992 Zb.\no zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam alebo na zákon SNR č. 266/1992 Zb.\no katastri nehnuteľností v Slovenskej republike].\n23. Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným ako aj správou katastra\nsprávny súd konštatoval (č. 52 napadnutého rozsudku), že toto\n„spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého\nvlastníctvo bytu o nebytového priestoru, ktoré vzniklo výstavbou bytového domu sa nadobúda zmluvou o\nvýstavbe, ktorou je v posudzovanom prípade nepochybne Zmluva o výstavbe uzavretá dňa 24.02.2001.\nDohodu o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a\ngaráží V-15031/2006 zo dňa 20.10.2006 nemožno považovať zo zmluvu o výstavbe, pretože z jej obsahu\nje zrejmé, že táto je len zmenou Zmluvy o výstavbe uzavretou 24.02.2001, ktorá jediná v zmysle § 4 ods.\n1 písm. b) zákona o vlastníctve bytov je nadobúdacím titulom vlastníckeho práva k predmetnému bytu\na nebytovému priestoru, ktoré vzniklo výstavbou. Rozhodnutia správnych orgánov, obidvoch stupňov,\nktoré za nadobúdací titul vlastníckeho práva považujú Dohodu o zmene dispozičného usporiadania, hoci\nje len zmenou zmluvy o výstavbe predstavujúcu jej súčasť a nie samostatnou zmluvou o výstavbe, sú\npreto v rozpore s ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona o vlastníctve bytov.\"\n24. V preskúmavanom konaní však správny súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj správa katastra\nvec nesprávne právne posúdili, ktorá skutočnosť spôsobuje nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia\naj prvostupňového rozhodnutia (č. 55 napadnutého rozsudku). S poukazom na vyššie uvedené dôvody\ndospel správny súd k záveru, že žaloba je dôvodná.\nIV.\nObsah kasačnej sťažnosti / stanoviská\nA)\n25. Ako kasačný súd uviedol v záhlaví proti napadnutému rozsudku sťažovateľ v zákonnej lehote podal\nkasačnú sťažnosť spísanú zamestnancom žalovaného s požadovaným vysokoškolským právnickým\nvzdelaním druhého stupňa, v ktorej mal postupom podľa § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p., vrátane nutnosti\nzohľadniť hore uvedenú povinnosť podľa odseku 2, uviesť sťažnostné body, ktoré sú podľa sťažovateľa\nnasledujúce:\nk § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.:\n- správny súd bez logických argumentov a relevantných právnych záverov len skonštatoval,\no že vlastníctvo k bytu sa môže nadobudnúť podľa zák. č. 182/1993 Z.z.,\no že Zmluva o výstavbe bola uzatvorená podľa citovaného zákona,\n§ avšak v čase rozhodnutia správneho orgánu o povolení vkladu (č. V-244/2001 z 13.03.2001) vtedy\nplatné znenie neupravovalo zápis k neexistujúcim nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o výstavbe,\n§ preto bol vykonaný zápis „Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii...\" formou\npoznámky v časti „D\",\n- správny súd sa arbitrárne nevysporiadal s tým, že\no žalobcovia neboli vôbec zmluvnou stranou Zmluvy o výstavbe,\no napriek tomu citoval ust. § 4 ods. 1 písm. b), § 21 a § 22 zák. č. 182/1993 Z.z. a § 133 ods.2\nObčianskeho zákonníka,\n§ v tom prípade by však vlastníkmi dotknutých nehnuteľností mali byť pani S. Q., pán X. Q. a Zámocká\nspoločnosť,\n§ navyše Zmluva o prevode bola tiež zapísaná do časti „D\",\nk § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p.:\n- správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu, a to\no od rozsudku sp.zn. 1Sžr/185/2012 zo dňa 24. septembra 2013, podľa ktorého\n§ otázka platnosti a právnych úkonov zmluvy o postúpení práv a povinností, Zmluvy o nadstavbe,\npostup správy katastra vo vkladovom konaní, skúmanie stavebného povolenia, či samotná ne/existencia\nrozostavaných bytov nemôže byť riešená v konaní o návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte,\npretože správa katastra v tomto konaní nemôže nad rámec stanovený zákonmi zrušiť zápis listín, alebo\nzasahovať do znenia zmlúv a dohôd a listín, ktoré boli zapísané do katastra, a tým vlastne meniť predmet\nprevodu alebo jeho časť, môže len opraviť chyby, ktoré vznikli pri zápise týchto dohôd do katastra, a\no od rozsudku sp.zn. 3 Sž-o-KS 109/2006 zo dňa 31. júla 2007 (publikovaný pod č. R 44/2008), podľa\nktorého\n\n§ v konaní podľa § 59 zák. č. 162/1995 Z.z. môže správa katastra opraviť len chyby v údajoch, ktoré\nvznikli pri zápise týchto dohôd, verejných a iných listín do katastrálneho operátu (t.j. v rozpore zo\nzapísanými listinami). Rozpor nemôže spočívať v rozdielnom právnom názore na interpretáciu právneho\npredpisu.\n26. Záverom sťažovateľ navrhol procesný záver konania na kasačnom súde v tom duchu, aby kasačný\nsúd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nB)\n27. Z vyjadrenia žalobcov z 25.06.2020 (č.l. 174) ku kasačnej sťažnosti vyplýva, že namietajú\nargumentáciu sťažovateľa odmietajúcu Zmluvu o výstavbe ako titulu nadobudnutia vlastníctva\nk predmetným nehnuteľnostiam, ktorá nemá oporu ani v administratívnom spise žalovaného a\nnevychádza ani zo zisteného skutkového a právneho stavu. Podľa žalobcov sa správny súd naopak\nv preskúmavanom rozhodnutí zaoberal argumentáciou sťažovateľa, odôvodnil vec svojou úvahou a\nargumentáciou a tiež vyvodil právny záver v preskúmavanej veci.\n28. Ďalej žalobcovia zdôraznili, že podľa čl. II Zmluvy o výstavbe sa stali stavebníkmi dotknutých\nnehnuteľností. V prípade oprávnenia správy katastra vykonať opravu údajov poukázali na rozsudky\nNajvyššieho súdu sp.zn. 4Sžr/14/2013 zo dňa 19. novembra 2013 a sp.zn. 10Sžr/85/2012 zo dňa 29.\nmája 2013 s tým, že v preskúmavanej veci sa nerieši vznik, zmena a ani zánik vlastníckeho práva.\n29. Vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.) a odkazu na rozsudok\nNajvyššieho súdu sp.zn. 1Sžr/185/2012 zo dňa 24. septembra 2013 žalobcovia vyslovili názor, že cieľom\nopravy v uvedenom konaní bolo odstránenie neexistujúcich rozostavaných bytov z evidencie katastra\nnehnuteľností, tzn. predmetom konania nebola oprava chyby podľa ustanovenia § 59 Katastrálneho\nzákona, ale v podstate zmena vlastníckych práv.\n30. Záverom žalobcovia navrhli, aby kasačný súd sťažovateľom podanú kasačnú sťažnosť zamietol.\nPre prípad úspechu si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov kasačného konania. K vyjadreniu\nžalobcovia pripojili rozsudky súdov, na ktoré sa odvolávali.\nV.\nPrávne názory kasačného súdu\nA) Všeobecné vymedzenie kasačnej právomoci\n31. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd\") konajúci ako kasačný\nsúd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal\nprípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že\nkasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas [§ 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.], a s prihliadnutím na formálnu\nviazanosť posudzovania kasačnej sťažnosti [§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou v spojení\ns § 439 ods. 3 písm. a) S.s.p.] a neviazanosť sťažnostným návrhom (§ 453 ods. 3 S.s.p.) kasačný súd\npreskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§\n464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p.\npotrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych\nnázorov dospel k záveru, že je nedôvodná. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu\nako aj na webovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. februára 2021\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n32. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä\nčl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v\npreskúmavanej veci sťažovateľa), t.j. na zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges\nsunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si\npodľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti preskúmavanému\nrozhodnutiu či postupu správcu dane a následne proti napadnutému rozsudku. Preto kasačný súd nie\nje oprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.\n\n33. V uvedenej súvislosti musí kasačný súd tiež zdôrazniť, že právo na súdnu ochranu (čl. 46 a\nnasl. Ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho\nvýkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzujúcim podmienkam (čl. 51 ods. 1 ústavy). To platí aj v\nprípade kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku (§ 438 ods. 1 S.s.p.), ktorý nie je\nmožné použiť „celoplošne\" na odstránenie nespokojnosti účastníka konania s akýmkoľvek rozhodnutím\nsprávneho súdu a ktorej aplikácia môže narušiť princíp právnej istoty strán, ktorých právna vec bola\nprávoplatne skončená (§ 145 S.s.p.).\n34. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm. a) a\ncontrario § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.] jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s plnou\nzodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti [sťažnostný návrh podľa §\n445 ods. 1 písm. d) S.s.p.] objasniť zákonným spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť opravného\nprostriedku, a náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§ 440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c) S.s.p.].\nV dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad rozsah (§ 453 úvod S.s.p.), ktorý sťažovateľ\nvymedzil v kasačnej sťažnosti uplatnenými dôvodmi.\nB) K nesprávnemu právnemu posúdeniu - písm. g/:\n35. Z vyššie uvedených sťažnostných bodov (viď bod č. 25) pre kasačný súd vo všeobecnosti vyplýva\ngenerálna námietka sťažovateľa, že správny súd nesprávne právne posúdil ustanovenia Katastrálneho\nzákona spolu so zák. č. 182/1993 Z.z. a ich aplikáciu správou katastra na vznik vlastníctva k dotknutým\nnehnuteľnostiam nielen v štádiu ich rozostavanosti ale aj skolaudovania.\n36. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája\nprávnu situáciu, kedy správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1\npísm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne\nprávo v merite veci, a to spätne na takto zistený skutkový stav, bez možnosti opory v doterajšej ustálenej\nrozhodovacej praxi kasačného súdu (a contrario písmeno h/).\n37. Uvedený dôvod je relevantný iba, ak je nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom\n(resp. nesprávne vyriešenie niektorej právnej otázky správnym súdom) zapríčinená chybným výberom\nnormy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké\nvyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Preto nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom\nkonkrétne môže spočívať v tom, že použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu\nprávnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na\nzistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze\nskutkového zistenia.\n38. Podľa sťažovateľa správny súd len skonštatoval, že vlastníctvo k bytu sa môže nadobudnúť\npodľa zákona č. 182/1993 Z.z. zmluvou o vstavbe, výstavbe a nadstavbe a že Zmluva o výstavbe\nbola uzatvorená podľa uvedeného zákona, avšak bez logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov. Tiež poukázal na vtedy platnú právnu úpravu, ktorá neupravovala zápis k neexistujúcim\nnehnuteľnostiam. Súčasne sťažovateľ uviedol, že aj keby pripustil argumentácie správneho súdu vo\nvzťahu k aplikácii § 4, resp. § 21 zák. č. 182/1993 Z.z., potom by však boli vlastníkmi aj dotknutých\nnehnuteľností stavebníci Zámocká spoločnosť, pani S. Q. a pán X. Q. podľa rozhodnutia o vklade č.\nV-244/01 z 13.03.2001. Kasačný súd s uvedenou argumentáciou sťažovateľa nesúhlasí na základe\nnižšie uvedených dôvodov.\n39. Pre kasačný súd z napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd jasne a zrozumiteľne objasnil\nsvoj prístup k aplikácii zákona č. 182/1993 Z.z. Pri riešení právnej otázky titulu nadobudnutia\nvlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam vychádzal správne z ustanovení Občianskeho\nzákonníka (konkrétne z § 123 a nasl.) a jeho prepojenia na zákon č. 182/1993 Z.z. (bližšie viď bod č.\n19 tohto rozsudku).\n40. Názor následne vyslovený správnym súdom, že správe katastra nič nebránilo, aby ako titul\nnadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam zapísal na LV č. XXXX v k.ú. W. Q.\nZmluvu o výstavbe v spojení so Zmluvou o prevode práv, kasačný súd potvrdzuje ako vecne správny.\n\n41. Správny súd poukázal aj na tú relevantnú skutočnosť (viď citované č. 48 napadnutého rozsudku),\nže znenie Katastrálneho zákona platné v čase zapísania nielen vkladu Zmluvy o výstavbe (ku dňu\n13.03.2001) ale aj uzavretia Zmluvy o prevode (ku dňu 26.10.2004) sa nedotkla ustanovení § 4 zák. č.\n182/1993 Z.z., ktoré naopak ustanovujú za právny titul nadobudnutia vlastníctva bytu alebo nebytového\npriestoru vyššie uvedené zmluvy. Rovnako s týmto názorom korešponduje ust. § 21 ods. 3 zák. č.\n182/1993 Z.z., ktoré v preskúmavanej veci tak pre účinnosť Zmluvy o výstavbe ako aj Zmluvy o prevode\nvyžaduje zápis do katastra nehnuteľností.\n42. Práve z uvedených právnych titulov mala správa katastra vychádzať. Správny súd sa riadne\nvysporiadal s účinkami kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo aj podľa kasačného súdu chybne uvedené\nsprávou katastra v prvostupňovom rozhodnutí ako titul nadobudnutia v časti B LV č. XXXX. Kasačný\nsúd sa stotožňuje s charakteristikou kolaudačného rozhodnutia, ktoré správny súd opísal pod č.\n50 napadnutého rozsudku. Preto zmluvné ustanovenie o odklade vzniku vlastníctva až k okamihu\nprávoplatnosti kolaudačného rozhodnutia (resp. rozhodnutia stavebného úradu o povolení užívania\nbytového domu alebo jeho časti) nie je oprávnené eliminovať účinky zákona.\n43. Rovnako kasačný súd odmieta argumentáciu sťažovateľa (viď bod č. 38 tohto rozsudku), že\nžalobcovia svojim návrhom vlastne dosiahnu, aby ako vlastníci dotknutých nehnuteľností boli zapísaní\nZámocká spoločnosť, pani S. Q. a pán X. Q. v zmysle rozhodnutia o vklade č. V-244/01 z 13.03.2001.\nUvedený názor sťažovateľa nemá oporu vo vzájomnom vzťahu Zmluvy o prevode a Zmluvy o výstavbe,\nktoré zmluvné typy sa využívajú na proces výstavby a následného prevodu vlastníctva k bytom a\nnebytovým priestorom v bytových domoch.\n44. Z čl. X. ods. 1 Zmluvy o výstavbe vyplýva, že stavebníci sú oprávnení previesť svoje práva a\npovinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výstavbe na tretiu osobu - stavebníka za podmienky dodržania\nostatných ustanovení Zmluvy o výstavbe. Uvedené bolo následne označené v čl. I Zmluvy o prevode\nako jej predmet a teda už nie vyše označení Zámocká spoločnosť, pani S. Q. a pán X. Q. ale žalobca\n1/ sa dňom nadobudnutia práv a povinností stal stavebníkom vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam.\nPre kasačný súd je s prihliadnutím na čl. VII. ods. 1 záver Zmluvy o prevode jednoznačné, že žalobca\n1/ sa takto stal aj parciálne dotknutým subjektom Zmluvy o výstavbe.\n45. Na základe vyššie uvedených záverov vyhodnotil kasačný súd prvý dôvod kasačnej sťažnosti ako\nnedôvodný a ako taký ho odmietol.\nC) K dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p.: odklon\n46. Ďalej sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výslovne namietal odklon od rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli §\n440 ods. 1 písm. h) S.s.p., je charakteristický „odklon\" jej riešenia, ktorý zvolil správny súd, od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie kasačného súdu\nustálilo na určitom riešení právnej otázky, správny súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu\". Tento dôvod kasačnej sťažnosti nepovažuje za naplnený a na\nzáklade nižšie uvedených právnych argumentov dospel k záveru o zákonnosti a správnosti napadnutého\nrozsudku.\n46. Pri vymedzení pojmu „ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu\" (napríklad uznesenie\nNajvyššieho súdu sp.zn. 1Sžfk/68/2018 zo dňa 28. apríla 2020) kasačný súd naďalej vychádza zo\nstanovísk správneho kolégia alebo rozhodnutí senátov správneho kolégia, ktoré sú publikované v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných\nrozhodnutiach senátov správneho kolégia Najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili.\n47. Sťažovateľom uvedený rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžr/185/2012 zo dňa 24. septembra\n2013 spolu s rozsudkom sp.zn. 3 Sž-o-KS 109/2006 zo dňa 31. júla 2007 nepochybne spadajú pod\nvyššie vymedzený rozsah.\n\n48. Sťažovateľ prostredníctvom posledne uvedeného rozsudku je presvedčený, že aj na preskúmavanú\nvec sa vzťahuje tam uvedený právny názor. S týmto ale kasačný súd nemôže vysloviť súhlas, nakoľko\nv preskúmavanej veci nejde o rozdielny právny názor na interpretáciu právneho predpisu ale o chybný\nzápis inej listiny.\n49. Čo sa týka ďalšieho rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžr/185/2012 uvedeného sťažovateľom, po\npreskúmaní jeho obsahu a právnych záverov sa kasačný súd musel stotožniť s argumentáciou žalobcov,\nže na rozdiel od predmetu sporu v preskúmavanej veci cieľom opravy v konaní vedenom pod sp.zn.\n1Sžr/185/2012 bolo odstránenie neexistujúcich rozostavaných bytov z evidencie katastra nehnuteľností,\ntzn. predmetom konania nebola oprava chyby podľa ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona, ale v\npodstate zmena vlastníckych práv.\n50. Navyše k uvedenému musí kasačný súd uviesť, že sťažovateľ pri sťažnostných bodoch\nprezentovaným k tomuto dôvodu sa musí dôsledne pridržiavať ustanovenia § 440 ods. 2 S.s.p. Aj v\ntomto prípade kasačný súd zotrváva na právnych názoroch, že otázkou relevantnou podľa § 440 ods.\n1 písm. h) S.s.p. však môže byť len právna otázka, ktorú kasačný súd alebo Najvyšší súd riešil a na\nktorej je založený sťažovateľom uvádzaný rozsudok. Uvedenej požiadavke zákonodarcu nemôže byť\nučinené zadosť ani reštriktívnou citáciou jednej či niekoľkých viet odôvodnenia rozsudku vybraného\nsťažovateľom bez uvedenia, prečo citovaný text vzhľadom na skutkový stav, tvoril riešenie základnej\nprávnej otázky hodnotenej citovaným súdom.\nPodľa § 440 ods. 2 S.s.p. v citovanom znení dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až\ni) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie,\nv čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť\ntak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.\n51. Na základe uvedeného musel kasačný súd vyhodnotiť jednotlivé dôvody kasačnej sťažnosti ako aj\nsamotnú kasačnú sťažnosť, že nie je dôvodná (§ 461 S.s.p.).\nVI.\n52. Kasačný súd vzhľadom na dôvody kasačnej sťažnosti uplatnené sťažovateľom uvádza, že\nnapadnutý rozsudok má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle §\n139 S.s.p. Preskúmavané rozhodnutie nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré\nby následne bolo logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Kasačný súd sa preto stotožňuje\nso skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými správnym súdom, že orgán verejnej správy\nnedodržal požiadavku zákonnosti pri priebehu a následnom vydaní preskúmavaného rozhodnutia.\n53. Počas konania kasačný súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,\nresp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby\nvýkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov\nEurópskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by\nsa tento rozsudok odkláňal.\n54. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté svojej staršej judikatúry\n(čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozhodnutí sp.zn. sp.zn. 1Sžfk/68/2018, 1Sžr/185/2012\nako aj sp.zn. 3 Sž-o-KS 109/2006, pri ktorých kasačný súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa\nod nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 20 a contrario § 22 ods. 1\nS.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty ako aj svojej úlohy\nzjednocovateľa súdnej judikatúry (§ 20 S.s.p.) odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle\nzáverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania\nvydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č.\nA- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A48554/10 z 25.11.2014), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 137 ods. 4 v\nspojení s § 452 ods. 1 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n\n55. Kasačný súd v preskúmavanej veci v súlade s ust. § 455 S.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo\nnezistil, že by nariadenie pojednávania by bolo potrebné.\n56. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd postupom v zmysle § 167 ods.\n1 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. na základe princípu úspešnosti sťažovateľa, čo v konaní o kasačnej\nsťažnosti nenastalo, a naopak žalobca ako protistrana bol úspešný.\nPodľa § 467 ods. 1 S.s.p. ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.\nSmolinská\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 438\nv spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/294/2017", "guid": "08bbe7dc-a286-4523-aedf-0f72db496b20:149937ea-4bdf-4f37-a985-101d6c1dc33a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}